Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/69/2017 z 4. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. decembra 2018, sp. zn. 20S/69/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200196.2 Krajský súd Trnava | 20S/69/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200196.2 | 2018-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 195 ods. 1 zákona č. 952/2013 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d46b554-48a4-4cc4-92dd-6b5d99f648a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200196.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/69/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200196
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200196.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu PRIMA STEEL, s. r. o., Cintorínska
936, Galanta, IČO: 35 860 138, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska
66, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/102927/2017 zo dňa 3.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1700401/102927/2017 zo dňa
3.5.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č.
1700401/102927/2017 zo dňa 3.5.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolania a
potvrdil odvolaniami napadnuté rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1724258/2016 a 1724209/2016
zo dňa 24.11.2016 o neprepustení tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh písomnými
colnými vyhláseniami ev. č. 0587110510884 a ev. č. 0587110510888 zo dňa 4.11.2015 z dôvodu
nesplnenia podmienky poskytnutia záruky na zabezpečenie colného dlhu v súlade s čl. 195 ods. 1
Colného kódexu Únie.

2. Namietal, že arbitrárnymi rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu a ich svojvoľným
postupom bol ukrátený na svojich právach, keď mu nebol do ním navrhovaného colného režimu
prepustený tovar nadobudnutý v Kambodži po požadovaní zabezpečenia antidumpingového cla, ktoré
na dovozy z Kambodže nebolo zavedené a ktoré bolo stanovené len voči čínskym vývozcom na výrobky
s pôvodom v Číne. Zo strany colných orgánov pritom nebol predložený žiaden dôkaz potvrdzujúci, že
do režimu voľného obehu neprepustený tovar má pôvod v Číne, ich závery sú založené iba na správe
OLAF-u, ktorá dôkazom o čínskom pôvode tovaru nie je a vyplýva z nej iba to, že nebol preukázaný
jeho kambodžský pôvod.

3. Poukazoval na to, že žalovaný síce uznal za dôvodnú jeho námietku k návrhu na zrušenie colného
vyhlásenia, avšak s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania prijal (podľa žalobcu
nesprávny) záver, že neprepustením tovaru vznikla rovnaká právna situácia, aká by nastala v prípade
vyhovenia návrhu na zrušenie colného vyhlásenia. Podľa žalobcu práve opačný postup by bol efektívny
a v súlade so zákonom, nakoľko zrušenie colného vyhlásenia vylučuje konanie o neprepustení tovaru
z dôvodu, že zanikol dôvod konať o podanom návrhu. Ako vyplýva zo správy OLAF-u, osvedčenie o
pôvode tovaru vydal príslušný kambodžský orgán, pričom až následne sa zistilo, že tento orgán pochybil.



Jeho pochybenia podľa žalobcu nemôžu byť posudzované v neprospech žalobcu, ktorý by inak tovar
nedoviezol a nenavrhol jeho prepustenie do režimu voľného obehu. Osvedčenie vyvolalo u žalobcu
omyl, ktorý odôvodňuje jeho žiadosť o zrušenie colného vyhlásenia, a na takýto postup boli splnené
podmienky čl. 66 colného kódexu (nariadenie 2193/1992).

4. Žalobca odmietol zložiť zábezpeku vo výške, ktorá by mala zahŕňať aj antidumpingové clo jednak
z dôvodu, že antidumpingová sadzba na dovozy z Kambodže nebola zavedená a tiež z toho
dôvodu, že aj z predloženej výzvy colného úradu vyplývalo, že predmetom overovania majú byť
osvedčenia o preferenčnom pôvode. Takto vymedzený dôvod oprávňoval colné orgány v zmysle čl. 192
colného kódexu (Nariadenie ES 2913/1992) účinného v deň požadovania zabezpečenia, požadovať
zabezpečenie v maximálnej výške do 3,7%. Rozhodnutie o neprepustení tovaru nemá právny základ.

5. Poukazoval na to, že článkom 1 ods. 1 nariadenia č. 2015/1934 bolo uložené konečné antidumpingové
clo na dovozy z Číny, pričom bodmi 121, 122 a 123 tohto nariadenia bola antidumpingová sadzba
rozšírená aj na dovozy z krajín, ktoré sú v nich uvedené a medzi ktorými nie je Kambodža, v ktorej
žalobca tovar nadobudol. V tejto súvislosti poukazoval aj na Nariadenia (ES) č. 964/2003, č. 2052/2004,
č. 2053/2004 a č. 655/2006, ktorými boli antidumpingové clá rozšírené na ďalšie krajiny po tom, čo
sa zistilo, že čínsky vývozcovia a výrobcovia exportujú tovar cez tieto krajiny, z čoho vyplýva, že voči
krajine, voči ktorej takéto clo zavedené nebolo, nie je možné antidumpingovú sadzbu cla použiť a pred
zaradením tohto cla musí prebehnúť konanie v zmysle nariadenia 1225/2009.

6. Podľa žalobcu žalovanému aj colnému úradu muselo byť známe, že neexistoval právom
predpokladaný dôvod na to, aby požadovali zabezpečenie vo výške 75%, muselo im byť známe, že voči
vývozcom z Kambodže neboli zavedené antidumpingové sadzby cla. Požadované zabezpečenia nielen
čo do výšky, ale aj čo do dôvodov, nebolo žalobcom poskytnuté z toho dôvodu, že colný úrad požadoval
zabezpečiť výšku, ktorá bola vyššia, akú mohol požadovať, pretože ani keby sa zistilo (do dnešného dňa
nebol preukázaný čínsky pôvod), že dovezený tovar, ktorý žalobca nadobudol v Kambodži, má čínsky
pôvod, nemôže byť takýto dovoz zaťažený antidumpingovou sadzbou cla, pretože v čase jeho dovozu
nebola antidumpingová sadzba cla zavedená a ani nebolo v zmysle čl. 14 ods. 5 nariadenia 1225/2009
colným orgánom nariadené vykonanie registrácie takýchto dovozov.

7. Žalobca bol vyzvaný listom č. 1630401/2015 zo dňa 1.11.2015, aby zabezpečil colný dlh v celkovej
výške 47 005,70 Eur. Colný úrad sa na uvedenú výzvu odvoláva v obidvoch rozhodnutiach. Podľa
výrokovej časti rozhodnutí colného úradu, výška požadovaného zabezpečenia je v celkovej výške
47 548,96 Eur. (22 253,96 +25 295,00). Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o omyl pri určovaní
výšky zabezpečenia, čo ale omylom nie je, ale ide o zjavný zámer a manipuláciu. Podľa rozhodnutí
o neprepustení, voči ktorým smeruje žaloba, malo byť požadované zabezpečenie pripadajúce na
antidumpingové clo vo výške 29 167,02 Eur (13 628,99 + 15 538,03), podľa výzvy 37 329,81 Eur. Podľa
rozhodnutí mala byť požadovaná výška zabezpečenia pripadajúca na DPH 16 540,34 (8 775,90 + 7
764,44), podľa výzvy 7 834,29 Eur. Z uvedeného vyplýva, že vo výzve uvedená a požadovaná výška
zabezpečenia sa netýkala colných vyhlásení, ktoré žalobca podal t.j. tovaru, ktorý bol dovezený. Tento
záver potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť uvedená vo výzve a to je číslo colného vyhlásenia, pri ktorom
mali byť priložené certifikáty o pôvode. Číslo colného vyhlásenia 061650517087 je číslo, pod ktorým je
evidovaný iný dovoz a na inom colnom úrade. Toto colného vyhlásenie je evidované na Colnom úrad
Nitra, ktorého evidenčné číslo je 6165.

8. S námietkou žalobcu, že sa výzva netýkala zabezpečenia colného dlhu na predmetný tovar, sa
žalovaný nevysporiadal, resp. tento nedostatok nepovažoval za relevantný, s tým, že zjavne došlo iba
ku chybe v písaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti, ktorá nemá vplyv na správnosť postupu colného
úradu pri požadovaní zabezpečenia. S takýmto záverom žalobca nesúhlasí, nakoľko v prípade zjavnej
nesprávnosti by colník uviedol dve nesprávne čísla, pretože zabezpečenie sa týkalo dvoch dovozov s
dvomi colnými vyhláseniami, pričom vo výzve a v rozhodnutiach o neprepustení tovaru nie sú uvedené
zhodné údaje o celkovom zabezpečení, o výške DPH, ani o výške antidumpingového cla. Neobstojí
ani argumentácia žalovaného, že pre potreby určenia zabezpečenia bola použitá najvyššia sadzba
antidumpingového cla zavedená na tovar s rovnakým nomenklatúrnym zatriedením, t.j. 75% podľa
nariadenia č. 1283/2014 z 2.12.2014, nakoľko v takom prípade by požadovaná výška zabezpečenia
bola v oboch prípadoch cca o 19% vyššia. Žalovaný podľa žalobcu chcel odôvodniť oprávnenosť



zabezpečenia do výšky 75% uvedenej vo výzve, avšak bez povšimnutia nechal výšku zabezpečenia
uvedenú v rozhodnutiach o nepripustení tovaru, ktorá sadzbe 75% nezodpovedala.

9. Žalovaný aj colný úrad porušili právo žalobcu neprepustením tovaru do režimu voľného obehu, aj
keď boli splnené všetky právnymi predpismi predpokladané podmienky na jeho prepustenie. Žalovaný
a aj colný úrad, zamieňajú právne dôsledky, ku ktorým dochádza v prípadoch, ak osvedčenie o
pôvode tovaru, ktoré príslušné orgány krajiny vývozu vydali, nepreukazujú pôvod tovaru s právnymi
dôsledkami spojenými s oprávnením colných orgánov vymerať antidumpingové clo. Právnym dôsledkom
nepreukázania preferenčného pôvodu je oprávnenie colných orgánov nepriznať preferenciu na
dovážaný tovar a vymerať clo podľa colného sadzobníka. V danom prípade bolo možné vymerať clo za
použitia zmluvnej colnej sadzby 3,7 %, ustanovenej colným sadzobníkom. Len v prípade, ak by bolo na
dovozy z Kambodže zavedené resp. rozšírené antidumpingové clo, bolo by možné okrem zmluvného cla
vymerať aj antidumpingové clo a do tejto výška by bol colný úrad oprávnený požadovať aj poskytnutie
zabezpečenia. Navyše odvodzovať čínsky pôvod tovaru od skutočnosti, že nebol preukázaný pôvod
kambodžský je dedukciou a nie dôkazom o pôvode a tiež z toho dôvodu, že na obchody medzi
čínskymi subjektmi a kambodžskými subjektmi sa právne predpisy EÚ nevzťahujú. Skutočnosť, že
kambodžský subjekt nadobudol tovar od čínskeho subjektu, nie je dôkazom o pôvode tovaru. Táto
skutočnosť preukazuje len to, že medzi týmito dvoma subjektmi došlo k obchodu podľa príslušných
predpisov, avšak nie predpisov EÚ. Colný úrad konal v rozpore s či. 192 colného kódexu 2913/1992, keď
podmienil vydať rozhodnutie o prepustení len v prípade, ak bude žalobcom poskytnuté zabezpečenie aj
antidumpingového cla. Colný úrad však nevyzval žalobcu na poskytnutie zabezpečenia, ktoré sa týkali
dovozov uskutočnených žalobcom, ale zaslal mu listinu, ktorá sa týkala iného dovozu uskutočneného na
inom colnom úrade. Neexistoval právne relevantný dôvod na to, aby za použitia čl. 195 ods. 1 colného
kódexu (nariadenie 952/2013) rozhodol o neprepustení, pretože colný úrad vo výroku uviedol jeden druh
výrobku, aj keď zásielka obsahovala aj iný tovar a tak je zjavný rozpor medzi výrokom rozhodnutia a
jeho odôvodnením. Colný úrad je oprávnený neprepustiť tovar do režimu voľného obehu len v prípade,
ak by žalobca odmietol zložiť sumu cla, ktorého výška zodpovedá colnému dlhu. Žalobca neodmietol
ani zaplatiť ani zabezpečiť sumu cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že
zotrváva na právnom názore uvedenom v jeho rozhodnutí zo dňa 3.5.2017.

11. K návrhu žalobcu na zrušenie colných vyhlásení sa colný úrad podľa žalovaného vyjadril len v
odôvodneniach rozhodnutí o neprepustení tovaru v tom zmysle, že predmetný návrh zamieta, keďže bol
podaný podľa neúčinného právneho predpisu. Tento postup colného úradu namieta žalobca v podaných
odvolaniach proti rozhodnutiam o neprepustení tovaru. Žalovaný zastáva právny názor, že colný úrad
mal posúdiť návrh účastníka konania na zrušenie colného vyhlásenia podľa obsahu, t.z. ako návrh
na zrušenie platnosti colného vyhlásenia podľa čl. 174 Colného kódexu Únie a rozhodnúť o tomto
návrhu. Zároveň však bol ako odvolací orgán povinný v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti
konania prihliadnuť na skutočnosť, že colný úrad vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru spôsobil
rovnakú právnu situáciu, aká by nastala v prípade, ak by v plnom rozsahu vyhovel návrhu účastníka
konania a predmetné colné vyhlásenia zrušil; čiže v prípade, ak by colný úrad vyhovel žiadosti žalobcu a
zrušil podané colné vyhlásenia, dostali by sa konania do rovnakého štádia, ako pri vydaní rozhodnutí o
neprepustení tovaru. Keďže žalovaný ako odvolací orgán posudzoval komplexne prvostupňové konania
v štádiu po vydaní rozhodnutí o neprepustení tovaru, považoval za neefektívne a nehospodárne zrušiť
rozhodnutia o neprepustení tovaru a uložil colnému úradu povinnosť vydať ďalšie rozhodnutia vo veci
zrušení colných vyhlásení, zvlášť v prípade, ak by colný úrad žiadostiam vyhovel, čím by došlo k rovnakej
právnej situácii, aká nastala po vydaní rozhodnutí o neprepustení tovaru. V tejto súvislosti žalovaný
považuje za potrebné uviesť, že žalobca vlastne podaním žiadosti o zrušenie colných vyhlásení vyjadril
svoju vôľu, aby predmetný tovar nebol prepustený do navrhovaného režimu. Avšak v takomto postavení
je aj v prípade, kedy o neprepustení tovaru do navrhovaného režimu rozhodol colný úrad. Z uvedeného
dôvodu vlastne colný úrad vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru rozhodol v súlade s vôľou žalobcu,
prejavenou podaním žiadostí o zrušenie colných vyhlásení. Žalobca má po neprepustení tovaru do
pôvodného ním navrhovaného režimu možnosť v zmysle čl. 150 Colného kódexu Únie vybrať colný
režim, do ktorého má byť tovar prepustený, za podmienok pre tento colný režim. Rovnakú možnosť
by mal žalobca aj v prípade zrušenia colných vyhlásení. Vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru
tak nebolo dotknuté jeho právo podať návrh na nápravu postavenia tovaru v zmysle platných právnych
predpisov. V tomto prípade colný úrad v rámci vykonanej colnej kontroly a analýzy rizika dospel k záveru,



že je potrebné vykonať následnú verifikáciu dokladov o preferenčnom pôvode tovaru, predloženého
účastníkom konania v colnom konaní. Predmetná verifikácia nebola začatá len za účelom preverenia
skutočnosti, že tento tovar má pôvod v Kambodži, ale aj za účelom zistenia, či predmetný tovar nie
je pôvodný (úplne získaný alebo spracovaný) v inej krajine, napr. v Číne, čím by došlo k obchádzaniu
vymerania antidumpingového cla na tento dovezený tovar. Z uvedeného dôvodu postupoval pri určení
výšky zabezpečenia v súlade s článkom 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva a
požadoval v zmysle článku 248 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia zabezpečenie colného dlhu v najvyššej
možnej výške, ktorá by mohla vzniknúť t.z. vo výške zahŕňajúcej sumu antidumpingového cla.

12. Podľa žalovaného je irelevantné, že v prípade nepreukázania preferenčného pôvodu predmetného
tovaru v Kambodži sa v zmysle čl. 20 ods. 3 písm. c) Colného kódexu uplatňuje na tovar zmluvná
colná sadzba 3,7% a colný úrad je oprávnený prepustiť predmetný tovar s touto zmluvnou colnou
sadzbou, keďže zároveň je colný úrad oprávnený v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu
Spoločenstva (s účinnosťou od 1.5.2017 čl. 244 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447) požadovať
zabezpečenie aj antidumpingového cla v najvyššej výške odhadnutej colnými orgánmi (prepustenie
tovaru je podmienené poskytnutím záruky dostatočnej na pokrytie rozdielu medzi sumou podľa údajov
colného vyhlásenia a sumou, ktorá môže byť v konečnom dôsledku splatná) a je oprávnený podmieniť
prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh požadovaním tohto zabezpečenia.

13. Na základe základného procesného nariadenia č. 1225/2009 bolo vydané aj antidumpingové
nariadenie č. 2015/1934, v článku 1 ktorého je stanovený rozsah tohto nariadenia, pričom je zrejmé, že
ním ustanovené antidumpingové clo sa vzťahuje na tovar s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, bez
ohľadu na to, z ktorej krajiny bol tento tovar na územie Spoločenstva dovezený.

14. Preverovanie pôvodu rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele bolo vykonávané
na základe dôvodných pochybností o skutočnom pôvode tohto materiálu. Tým nie je dotknuté právo
Európskej Únie v zmysle základného nariadenia č. 1225/2009 začať antidumpingové konanie aj voči
Kambodži; ide však len o jednu zo zákonných možností zamedzenia obchádzania už zavedených
antidumpingových opatrení. Vzhľadom na závažnosť podozrení z porušovania pravidiel pôvodu sa
Európska komisia (OLAF) rozhodla v predmetnom prípade využiť ďalšie zákonné možnosti, nespoliehať
len na výsledky preverovania kambodžských orgánov, ale vykonať aj vlastné zisťovanie v súlade s
ustanoveniami čl. 97t ods. 6 Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 1.5.2016 podľa čl. 110 ods.
6 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447). Toto zisťovanie vykonávajú zástupcovia Komisie priamo
v Kambodži, pričom boli preverené nielen postupy príslušných kambodžských orgánov pri vydávaní
osvedčení o preferenčnom pôvode tovaru, ale sú vykonávané aj zistenia týkajúce sa skutočného
nepreferenčného pôvodu tovaru. Skutočnosť, že na tovar s pôvodom v Kambodži nebolo zavedené
antidumpingové clo ani voči tejto krajine nebolo začaté antidumpingové konanie, nie je dôvodom na
akceptovanie možného obchádzania už zavedených antidumpingových opatrení voči iným krajinám a
táto skutočnosť taktiež neznemožňuje využitie ďalších zákonných možností na vykonanie následnej
verifikácie predložených osvedčení o pôvode a prípadné zistenie skutočného pôvodu tovaru. Uvedený
postup je v súlade so všeobecnými právnymi zásadami, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie.

15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nepreukázanie kambodžského pôvodu tovaru nie je dôkazom
o čínskom pôvode tovaru, žalovaný uvádzal, že colný úrad postupoval v čase prijatia colných vyhlásení
v súlade s postupmi ustanovenými na tento druh tovaru, ktorý bol dovezený z jednej z tretích krajín,
u ktorých vzniká podozrenie z obchádzania antidumpingových opatrení. Na základe rizikového profilu
bolo nutné vykonať preverenie preferenčného pôvodu tovaru, keďže vzniklo podozrenie, že dovezený
tovar nie je kambodžského pôvodu (bol úplne získaný v krajine, na ktorú boli uvalené antidumpingové
opatrenia) alebo je nedostatočne opracovaný (zušľachtený alebo prepracovaný) v Kambodži, na
základe čoho nie je možné uznať kambodžský pôvod tovaru v zmysle prílohy 13a Vykonávacieho
nariadenia. Za tým účelom boli vykonané v krajine vývozu dve následné verifikácie o osvedčení o
pôvode tovaru Certificate of origin. Na základe týchto pochybností bol žalobca oprávnene vyzvaný
na zabezpečenie colného dlhu v najvyššej možnej výške odhadnutej colným úradom zahŕňajúcej
aj antidumpingové clo. Ak by sa na základe vedeného vyšetrovania preukázal iný ako deklarovaný
kambodžský pôvod (čínsky alebo pôvod inej krajiny, na ktorú bolo zavedené antidumpingové clo),
došlo by k navýšeniu sumy cla o antidumpingové clo, a bol by daný zákonný dôvod na dodatočné
vymeranie colného dlhu. O výške zábezpeky rozhoduje colný úrad na základe vlastnej úvahy, pričom
jediným kritériom v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva je to, aby



sa stanovená výška zábezpeky rovnala najvyššej možnej výške daného colného dlhu alebo colných
dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, odhadnutej colnými orgánmi. Obdobná právna úprava
zabezpečenia je ustanovená aj v právnych predpisoch účinných po 1.5.2016 (čl. 244 Vykonávacieho
nariadenia č. 2015/2447). Určenie výšky zábezpeky v zmysle uvedených ustanovení nie je spojené s
krajinou pôvodu, ktorá bola deklarovaná v colných vyhláseniach. Výška zábezpeky taktiež nemusí vo
všetkých prípadoch zodpovedať všeobecnej zmluvnej sadzbe, t.z. sadzbe, ktorá by prislúchala tovaru
bez priznania preferencie, ale v prípade, ak daný tovar podlieha antidumpingovému clu, je možné určiť
výšku zabezpečenia v najvyššej sadzbe antidumpingového cla, ktorá sa vzťahuje k danému tovaru
podľa príslušného nomenklatúrneho zatriedenia. Colný úrad v napadnutých rozhodnutiach netvrdí, že
predmetný tovar má čínsky pôvod. Presné zistenie pôvodu predmetného tovaru nie je na účely určenia
výšky zábezpeky v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva potrebné. Pre
potreby určenia výšky zábezpeky v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva
bola použitá najvyššia sadzba antidumpingového cla, zavedená na tovar s rovnakým nomenklatúrnym
zatriedením ako je nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru, t.z. sadzba 75 %, ustanovená
nariadením č. 1283/2014 z 2. decembra 2014, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa
článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých
rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii.
Rozdiel v colnom dlhu stanovenom v rozhodnutiach a vo výzve na zabezpečenie č. 1630401/2015
vznikol pri jej stanovení ako rozdiel medzi DPH uvedenou na colných vyhláseniach pri uznaní preferencie
a DPH pri nepreferenčnom pôvode tovaru z MY: 7834,29 Eur z dôvodu, že Pobočka CÚ Galanta
predpokladala, že DPH s priznaním preferencie na Kambodžu deklarant zaplatí a následne zabezpečí
dlžnú sumu cla v celkovej výške spolu: 47005,70 Eur. Vzhľadom na to, že v tom čase bolo spustené
verifikačné konanie z titulu pochybností o pôvode tovaru a výsledok tohto konania nebol ešte známy,
colný úrad požadoval v súlade s článkom 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva
zabezpečenie s najvyššou predpokladanou colnou sadzbou, ktorá v tom čase bola na pôvod tovaru z
Malajzie (MY). Až po zaslaní správy z kontrolnej misie OLAF bola predbežne určená krajina pôvodu Čína,
na základe ktorej boli nanovo vypočítané zabezpečenia colného dlhu na krajinu pôvodu Čína a z toho
dôvodu vznikol rozdiel v antidumpingovom cle z MY - 75% na CN - 58,6 %. Colný úrad vo výzve uviedol,
že požaduje zabezpečenie colného dlhu z dôvodu vykonania následnej verifikácie osvedčenia o pôvode
tovaru Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674, č. KHSH1SK 153400708 a č. KHSH1SK
153400709. Doklad Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674 bol prílohou colného
vyhlásenia ev.č. 0587110510888 a doklady Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400708 a
č. KHSH1SK 153400709 boli prílohou colného vyhlásenia ev.č. 0587110510884. Pri uvedení colného
vyhlásenia ev. č. 0616510517087 v písomnej výzve zn. 1630401/2015 zo dňa 4.11.2015 tak zjavne
došlo k chybe v písaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti, nie k úmyselnému konaniu ani zneužitiu moci,
ako sa splnomocnený zástupca snaží bez dôkazu argumentovať. Uvedená chyba však nemá vplyv
na správnosť postupu colného úradu pri požadovaní zabezpečenia, keďže evidenčné čísla dokladov
o pôvode tovaru sú uvedené správne a vzťahujú sa k colným vyhláseniam ev.č. 0587110510884 a
ev.č. 0587110510888. Žalobca namieta voči výzve na zabezpečenie dodatočne, v čase jej doručenia
tieto námietky neuplatňoval, nakoľko dôvodom jej nesplnenia z jeho strany nebola nesprávnosť v
označeniach colných vyhlásení, ale nedostatok finančných prostriedkov na zloženie požadovanej sumy,
o čom svedčí písomnosť žalobcu zo dňa 5.11.2015, s prideleným ev.č. 1632802/2015. Žalobca v tom
čase nemal pochybnosť o tom, na ktoré colné vyhlásenia sa výzva vzťahuje. Z tohto dôvodu sú tieto
dodatočné námietky v tomto smere účelové a v súčasnom čase neopodstatnené, nakoľko okolnosti tejto
zrejmej chyby vzniknutej omylom colníkom organizačnej zložky colného úradu boli vyargumentované v
odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalobcom navrhované zrušenie colných vyhlásení pred vydaním
prvostupňových rozhodnutí nemalo oporu v právnych predpisov, nakoľko v zmysle článku 174 ods.
1 Colného kódexu Únie, resp. článku 66 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva (do 1.5.2016) colné
orgány môžu zrušiť colné vyhlásenie len za predpokladu, že sa preukázalo, že tovar bol navrhnutý do
príslušného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť naďalej
prepustený do navrhovaného colného režimu. Avšak takéto skutkové okolnosti nenastali, nakoľko návrh
deklaranta na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh bol správny, omyl nenastal, a ani také
zvláštne okolnosti, ktoré by bránili uplatniť tento navrhovaný režim, pretože colný režim bol žalobcom
zvolený v súlade so zámerom umiestniť tovar vo voľnom obehu spoločenstva. V podanom návrhu boli
nedostatky v obhájiteľnosti pôvodu tovaru spojené s nedostatočným zabezpečením colného dlhu.



16. Súd prejednal vec za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej
v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

17. Podľa obsahu spisového materiálu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.5.2017 žalovaný ako
odvolací orgán zamietol odvolania žalobcu a potvrdil odvolaniami napadnuté rozhodnutia Colného
úradu Trnava č. 1724258/2016 a č. 1724209/2016, obe zo dňa 24.11.2016, o neprepustení tovaru
navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh colnými vyhláseniami ev. č. 0587110510888 a ev.
č. 0587110510884 z dôvodu nesplnenia podmienky poskytnutia záruky na zabezpečenie colného dlhu
v súlade s čl. 195 ods. 1 Colného kódexu v celkovej výške 22 253,96 Eur pozostávajúcej zo sumy cla
na priemyselné výrobky vo výške 860,53 Eur, antidumpingového cla vo výške 13 628,99 Eur a dane z
pridanej hodnoty vo výške 7 764,44 Eur, resp. záruky vo výške 25 295,00 Eur, pozostávajúcej zo sumy
cla na priemyselné výrobky vo výške 981,07 Eur, antidumpingového cla vo výške 15 538,03 Eur a dane
z pridanej hodnoty.

18. Podľa obsahu odôvodnení žalovaným potvrdených rozhodnutí Colného úradu Trnava deklarant
neposkytol záruku na zabezpečenie colného dlhu požadovanú colným úradom v zmysle článku 244
Vykonávacieho nariadenia vo výške 22 253,96 Eur, resp. 25 295,00 Eur, pričom deklarant bol na
zabezpečenie colného dlhu vyzvaný listom č. 163041/2015 zo dňa 4.11.2015.

19. Podľa obsahu predloženého administratívneho spisu bol žalobca výzvou na zabezpečenie colného
dlhu č. 1630401/2015 (v rozhodnutiach colného úradu nesprávne udávané č. 163041/2015) zo dňa
4.11.2015 vyzvaný na poskytnutie zabezpečenia colného dlhu, ktorého výška bola určená podľa článku
192 Colného kódexu nasledovne:
Clo: 1 841,60 Eur (A00 = 3,7%)
Antidumping: 37 329,81 Eur (A30 = 75%)
DPH: 7 834,29 Eur (B00 = 20%)
Spolu: 47 005,70 Eur
pričom zabezpečenie malo byť požadované z dôvodu vykonania následnej verifikácie osvedčenia
o pôvode tovaru Certifikate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674, KHSH1SK 153400708 a
KHSH1SK 153400709 (príloha k colnému vyhláseniu č. 0616510517087).

20. Z vyššie uvádzaného možno konštatovať, v súlade so stanoviskom žalovaného, že poskytnutie
zabezpečenia colného dlhu v danom prípade nebolo požadované z dôvodu zistenia čínskeho pôvodu
tovaru, ale z dôvodu pochybností o deklarovanom preferenčnom pôvode Kambodža, ktorá skutočnosť
v zmysle článkov 189 ods. 1 a 192 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex Spoločenstva, a článku 248 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia č. 2454/93 správnemu orgánu
umožňuje požadovať zloženie zábezpeky v najvyššej možnej výške colného dlhu alebo dlhov, ktoré
podľa odhadu colných úradov vznikli alebo by mohlo vzniknúť. Oporu v právnych predpisoch v tejto
súvislosti nemá v systéme antidumpingových opatrení vychádzajúcich nie len zo zistení štátu, v ktorom
bol tovar nadobudnutý, ale aj štátu pôvodu tovaru, tvrdenie žalobcu, že najvyšším možným clom v tomto
prípade je clo, ktorým je možné zaťažiť tovar dovezený z Kambodže, na ktorú antidumpingové opatrenia
neboli rozšírené.

21. Na strane druhej je nepochybné, že obe rozhodnutia Colného úradu Trnava obsahujú nepravdivý
údaj o požadovaní záruky vo výške 22 253,96 Eur a 25 295 Eur, súčet ktorých zjavne nie
je súladný s konečnou sumou zabezpečenia požadovaného vo výzve zo dňa 4.11.2015 - 47
005,70 Eur. Nezrovnalosť v tomto smere colný úrad v obsahu odôvodnení svojich rozhodnutí
nevysvetlil ani nespomenul, rovnako ako žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Tento nedostatok odôvodnení rozhodnutí nemôže napraviť písomné vyjadrenie žalovaného v súdnom
spore (neobsahujúce konkrétny prepočet ozrejmujúci konštatovanú nezrovnalosť), podľa ktorého
dôvodom uvádzaných číselných rozdielov bol nový výpočet colného dlhu s priaznivejšou výškou
antidumpingového cla 58,6% pri predbežnom určení krajiny pôvodu tovaru Čína na základe správy
kontrolnej misie OLAF-u a pôvodný predpoklad pobočky colného úradu, že žalobca uhradí DPH s
priznaním preferencie na Kambodžu a následne zabezpečí dlžnú sumu cla v celkovej výške 47 005,70
Eur.



22. Dôvodným nie je ani zľahčovanie nedostatku týkajúceho sa nesprávneho číselného označenia
súvisiaceho colného vyhlásenia vo výzve zo dňa 4.10.2015 (ktorá správne mala obsahovať číselné
označenie dvoch colných vyhlásení) tým, že táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť postupu colného
úradu pri požadovaní zabezpečenia, nakoľko evidenčné čísla dokladov o pôvode tovaru sú uvedené
správne.

23. Naopak, pokiaľ nerešpektovanie výzvy na poskytnutie zabezpečenia colného dlhu vo forme
zloženia peňažných prostriedkov má byť, a v danom prípade je, jediným dôvodom vydania rozhodnutia
o neprepustení tovaru do colného režimu voľný obeh, musí ísť o úkon perfektný, ktorý atribút
výzve Colného úradu Trnava, pobočka Galanta zo dňa 4.11.2015 bez pochybností priznať nemožno
- výzva nielen že obsahuje nesprávne číslo colného vyhlásenia žalobcu (jedno, napriek dvom
podaným colným vyhláseniam), ale, ako bolo potvrdené aj obsahom písomného vyjadrenie žalovaného,
obsahuje aj nesprávnu výšku zabezpečenia vychádzajúcu z ničím nepodloženého (a v obsahu dokladu
neozrejmeného) predpokladu colného úradu o čiastočnom „dobrovoľnom“ plnení žalobcu, čím súčasne
znemožňuje povinnému subjektu identifikovať spôsob určenia výšky požadovaného zabezpečenia
napriek správnosti v nej uvedených osvedčení o pôvode tovaru.

24. Priznanie dôvodnosti vyvodeniu negatívnych následkov z nerešpektovania takto zmätočne
formulovanej výzvy by súčasne bolo pripustením ľubovôle správneho orgánu pri požadovaní
zabezpečenia colného dlhu, ktorá je nezlučiteľná s jeho úlohami vyplývajúcimi zo zákona, pričom
relevantným v tejto súvislosti nemôže byť, či žalobca v čase obdržania výzvy voči jej obsahovým
nedostatkom namietal alebo nenamietal, resp. aký dôvod jej nerešpektovania colnému úradu oznámil.

25. V neposlednom rade vo veci rozhodujúce orgány vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie
colného vyhlásenia zaujali tri navzájom si odporujúce stanoviská - podľa odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového orgánu colný úrad tento návrh zamietol z dôvodu nesprávneho označenia súvisiaceho
právneho predpisu žalobcom, v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu bola námietka žalobcu
voči tomuto postupu uznaná za dôvodnú, s tým, že návrh mal byť posúdený ako návrh na zrušenie
platnosti colného vyhlásenia podľa čl. 174 Colného kódexu Únie a colný úrad o ňom mal rozhodnúť,
avšak v konečnom dôsledku by tým nastala rovnaká situácia ako pri vydaní rozhodnutia o neprepustení
tovaru (čím žalovaný logicky pripustil možnosť vyhovenia tomuto návrhu žalobcu), a v treťom
prípade, v písomnom stanovisku vo veci žalovaný návrh na zrušenie colných vyhlásení pred vydaním
prvostupňových rozhodnutí označil za nemajúci oporu v právnych predpisoch.

26. Takto rozdielny prístup k podaniu žalobcu iba zvýrazňuje zmätočnosť postupu správnych orgánov
vo veci, ktorú súd v spojitosti s už vyššie uvádzanými obsahovými nedostatkami výzvy na zabezpečenie
colného dlhu vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a v tomto konaní primárne
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 3.5.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere (odstránenie uvádzaných procesných nedostatkov,
bez ktorého vysporadúvanie sa s ďalšími námietkami žalobcu nemá opodstatnenie), keď vzhľadom
na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového orgánu
z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné zrušenie súvisiacich rozhodnutí
Colného úradu Trnava.

27. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie



rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.