Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/263/2017 z 22. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. októbra 2018, sp. zn. 9Co/263/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2115213565.1 Krajský súd Trnava | 9Co/263/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2115213565.1 | 2018-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z., § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe2080da-9cc5-4a82-9ab4-9856fc93493d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115213565.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/263/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213565
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115213565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanému: J. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom B., J. XXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
IČO: 36 857 548, so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, o zaplatenie 3.751,80 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/259/2015-132 zo dňa 11. júla 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom priznal Ing. Petrovi Leškovi nárok
na náhradu svedočného voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 4, § 488, § 489, § 494, §
420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3, 4 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), § 8 ods. 1, 4, § 15 ods. 6 písm. d), 7
zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, § 17 ods. 3, 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch), § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., s poukazom na
procesné ustanovenia § 149, § 151, § 209 ods. 1, 2, § 251, § 255, § 258, § 262 ods. 1, 2, čl. 6,
čl. 8, čl. 15 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody
spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu za obdobie od 19.4.2012 do 18.4.2012 vo
výške 4.188,21 Eur faktúrou č. 9000160781 zo dňa 11.7.2013 (splatnou dňa 28.6.2013 na podklade
výpočtu škody č.l. 6, zníženú dobropisom č.l.12 o sumu 436,41 Eur). Typovým diagramom vyčíslil
dodávku s výškou 504,55 Eur. Podľa zápisu zo dňa 10.6.2012 spísaného žalobcom a podpísaných
žalovaným bola na odbernom mieste žalovaného realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo
9709596 (zistené skutočnosti na odbernom mieste: „Meradlo uzamknuté, neprístupné, podozrenie na
zásah do overovacej značky, O. J., Spotrebiče prístupné.“). Znaleckým posudkom číslo 234/PL-2013
(vypracovaný znalcom Ing. Petrom Leškom) dňa 21.6.2013 podľa nálezovej časti posudku bol znalcovi v
nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 9709596-021-97-II, ktorý má na počítadle
údaj „8034,57“. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil,



že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie
„K4 97“. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie
- poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádza celou jej hrúbkou. V Závere posudku znalec na
otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalec uvádza, že optickým
skúmaním povrchu plomby zistil mechanické poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádzajú celou
jej hrúbkou. Na otázku, či je porušená plomba na počítadle meradla, znalec uvádza, že plomba na
počítadle meradla je mechanicky poškodená.“. Podľa znaleckého posudku Ing. Zuzany Trubačovej č.
2/2015 zo dňa 5.3.2015 plynomeru uplynula doba platnosti overenia v roku 2007 (č.l.74), a teda nemal
byť použitý v obchodnom styku. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7428136790 bol posledný odpočet na
odbernom mieste vykonaný dňa 18.4.2013.

4. Okresný súd právne uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok
nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s
neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Žalobca je
distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia
predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu,
pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie
riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí
následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého
plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla,
údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie
je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje
takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za
distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s
platným overením. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny
konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Aktívna legitimácia
žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o
energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody
v prípade neoprávneného odberu.

5. V konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste
žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti
odvodzovala žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložil
znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého
posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako
svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti,
rovnako ako aj znalecký posudok Ing. Zuzany Trubačovej. Ak by znalecký posudok bol doplnený o
doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti,
ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k
posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP
podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide
o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať
dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

6. Ďalej okresný súd uzavrel, že Ing. Leška sa v posudku nevyjadroval k otázke neoprávneného
odberu, ale k otázke mechanoskopického skúmania, a to poškodenia plomby, preto má okresný súd
za to, že k týmto otázkam má právo sa Ing. Leška vyjadriť, pričom právne závery o neoprávnenom
odbere z jeho zistení už robil samotný žalobca. Ing. Leška postupoval nestranne v súlade so zadanou
úlohou (otázkou), načo poskytol odpoveď, pričom ďalšie závery už robil žalobca, na čo má právo. V
Znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti
uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo
možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádza celou
jej hrúbkou. V závere posudku znalec na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil mechanické poškodenie hornej



časti plomby, ktoré prechádzajú celou jej hrúbkou. Na otázku, či je porušená plomba na počítadle
meradla, znalec uvádza, že plomba na počítadle meradla je mechanicky poškodená. Fakt, že znalec
však nevyhotovil obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré by
jasne preukazovalo (a bola by možnosť preskúmať postup znalca), či všetky jeho zistenia sú skutočne
správne. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k
poškodeniu plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný
priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích
zariadení - plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého
posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech)
a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že
ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie
otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. Pri takomto nedostatku
znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku nie sú jednoznačne preskúmateľné, resp. nie je
možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký
posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať.

7. Okresný súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom
ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a
preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Okresný súd dal do pozornosti rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza,
že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu)
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia
skutočne vzniknutej škody. ...Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného)
uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie
skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona
nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného).
Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného
ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však
nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“ Okresný súd má za to, že žalobca má v zmysle
ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má
použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška,
resp. použitý typový diagram dodávky. Z obsahu typového diagramu dodávky plynie v súvsťažnosti k
znaleckému posudku (hodnote číselníka) a vyúčtovacej faktúre, že typový diagram dodávky približne
zodpovedá odobratej spotrebe plynu. Bez ohľadu na uvedené, okresný súd však musí vychádzať z toho,
že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pričom všetky
uvedené skutočnosti musia byť preukázané. Vyššie uvedené zistenia viedli okresný súd k záveru, že v
konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny
úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody
nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal
súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu
vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody. Žalobca musí
preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len
na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody,
čo sa však v tomto konaní nestalo, a preto bol žalobný návrh z tohto dôvodu zamietnutý. Žalobca
v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného
v období od 05.06.2012 - 04.06.2012 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho
úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je
teda potrebné skúmať výšku škody. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by aj bol preukázaný vznik škody,



tak žalobca by zaň čiastočne zodpovedal, a to v dôsledku skutočnosti, že umožnil žalovanému používať
plynomer, ktorý bol 6 rokov po platnosti overenia, čo v konaní nie je sporné, a preto podľa § 441
Občianskeho zákonníka spoluzodpovedá za prípadný vznik škody.

8. K žiadosti žalobcu: „v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žiadali oznámiť skutočnosti, kedy
by okresný súd považoval za potrebné, resp. vhodné predložiť doklad alebo vysvetlenie, či dôkaz
zo strany žalobcu, ktoré na základe výzvy súdu zabezpečia.“ Okresný súd konštatoval, že uvedenej
žiadosti nemohol podľa jej obsahu vyhovieť, nakoľko sporové konanie v súčasnosti funguje na princípe
kontradiktórnosti a súd už v sporovom konaní v zásade nevykonáva dôkazy bez návrhu a teda vykonáva
dôkazy len na návrh, pričom vykonávanie dôkazov bez návrhu strany by mohlo viesť (s výnimkou
zákonom dovolených možností) k porušeniu rovnosti strán v konaní a teda postup v rozpore s čl. 6
CSP. Súčasne účasť na pojednávaní a jeho vyjadrenia sú právom účastníka podľa čl. 8 CSP,
ktorého sa môže vzdať požiadaním o ospravedlnenie svojej neúčasti, resp. faktickou neúčasťou, ale
súčasne z toho plynúcimi dôsledkami, že nebude mať možnosť reagovať na argumenty a dôkazy
protistrany, ktoré môžu na takomto pojednávaní byť predložené, čo nastalo aj v tomto konaní, kde
na poslednom pojednávaní, žalovaný zásadným spôsobom rozporoval dôkazy predložené žalobcom
(výpočty škody - oba), a to argumentáciou o použití § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a teda, že
posledný odpočet bol vykonaný dňa 18.4.2013, čo plynie z vyúčtovacej faktúry a teda oba výpočty škody
sú úplne nesprávne. Vzhľadom na neúčasť protistrany, toto skutkové tvrdenie bolo nesporné, pričom
však okresný súd musí konštatovať, že aj v prípade jeho rozporovania žalobcom má za to, že uvedený
postup by nebolo možné preukázať zo strany žalobcu, nakoľko fakt odpočtu 18.4.2013 považuje na
základe faktúry za reálny a ťažko spochybniteľný. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že nebol
v konaní predložený a navrhnutý dôkaz, ktorý by preukazoval reálnu výšku škody, a preto už táto situácia
odôvodňuje zamietnutie žaloby ako celku z časti ako nedôvodnú (obdobie pred 18.4.2013) a s časti ako
nepreskúmateľnú (nie je úlohou súdu stanoviť typový diagram za iné obdobie). Okresný súd súčasne
má za to, že z dôvodu hospodárnosti nemá právny význam, ani skúmať teoretickú možnosť dôvodnosti
zvyšku výšky (za obdobie po 18.4.2013) z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu, že okresný
súd vyhodnotil žalobu žalobcu aj z ostatných hľadísk, tj. čo do preukázania základu nároku, nielen výšky.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva
jeho úspech v rozsahu 100%.

10. Okresný súd súčasne rozhodol o priznaní nároku na svedočné voči žalobcovi, ktorý navrhol jeho
výsluch, a teda znáša aj jeho trovy.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu alternatívne zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, priznať žalobcov nárok na náhradu trov konania s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval, tým, že má za to,
že vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku v bode 47 a 48, ide o vnútorne rozporné tvrdenia
súdu prvej inštancie, kedy v bode 47 odôvodnenia rozsudku uvádza, že nebolo preukázané porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii pričom na druhej strane poukazuje v bode 48 odôvodnenia
rozsudku na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo k
poškodeniu plomby, a teda logicky aj k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z
obsahu zákona o energetike nevyplýva to, že by žalobca pre účely či už tvrdenia neoprávneného odberu
pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo preukazovania neoprávneného odberu
pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v súdnom konaní mal zabezpečiť znalecký
posudok. Nemožno preto namietať (hoci v tomto prípade nesprávne) jeho nesprávnosť.

12. Súd prvej inštancie mal vychádzať z prostriedku procesného útoku žalobcu - skutkového tvrdenia o
poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, o spotrebe zemného plynu v
rozhodnom období ako aj o manipulácii s číselníkom meradla.

13. Zo žaloby (a osobitne i tiež predpisov v oblasti energetiky) priamo vyplýva, že zemný plyn v
distribučnej sieti je zemným plynom žalobcu, pri jeho spotrebe mu teda musí vzniknúť škoda. Z platného
právneho poriadku je zrejmý i spôsob výpočtu škody, ktorý žalobca správne aplikoval. Veľká časť
predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému vyplýva priamo z platného



právneho poriadku, a že súd prvej inštancie tieto skutočnosti, či následky nezohľadnil (to, ako sú úlohy a
postavenie žalobcu; to, že zemný plyn v distribučnej sieti je zemným plynom žalobcu, pri jeho spotrebe
mu teda musí vzniknúť škoda, to kedy meradlo stráca charakter určeného meradla a kedy hodnotu na
ňom zobrazenú dodávateľ použiť nemôže).

14. Zo zákona teda nie je možné použiť meradlo v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o
metrológií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V situácií, keď došlo k spotrebe zemného plynu,
čo ako sme uviedli, vyplynulo z vykonaného dokazovania, vznikla žalobcovi škoda. V situácii, kedy
nemožno použiť stav na meradle, je potom možný len taký spôsob jej určenia, aký správne zvolil žalobca.
Ak teda došlo k spotrebe zemného plynu a meradlo nebolo možné zo zákona použiť, žalobcovi
vznikla škoda. Takýto záver je daný priamo z ustanovení právnych predpisov, kedy k tomuto nie je nutné
osobitné zdôrazňovanie žalobcu, nakoľko ide o právne posúdenie veci.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol: ,,52 Napriek tomu, že v danom
prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť' odberateľa plynu, mal okresný súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej
zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, a ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal
ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súdu vyvodil ten právny záver, že žaloba je v
celom rozsahu nedôvodná. Súd prvej inštancie tak prijal argumentáciu žalobcu ohľadom objektívnej
zodpovednosti avšak vo vnútornom rozpore s bodom 48 odôvodnenia rozsudku dôvodil, že nebolo
preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody.

16. Jedná sa o prípad objektívnej zodpovednosti s poukazom rozhodnutia uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12.3.2015, sp. zn. 3 Cdo 99/2012, sp. zn. 1 Cdo 107/2008. Najvyšší súd
Slovenskej republiky je najvyššou súdnou autoritou a v tomto prípade sa má konať a rozhodovať v
zmysle jeho uvedených záverov. V tejto súvislosti poukazujeme aj na nasledujúce rozhodnutia: rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30.6.2016,sp. zn. 7C/125/2015-139 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline z 18.1.2017, sp. zn. 7Co/358/2016-171. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7Cdo 201/2014 rozhodnutia ÚSSR l ÚS87/1993, PL.
ÚS 16/1995, II. ÚS80/1999, II. ÚS 243/2005, IV ÚS 14/2007), rozsudok ESD Beian proti Rumunsku
konštatuje, dovoláva sa rozhodnutia vo veci s prihliadnutím na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v súlade s očakávaniami podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa princípu právnej istoty. Pokiaľ okresný súd dôvodí,
že: "v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o
objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu", v konaní bolo preukázané, že došlo k poškodeniu plomby
na meradle, a teda k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čo žalovaný nerozporoval
a žalobca preukázal manipuláciu s číselníkom plynomeru, čo preukazuje skutočne vzniknutú škodu,
nemožno prijať záver, že k neoprávnenému odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákon o energetike
nedošlo, resp. tento nebol preukázaný.

17. Poukázal na rozhodnutia Hadjianastassiou v. Grécko, § 33, II. ÚS 410/06, Suominen v. Fínsko, §
37, Tatishvili v. Rusko, § 58, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III.
ÚS209/04, II. ÚS 410/06, 1. ÚS 243/07 Vetrenko v. Moldavsko, IV. ÚS 296/09, III. ÚS 311107, Najvyšší
správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 2 Afs 24/2005, PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008,
s. 113 - 114, Van de Hurk v. Holandsko, § 61, Ruiz Torija v. Španielsko, § 30, Yanakiev v. Bulharsko, §
71, Bochan v. Ukrajina, § 82, Hiro Balani v. Španielsko, § 27, Higgins v. Francúzsko, § 43. Poukázal na
§ 220 CSP a namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3
Cdo 99/2012, sp. zn. 1 Cdo 107/2008. Odôvodnenie napadnutý rozsudku vykazuje i znaky arbitrárnosti
a nie je preskúmateľný, pričom toto zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu
ochranu, II. ÚS 6/0, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, RuizTorija c. Španielsko, Hiro
Balani c. Španielsko, B, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko, III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS
115/03, III. ÚS 107/07, sp. zn. 2 Cdo 170/2005, 7Cdo 136/2013, 7 Cdo 201/2014, 1. ÚS 87/1993, PL.
ÚS 16/1995, II. ÚS80/1999, II. ÚS243/2005, IV. ÚS 14/2007, Beian proti Rumunsku.

18. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.



19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, a preto postupom podľa § 387 CSP tento ako vecne správny potvrdil.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma
3.751,80 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.751,80 Eur od 1.6.2015 do zaplatenia a to
titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v období od
5.6.2012 do 4.6.2013) z dôvodu, že nemal za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo
k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k neoprávnenému odberu zemného
plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

22. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach v prevažnom rozsahu správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny
záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

23. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal
spôsobiť žalovaný neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na
danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného
odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Žalovaná suma bola žalobcom
vyčíslená ako rozdiel vyčíslenej náhrady škody vo výške 4.188,21 Eur fakturovanej žalovanému faktúrou
č. 9000160781 zo dňa 11.7.2013 a sumy 436,41 Eur v zmysle dobropisu č. 60004144 zo dňa 12.2.2014.
Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne plastovej plomby
číselníka plynomeru, žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 234/PL-2013 zo dňa 21.6.2013
znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

24. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, upravujú osobitný prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka <., upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a
právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike
sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď



rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom
je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa
skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi
distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody
preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu,
avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej
z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej
siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
odberom a vznikom tejto škody.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej právnej veci žalobca
najmä nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období
zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko
na znalecký posudok č. 234/PL-2013 zo dňa 21.6.2013, znalca Ing. Petra Lešku, ako dôkazný
prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným nemožno prihliadať ani
z neho vychádzať (s poukazom na odsek 52 napadnutého rozsudku).

26. Súd prvej inštancie správne posúdil charakter žalobcom predloženého znaleckého posudku, tak
že tento nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP <., z ktorého dôvodu
pre absenciu znaleckej doložky je nevyhnutné postupovať pri jeho vykonávaní, ako by išlo o vykonanie
dôkazu listinou (odsek 47 napadnutého rozsudku). Predmetný znalecký posudok si žalobca nechal
vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej vypracoval za účinnosti procesnej
normy Občianskeho súdneho poriadku, ktorý inštitút súkromného znaleckého posudku nepoznal.
Avšak aj pred účinnosťou Civilného sporového poriadku <., postupoval súd pri vykonávaní znaleckých
posudkov, ktoré si nechala vypracovať strana sporu, akoby išlo o dôkaz listinou. Účelom novej právnej
úpravy ust. § 209 ods. 1 <. a 2 CSP <. je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký
posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok
podľa § 208 CSP <.. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku
je potom rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno
potom v konaní vypočuť, či konfrontovať ho s iným znalcom. Teda aj v prípade znaleckých posudkov
predložených stranou za predchádzajúcej právnej úpravy, ako aj v prípade súkromných znaleckých
posudkov predložených za CSP <., ktoré neobsahujú doložku podľa § 209 ods. <. 2 CSP, je možné
takýto znalecký posudok posudzovať ako dôkaz listinou.

27. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti ust.
<. 17 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie
odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu
znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods.
2 CSP <. ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého
posudku sú upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP <., pokiaľ ide
o súkromný znalecký posudok. Podľa odvolacieho súdu, žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu
konania predložila k znaleckému posudku č. 234/PL-2013 dodatočne doložku podľa § 209 ods. 2 CSP
<., a to či formou prílohy (§ 17 ods. 6 zákona o znalcoch, alebo dodatkom k znaleckému posudku.

28. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP <., nemá žiaden
dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné
postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca,
a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

29. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska
jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého



skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo
popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa
jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí
preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je najskúsenejším dlhoročným odborníkom
vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a vypracovať znalecký posudok,
preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.

30. Skutočnosť, že predložený žalobcom znalecký posudok v tomto prípade nemá charakter
súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP <., spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje
ako dôkaz listinou, pričom s ohľadom na uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP <. to neznamená,
že by takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil
súd, prípadne súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP <.. Ako správne uviedol súd
prvej inštancie v odseku 47 napadnutého rozsudku, ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v
zmysle § 209 ods. 2 CSP (a teda by spĺňal zákonné požiadavky kladené na súkromný znalecký posudok,
doplnenie odvolacieho súdu), odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale
súd by hodnotil len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

31. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení
znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k
svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný
v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a
formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o
znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré
podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku
použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

32. Odvolací súd sa síce stotožnil s námietkou žalobcu, že zo zákona o energetike nevyplýva, že by mal
zabezpečiť znalecký posudok, avšak už sa nestotožnil s námietkou, že nemožno namietať nesprávnosť
predloženého znaleckého posudku č. 234/PL-2013 s ohľadom na uvedené v odsekoch 26 až 31.
33. Podľa odvolacieho súdu významným v danom prípade je, že žalobca ako zadávateľ posudku,
požiadal ním vybraného znalca o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. <. o energetike (s
konkrétnymi otázkami: 1. či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii?, 20. či je
porušená plomba na počítadle meradla?. Je nutné poukázať na to, že zadávateľ posudku (strana
sporu), už samotné zadanie úlohy pre znalca neformulovala neutrálne, ale úlohu pre znalca formulovala
sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo žiadosti
o posudok zo dňa 10.6.2013, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V
posudku potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním povrchu plomby zistil
mechanické poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádzajú celou jej hrúbkou. Plomba na počítadle
je mechanicky poškodená“. V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému záveru znalec
uviedol len toľko, že mu bol v nepoškodenom obale predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec
demontoval plastovú plombu číselníka, pričom znalec zistil, že na plombe sa nachádza označenie „K4
97“. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, fakt, že znalec nevyhotovil obrazovo-
zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré by jasne preukazovalo (a
bola by možnosť preskúmať postup znalca), či je ho zistenia sú skutočne správne. Ak záver znaleckého
posudku znie, že došlo k poškodeniu plomby, vyžaduje sa, aby spôsob akým znalec k takémuto záveru



prišiel bol preskúmateľný a to priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zadokumentoval
porušovanie zabezpečovacích zariadení - plômb. Aj odvolací súd má za to, že takýto postup znalca je
nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého posudku a prihliadať
na jeho záver ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého
posudku totiž nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo k
mechanickému poškodeniu plomby daného meradla, či k tomuto poškodeniu došlo v priebehu odberu
plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho presune od žalovaného k znalcovi,
alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Znalec v rámci opisu svojho postupu pri výkone svojej
znaleckej činnosti uviedol v posudku len toľko, že demontoval plastovú plombu číselníka. Následne
optickým skúmaním plomby zistil, že na povrchu plomby jej poškodenie hornej platne, ktoré prechádzajú
jej celou hrúbkou. Znalec v pozícii svedka na pojednávaní pred súdom uviedol, že jediné čo mohol
skúmať je poškodenie alebo prípadné nepoškodenie tejto plomby. Ďalej, že pri demontáži tohto typu
plomby používa spôsob, kedy do nosnej časti plomby zaskrutkuje skrutku a za túto skrutku plombu
vyťahuje. Pripustil, že k poškodeniu overovacej značky mohlo dôjsť až po jej demontáži zo strany
príslušného pracovníka SPP s tým, že meradlo mu prišlo s poškodenou značkou a poškodeným krytom.
Z priebehu znaleckého skúmania si nevyhotovuje videozáznam. Zároveň znalec uviedol, že pre SPP
spravil okolo 770 posudkov. Znalec však ani v znaleckom posudku ani vo svojej výpovedi exaktne
neopísal, o čo oprel svoje odborné závery o tom, že kedy a akým spôsobom došlo k poškodeniu plomby.
Znalec nevysvetlil, či zavŕtanie skrutky do plastovej plomby, ktoré rovnako vyžaduje určitú fyzickú silu,
nevylučuje poškodenie plomby pri takomto postupe znalca. Opis postupu znalca v znaleckom posudku,
doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom je nedostatočný, znalecký posudok znalca
je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný a preto jeho záver o tom, že plomba bola
poškodená pred demontážou plomby znalcom, nie je nepochybný. Znalec neuviedol akú konkrétnu silu
použil pri demontáži plomby, neporovnal ju s konkrétnou silou, ktorú je potrebné vynaložiť pri demontáži
nepoškodenej plomby. Znalec v posudku neopísal akým spôsobom zaviedol skrutku do plomby, či aj v
tomto prípade bolo potrebné použiť silu a či pri tejto manipulácii došlo/nedošlo k poškodeniu plomby. Súd
prvej inštancie potom správne poukázal napríklad na to, že všetky tieto okolnosti mohol zaznamenať
na obrazovo-zvukový záznam, čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný. Zákon od znalca
vyžaduje, aby v posudku opísal postup svojej znaleckej činnosti a použité znalecké metódy tak, aby
jeho závery boli preskúmateľné. Znalec v podstate v tomto prípade v posudku neuviedol žiadne použité
odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové,
zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil poškodenie povrchu plomby), ktoré však neporovnal so
žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však
žiadnym spôsobom neosvedčil. Pritom množstvo sily potrebnej na vytiahnutie plomby je nepochybne
subjektívna kategória, ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako je kvalita materiálu konkrétnej
plomby, prípadne jej výrobná vada. Vzhľadom na uvedené žalobca na základe predloženého znaleckého
posudku jednoznačne nepreukázal, v ktorom časovom okamihu došlo k tvrdenému poškodeniu plomby,
vzhľadom na to, že je reálne možné, že k poškodeniu plomby došlo v dôsledku výrobnej, prípadne
montážnej vady pri osádzaní plomby do plynomeru, ako aj pri jej demontáži, prípadne k poškodeniu
plomby mohlo dôjsť aj v posudku bližšie nepopísanou manipuláciou znalca. Znalec pritom vypovedal,
že pre žalobcu vypracoval ročne stovky znaleckých posudkov, preto ani nie je reálne možné, ak znalec
svoje konkrétne postupy a zistenia neopísal podrobne v znaleckom posudku ohľadom konkrétneho
plynomeru, aby si s odstupom času presne pamätal, aký bol jeho presný postup a zistenia pri
skúmaní tohto konkrétneho plynomeru. Jeho vyjadrenia na pojednávaní preto možno považovať iba za
zovšeobecňujúce, nie sú dôkazom o individuálnom postupe znalca v tejto konkrétnej prejednávanej veci.

34. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil,
nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký posudok
považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Opis priebehu znaleckého skúmania v danom
prípade neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. V
takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích prvkov plomby nedošlo
až v priebehu samotného znaleckého skúmania. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že došlo k
mechanickému poškodeniu plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol
preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne uvedené riadne zdokumentoval,
najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť
zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie uvedených
dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru



znalca, že zaisťovacie prvky plomby číselníka predloženého plynomeru boli poškodené neoprávnenou
manipuláciou tretej osoby a nie znalcom pri jeho znaleckom skúmaní, resp. pre demontáži plynomera.

35. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo žalobcom
jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii
a k neoprávnenému odberu zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike, a to tvrdený protiprávny úkon.

36. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (<. 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP <.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana
plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP <.). Cieľom
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

37. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

38. Súd prvej inštancie mal vychádzať z prostriedku procesného útoku žalobcu - skutkového tvrdenia o
poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s čím sa odvolací súd nestotožnil, keďže tak
ako už konštatoval vyššie žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení.

39. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného
v období od 5.6.2012 do 4.6.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázala existenciu protiprávneho
úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody
na strane žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade preukázania neoprávneného
odberu, pričom v relevantnom období mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s
konkrétnym dodávateľom, ďalej nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti
medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať
výšku škody, či výšku nákladov spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáha. Pretože
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovaného, súd
prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

40. Odvolací súd síce prisvedčil žalobcovi, že v odseku 48 napadnutého rozsudku okresný súd
skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že na plombe plynomeru došlo k poškodeniu plomby,
čo je v rozpore so záverom v odseku 47 napadnutého rozsudku, v ktorom uzavrel, že nie je
možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, avšak uvedené nemá vplyv na správny záver
okresného súdu odseku 52 napadnutého rozsudku (na ktorý poukázal aj žalobca v odvolaní), že
žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania (aj) porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

41. K námietke žalobcu, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s rozhodnutiami NS SR sp. zn.
3Cdo/99/2012, sp. zn. 1Cdo/107/2008 v rozpore s § 220 CSP, odvolací súd poukazuje na to, že aj
keď okresný súd výslovne v napadnutom rozsudku necituje, ani nepoukazuje na uvedené rozhodnutia,
neznamená to automaticky, že uvedené rozhodnutia pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Svedčí o
tom záver okresného súdu v odseku 52 napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uzavrel, že v
danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu



zodpovednosť odberateľa plynu. Keďže § 220 ods. 2 CSP neukladá povinnosť odkazovať na zaužívanú
rozhodovaciu prax odvolací súd sa nestotožnil s porušením § 220 ods. 2 CSP.

42. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 a jeho odôvodnenie:
„V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods.1
zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/
zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v
konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená,
že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm.
d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82
ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa
plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok.
Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za
škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je
skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike
a vznikom škody“. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že okresný súd správne uzavrel,
že nebolo preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo už konštatoval aj odvolací súd v odseku 30,
a tým nebolo preukázaný už základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu a to
protiprávny úkon, keď okresný súd neprihliadal na znalecký posudok č. 234/PL-2013 zo dňa 21.6.2013,
znalca Ing. Petra Lešku, ako dôkazný prostriedok s poukazom na odseky 31 až 36.

43. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

44. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním
prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.



45. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

46. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. <. Okresný súd sa v rozsahu
postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaného a ich
právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalovaného,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe.
Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich
procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj
vecne odôvodnil. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozsudok
vykazuje i znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

47. K námietke žalobcu, že okresný súd mal vychádzať z prostriedku procesného útoku žalobcu -
skutkového tvrdenia o manipulácii s číselníkom plynomeru odvolací sú uvádza, že uvedené skutkové
tvrdenie žalobca uviedol až v odvolaní o poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom
rozhodujúce skutkové tvrdenia tvoria obsah žaloby (§ 132 CSP) a zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutkových tvrdení žalobcu predstavuje zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), ktorá navrhnutá nebola a
ktorej pripustenie zákon v odvolacom konaní neumožňuje (§ 371 CSP).

48. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

49. V súvislosti s poukazom žalobcu na prostriedok procesného útoku (skutkového tvrdenia o manipulácii
s číselníkom plynomeru) ďalej odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 366 uvedené nemožno
zohľadniť, keďže neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP.

50. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04
<., III.ÚS 209/04 <., II.ÚS 200/09 <. a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 <.
a <. CSP rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol, vrátane správneho výroku o
náhrade trov konania nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou, ako vecne správny potvrdil.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.



53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na
súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).