Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/10/2017 z 17. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. apríla 2018, sp. zn. 20S/10/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200033.2 Krajský súd Trnava | 20S/10/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200033.2 | 2018-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 53 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 56 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 56 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d4bd6ea-6df6-4285-8384-53a3057f7296 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200033.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200033
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200033.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne Bc. A. B., bytom U. E.
XX, Z., zastúpenej advokátom Mgr. Eugenom Cimmermannom, Ľ. Podjavorinskej 1735/23, Zlaté
Moravce, proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov,
Gucmanova 19/670, Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. ÚVTOS
a ÚVV-10-4/14-2016 zo dňa 30.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov
č. ÚVTOS a ÚVV-10-4/14-2016 zo dňa 30.12.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia riaditeľa Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 30.12.2016, ktorým tento ako
odvolací orgán potvrdil rozhodnutie vedúceho oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 9 zo dňa
01.02.2016 - disciplinárny rozkaz, ktorým jej podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. bolo uložené
disciplinárne opatrenie spočívajúce v znížení služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov (resp. v
časti odôvodnenia rozhodnutie o disciplinárnom opatrení zmenil tak, že ho doplnil o úvahy, ktorými bol
oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedený a o skutočnosti, ktoré
boli rozhodné pri uložení disciplinárneho opatrenia a výšky uloženej sankcie: „Pri uložení disciplinárneho
opatrenia bola zohľadnená povaha spáchaného disciplinárneho previnenia, okolnosti, za ktorých bolo
spáchané, postoj práp. A. B. k spáchanému disciplinárnemu previneniu ako i k plneniu služobných
povinností, miera zavinenia a následky. Relevantným dôvodom uloženého disciplinárneho opatrenia
bol význam priameho výkonu štátnej služby so zbraňou pri plnení služobných činností zameraných
na ochranu ústavu a kontrolu pohybu, alebo činnosti obvinených a odsúdených s cieľom zabrániť ich
úteku, ako i postoj a konanie menovanej, ktoré bolo v rozpore so služobnou prísahou príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže.“

2.
Poukazovala na to, že predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci zo dňa 06.04.2016
bolo jej odvolanie zamietnuté a rozhodnutie o disciplinárnom opatrení zo dňa 01.02.2016 potvrdené,
bolo zrušené rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 47803/2016-42 zo dňa
28.10.2016 vydaným v mimo odvolacom konaní, pričom dôvodom zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci žalovanému na nové prejednanie bola absencia riadneho odôvodnenia a poučenia o možnosti
preskúmania rozhodnutia súdom. Nové rozhodnutie odvolacieho orgánu považuje žalobkyňa za



zmätočné a protizákonné, nerešpektujúce rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého
by mal vec opätovne prejednať a rozhodnúť prvostupňový, nie odvolací orgán, pričom postupom
žalovaného jej bol odňaté právo na dvojinštančné konanie.

3.
Zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov považuje žalobkyňa za neadekvátne nakoľko
počas celého trvania služby dosahovala veľmi dobré výsledky, vzorne a zodpovedne vykonáva službu a k
plneniu služobných úloh pristupuje iniciatívne, nebola ešte disciplinárne potrestaná, ani nemala problém
s porušením úlohy zakazujúcej mať pri sebe veci nesúvisiace s plnením služobných úloh. Uložené
disciplinárne opatrenie považuje za neprimerane tvrdé a nespravodlivé aj vzhľadom na skutočnosť,
že študijné materiály, ktoré mala vo svojich osobných veciach, nepoužila a boli jej odobraté ešte
pred nástupom na strážne stanovište. Uložením tohto neprimerane prísneho disciplinárneho opatrenia
pre žalobkyňu vznikli aj ďalšie negatívne dôsledky, ako nemožnosť udelenia odmeny a zamedzenie
kariérneho postupu, pričom zákon žalovanému poskytuje možnosť adekvátnejšieho postihu - uloženia
výčitky podľa § 54.

4.
Podľa žalobkyne postupom žalovaného bola porušená aj ústavou garantovaná rovnosť občanov pred
zákonom, nakoľko v obdobných prípadoch neboli vyvodené také neprimerane prísne dôsledky. Naviac
rozhodnutie zo dňa 30.12.2016 obsahuje nesprávne poučenie o jeho preskúmateľnosti súdom podľa
§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, hoci v čase rozhodovania bol platný a účinný zákon č.
162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uvádzal, že žalobkyňou napadnutý postup a rozhodnutie
sú zákonné, spĺňajúce všetky zákonom požadované náležitosti, pričom riaditeľ Ústavu pri hodnotení
dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej
súvislosti a prihliadal na všetko, čo v správnom konaní vyšlo najavo. Zdôrazňoval, že zodpovednosť
policajtov, t.j. aj príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže je širšieho rozsahu a posudzuje sa
prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, porušenie základných povinností musí byť
trestané čo najprísnejšie vzhľadom na potrebu ochrany verejného záujmu, života a zdravia vlastného,
ako aj iných osôb.

6.
Poukazoval na to, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia vo veci rozhodnutím ministerky
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2016 vydal nové rozhodnutie, ktorým odvolaním
napadnuté rozhodnutie vedúceho oddelenia ochrany v časti odôvodnenia doplnil o úvahy, ktorými bol
oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedený, a o skutočnosti, ktoré
boli rozhodné pri uložení disciplinárneho opatrenia a výšky uloženej sankcie. Súčasne rozhodnutie
doplnil o poučenie o možnosti preskúmať rozhodnutie súdom, oprava zrejmej nesprávnosti ktorého bola
vykonaná listom č. ÚVTOS a ÚVV-37/14-2017 zo dňa 26.01.2017, ktorý bol žalobkyni doručený toho
istého dňa. Rozhodnutím ministerky spravodlivosti bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie
odvolaciemu orgánu v súlade s ustanovením § 246 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., pričom odvolaciemu
orgánu zákon umožňuje rozhodnúť viacerými spôsobmi, vrátane zmeny rozhodnutia, čiastočnej alebo
úplnej. Odvolací orgán môže zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie rozhodnutia, prípadne ich
časti, preto nie je možné súhlasiť s námietkou odňatia práva žalobkyne na dvojinštančné konanie.

7.
Žalobkyňa svojim konaním porušila základné povinnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže
uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že dňa 13.01.2016 počas výkonu štátnej
služby nesplnila úlohu uloženú nadriadeným, i keď s ňou bola riadne oboznámená, a to tým spôsobom,
že počas výkonu štátnej služby vo svojich osobných veciach pri striedaní strážneho stanovišťa rôzne
študijné materiály vo forme vytlačených prezentácií. Táto skutočnosť bola zistená na základe vykonanej
kontroly vedúcim zmeny kpt. PhDr. Q. W. a vedúcim oddelenia ochrany mjr. Mgr. Q. Z.. Týmto konaním
porušila povinnosť plniť úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
konkrétne plniť úlohu č. 74 vyplývajúcu zo zápisu 4. pracovnej porady oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov konanej dňa 30.04.2015 ktorej znenie je: „Pri výkone strážnych činností, eskortných činností
a obdobných činnostiach je zakázané mať pri sebe veci, ktoré nesúvisia s plnením služobných úloh



(napr. noviny, knihy, časopisy, materiály do školy a pod.). Tieto veci si môže príslušník zboru odložiť
v šatni do svojej pridelenej skrinky. Taška, kapsa, vak, kabelka a pod. môžu obsahovať iba potraviny,
veci potrebné k výkonu služby (napr. perá, zápisník, diár), prípadne veci povolené riaditeľom ústavu
(mobil, notebook, USB kľúč a podobne).“ So zápisom 4. pracovnej porady oddelenia ochrany ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov bola menovaná riadne oboznámená, čo preukázateľne potvrdila svojim podpisom.
Skutočnosť, že použité, resp. odobraté materiály žalobkyňa nepoužila je v kontexte znenia úlohy, ktorú
porušila irelevantná, nakoľko takéto veci nemala mať vôbec pri sebe. Súčasne je nutné zdôrazniť, že
išlo o porušenia elementárnych povinností príslušníka.

8.
Žalobkyňa porušila aj ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) RMS č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany
Zborom väzenskej a justičnej stráže, konala teda aj v rozpore so služobnou prísahou a jej konanie bolo
nepochybne v rozpore so služobnou disciplínou, čo je v podmienkach zboru neprípustné, nakoľko najmä
pri plnení služobných činností zameraných na kontrolu pohybu alebo činnosti obvinených a odsúdených
s cieľom zabrániť ich úteku, by malo byť svedomité plnenie úloh a dodržiavanie základných povinností
príslušníka zboru jednoznačné a nespochybniteľné.

9.
S poukazom na význam a charakter strážnej činnosti a úlohy príslušníka zboru pri výkone služby na
strážnej veži považuje uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne povahe protiprávneho konania
žalobkyne, miere zavinenia, ako i k doterajšiemu postoju žalobkyne k plneniu služobných povinností.
Okrem spomenutého bolo však nutné zohľadniť aj postoj odvolateľky ku skutku, ktorého sa dopustila a
konanie smerujúce k zahmlievaniu skutočností. Z listinných dôkazov, t.j. zo stanoviska odvolateľky, ktoré
prevzal vedúci oddelenia ochrany ústavu Leopoldov dňa 13.01.2016, zo stanoviska odvolateľky zo dňa
15.01.2016, ako i zo stanoviska príslušníka oddelenia ochrany ústavu Leopoldov zo dňa 16.02.2016
je zjavné, že odvolateľka na obranu svojho konania využila nečestným spôsobom svojho kolegu,
zavádzala, čím konala v rozpore so služobnou prísahou príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

10.
V súvislosti s poukazovaním žalobkyne na ustanovenie § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., jej dlhoročný
čestný výkon strážnej služby, snahu o zvyšovanie kvalifikácie a fakt, že službu berie ako svoje
celoživotné poslanie, žalovaný uvádzal, že podľa ustálenej judikatúry je pri ukladaní disciplinárnych
opatrení potrebné vychádzať vo všeobecnosti aj z poznatkov teórie trestného práva. Pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia nie je jediným faktorom „dlhoročný čestný výkon štátnej služby.“ Spáchanie
disciplinárneho previnenia v kontexte priameho výkonu štátnej služby so zbraňou pri plnení služobných
činností zameraných na ochranu ústavu a kontrolu pohybu alebo činnosti obvinených a odsúdených s
cieľom zabrániť ich úteku, resp. vzhľadom na potrebu ochrany verejného záujmu považuje žalovaný za
závažný a z tohto dôvodu uložený disciplinárny trest žalobkyne za plne adekvátny.
K „dlhoročnému čestnému výkonu štátnej služby“ žalobkyne žalovaný uvádza, že menovanej bola
dňom 09.09.2013 uložená výčitka, na tom skutkovom základe, že dňa 16.08.2013 v čase cca 12:00
hod. bola v priestoroch jedálne administratívnej budovy ústavu so služobnou zbraňou, čím porušila
základné povinnosti príslušníka uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalobkyni
bolo počas služobného pomeru uložených celkom 9 disciplinárnych odmien, avšak s poukazom na
uloženú výčitku nie je možné komplexne vyhodnotiť výkon štátnej služby menovanej ako zodpovedný,
čestný a disciplinovaný. Navyše žalovaný zastáva názor, že dĺžka trvania služby príslušníka je v
spojitosti s porušením jeho základných povinností skôr priťažujúcou okolnosťou. Porušenie základných
povinností skúseného policajta poukazuje na nedôslednosť výkonu služby, pričom ide o nedôslednosť
vedomú. V prípade „nového“, príslušníka môže ísť pri porušení základných povinností o nedôslednosť
nevedomú - ospravedlniteľnú, t.j. aj disciplinárny trest má viesť k jej dôslednosti. Naopak disciplinárny
trest skúseného príslušníka, v prípade porušenia základných povinností má mať represívny charakter,
s cieľom zabráneniu opätovného neželaného konania.

11.
Názor žalobkyne vo veci nespravodlivého a neúmerne tvrdého trestania považuje žalovaný za
subjektívny, s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej podľa neho
vyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy, je povinnosťou
súdu posúdiť, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ale z rozhodnutia



musí byť tiež zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil. Súčasne nie je povinnosťou správneho
súdu, a to ani v sankčných veciach nahrádzať použité správne uváženie svojim vlastným.

12.
Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o
dôvodnosti žaloby.

13.
Podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
(1) Disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.

(2) Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má
znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie
ustanovená osobitným zákonom. 14a)

Podľa § 56 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi
musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta
k plneniu služobných povinností.

(3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých
sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj
disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené
podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.

(4) Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil
disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

Podľa § 241 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci
a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa
tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie
musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené
odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať
utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným
vhodným spôsobom.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval.

Podľa § 243 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.



(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania
odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o
tom policajta písomne vyrozumieť.

(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 247a zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu
rozhodnutia.

14.
Podľa obsahu spisového materiálu bolo žalobkyni disciplinárnym rozkazom vedúceho ochrany ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov zo dňa 01.02.2016 podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne
opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov na základe zistenia porušenia
úlohy č. 74 vyplývajúcej zo zápisu zo 4. pracovnej porady oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
konanej dňa 30.04.2015 a súčasne § 70 ods. 1 písm. a) RMS č. 2/2014, ako aj základných povinností
príslušníka uvedených v § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., ktorých sa dopustila tým, že pri
striedaní strážneho stanovišťa č. 11 (strážna veža č. 6) mala vo svojich osobných veciach (vo vaku) v
štyroch euroobaloch rôzne študijné materiály.

15.
Odôvodnenie tohto rozhodnutia zjavne neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, ako to
vyplýva už z odôvodnenia rozhodnutia ministersky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 47803/2016-42
zo dňa 28.10.2016, ako aj zo skutočnosti, že riaditeľ ÚVTOS a ÚVV Leopoldov ako odvolací orgán
sám vykonal pokus napraviť nedostatky odvolaním napadnutého disciplinárneho rozkazu, keď výrokom
svojho rozhodnutia zo dňa 30.12.2016 disciplinárny rozkaz v časti odôvodnenia zmenil jeho doplnením
o úvahy, ktorými bol oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedený
a o skutočnosti, ktoré boli rozhodné pri uložení disciplinárneho opatrenia a výšky uloženej sankcie
nasledovne: „Pri uložení disciplinárneho opatrenia bola zohľadnená povaha spáchaného disciplinárneho
previnenia, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, postoj práp. A. B. k spáchanému disciplinárnemu
previneniu ako i k plneniu služobných povinností, miera zavinenia a následky. Relevantným dôvodom
uloženého disciplinárneho opatrenia bol význam priameho výkonu štátnej služby so zbraňou pri plnení
služobných činností zameraných na ochranu ústavu a kontrolu pohybu, alebo činnosti obvinených a
odsúdených s cieľom zabrániť ich úteku, ako i postoj a konanie menovanej, ktoré bolo v rozpore so
služobnou prísahou príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže.“

16.
V obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací orgán (okrem iného) konštatoval, že po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia ministerkou spravodlivosti vec opätovne preskúmal senát poradnej
komisie riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, podľa názoru ktorého vedúci oddelenia ochrany ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov vo svojom rozhodnutí nevybočil z medzí zákona, keď v konaní menovanej videl
porušenie služobných povinností. Takéto konanie mu odôvodnilo možnosť uloženia disciplinárneho
opatrenia - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov, ako jedného z disciplinárnych
opatrení uvedených v zákone o štátnej službe. Z obsahu písomných materiálov vyplynulo, že ppráp. Bc.
A. B. sa k disciplinárnemu previneniu priznala a v odvolaní sa len všeobecne vyjadrila na neprimeranosť
disciplinárneho opatrenia voči dĺžke trvania svojho služobného pomery a tým, že počas neho nebola
disciplinárne riešená. Na svoju obranu nenavrhla vykonať nijaký dôkaz, ktorým by mohla vyvrátiť
dôvody disciplinárneho potrestania. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie o uložení



disciplinárneho opatrenia je podľa názoru senátu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného
skutočného stavu vedúcim oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.
Senát súčasne konštatoval, že konanie menovanej bolo v rozpore i so služobnou prísahou, ktorej znenie
je uvedené v § 17 zákona o štátnej službe: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov,
ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“
Služobná prísaha má byť skutočným potvrdením záväzku, zložením sľubu, pri ktorom sa s vedomím
občan stáva príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v
rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.

17.
Bez ohľadu na akúkoľvek dĺžku trvania služobného pomeru senát uviedol, že najmä pri plnení služobných
činností zameraných na kontrolu pohybu alebo činnosti obvinených a odsúdených s cieľom zabrániť
ich úteku, by malo byť svedomité plnenie úloh a dodržiavanie základných povinností príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže jednoznačné a nespochybniteľné. Senát sa domnieval, že nemôže byť
ospravedlnením za nesplnenie si služobnej povinnosti počas takto dôležitej štátnej služby len odvolanie
sa na jej doterajší priebeh. Z uvedeného senát konštatoval, že nadriadený dostatočne prihliadal
pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia na povahu protiprávneho konania, na okolnosti,
za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu
služobných povinností.
V súvislosti s rozdielnymi informáciami uvedenými v stanoviskách ppráp. Bc. A. B., poukázal senát na
pravidlá profesionálneho správania, etického a korektného prístupu. Podľa etického kódexu príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stráže majú byť svojim konaním, správaním sa a postojom nielen príkladom
a vzorom pre väznené osoby a ich rodiny, ale upevňovať a chrániť ním aj dobré meno zboru. Majú konať
čestne a korektne, v súlade so zásadami slušného správania.

18.
V rámci konania bolo nevyhnutné sa vysporiadať s opodstatnenosťou výšky uloženej sankcie, pričom
odvolací orgán zhodne s názorom senátu vzal za rozhodné pri uložení disciplinárneho opatrenia a výšky
uloženej sankcie význam a charakter strážnej činnosti a úlohy príslušníka zboru pri výkone služby na
strážnej veži v súlade s interným predpisom. Uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu
o 15% na dobu troch mesiacov bolo s poukazom povahu protiprávneho konania odvolateľky úmerné.
V danej veci je nevyhnutné poukázať, že odvolateľka svojim konaním porušila ustanovenie § 70 ods. 1
písm. a) RMS č. 2/2014, ako aj základné povinnosti príslušníka uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) zákona.
Okrem spomenutého bolo však nutné zohľadniť aj postoj odvolateľky ku skutku, ktorého sa dopustila a
konanie smerujúce k zahmlievaniu skutočností. Z listinných dôkazov, t.j. zo stanoviska odvolateľky, ktoré
prevzal vedúci oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 13.01.2016, zo stanoviska odvolateľky
zo dňa 15.01.2016, ako i zo stanoviska príslušníka oddelenia ochrany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa
16.02.2016 je zjavné, že odvolateľka na obranu svojho konania využila nečestným spôsobom svojho
kolegu, zavádzala, čím konala v rozpore so služobnou prísahou príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže.

19.
Odvolací orgán vzal do úvahy aj skutočnosť, že protiprávne konanie odvolateľky bolo spáchané
pri priamom výkone služby so zbraňou a pri plnení elementárnych povinností príslušníka zboru
vyplývajúcich z jej popisu služobných činností. Podľa popisu služobných činností odvolateľky je okrem
iného povinná plniť úlohy príslušníka zboru pri výkone služby na strážnej veži v súlade s interným
predpisom - § 82 RMS č. 2/2014. Vychádzajúc z demonštratívneho výpočtu úloh, ktoré sú koncipované
v § 82 RMS č. 2/2014 vyplýva, že tieto úlohy je príslušník povinný plniť riadne a svedomito, najmä s
poukazom ich významu v spojitosti so zabezpečovaním ochrany a bezpečnosti ústavu ako celku, ako i
jednotlivcov, ktorí sa v ústave nachádzajú. Podľa názoru odvolacieho orgánu nie je možné takto dôležité
a náročné úlohy plniť pri realizovaní iných, resp. nedovolených činností príslušníka zboru.

20.
Aj v súlade s právnym názorom samotného žalovaného, ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia i jeho písomného stanoviska vo veci, je právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia
súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného článkom 46 Ústavy Slovenskej



republiky, pričom náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v tomto prípade upravuje ustanovenie § 241 ods.
3 zák. č. 70/1998 Z.z..

21.
Prisvedčiť bolo potrebné aj názoru žalovaného, že, vo všeobecnosti, právne predpisy odvolaciemu
orgánu umožňujú „ak sú na to dôvody“, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť, zrušiť
alebo potvrdiť, odstrániť nedostatky prvostupňového konania alebo rozhodnutia, a to aj v časti jeho
odôvodnenia.

22.
V podrobnostiach však výklad a aplikáciu týchto odvolací orgán zmocňujúcich ustanovení, ktoré svojou
stručnosťou nemôžu obsiahnuť celý rozsah situácií vznikajúcich v odvolacom konaní v súvislosti
s rôznorodosťou pochybení prvostupňového orgánu a námietok účastníkov, je potrebné podriadiť
princípom a zásadám, ktorými sa konanie správneho orgánu spravuje, tak, aby boli zachované práva
účastníka na spravodlivý proces.

23.
Vylúčením z možnosti zriadenia nápravy odvolacím orgánom v zásade nie je ani nedostatok
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v časti ozrejmenia úvah, ktorými bol rozhodujúci orgán
uvedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov. Takáto náprava prichádza do úvahy
napríklad, ak prvostupňový orgán svoje úvahy síce uviedol, ale nevysvetlil ich v dostatočnom rozsahu,
dostatočne zrozumiteľne, lebo jeho úvahy odporujú zásadám logiky, či skutkovým zisteniam vo veci.

24.
Nakoľko úvahy sú myšlienkovým hodnotiacim postupom, v prípade absolútnej absencie úvah
rozhodujúceho orgánu súvisiacich s hodnotením dôkazov, aplikáciou právnej normy, či uložením
konkrétneho disciplinárneho opatrenia a jeho rozsahu, ako je tomu v rozhodnutí vedúceho oddelenia
ochrany zo dňa 01.02.2016, však doplnenie úvah, ktorými bol oprávnený orgán vedený, odvolacím
orgánom, v skutočnosti nie je doplnením úvah rozhodujúceho orgánu, ktoré odvolací orgán ani nemal
možnosť z obsahu rozhodnutia spoznať, ale iba úvahou odvolacieho orgánu o tom, akými úvahami
mohol byť prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vedený.

25.
Skutočnosť, že účastník konania nemal možnosť úvahy správneho orgánu, ktorý mu disciplinárne
opatrenie uložil, z obsahu rozhodnutia poznať, podstatne znižuje jeho možnosť účinne sa proti
rozhodnutiu brániť a kvalifikovane v odvolaní argumentovať, v kontexte celého konania potom ich
uvedenie až v rozhodnutí odvolacieho orgánu nenapadnuteľnom odvolaním má za následok odňatie
práva na dvojinštančnosť konania, ako to žalobkyňa namietala. Nepochybne tieto dôvody viedli
ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky k odporúčaniu, obsiahnutom v jej rozhodnutí zo dňa
28.10.2016, aby sa s náležitosťami odôvodnenia rozhodnutia vysporiadal v ďalšom konaní správny
orgán prvého stupňa, ktoré žalovaný nerešpektoval.

26.
V neposlednom rade odvolací orgán v snahe napraviť nedostatky odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia sám v dostatočnom rozsahu, presvedčivo a zrozumiteľne neozrejmil, k akým skutočnostiam
a na základe akých úvah bolo pri uložení disciplinárneho opatrenia prihliadané, keď vo výroku svojho
rozhodnutia síce konštatoval zohľadnenie aj (okrem iného) postoja žalobkyne k previneniu a následky
(zrejme tohto previnenia), ktoré žiadnym spôsobom neidentifikoval, a v odôvodnení rozhodnutia aj
konanie žalobkyne smerujúce k zahmlievaniu skutočností, zavádzanie a nečestné využitie kolegu, ktoré
rovnako nebolo konkretizované, ani ozrejmený spôsob jeho zohľadnenia pri uložení disciplinárneho
opatrenia (uloženie prísnejšieho opatrenia ako iným príslušníkom zboru v obdobných prípadoch, ako to
v obsahu žaloby taktiež bez konkretizácie naznačovala žalobkyňa?).

27.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo
dňa 30.12.2016 ako čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP a súčasne podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia pre podstatné porušenie ustanovení o



konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere.

28.
O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol sú podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške tejto
náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

29.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.