Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/141/2016 z 30. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2017, sp. zn. 31Cob/141/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2216201042.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/141/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2216201042.1 | 2017-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cd8b765-ba93-4505-b06e-88599f6af46e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2216201042.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/141/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216201042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: KLEMBER, spol. s r.o., IČO: 30
997 283, so sídlom Nová Osada 757, proti žalovanému: KLEMBER a SPOL, s.r.o., IČO: 36 619 418,
so sídlom Jesenského 1204/2, Dunajská Streda, právne zastúpený: JUDr. Milan Čápka, Grösslingova
6-8, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 37.203,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.06.2016 č.k. 16Cb/23/2016-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 16.06.2016 č.k.
16Cb/23/2016-47 konanie zastavil v celom rozsahu s použitím ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p. s
odôvodnením, že splnomocnenie, ktoré za žalobcu udelil správca dedičstva MUDr. P. V. spoločnosti
Zathurecky InPaRtners, s.r.o. je udelené neoprávnenou osobou, keď išlo o odstrániteľný nedostatok
podmienky konania, o odstránenie ktorého sa pokúsil súd prvej inštancie a to uznesením č.k.
16Cb/23/2016-30, ktorým vyzval na predloženie riadneho splnomocnenia alebo riadne podpísanej
žaloby v lehote 2 týždňov od doručenia. Uznesenie bolo žalujúcej spoločnosti doručené 26.04.2016 a
advokátskej kancelárii Zathurecky InPaRtners, s.r.o. 19.05.2016, keď dvojtýždňová lehota uplynula dňa
02.06.2016 a nedostatok splnomocnenia odstránený nebol. Nakoľko sa nepodarilo tento nedostatok
odstrániť, súd prvej inštancie konanie zastavil.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že predmetná žaloba bola
podpísaná JUDr. Eugenom Záthureckým ako konateľom advokátskej kancelárie Zathurecky InPaRtners,
s.r.o., keď splnomocnenie žalobcu udelené tejto advokátskej kancelárie bolo datované 30.11.2015 a
za žalobcu bolo podpísané MUDr. P. V. -správcom dedičstva. Na výzvu súdu adresovanú advokátskej
kancelárii Zathurecky InPaRtners, s.r.o. a adresovanú žalobcovi reagovala len advokátska kancelária
tým, že 12.04.2016 opätovne predložila plnú moc podpísanú za žalobcu správcom dedičstva MUDr. P.
V. a zároveň poukázal i na to, že správcom dedičstva bol do funkcie ustanovený uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 7D/12/2012-19 01.02.2012 po smrti bývalého spoločníka a reálne jediného
konateľa, keďže neexistovala iná osoba spôsobilá zabezpečiť chod spoločnosti. Zdôraznil, že postavenie
štatutárneho orgánu priznal správcovi dedičstva aj Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením spis. zn. 4Odo/2/2013.

3. Súd prvej inštancie zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda spis. zn. 7D/12/2012 v dedičskej
veci po poručiteľovi Ing. P. V. zistil, že uznesením č.k. 7D/12/2012-19 bol MUDr. P. V. ustanovený za
správcu dedičstva - podielu poručiteľa k žalujúcej spoločnosti. Vo výroku uznesenia bolo uvedené,
že je oprávnený na riadenie bežných záležitostí spoločností Klember spol. s r.o., IČO: 30 997 283,



vykonávanie práv a povinností zamestnávateľa, zastupovanie spoločnosti pred súdmi, orgánmi štátnej
správy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že z ust. § 175f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že správca
dedičstva môže za konania robiť úkony nevyhnutné na uschovanie majetkových hodnôt patriacich do
dedičstva v rozsahu vymedzenom súdom. V prerokúvanej veci je nesporné, že predmetom dedičstva
po Ing. P. V. je obchodný podiel v žalujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným, teda súhrn práv a
povinností spoločníka s ručením obmedzeným (§ 114 Obchodného zákonníka). Predmetom dedičstva
nie je obchodná spoločnosť ako taká, keďže tá ako právnická osoba (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka)
nie je predmetom, ale podmetom - subjektom právnych vzťahov. Z už citovaného ustanovenia § 175f
ods. 1 O. s. p. potom vyplýva, že oprávnenia správcu dedičstva sa môžu týkať len obchodného podielu
v spoločnosti ako predmetu dedičstva a správca môže vykonávať len také úkony, ktoré vyplývajú z tohto
oprávnenia (porov. uzn. Okresného súdu Brno-vidiek, cit. v komentári Y., L., V., J. a kol.: Občanský soudní
řád I, II Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1216). V tomto zmysle treba interpretovať aj
ustanovenie § 175f ods. 1 O. s. p. o vymedzení rozsahu oprávnení správcu dedičstva súdom. Aj súd
teda pri vymedzovaní správcu dedičstva nemôže prekročiť zákonný rozsah týchto oprávnení, ktoré sa
môžu týkať len hodnôt patriacich do dedičstva. Ak bol teda poručiteľ spoločníkom spoločnosti s ručením
obmedzeným, je predmetom dedičstva len obchodný podiel v nej a len jeho sa môžu týkať oprávnenia
správcu dedičstva.

5. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov (§ 13 ods. 1
v spojení s § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorých podľa § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka
vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných osôb. Funkcia konateľa tak nie je
spojená s obchodným podielom a spoločník z titulu svojho obchodného podielu nemá automaticky
právo konať za spoločnosť s ručením obmedzeným (ako napr. vo verejnej obchodnej spoločnosti, §
85 Obchodného zákonníka). Naopak, konateľ musí byť výslovne vymenovaný valným zhromaždením,
a jeho funkcia je osobná; smrťou konateľa, aj keď je spoločníkom, jeho funkcia zaniká a práva a
povinnosti z nej vyplývajúce sa nestávajú súčasťou dedičstva. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnenie
konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani spojené s obchodnými podielom zosnulého
spoločníka, ani sa nestáva samostatnou súčasťou dedičstva po tomto konateľovi. V dôsledku toho
tak oprávnenie konateľa spoločnosti nikdy nemôže vykonávať správca dedičstva v dedičskom konaní
po tomto poručiteľovi, ktorý podľa § 175f ods. 1 O. s. p. môže konať len vo veciach týkajúcich sa
predmetu dedičstva, do ktorého oprávnenia konateľa spoločnosti nepatria. V dôsledku toho nemôže
ani súd v uznesení, ktorým sa v zmysle § 175f ods. 1 O. s. p. určuje rozsah oprávnení správcu
dedičstva, priznať tomuto správcovi oprávnenie konať za spoločnosť navonok ako štatutárny orgán.
Takéto uznesenie by sa totiž netýkalo predmetu dedičstva, ale predstavovalo by v podstate zásah do
právomoci valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré je podľa cit. § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka
jediné oprávnené vymenovať konateľa spoločnosti. Naopak, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
že by súd v dedičskom konaní bol oprávnený ustanovovať spoločnosti konateľa alebo inú osobu
vykonávajúcu oprávnenia konateľa. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, totiž môže okrem
konateľa konať za spoločnosť zástupca, a to v prípadoch vyplývajúcich z osobitného predpisu. Takým
predpisom by mohol byť napr. § 29 ods. 1 alebo 3 O.s.p., ktoré dovoľujú ustanoviť za určitých
okolností opatrovníka tomu, kto nemôže pred súdom samostatne konať. Nie je teda vylúčené, aby súd
v určitom konaní ustanovil opatrovníka právnickej osoba, ktorá nemá ustanovené štatutárne orgány -
konateľov (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 17/2013). Oprávnenia takéhoto opatrovníka
sú však limitované tým súdnym konaním, v ktorom je ustanovený. Na rozdiel od fyzických osôb (§
26 a nasl. Občianskeho zákonníka) hmotné právo nepriznáva súdu oprávnenia ustanoviť právnickej
osobe všeobecného zákonného zástupcu v podobe opatrovníka. Naopak, absencia štatutárneho orgánu
obchodnej spoločnosti je dôvodom na jej zrušenie [§ 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka].

6. Z výpisu z Obchodného registra okresného súdu Trnava oddiel: Sro, vložka č. 2616/T vyplýva, že
žalujúca spoločnosť má ďalšieho konateľa v osobe Ing. Miloša Klementa, ktorý je oprávnený konať za ňu
samostatne. Na ustanovenie procesného opatrovníka tak niet žiadneho dôvodu. Tvrdenia advokátskej
kancelárie Zathurecky InPaRtners s.r.o. o tom, že Ing. Miloš Klement je zapísaný len „formálne“, že v
žalujúcej spoločnosti nemožno zvolať valné zhromaždenie, ktoré by ho odvolalo a vymenovalo nového
konateľa, nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože ak by takáto situácia aj skutočne
existovala, môže sa riešiť len v súlade so zákonom v rámci úpravy rozhodovania valného zhromaždenia
o vymenovaní konateľa v Obchodnom zákonníku. Súd v konaní o dedičstve nesmie nahrádzať tieto



mechanizmy svojvoľným rozšírením oprávnení správcu dedičstva nad rámec § 175f ods. 1 O.s.p.,
teda nad rámec majetkových hodnôt patriacich do dedičstva. Súd v konaní o dedičstve totiž nie je
súdom oprávneným riešiť spory vo vnútri obchodnej spoločnosti alebo problémy medzi spoločníkmi v
spoločnosti s ručením obmedzeným.

7. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 21 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva,
že za spoločnosť môžu konať štatutárne orgány (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným
konatelia), poverený zamestnanec, vedúci odštepného závodu alebo prokurista. Odlišné oprávnenia
môžu vyplývať len zo zákona (§ 21 ods. 2 O. s. p.), no nemôže ho založiť súd svojím rozhodnutím. Zo
žiadneho zákona nevyplýva oprávnenie správcu dedičstva po poručiteľovi - spoločníkovi a konateľovi v
spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávať aj práva konateľa, ale ani oprávnenie správcu dedičstva
vykonávať právomoci kvázi štatutárneho orgánu takejto spoločnosti. Správca dedičstva po poručiteľovi
- spoločníkovi (a bývalom konateľovi) spoločnosti s ručením obmedzeným teda nemôže robiť úkony
štatutárneho orgánu tejto spoločnosti a toto oprávnenie mu nemôže založiť ani uznesenie súdu podľa §
175f ods. 1 O.s.p. Uznesenie, ktoré by mu takéto oprávnenie priznávalo, by v skutočnosti bolo uznesením
ultra vires, pretože by zákonom neprípustným spôsobom zasahovalo do záležitostí spoločnosti s
ručením obmedzeným. Takéto oprávnenie mu pritom nevyplýva zo žiadneho zákona, ktorým je súd podľa
čl. 144 ods. 1 a 2 Ústavy SR viazaný. Vzhľadom na to nemôže mať takéto uznesenie žiadne účinky
navonok a nemôže byť ani záväzné v iných konaniach a voči iným osobám než v samotnom konaní
o dedičstve.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 2/2013, na ktoré poukazovala
advokátska kancelária a vyvodzovala z neho určitú právnu istotu, nie je pre súd prvej inštancie záväzné
inštančne (nebolo ním zrušené uznesenie súdu prvej inštancie). Predmetné uznesenie nemožno
považovať ani za precedenčne záväzné, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, prečo
Najvyšší súd SR akceptoval právo správcu dedičstva po Ing. P. V. konať ako štatutárny orgán žalujúcej
spoločnosti. Toto právo konštatuje ako fakt, no neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by
takéto oprávnenie malo vyplývať alebo ktoré by dávalo súdu v konaní o dedičstve takéto oprávnenie
správcu dedičstva založiť. Princíp právnej istoty pritom neznamená, že by raz vydané rozhodnutie
ktoréhokoľvek (aj Najvyššieho) súdu museli povinne nasledovať všetky ostatné súdy, pretože z princípu
sudcovskej nezávislosti vyplýva, že súd je oprávnený vyjadriť iný právny názor, než už bol vyjadrený v
iných rozhodnutiach súdov, pokiaľ ho náležite odôvodní, ako tomu je v prejednávanej veci.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že MUDr. P. V. nemožno považovať za osobu oprávnenú
konať za žalujúcu spoločnosti ani ako štatutárny orgán, ani z iného dôvodu (ako správca dedičstva),
a to napriek uzneseniu č. k. 7 D 12/2012-19. Splnomocnenie od žalujúcej spoločnosti podpísaní v
prerokúvanej veci MUDr. P. V. ako správcom dedičstva je teda udelené neoprávnenou osobou. Takýto
nedostatok je odstrániteľným nedostatkom podmienok konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 2 O.s.p.,
o ktorého odstránenie sa súd prvej inštancie pokúsil uznesením č.k. 16 Cb 23/2016-30, v ktorom
vyzval na predloženie riadneho splnomocnenia alebo riadne podpísanej žaloby, ale nakoľko nedostatok
splnomocnenia odstránený nebol, teda sa nepodarilo odstrániť nedostatok podmienok konania, súd
prvej inštancie v zmysle § 104 ods. 2 O. s. p. konanie zastavil.

10. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože žalovaný, ktorý inak by
mal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., si náhradu trov konania neuplatnil.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie advokátska kancelária Zathurecky
InPaRtners s.r.o. a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že po smrti Ing. P. V. nar. XX.XX.XXXX ako
spoločníka, zároveň jediného konateľa reálne vykonajúceho svoju funkciu v spoločnosti Klember spol.
s r.o., IČO: 30 997 283, neexistovala a neexistuje osoba oprávnená a spôsobilá zabezpečovať bežný
chod spoločnosti, najmä vedenie účtovníctva, podávanie daňových priznaní, po smrti poručiteľa nebolo
možné zvolať uznášaniaschopné valné zhromaždenie, ktoré by do funkcie vymenovalo nového konateľa.
Predmetom dedičstva po poručiteľovi je okrem iného obchodný podiel v spoločnosti Klember s.r.o.
Úhrada pohľadávky, či jej vymoženie v súdnom a následne v exekučnom konaní sa priamo premietne do
zvýšenia čistého obchodného imania spoločnosti a tým i do hodnoty dedičstva po poručiteľovi. Správca
dedičstva ustanovený v zmysle § 175e ods. 1 O.s.p. je procesnoprávnym inštitútom. Súd uznesením,
ktorým ustanovuje správcu dedičstva, určí rozsah spravovaného majetku a zároveň taxatívne určí



rozsah úkonov, ktoré je správca oprávnený a zároveň povinný vykonávať. Rozsah správy stanoví tak,
aby boli uchované počas priebehu dedičského konania majetkové hodnoty patriace do dedičstva, v
tomto prípade hodnota obchodného podielu spoločnosti KLEMBER, spol. s r.o. Okresný súd Dunajská
Streda predmetným uznesením zo dňa 01.02.2012 medzi inými priznal správcovi dedičstva i oprávnenie
zastupovať spoločnosť KLEMBER, spol. s r.o. pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy,
ako i voči iným právnickým, fyzickým osobám najmä pred príslušnými daňovými a colnými orgánmi,
pred príslušnými orgánmi sociálneho poistenia, zdravotného poistenia. Rozsah právomoci správcu
dedičstva nie je odvodení od správ a povinnosti poručiteľa, ktoré mal v čase smrti, rozsah právomoci
správcu konštituuje okresný súd uznesením, ktorým ustanovuje správcu do funkcie, pričom pri určení
rozsahu právomoci vychádza z § 175f ods. 1 O.s.p. V zmysle § 170 ods. 1 O.s.p. je súd takýmto
uznesením viazaný i v tomto konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 37.203,67 eur. Ak by daňový
úrad, obchodný register, zdravotná, či sociálna poisťovňa súdom určený rozsah právomoci správcu
dedičstva neakceptovali, nepochybným následkom by bolo zrušenie spoločnosti a ich výmaz, čo
by predstavovalo značnú stratu na hodnote dedičstva. Správca dedičstva MUDr. P. V. v priebehu
dedičského konania konal v rozsahu udelených právomoci pred súdmi Slovenskej republiky, keď udelil
advokátskej kancelárii plnomocenstvo na zatupovanie spoločnosti KLEMBER, spol. s r.o., v priebehu
viacerých súdnych konaní, kde konajúce súdy túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietali. Krajský
súd v Bratislave v uznesení zo dňa 04.12.2012 č.k. 9Cb/53/2004-265 okrem iného konštatoval, že
správca dedičstva po poručiteľovi, ktorý bol spoločníkom a konateľom žalovaného má postavenie
štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti KLEMBER, spol. s r.o.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení 4Obo/2/2013 zo dňa 26.03.2013 okrem iného uviedol, že právne postavenie MUDr. P. V. a ním
chránené práva dedičov sú procesne zabezpečené možnosťou konať ako konateľ účastníka konania na
strane žalovaného. Podľa žalovaného neobstojí reštriktívny výklad rozsahu právomoci dedičstva tak ako
ho aplikoval súd prvej inštancie, pretože je v rozpore s účelom a zmyslom procesnoprávneho inštitútu
správcu dedičstva zachovávať majetkové hodnoty dedičstva počas dedičského konania. Správca
dedičstva je nielen oprávnený ale i povinný pohľadávku spoločnosti po lehote splatnosti vymáhať.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, čím je naplnený dôvod v zmysle § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. a písm. d) O.s.p.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom prípade existovalo personálne
prepojenie žalobcu a žalovaného a to prostredníctvom osoby pána MUDr. P. V., ktorý je osobou
konajúcou za navrhovateľa ako správca dedičstva a v období od 28.07.2003 do 30.09.2004 bol
konateľom žalovaného. Žalovaný mal údajne uznať žalobcom deklarovaný záväzok dňa 08.09.2014,
pričom z listiny označenej ako uznanie záväzku vyplýva, že ju za žalovaného podpísal vtedajší konateľ
žalovaného pán MUDr. P. V. a to údajne len necelý mesiac pred skončením jeho funkcie ako konateľa
žalovaného. Žalovaný nadobudol presvedčenie hraničiace s istotou, že predmetná listina, uznanie
záväzku, je účelovo antidatovaná, resp. že k jej podpisu pánom MUDr. P. V. došlo až po 30.09.2014,
t.j. po zániku jeho funkcie ako konateľa žalovaného. Ak by uvedenému tak nebolo, tak by štatutárny
zástupca žalobcu pán Ing. Miloš Klement ako konateľ spoločnosti podpísal právnemu zástupcovi žalobcu
plnomocenstvo na konanie v danej veci a to najneskôr v lehote, ktorú mu určil konajúci súd na
odstránenie vady podania. Keďže sa tak nestalo sme presvedčení, že došlo k oprávnenému zastaveniu
konania. Z opatrnosti žalovaný poukázal aj na údajný dátum vyhotovenia odvolania, kde žalobca
uvádza ako deň vyhotovenia odvolania 24.05.2015, keď k vydaniu uznesenia o zastavení konania došlo
16.06.2016, a preto nemohlo dôjsť k vyhotoveniu odvolania 24.06.2016. Žalovaný žiadal odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom



prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka, konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.
Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská
zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
Podľa § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka, konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov
spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii ust.
§ 104 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, že správca dedičstva ustanovený
v dedičskom konaní v zmysle ust. § 175f ods.1 O.s.p. po spoločníkovi a konateľovi v žalujúcej
spoločnosti s ručením obmedzeným, nebol osobou oprávnenou splnomocniť advokátsku kanceláriu
na zastupovanie v danom spore za žalobcu, nakoľko za žalobcu, ktorým je spoločnosť s ručením
obmedzeným, je oprávnený konať štatutárny orgán, ktorým je konateľ tejto spoločnosti, ktorý je
podľa výpisu z obchodného registra oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil, prečo súdom ustanovený správca dedičstva podľa § 175 f ods. 1 O.s.p. nie je
oprávnený zastupovať v danej veci spoločnosť s ručením obmedzeným ako žalobcu, s ktorou právnou
argumentáciou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

18. Tvrdenia odvolateľa, že len Ing. P. V., konateľ a spoločník žalobcu reálne vykonával funkciu konateľa
v spoločnosti žalobcu, sú pre rozhodnutie vo veci nepodstatné, pretože po jeho smrti je podľa výpisu
z obchodného registra konateľom spoločnosti žalobcu Ing. Miloš Klement, ktorý bol jediný oprávnený
udeliť splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti s ručením obmedzeným ako žalobcu v predmetnom
spore. Podľa § 135a ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov
a v prípade, že konatelia porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili (§ 135a ods.2 Obchodného zákonníka.

19. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2012 vo veci
vedenej pod spis. zn. 9Cb/53/2004 - 265 a uznesenie najvyššieho súdu SR zo dňa 26.3.2013 vo veci
vedenej pod spis. Zn. 4Obo/2/2013, odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
nejde o judikáty, ani o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej by bol súd viazaný takýmto právnym názorom, keď odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že v predmetných uzneseniach ani je žiadnym spôsobom odôvodnené, prečo
akceptovali správcu dedičstva po Ing. P. V. ako osobu oprávnenú konať za žalujúcu spoločnosť s ručením
obmedzeným.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď s poukazom na vyššie uvedené
zdôvodnenie sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý
odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).