Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/99/2016 z 22. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. januára 2018, sp. zn. 21Cob/99/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2114214054.2 Krajský súd Trnava | 21Cob/99/2016 | ECLI:SK:KSTT:2018:2114214054.2 | 2018-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/083e7478-2400-4097-ab23-95159b3caf6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114214054.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214054
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114214054.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: CODOGNOTTO Slovensko s.r.o.,
Sereďská 255/4013, Trnava, IČO: 35 966 629, zastúpený spoločnosťou: Biksadský & Partners, s.r.o.,
Michalská 9, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná konateľ a advokát: JUDr. Pavol Biksadský,
proti žalovanej: Zuzana Zacharová - BELLIGER LOGISTICS, Trstínska 9, Trnava, IČO: 40 906 744,
zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 61.166,80 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/184/2015 - 560 zo dňa 22.04.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 24.519,62 eur s 8,75% úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých fakturovaných súm do
zaplatenia s tým, že vo zvyšnej časti žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
trovy právneho zastúpenia vo výške 665,42 eur do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca po rozšírení žaloby zo
sumy 48.734,- eur žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 61.166,80 eur s prísl. Zmene
návrhu súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/184/2015-508 zo dňa 07.09.2015 vyhovel.

3. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že si u neho žalovaná objednal prepravu tovaru, ktorú žalobca
i vykonal, žalovanej doručil faktúry a pretože vykonával medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu i
nákladné listy, napriek tomu ale žalovaná odplatu za vykonanie prepravy neuhradila.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, k čomu uvádzala, že žaloba nepredkladal faktúry riadne i
včas, neboli k nim priložené CMR ako doklad o vykonaní medzinárodnej prepravy a voči niektorým
nárokom vzniesla i námietku premlčania, konkrétne k úhrade faktúr č. VF121362, VF121435,
VF121437, VF121442, VF130040, VF130041, VF130044, VF130045, VF130046, VF130112, VF130113,
VF130114, VF130211, VF130213, VF130214, VF130215, VF130216, VF130217, VF130218, VF130220,
VF130221, VF130222, VF130326, VF130327, VF130368, VF130376, VF130408, VF130412,
VF130472, VF130477, VF131043, VF130298, VF130305, VF130320, VF130459, VF130566,
VF130567, VF130568, VF130569, VF130573, VF130579, VF130589, VF130591, VF130595 s tým, že
na tieto plnenia nemožno aplikovať ani uznanie záväzku, pretože na uvedené faktúry nebolo poskytnuté
ani čiastočné plnenie. List žalobcu označený ako výzva na úhradu, doručený dňa 11.03.2014 nie je



možné považovať za reklamáciu, ktorá sa neuplatňuje voči nezaplateným faktúram a tak ani sa s takouto
výzvou nespája prerušenie plynutie premlčacej doby.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmluvy o preprave, predmetom ktorých bolo vykonanie prepravy tovaru z miesta prevzatia
do miesta dodania, ktoré ležali v dvoch rôznych štátoch, preto na vec aplikoval Dohovor o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný ako vyhl. č. 11/1975 Zb., z ktorej
právnej úpravy s poukazom na jej čl. 1, 4, 31ods.1, 32 ods. 1 písm. č), 32 ods. 2 súd vychádzal pri
hodnotení samotného nároku a v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania aplikoval právnu úpravu
uvedenú v § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

6. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil faktúry č. VF 121345 , VF 121347, VF
121348 , VF 121354 , VF 121416 , VF 121419, VF 121427 , VF 121438 , VF 130039 , VF 130042 , VF
130043 , VF 130082 , VF 130100 , VF 130101 , VF 130102 , VF 130103 , VF 130104 , VF 130105 ,
VF 130106 , VF 130107 , VF 130109 , VF 130110 , VF 130111 , VF 130115 , VF 130212 , VF 130219,
VF 130223 , VF 130227 , VF 130229 , VF 130230 , VF 130577 , VF 130578 , VF 130643 , VF 130644 ,
VF 130645 , VF 130646 , VF 130647, VF 130648, ktoré žalovaná v celom rozsahu neuhradila, ktorá
skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu spornou a podľa ktorého zistenia žalovaná neuhradila z
faktúry č. VF 121345 sumu vo výške 600 eur, z faktúry č. VF 121347 sumu 564,30 eur, z faktúry č.
VF 121348 sumu 369,18 eur, z faktúry č. VF 121354 sumu 540 eur, z faktúry č. VF 121416 sumu 540
eur, z faktúry č. VF 121419 sumu 180 eur, z faktúry č. VF 121427 sumu 1306,12 eur, z faktúry č. VF
121438 sumu 594 eur, z faktúry č. VF 130039 sumu 116,28 eur, z faktúry č. VF 130042 sumu 120 eur,
z faktúry č. VF 130043 sumu 360 eur, z faktúry č. VF 130082 sumu 1704 eur, z faktúry č. VF 130100
sumu 564,24 eur, z faktúry č. VF 130101 sumu 600 eur, z faktúry č. VF 130102 sumu 564 eur, z faktúry
č. VF 130103 sumu 564 eur, z faktúry č. VF 130104 sumu 140 eur, z faktúry č. VF 130105 sumu 216
eur, z faktúry č. VF 1130106 sumu 60 eur, z faktúry č. VF 130107 sumu 465 eur, z faktúry č. VF 130109
sumu 564 eur, z faktúry č. VF 130110 sumu 660 eur, z faktúry č. VF 130111 sumu 564 eur, z faktúry
č. VF 130115 sumu 564,30 eur, z faktúry č. VF 130211 sumu 564,30 eur, z faktúry č. VF 130212 sumu
420 eur, z faktúry č. VF 130219 sumu 1100 eur, z faktúry č. VF 130223 sumu 360 eur, z faktúry č. VF
130227 sumu 216 eur, z faktúry č. VF 130229 sumu 564 eur, z faktúry č. VF 130230 sumu 1.224 eur,
z faktúry č. VF 130577 sumu 960 eur, z faktúry č. VF 130578 sumu 624 eur, z faktúry č. VF 130643
sumu 624 eur, z faktúry č. VF 130644 sumu 624 eur, z faktúry č. VF 130645 sumu 1080 eur, z faktúry č.
VF 130646 sumu 852 eur, z faktúry č. VF 130647 sumu 978 eur, z faktúry č. VF 130648 sumu 756 eur.
Uvedené čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania jeho zvyšku, ak možno usudzovať, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaná žiadne úkony, ktorými by vylúčila účinky uznania záväzku
pri čiastočnom plnení nevykonala, a tak neuhradené plnenia sú ako časť návrhu odôvodnené.

7. Voči plneniam z faktúr č. VF 121164, VF 121193, VF 121362, VF 121435 , VF 121437 , VF 121442 ,
VF 130040, VF 130041, VF 130044, VF 130045 , VF 130046 , VF 130045, VF 130046 , VF
130112, VF 130113, VF 130114, VF 130211, VF 130213, VF 130214, VF 130215, VF 130216, VF
130217, VF 130218, VF 130220, VF 130221, VF 130222, VF 130326, VF 130327, VF 130368, VF
130376, VF 130408, VF 130412, VF 130472, VF 130477, VF 131043,VF 130298, VF 130305, VF
130320, VF 130459, VF 130566, VF 130567, VF 130568, VF 130569, VF 130573, VF 130579, VF
130589, VF 130591, VF 130595 vzniesla žalovaná námietku premlčania, ktorá má za následok zánik
nároku patriaceho práva a zánik jeho súdnej vymáhateľnosti a premlčané právo nemožno veriteľovi
priznať. V prípade nároku z prepráv plynie jednoročná premlčacia lehota, ktorá začína po uplynutí 3
mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy a tak prvoinštančný súd skonštatoval, že premlčacia
lehota k nároku žalobcu vyúčtovaného faktúrou č. č. VF130472 začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy, uzatvorenej dňa 21.02.2013,
kedy došlo k nakládke tovaru a k akceptácii objednávky zo strany žalovanej, žaloba bola podaná na
súd dňa 22.05.2014, teda včas a predmetná pohľadávka tak nie je premlčaná, rovnako tomu tak je i
pri pohľadávke z faktúry č. VF130477, ktorou je fakturované nájomné návesu zo zmluvy o výpožičke
motorového vozidla- návesu, na ktorý zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka a to ustanovenia o štvorročnej premlčacej dobe, preto aj tento nárok je uplatnený na súde
pred uplynutím premlčacej doby, takže námietka premlčania voči týmto nárokom nie je dôvodná.

8. Súd prvej inštancie na z dokazovania preukázané, že premlčacia doba pri žalobcom uplatnenom
nároku fakturovanom faktúrou č. 121362 začala plynúť dňa 19.12.2012 a uplynula dňa 20.03.2014,



faktúrou č. 121435 začala plynúť dňa 03.12.2012 a uplynula dňa 04.03.2014, faktúrou č. 121437 začala
plynúť dňa 14.12.2012 a uplynula dňa 15.03.2014, faktúrou č. 121442 začala plynúť dňa 20.12.2012 a
uplynula dňa 21.03.2014, faktúrou č. 130040 začala plynúť dňa 04.01.2013 a uplynula dňa 05.04.2014,
faktúrou č. 121435 začala plynúť dňa 03.12.2012 a uplynula dňa 04.03.2014, faktúrou č. 130041 začala
plynúť dňa 11.01.2013 a uplynula dňa 12.04.2014, faktúrou č. 130044 začala plynúť dňa 12.01.2013 a
uplynula dňa 13.04.2014, faktúrou č. 130045 začala plynúť dňa 23.01.2013 a uplynula dňa 24.04.2014,
faktúrou č. 130046 začala plynúť dňa 30.01.2013 a uplynula dňa 01.05.2014, faktúrou č. 130112 začala
plynúť dňa 18.01.2013 a uplynula dňa 19.04.2014, faktúrou č. 130113 začala plynúť dňa 16.01.2013 a
uplynula dňa 17.04.2014, faktúrou č. 130114 začala plynúť dňa 10.01.2013 a uplynula dňa 11.04.2014,
faktúrou č. 130211 začala plynúť dňa 02.01.2013 a uplynula dňa 03.04.2014, faktúrou č. 130213 začala
plynúť dňa 08.01.2013 a uplynula dňa 09.04.2014, faktúrou č. 130214 začala plynúť dňa 09.01.2013 a
uplynula dňa 10.04.2014, faktúrou č. 130215 začala plynúť dňa 11.01.2013 a uplynula dňa 12.04.2014,
faktúrou č. 130216 začala plynúť dňa 11.01.2013 a uplynula dňa 12.04.2014, faktúrou č. 130217 začala
plynúť dňa 11.01.2013 a uplynula dňa 12.04.2014, faktúrou č. 130218 začala plynúť dňa 12.01.2013 a
uplynula dňa 13.04.2014, faktúrou č. 130220 začala plynúť dňa 14.01.2013 a uplynula dňa 15.04.2014,
faktúrou č. 130221 začala plynúť dňa 15.01.2013 a uplynula dňa 16.04.2014, faktúrou č. 130222 začala
plynúť dňa 15.01.2013 a uplynula dňa 16.04.2014, faktúrou č. 130326 začala plynúť dňa 03.02.2013 a
uplynula dňa 04.05.2014, faktúrou č. 130327 začala plynúť dňa 06.02.2013 a uplynula dňa 07.05.2014,
faktúrou č. 130368 začala plynúť dňa 01.02.2013 a uplynula dňa 02.05.2014, faktúrou č. 130376 začala
plynúť dňa 08.01.2013 a uplynula dňa 09.04.2014, faktúrou č. 130408 začala plynúť dňa 17.01.2013 a
uplynula dňa 18.04.2014, faktúrou č. 130412 začala plynúť dňa 06.02.2013 a uplynula dňa 07.05.2014,
faktúrou č. 131043 začala plynúť dňa 18.01.2013 a uplynula dňa 19.04.2014. Žalobca si nárok z týchto
plnení uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, k čomu súd
vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovanej aplikoval právnu úpravu premlčacej doby uvedenej
vo vyhl. č. 11/1975 Zb. a tieto nároky v tejto časti zamietol.

9. K nároku fakturovanému faktúr č. VF 121164 a č. VF 121193, ktoré žalobca eviduje ako čiastočne
uhradené žalovaná nemietla, že tieto napriek jednostranného zápočtu žalobcom žalovaná zvyšok
plnenia neuznáva a súd prvej inštancie k uvedenému uviedol, že žalobca nepreukázal uvedené tvrdenia
žiadnym relevantným dôkazom a tak i tento nárok je uplatnení až po uplynutí premlčacej lehoty a
nemožno ho priznať.

10. K argumentácii žalobcu, ktorý poukazoval na to, že plynutie premlčacej doby v prípade pohľadávok
uplatnených na základe faktúr č. VF121362, VF 121435, VF 121437, VF121442, VF130040, VF130211,
VF130213, VF130217, VF130218, VF130220, VF130222, VF130326, VF130327, VF130368,
VF130376, VF130408, VF130412, VF131043. bolo zastavené z dôvodu žalovanej strane sporu
doručenej dňa 11.03.2014 Výzvy na zaplatenie zo dňa 06.03.2013, súd uviedol, že plynutie premlčacej
doby zastavuje reklamácia, ktorou sa vo všeobecnosti rozumie uplatnenie zodpovednosti za vady
výrobku alebo služby. Účelom reklamácie je predovšetkým dosiahnuť, aby plnenie - predmet zmluvy
malo dohodnuté vlastnosti, a aby boli odstránené nedostatky vadného plnenia. Výzva na zaplatenie
faktúr s plnením, ktorých bola žalovaná v omeškaní a na ktorých úhradu bola vyzvaná nemožno
považovať za reklamáciu, ktorá má za následok zastavenie plynutia premlčacej lehoty a to do dňa, keď
dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady, a z čl 32 ods. 2 Dohovoru
zároveň vyplýva, že adresátom reklamácie je iba dopravca, ktorým žalovaná nie je.

11. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu, podľa ktorej pohľadávky vyplývajúce z
faktúr č. VF130041, č.VF130044, č. VF130045, č VF130046, č. VF 130112, č. VF130113, č. VF130114,
č. VF130214, č. VF132015, VF130216, VF130221 boli žalovanou uznané a tak začala plynúť nová
štvorročná premlčacia doba neobstojí, pretože aby uznanie záväzku vyvolávalo účinky, ktoré s ním § 323
ods. 1 Obchod. zák. spája, musí uznania záväzku spĺňať vyžadované formálne a obsahové náležitosti.
Nie je síce nevyhnutné, aby bolo v uznávacom prejave doslovne použité slovo „uznanie“ , ale zo znenia
e-mailovej komunikácie, ktorú na podporu svojho tvrdenia predložil žalobcu súdu nevyplýva, že by
žalovaná ním vyjadrovala uznanie svojho dlhu, preto takýto úkon nemožno posúdiť ako platné uznanie
záväzku, ktorého dôsledkom by bolo plynutie novej štvorročnej premlčacej doby.

12. Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu v súvislosti s faktúrami č. 130298, 130305,
130320, 130459, 130566, 130567, 130568, 130569, 130573, 130579, 130589, 130591, 130595, o
nárok z ktorých žalobca návrh rozšíril dňa 11.03.2015 a voči ktorému žalovaná rovnako vzniesla



námietku premlčania a ktorou poukazovala na to, že žalobca návrh rozšíril o faktúry, ktoré si uplatňuje
v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/76/2014 na Okresnom súde Trnava a ku ktorým žalobca tvrdí,
že v týchto prestála plynúť premlčacia doba. Súd skonštatoval, že v uvedenom konaní žaloba smeruje
voči spoločnosti BELLINGER TRANSPORT, s.r.o. Trnava, IČO 45 972 401, teda voči inému subjektu,
ktorý nie je v tomto konaní ako žalovaný označený, preto tento nárok nemôže spôsobovať prerušenie
premlčacej doby. Pohľadávky si žalobca uplatnil v tomto konaní až podaním zo dňa 11.03.2015, teda po
uplynutí premlčacej doby, a tak súd námietku premlčania vznesenú žalovanou i v tomto prípade musel
akceptovať a nárok nemohol priznať.

13. K nároku na úrok z omeškania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi na ne vznikol nárok
a tak ich s poukazom na ust. § 369 Obchod. zák. v spojení s nar. vlády 21/2013 Z.z. žalobcovi priznal.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p., podľa ktorého mala podľa vzhľadom na
výsledok konania úspech v spore žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia, ktoré podrobne s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z. špecifikoval.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči zamietajúcej časti a trovám konania podal v zákonnej
lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil a návrhu vyhovel. V
prípade potvrdenia rozhodnutia žiadal, aby súd vo veci pripustil dovolanie k otázkam nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody založil odvolateľ na odkaze na právnu úpravu uvedenú v
ust. §205 ods. 2 písm. e) O.s.p., ( zrejme mal na mysli písm.f/, s poukazom na citovaný text, podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je
daný dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, odvolanie je dôvodné i podľa § 205 ods. 2 písm. c), O.s.p. keď súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keď súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávne odvolateľ označil v
prvom rade posúdenie námietky premlčania prvoinštančným súdom, ktorý neuznal písomnú reklamáciu
žalobcu, ktorá premlčaciu lehotu podľa v čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR zastavuje a tak musí byť námietka
premlčania vznesená žalovanou neopodstatnená. K aplikácii čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR odvolateľ
zdôraznil, že tento článok sa nevzťahuje aj na cenu prepravného, ako vyplýva zo znenia § 399 Obchod.
zák., ktorý logicky viaže premlčaciu lehotu na práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z
oneskoreného doručenia zásielky, preto je nelogické, aby sa táto vzťahovala aj na cenu prepravného.
Výklad čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR sa obmedzuje iba na nároky vo vzťahu k náhrade škody, ktorý
ale nikdy nebol judikovaný, nie je jednoznačný. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že
písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej doby až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne
odmietne a vráti k nej pripojené doklady, z čoho by malo vyplývať, že adresátom reklamácie môže
byť výlučne dopravca. V takom prípade by bol ale dopravca vo vzťahu k neuhradenému prepravnému
značne znevýhodnený oproti odosielateľovi, ktorý uplatňuje nároky za škody a ktorý sa účinne môže
zastavenia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k týmto nárokom domáhať. V danom prípade by sa preto
mala aplikovať vnútroštátna úprava týkajúca sa rozsahu nárokov z prepráv. K uvedenému dal odvolateľ
do pozornosti znenie čl. 32 ods. 3 Dohovoru CMR, ktorý umožňuje zmluvným stranám upraviť ďalšie
prípady možného zastavenia premlčacej doby. Súdna prax si ale nesprávne osvojila výklad čl. 32 ods. 1
Dohovoru CMR v tom smere, že za nároky z prepráv sa považujú aj nároky na prepravné bez toho, aby
tomu zodpovedala vnútroštátna úprava. Za nesprávne právne posúdenie označil odvolateľ i nepriznanie
z dôvodu premlčania pohľadávok, ktoré si uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 23Cb/76/2014 proti žalovanému BELLIGER TRANSPORT s.r.o., ku ktorej síce žalovaný vzniesol
námietku nedostatku pasívnej legitimácie, k čomu ale odvolateľ uvádza, že ide o subjekty len formálne
odlišné, ktoré sú inak totožné osobami, pretože za spoločnosť BELLIGER TRANSPORT s.r.o. koná v
tomto konaní žalovaná Zuzana Zacharová, ktorá je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti,
preto námietku nedostatku pasívnej legitimácie pre tieto plnenia považuje odvolateľ za zneužitie práva,
žalobcu žalobu podával v dobrej viere, preto by sa malo vychádzať z právnej úpravy uvedenej v §
405 Obchod. zák. a súd mal prihliadnuť i na zásadu poctivého obchodného styku, pretože výkon práva
súvisiaci so vznášaním námietok premlčania nemôže používať právnu ochranu a názor súdu prvej
inštancie, podľa ktorého žaloba bola podaná voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný, čo nemôže
spôsobovať prerušenie premlčacej doby nie je správny.



16. Za nesprávne označil odvolateľ závery súdu prvej inštancie vyslovené k „uznaniu záväzkov“ v
celkovej výške 5.701,80 eur, ktoré boli zamietnuté z dôvodu ich premlčania, keď súd nepovažoval
žalobcom predložené uznanie záväzku za spĺňajúce zákonné predpoklady s tým, že nerešpektuje
formálne a obsahové náležitosti, ktoré ust. § 323 ods. 1 Obhod. zák. k platnému uznaniu záväzku
vyžaduje. Odvolateľ má za to, že ak žalovaná tvrdí, že nemala žiadne záväzky z týchto faktúram , napriek
tomu ich podpísala , podpisom uznala záväzky z nich vyplývajúce za svoje, čo osvedčuje i priložená
mailová komunikácia zo dňa 05.03.2013, ktorou bolo zaslané uznanie záväzku zo dňa 04.03.2013 ako
i mailovú komunikáciu zo dňa 05.03.2013 k uznaniu záväzku zo dňa 21.02.2013. Žalobca navrhol k
uvedenému zisteniu i vypočutie p. E., ktorá bola konateľkou spoločnosti BELLIGER TRANSPORT s.r.o.
v čase uznania záväzkov, čo ale súd zamietol, hoci mal na túto skutočnosť prihliadnuť a tak vyhodnotiť
dôkazy i v ich vzájomnej súvislosti.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť, zotrvala na tvrdení, že nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje Dohovor sa premlčujú za jeden
rok, keď premlčacia lehota začína plynúť po 3 mesiacoch odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy a to
z odkazom na právnu úpravu uvedenú v § 388 ods. 1, § 756 Obchod. zák., podľa ktorého súd prvej
inštancie správne na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Dohovoru o jednoročnej premlčacej
lehote. Žalobca časť zo svojich nárokov uplatnil po uplynutí takto stanovenej premlčacej lehoty, preto
žalovanou vznesená námietka premlčania je opodstatnená a právo na faktúrami uplatnené plnenia je
premlčané. Na plnenia nemožno aplikovať ani úvahu o uznaní pohľadávok, keďže nedošlo jednoznačne
k ich uznaniu, ani k žiadnej úhrade a nemožno akceptovať ani argumentáciu odvolateľa v súvislosti
s doručením Výzvy na úhradu, ktorú žiada uznať ako reklamáciu. Výzva na úhradu v žiadnom
prípade nemôže byť považovaná za reklamáciu, ktorá sa uplatňuje pri poškodení, strate zásielky
alebo oneskorenom dodaní a tak vo vzťahu k úhrade prepravného nemôže byť reklamáciou, ktorá by
znamenala prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Príjemcom reklamácie i podľa znenia čl. 32 ods. 2
Dohovoru je výlučne dopravca nie objednávateľ prepravy, ktorý neuhradil prepravné riadne a včas.

18. Odvolateľ v odvolacej replike podanej k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich
tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní, ktoré odvolací súd v bodoch 15. a 16. tohto rozhodnutia podrobne
popísal, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto tvrdenia a odvolacie dôvody opakovať o znovu
opisovať, preto na ne len odkazuje.

19. Odvolacia replika bola doručená právnej zástupkyni žalovanej na podanie odvolacej dupliky, ktorá
ju prevzala dňa 24.10.2016, odvolaciu dupliku nepodala.

20. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych
noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa
právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za
účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné
úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie
konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu
právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v
čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania,
k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov
zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia
nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol
opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia



(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd podľa § 219 ods. 3
C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Právnemu zástupcovi žalobcu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku odvolací súd aj elektronicky oznámil, pretože o to požiadal.

22. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Žalujúca strana sporu podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§205 ods.2 písm.c/,d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§205 ods.1 písm.f/ O. s.p., i keď odvolateľ označil písm.e/ cit. ustanovenia, ale podľa znenia ktorého
ide o písm.f/ ), čím je daný podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. dôvod pre jeho zrušenie.

24. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd
v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací
súd uvádza, že strany sporu sú povinné uvádzať rozhodujúce skutočnosti a zároveň navrhnúť dôkazné
prostriedky, na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktorý z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa
vykoná rozhoduje súd , ktorý nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky. Odvolateľ
za neúplne zistený skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností označuje súdom prvej
inštancie nevypočutie S. E., jeho bývalej konateľky. Uvedený odvolací dôvod označuje odvolací súd za
neopodstatnený, pretože výsluch uvedenej osoby nemohol nič zmeniť na názore prvoinštančného súdu,
podľa ktorého predložené listinné dôkazy, spočívajúce v mailovej komunikácii nepovažoval za platné
uznanie záväzku, s ktorým posúdením sa stotožňuje ako so správnym, zrozumiteľne a dostatočne
objasneným i odvolací súd.

26. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil



po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a
to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z
hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim ktorý sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec
posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132
O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli
najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti odvolateľ v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré
je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Súd v dostatočnom rozsahu uviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k nároku
uplatňovanom žalobcom o zaplatenie žalovanej istiny, vysvetlil a uviedol, ktorú právnu normu a z akého
dôvodu aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami,
ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď, pretože súd sa má
vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové /rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06/ čo určuje súd a nie účastník

28. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

29. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľ považuje za nesprávne aplikovanie čl. 32
Dohovoru o CMR vo vzťahu k nároku na prepravné a z tohto titulu sa domáha i pripustenie dovolania,
ktorý návrh bol v čase podania odvolania možný.

30. K uvedenému odvolací súd ako dôvod preukazujúci správnosť postupu súdu prvej inštancie
poukazuje na rozhodnutia NS SR vydané v konaniach pod sp. zn. 1 Obdo 62/2005, pod sp. zn. 4Obo
197/2007 a tiež na judikatúru, k čomu odkazuje na Soudní rozhledy SR 2/2003, Soudní judikatúru
SJ 5/2003, ktoré jednoznačne dávajú odpoveď na odvolateľom namietané použitie čl. 32 Dohovoru
CMR o premlčaní k posúdeniu premlčania nároku na prepravné, podľa ktorých jednoznačne sa úprava
premlčacej doby uvedená v čl. 32 Dohovoru CMR uplatňuje aj na nárok na zaplatenie prepravného pri
preprave vykonanej podľa Dohovoru CMR.



31. Rovnako neobstojí ani odvolateľom zdôrazňovaná reklamácia, za ktorú považuje Výzvu na úhradu
zo dňa 11.03.2014, ktorú zaslal žalovanej v súvislosti s neuhradením faktúr. Ide o úkon, ktorý nemožno
považovať za vytknutie vád, ktoré sa reklamujú, preto sa výzvou premlčacia doba neprerušuje. Zo
znenia čl. 32 ods.2 Dohovoru CMR jednoznačne vyplýva, že sa uvedená úprava týka výlučne dopravcu.
Písomná reklamácia premlčanie zastavuje, lebo ňou dostáva dopravca na vedomie, že sú voči nemu
vznesené určité nároky. Úprava uvedená v čl. 32 odsek 2 Dohovoru CMR sa teda aplikuje len na žaloby
proti dopravcovi a nie opačne.

32. Nesprávny je i názor odvolateľa, podľa ktorého premlčacia doba prestala plynúť podľa § 405
ods.1Obchod. zák. a to podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23Cb/76/2014,
ktorú žalobca podal voči spoločnosti BELLINGER TRANSPORT s.r.o. , ktorá ale nebola pre žalobou
uplatnené nároky pasívne legitimovanou stranou sporu, preto i odvolateľ v uvedenom konaní v postavení
žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a tak o tomto nároku ani nebolo meritórne rozhodnuté. Podľa
tvrdenia odvolateľa podanie žaloby voči akémukoľvek subjektu, hoci by nemal k žalovanému plneniu
žiadny právny vzťah by malo znamenať zastavenie plynutia premlčacej doby neobstojí. Ust. § 405
ods.1 Obchod. zák. sa na prípad, keď rozhodnutím vo veci samej právo nebolo priznané nevzťahuje
a k spočívaniu premlčacej doby nedochádza. Námietku odvolateľa, podľa ktorej žalovaná Zuzana
Zacharová a spoločnosť s ručením obmedzeným BELLINGER TRANSPORT s.r.o. sú len formálne
odlišné subjekty, ale prakticky sa jedná o totožné osoby odvolací súd považuje na strane odvolateľa za
výrazný nedostatok v poznatkoch o právnej forme a rozlišovaní medzi právnickými a fyzickými osobami.
Ak je fyzická osoba konateľom právnickej osoby a zároveň podniká ako živnostník nemožno tieto
subjekty považovať za prakticky totožné osoby.

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o veci v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) a
na ktoré poukazuje. Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené
a žalovanou namietané skutočnosti, vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou správne skutkovo i
právne kvalifikoval, keď aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z vyhl. č. 11/1975 Zb., na základe čoho
žalobcov nárok na plnenie čiastočne zamietol z dôvodu premlčania a v zostávajúcej časti mu vyhovel.

34. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2
C.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu zo zák.č.
160/2015 Z.z. sa návrhom odvolateľa na pripustenie dovolania odvolací súd už nezaoberal.

35. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. s tým,
že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.2 C.s.p. súd prvej inštancie.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).