{"guid": "0777f2b3-00e3-47e4-85e1-2e775f4f7d4b:17b59b61-67b8-41ba-a1a8-4972bf77105f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3", "spisova_znacka": "21CoKR/25/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/25/2016 z 26. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. marca 2018, sp. zn. 21CoKR/25/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3", "identifikacne_cislo": "2115227932", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2018-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17b59b61-67b8-41ba-a1a8-4972bf77105f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227932
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: JUDr. Nikoleta Gallová, so sídlom
kancelárie: Hlavná 45, Šamorín, správca úpadcu: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, X., o určenie
popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 01.06.2016, č.k.
25Cbi/36/2015-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho  konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal určenia, že jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 2310731
prihlásená prihláškou zo dňa 31.08.2015 v časti 382,71 eur, ktorej právny dôvod vzniku sú neuhradené
úroky vo výške 149,22 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 233,49 eur vyplývajúce zo zmluvy
o úvere č. 2310731 a pohľadávka navrhovateľa zo zmluvy o úvere č. 2310704 prihlásená prihláškou
zo dňa 31.08.2015 v časti 32.150,80 eur, ktorej právny dôvod vzniku sú neuhradené úroky vo výške
26.062,08 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 1.688,20 eur vyplývajúce zo zmluvy o úvere
č. 2310704 súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za zistené.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.06.2016, č.k. 25Cbi/36/2015-76 rozhodol tak, že žalobný
návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 32 ods. 1,9,15 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZKR), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcie
v znení do 31.12.2009 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,3,4
písm. r),5,6, § 53d, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je
dôvodný, a preto ho zamietol.
Uvedené zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, keďže napĺňajú znaky spotrebiteľských zmlúv
uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o predtlačené formulárové zmluvy, pri ktorých
nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať ich obsah. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o
spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch a to napriek tomu, že v zmluve o
úvere č. 2310731 je zaznačená kolónka účel úveru „ na výkon podnikania“. Z úradnej činnosti sú súdu
známe zmluvy žalobcu a takmer v každej tejto zmluve uzatváranej v danom období je pri dlžníkovi, ktorý



nie je podnikateľ uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania,
podnikania. Vzhľadom k tomu, že pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý,
zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve
preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely. Súd
poukázal na skutočnosť, že v oboch zmluvách je úpadca označený ako fyzická osoba nepodnikateľ
s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. IČO uvedené v oboch
zmluvách neprináleží úpadcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi, ale spoločnosti BIOSTAV, s.r.o., so
sídlom A. Trajana, Piešťany. V danom prípade sa teda jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj
o spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale
aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v
nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň je celá zmluva a všeobecné podmienky
koncipované výlučne na prospech veriteľa. Súd poukazuje na bod 19 VPPÚ, v ktorom si účastníci zmluvy
dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vylúčenie režimu
spotrebiteľského práva na úverový vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko upravuje práva a povinnosti v neprospech spotrebiteľa
a zhoršuje jeho postavenie, a dohodu o uplatnení Obchodného zákonníka je potrebné považovať za
neplatnú. V bode 06 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatná
naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný, až do dňa jeho uhradenia. Takto dojednaná
výška úroku z omeškania predstavujúca 91,25 % ročne je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na
ustanovenie  § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rovnako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
predstavuje bod 07 VPPÚ, ktorý zakotvuje povinnosť dlžníka kedykoľvek na výzvu veriteľa zabezpečiť
svoj záväzok a zároveň vyhlásenie dlžníka, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie
svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, alebo zriadením záložného práva
k nehnuteľnostiam. Porušenie tejto povinnosti veriteľ zabezpečuje zmluvnou pokutou vo výške 3.000,-
Sk (teda v prípade zmluvy o úvere č. 2310731 sumou vo výške jednej tretiny požičanej sumy).
Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok,
ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo sú v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že táto zmluva ako celok nie je udržateľná, v dôsledku čoho je potrebné tento právny úkon
považovať za absolútne neplatný.
Súd k argumentácii žalobcu, že rozhodcovské súdy v právoplatných a vykonateľných rozsudkoch
uznali nárok žalobcu a teda de facto potvrdili aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a
úpadcom uviedol, že predmetné rozsudky boli vydané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
v spotrebiteľských vzťahoch neprípustná a považovaná za absolútne neplatnú neprijateľnú zmluvnú
podmienku. K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe návrhu podaného žalobcom, na
základe rozhodcovskej doložky začlenenej do zmluvy o úvere v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v zmysle ktorej si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom
Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je
žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred rozhodcovským a nie
pred príslušným súdom SR. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd na
základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je
dohodnutá v rámci zmluvy o úvere ako v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej
zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej je
síce daná možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ak ale už dôjde k
výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle eurokomformného výkladu § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.



3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a zásadou
úspechu. Nakoľko úspešný žalovaný si  trovy konania nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

4. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil späť na ďalšie konanie.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca postavenie úpadcu Štefan Pavlovič ako
spotrebiteľa razantne odmieta. Dňa 09.07.2008 žalobca v pozícii veriteľa uzatvoril s úpadcom v pozícii
dlžníka zmluvu č. 2310731(ďalej len zmluva o úvere). Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dňa 09.07.2008 uzavrel s úpadcom zmluvu o úvere č. 2310731,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania. Úpadca v zmluve o úvere
uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel,  a preto treba
chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy
potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákon
o spotrebiteľských úveroch sa na horeuvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať.
Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., neskôr č. 129/2010 Z.z. neustanovuje,
že žiadateľ o úver v čas poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť
podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne
postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v Zákone o spotrebiteľských úveroch upravil
špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem
využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napr. OS
Trebišov v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 6Er/699/2009-113.
Úpadcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že úpadca
predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania.
Žalobca odkazuje na zmluvu o úvere, ktorá má v časti identifikácie dlžníka uvedené  okrem iného
obchodné meno a IČO dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky
podnikajúcou osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného dôvodu považuje žalobca tvrdenia žalovaného o tom, že úpadca nie je uvedený ako dlžník
v zmluve o úvere za nepravdivé.
Žalobca si dovoľuje poukázať, že účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu. Preto sa na ňu zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nevzťahuje.
Navyše aj účastníci konania si v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Žalobca trvá na tom, že úpadca nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu
patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia žalobcu treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu s úpadcom vstupoval. Argumentácia žalobcu v tomto smere je napokon v plnom
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade
pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa
(ESD, C-464/01, vo veci Johannn Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J.,
Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář 2. vydání. Praha: C.H.Beck,
2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať
ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože
dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR
91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. §
1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání.
Praha: C.H.Beck 2008, s.54).

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalovanému náhradu trov konania.
Žalovaný dal do pozornosti súdu, že odvolaniu žalobcu chýbajú základné zákonné náležitosti a to
uvedenie odvolacích dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.. Odvolacie dôvody sú v
zákone ustanovené taxatívne, z čoho vyplýva, že žalobca sa mohol odvolávať len na niektorý z nich.



Vzhľadom na to, že žalobca žiaden z odvolacích dôvod v odvolaní, jedná sa o neodstrániteľnú vadu
podania kvôli ktorej nie je možné v konaní pokračovať, a preto by mala mať za následok odmietnutiu
odvolania súdom. Iný postup súdu
by mohol viesť k nerešpektovaniu zásad zabezpečenia spravodlivej ochrany práv účastníkov
v občianskom súdom konaní, vyplývajúcej z príslušných ustanovení C.s.p.s.
Žalovaný nevidí dôvodnosť a relevantnosť podania tohto odvolania žalobcom. Podľa názoru Žalovaného
ide len o účelové a ničím neodôvodnené odvolanie, ktorého účelom je spôsobovanie nehospodárnych
prieťahy v tomto, ako aj konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.: 25K145/2014.
Žalovaný niekoľkokrát uviedol, že úpadca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ tým, že ako svoje
identifikačné údaje v zmluve č. 1 a zmluve č. 2 uviedol trvalý pobyt, rodné číslo a číslo občianskeho
preukazu ako identifikačné údaje fyzickej osoby nepodnikateľa. Napriek tvrdeniam žalobcu, žalovaný
považuje za preukázané, že IČO uvedené v zmluvách nie je identifikačným číslom úpadcu ako fyzickej
osoby podnikateľa, ale je IČOm spoločnosti
BIOSTAV, s.r.o., so sídlom A. Trajana 4648/2, 92101 Piešťany, IČO: 36 259 306.
Podstatné náležitosti identifikácie fyzickej osoby ako obchodné meno, sídlo, IČO a zápis v
živnostenskom registri zjavne absentujú. Zmluva 1 a zmluva 2, uzatvorené medzi žalobcom a úpadcom
majú formu formulárových zmlúv, a preto úpadca nebol oprávnený žiadnym spôsobom meniť obsah
týchto zmlúv a ani individuálne dojednávať podmienky vo svoj prospech. Takéto zmluvy sa považujú
z hľadiska spotrebiteľských vzťahov za neplatné. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že v prípade
pochybností o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, preto dôkazné bremeno na
preukázanie účelu, za ktorým bol úver poskytnutý zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, a teda
žalobcu.
Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal skutočnosť, že úpadcovi bol poskytnutý
úver ako podnikateľovi.
Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že predmetné zmluvy boli uzatvorené medzi žalobcom ako
dodávateľom a úpadcom ako spotrebiteľom, a preto je nevyhnutné na vzniknuté vzťahy aplikovať nielen
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovenia zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len \"zákon o ochrane spotrebiteľa\"). Túto skutočnosť
mal za preukázanú aj prvostupňový súd, ktorý v rozsudku konštatoval, že \"spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom\". Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Zmluva č. 1 a zmluva č. 2 obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Takto dojednané
zmluvné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi a značným spôsobom znevýhodňujú a poškodzujú
práva Úpadcu ako spotrebiteľa a tým zhoršujú jeho postavenie. Následne má takýto obsah zmlúv za
následok ich neplatnosť.
Žalobca v odvolaní poukázal na dobrú vieru, ktorú pri vstupovaní do zmluvného vzťahu s úpadcom podľa
jeho názoru mal. Žalobca však žiadnym spôsobom dobrú vieru nepreukázal. V prvom rade zmluva č. 1 a
zmluva č. 2 žiadnym spôsobom neodzrkadľuje dobrú vieru, keďže podmienky formulárovej zmluvy boli
zjavne v neprospech a v zjavnom nepomere vo vzťahu k úpadcovi, ktorých cieľom bolo uškodiť úpadcovi.
Je nesporné, že úpadca v zmluve č. 1 ako aj zmluve č. 2 vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ a nie
ako podnikateľ. žalovaný nerozumie, z akých údajov \"v dobrej viere\" by mohol žalobca vychádzať, aby
si myslel, že zmluvu uzatvára s podnikateľom. Ani jeden z údajov uvedených v zmluvách nenasvedčoval
tomu, že sa jedná o fyzickú osobu podnikateľa, a preto má žalovaný, že sa jedná len účelové tvrdenia
žalobcu bez právnej relevancie.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§



367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania  (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že predmetné odvolanie je potrebné odmietnuť
z dôvodu, že žalobca v odvolaní neuviedol odvolacie dôvody, tak ako si to vyžaduje ust. § 363 C.s.p.,
nakoľko z obsahu odvolanie vyplýva, že odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, teda
odvolanie bolo podané z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a
tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti  a následne neunesenie dôkazného
bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že úver poskytol žalovanému na výkon podnikania. Súd prvej inštancie správne
považoval úverovú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami za spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné
aplikovať kogentné ustanovenia právnych predpisov, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a to najmä
v ustanoveniach zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní a Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že len
poukazovanie na to, že v úverovej zmluve (ktorá bola v pretlači predkladaná žalobcom bez toho, aby
žalovaný akýmkoľvek spôsobom mohol ovplyvniť jej obsah) je uvedené prehlásenie dlžníka o tom , že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania nie je v kontexte vyhodnotenia procesných
tvrdení a dôkazov predložených zo strany žalobu a žalovaného postačujúce. Pokiaľ žalobca poukazuje
na iné rozhodnutia súdov SR, ktoré sa podľa neho týkajú obdobných úverových zmlúv a to najmä v
exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o procesné sporové konanie, keď súd
rozhodol na základe procesných tvrdení a navrhnutých dôkazov.

13. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že v zmluve o úvere v časti identifikácie
dlžníka je uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka, nakoľko dlžník je identifikovaný menom,



priezviskom, rodným číslom a adresou, keď IČO dlžníka predstavuje IČO obchodnej spoločnosti BIO
STAV s.r.o. a nie žalovaného, a teda tieto tvrdenia žalobcu nevyplývajú z vykonaného dokazovania.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové
relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným
spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné  na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).   Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.
p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti  ďalšie dôvody.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania  ako vecne správny potvrdil podľa  § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu.  Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cbi/36/2015", "guid": "99096178-1571-4cd7-8a61-bb3dde2b9558:ba087e9f-5605-4b1a-82b8-81b2427d3194", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "0777f2b3-00e3-47e4-85e1-2e775f4f7d4b:4f7507a2-d54c-4078-b368-31597d239251", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3", "spisova_znacka": "21CoKR/25/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/25/2016 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227932.3"}], "citovane_v": []}