Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/51/2017 z 1. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. mája 2018, sp. zn. 20S/51/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200145.2
Krajský súd Trnava | 20S/51/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200145.2 | 2018-05-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 183 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2011 Z. z., § 63 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62a05a9d-ca9a-4904-809d-226592dab6bb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200145.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/51/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200145
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200145.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Trade&Finance holding, s.r.o., Ipeľská
659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 868, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680011433/2017 zo dňa 7.3.2017 ako aj rozhodnutí Colného
úradu Trnava č. 680047040/2016 zo dňa 3.10.2016 a č. 680009500/2016 zo dňa 24.2.2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 680011433/2017 zo
dňa 7.3.2017 a rozhodnutie Colného úradu Trnava, oddelenia spotrebných daní č. 680047040/2016 zo
dňa 3.10.2016   z r u š u j e  a  vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu  z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania v celom  rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 680011433/2017 zo dňa 7.3.2017 v rámci odvolacieho konania nevyhovel
odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava (ďalej len colný úrad alebo správca
dane) č. 680047040/2016 zo dňa 3.10.2016, ktorým podľa § 63 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(ďalej len daňový poriadok) v spojení s ust. § 42 ods. 1 daňového poriadku rozhodol o prepadnutí veci -
alkoholického nápoja, ktorým je lieh - spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len SBL) s obchodným názvom
Gerlach - bylinný likér, objem balenia 0,7 litra, objemová koncentrácia liehu 38% v množstve 30 242
ks daňovému subjektu Trade&Finance holding, s.r.o. (ďalej len daňový subjekt), ktorý bol zabezpečený
podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutím Colného úradu Trnava o zabezpečení veci číslo:
680009500/2016 zo dňa 24.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2016, pretože žalobca
ako daňový subjekt v zmysle § 42 ods. 1 daňového poriadku v lehote do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení (t.j. do dňa 17.6.2016) neodstránil pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu veci, keď nepreukázal, že zabezpečený lieh je zdanený podľa zák.č. 530/2011 Z.z.
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a tiež z dôvodu, že tento zabezpečený lieh v SBL nie je
označený v súlade so zákonom č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorým je vyhláška Ministerstva financií SR č. 252/2014 Z.z., ktorou sa
ustanovujú náležitosti, vyhotovenie a cena kontrolnej známky určenej na označovanie spotrebiteľského
balenia liehu. Tieto skutočnosti boli zistené prvostupňovým správnym orgánom - Colným úradom Trnava



dňa 20.4.2015 v rámci výkonu daňového dozoru v priestoroch zaniknutého daňového skladu spoločnosti
INGWE ANWARUNYA, s.r.o. (predtým do 23.9.2014 obchodná spoločnosť CARAT Distillery, spol. s r.o.).
Colný úrad Trnava tento lieh následne zabezpečil spoločnosti INGWE ANWARUNYA, s.r.o. podľa § 40
ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 70 ods. 2 písm. m) zák.č. 530/2011 Z.z. rozhodnutím číslo
1095802/1/170985/2015 zo dňa 22.4.2015.

2. Spoločnosť INGWE ANWARUNYA, s.r.o. podala proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote
odvolanie zo dňa 25.5.2015, pričom v odvolaní poukázala na skutočnosť, že nie je vlastníkom
zabezpečeného liehu.

3. Následne žalovaný ako odvolací orgán preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť vydania napadnutého
rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku po stránke skutkovej, právnej a formálnej a
dospel k záveru, že v odvolacom konaní neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia
Colného úradu Trnava číslo 1095802/1/170985/2015 zo dňa 22.4.2015 a rozhodnutím číslo
1100902/1028266/2015/CI zo dňa 20.10.2015 Finančné riaditeľstvo SR napadnuté rozhodnutie zrušilo
a vec vrátilo Colnému úradu Trnava na nové konanie a rozhodnutie za účelom, aby Colný úrad
Trnava v ďalšom konaní skutkovo ustálil osobu, ktorej budú SBL ako účastníkovi konania (vlastníkovi)
zabezpečené.

4. Rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR predchádzala tiež skutočnosť, že následne po doručení
odvolania spoločnosťou INGWE ANWARUNYA, s.r.o. zo dňa 25.5.2015 bolo Colnému úradu Trnava
dňa 1.6.2015 doručené podanie tretej osoby - daňového subjektu zo dňa 26.5.2015 pod označením
„odvolanie proti rozhodnutiu o zabezpečení veci č. 1095802/1/170985/2015, v ktorom žalobca ako
daňový subjekt konštatoval, že vlastníkom SBL zabezpečených spoločnosti INGWE ANWARUNYA,
s.r.o. je práve daňový subjekt, nie spoločnosť INGWE ANWARUNYA, s.r.o., pričom v tejto spoločnosti
bolo predmetné SBL uskladnené, a to na základe písomnej zmluvy o skladovaní zo dňa 3.3.2008, ktorú
daňový subjekt k svojmu odvolaniu priložil ako listinný dôkaz.

5. Colnému úradu Trnava v novom konaní bolo zo strany daňového subjektu preukázané, že
vlastníkom predmetného liehu je daňový subjekt a z toho dôvodu rozhodnutím o zabezpečení veci číslo
680009500/2016 zo dňa 24.2.2016 zabezpečil daňovému subjektu predmetný lieh podľa § 40 ods. 1
daňového poriadku ako vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní z dôvodu,
že daňový subjekt počas výkonu miestneho zisťovania dňa 22.2.2016 nepreukázal, že predmetný lieh,
nachádzajúci sa v sklade SBL na adrese Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín a ktorý je vo vlastníctve
daňového subjektu, je preukázateľne zdanený podľa zák.č. 530/2011 Z.z. a tiež z dôvodu, že tento
zabezpečený lieh v SBL nie je označený v súlade so zákonom č. 530/2011 Z.z. a všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorým je Vyhláška č. 252/2014 Z.z. .

6. Žalovaný ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku a dospel k záveru, že Colný
úrad Trnava vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a rozhodnutím číslo 680025318/2016
zo dňa 18.5.2016 a rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Doručením rozhodnutia o odvolaní
dňa 2.6.2016 sa týmto dňom stalo rozhodnutie Colného úradu Trnava o zabezpečení veci číslo
680009500/2016 zo dňa 24.2.2016 právoplatným.

7. V odôvodnení rozhodnutia o prepadnutí veci bolo konštatované, že zabezpečený lieh bol uvedený do
daňového voľného obehu spoločnosťou INGWE ANWARUNYA, s.r.o. dňa 14.7.2014 podľa § 10 ods.



1 písm. f) zák.č. 530/2011 Z.z. zánikom povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktorého bola
spoločnosť INGWE ANWARUNYA, s.r.o. držiteľom. Dňa 15.7.2014 vznikla z predmetného liehu daňová
povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. f) zák.č. 530/2011 Z.z., pričom podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák.č.
530/2011 Z.z. osobou povinnou platiť daň je spoločnosť INGWE ANWARUNYA, s.r.o. . V čase uvedenia
do daňového voľného obehu predmetný lieh nebol označený kontrolnou známkou v súlade so zákonom
č. 530/2011 Z.z. . Od okamihu uvedenia predmetného liehu do daňového voľného obehu po súčasnosť
je predmetný lieh pod priamym daňovým dozorom Colného úradu Trnava v sklade na adrese Senecká
cesta 23, 931 01 Šamorín. Vzhľadom k tomu, že Colnému úradu Trnava neboli daňovým subjektom
predložené žiadne dôkazy preukazujúce, že zabezpečený lieh je preukázateľne zdanený podľa zák.č.
530/2011 Z.z., a preto bolo potrebné konštatovať, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu veci - zabezpečeného liehu podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku.

II. Žaloba a jej dôvody

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo:
680011433/2017 zo dňa 7.3.2017 ako aj rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 680047040/2016 zo dňa
3.10.2016 a tiež rozhodnutie Colného úradu č. 680009500/2016 zo dňa 24.2.2016 a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania.

9. Žalobca namietal, že postupom žalovaného ako aj Colného úradu Trnava ako prvostupňového
správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalovaný spolu s Colným úradom Trnava žiadali
preukázať od žalobcu zaplatenie dane, čo mu daňové predpisy neumožňujú, čím je ich postup v rozpore
s § 55 ods. 15 v spojení s § 24 daňového poriadku, § 11 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebnej dani z
liehu, § 3 ods. 1 daňového poriadku ako aj s rozsudkom NS SR č.k. 3Sžf/1/2011 a tiež aj s uznesením
Ústavného súdu ČR č. IV. ÚS 499/98 zo dňa 15.1.1999. Ďalej uviedol, že osobou povinnou platiť daň
v predmetnej veci bola spoločnosť INGWE ANWARUNYA, s.r.o. (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o.)
ako uskladňovateľ, resp. prevádzkovateľ daňového skladu, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. f)
zákona o spotrebnej dani z liehu. Poukázal na to, že miestnym zisťovaním u uskladňovateľa sa potvrdili
skutočnosti zo dňa 22.4.2015, a to, že sa u neho nachádzalo 30 636 ks SBL, pričom 394 ks SBL bolo
označených kontrolnou známkou a 30 242 ks nebolo označených kontrolnou známkou, čo vyplýva zo
zápisnice o miestnom zisťovaní č. 680008813/2016 zo dňa 22.2.2016. Považoval za nesprávny záver
uvedený Colným úradom Trnava v rozhodnutí č. 680009500/2016 zo dňa 24.2.2016, ktorým podľa §
40 ods. 1 daňového poriadku zabezpečil žalobcovi 30 242 ks SBL ako vec nevyhnutne potrebnú na
preukázanie skutočnosti pri správe daní a konštatoval, že žalobca počas miestneho zisťovania dňa
22.2.2016 nepreukázal, že lieh nachádzajúci sa v SBL je preukázateľne zdanený v zmysle zákona o
spotrebnej dani a že SBL nie sú označené kontrolnými známkami v súlade so zákonom o spotrebnej
dani z liehu a príslušnou vyhláškou Ministerstva financií SR. Takto neoznačené SBL boli prepustené do
daňového voľného obehu z daňového skladu uskladňovateľa, čo bolo v rozpore s § 51 ods. 3 zákona o
spotrebnej dani z liehu. Dňa 22.4.2015 vydal Colný úrad Trnava rozhodnutie č. 1095802/1/170958/2015,
ktorým podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 70 ods. 2 písm. m) zákona o spotrebnej dani z
liehu zabezpečuje uskladňovateľovi 30 236 ks SBL ako vec nevyhnutnú na preukázanie skutočností pri
správe daní z dôvodu, že uskladňovateľ počas výkonu miestneho zisťovania dňa 20.4.2015 nepreukázal,
že lieh zabezpečený v SBL je preukázateľne zdanený podľa zákona o spotrebnej dani z liehu a rovnako
aj z dôvodu, že v daňovom voľnom obehu sa nachádzajú neoznačené SBL v súlade so zákonom o
spotrebnej dani z liehu a príslušnou vyhláškou MF SR, keď nebola na nich nalepená kontrolná známka. V
tejto súvislosti žalobca namietal, že povinnosť zaplatiť daň podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebnej
dani z liehu vznikla uskladňovateľovi, a preto nie je možné, aby žalobca vedel preukázať to, na čo
nebol splnomocnený zákonom a prenos daňovej povinnosti je v súlade s daňovými predpismi zakázaný.
Mal za to, že Colný úrad Trnava, resp. žalovaný nemali pripustiť, aby sa do daňového voľného obehu
dostali neoznačené SBL a mali využiť ostatné právne inštitúty upravené v daňovom poriadku a zákona o
spotrebnej dani z liehu, ktoré im zákon priznáva. Za tohto stavu zapríčinili, že žalobcove SBL sa dostali
do daňového voľného obehu bez toho, aby boli označené kontrolnou známkou, čím bola porušená
jeho právna istota  v prebiehajúcom konaní, vrátane ústavnej ochrany vlastníckeho práva, nakoľko
predpokladal, že SBL, ktoré sú pod daňovým dozorom v daňovom sklade sa nemôžu v súlade s § 51
ods. 3 zákona o spotrebnej dani liehu uvoľniť do daňového voľného obehu bez ich označenia kontrolnou
známkou, čím mu vznikla škoda spočívajúca v predpokladaných budúcich ekonomických úžitkoch z



predaja SBL. Namietal, že zo strany žalovaného ako aj Colného úradu Trnava došlo k nedôvodnému
preneseniu zodpovednosti na žalobcu, pretože žalovaný v rozpore s obsahom administratívneho spisu
predpokladal, že žalobca bol ten, ktorý porušil zákon o spotrebnej dani z liehu, nakoľko mal mať pohnútku
využiť benevolentnejší prístup zákonodarcu za účelom ohroziť fiškálne záujmy štátu, ohroziť zdravie
obyvateľstva atď. . Znamená to, že skutkový stav, ktorý si zobral za základ žalovaný je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom ani oporu. Správne orgány nesprávne požadovali, aby
žalobca si plnil peňažnú povinnosť namiesto uskladňovateľa, keď mal preukázať, či daň zo SBL bola
zaplatená. Zdôraznil, že nezapríčinil uvedenie SBL do daňového voľného obehu a ani nedal súhlas na
ich uvedenie bez ich označenia kontrolnou známkou, nebol osobou povinnou platiť daň, nezodpovedá
za vznik daňovej povinnosti, nie je podozrivý z porušenia daňových predpisov. Ďalej poukázal na to,
že Colný úrad Trnava vo výroku jeho rozhodnutia v rozpore so zákonom identifikoval vec, ktorá má
prepadnúť štátu, čím konal v rozpore s § 3 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 63 daňového poriadku. Označenie
prepadnutia tovaru v prospech štátu v napadnutom rozhodnutí, bez jeho subsumovania pod predmet
dane s uvedeným kódu kombinovanej nomenklatúry podľa § 4 zákona o spotrebnej dani z liehu zakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

10. Žalobca súčasne žiadal, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie Colného úradu Trnava, oddelenia
spotrebných daní, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu zabezpečená vec - alkoholický nápoj,
ktorým je lieh - spotrebiteľské balenie liehu s obchodným názvom Gerlach - bylinný likér, objem balenia
0,7 litra, objemová koncentrácia liehu 38% v množstve  30 242 ks ako vec nevyhnutne potrebnú
na preukázanie skutočnosti pri správe daní z dôvodu, že daňový subjekt počas výkonu miestneho
zisťovania dňa 22.2.2016 nepreukázal, že tento zabezpečený lieh, nachádzajúci sa v sklade SBL na
adrese Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín a ktorý je vo vlastníctve daňového subjektu, je preukázateľne
zdanený podľa zák.č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších
predpisov a tiež z dôvodu, že tento zabezpečený lieh v SBL nie je označený v súlade so zákonom č.
530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorým je Vyhláška MF SR č. 252/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú náležitosti, vyhotovenie a cena
kontrolnej známky určenej na označovanie spotrebiteľského balenia liehu. V tejto súvislosti ďalej uviedol,
že zákon o spotrebnej dani z liehu vo svojich ustanoveniach vôbec nepočíta so situáciou, že do daňového
voľného obehu sa dostanú SBL z legálneho daňového skladu, ktoré nespĺňajú zákonný predpoklad ich
uvoľnenia do daňového voľného behu podľa § 51 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z liehu.

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.6.2017 žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.

12. Vo vyjadrení k žalobe zopakoval priebeh predmetného miestneho zisťovania, zaznamenaného
v zápisnici zo dňa 20.4.2015. Týmto úkonom správcu dane došlo k  zisteniu inventarizácie zásob
alkoholického nápoja ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Poukázal na to,
že predmetné SBL neboli uvedené do daňového voľného obehu so súhlasom colného úradu, ale boli
vyňaté v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zák.č. 530/2011 Z.z. na základe objektívnej skutočnosti nezávislej
od konania, či vôle colného úradu, a to zánikom povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, v
ktorom boli SBL uskladnené. Poukázal ďalej na to, že momentom zániku povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu daňovým subjektom dňa 14.7.2014 boli SBL zo zákona vyňaté do daňového voľného
obehu, prestali byť v režime pozastavenia dane, takže sa na ne prestal vzťahovať režim daňového
dozoru colného úradu podľa § 69 zák.č. 530/2011 Z.z., a preto bol colný úrad oprávnený, ale zároveň
aj povinný daný stav SBL preventívne riešiť ich zabezpečením a následným prepadnutím. Nesúhlasil
teda s tvrdením žalobcu, že SBL sa dostali do daňového voľného obehu pričinením colného úradu pod
jeho priamym stálym daňovým dozorom. V tejto súvislosti uviedol, že označovanie SBL kontrolnými
známkami v daňovom sklade je čisto na slobodnom podnikateľskom rozhodnutí prevádzkovateľa
daňového skladu a k tomuto kroku ho nemôže colný úrad žiadnym spôsobom donútiť. Poukázal na to,
že jediným subjektom, ktorý mohol označiť predmetné SBL v daňovom sklade kontrolnými známkami
bol samotný prevádzkovateľ daňového skladu. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca požaduje zrušenie
zabezpečenia a prepadnutia predmetných SBL len z titulu špecifických subjektívnych okolností na jeho
strane, resp. na strane daňového subjektu ako bývalého prevádzkovateľa daňového skladu, práve takýto
ním žiadaný postup nemá oporu v zákone, a bol by v rozpore nielen so zákonom ale aj s Ústavou SR,
pretože právna úprava zák.č. 530/2011 Z.z., resp. zák.č. 563/2009 Z.z. ukladá povinnosť neoznačené



SBL, nachádzajúce sa v daňovom voľnom obehu, v súvislosti s ktorými navyše neboli vysporiadané
daňové povinnosti, zabezpečiť bezvýnimočne. V súvislosti s uneseným dôkazného bremena uviedol,
že koncepcia gramatického znenia § 41 ods. 5 daňového poriadku v podobe „neodstráni pochybnosti“;
resp. v podobe „nie je preukázané zdanenie“ neukladá dotknutému subjektu priamu povinnosť, ani naň
absolútne nepresúva dôkazné bremeno preukazovania skutočností, iba konštatuje jeho pozíciu, čo sa
stane so zabezpečením tovarom, ak sa neodstránia pochybnosti vedúce k jeho zabezpečeniu, resp.
ak sa z tovaru nezaplatí daň (nepreukáže sa toto zaplatenie), a to bez ohľadu kým, na základe akých
skutočností by došlo k odstráneniu vedených pochybností. Označovanie SBL kontrolnými známkami v
daňovom sklade je na podnikateľskom rozhodnutí prevádzkovateľa daňového skladu a k tomuto kroku
ho nemôže colný úrad žiadnym spôsobom donútiť. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zákonom identifikovaná vec, ktorá má prepadnúť štátu,
nakoľko v danom prípade je zrejmé, že colný úrad rozhodol o prepadnutí liehu s parametrami 30 242 ks
SBL s obchodným názvom Gerlach - bylinný likér, objem balenia 0,7 litra, objemová koncentrácia liehu
38%, čo znamená, že tento zabezpečený (prepadnutý) lieh bol jednoznačne určený, je nezameniteľný
a odlíšený od prípadného iného liehu, a teda je zúčastneným stranám zrejmé aký, resp. konkrétny lieh
bol zabezpečený.

13. K žiadosti o preskúmanie skôr vydaného rozhodnutia (rozhodnutia colného úradu  o prepadnutí SBL)
žalovaný uviedol, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP nie sú na takýto postup splnené zákonné podmienky na
to, aby v konkrétnom súdnom konaní bolo preskúmavané aj predchádzajúce rozhodnutie o zabezpečení
veci, pretože rozhodnutie colného úradu o prepadnutí SBL na rozhodnutie o ich zabezpečení procesne
nadväzuje, avšak skutkovo, či právne z neho nevychádza a ani ním nie je viazané. Okrem toho je tiež
neúčelné posudzovať rozhodnutie o zabezpečení veci, keďže podľa ust. § 41 ods. 6 daňového poriadku
sa rozhodnutie o zabezpečení veci zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o
prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný
predpis pripúšťa.

IV. Relevantná právna úprava
14. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

15. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

16. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebnej dani z liehu:

daňovým skladom miesto, kde sa alkoholický nápoj na základe povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebnej dani z liehu: „prevádzkovateľom daňového skladu
osoba, ktorá v rámci podnikania alkoholický nápoj na základe povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela“.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o spotrebnej dani z liehu: „pozastavením dane daňový režim, v
ktorom sa vznik daňovej povinnosti posunie na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľného
obehu; pozastavenie dane sa nevzťahuje na alkoholický nápoj, ktorý bol prepustený do osobitného
colného režimu, ako aj na dočasné uskladnenie“.



20. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) bod 1 zákona o spotrebnej dani z liehu: „uvedením alkoholického nápoja
do daňového voľného obehu akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z pozastavenia dane“.

21. Podľa § 3 zákona o spotrebnej dani z liehu správu dane vykonáva colný úrad miestne príslušný
podľa osobitného predpisu. Miestne príslušným colným úradom pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území
SR trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia
alkoholického nápoje, ktorý sa u nej nachádza alebo nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo
nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným, je vždy ten colný úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Pre
organizačnú zložku alebo prevádzkareň osoby môže Finančné riaditeľstvo SR určiť miestnu príslušnosť
colného úradu aj inak ako podľa osobitného predpisu, ak je to pre výkon správy dane účelnejšie.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z liehu predmetom dane je alkoholický nápoj vyrobený na
daňovom území, dodaný na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezený na daňové územie
z územia tretieho štátu.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z liehu alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, sa na účely
tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry po

a) 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu
b) 2204, 2205 a 2206 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 22% objemu
c) iného ako kapitoly 22 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebnej dani z liehu ak sa podľa §§ 22, 26, 28 až 31, 49,
63,64 alebo § 66 neustanovuje inak, osoba povinná platiť daň je osobou, ktorá vyňala alkoholický nápoj
z pozastavenia dane iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až e).

25. Podľa § 15 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z liehu pri zániku povolania na prevádzkovanie
daňového skladu prevádzkovateľ daňového skladu alebo dedič podľa odseku 8 písm. b) alebo súdom
ustanovený správca dedičstva vykoná za účasti colného úradu inventarizáciu zásob alkoholického
nápoja ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v lehote určenej colným úradom
podá daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatí daň.

26. Podľa § 42 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z liehu prijímať, vydávať, vyrábať alebo spracúvavať
lieh v daňovom sklade, okrem skladu liehu podľa § 46 ods. 2 písm. a), ktorý prijíma, skladuje alebo
odosiela lieh len v spotrebiteľskom balení, možno len v prítomnosti zamestnanca colného úradu.
Colný úrad je povinný zabezpečiť prítomnosť zamestnanca colného úradu tak, aby nebol obmedzený
príjem, výdaj, výroba alebo spracovanie liehu v daňovom sklade. Prevádzkovateľ daňového skladu je
povinný poskytnúť zamestnancovi colného úradu nevyhnutnú súčinnosť a primerané podmienky na
výkon daňového dozoru. Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný zamestnancovi colného úradu
zabezpečiť podmienky tak, aby boli splnené požiadavky na pracovné prostredie. Ak sa lieh v daňovom
sklade neprijíma, nevydáva, nevyrába alebo nespracúva, colný úrad môže upustiť od povinnosti
zabezpečiť prítomnosť zamestnanca colného úradu v daňovom sklade, pričom je povinný tento priestor
zabezpečiť uzáverou colného úradu. Uzáverou priestoru sa rozumie uzamknutie a zabezpečenie
uzáverov colného úradu všetkých prístup miest do priestoru, v ktorom sa prijíma, vydáva, vyrába alebo
spracúva lieh, a to za prítomnosti prevádzkovateľa daňového skladu, pričom odstránenie uzáver a
odomknutie je možné uskutočniť len v prítomnosti colného úradu a prevádzkovateľa daňového skladu.

27. Podľa § 51 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z liehu spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej
nomenklatúry 2207 a 2207 je možné uviesť do daňového voľného obehu na daňovom území, len ak
je označené kontrolnou známkou, ak sa v odseku  9 neustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské
balenie kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca
spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1.

28. Podľa § 69 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z liehu colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým
je výkon dozoru nad držbou a pohybom alkoholického nápoja, tlačou a nakladaním s kontrolnými
známkami, a tiež daňovú kontrolu.



29. Podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne
potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba
riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže
zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom
mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 41 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným
rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní
bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia, sa vráti,
ak to jej povaha a osobitný predpis vypúšťa.

31. Podľa § 42 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o
prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré
viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky
preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci,
odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci,
pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli
odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis
pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.

32. Podľa § 55 ods. 15 daňového poriadku dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú
pre správu daní právne účinné, ak osobitným predpis neustanovuje inak.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňových správnych orgánov, postup prechádzajúci ich vydaniu,
za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej miere dôvodná.

34. Základnou žalobnou námietkou a spornou otázkou medzi stranami je určenie miery rozloženia
dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány Finančnej správy pri zisťovaní, kto porušil zákon o
spotrebnej dani z liehu a kto zodpovedá za to, že zabezpečený lieh v SBL nebol zdanený podľa zák.č.
530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov ako aj za to, že SBL neboli označené v súlade so
zákonom č. 530/2011 Z.z. a Vyhláškou MF SR č. 252/2014 Z.z. . Z ust. § 15 ods. 11 zákona o spotrebnej
dani z liehu pri zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vyplýva pre prevádzkovateľa
daňového skladu, aby podal daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatil daň, z čoho je zrejmé, že
zákon neukladá takýto postup vlastníkovi alkoholického nápoja, v danom prípade žalobcovi. Pokiaľ zo
strany správcu dane došlo tiež k zisteniu, že SBL nie sú označené v súlade so zák.č. 530/2011 Z.z. a
Vyhl. MF SR č. 252/2014 Z.z. tak objektívna zodpovednosť súvisiaca s nedodržaním týchto povinností
je na podnikateľskom rozhodnutí prevádzkovateľa daňového skladu, ktorým bola obchodná spoločnosť
INGWE ANWARUNYA, s.r.o. . V danom prípade bolo až v priebehu administratívneho konania správcom
dane zistené, že vlastníkom SBL je žalobca a nie prevádzkovateľ skladu, a preto ešte pred týmto
zistením došlo zo strany colného úradu k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení veci č. 680009500/2016
zo dňa 24.2.2016 postupom podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku ako veci nevyhnutne potrebnej
na preukázanie skutočností pri správe daní z dôvodu, že daňový subjekt počas výkonu miestneho
zisťovania dňa 22.2.2016 nepreukázal, že predmetný lieh vo vlastníctve žalobcu je preukázateľne
zdanený podľa zák.č. 530/2011 Z.z. a tiež z dôvodu, že tento zabezpečený lieh v SBL nie je označený
v súlade so zák.č. 530/2011 Z.z. a Vyhl. MF SR č. 252/2014 Z.z. . Za tohto skutkového stavu bol postup
správcu dane v čase vydania rozhodnutia o zabezpečení veci v súlade so zákonnou úpravou, a teda bol
oprávnený vydaním tohto rozhodnutia zasiahnuť do základných práv a slobôd právnickej osoby.



35. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správcovi dane daňové predpisy neumožňujú požadovať od
žalobcu zaplatenie dane (vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľom daňového skladu bol iný
subjekt), tak s touto argumentáciou sa správny súd stotožňuje, pretože z osobitného predpisu zák.č.
530/2011 Z.z., z ust. § 15 ods. 11 jednoznačne vyplýva povinnosť podať daňové priznanie  a zaplatiť
daň prevádzkovateľovi daňového skladu. Znamená to, že v danom prípade správne orgány nesprávne
požadovali, aby si žalobca plnil peňažnú povinnosť namiesto uskladňovateľa. Taktiež možno súhlasiť
s konštatovaním žalobcu, že tento nezapríčinil uvedenie SBL do daňového voľného obehu a ani nedal
súhlas na ich uvedenie bez ich označenia kontrolnou známkou, a teda nebol osobou povinnou platiť
daň a ani nezodpovedá za vznik daňovej povinnosti.  Správcom dane zistené neoznačené SBL sú
skutočnosťou súvisiacou so správou daní, a to s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 2 písm.
a) daňového poriadku, podľa ktorého sa na účely tohto zákona správou daní rozumie postup súvisiaci
so správnym zistením dane a zabezpečím úhrady dane a ďalšie činnosti medzi ktoré možno zaradiť
aj daňový dozor, ktorým mal správca dane nepripustiť, aby sa do daňového voľného obehu nedostali
neoznačené SBL.

36. Taktiež je potrebné považovať za dôvodnú námietku žalobcu vznesenú     v súvislosti s nie riadnym
označením tovaru vo výroku rozhodnutia správcu dane, ktorý mal prepadnúť v prospech štátu ( nebol
riadne označený predmet dane a ani uvedený kód kombinovanej nomenklatúry podľa § 4 zákona
o spotrebnej dani), pričom výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, a preto musí byť určitý,
presný a zrozumiteľný, aby bol z neho zrejmý záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom
rozhodnutia, čo v danom prípade robí rozhodnutie čiastočne nepreskúmateľným.

37. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. čiastočnej
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k tomu, že aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu má tieto isté vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie žalovaného, správny súd zrušil
postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

38. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie o zabezpečení veci), keď
podľa názoru správneho súdu v prípade rozhodnutia (opatrenia) o zabezpečení veci podľa § 40 ods. 1
daňového poriadku priamo časovo nadväzuje postup správcu dane pri prepadnutí veci podľa § 42 ods. 1
daňového poriadku, pričom z ust. § 41 ods. 6 daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie o zabezpečení
veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Okrem toho zo strany správneho súdu došlo
k zrušeniu rozhodnutia o prepadnutí SBL, a preto zo zákona dochádza aj k zrušeniu rozhodnutia o
zabezpečení SBL. Znamená to, že žalobca nadbytočne, resp. neúčelne požadoval zrušiť aj rozhodnutie
o zabezpečení SBL.

39. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP, keď procesne úspešnému
žalobcovi priznal právo na náhradu trov  konania v celom rozsahu. Správny súd nepovažoval za
čiastočný neúspech žalobcu zamietnutie vo zvyšku, pretože požiadavka žalobcu zrušiť aj rozhodnutie
o zabezpečení veci bola nadbytočná, a to vzhľadom na dôvody, ktoré sú uvedené vyššie, v bode 38.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.