{"guid": "dbc929d0-0190-4793-a305-87d1705060db:d87f7932-9638-4d9f-a226-3d77e1849124", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2", "spisova_znacka": "25Co/106/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/106/2017 z 29. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2018, sp. zn. 25Co/106/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2", "identifikacne_cislo": "2113207835", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2018-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "nazov": "§ 215 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-2", "nazov": "§ 215 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d87f7932-9638-4d9f-a226-3d77e1849124", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207835
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Česká republika, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Q. K., nar.
X.XX.XXXX, adresa K. XXX, o zaplatenie 1.558,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7CbZm/34/2013-114 zo dňa 4.11.2016 - s výnimkou zastavujúcej
časti výroku I., t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  r u š í   a   vec mu  v r a c i a    na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti týkajúcej sa
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd vec právne posúdil s použitím nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho čl. 2 bod 1, čl. 4, čl. 19, ako i aplikáciou
čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej
ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník - ďalej
aj OZ), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
Zákon zmenkový a šekový.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania že predložená
zmenka bola vystavená žalovaným dňa 31.8.2010 na rad POHOTOVOSŤ s. r. o., pričom do zmenky
bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011. Zmenka bola splatná
pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za
miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V
pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900427. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z listiny vyplýva, že ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje
aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 17Er/725/2011 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Q. K. o vymoženie istiny 777,17 Eur a príslušenstva pohľadávky,
vymáha na základe exekučného titulu, a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11
zo dňa 10.5.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 777,17 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 777,17 Eur od 2.2.2011 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne od 28.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z tohto spisu súd ďalej



zistil, že dňa 14.6.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzavretá zmluva o úvere č. 202900336, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- Eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných
splátkach po 49,- Eur, teda celkom sumu 588,- Eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani RPMN, ani priemerná RPMN. Žalovaná podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve o úvere dňa 31.8.2010. Zmluva obsahuje predtlačený text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy). V bode 17 Všeobecných podmienok je obsiahnutá
dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 202900336 uzatvorená dňa
17.3.2010 medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľom, keď číslo zmluvy bolo
uvedené priamo na zmenke. Dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a o spotrebiteľský
úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že snaha žalobcu o interpretáciu zmenky
ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v  prejednávanej veci v hrubom rozpore
s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej úrovni ako aj úrovni európskeho
práva. Preto súd ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci ide o nárok
zo zmenky a konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Zistil, že v
zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote
RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné
údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatku. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť
ale umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Takto
dojednaný zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Súd tiež dospel k záveru,
že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech dlžníka preto uzavrel, že sa táto zmluva prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, preto nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o
úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať
akýchkoľvek práv.

5. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak by aj nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda vo formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný
ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná pričom nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom
napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške až 0,25% denne.
Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a
ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky podľa súdu predstavuje
pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo
dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle
neprijateľných zmluvných podmienok.



6. Ďalej súd poukázal na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do  výšky nesplatnej
istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30% pôvodnej istiny. V danom prípade bola vystavená zmenka
ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere, pričom ak výška úveru
bola 600,- Eur, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva
mohla byť v sume 180,- Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 908,87 Eur, teda
presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.
Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať a ďalej postupovať.

7. Súd tiež mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný sa však v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky
došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením
zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe
takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku
považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako
dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Dohodu o
vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno zároveň považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Vystavením zmenky sa totiž právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch,
dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu
ochranu (§ 3 ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní si uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd
aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy, žalobu žalobcu zamietol. Ak je totiž neplatná Dohoda o
vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobca sa  ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovaného prijatá, nemôže na základe takejto zmenky s
úspechom domáhať jej vyplatenia. Pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný majiteľ
zmenky na škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca Pohotovosti
s.r.o. a CD Consulting s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu je spoločníkom  v s.r.o.
TOP INNOVATINS spolu so spoločníkom CD Consulting s. r. o.), na základe ktorého majiteľ zmenky mal
vedomosť, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a spoliehal
sa na to, že žalovaný nebude môcť po indosovaní zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi  alebo k predošlým majiteľom (§ 17 Zmenkového a šekového zákona).
Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky a
v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke.
Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a
neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a
tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal
s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho
práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale on tak
neurobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi právnu ochranu.

8. Súd tiež dôvodil tým, že žalobca v rozpore s čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 svoj návrh nedoplnil, hoci jeho skutkové tvrdenia boli nedostatočne jasné, neprimerané a
minimalistické, preto súd žalobu vychádzajúc z nariadením preferovanej zásady písomnosti konania, v
súlade s vnútroštátnym právom, bez pojednávania zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
avšak procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania
nevznikli.



10. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom jeho rozsahu, ale podľa obsahu iba voči časti
zamietajúcej nárok žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom vtedy účinného
právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi i vyčíslenú náhradu trov odvolacieho
konania. Argumentoval tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1
písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

11. Ako prvé zdôraznil, že žalobca, ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi, ako ho vykonal okresný súd nenavrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP pritom
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe  návrhov strán nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd pritom svoj postup neodôvodnil. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť
námietky proti zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté.

12. Súd nesprávne vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu so
žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacia zmenka a že žalovaná uzatvorila
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov, súd
ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Takéto skutočnosti preto nemožno považovať
za nesporné. Strany sa k nim nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na takýchto skutočnostiach založil svoje meritórne
rozhodnutie, nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový
súd dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej
interpretácie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
ignoroval § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzn. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu
s pôvodným majiteľom zmenky, keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Pripustil, že
za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade
bolo následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
§ 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov, prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, z
ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je nezávislým dokonca na existencii zaistenej pohľadávky. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Uplatnená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je teda platná a uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zdôraznil, že
z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri
jej predložení  k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný (povinný) zmenkovú
sumu aj skutočne dlhuje. V ďalšom odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 podľa
ktorého na základe zmenky vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej
osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. V
ďalšom sa odvolateľ vyjadril k záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázal na to,
že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby bola na zabezpečenie



nárokov vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia. Zákonodarca tiež pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V závere uviedol, že závery súdu
prvej inštancie sú nesprávne a vyplývajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 71,37 Eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 Eur bez DPH režijný
paušál, všetko navýšené o DPH.

13. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti  (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, a po oboznámení sa s rozsudkom a obsahom spisu dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné v napadnutej zamietajúcej zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu žalovanú zmenkovú
pohľadávku 1.558,91 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.558,91 Eur
od 31.1.2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.558,91 Eur od 16.3.2011 do
zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,20  Eur. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 15.6.2010 na sumu 1.558,91 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 31.1.2011. Zmenka bola vystavená dňa 15.6.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.558,91
Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.1.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú
sumu neplnil žiadnou finančnou čiastkou.

16. Zo žalobcom predloženej zmenky vyplýva, čo napokon konštatuje v odôvodnení napadnutého
rozsudku aj súd prvej inštancie, že do zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.6.2010 na rad
POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011.
Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900427. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej
listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako
aj slovami a dátum začiatku úročenia.

17. Súd prvej inštancie ďalej z úradnej činnosti zistil a z toho aj pri rozhodovaní ďalej vychádzal, že
pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonávajúci svoju podnikateľskú činnosť
prostredníctvom poskytovania úverov si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom
z ním pripojeného spisu vec prejednávajúceho súdu sp. zn. 17Er/725/2011 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Q. K. o vymoženie istiny 777,17 Eur a príslušenstva pohľadávky
si osvedčil, že tieto nároky vymáha na základe exekučného titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.5.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 777,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 777,17 Eur od
2.2.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 28.2.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Z uvedeného spisu podľa súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dňa 14.6.2010 bola



medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom
formulári uzatvorená zmluva o úvere č. 202900336. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 300,- Eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur, to je celkom
sumu 588,- Eur. V bode 13 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa
ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy.

18. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom predložená
zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 202900336 uzatvorená
dňa 31.8.2010 (?) medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom,
keď číslo zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke (?). Súd ďalej uzavrel, že je oprávnený a povinný
skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok,
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, tu potom zmluvy č. 202900336 zo dňa 31.8.2010 (?), na základe
ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol, aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke,
resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere (teda
zmluvy č. 202900336) vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že
zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov tejto zmluvy vyjadrenú
takmer vo všetkých ustanoveniach zmluvy sa zmluva podľa súdu prvej inštancie prieči dobrým mravom,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo
zmluvy o úvere vzniknúť ani právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky
úspešne domáhať sa akýchkoľvek práv, preto návrh žalobcu zamietol.

19. Z listinných dokladov zabezpečených súdom prvej inštancie, týkajúcich sa exekučnej veci vedenej
na jeho súde pod sp. zn. 17Er/725/2011, konkrétne zo Zmluvy o úvere č. 202900336 uzatvorenej dňa
31.8.2010, Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.5.2011, vystavenej
zmenky žalovaným dňa 31.8.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 777,17
Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 2.2.2011 a v jej hornom horu je uvedené č. zmluvy 202900336
(č.l. 107, až 110 spisu) vyplýva, že uvedené podklady, z ktorých súd prvého inštancie pri rozhodovaní v
predmetnej právnej veci aj vychádzal, sa týkali iného vzťahu, či už zmenkového alebo zmluvného, než
toho ktorý bol predmetom konania, vychádzajúc z opísania skutkových okolností danej veci žalobcom.

20. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (ods. 1) Súd
môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami, vyplýva z osobitného úpredpisu. (ods. 2)

21. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí že súd je viazaný žalobou. V prvom
rade z toho vyplýva, že súd nemôže žalobcovi priznať viac, ako žiadal v petite žalobného návrhu. V §
215 ods. 2 CSP sa súdu ďalej zakazuje, aby žalobcovi priznal niečo iné (teda, aby žalovanému uložil
inú než žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo aby žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak
na základe iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom sporu.

22. Z ustálenej rozhodovacej praxe bol formulovaný právny záver (od ktorého nie je dôvod sa odchýliť
ani v predmetnej prejednávanej veci), že neprípustným prekročením žalobného návrhu porušením
dispozičnej zásady konania by bolo priznanie, resp. rozhodnutie o inom  alebo väčšom plnení, než
ktorého sa žalobca petitom žalobného návrhu domáhal, alebo priznanie plnenia, resp. rozhodovanie na
základe iného skutkového stavu, než toho ktorý bol v žalobnom návrhu vykreslený a bol predmetom
dokazovania (ako tomu je napokon aj v predmetnej právnej veci). Zhodný názor zastáva aj Ústavný súd
Českej republiky (nález zo dňa 5. mája 2009, sp. zn. IV . ÚS 2780/08), podľa ktorého súd nemôže v
občianskom súdnom konaní (až na určité výnimky) žalobcovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite,
žalovanému nemôže uložiť inú, než žalobcom navrhovanú povinnosť. Opačný postup by bol v rozpore
s ústavnými princípmi (porov. nález Ústavného súdu zo 6.6.1996, sp. zn. IV. ÚS 286/95), pričom na
porušenie tejto zásady možno v rovine ústavnoprávnej nazerať ako na porušenie práva na spravodlivý
súdny proces.



23. V prejednávanej veci žalobca žalobným návrhom žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú
zmenkovú pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť z predloženej zabezpečovacej zmenky vystavenej
žalovaným dňa 15.6.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a
zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011.

24. Súd prvej inštancie však v rozpore so žalobným návrhom posudzoval v prejednávanej veci iný
zmenkovo právny vzťah, ktorý vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a listinných dokladov,
z ktorých súd vychádzal, okrem označenia zmenkového veriteľa a dlžníka, nevykazoval žiadne iné
ďalšie identifikačne zhodné údaje so zmenkovým právnym vzťahom, na základe ktorého mala žalobcovi
vzniknúť zmenková pohľadávka, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Konkrétne je tu rozpor pri uvedení
zmenkovej sumy, jej príslušenstva, čísla úverovej zmluvy uvedenej na zmenke, ktoré údaje na žalobcom
predloženej zmenke ďalej nekorešpondovali ani s ostatými listinnými dôkazmi, z ktorých súd prvej
inštancie následne vzchádzal.

25. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vyšiel z iného než žalobným
návrhom vymedzeného skutkového základu, a  rozhodoval tým o inom predmete konania, než o tom,
ktorý bol žalobou žalobcu vymedzený a ku ktorému sa vzťahoval opis rozhodujúcich skutočností v
žalobnom návrhu je neprijateľné, pretože nemá oporu v civilnom sporovom poriadku.

26. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný
uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v
odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 CSP (nejde o
daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ktoré sa týkali procesných podmienok, i keď
neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

27. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok,  prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

28. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy
rešpektovať  procesno-právne vady konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ mali sa týkajú
procesných podmienok konania.

29. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

30. Za nedostatok uvedenej podmienky v sporovom konaní (inak ovládané dispozičnou zásadou, teda
začína len na základe žalobného návrhu), je možné považovať rozhodnutie súdu ultra petitum. Ak potom
súd v rozpore s ustanovením § 215 ods. 2 CSP rozhodoval o niečom inom, než čoho sa žalobca domáhal,
čím došlo bezdôvodne k prekročeniu žalobného návrhu, cit. zákonné ustanovenie - § 389 ods. 1 písm.
a) CSP umožňuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie v zamietajúcej časti zrušiť a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude  postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť
s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane
tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP).

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "df915a50-c121-46c3-87d2-9f81d1065ffe:1f6c6e09-c3b6-4482-8786-b25a0b572b44", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CbZm/34/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 7CbZm/34/2013 z 18. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2017-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df915a50-c121-46c3-87d2-9f81d1065ffe:1f6c6e09-c3b6-4482-8786-b25a0b572b44"}, {"guid": "033a68f8-6aac-49da-8c2a-936375c151d0:5ed08593-cd3b-4f50-be0c-641210b61a7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/725/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/725/2011 z 10. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/033a68f8-6aac-49da-8c2a-936375c151d0:5ed08593-cd3b-4f50-be0c-641210b61a7b"}], "citovane_v": []}