{"guid": "dd1f2539-4e36-4c23-a793-48e2e2cf7f15:03287ce8-2549-415b-806c-19e6ab515973", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2", "spisova_znacka": "11Co/144/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/144/2017 z 9. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. októbra 2018, sp. zn. 11Co/144/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2", "identifikacne_cislo": "2111219622", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2018-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03287ce8-2549-415b-806c-19e6ab515973", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/144/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
H., O. XXX, zastúpenej Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, Coboriho 2, Nitra, proti žalovaným: 1/
P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., 2/ V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 3/ F.
P., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, K., 4/ K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, K., všetci zastúpení
splnomocnencom PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 12. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/   m a j ú   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním  zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala zrušenia a vyporiadania  podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
k.ú. B. A., obec B. A., okres Trnava zapísanej na LV č. XXX správy katastra Trnava ako parc.č. 1003/22
- orná pôda o výmere 44.140 m2 tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikáže novovytvorená
parc.č. 1027/76 - orná pôda o výmere 27.587 m2 vyznačená príslušnými bodmi na geometrickom
pláne spoločnosti TT-GEO spol. s r. o. Trnava, do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ -
4/  sa prikáže novovytvorená parc.č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 16.553 m2 vyznačená na
uvedenom geometrickom pláne. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti, žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1/ a 2/ v podiele 1/8-iny, žalovaní 3/ a 4/ v podiele
1/16-iny k celku. K dohode  medzi spoluvlastníkmi nedošlo, a nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa
geometrického plánu. V žalobe ďalej uviedla, že nehnuteľnosť užíva PD  a žalobkyňa chce  svoj podiel
predať. Je väčšinovou spoluvlastníčkou, žalovaní majú prístup zo susednej parcely a novovytvorená
parcela, ktorá by pripadla žalobkyni, by mala prístup zo susediacej parcely, ktorá patrí jej rodičom. Nevie,
aký má zámer s časťou pozemku vo výške jej podielu, o výstavbe domu neuvažovala, ale je možné,
že túto  bude aj obrábať, pretože má poľnohospodársku školu, uvažovala aj o predaji nehnuteľnosti,
žalovaným by ju však nebola ochotná predať. Žalovaní neriešia ust. § 142 OZ ale snažia sa iba o  zisk.
Argumenty pre dôvody hodné osobitného zreteľa sú irelevantné. Zákonodarca ich jasne uvádza, nie
je medzi nimi ziskuchtivosť žalovaných. Nemôže byť nútená zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými.
Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, prípadne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iným spôsobom,
tak, aby nikto nebol poškodený. S reálnou deľbou nesúhlasili. Najlepšie by bolo predať nehnuteľnosť
ako celok. O prednú časť parcely prejavujú záujem investori, preto by bolo spravodlivé a vhodnejšie
predať túto časť spolu. Aj ďalšia časť bude určená na zástavbu. Okrem kruhového objazdu sa ráta aj
s novými ulicami a komunikáciami. Žalobkyňa nemala skutočný záujem na dohode, geometrický plán



si dala vypracovať sama. Rozdelenie pôdy nezohľadňuje stavebný potenciál pozemkov, čo preukazuje
prebiehajúca zástavba. Táto je realizovaná niekoľko metrov od hranice pozemku. Bolo preukázané v
konaní, že príslušné orgány podnikajú kroky k zmene územného plánu.  Podielové spoluvlastníctvo
predstavuje nielen právo rozdeliť pozemok čisto matematicky podľa podielov, ale povinnosť zohľadňovať
práva ostatných spoluvlastníkov, tak, aby neboli ukrátení rozdelením.  Rozdelenie pozemku tak, ako
ho navrhuje žalobkyňa, predpokladá rozdelenie na dve časti, kde žalovaní by mali získať užší pás
pozemku, ktorý by v budúcnosti nebolo dobre možné využiť na účelnú zástavbu, čo sa týka štandardnej
veľkosti stavebných pozemkov. Naviac rozdelenie pozemku by do budúcna skomplikovalo možnosti
vyporiadania žalovaných v rámci ich podielového spoluvlastníctva a žalovaní majú za to, že je účelnejšie
ponechať podielové spoluvlastníctvo ako nevyporiadané, nedeliť pozemok z dôvodu, že v budúcnosti
bude mať v celosti väčšiu hodnotu pre prípadných investorov. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že jej
zámerom je pozemok predať, rovnaký zámer majú aj žalovaní, avšak nechcú predávať pozemok v čase,
keď tento je ornou pôdou a má niekoľkonásobne nižšiu hodnotu, akú by mal v prípade predaja v rámci
realizácie investičných zámerov.  Sú tu teda dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom poukázali
na judikát NS SR sp.zn. 1Cdo 84/2009. Žalobkyňa vykonáva svoje práva v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko svojim konaním môže reálne dosiahnuť ten stav, že žalovaní v prípade rozdelenia dostanú časť
pozemku, ktorá bude reálne nepoužiteľné na investičnú zástavbu, vzhľadom na šírku cca 20 metrov.
Žalovaní sú naďalej otvorení možnosti spoločného postupu so žalobkyňou  a to napr. spoločný predaj
v časti parcely určenej na zastavanie, konkrétnemu investorovi spoločnosti ADIS. Takýto postup, kedy
by sa táto časť parcely oddelila a predala spoločne, môže dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov
účastníkov. V zostávajúcej časti parcely navrhli podielové spoluvlastníctvo zachovať a počkať na ďalší
investičný zámer. Z predložených dokladov vyplynulo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B. A., zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. 1003/22 - orná pôda o
výmere 44.140 m2  a to žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1/,  2/ každý  v podiele 1/8-iny a žalovaní
3/, 4/   každý v podiele 1/16-ina. Znalec Doc. Ing. Štefan Hronský vo svojom posudku č. 10/2012
zo dňa 30.10.2012 určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti sumou 37.064 eur. Vychádzal z platného LV,
kde je uvedené, že pozemok je využívaný pre rastlinnú výrobu. Nezohľadňoval teda skutočnosť, že
sa plánuje na pozemku zástavba. V prípade, že by bolo preukázané, že na pozemku bude zástavba,
bolo by potrebné vypracovať nový posudok, cena by bolo výrazne odlišná. Pozemky sú deliteľné iba
pozdĺžne, nie priečne, teda k pozemkom nebude prístup a komunikácia. Z vyjadrenia Obce Biely Kostol
zo dňa 9.1.2013 vyplynulo, že prebieha konanie Zmeny a doplnky Obce Biely Kostol - územného plánu
obce, prebiehajú vyjadrenia zainteresovaných organizácií. Cieľom návrhu riešenia zmien a doplnkov
je stanoviť na základe nových požiadaviek reálne možnosti využitia územia v predmetných lokalitách.
Zmena sa má týkať funkčného využitia územia v lokalite Podolky I, v areáli PD, v lokalite označenej ako
3/2012 Podolky V a funkčného využitia v lokalite Rozbehy. V lokalite Podolky V, kde sa nachádza i sporná
parcela ako novo navrhované územie pre individuálnu bytovú výstavbu, je v tejto fáze zamerané na časť
pozemku. Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že pozemok parc.č. 1003/22 má byť predmetom
zástavby rodinných domov (prinajmenšom sčasti) na podklade územného plánu Obce Biely Kostol.
Územný plán obce bol prijatý uznesením zastupiteľstva č. 37/2007 zo dňa 14.3.2007. Zmena a doplnok
k územnému plánu 3/2012 nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ schválená. Časť pozemku je
určená na zástavbu predmetným územným plánom asi o výmere 4350 m2 a ďalšia časť asi o výmere
7500 m2 je navrhnutá na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Trhová cena stavebných
pozemkov v predmetnej lokalite je 85 eur za m2, cena ornej pôdy je podľa znaleckého posudku 0,8397
eur za m2. Z oznámenia Obce Biely Kostol zo dňa 7.1.2015 vyplýva, že lokalita Podolky je určená na
obytnú zástavbu formou nízkopodlažných objektov - rodinných domov. Sporný pozemok vo svojej časti
zasahuje do tohto územia v rozsahu výmery približne 4360 m2. Sú rozpracované ďalšie zmeny a doplnky
územného plánu, pri ktorých je predpoklad ďalšieho záberu z tohto pozemku na rovnakú funkciu bývania.
Doposiaľ však nebol predložený žiadny konkrétny investičný zámer. Z fotodokumentácie vyplynulo, že
pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rozsiahlej zástavby v obci Biely Kostol a táto skutočnosť
je všeobecne známou v meste Trnava. Jedná sa o zástavbu, ktorá sa rozvíja a rozširuje v priebehu
posledného obdobia, pričom sa jedná skutočne o veľmi rozsiahly projekt, ktorý sa priebežne realizuje
pomerne rýchlym tempom. Vo veci vypracovala znalecký posudok č. 12/2015 znalkyňa Ing. Ľudmila
Mužíková (Rábarová) dňa 20.6.2015. V záveroch posudku uviedla, že nehnuteľnosť parcela č. 1003/22
- orná pôda o výmere 41.140 m2 je reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán, ale
takáto deľba v súčasnej dobe nie je účelná. Rozdelenie na parcely, ktorých výmera by zodpovedala výške
spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka, by spôsobila vytvorenie parciel s rozdielnou
trhovou  hodnotou. V súčasnosti sú v k.ú. B. A. schválené Zmeny a doplnky č. 3/2012 územného
plánu a časť spornej parcely o výmere 4360 m2 je v týchto zmenách zahrnutá. Rozdelenie parcely na



stavebné pozemky a prístupové cesty v tejto časti je predmetom urbanistickej štúdie. Časť parcely, na
ktorej bude vybudovaná cesta podľa platných predpisov prevedená na obec. Pri súčasnom reálnom
rozdelení by mohla nastať situácia, že časť novovytvoreného pozemku, ktorá by pripadla do výlučného
vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, by sa nachádzala v mieste navrhnutej prístupovej cesty, čím
by bol tento spoluvlastník znevýhodnený. Podľa vyjadrenia obce prebieha ďalšie rozšírenie územného
plánu - zmeny a doplnky č. 4/2014, do ktorej je zahrnutá aj parcela č. 1003/22. Obec Biely Kostol listom zo
dňa 27.1.2016 oznámila, že na časť pozemku spornej parcely  bol  vypracovaný a predložený investičný
zámer na výstavbu rodinných domov. Obecné zastupiteľstvo uznesením zo dňa 28.11.2015 zobralo
tento zámer na vedomie a konštatovalo, že nie je v rozpore s platným územným plánom. Znalkyňa
vypracovala dňa 20.9.2016 doplnenie č. 1  k posudku č. 12/2015, v ktorom vypracovala geometrický
plán - 8 alternatív reálnej deľby pozemku. V závere uviedla, že vedľa rozdeľovanej parcely č. 1003/22
sa nenachádza prístupová komunikácia. Z jednotlivých alternatív vypracovaných znalkyňou vyplýva
možnosť ponechať časť pozemku zabranú do územného plánu v podielovom spoluvlastníctve a zvyšok
rozdeliť medzi strany, prípadne celú parcelu rozdeliť medzi všetky strany alebo rozdeliť len na dve časti.
Tvar parcely a jej veľkosť má za následok, že pri reálnej deľbe by vznikli pozemky o šírke 4 metre, 8
metrov. Súd z dôvodov hospodárnosti v tomto rozhodnutí neuvádza jednotlivé alternatívy vzhľadom na
ich rozsah a skutočnosť, že ich uvedenie v rozhodnutí bez súčasného zhliadnutia geometrického plánu je
bez významu a predovšetkým žiadna z alternatív nebola použitá práve z dôvodov nemožnosti účelného
využitia a dôvodov zamietnutia žaloby ako takej. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 142
ods. 1, 2 OZ.  V zmysle ustálenej súdnej judikatúry dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť napr.
zdravotný stav, vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti, ku
ktorej sa zrušuje spoluvlastníctvo. To však neznamená, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nemôžu
byť aj iné skutočnosti, ktoré vyplývajú z vývoja spoločnosti, zmien a zmeny využívania pozemkov,
predovšetkým pôvodnej poľnohospodárskej pôdy na výstavbu. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon
taxatívne neuvádza a preto je voľná úvaha súdu na mieste. Aj napriek tomu, že je nehnuteľnosť reálne
deliteľná, je potrebné prihliadnuť na účelné využitie veci a záujem všetkých spoluvlastníkov. Reálna
deľba je najvýhodnejším spôsobom tam, kde je to dobre a teda aj spravodlivo možné. V danom prípade
nie je však dobre možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť tak, aby neboli ukrátené práva spoluvlastníkov.
Skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nezakladá bez ďalšieho jej
právo na poškodenie práv ostatných spoluvlastníkov. Nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, v ktorej už
dlhší čas prebieha výstavba rodinných domov. Územný plán sa mení v závislosti od ponuky a dopytu,
jedná sa o „živý mechanizmus\".  Nový geometrický plán spoločnosti ADIS bol vypracovaný v júni
2016. Obec Biely Kostol je takmer súčasťou krajského mesta, ktorá skutočnosť nepochybne pridáva
na lukrativite pozemku. Výstavba a investičný zámer sú realizované v okolí spornej parcely, teda je
vysoký predpoklad využitia i tejto parcely na stavebný účel. Pozemok vzhľadom na jeho tvar neumožňuje
ani podľa alternatív v zmysle znaleckého posudku takú reálnu deľbu, ktorá by zabezpečila pre všetky
strany, predovšetkým žalovaných, taký tvar, ktorý by bol využiteľný, prístupný a schopný prípadného
nakladania či už predajom alebo prevodom. Výstavba sa rozširuje a aj od rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, táto pokračuje. Občiansky zákonník v ustanovení §
142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Tieto nie sú
uvedené, logicky však musí ísť o skutočnosť takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by
žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. V neprospech žalobcov
môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade
vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do
ich vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok NS SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
Z potvrdenia Obce Biely Kostol vyplýva, že na časť sporného pozemku a príslušné časti susedných
pozemkov bol  vypracovaný a predložený investičný zámer na výstavbu rodinných domov. I z uvedeného
je nepochybná aktuálna rozrastajúca sa výstavba v danej lokalite.  Z ustanovení     § 2 ods. 2  a § 3
ods. 1 OZ   je nesporné, že v zásade nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
a toto je v prípade podania žaloby potrebné vyporiadať v zmysle zásad uvedených v § 142 ods. 1
OZ. Zákon však výnimočne umožňuje takýto návrh i zamietnuť, ak sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa. V danom prípade súd má za to, že sú tieto dôvody dané a žalobu je potrebné posudzovať
ako predčasnú a neopodstatnenú. Z dokazovania je nesporné, že v rámci územného plánu Obce Biely
Kostol je prinajmenšom na časti spornej parcely plánovaná zástavba, naviac pozemok sa nachádza
v bezprostrednom susedstve už realizovanej zástavby. Je nesporné, že pozemok ako taký je reálne



deliteľný, nakoľko sa jedná o ornú pôdu. Treba však prihliadnuť na účelné využitie veci, predovšetkým
rovnosť účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu ako aj súlad s dobrými mravmi. Je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že v rámci uvedených zmien dochádza a dôjde k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti  a nebolo by
potom spravodlivé akýmkoľvek spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Jedná sa o aktuálne
zmeny a prebiehajúcu zástavbu v danej lokalite.  Ak aj znalkyňa dodatkom vypracovala geometrický plán
na rozdelenie pozemku, žiaden zo spôsobov nie je v záujme žalovaných z hľadiska prístupu, tvaru, šírky
pozemku. Znalkyňa uviedla prvotne, že rozdelenie parcely zodpovedajúce podielom strán, by spôsobilo
vytvorenie parciel s rozdielnou trhovou hodnotou. Došlo by k znevýhodneniu predovšetkým žalovaných.
Dodatkom k posudku bola potvrdená skutočnosť, že pozemok síce ako taký reálne deliteľný je, jeho
rozdelenie žiadnym zo spôsobov nezabezpečí spravodlivé rozdelenie tak, aby všetky pozemky bolo
dobre a účelne možno využiť, aby mali rovnakú alebo približne rovnakú cenu, prístup a využitie ako také
z hľadiska realizácie vlastníckych práv všetkých spoluvlastníkov. Žalobkyňa sama nepopiera zásadne
úmysel pozemok odpredať, rovnaký úmysel majú i žalovaní a za daného stavu sa potom javí ako účelné
a spravodlivé nehnuteľnosť ponechať ako celok tak, aby bola zachovaná rovnosť spoluvlastníkov a strán
sporu. Pri rozhodovaní súd musí zachovávať  rovnosť strán a jeho rozhodnutie musí byť spravodlivé
pre všetky strany. V danom prípade by  vyhovením žalobe a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
akýmkoľvek spôsobom nepochybne došlo k porušeniu práv spoluvlastníkov. Pre rozhodnutie súdu
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V bezprostrednom okolí pozemku prebiehajú zmeny -
výstavba nehnuteľností, ktorá skutočnosť má zásadný vplyv predovšetkým na cenu nehnuteľnosti.
Nie je teda možné reálne rozdeliť pozemok akýmkoľvek spôsobom tak, aby boli zachované rovnaké
práva spoluvlastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby nedošlo k
ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Rozdelenie veci teda nie je dobre možné, ani by  nebolo
zachované pravidlo účelného využitia veci. Takisto nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo
spoluvlastníkov  za náhradu, pretože za daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu
náhradu, aby znova nedošlo k poškodeniu práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady,
ktorá sa už aktuálne mení a bude v dohľadnej  budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou i meniť.
K tomu, aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcií a vybavení a veku
nehnuteľnosti ale i na záujme o ňu, t.j. na  dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu,
ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Nemožno pritom často vychádzať
len zo znaleckého posudku, ale treba prihliadnuť aj na informácie o ostatných predajoch nehnuteľností
v danej lokalite, ktoré slúžia tomu istému účelu. Vzhľadom na zmeny v danej lokalite, nemožno
objektívne určiť ani cenu nehnuteľnosti za prípadnú náhradu (naviac strany takéto vyporiadanie v zásade
odmietajú). Nariadenie predaja takisto neprichádza do úvahy, pretože taký postup zákon umožňuje
v prípade, ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov a o taký prípad sa tu nejedná. Po vyhlásení
rozsudku bola súdu doručená od  Ing. P. A.  urbanistická štúdia IBV Podolky, pre investičný zámer
na parc.č. 1003/22, 1003/26, 1003/27, 1003/319 a 913/2, ktorá nemohla byť stranám oboznámená,
avšak preukazuje výstavbu tak, ako je uvedené v tomto rozhodnutí, len potvrdzuje závery súdu o tom,
že aktuálne reálna deľba či iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez dohody strán a
ich vzájomnej spolupráce nie je účelná a spravodlivá prinajmenšom pre žalovaných. Preto súd žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli úspešní
v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že vykonané znalecké dokazovanie pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že
dotknutý pozemok strán sporu je právne a fyzicky reálne deliteľný, keď znalkyňa v doplnení č. 1 posudku
uviedla osem rôznych možných spôsobov rozdelenia pozemku medzi strany sporu pri rešpektovaní
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V prípade dotknutej nehnuteľnosti ide v súčasnosti o pozemok
využívaný pre rastlinnú výrobu, ktorý pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Z
oznámenia Obce Biely Kostol zo dňa 27.9.2016 je zrejmé, že do platného územného plánu obce je
zahrnutá z celkovej výmery dotknutej spoločnej parcely o veľkosti 44140 m2 iba jej časť o výmere 4360
m2, pričom nebolo vykonané ďalšie rozšírenie schváleného územného plánu obce ani územia, na ktorom
sa nachádza pozemok strán a ďalšie zmeny  doplnky nebudú uvažovať s rozšírením plochy pozemku
strán sporu pre účely výstavby rodinných domov nad rámec stanovený platným územným plánom obce,
t.j. nad výmeru 4360 m2. V prípade návrhov rozdelenia spoločného pozemku strán sporu označených v
znaleckom posudku pod č. 1 až 4 znalkyňa pri deľbe brala zreteľ na to, že časť pozemku o výmere 4360
m2 je zahrnutá do zastavaného územia obce. Vo vzťahu k ďalšiemu určujúcemu kritériu pri skúmaní,
či je spoločný pozemok deliteľný, či zostane zachovaný prístup k rozdeľovaným pozemkom, súd zaujal
záver, že v prípade reálnej deľby vzniknú žalovaným pozemky bez prístupu. V tejto súvislosti je potrebné



zdôrazniť, že ani v súčasnosti nemajú strany sporu k spoločnej nehnuteľnosti parc.č. 1003/22  ako celku
zabezpečený žiaden prístup. Ani reálnou deľbou spoločného pozemku na dva či viaceré samostatné
pozemky tak nedôjde k žiadnej zmene v oblasti zabezpečenia prístupu k rozdeleným pozemkom. Súd
v tomto smere nezistil úplne skutkový stav veci, keď nezisťoval akým spôsobom mali strany sporu
zabezpečený doposiaľ prístup k spoločnej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že rozdelením spoločného pozemku
strán sporu by nevznikli nefunkčné pozemky ani pomer rozdelených pozemkov by svojou veľkosťou
nebol v nepomere k veľkosti pôvodných podielov strán sporu. Konečné rozdelenie pozemku z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu, z ktorého dôvodu
preto prichádza do úvahy aj finančná náhrada, reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom
vyporiadania.  Súd uzavrel, že nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za
náhradu, pretože za daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znovu
nedošlo k poškodeniu práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady. Súd konštatuje, že
vzhľadom na zmeny v danej lokalite nemožno objektívne určiť ani cenu nehnuteľnosti. Súd v celom
spore postupoval skôr ako obhajca žalovaných, čo aj viackrát zdôraznil v odôvodnení svojho rozhodnutia
slovným prejavom, aby nedošlo k poškodeniu žalovaných. Poukázala na rozsudok ČR sp.zn. 22 Cdo
1644/2005. Ďalej poukázala na to, že nakoľko je spoločný pozemok fyzicky právne aj funkčne deliteľný,
použitie dôvodov hodných osobitného zreteľa  vedúce k zamietnutiu žaloby nie je v takom prípade
zákonom prípustné a to aj s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 11/2007. Súd  sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe,  ale aj od právneho názoru vysloveného v tomto spore odvolacím súdom
Krajským súdom v Trnave v uznesení, č.k. 11Co/324/2013 zo dňa 30.9.2014, ktorý skonštatoval, že
skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bude v budúcnosti v zastavanom území obce, sa odvolaciemu súdu
nejaví ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť
záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu musia existovať už v čase
vyhlásenia rozhodnutia a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu. V
čase rozhodovania súdu neexistoval žiaden investičný zámer potvrdzujúci výstavbu rodinných domov
na dotknutom pozemku. Okolnosť, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie  podielového
spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti so žalovanými v čase, keď ešte ani len časť dotknutého
pozemku nebola začlenená do intravilánu obce a nie je zámer prípadne pozemok pripadajúci na jej
spoluvlastnícky podiel odpredať v budúcnosti, neznamená zneužitie práva na úkor žalovaných, ktorí
chcú zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobkyňou len kvôli tomu, že dúfajú vo zvýšenie trhovej
ceny spoločnej nehnuteľnosti v budúcnosti. Napriek tomu, že krajský súd  ako odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie, aby rozhodol v novom rozhodnutí po zrušení tohto prvého aj o trovách odvolacieho
konania, v ktorom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, súd prvej inštancie o nároku na náhradu
týchto trov odvolacieho konania nerozhodol, resp. nevysvetlil z akých dôvodov nárok na náhradu
trov odvolacieho konania  žalobkyni nepriznáva. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, zrušiť
podielové spoluvlastníctvo strán k spornej nehnuteľnosti rozdelením nehnuteľnosti medzi strany podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov niektorým zo spôsobov uvedených v doplnení č. 1 znaleckého
posudku znalkyne Ing.  Ľudmily Mužíkovej č. 12/2015, alebo spôsobom podľa žalobkyňou predloženého
geometrického plánu s tým, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni náhradu trov v rozsahu 100%.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že stanovisko súdu prvej inštancie
nie je chaotické a zdanlivo protichodné časti dávajú v celkovom kontexte jasný obraz o tom, že súd
považuje pozemok síce za fyzicky deliteľný, avšak jeho rozdelenie nie je dobre možné.  Znalkyňa
spracovávala doplnenie znaleckého posudku, v ktorom uviedla osem rôznych možných spôsobov
rozdelenia pozemku, avšak s výhradou, ktorú formulovala vo svojom liste súdu zo dňa 4.11.2015, keď
uviedla, že sporná parcela je síce reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov
konania, ale reálne rozdelenie tejto parcely je neúčelné s ohľadom na územný plán obce Biely
Kostol, nakoľko by boli vytvorené parcely s rozdielnou trhovou hodnotou. Pokiaľ súd rozhodne o
vyhotovení geometrického plánu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti bez ohľadu na účelné využitie
veci ako aj územný plán obce, bez prihliadnutia na prípadné zmeny týkajúce sa nehnuteľnosti,
geometrický plán bude vyhotovený. Takže znalkyňa spracovala uvedených osem návrhom rozdelenia
pozemku bez ohľadu na účelné využitie veci ako aj na územný plán obce. V predmetnom spore
je problematickým práve to, že vzhľadom na okolnosti prípadu  (stavebný potenciál aj za hranicou
súčasného územného plánu, ktorý pozemok má, ale realizovateľný bude až v budúcnosti, ako tomu
bolo v podstate aj so stavebnou časťou, ktorej realizovateľnosť ekonomického potenciálu sa ukázala
až neskôr), veľkosť spoluvlastníckych podielov, tvar pozemku - úzky pás, pokračujúca zástavba, je
takmer nemožné vôbec dospieť k určeniu toho, akú hodnotu by mala pri rozdelení pozemku jedna
časť a akú druhá. Čo je však zrejmé, je to, že na rozdelenie pozemku podľa veľkosti podielov,



akokoľvek zdanlivo by to mohlo pôsobiť spravodlivo, by doplatili predovšetkým žalovaní. Pokiaľ sa
týka odvodu za drobenie pôdy, tak výmera pripadajúca na zvyšok pozemku a podiely žalovaných je v
celkovej výške 44.140-4.360=39.780 m2x3/8=14.917,5 m2, pričom táto výmera spadá pod povinnosť
platiť odvod za dorobenie pôdy. Žalobkyňa v súvislosti s výhradami k záveru o nemožnosti dobre
možného rozdelenia pozemku uvádza v odvolaní možnú alternatívu, keď tvrdí, že  v prípade návrhov
rozdelenia pod č. 1 až 4 znalkyňa brala zreteľ nato, že časť pozemku o výmere 4.360 m2 je zahrnutá
do zastavaného územia. Aj pri týchto spôsoboch delenia vzniknú dve samostatné parcely 1003/221 a
1003/222 rovnakého obdĺžnikového tvaru, samozrejme rozdielnej výmery. Budú sa aj po rozdelení v
budúcnosti nachádzať mimo zastavaného územia obce a nedôjde k zmene ani spôsobu ich využívania.
Čo sa týka novovzniknutej parcely 1003/222 o výmere 4.364 m2  začlenenej do intravilánu obce,
v jej prípade prichádza do úvahy jej prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán pri zachovaní
výšky podielov. Žalovaným nie je celkom jasné, či sa jedná o alternatívu prijateľnú pre žalobkyňu alebo
nie. Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla, že to, že strany sporu odmietajú takýto spôsob vyporiadania
a to prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov, je absolútne irelevantné, nakoľko súd
je povinný prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom ak rozdelenie veci nie je dobre
možné. Žalobkyňa so žalovanými v podstate nekomunikuje o možnostiach spravodlivého usporiadania
spoluvlastníckych vzťahov.  Nie je pravda, že by sa žalobkyňa so žalovanými mimosúdne pred podaním
žaloby chcela mimosúdne dohodnúť. 10.6.2010 napísala žalobkyňa žalovaným list, kde ponúka na
predaj svoj spoluvlastnícky podiel za 8,30 eur za m2, na túto ponuku žalovaní reagovali kladne,
avšak žalobkyňa ich zásielky neprevzala. Dňa 12.7.2011je žalovaným právnym zástupcom žalobkyne
predložený na podpis záznam, ktorým majú osvedčovať to, že nemajú záujem o kúpu podielu žalobkyne,
ale že naopak, oni odpredajú žalobkyni svoje podiely.  17.8.2011 je vyhotovená a následne podaná
na súd žaloba, cieľom ktorej je rozdelenie pozemku. Na pojednávaní dňa 12.4.2012 sa žalobkyňa
vyjadrila, že svoj podiel chce predať. Dňa 30.10.2012 bol vyhotovený znalecký posudok Doc. Ing.
Hronským PhD. na určenie všeobecnej hodnoty pozemku, 9.11.2012 žalovaní vyjadrujú nesúhlas s
určením výšky hodnoty pozemku, 12.11.2012 žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s určením
hodnoty celého pozemku v sume 0,8397 eur/ m2. Dňa 27.12.2012 sa Doc. Hronský písomne vyjadril, že
územnoplánovacia informácia nemá vplyv na určenie hodnoty pozemku. 25.7.2013 žalovaní vo svojom
vyjadrení k odvolaniu vzhľadom na záujem žalobkyne predať svoj podiel  a súhlas s určením ceny 0,8397
eur za m2 a názor žalobkyne, že úvahy súdu o zvýšení ceny v dohľadnej dobe sú špekulácie, navrhli
žalobkyni uzatvorenie súdneho zmieru v tom zmysle, že odkúpia od nej jej spoluvlastnícky podiel za
uvedenú cenu, teda za 23.156,23 eur. Dňa 20.6.2015 bol vypracovaný druhý znalecký posudok Ing.
Ľudmilou Mužíkovou, so  záverom o nemožnosti dobre možného rozdelenia pozemku. 7.7.2015 žalovaní
vo vyjadrení vzhľadom na súhlas žalobkyne s cenou pozemku 0,8397 eur/m2 navrhli súdu zvážiť
možnosť prikázania pozemku do ich vlastníctva za uvedenú cenu. Dňa 24.11.2015 žalobkyňa poukazuje
vo svojom vyjadrení na margo návrhu žalovaných  zo dňa 7.7.2015 na ich údajnú ziskuchtivosť a údajné
sledovanie jediného cieľa zarobiť najviac. Dňa  20.1.2016 žalobkyňa na ponuku žalovaných zúčastniť
sa na stretnutí s investorom Ing. A. uviedla, že trvá na podanom návrhu na reálnom rozdelení parcely.
27.1.2016 bol doložený záznam z rokovania žalovaných s investorom Ing. A., kde sa predbežne hovorilo
o cene pozemku na úrovni približne 35 eur/m2. 9.3.2016 žalovaní reagovali na obvinenia žalobkyne
zo ziskuchtivosti, pričom poukazovali na ten paradox, že cena pozemku vo výške 0,8397 eur/m2
žalobkyni vyhovovala, pre prípad rozdelenia pozemku a prípadne jej povinnosti doplatenia hodnoty časti
rozdeleného pozemku tak, aby hodnoty rozdelením novovytvorených pozemkov zodpovedali veľkostiam
podielov, avšak keď žalovaní prejavili záujem o odkúpenie jej podielu v tej istej hodnote, už boli označení
za ziskuchtivcov. Aj týmto spôsobom sa snažili žalovaní preukázať súdu účelovosť tvrdení žalobkyne,
keď súhlasila s objektívnosťou znaleckého posudku Doc. Hronského. Dňa 24.10.2016 žalobkyňa sa
vyjadrila k doplneniu znaleckého posudku, keď uviedla, že ani jeden zo žalovaných finančne neprispel
na vytvorenie územného plánu obce v takto predloženej podobe, nakoľko to preukázateľne financovala
žalobkyňa. 12.1.2017 žalobkyňa uviedla na otázku,  aký je jej zámer s časťou pozemku vo výške jej
podielu, že to ešte sama nevie, o výstavbe domu neuvažovala, je možné, že túto bude aj obrábať, pretože
má poľnohospodársku školu, uvažovala aj o predaji nehnuteľnosti. Žalovaným by ju však nebola ochotná
predať. Žalovaní sú toho názoru, že žalobkyňa mala od začiatku s časťou pozemku, ktorý by jej mal
pripadnúť v prípade rozdelenia pozemku svoj vlastný zámer, ktorý ako sa ukazuje, nezohľadňuje práva
žalovaných. Žalobkyňa podľa názoru žalovaných nechcela obhospodarovať pôdu ani ju žalovaným
predať, keď uvažovala o predaji pozemku a keď by aj nechcela predať pozemok zrovna žalovaným,
prečo potom napr. nepristúpila na spoločné rokovanie o predaji pozemku spoločnosti ADIS, s.r.o. (Ing.
A.), keď táto spoločnosť ponúkala cenu na úrovni cca 35 eur/m2 čo je ďaleko viac než 0,8397 eur/m2
ako určil Doc. Hronský. Žalovaní sa môžu len domnievať, že to bolo preto, že žalobkyňa preukázateľne



financovala vytvorenie územného plánu obce a ten asi nefinancovala len tak pre nič za nič. Na tom
by však ešte nemuselo byť nič zvláštne, pokiaľ by rozdelenie pozemku vzhľadom na osobitosti danej
veci neukracovalo žalovaných na ich právach. Uvedenými skutočnosťami žalovaní poukazujú na to, že
z konania žalobkyne podľa ich názoru vyplýva, že táto koná šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi,
zneužíva svoje postavenie väčšinovej podielovej spoluvlastníčky. Poukázali tu na článok 5 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Žalovaní súd toho názoru, že takéto konania, ako aj konanie žalobkyne má potenciál vo všeobecnosti
odôvodniť aj nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo súdneho
konania vyplynulo, že žalobkyňa nemá záujem na prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva. Žalovaní
nemajú možnosť vyplatiť primeranú náhradu žalobkyni v prípade, ak by sa rozhodlo o priznaní veci do
ich výlučného vlastníctva. Preto by neprichádzal do úvahy ani druhý spôsob vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú  náhradu.
Nariadenie predaja nepovažujú za spravodlivý spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva,
nakoľko predaj tretej osobe by sa realizoval na dražbe.  Vznikla by nevyhnutnosť odpočítať od výťažku
dražby aj náklady na uskutočnenie dražby a to nehovoriac o tom, či by vôbec mal niekto záujem
odkúpiť len túto samotnú parcelu, prípadne len jej stavebnú časť. Žalovaní ďalej uviedli, že sú názoru,
že prebiehajúci investičný záver spoločnosti ADIS, s.r.o., v spojitosti s nemožnosťou dobre možného
rozdelenia veci s nezáujmom o prikázanie veci resp. s nemožnosťou účastníkov konania vyplatiť
primeranú náhradu za prikázanie veci do vlastníctva, pre ktoré je zrejmé vyporiadanie prikázaním
do vlastníctva niektorému spoluvlastníkovi nemožné a tiež v spojitosti s nespravodlivosťou  tretieho
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (nariadenie predaja veci) predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by sa malo zachovať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku
ako celku. Za celkom spravodlivé usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov k pozemku by bolo možné
teoreticky považovať aj situácie, kedy by sa sporný pozemok rozdelil na dve časti. Prvá časť o výmere
4.360 m2 zahrnutá do územného plánu za účelom výstavby rodinných domov  a druhá časť o výmere
39.780 m2, pričom prvá časť by sa spoločne predala spoločnosti ADIS, s.r.o., a druhá časť by sa
ponechala naďalej v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Na margo poznámky žalobkyne
o špekulatívnosti cenovej ponuky žalovaní uvádzajú, že o reálnosti investičného zámeru spoločnosti
ADIS, s.r.o., svedčí aj to, že investor v súčasnej dobe rieši s obcou Biely Kostol zámer vybudovania
inžinierskych sietí, kde investor bude znášať náklady na vybudovanie IS a o časť prostriedkov na
vybudovanie sa bude obec uchádzať cez eurofondy. Tento formát spolupráce a zámer vybudovania
IS bol stavebnou komisiou obce schválený. Predpokladá sa schválenie tohto zámeru aj obecným
zastupiteľstvom. S touto alternatívou žalobkyňa nesúhlasí,  nakoľko sa rokovania s Ing. A.  nezúčastnila.
Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, priznať žalovaným náhradu trov konania v plnej
výške, v prípade, ak by  súd rozhodoval o náhrade trov konania žalobkyne navrhli, aby súd takúto
náhradu žalobkyni vzhľadom na jej správanie, ktoré vyšlo počas súdneho konania najavo, nepriznal. K
odvolaniu doložili návrh spolupráce firmy ADIS, s.r.o., a obce Biely Kostol na riešenie prípojky vody a
kanalizácie v lokalite IBV Podolky V zo dňa 8.3.2017.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že podanie žaloby na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nemožno hodnotiť ako šikanózny výkon práva, nakoľko žalobkyňa žalobou
realizovala svoje právo vyplývajúce z § 142 ods. 1 OZ založené na jej práve na súdnu ochranu. K
zneužitiu práva uviedla nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 195/2012, ustálenú rozhodovaciu prax
NS ČR, rozsudky sp.zn. 22Cdo 1917/2004, 22Cdo 1567/2004, 21Cdo 992/1999. Z pohľadu teórie
právnej platí, že za zneužitie práva možno považovať výkon práva v rozpore s jeho účelom, keď je
právo vykonávané  hoci nositeľ tohto práva nemá žiadny skutočný alebo iba nepatrný záujem na jeho
výkone, ktorý v krajnom prípade môže nadobudnúť povahu šikany. Zo zistených skutočností v konaní
nemožno vyvodiť záver, že podanie žaloby  žalobkyňou by zakladalo dôvodnosť tvrdenia žalovaných
ako aj úvahy súdu o zjavnom zneužití práva žalobkyňou, rovnako nevyplynula zo skutkového stavu
veci ani žiadna okolnosť pre záver, že by sa zo strany žalobkyne jednalo o výkon jej práva v rozpore s
jeho účelom, prípadne že by sa podaním žaloby žalobkyňa snažila znevýhodniť žalovaných a spôsobiť
im  majetkovú ujmu spočívajúcu v znížení majetkového prospechu žalovaných v prípade budúceho
predaja im prikázaných častí spoločného pozemku, vzhľadom na žalovanými očakávaný budúci  nárast
trhovej ceny časti pozemku s ohľadom na stavebný potenciál spoločného pozemku.  Žalovaní ďalej
uvádzali vo vyjadrení, že  pri hodnotení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné
zohľadniť nielen zjavné znaky stavu veci v čase vydania rozhodnutia, ale aj tie skryté. To, že sa v
súčasnej dobe aktuálne nerieši ďalšia zmena územného plánu neznamená, že sporná parcela nemá
stavebný potenciál aj v ďalšej časti za hranicou stavebnej časti a že v budúcnosti nedôjde k začleneniu



jej ďalšej časti na stavebné využitie. Uvedené skryté znaky stavu veci možno hodnotiť ako dôvod
hodný osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o prekážky iba prechodného charakteru. Vo veci neboli
preukázané konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že k začleneniu ďalšej časti spoločného
pozemku na stavebné využitie dôjde v dohľadnej budúcnosti t.j. blízkej dobe, ktorú možno bezpečne
vymedziť v záujme zachovania právnej istoty.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že pokiaľ sa týka šikanózneho
výkonu práva, tak v tomto súdnom spore ide práve o takú situáciu, kedy žalobkyňa využíva svoje
právo spôsobom, ktorý je schopný privodiť žalovaným ujmu. Ide o mnohokrát spomínanú nemožnosť
spravodlivého rozdelenia pozemku. Čo je však podstatné, že v priebehu súdneho konania vyšlo najavo
to, že žalobkyňa buď nemá jasno v tom, čo chce s pozemkom urobiť a preto len samotné zrušenie
podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie bez ohľadu na účelné využitie spoločnej veci ako to
požaduje ust. § 142 ods. 1 OZ je práve konaním, ktoré neberie ohľad na práva žalovaných alebo v
tom má jasno, vie čo chce so svojou časťou pozemku urobiť (využiť stavebný potenciál), nasvedčuje
tomu vyjadrenie žalobkyne zo dňa 24.10.2016 o tom, že preukázateľne financovala vytvorenie resp.
zmenu územného plánu obce. Žalovaní sú tak toho názoru, že žalobkyni nijako nezáleží na tom, či budú
alebo nebudú ukrátené práva žalovaných po ňou iniciovanom zrušení a vyporiadaní  spoluvlastníctva.
Z doterajšieho konania je možné dôvodne vymedzovať, že žalobkyňa iniciovala len účelové rokovanie
so žalovanými ohľadne spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, žalobkyňa, ako sa žalovaní domnievajú,
chce  realizovať zrejme sama nejaký investičný zámer, na ktorý by jej mohla postačovať len jej časť
pozemku, ktorá vzhľadom na veľkosť jej podielu by mala ešte zaujímavé rozmery, svoj skutočný zámer
po celý čas tajila a aj na poslednom pojednávaní poskytla obraz o tomto zámere, ktorý je dosť rozporný
s jej vyjadreniami a konaním pred a počas konania. Tu žalovaní poukazujú na to, že by mali so svojou
časťou po prípadnom rozdelení (pozemku) nepomerne menšie šance jeho využitia, čo by spôsobilo
ich reálne ukrátenie  napriek tomu, že spolu majú 3/8 v každom m2. Rozdelenie parcely nie je dosť
dobre možné podľa vyjadrenia znalkyne Ing. Rábarovej, avšak žalobkyňa naďalej trvá na rozdelení
parcely. Práve tieto okolnosti ich nútia konštatovať, že žalobkyňa vykonáva svoje právo šikanózne.  K
stavebnému potenciálu pozemku žalovaní uvádzajú, že tento vyplýva práve z toho, kde je pozemok
situovaný a síce v obci susediacej s krajským mestom, nachádzajúcim sa bezprostredne na hranici
súčasného zastavaného územia obec, pričom časť pozemku je už určená  na zastavanie. Vyjadrenie
starostu obce tak podľa žalovaných nie je možné považovať za nemenné, územnoplánovacie zámery s
pozemkom sa menili aj v priebehu súdneho konania a nie je tak dôvod si myslieť, že už nedôjde k tejto
zmene ani v budúcnosti, obzvlášť vzhľadom na rozšírený trend obyvateľstva sťahovať sa z preplnených
miest a okolitých obcí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania  (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/128/2011 je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti v katastrálnom
území B. A., vedenej na LV č. XXX  ako parcela č. 1003/22 orná pôda o výmere 44.140 m2.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym  skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie  v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie  žalobkyňou uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa



i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti,  s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

10. Odvolací súd má za to, že súd správne vyhodnotil po doplnení dokazovania, že nehnuteľnosť je síce
technicky reálne deliteľná niekoľkými spôsobmi, avšak  takéto rozdelenie by nebolo súladné s ust. § 142
ods. 1 veta druhá OZ a to, že  by nebol naplnený predpoklad účelného využitia novovytvorených parciel
a to s prihliadnutím na ich tvar a veľkosť, na realizujúcu sa  zástavu, ktorá už čiastočne zasahuje do
spornej parcely a aj predpoklad  ďalšieho rozširovania zástavby, čím sa mení druh pozemku,  spôsob
jeho využitia i jeho umiestnenie a v neposlednom rade aj jeho cena. S uvedenými skutočnosťami sa
súd prvej inštancie podrobne a dostatočne v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal. Ďalšie  dva
spôsoby vyporiadania tiež v danom prípade nie sú možné, čo správne skonštatoval prvoinštančný súd
v rozhodnutí a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď po doplnenom dokazovaní odvolací
súd zmenil svoj názor vyslovený v predchádzajúcom svojom rozhodnutí  a dospel k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich
záujem žalovaných ponechať   spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobkyne
na zrušení spoluvlastníctva ukáže ako významnejší  a prednejší. Súd prvej inštancie tu úplne zistil
skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a
vyporiadaním spoluvlastníctva. Porovnanie situácie,  ktorá by pre žalovaných vznikla vyhovením žalobe,
so situáciou, ktorá by pre žalobkyňu vznikla v prípade jej zamietnutia správne považoval súd za dôvody
hodné osobitného zreteľa. Okolnosti predstavujúce dôvody hodné osobitného zreteľa sú viac - menej ,
nie výlučne subjektívneho charakteru, pričom  v neprospech žalobkyne môže byť napríklad aj to, že má
v úmysle pozemok predať, čo bolo v konaní preukázané. Podrobnejšie dôvody  pre zamietnutie žaloby
sú uvedené v odôvodnení rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP  potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.     §  396 ods. 1 CSP
za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným nárok na ich náhradu
v celom rozsahu priznal.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6386ec07-19a2-4835-9504-ff7b162fdcf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6386ec07-19a2-4835-9504-ff7b162fdcf2"}, {"guid": "dd1f2539-4e36-4c23-a793-48e2e2cf7f15:1945cb98-13c3-40fb-b0aa-efbb7c2950ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2", "spisova_znacka": "11Co/144/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/144/2017 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2"}], "citovane_v": []}