{"guid": "3db12d84-799f-4f9d-83ff-537fca7c8eee:2c44edf9-2e59-417e-bb9d-86d448d59010", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2", "spisova_znacka": "24CoP/60/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/60/2017 z 7. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. augusta 2018, sp. zn. 24CoP/60/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2", "identifikacne_cislo": "2111209395", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-149.odsek-4", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-149.odsek-4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-149.odsek-4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c44edf9-2e59-417e-bb9d-86d448d59010", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209395
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, P., t.č. A. X. XX/C, P., zastúpená advokátom: Mgr. Eva Bačiková,
A. Žarnova 1, Trnava, proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X., zastúpený:
splnomocnencom : VESTENICKÁ&BD advokátska kancelária, Ševčenkova 5, Bratislava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 16C/66/2011-400 zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 1. a 2. m e n í    tak, že žalobu zamieta
a v časti výrokov 3., 4. a 5. rozsudok  r u š í   a  vec v zrušenom rozsahu      v r a c i a  súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného
sa prikazujú nehnuteľnosti v k.ú. X., obec X., okres Trnava, zapísané na LV č. XXX,  dom č.s. XXX,
na parc. 44/1, parc. 44/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 495 m2, parc. 44/2 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 66 m2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na jej podiel sumu 45.129,- Eur,
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Strany sporu sú povinné zaplatiť Okresnému súdu  Trnava
výdavky štátu, každý vo výške 78,135 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Strany sporu sú
povinné zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok, a to žalobkyňa vo výške 385,- Eur a žalovaný
vo výške 451,- Eur, obaja do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má právo na plnú
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 150, § 149 ods. 1 a ods.
2, § 149a Občianskeho zákonníka a vecne po všeobecných zásadách o predmete bezpodielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadania medzi bývalými manželmi tým, že v konaní bolo nesporne zistené a
tiež medzi stranami sporu zostalo nesporným, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 15.06.1991
a  rozvedené rozsudkom  Okresného súdu v Trnave  zo dňa 13.03.2008 č.k. 10C/90/2005, právoplatného
dňom 25.04.2008. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti otca.
Strany sporu nežili po odchode žalobkyne v spoločnej domácnosti od mája roku 2005.

3. Strany sporu konania za trvania manželstva  nadobudli na základe  kúpnej zmluvy obsiahnutej v
notárskej zápisnici č. NZ 556/92, N 569/92 zo dňa 24.08.1992 do BSM nehnuteľnosti v k.ú. X., LV č. XXX
- parc. č. 44 zastav. plocha dom č.s. XXX, dvor vo výmere 561 m2, vrátane oplotenia, vonkajších úprav,
kopanej studne, trvalých porastov  od vlastníkov S. T. a I. N. 1/6-ine a R. N. v 4/6-inách. Predávajúcim N.
I. mala byť vyplatená suma 10.150,- Kčs, N. R. 40.600,- Kčs v hotovosti pri podpise, ihneď pri podpísaní



tejto zmluvy a S. T. suma 10.150,- Kčs v hotovosti do 03.09.1992. Vklad vlastníctva účastníkov bol
povolený pod V 362/93 zo dna 09.02.1993 Správou katastra  Trnava.

4. V danom prípade predmetom posudzovaného úkonu je prevod (kúpa) nehnuteľnosti, ktorá si vyžaduje
písomnú formu a jej stranami sporu boli len kupujúci, tzn. strany sporu konania ako bývalí manželia a
predávajúci, ale neboli jej stranami sporu aj rodičia žalovaného. Podľa obsahu zmluvy nehnuteľnosť bola
kupujúcimi nadobudnutá do ich BSM. V priebehu konania i v nadväznosti na právny názor odvolacieho
súdu bolo ustálené, že táto nehnuteľnosť patrí do BSM, zmluva bola platne uzavretá a nie sú dané
dôvody jej neplatnosti.

5. Z obsahu zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola  /resp. u jednej predávajúcej mala byť/ predávajúcim
vyplatená. Svedkovia  I. a R. N. i R. N. potvrdili výplatu kúpnej ceny. Pokiaľ aj nie sú ich výpovede
presné - svedok N. uviedol „necelých 100.000,- Sk/, svedkyne R. N. a R. N. uviedli cenu 63-65.000,-
resp. 62-65.000,- Sk a žalobkyňa spochybňuje výplatu kúpnej ceny, súd má z výpovedí svedkov za
preukázané, že k výplate došlo a je prípadne na ich ťarchu, ak by sa tak nestalo a tvrdia opak.
Predávajúci si svoju pohľadávku voči stranám neuplatnili ako neuhradenú, svedkovia ju považujú za
vyrovnanú, a teda nie sú dané dôvody na to, aby súd zaviazal strany tento záväzok uhradiť. Z výpovedí
svedkov totiž vyplýva, že pohľadávku považujú za uhradenú a súd nemá potom dôvod zaťažiť strany
vykonávaním iných dôkazov na preukázanie opaku. Výsluch svedkyne T. nebol možný vzhľadom na
jej zdravotný stav, ale súd s prihliadnutím na výpovede vypočutých svedkov nemal pochybnosti o tom,
že cena nehnuteľnosti bola uhradená a jej zaplatenie nebolo predávajúcimi voči stranám namietané
ani uplatnené.  V rámci určenia masy BSM, aktív a pasív potom súd nevidel dôvod na zohľadnenie
prípadných záväzkov, ktoré neboli voči stranám uplatňované.

6. Pokiaľ bola namietaná platnosť kúpnej zmluvy a zahrnutie nehnuteľnosti
do BSM /ktorú súd v pôvodnom rozhodnutí spochybnil ako kúpnu zmluvu/, v nadväznosti na rozhodnutie
odvolacieho súdu je potrebné uzavrieť, že nehnuteľnosť tvorí masu BSM aj z hľadiska jej hodnoty.
Zmluva má všetky zákonné náležitosti, jej vklad bol povolený správou katastra a podľa výpovedí svedkov
bola kúpna cena i uhradená. Nebolo preukázané, že by na kúpu či neskoršie zhodnotenie nehnuteľnosti
boli použité výlučné prostriedky niektorého z manželov, zmluvnými stranami zmluvy boli predávajúci a
manželia ako kupujúci.

7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v máji 2005 opustila spoločnú
domácnosť a odvtedy so žalovaným žili oddelene a takisto spolu nehospodárili. S deťmi sa nestretávala
od r. 2006. Pre rodinné problémy žalovaný ukončil pracovný pomer, v r. 2006, 2007 čerpal neplatené
voľno a žil z úspor, ktoré boli vo výške 400.000,- Sk, v čase rozvodu manželstva asi 160.000,- Sk. Do
úvahy môže prichádzať tzv. širšie vyporiadanie BSM strán, ako aj  jednotlivé skutočnosti, na  ktoré súd
pri vyporiadaní vezme zreteľ. O taký prípad však v danej veci nejde a nebol v tomto smere predložený
žiadny dôkaz.

8. Úspory, ktoré mal žalovaný pred uzavretím manželstva a finančná hodnota, ktorú
získala žalobkyňa za odpredaj svojho podielu na zdedenej nehnuteľnosti, boli použité a spotrebované
za trvania manželstva bez zistenia, že by boli použité na  iný účel, ako na bežnú spotrebu  členov
domácnosti a že by ku dňu rozvodu manželstva existovali. Tieto potom netvoria masu BSM. Táto
skutočnosť v ďalšom konaní už nebola medzi stranami sporná. Rovnako nebolo v konaní sporné, že do
masy BSM nie je možné zahrnúť diéty žalovaného /ktoré žalobkyňa pôvodne žiadala zahrnúť/, tieto sú
jednak určené pre potreby zamestnanca, avšak sama žalobkyňa priznala v priebehu konania, že tieto
boli použité pre hnuteľné veci do BSM, ktoré majú nepatrnú hodnotu a nie sú predmetom vyporiadania,
prípadne tieto prostriedky boli spotrebované.

9. Z výpisov z účtov v D. D. vyplýva rozsah úspor účastníkov konania
vytvorených za trvania manželstva. Žalovaný dňa 03.08.2005 /po odchode žalobkyne zo spoločnej
domácnosti/ vybral v hotovosti z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 570.000,- Sk, dňa 17.01.2006 sumu
7.500,- Sk, pričom na účte bol zostatok 517,- Sk. Z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral žalovaný v
hotovosti 04.08.2005 sumu 940.000,- Sk, dňa 17.01.2006 sumu 2.600,- Sk a tak na účte zostal zostatok
546,50 Sk. Bez započítania zostatkov je zrejmé, že žalovaný nakladal so spoločnými prostriedkami v
sume 50.458,- Eur.



10. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyni titulom vyporiadania rozvodom zaniknutého BSM v hotovosti
vyplatil 500.000,- Sk a preto jej už nepatrí nič  treba uviesť, že tento úkon, aj keby išlo o dohodu (čo
však v konaní vôbec nebolo preukázané) nemohla byť platným právnym úkon, pokiaľ sa mala týkať i
nehnuteľnosti nadobudnutej účastníkmi za trvania manželstva pre nedostatok jej písomnej formy. Išlo by
o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby
neexistoval (§ 39 OZ).

11. V konaní teda bolo preukázané, že strany nadobudli počas trvania manželstva nehnuteľnosť v k.ú. X.,
o tejto skutočnosti svedčí i výpis z LV katastra P. č. XXX. Strany sporu nadobudli nehnuteľnosť do BSM
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.1992. Ako bolo uvedené, kúpna zmluva bola platne uzatvorená a
žiaden z predávajúcich si neuplatnil voči stranám zaplatenie akejkoľvek čiastky. Cena nehnuteľnosti bola
znalcom určená sumou 39.800,- Eur. Investície žalovaného, ktoré realizoval po rozvode manželstva,
súd nemôže zohľadniť, nakoľko preukázateľne čerpal prostriedky nadobudnuté za trvania manželstva,
a to vo výške 50.458,- Eur, pričom v r. 2006, 2007 nepracoval /mal i nedoplatok dane, ktorý musel
uhradiť/, a teda za tejto situácie je potrebné konštatovať, že žalovaný na prestavbu či prístavbu domu
a na chod domácnosti použil spoločné prostriedky, patriace do BSM. K hodnote nehnuteľnosti je teda
potom potrebné prirátať úspory v tejto výške - 50.458,- Eur. Tu treba poukázať na skutočnosť, že v
konaní  26P/132/06 žalovaný uviedol, že mali dve VK, na jednej z nich mala manželka aj úspory z
dedičstva, mali tam aj ich spoločné peniaze a na druhej knižke boli spoločné peniaze a jeho peniaze
z čias pred uzavretím manželstva. Na VK boli aj prostriedky požičané za účelom kúpy bytu, ku ktorej
nedošlo pre odchod manželky a časť peňazí musel vrátiť - tieto skutočnosti však žalovaný nepreukázal.
V tomto konaní 26P/132/06 priznal v r. 2007 žalovaný úspory v sume 200-250.000,- Sk, ktoré používa
na uspokojovanie osobných potrieb seba a detí. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jednalo
o spoločné prostriedky a v zmysle ust. § 144 a nasl. OZ žalovaný nesie dôkazné bremeno o tom, že
ich použil najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v
BSM.  Vzhľadom na odchod žalobkyne zo spoločnej domácnosti je nesporné, že úspory neboli použité
na spoločnú bežnú spotrebu oboch manželov. Ak potom žalovaný tvrdí, že boli použité na spotrebu jeho
a maloletých detí, nejedná sa o spotrebu oboch manželov. Ak aj súd prihliadne na skutočnosť, že čerpal
dobrovoľne neplatené voľno /a je potom daný predpoklad, že tieto prostriedky použil na ním uvádzaný
účel/, treba uviesť, že žalovaný má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a je povinný
počínať si tak, aby bol schopný si ju plniť. To však neznamená, že na tento účel výlučne použije spoločné
úspory patriace do BSM a dobrovoľne sa vzdá zamestnania, resp. príjmu z pracovnej činnosti a na krytie
potrieb domácnosti bude používať spoločné úspory bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že z úspor vyplatil žalobkyni čiastku 500.000,- Sk, túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, rovnako ani skutočnosť, že na účte boli prostriedky z pôžičiek, ktoré následne musel vrátiť.
V tomto smere žalovaný neoznačil a neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bol
nečinný i po rozhodnutí odvolacieho súd, teda ani v tejto časti rovnako žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno. Bez preukázania tvrdení strán o použití vlastných prostriedkov potom súd nemá inú možnosť
ako vychádzať len z preukázaných skutočností, t.j. skutočných zostatkov na VK strán, ktoré boli zahrnuté
do masy BSM, ku dňu ukončenia hospodárenia a spolužitia strán sporu. Pokiaľ aj žalobkyňa počas
manželstva po celý čas nepracovala, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že z manželstva pochádzali
tri deti, bola na materskej dovolenke, starala sa teda o deti a domácnosť a vzhľadom na charakter
zamestnania žalovaného je možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že mala sťaženú možnosť nájsť si
zamestnanie /sám žalovaný po jej odchode z domácnosti prestal pracovať z dôvodu starostlivosti o deti/,
nemožno teda konštatovať, že žalobkyňa sa na mase BSM podieľala menšou mieru. Na druhej strane
je nesporné, že žalovaný použil úspory nadobudnuté počas trvania manželstva bez súhlasu žalobkyne.
Iné veci a hodnoty okrem nehnuteľnosti a úspor neboli predmetom BSM a neboli v konaní uplatnené.
Potom treba ustáliť, že predmetom vyporiadania je uvedená nehnuteľnosť  v k.ú. X. a úspory strán.

12. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobkyne a
vykonané dôkazy, neprodukoval žiadne dôkazy. Jeho tvrdenia sa potom javia ako účelové.

13. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalovaný sa staral o maloleté deti po odchode
žalobkyne, je však nesporné a nebolo vyvrátené, že i žalobkyňa sa do jej odchodu o maloleté deti starala,
žalovaný v rámci výkonu práce bol často mimo domova, a teda ťarcha starostlivosti o domácnosť a
deti v tom čase spočívala na žalobkyni. Pokiaľ táto po odchode žalobkyne spočívala na žalovanom,
je znova potrebné uviesť, že i žalovaný mal voči deťom vyživovaciu povinnosť a mal možnosť si nájsť
vhodné zamestnanie - sám však uviedol, že na chod domácnosti používal spoločne nadobudnuté



prostriedky a iný spôsob použitia úspor nepreukázal.  Predmetom masy BSM neboli veci určené pre
potreby maloletých detí, a teda v tomto smere ich potreby súd nemal dôvod zohľadňovať /naviac deti
už sú plnoleté/.

14. Žalovaný v konaní /okrem toho, že bol nečinný a neprodukoval dôkazy/ nevyvrátil tvrdenia a
dôkazy žalobkyne, rovnako ani dôkazy zabezpečené súdom, nepreukázal vklad vlastných finančných
prostriedkov do nehnuteľností /jeho výlučné prostriedky rovnako ako prostriedky žalobkyne získané
dedičstvom boli počas manželstva spotrebované/, pokiaľ do nehnuteľnosti investoval, jednalo sa o
prostriedky úspor získané počas trvania manželstva a spolužitia strán /opak nedokázal/, úspory použil
na chod domácnosti.

15. Hodnota BSM potom predstavuje čiastku 39.800,- Eur a úspory vo výške 50.458,- Eur, spolu 90.258,-
Eur, z čoho polovica pripadajúca na žalobkyňu je 45.129,- Eur.

16. Nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v súlade so zhodným prednesom
strán aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný ju spolu s deťmi užíval a užíva a zaviazal ho na
výplatu žalobkyni tak, ako bolo uvedené.

17. Podľa § 259 CSP /keď vznikli výdavky štátu na znalecké dokazovanie a dopyt na peňažný ústav/ súd
zaviazal pomerne strany na zaplatenie výdavkov štátu titulom úhrady poplatku za poskytnutie informácií
od peňažného ústavu spolu vo výške 24,- Eur a vypracovanie posudku 132,27 Eur, ktoré náklady
boli hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Zároveň súd zaviazal strany na zaplatenie
súdneho poplatku podľa § 7 ods. 8, položky 6 písm. b/ zák. č. 71/92 Z.z., vychádzajúc z hodnoty BSM
vo výške 90.258,- Eur, keď podiel každej zo strán je 45.129,- Eur, z ktorej sumy je súdny poplatok vo
výške 451,- Eur, u žalobkyne je potrebné odrátať uhradený súdny poplatok za žaloba 66,- Eur.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
splnomocneného advokáta a namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v rámci
nezákonne vedeného konania, v ktorom neboli splnené procesné podmienky, čím je naplnený odvolací
dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Manželstvo strán sporu
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava 13.03.2008 č.k. 10C/90/2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva 25.04.2008, teda k tomuto dňu zaniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na súd 27.04.2011, teda po uplynutí 3-ročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty v zmysle §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty
dňa 27.04.2011 a ešte predtým dňa 25.04.2011 nastalo vyporiadanie BSM zo zákona, tzn. ex lege.

19. Po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vysporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú
v podielovom spoluvlastníctve a že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. S poukazom na ust. § 149
ods. 4 OZ je názoru, že súd prvej inštancie nemal právomoc rozhodovať v tejto veci a celé konanie, je
nezákonné rovnako ako aj napadnutý rozsudok zo dňa 15.11.2016 a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil
a konanie zastavil z dôvodu nesplnenia procesných podmienok.

20. Aj napriek vyššie uvedenému, uviedol aj ďalšie dôvody odvolania, ktoré smerujú proti výrokom
napadnutého rozsudku. S poukazom na princíp právnej istoty upravený v čl. 2 Civilného sporového
poriadku, poukázal na to, že rozsudkom zo dňa 15.05.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi titulom vyplatenia jeho vyrovnávacieho podielu z BSM sumu 25.061,40 Eur a následne teraz
napadnutým rozsudkom túto povinnosť zvýšil cca o 80%, t.j. na sumu 45.129,- Eur. Rešpektovanie
princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí súdov SR, čím by sa mala zabezpečovať
jednota a kontinuita ich rozhodovania na celom území Slovenskej republiky. Ak sa spor na základe
prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na
dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu, čomu však v danom prípade nedošlo. Namieta
teda, že rozsudok nie je dostatočne dôkladne a presvedčivo odôvodnený, pričom vo svojom odôvodnení
sa vôbec súd prvej inštancie nevenoval spomínanému odklonu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam, čím je naplnený odvolací



dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Poukázal na znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka  z
roku 2008, kde je všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. X. určená sumou
18.710,44 Eur + pozemky 15.062,85 Eur, teda spolu 33.773,29 Eur. V roku 2016 bola znalcom Ing.
Fuzákom všeobecná hodnota danej nehnuteľnosti určená sa sumu 24.683,80 Eur + pozemky 15.062,85
Eur, tzn. spolu 39.746,65 Eur. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že zhodnotenie
stavby nehnuteľnosti predstavuje sumu 6.000,- Eur. Tento rozdiel nie je dôsledkom trhového vývoja
cien nehnuteľností, ale dôsledkom investovania financií žalovaného na opravu a úpravu predmetnej
nehnuteľnosti a to v rozmedzí rokov 2012-2016, tzn. po rozvode manželstva. Súd síce poukázal na
skutočnosť zhodnotenia nehnuteľnosti, ale nevychádzal z nej pri určovaní celkovej masy BSM. To,
že žalovaný investoval financie na opravu a zhodnotenie nehnuteľnosti,malo  byť  zohľadnené aj
v napádanom rozhodnutí, čo však súd prvej inštancie z neznámych dôvodov vôbec nerešpektoval,
neskúmal dôvod zvýšenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi polovicu zo sumy, ktorú reálne vložil ako investíciu do predmetnej nehnuteľnosti. Ide o
duplicitné plnenie, nakoľko suma 6.000,- Eur bola zarátaná aj v úsporách žalovaného, aj v cene
nehnuteľnosti. Nesprávnym právnym a skutkovým posúdením prejednávanej veci došlo k porušeniu ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vyhotovil zoznam všetkých investícií a opráv, ktoré sa uskutočnili na predmetnej nehnuteľnosti
a tento súpis je súčasťou spisu. Žalovaný disponuje znaleckým posudkom č. 04/2009 vypracovaným
02.02.2009 znalcom Ing.  Mariánom Sekulom, ktorý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
nemohol nájsť, ale už sa mu ho podarilo vyhľadať a môže slúžiť ako dôkaz vynaložených výdavkov
žalovaného na opravu predmetnej nehnuteľnosti, čím vie podporiť svoje tvrdenia. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že opotrebenie stavby predstavovalo v roku 2009 hodnotu 64,07% a všeobecná
hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola vyčíslená na sumu 12.099,03 Eur. Aj tieto investície vložil
žalovaný a mali byť zohľadnené pri určovaní celkovej masy BSM podobne ako v situácii opísanej už
vyššie. Zároveň predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok ako listinný dôkaz.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že od okamihu, kedy žalobkyňa opustila domácnosť, tzn. od mája 2005,
neprispievala na výživu a výchovu maloletých detí žiadnymi finančnými prostriedkami, čo sa v konaní aj
preukázalo. Je zrejmé a preukázané, že všetky výdavky spojené s výživou a výchovou troch maloletých
detí hradil žalovaný z úspor, ktoré v auguste 2005 vybral z vkladných knižiek. Manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trnava dňa 13.03.2008 a až od tejto doby mala žalobkyňa povinnosť platiť
výživné. Na tieto výdavky žalovaného mal provinštančný súd pri určovaní BSM tiež prihliadať.
Rozhodnutie súdu považuje aj za nepreskúmateľné a zmätočné o čom svedčí aj skutočnosť, že
prvoinštančný súd v ňom nesprávne uvádza dátumy výberov finančných prostriedkov vo výške 570.000,-
Sk a 940.000,- Sk, ktoré výbery boli uskutočnené síce v uvedených termínoch, no nie v roku  2008, ale
v roku 2005. Finančné prostriedky, ktoré boli vybrané z bankového účtu v sume 500.000,- Sk, vyplatil
v hotovosti žalovaný k rukám žalobkyne čoho svedkom bol aj ich maloletý syn I. N., ktorý mal v tom
období 14 rokov.

21. Rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového priadku. Prvoinštančný súd vo svojom prvom rozhodnutí
o trovách konania rozhodol podľa vtedy platného ust. § 150 ods. 1 OSP a v druhom rozhodnutí zastal
iný názor a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania, čo odôvodnil tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, k dohode strán
sporu nedošlo a žalovaný od počiatku odmietal akékoľvek vyporiadanie BSM, popieral jeho masu a
počas konania bol nielen nečinný, ale spôsoboval prieťahy v konaní. V tejto súvislosti poukázal na iný
prípad, v ktorom Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 7C/46/2006 rozhodol tak, že nepriznal žalovanej,
trovy konania, aj napriek tomu, že jej úspech v spore predstavoval 93%. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že k dohode o vyporiadní BSM nedošlo z dôvodu protichodných postojov oboch účastníkov a preto
vyporiadanie BSM súdnou cestou bolo jedinou možnosťou ako usporiadať ich vzájomné vzťahy, pričom
toto vyporiadanie je v záujme oboch účastníkov. Preto považoval za odôvodnené, aby si každý z
účastníkova znášal trovy sám. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní rozsudkom zo dňa 13.05.2008
sp. zn. 9Co/32/2008 napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
zrušil, lebo neboli splnené procesné podmienky a sám rozhodne tak, že konanie vo veci zastaví a o
trovách konania rozhodne tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.



22. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojej
splnomocnenkyne s tým, že odvolací dôvod, že návrh bol podaný po uplynutí lehoty 3 rokov neobstojí.
Žalobkyňa podala žalobu dňa 20.04.2011 poštovou zásielkou - podacím lístkom zo dňa 20.04.2011
zásielka č. 52737300 o čom svedčí obálka založená v súdnom spise. Poukázala na § 121 CSP, predtým
§ 57 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí na súde alebo sa
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalobkyňa teda uplatnila svoj nárok 5 dní pred
uplynutím lehoty, v ktorej sa mohla domáhať vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súdom a preto v tomto smere nemožno namietať žiadnu vadu konania. Čo sa týka námietky určenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalcom, zo spisu nevyplýva žiaden dôkaz o investíciách žalovaného
do nehnuteľnosti z jeho výlučného majetku, resp. v čase po zániku BSM. Svedkovia vypočutí v konaní
tvrdili, že stavbu kat. úz. X. rekonštruovali z vlastných prostriedkov. Žalovaný na ohliadke dňa 25.10.2012
znalcovi odpovedal na otázku zhodnotenia nehnuteľnosti a predložil mu znalecký posudok vypracovaný
Ing. Mariánom Sekulom. Znamená to, že znaleckým posudkom v roku 2012 disponoval a nie je pravdivé
tvrdenie, že tento nemohol nájsť. Ing. Fuzák dokonca znalecký posudok č. 4/2009 použil ako zdroj
pre vypracovanie posudku č. 139/2012. Zo všetkých troch znaleckých posudkov zhodne vyplýva, že
rekonštrukcia nehnuteľnosti bola vykonaná v roku 1993 a následne počas trvania manželstva účastníkov.
Súd žalovanému v konaní doručil vypracované znalecké posudky Ing. Fuzáka č. 139/2012 a 197/2016
a umožnil mu vyjadriť sa k nim. Túto možnosť však nevyužil a výsledky znaleckého dokazovania
nenamietal. Na účely preukázania investícií do nehnuteľností napriek tomu, že bol riadne zastúpený a
poučený, žiadne dôkazy nepredložil. Tvrdenie, že žalobkyňa uhrádzala výživné na v tom čase maloleté
deti až odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Od októbra
2005 dobrovoľne prispievala na výživné svojim maloletým deťom a následne podľa rozhodnutia súdu.
Označenie nesprávneho dátumu výberu finančných prostriedkov žalovaným je pravdou, keď na str. 5
napadnutého rozhodnutia sú uvedené nesprávne dátumy výberu. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
na vykonané dokazovanie i predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci je zrejmé, že ide o chybu v písaní
pri vyhotovení odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá nemá pre rozsudok ako taký žiaden význam.
23.Žalobkyňa odmieta pravdivosť tvrdení, že žalovaný dobrovoľne vyplatil sumu 500.000,- Sk. Žalovaný
svoje tvrdenie nepreukázal, nenavrhol žiaden dôkaz na jeho preukázanie a to po dobu viac ako 5 rokov
trvajúceho súdneho sporu. Navrhnutie výsluchu syna žalobkyne na účely preukázania pravdivosti tohto
tvrdenia po opätovnom rozhodnutí súdu vo veci samej je v rozpore s princípmi Civilného sporového
poriadku a najmä ust. § 366 CSP. Vzhľadom na protichodné záujmy žalovaným označeného svedka a
žalobkyne nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti svedka a o účelovosť jeho výpovede.
Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania s názorom žalovaného o nesprávnom právnom
posúdení veci nemožno súhlasiť. Vzhľadom na obsahom spisu, z ktorého vyplýva postoj žalovaného k
predmetu konania spočívajúci v popretí existencia akéhokoľvek predmetu patriaceho do BSM, neúčasť
na 6 pojednávaniach od januára 2013 do marca 2014, a neúčasť na 3 pojednávaniach v roku 2016
potvrdzuje , že záver súdu o priznaní plnej náhrady trov konania žalobkyni je správny a riadne
odôvodnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správy potvrdil a uložil žalovanému nahradiť jej trovy konania v odvolacom konaní 521,69 Eur.

24. K doručenému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný opätovne zdôrazňujúc ust. § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ktorý ustanovuje 3-ročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu bezpodielové spoluvlastníctvo
vyporiadať dohodou alebo v rovnakej lehote podať návrh na súd. Z predmetného ustanovenia
Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že daná 3-ročná lehota má hmotnoprávnu povahu a zároveň
ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Keďže sa jedná o hmotnoprávnu lehotu na jej začiatok, plynutie a
koniec je nutné použiť pravidlá počítania času zakotvené v Občianskom zákonníku, nakoľko práve tento
zákon je prameňom hmotného práva. Tieto pravidlá majú uplatnenie iba pre oblasť hmotného práva,
pre oblasť procesného práva platia príslušné ustanovenia CSP. Posledný deň lehoty na podanie návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po aplikovaní § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pripadol na 25.04.2011 vrátane a v tejto lehote návrh podaný na súde nebol, čo vyplýva z
obsahu spisu. Žalobkyňa so svojom vyjadrení cituje ust. § 121 CSP, ide však výlučne o procesnoprávne
lehoty. Občiansky zákonník takéto ustanovenia nepozná, preto ho nemožno v danom prípade aplikovať.
Vzhľadom na kogentnosť ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka je názoru, že súd prvej inštancie
nemal právomoc rozhodovať v tejto veci a celé konanie je nezákonné rovnako ako rozsudok súdu prvej
inštancie a odvolací súd ho musí zrušiť a zastaviť konanie z dôvodu nesplnenia procesných podmienok.
V ostatných bodoch sa pridržiava svojho predchádzajúceho podania.

25. Ďalšie vyjadrenia vo veci už podané neboli.



26. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na
rozsah odvolania, keďže z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a  dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné a sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia vo veci samej.

27. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že doteraz nebola zo strany súdov
venovaná dostatočná pozornosť posúdeniu , či v danom prípade bola žaloba podaná včas.

28. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

29. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

30. Podľa § 122 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon ustanovil trojročnú lehotu,
v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh
na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4,
ktoré bránia trvaniu nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Márne
uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa
manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne
užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. O nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

32. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 15.06.1991 a  rozvedené rozsudkom  Okresného súdu
v Trnave zo dňa 13.03.2008 č.k. 10C/90/2005, právoplatného dňom 25.04.2008. Návrh o vyporiadanie
bezpodielového vlastníctva manželov podaný navrhovateľkou  bol súdu doručený 27.04.2011.

33. V danom prípade je teda nesporné, že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom dňa 25.04.2008,
ktorým dňom najneskôr nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu vo výroku o rozvode manželstva a
vtedy zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Pokiaľ sa účastníci konania na rozdelení spoločne
nadobudnutého majetku nedohodli, súd mohol na návrh jedného z nich, podaný v lehote 3 rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva toto vyporiadať.

34. Žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva oneskorene, lebo
posledný deň lehoty na podanie takéhoto návrhu bol 26.04.20211. Tri roky od zániku BSM účastníkov
uplynulo skôr, než bol súdu návrh doručený .  Dňa 25.04.2011 bol   pondelok a bol sviatkom -
nepracovným dňom, kedže bol veľkonočný pondelok. Nasledujúci deň 26.4.2011 bol však riadnym
pracovným dňom a zároveň posledným, kedy mohol  byť návrh o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov podaný na súd včas v zmysle cit. ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
Návrh bol podaný na súd  jeho poštovým doručením až 27.04.2011, čiže po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. V tom čase už došlo k vyporiadaniu zo zákona, podľa ustanovenia  § 149 ods. 4 Občianskeho



zákonníka v tom smere, že hnuteľné veci zostali vo vlastníctve toho, kto ich ako vlastník užíva a
nehnuteľnosť  patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov.

35. Pre úplnosť a vzhľadom na argumentáciu žalobkyne k odvolaniu, súd dodáva, že trojročná
lehota na podanie návrhu na vyporiadanie rozvodom zaniknutého BSM nie je procesnou lehotou, ale
hmotnoprávnou lehotou, čo má za následok, že k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby návrh najneskôr v
posledný deň lehoty došiel na súd, nakoľko hmotnoprávne lehoty nepodliehajú pod režim ustanovenia
§ 121 CSP.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 388 vo výrokoch 1. a 2.bez potreby doplnenia dokazovania , zmenil tak, že žalobu zamietol, s tým, že
s ostatnými odvolacími dôvodmi sa už nebol dôvod ani zaoberať.

37. Vzhľadom na takýto spôsob rozhodnutia odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie  v časti  o náhrade
trov konania účastníkov a štátu  rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

38. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania účastníkov a štátu opätovne
rozhodnúť, zohľadniac výsledok sporu a určiac, či a ktorá zo sporových strán a v akom rozsahu je
povinná štátu nahradiť trovy konania, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods.
2 a 3 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

39. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/66/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "3db12d84-799f-4f9d-83ff-537fca7c8eee:86805196-885b-4471-a700-05181fab0585", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2", "spisova_znacka": "24CoP/60/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/60/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111209395.2"}], "citovane_v": []}