Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/24/2017 z 2. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. augusta 2018, sp. zn. 20Sa/24/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200296.2 Krajský súd Trnava | 20Sa/24/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200296.2 | 2018-08-02 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3d14645-dd7b-40cd-87b3-8088c4784f55 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200296.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200296
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200296.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: C. U., nar. X.XX.XXXX,
bytom J. J. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kukučkom, Farská 34, Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2017/021674 zo dňa 20.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP4-2017/021674
zo dňa 20.6.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OOP4-2017/021674 zo dňa 20.6.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-
OVVS2-2017/002680 zo dňa 19.4.2017 ukladajúce mu podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 2 a § 49
ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 30 eur za spáchanie priestupku, ktorého sa dňa 9.11.2016
v čase o 10,00 hod. a následne o 13,15 hod. mal dopustiť tým, že v obci J., za rodinným domom
č. XXX odstavil svoje motorové vozidlo pred vchod spoločných priestorov a odmietol ho odtiahnuť a
tým znemožňoval Y. L. stavebné práce, čím opakovane úmyselne narušil občianske spolunažívanie
schválnosťami.

2. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je založené
na nesprávnom právnom posúdení veci, konajúce správne orgány neprihliadali na obhajobu, ktorú
uplatňoval v prvostupňovom i odvolacom konaní, nezohľadnili argumenty svedčiace v jeho prospech a
obmedzili sa iba na preskúmanie dôkazov svedčiacich v jeho neprospech.

3. Správne orgány nezohľadnili, že vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX v J. zapísané na LV č. XXXX
sú žalobca a Y. L., každý v podiele 1/2, a že väčšinovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č.
XXXX ako parc. CKN č. 423/1 a 424 je žalobca (podiel 2/3), pričom menšinový podielový spoluvlastník
nemôže rozhodovať o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorým je aj kladenie zámkovej dlažby
alebo iné stavebno-technické úpravy na nehnuteľnostiach.

4. Mal za to, že jeho skutok nemožno kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Práve menšinoví spoluvlastníci Y. L. (podiel 1/6) a G. L. (podiel 1/6) robia schválnosti jemu, keď
ignorujú platný právny stav a bez jeho súhlasu vykonávajú stavebné činnosti na spoločnom dvore, čím
porušujú zákon. Nakoľko jeho výzvy na zastavenie prác a opustenie nehnuteľnosti boli ignorované, bol



oprávnený brániť svoje právo a zvoliť k tomu aj razantnejší prostriedok. Neporušil žiaden právny predpis
a zaparkovaním svojho motorového vozidla na vlastnom pozemku iba realizoval právo vec užívať.

5. Žalobca poukazoval tiež na procesné pochybenie správneho orgánu, ktorý nepostupoval v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a pred vynesením rozhodnutia mu neumožnil vyjadriť sa ku všetkým
podkladom rozhodnutia, čím mu súčasne znemožnil podať návrh na doplnenie dokazovania.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Má za
to, že skutkový stav veci bol zistený v súlade so zákonom a vec bola aj správne právne posúdená,
pričom v súvislosti s námietkami žalobcu poukazoval na to, že žalobca ani nekonkretizoval, v čom
bol skutkový stav nedostatočne zistený, ani v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci.
Podľa jeho názoru v konaní spravujúcom sa okrem všeobecných ustanovení zákona o správnom
konaní aj zákonom č. 371/1990 Zb. o priestupkoch nebol daný priestor pre zmierne vybavenie veci
a pokiaľ žalobca namietal, že jeho skutok nemožno kvalifikovať ako priestupok, neuviedol, v čom
neboli naplnené hypotetické požiadavky zákona o priestupkoch. Naopak, prvostupňový správny orgán
sa vo svojom rozhodnutí s vecou dostatočne vysporiadal a vo veci postupoval v súlade so zákonom
bez porušenia práv žalobcu. Žalobca ako obvinený z priestupku mal právo vyjadrovať sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, a uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, všetky jeho výhrady
boli zaznamenané, boli predvolaní svedkovia, ktorých navrhol a pred vydaním rozhodnutia bol žalobca
oboznámený s podkladmi rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán vysporiadal s
argumentáciou žalobcu a rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní.
Správne orgány v danom konaní nerozhodovali o vlastníckych pomeroch ani o spôsobe hospodárenia
so spoločnou vecou, posudzovali iba, či konanie žalobcu je priestupkom, pričom prvostupňový orgán vec
správne posúdil, keď mal za to, že žalobca narušil občianske spolunažívanie schválnosťami, za ktoré
považuje konanie spočívajúce v úmyselnom sťažovaní vykonania rôznych činností inej osobe drobnými
priekmi a prekážkami. Žalobca pritom podľa zistení správneho orgánu úmyselne zamedzoval prístup do
spoločných priestorov. Nakoľko išlo o prístupovú cestu, nie je podľa žalovaného dôvod, aby menšinoví
spoluvlastníci nemohli túto cestu použiť tak, ako ju bežne používa aj väčšinový spoluvlastník. Konanie
žalobcu nespočívalo v tom, že bránil svoje vlastnícke právo, ale v tom, že odmietol spoluvlastníkom
prejazd. Nešlo o riešenie spoluvlastníckych nezhôd, ktoré sú dlhodobejšie a ktoré by mali byť riešené
legálnou cestou - napríklad mediáciou alebo súdnym rozhodnutím. Žalobca nesmeroval svoje konanie k
zaisteniu skutkového stavu pre účely nejakého konania, ani nešlo o zadržanie páchateľov protiprávneho
konania, a pokiaľ došlo k rušeniu pokojného stavu, bolo možné použiť legálne prostriedky na jeho
zachovanie.

7. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (tento účastník
sa napriek včasnému doručeniu predvolania pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o jeho odročenie z
dôležitého dôvodu), vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu,
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

8. Žalobca v konaní uviedol, že jeho námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci sa týka
viac-menej nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli správnymi orgánmi vykonané. Poukazoval na
to, že podľa definície schválnosti obsiahnutej v zákone o priestupkoch by malo ísť o skutok zasahujúci
do usporiadaných vzťahov a spolunažívania občanov hrubým spôsobom, pričom v danom prípade
jeho konanie nemožno považovať za hrubé a toto ani nemohlo zasahovať do spolunažívania občanov,
nakoľko jeho vzťahy s Y. L. boli narušené už pred touto udalosťou.

9. Podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch:

Podľa § 49,
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
c) úmyselne uvedenie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgán, pred orgánom obce alebo
pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,



e) sa dopustí konania podľa písm. a) alebo písm. d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená
do starostlivosti alebo výchovy,
f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich
vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,
g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
(2) Za priestupok podľa ods. 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa ods. 1
písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za
priestupok podľa ods. 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

Podľa § 11,
(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.
(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť; ak k náprave páchateľa postačí
samotné prejednanie priestupku.

Podľa § 12,
(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho
spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky
a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom
alebo disciplinárnom konaní.
(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak
ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa § 47 ods. 3, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.6.2017
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 20.6.2017, ktorým žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a bola mu uložená
pokuta vo výške 30 eur. Žalovaný ako odvolací orgán v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia
konštatoval, okrem iného, že skutkový stav veci bol prvostupňovým správnym orgánom riadne zistený a
bolo dostatočne preukázané, že sa C. U. dopustil protiprávneho konania smerujúceho k obmedzovaniu
osôb pracovníkov v ich činnosti pri rekonštrukcii dvora, a to z dôvodu, že neprišlo k dohode medzi
žalobcom a Y. L. a G. L., ktorí pracovníkov na rekonštrukciu najali.

11. V súlade s argumentáciou žalovaného je potrebné za nedôvodnú označiť námietku žalobcu
týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Žalobca nekonkretizoval, ktorý relevantný
dôkaz mohol byť a nebol vykonaný, resp. ktorá okolnosť týkajúca sa priestupku dokazovaním nebola
objasnená, a pokiaľ aj svoju námietku na pojednávaní upravil tak, že táto smerovala voči spôsobu
vyhodnocovania dôkazov, nekonkretizoval, ktorých dôkazov sa táto námietka týka a v čom bol postup
ich vyhodnocovania nesprávny. Súd sám z obsahu spisového materiálu takéto nedostatky konania
správneho orgánu nezistil.

12. Na strane druhej je potrebné konštatovať, že sa správne orgány oboch stupňov dôsledne nezaoberali
posudzovaním zisteného konania žalobcu z hľadiska naplnenia podmienok ustanovenia § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Hoci žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení k veci uviedol, že podľa zistení správneho konania žalobca zamedzoval prístup do
spoločných priestorov, že odmietol spoluvlastníkom prejazd po prístupovej ceste a jej použitie tak, ako ju
bežne používa väčšinový spoluvlastník, je z obsahu rozhodnutí i spisového materiálu bez pochybností



zrejmé, že úmyslom žalobcu a aj reálnym následkom jeho konania bolo znemožnenie vykonávania
rekonštrukčných prác na spoločnom dvore, nie zamedzenie prechodu, či prístupu spoluvlastníkov.
Pochybnosti nie je súčasne dôvodné mať ani o dôvodoch konania žalobcu, ktorý s rekonštrukčnými
prácami menšinových spoluvlastníkov nesúhlasil.

13. Aj keď úlohou správnych orgánov v predmetnej veci nebolo hľadanie riešenia sporu spoluvlastníkov
nehnuteľnosti, v tejto súvislosti a v súvislosti s právnou úpravou rozhodovania o hospodárení so
spoločnou vecou obsiahnutou v ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa nej o hospodárení
so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka
súd, čo naznačuje, že vykonávaním stavebných prác bez súhlasu žalobcu i rozhodnutia súdu práve
menšinoví spoluvlastníci konali nad rámec svojich práv), nie je z odôvodnení rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov zrejmé, aký konkrétny žalobcovi odporúčaný postup v medziach zákona mali
na mysli.

14. Úmyselné odstavenie vozidla na takom mieste, aby bránilo v činnosti iných osôb, zrejme možno
považovať za schválnosť, v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch však nie každú schválnosť
možno považovať za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Gramatickým a logickým výkladom
tohto ustanovenia nemožno nedospieť k záveru, že priestupkom je iba schválnosť, ktorá súčasne napĺňa
všeobecné znaky hrubého správania ovplyvnené v jednotlivých prípadoch nielen vonkajšími znakmi
konania, ale aj jeho motívom. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vo veci pritom vyplýva, že
konanie žalobcu bolo posúdené ako schválnosť, ale súčasne aj to, že sa správne orgány nezaoberali
otázkou, či toto konanie súčasne je dôvodné posudzovať ako hrubé správanie a či tak boli naplnené
podmienky prijatia záveru, že sa žalobca dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

15. V neposlednom rade, hoci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový
správny orgán vykonal zhodnotenie všetkých podstatných kritérií pre uloženie sankcie a sankciu uložil
zákonným postupom, v skutočnosti prvostupňový orgán v súvislosti s určením druhu sankcie a jej výmery
iba citoval kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého hodnotil, avšak
bez toho, aby ozrejmil, ako a na základe akých úvah hodnotil závažnosť priestupku (považoval ho za
priestupok s nízkou alebo naopak s vysokou závažnosťou? na základe čoho?), spôsob jeho spáchania
a jeho následky, okolnosti spáchania priestupku a pohnútky žalobcu (hodnotil ich v prospech alebo v
neprospech páchateľa? ako znižujúce alebo naopak ako zvyšujúce mieru závažnosti priestupku?).

16. Vyššie uvádzané obsahového nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,
úzko spojené s obsahovými nedostatkami odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 19.4.2017, ktoré sú nedostatkami náležitostí rozhodnutia upravených v ustanovení § 47 ods. 3
Správneho poriadku, majú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

17. Súd preto žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1písm. d)
SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súdom naznačenom smere, výstupom ktorého po
opätovnom prehodnotení veci musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám
vyplývajúcim zo všeobecného predpisu o správnom konaní.

18. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.