{"guid": "919767f2-8605-4974-93f9-97ad726477bb:11352d79-4cf3-4ff9-be3e-18a1f29ed993", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "spisova_znacka": "20S/76/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/76/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. septembra 2018, sp. zn. 20S/76/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "identifikacne_cislo": "2018200191", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11352d79-4cf3-4ff9-be3e-18a1f29ed993", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200191
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a
členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: 4ware media
s.r.o., so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 46 768 530, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom Advokátskej kancelárie Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101238451/2018 zo dňa 28. júna 2018, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe                 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.07.2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.07.2018, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101238451/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorý
postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona  č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100515117/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorým
Daňový úrad Trnava podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil daňovému subjektu
(žalobca) rozdiel v sume 13.460,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016,
nepriznal daňovému subjektu (žalobca) nadmerný odpočet v sume 1.704,23 Eur a vyrubil daňovému
subjektu (žalobca) daň v sume 11.755,87 Eur.

2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto
súvislosti dôvodil tým, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu
znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie, poškodzuje dennodenný chod spoločnosti, a
to výkon podnikateľskej činnosti, ohrozuje žalobcu ako zhotoviteľa na dôveryhodnosti vo vzťahu
k objednávateľom diel, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku
straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu
miezd, odvodov a daní, znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť
žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, v neposlednom
rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca
doteraz, spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade daňovej exekúcie je žalobca vedený
ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti,
nakoľko obchodní partneri a zákazníci strácajú z tohto dôvodu voči nemu dôveru a hrozia žalobcovi
odstúpením od doteraz zabehnutých, začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít. Následok
všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ťažko
presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto
situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu
k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo a žalobca sa
tiež nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe všetkých týchto argumentov je podľa



názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky
zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska
škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom
tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena,
schopnosť zamestnávať....), pritom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným
záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že
neodporúča návrhu žalobcu vyhovieť, pretože ho vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje za
nedôvodný a tento návrh žalobca ani riadne nezdôvodnil.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej
žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva
toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa
prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by
nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie.  Dôkazy k tomuto tvrdeniu
však musí predložiť žalobca.

11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy
na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z



administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej
správy nevyplýva. Správny súd nepovažuje okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalobca poukázal, za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej
ujmy. Žalobca nepreukázal, že by vykonanie napadnutého rozhodnutia predstavovalo značnú finančnú
stratu, resp. nevyčísliteľnú finančnú škodu, ktorá by pre neho, vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity,
znamenala ohrozenie celkovej existencie. Žalobca síce poukazoval na rôzne skutočnosti, ktorých
následok predstavuje pre žalobcu škodu, avšak žiadnym spôsobom ich bližšie nekonkretizoval,  pričom
len samotné tvrdenie nie je samo o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Hrozba musí byť reálna. Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti
tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia súdu priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neumožňuje, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu
zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť  (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "919767f2-8605-4974-93f9-97ad726477bb:94038dec-d959-40a0-a85b-65fcdd929084", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "spisova_znacka": "20S/76/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/76/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2"}, {"guid": "919767f2-8605-4974-93f9-97ad726477bb:e7a0d979-3bf7-43bb-9a2c-a9d7f862d2b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2", "spisova_znacka": "20S/76/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/76/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200191.2"}]}