Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoKR/14/2016 z 26. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2018, sp. zn. 31CoKR/14/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2115205771.1 Krajský súd Trnava | 31CoKR/14/2016 | ECLI:SK:KSTT:2018:2115205771.1 | 2018-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f39c5d8-8ae0-4328-89d1-f38c71edc03a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115205771.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205771
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115205771.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Štefan Dostál, Robotnícka 79,
Senica, správca úpadcu: B. O., nar. XX.XX.XXXX, Y. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Václav
Sosna, Námestie slobody 2, Skalica, proti žalovanej: E. O., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, L.- R. H.,
zastúpená: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/4/2015-113, zo
dňa 07.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal určiť, že
darovacia zmluva uzatvorená dňa 21.04.2011 medzi B. O. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu Dunajská Streda
na LV č. XXX pre obec a k.ú. E. v podiele 1/4, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
parc.č. 285, záhrady o výmere 1518 m2, parc.č. 286, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1161 m2,
stavby: súpisné číslo 315, rodinný dom postavený na parc.č. 286, na liste vlastníctva č. XXX, pre obec a
k.ú. E. v podiele 5/18, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 961/2 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2181 m2, parc.č. 961/4 záhrady o výmere 254 m2 stavby: súpisné číslo
XXX, rodinný dom postavený na parc.č. číslo 961/2, na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a k.ú. E. v
podiele 55/492, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc.č. 961/1 orná pôda
o výmere 54066 m2, parc.č. 961/101 orná pôda o výmere 44351 m2, na liste vlastníctva č. XXXX, pre
obec a k.ú. E. v podiele 1/10, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc.č.
960/2 ostatné plochy o výmere 770 m2, parc.č. 967/7 ostatné plochy o výmere 158 m2, parc.č.988/7
ostatné plochy o výmere 61 m2 je voči veriteľom úpadcu úkon právne neúčinný.

3. Návrh odôvodňoval žalobca tým, že žalovaná je dcérou úpadcu a správca pri výkone svojej činnosti
zistil, že úpadca dňa 01.12.2010 avaloval zmenku, ktorou mali byť zabezpečené nároky vyplývajúce z
pohľadávok spol. UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako veriteľa voči dlžníkovi FIT möbel SK, s.r.o., ktorá
spoločnosť si ako veriteľ prihlásila pohľadávka v konkurznom konaní. Dňa 06.06.2008 uzatvoril úpadca
ako ručiteľ zmluvu o úvere č. 50/ZF/2008 s Y., a.s. ako veriteľom, na základe ktorej bol poskytnutý
spol. FIT möbel SK, s.r.o. úver, ktorý si táto banka ako veriteľ prihlásila i v konkurznom konaní. Podľa



prihlášok veriteľmi prihlásených pohľadávok, tieto vznikli v rokoch 2004 až 2011 a vo väčšine ide o
pohľadávky z titulu osobného ručenia úpadcu za úvery, ktoré boli poskytnuté spoločnosti FIT möbel
SK, s.r.o. Dunajská Streda. V čase, keď úpadca ako fyzická osoba ručil za viaceré úvery daroval svojej
dcére predmetné nehnuteľnosti, pričom vzhľadom na výšku záväzkov dlžníkov voči veriteľom musel mať
vedomosť o tom, že jeho ostatný majetok nebude v prípade potreby uspokojenia pohľadávok veriteľom
postačovať. Uzatvorenie darovacej zmluvy a bezplatný prevod predmetných nehnuteľností bol tak bez
akýchkoľvek pochybností snahou o zmenšenie majetku úpadcu, preto právny úkon, ktorým je darovacia
zmluva uzatvorená dňa 21.04.2011 je jednoznačne úkonom, ktorému možno odporovať a podľa § 60
zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR) je ukracujúcim právnym úkonom, a sú
splnené podmienky na to, aby ju súd určil za právne neúčinnú voči veriteľom úpadcu Zoltána Fitosa a
ostatným účastníkom konkurzného konania.

4. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť a poukazovala na to, že už dávnejšie nežije s úpadcom v jednej
domácnosti, nestýkajú sa pravidelne, spolu s ním nepodniká a predmetné nehnuteľnosti brala ako prejav
zodpovednosti úpadcu nad budúcnosťou jej osoby, keďže je jeho dcérou a o tom, že by darovacia
zmluva mala súvisieť s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov podľa nej nie je názor, ktorý by mal
racionálny základ, pretože úpadca previedol na ňu len spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach,
pričom si ponechal nehnuteľnosti v oveľa väčšej hodnote, ktoré má vo výlučnom vlastníctve, ktoré sa
aj do konkurznej podstaty dostali. Vo vyjadrení namietala, že žalobca ani nepreukázal, aký majetok v
skutočnosti úpadca a v akej hodnote v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa v
konaní domáha vlastnil a teda, že by sa týmto úkonom snažil zbaviť jediného majetku, ktorý mohol
uspokojiť pohľadávky veriteľov a žalobca ani nepreukázal, aké splatné záväzky v čase uskutočnenia
predmetného úkonu úpadca mal voči svojim veriteľom a v akej výške.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul úpadcu, žalovanú, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, konkrétne darovacou zmluvou zo dňa 21.04.2011, súpisom oddelenej podstaty, súpisom
všeobecnej podstaty, prihláškami pohľadávok veriteľov UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Všeobecná
úverová banka, a.s., so zoznamom pohľadávok, ako i s celým obsahom spisu, vyhodnotil predmetné
listinné dôkazy a z darovacej zmluvy zistil, že úpadca ako darca na jednej strane a žalovaná ako
obdarovaná uzatvoril darovaciu zmluvu ktorou daroval obdarovanej v darovacej zmluve špecifikované
nehnuteľnosti.

6. Z prihlášky pohľadávky veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vyplýva, že tento si uplatnil
pohľadávku vo výške 21.242,16 eur, ako právny dôvod označil Leasingovú zmluvu č. 30500683 zo
dňa 16.09.2004 uzatvorenú medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou FIT möbel SK, s.r.o. Leasingová
zmluva bola odstúpením veriteľa zo dňa 19.04.2012 predčasne ukončená z dôvodu neplatenia
leasingových splátok riadne a včas zo strany dlžníka. Pohľadávka veriteľa je zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve úpadcu na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym úradom v Trnave, Správa
katastra Dunajská Streda, parcelné č.: 3399/23, druh pozemku: orná pôda, výmera : 1769 m2. Zo
súhrnnej prihlášky veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vyplýva, že veriteľ si uplatnil pohľadávky na
základe vlastných zmeniek vystavených dňa 01.12.2010 vystaviteľom FIT möbel SK, s.r.o., avalovaných
úpadcom ako zmenkovým ručiteľom. Zmenky boli vyplnené na danú zmenkovú sumu s dátumom
splatnosti 26.04.2013.

7. Z prihlášky pohľadávky veriteľa Y. I. banka, a.s. vyplýva, že tento si prihlásil pohľadávku v celkovej
sume 1.955.497,05 eur, ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o úvere č. 50/ZF/2008
zo dňa 06.06.2008 v znení Dodatkov č. 1 až 9 uzatvorenú s dlžníkom FIT möbel SK, s.r.o.. Ku dňu
vyhlásenia konkurzu na majetok obligačného dlžníka bola pohľadávka veriteľa vo výške 1.955.480,55
eur, ktorá v konkurznom konaní vedenom na majetok obligačného dlžníka bola v celom rozsahu zistená
a podľa Zmluvy o úvere úpadca prevzal ručenie za záväzky obligačného dlžníka.

8. Zo Zoznamu pohľadávok vyplýva, že v konkurznom konaní si prihlásili veritelia pohľadávky v celkovej
výške 7.751.669,74 eur.

9. Zo súpisu oddelenej podstaty vyplýva, že do tohto súpisu bol zapísaný pozemok zapísaný na LV č.
XXXX, parc.č. 3399/23 v súpisovej hodnote 53.070 eur so záložným právom zapísaným ako prvom v
poradí v prospech UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Ďalej bol do súpisu oddelenej podstaty zapísaný



majetok pozemok na LV č. XXXX, parc.č. 3399/24 v súpisovej hodnote 53.070 eur so záložným právom
v prospech Daňového úradu Dunajská Streda a Daňového úradu Trnava.

10. Zo súpisu všeobecnej podstaty vyplýva, že do tohto súpisu boli zapísané pozemky evidované na LV
č. XXXX, XXXX a XXXX v celkovej súpisnej hodnote 60.429 eur.

11. Zo súvahy spoločnosti FIT möbel SK, s.r.o. k 31.12.2011 vyplýva, že majetok tejto spoločnosti
predstavoval 16.424.297 eur.

12. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z § 57 ods. 1,2,4,
§ 60 ods. 1,2,3, § 9 ods. 2, § 62 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR)
skonštatoval, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka,
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom
konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.

13. Zo spisu vyplýva, že odporovacia žaloba bola podaná v súlade s § 57 ods. 2 ZKR, keď konkurz
na majetok úpadcu bol vyhlásený dňom 15.07.2014, žaloba bola doručená súdu dňa 17.03.2015,
teda v jednoročnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehote a právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol
urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, keď darovacia zmluva bola uzatvorená
dňa 21.04.2011 a účinky konkurzného konania nastali ku dňu 01.05.2014. Po tomto zistení sa súd
prvej inštancie zaoberal skúmaním, či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov, ako je vyžadované podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorá podmienka musí byť v
každom prípade splnená. K uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že pre splnenie podmienok
odporovateľnosti právneho úkonu nepostačuje, ak dlžník prejaví len vôľu smerujúcu k následku, ktorý
ukráti resp. je spôsobilý v budúcnosti ukrátiť pohľadávku veriteľa, ale je potrebné, aby jeho prejav
vôle aj skutočne vyvolal právne následky , ktoré vedú k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho
veriteľa. Uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní sa uskutočňuje speňažovaním majetku zapísaného
do súpisu majetku podliehajúceho konkurzu, pričom z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že
majetok zahrnutý do súpisu majetku na uspokojenie veriteľov nepostačuje. Pre úspešnosť odporovacej
žaloby bol však žalobca povinný preukázať, že majetok úpadcu sa právnym úkon, ktorého neúčinnosti
sa dožaduje zmenšil, v akom rozsahu, a aký majetok zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok
veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k okamihu účinnosti predmetného právneho úkonu. Aj v prípade,
ak by sa napadnutým právnym úkonom majetok úpadcu i zmenšil , nie je možné sa úspešne domáhať
odporovateľnosti, ak majetok úpadcu, ktorý mu po uskutočnení napadnutého právneho úkonu zostal,
postačuje na uspokojenie do konkurzu prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože v takom prípade týmto
úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neoznačil dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť
stav majetku dlžníka k okamihu účinnosti darovacej zmluvy ani k hodnote majetku, ktorý predmetným
právnym úkonom previedol, nemožno prijať záver o splnení základnej podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Uzavretím darovacej zmluvy došlo nesporne k
zmenšeniu majetku dlžníka, ale samé o sebe takéto tvrdenie nepostačuje ak žalobca neuviedol, akým
spôsobom sa účinky odporovaného právneho úkonu dlžníka prejavili v majetkovej sfére dlžníka, aký
bol stav jeho majetku vo vzťahu k existujúcim pohľadávkam k okamihu účinnosti darovacej zmluvy
a nepreukázanie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti neumožňuje žalobe
vyhovieť. V konaní nebola preukázaná ani vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ktorá sa v prípade právneho úkonu urobeného v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom
predpokladá. Z výsluchu žalovanej ako aj úpadcu mal súd preukázané, že o prípadnom úmysle úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov predmetným právnym úkonom žalovaná nevedela, pričom v danom čase nežila
s úpadcom v jednej domácnosti, nepodnikali spolu, pravidelne sa nestýkali a darovanie predmetných
nehnuteľností obsiahnutých v darovacej zmluve zo dňa 21.04.2011 prijala ako prejav zodpovednosti
úpadcu nad jej budúcnosťou aj s poukazom na jeho zdravotný stav.

15. Prvoinštančný súd po vyhodnotení z konania vzídených skutočností a žalobcom preukázaných
tvrdení dospel k záveru, že zo strany žalobcu nemal súd preukázanie ukrátenie uspokojenia prihlásenej



pohľadávky niektorého z veriteľov uzatvorením darovacej zmluvy a žalobca nepreukázal stav majetku
k okamihu účinnosti darovacej zmluvy, na základe čoho návrh ako nedôvodný zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odvolanie založil na existencii
dôvodov, podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.

18. V odvolaní opäť zdôraznil, že obdarovaná je spriaznenou osobou vo vzťahu k úpadcovi ako darcovi,
úpadca pred uzatvorením darovacej zmluvy, k čomu došlo dňa 21.04.2011, ako ručiteľ uzatvoril Zmluvu
o úvere dňa 06.06.2008 s veriteľom Y. a.s., na základe ktorej bol poskytnutý úver dlžníkovi FIT möbel
SK, s.r.o. Dňa 01.12.2010 úpadca avaloval zmenky, ktorými boli zabezpečené nároky z pohľadávok
veriteľa UniCredit Leasing Slovakia a.s., voči dlžníkovi FIT möbel SK, s.r.o., celková hodnota pohľadávok
veriteľa UniCredit Leasing Slovakia a.s. predstavuje sumu 2.063 311,41 eur a pohľadávky Y. a.s. sumu
1.955 497,05 eur. Zo súpisu majetku, ktorý bol priložený k žalobe, okrem toho bol zverejnený aj v
OV 178/2014 dňa 18.09.2014, vyplýva, že majetok úpadcu bol v čase vyhlásenia konkurzu v hodnote
166.569,- eur, z čoho všeobecná hodnota bola 60.429,- eur a oddelená podstata 106.140,- eur. Zo
zoznamu pohľadávok vyplýva, že hodnota všetkých zistených pohľadávok je vo výške 7.751 669,74
eur a porovnaním celkovej hodnoty zistených pohľadávok, ktoré sú uvedené v zozname pohľadávok a
celkovej hodnoty majetku, ktorý je uvedený v súpise vyplýva, že v konkurze nebude možné uspokojiť
z výťažku spísaného majetku pohľadávky v celom rozsahu a predpokladaná miera uspokojenia tak
bude menšia ako 2,15 % a pohľadávky, ktoré zostanú neuspokojené budú predstavovať sumu 7.858
100,74 eur, teda majetok úpadcu nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov a práve
bezodplatným prevodom majetku objektívne došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalovaná nepredložila
žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že nevedela o úmysle úpadcu ukrátiť odporovaným
úkonom, ktorým bola darovacia zmluva veriteľov, ani neoznačila dôkaz, ktorým by preukazovala, že
vynaložila náležitú starostlivosť na to, aby úmysel dlžníka poznala.

19. Hoci všetky odvolávajúcim sa žalobcom uvádzané zistenia a dôkazy opodstatňujú záver, že žalobca
bola podaná dôvodne, napriek tomu súd vyhodnotil výsledky dokazovania tak, že nárok žalobcu nebol
preukázaný. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní s právnych názorom,
ktoré ale nemajú oporu v platnej legislatíve a na základe ktorého posúdenia tak nepriznal veriteľom,
konkrétne Y. a.s. a UniCredit Leasing Slovakia a.s. ich postavenie voči úpadcovi ako dlžníkovi v čase
prijatia ručiteľského záväzku dlžníka hoci je zrejmé, že v čase, keď bol dlžník vyzvaný aby z titulu
ručiteľského záväzku plnil, a na základe čoho mal súd prvej inštancie akceptovať predpoklad žalobcu,
že tieto dve spoločnosti boli voči úpadcovi ako ručiteľovi v postavení veriteľov, pretože prevzal ručenie
za záväzky spoločnosti, ktorej bol vlastníkom. Tým, že súd prvej inštancie neakceptoval predpoklad
žalobcu, podľa ktorého bol úpadca ako zmenkový ručiteľ - aval zaviazaný záväzkom, ktorý vznikol
dňa 06.06.2008 uzatvorením Zmluvy o úvere a dňa 01.12.2010 podpísaním zmeniek, nepostupoval
správne. Súd prvej inštancie v bode 34 odôvodnenia ale výslovne uviedol, že uzatvorenie darovacej
zmluvy malo bez akýchkoľvek pochybností za následok, že došlo k podstatnému zmenšeniu majetku
úpadcu. Pokiaľ ide o kvantifikáciu sumy, o ktorú sa zmenšil majetok, keďže sa jednalo o darovanie, čo
je bezodplatný prevod, možno o odporovacej žalobe rozhodnúť aj bez oceňovania prevodu, pričom
v priebehu rokovania s protistranou i v mimosúdnom konaní bola hodnota celého domu a pozemkov
uvádzaná vo výške cca 100.000,- eur, z čoho štvrtina znamená cca 25.000,- eur a ak sa žalobca
domáha určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy voči veriteľom úpadcu, pre tento účel nie
je nevyhnuté určenie ceny predmetu zmluvy. Žalovaná nikdy nevyvinula žiadnu snahu smerujúcu k
poznaniu úmyslu dlžníka, čo vyplynulo i z výpovedí tak úpadcu ako i žalovanej, a tak rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dostatočne ani
neodôvodnil, na akom právnom základe dospel k záverom, ktoré uviedol v bodoch č. 32., 33., 34.
a 35. odôvodnenia rozsudku, keď v kombinácii i s chybným vyhodnotením dôkazov založil vnútornú
rozpornosť odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdiť, keď dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním úmyslu, úpadcu zbaviť sa
majetku uniesla, a keď nemohla predpokladať ani vedieť pri vynaložení náležitej starostlivosti, že by sa
tým mal majetok úpadcu zmenšiť tak, aby nemohol uspokojiť svojich veriteľov. Opätovne, ako v priebehu
konania zdôraznila, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil nevyplýva, kedy jednotlivé pohľadávky vznikli
a ktorá z nich existovala v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, pretože zo žalobcom predložených
dôkazov vyplýva iba skutočnosť, že pohľadávka veriteľa Y. a.s. voči úpadcovi vznikla na základe
notárskej zápisnice zo dňa 20.12.2011, čo bolo po uskutočnení sporného úkonu darovacej zmluvy a
pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovakia a.s., ktorá je jednak zabezpečená záložným právom, sa
týka majetku úpadcu, z ktorého môže byť uspokojená a pohľadávky z titulu zmeniek tiež vznikli až v roku
2013, v ktorom roku boli blankozmenky vyplnené, teda až vtedy sa stali cenným papierom so svojimi
zákonnými náležitosťami s ktorým je spojená povinnosť poskytnúť peňažné plnenie. Existencia rozsahu
vlastníctva obchodného podielu úpadcu v spoločnosti FIT möbel SK, s.r.o. bola v mnohomiliónovej
hodnote, ktorá v čase uskutočnenia darovacej zmluvy vylučovala ukrátenie veriteľov.

21. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi na podanie odvolacej repliky. Dňa
21.02.2017 právny zástupca žalobcu vyjadrenie k odvolaniu prevzal (č.l. 140), odvolaciu repliku nepodal.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo
znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konanie sa začalo podľa právneho predpisu,
ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo
vedené dokazovanie, ale rozhodnutie bolo vyhlásené už za účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., za účinnosti
ktorého začalo aj odvolacie konanie.

23. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu
právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v
čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania,
k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov
zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia
nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol
opomenúť ani ustanovenia O.s.p.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

25. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.



26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2
C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovanou
namietané skutočnosti, vzťah medzi žalobcom, úpadcom a žalovanou správne skutkovo i právne posúdil,
keď naň aplikoval príslušnú právnu úpravu, v dôsledku čoho žalobcov nárok na určenie neúčinnosti
právneho úkonu je neopodstatnený. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení venoval i argumentácii žalobcu,
ktorú tento opakovane namietal v odvolaní podanom proti zamietajúcemu rozsudku .

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d) f) a
h) C.s.p. , ako ich označil odvolateľ. Napriek odvolateľom tvrdeným odvolacím dôvodom odvolací súd
uvádza, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie má náležitosti rozhodnutia vyžadované v
ust. uvedené v ust. §220 ods.2 C.s.p., súd sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj s poukazom na závery, ku ktorým
prvoinštančný súd dospel. Súd v dostatočnom rozsahu uviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel
vo vzťahu k žalovanému nároku o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, vysvetlil skutkovú podstatu
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods.4 v spojení s § 60 ZKR, dôsledne vysvetlil, ktorú právnu
normu a z akého dôvodu aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými
námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď, pretože
súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové /
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06/, čo určuje súd a nie účastník

28. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je
postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom
zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je
aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra2009, v zmysle
ktorého „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V
tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v
zmysle ktorého „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu“.

29. Odvolací súd odvolacie dôvody uvedené žalobcom podradil pod právnu úpravu uvedenú v § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.

30. Pod inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods.1
písm.d/ C.s.p) zákon chápe akúkoľvek vadu v procesnom postupe za predpokladu, že bola spôsobilá
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolateľa rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené a pri chybnom vyhodnotení dôkazov je vnútorne rozporné.

31. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.f / C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne,
čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového



zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti,
prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom
k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska
závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesného predpisu. V tejto
súvislosti žalobca v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože zo súpisu
majetku úpadcu, ktorý bol zverejnený v OV 178/2014 dňa 18.09.2014 a na ktorý žalobca poukázal.

32. Prvoinštančný súd ale zdôraznil, že pre úspešnosť žaloby nepostačuje iba preukázanie existencie
zmenšenia majetku, čo sa uzatvorením darovacej zmluvy stalo, ale potrebné je i splnenie ďalšieho
predpokladu pre úspešnú odporovateľnosť, a tým je preukázanie , že majetok úpadcu, ktorý mu po
takomto úkone zostal, už na uspokojenie prihlásenej pohľadávky nepostačuje, čo žalobca nepreukázal,
a teda nesplnil zákonom vyžadované predpoklady úspechu žaloby o určení neúčinnosti právneho úkonu.

33. Žalobca žalobou odporuje ukracujúcemu úkonu, ktorý vykonal úpadca v postavení ručiteľa, podľa
ktorého tvrdenia žalobcu, ak úpadca po prevzatí ručiteľského záväzku uzatvoril darovaciu zmluvu, zmaril
právo veriteľa uspokojiť svoje pohľadávky, ktoré má voči dlžníkovi z majetku ručiteľa.

34. Podstatnou skutočnosťou a dôkazom pre vyhodnotenie neopodstatnenosti žaloby je zistenie, že
zmenkové sumy, ktoré sú prihlásené ako pohľadávky konkurzného veriteľa UniCredit Leasing Slovakia
a.s. a Y. a.s. vznikli až vyplnením blankozmeniek, ktoré do svojho vyplnenia nie sú plnohodnotnými
zmenkami, nemôžu byť z nich nároky uplatnené na súde a až vyplnením zmenkovej sumy sa stávajú
cenným papierom . Až od momentu ich vyplnenia z nich môžu vznikať práva a záväzky. Z uvedeného
teda vyplýva, že ku dňu 21.04.2011, kedy bola uzatvorená darovacia zmluva medzi úpadcom a
žalovanou, pohľadávky spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia a.s. ako ani Y., a.s. prihlásené súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok neexistovali a ostatné pohľadávky, ktoré sú zapísané a ktorých
zoznam bol predložený žalobcom v konaní neobsahujú údaj o ich vzniku, aby tak bolo možné ustáliť
ich existenciu k momentu uzatvorenia darovacej zmluvy. Pohľadávka UniCredit Leasing Slovakia a.s.
voči dlžníkovi, ktorým je spoločnosť FIT möbel SK, s.r.o. je zabezpečená záložným právom na majetok
vo vlastníctve úpadcu, ktorá môže byť z výťažku získaného z predaja založeného majetku uspokojená.

35. Rovnako i pohľadávka veriteľa Y., a.s. je voči dlžníkovi, ktorým je spoločnosť FIT möbel SK, s.r.o.,
s ktorou spoločnosťou banka uzatvorila zmluvu o úvere irelevantná, pretože notárska zápisnica na
zabezpečenie pohľadávky Y., a.s. bola s úpadcom spísaná až po uzatvorení darovacej zmluvy, takže
nedošlo k naplneniu predpokladu ukrátenia veriteľa uzatvorením darovacej zmluvy.

36. Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie založil najmä na zistení, že žalobca v konaní
neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy o stave majetku úpadcu a o jeho výške vo vzťahu k existujúcim
pohľadávkam a k ich výške k momentu účinnosti darovacej zmluvy, a tak nesplnil základný predpoklad
pre úspech odporovateľnej žaloby.

37. Odvolací súd tak nezistil ani existenciu odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom právnom
posúdení veci (§365 ods.1 písm.h/ C.s.p. )., pričom neúspech žalobcu nevychádzal primárne z unesenia
dôkazného bremena a preukázania nevedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, ale
žalobcom nepreukázaného stavu majetku úpadcu ku dňu účinnosti darovacej zmluvy.

38. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba o určenie
neúčinnosti právneho úkonu nie je dôvodná, argumenty žalobcu pre vyhovenie návrhu neboli
postačujúce, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal
žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.



39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešná žalovaná strana sporu má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcovi , o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).