{"guid": "9a90f3a9-fb48-41a3-865f-92e578c86374:b468eaf6-ec3c-4656-8fc6-f5a8b93d3e3c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2", "spisova_znacka": "26Co/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/3/2017 z 21. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. mája 2018, sp. zn. 26Co/3/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2", "identifikacne_cislo": "2115228809", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2018-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-51", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b468eaf6-ec3c-4656-8fc6-f5a8b93d3e3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228809
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX. I. XXXX, adresa
trvalého pobytu R. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Laššák s.r.o., IČO: 36
771 651, adresa sídla Banská Bystrica, Rudlovská cesta 33, proti žalovanému: T. J., nar. X. D. XXXX,
adresa trvalého pobytu R. XXX - v konkurze, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, adresa
sídla Trnava, Františkánska 5, o 1.749,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne voči rozsudku
Okresného súdu Trnava z 11. októbra 2016 č.k. 16C/545/2015-61 takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd  p r i p ú š ť a   späťvzatie  žaloby  v časti  úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo
sumy 97,22 eur od 21. augusta 2014 do 11. septembra 2014, úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne
zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2014 do 27. októbra 2014, zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2014
do 22. januára 2015, zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2014 do 22. januára 2015, zo sumy 97,22
eur od 21. marca 2015 do 30. júna 2017,  zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2015  do 30. júna 2017, zo
sumy 97,22 eur od 21. mája 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2015 do 30. júna
2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2015
do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. septembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od
21. októbra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur 21. novembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy
97,22 eur od 21. decembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. januára 2016 do 30. júna
2017, zo sumy 97,22 eur od 21. februára 2016 do 30. júna 2017  a ďalej úroku z omeškania vo výške
5,05 % zo sumy 1.166,64 eur od 1. júla 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
počítaného zo sumy 583,32 eur od 1. júla 2017 do zaplatenia, v tejto  zamietajúcej  časti rozsudok súdu
prvej inštancie   r u š í   a konanie            z a s t a v u j e .

II.  Rozsudok súdu prvej inštancie  v ostatnej  odvolaním napadnutej zamietajúcej časti  m e n í  tak, že
žalovanému  ukladá povinnosť   zaplatiť žalobkyni sumu 1.749,96 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne počítaným

zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2014 do 11. septembra 2014,
zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2014 do 27. októbra 2014,
zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2014 do 22. januára 2015,
zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2014 do 22. januára 2015,
zo sumy 97,22 eur od 21. marca 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. mája 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. septembra 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2015 do 30. júna 2017,



zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2015 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. januára 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. februára 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. marca 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. mája 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2016 do 30. júna 2017,
zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2016 do 30. júna 2017 a
zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2016 do 30. júna 2017 a zmluvnej pokuty 300 eur, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III.  Žalobkyni  p r i  z  n á v a  voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu a III. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava z 18. decembra 2015 č.k. 16
C/545/2015-17. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne  § 37 ods. 1,  § 39,  § 49, § 51, § 588,
§ 687, § 694, § 682 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a
vecne nedôvodnosťou žaloby žalobkyne z dôvodu jej zmätočnosti, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa si
uplatnila právo na plnenie (zaplatenie dohodnutej odplaty v sume 1.749,96 eur s príslušenstvom) zo
zmluvy (Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 4. júna 2014 a dodatku č. 1 k tejto
zmluve z toho istého dňa), na ktoré jej však  nevznikol nárok a to z dôvodu neplatnosti takejto zmluvy
pre jej rozpor so zákonom, resp.  z dôvodu, že  nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní (právo na
zaplatenie odplaty za \"odstúpenie zhodnotenia bytu\") nemajú oporu v zákone, naopak, sú v rozpore so
zákonným postupom odovzdávania a prevzatia bytu a preto nepožívajú súdnu ochranu. V  tejto súvislosti
ďalej dôvodil, že zmluva predložená žalobkyňou síce vykazuje znaky kúpnej zmluvy so všetkými jej
náležitosťami, avšak jej predmetom sú veci (tvoriace zhodnotenie bytu), ktoré nemôžu byť predmetom
prevodu vlastníctva a to vzhľadom na absenciu vlastníckeho práva žalobkyne k bytu. Z dokazovania mal
ďalej za preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že predmetnú zmluvu je
potrebné považovať  za neplatnú z dôvodu, že ju uzatvoril v tiesni.

2.  Takéto rozhodnutie napadla v jeho zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I.
a II. rozsudku)  riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením
žalobe dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (že obec R. nedala na úpravu bytu žalobkyni ako nájomcovi súhlas a že k
odovzdaniu bytu došlo bez protokolárneho odovzdania vlastníkovi bytu - obci R.) a vec aj nesprávne
právne posúdil,  keď žalobkyňou predloženú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 O.z. pre
jej rozpor so zákonom, resp., keď nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní  (majetkové práva k
\"zhodnoteniu bytu\") vyhodnotil ako nároky, ktoré nepožívajú právnu ochranu, poukazujúc na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky spisovej značky I. ÚS 557/2005, v zmysle ktorého konštatovanie, že
slobodne vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti absolútne neplatný (ku ktorému
záveru v podstate z dokazovania dospel aj súd prvej inštancie) vo svojej podstate znamená hrubý
zásah do zmluvnej autonómie strán. Podľa jej názoru, predmet a obsah právneho titulu predloženého
žalobkyňou je možný, dovolený, dostatočne určitý a neodporuje obsahu ani účelu zákona a tak súd
prvej inštancie mal na základe takéhoto právneho úkonu žalobkyni priznať právo na plnenie uplatnené
v tomto konaní.

3.  Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §



365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré   nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), zopakujúc dokazovanie v potrebnom rozsahu na pojednávaní
odvolacieho súdu (§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2  C.s.p.) a to zmluvou zo 4. júna 2014 (nazvanou \"Kúpna
zmluva\"), dodatkom číslo 1 k tejto zmluve zo 4. júna 2014 a doplniac skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie vo veci výsluchom samotnej žalobkyne  ohľadom okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu
práve citovaných právnych úkonov  a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  nie je v zamietavom výroku a výroku o trovách konania vecne
správny a  je potrebné ho zmeniť.

5.  Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 16C/545/2015 bola
žaloba žalobkyne o zaplatenie 1.749,96 eur s príslušenstvom, ako plnenia, na ktoré žalobkyni vznikol
nárok  z Kúpnej zmluvy zo 4. júna 2014  v znení jej dodatku číslo 1 zo 4. júna 2014.

6.  Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol a  žalovanému priznal nárok na  náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

7.  Uznesením Okresného súdu Trnava  zo 6. júla 2017 č.k. 25OdK/16/2017-14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa  14. júla 2017, bol I. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, II. konkurz sa uznal
za hlavné konanie, do funkcie správcu bol ustanovený Q. k.s., adresa sídla Q., F. J. X, značka správcu:
S 1685, IV. súd vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou postupom podľa § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZoKR
(zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov) ...., V. súd  zbavil
dlžníka dlhov,  ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) a to v rozsahu, v akom
sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b  ZoKR), VI.
správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
jeho známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo
v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle článku 54
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) číslo 2015/848 z 20. mája 2015 o informačnom konaní,
VII. správcovi uložil povinnosť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne vždy v lehote 15 dní od
uplynutia ďalších šiestich kalendárnych mesiacov predložiť súdu podrobnú správu o priebehu konkurzu,
najmä o zisťovaní majetku a o vykonaných úkonoch smerujúcich speňaženiu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty dlžníka a VIII. účastníkov konkurzného konania poučil o práve uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť a to podľa § 49 v C.s.p..

8.  V odvolacom konaní bolo nesporným, že žalobkyňa nebola správcom písomne upovedomená, že bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a ani si pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní neprihlásila
do tohto konkurzu prihláškou, z ktorého dôvodu odvolací súd pohľadávku uplatnenú v tomto konaní
považoval  za odĺžením nedotknutú pohľadávku podľa ustanovenia § 166c ods. 1 písm. a ) ZoKR a vec
prejednal.

9.  Nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní s ohľadom na  § 166b ods. 1 písm. a) ZoKR   zobrala
svoju žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zo všetkých jednotlivých uplatnených splátok, pri
ktorých výška úroku z omeškania presahuje sadzbu 5 % ročne a v časti a výške presahujúcej týchto
5 % a súčasne s ohľadom na § 166b ods. 1 písm. b) toho istého zákona v časti úrokov z omeškania
zo všetkých jednotlivých a uplatnených splátok, ktoré boli uplatnené za obdobie od 1. dňa omeškania
s dodatkom \"až do zaplatenia\" a to za obdobie od 1. júla 2017 až do zaplatenia späť, odvolací súd so
súhlasom žalovaného (vyjadreného na odvolacom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2018) podľa
§ 370 ods. 1, 2 a 3 C.s.p pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti a v tejto časti  rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a konanie zastavil.

10.  Odvolací súd s časti (v ktorej nedoplnil a nezopakoval dokazovanie) viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie a s časti na základe zopakovania dokazovania  mal za dokázané:



- že žalobkyňa  bola nájomcom obecného bytu číslo L nachádzajúceho sa na X. poschodí, v bytovom
dome číslo XXX vo R. s tým, že tento byt titulom nájmu užívala do 19. mája 2014,

- že žalovaný bol novým nájomcom predmetného bytu, ktorý tento byt titulom nájmu užíval bezprostredne
potom, čo zanikol nájomný pomer žalobkyne k tomuto bytu,

- že žalobkyňa v predmetnom byte  vykonala úpravy a doplnila ho zariaďovacími predmetmi, ktoré
sporové strany bližšie špecifikovali ako: úpravy stropov a stien sadrokartónom, prekrytie elektrických
rozvodov a rozvodov plynu sadrokartónom, vymaľovanie všetkých miestností bytu, doplnenie dvoch
vstavaných skríň Rolldor - jednej  v spálni a jednej na chodbe, doplnenie svietidiel vo všetkých izbách
v byte, doplnenie časti kuchynskej linky o skrinky a vstavaný sporák, doplnenie vešiakovej, botníkovej
a kúpeľňovej zostavy,

- že vlastník bytu v čase odovzdávania bytu žalobkyňou  netrval na tom, aby predmetný byt bol
odovzdaný v stave, v akom bol pôvodne žalobkyni odovzdaný do užívania, teda že vlastník bytu úpravy
bytu akceptoval, čo potvrdil aj na pojednávaní súdu konanom dňa  20. septembra 2016 keď uviedol,  \"....
nám tieto úpravy nevadia. Ja som bol prítomný pri odovzdávaní a prevzatí bytu ...........“,

- že žalobkyňa a žalovaný dňa 4. júna 2014 uzatvorili  zmluvu ako aj dodatok číslo 1 k tejto zmluve
nazvanú ako \"Kúpna zmluva\", ktorej písomné znenie pripravil a predložil žalobkyni žalovaný,

- že žalobkyňa a žalovaný sa v tejto zmluve (v bode 3.1) dohodli na tom, že žalobkyňa prenechá
žalovanému byt v stave ako ho upravila a doplnila a žalovaný zaplatí žalobkyni za úpravy bytu a
doplnenia zariaďovacími predmetmi (ktorých rozsah a predmet bol stranami špecifikovaných v bode 2.1
zmluvy) sumu 3.500 eur v pravidelných mesačných splátkach po 97,22 eur, počnúc mesiacom júl 2014
až do mesiaca jún 2017 s tým, že mesačná splátka je splatná vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci,

- že sporové strany sa v tejto zmluve dohodli, že ak žalovaný bude v omeškaní s úhradou  tak, že
nezaplatí 3 po sebe nasledujúce mesačné splátky v dohodnutých lehotách, je povinný zaplatiť žalobkyni
zmluvnú pokutu vo výške 300 eur do 15 dní od porušenia svojej povinnosti t. j. od neuhradenia tretej po
sebe nasledujúcej mesačnej splátky v dohodnutej lehote,

- že žalobkyňa žalovanému odovzdala byt s jeho úpravami a doplnením dohodnutým v zmluve,

- že žalovaný uhradil len prvých 8 splátok (dňa 22. júla 2014 vo výške 97,22 eur, 12. septembra 2014 vo
výške 194,44 eur, 28. októbra 2014 v sume 97,22 eur, 23. januára 2015 v sume 291,66 eur a 22. februára
2015 v sume 97,22 eur) a ostatné splátky podľa splátkového kalendára za obdobie od marca 2015 do
augusta 2016 spolu v sume 1.749,96 eur s príslušenstvom  a zmluvnú pokutou 300 eur  neuhradil,

-  že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokázané, že neboli splnené podmienky neplatnosti
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným z dôvodu tiesne uvádzanej žalovaným.

11.1   Odvolací súd posúdil nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní ako nároky podľa § 51 O.z.,
v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona, ďalej podľa § 544 ods. 1 a 2 O.z., v zmysle ktorého
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

11.2  Podľa názoru odvolacieho súdu (posúdiac žalobkyňou predloženú zmluvu v znení dodatku číslo
1 k nej podľa jej obsahu a účelu sledovaného stranami pri jej uzatváraní)  si žalobkyňa v tomto konaní
uplatňuje nárok na plnenie z nepomenovanej zmluvy (hoci označenej ako „Kúpna zmluva“) a to nárok na
zaplatenie dohodnutej odplaty s jej príslušenstvom a nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.
Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany - žalobkyňa a žalovaný sa dohodli, že žalovaný,  ako
nový nájomca obecného bytu pôvodne užívaného titulom nájmu žalobkyňou, žalobkyni  preplatí/nahradí
náklady vynaložené za úpravy v byte a na jeho doplnenie zariadením, tak ako to bolo vymedzené v
samotnej zmluve v bode 2.1 v sume 3.500 eur.  V konaní žalovaný nenamietal  úpravy bytu a jeho



doplnenia zariaďovacími predmetmi  tak, ako boli špecifikované v zmluve, že by mu neboli žalobkyňou
odovzdané do užívania, ako ani nespochybnil, že sa so žalobkyňou dohodol na ich preplatení.

11.3   Žalobkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu potvrdila, že zmluvou (označenou ako „Kúpna
zmluva“) z ktorej si v tomto konaní uplatňovala právo na plnenie sledovala preplatenie/nahradenie
jej investícií vložených do bytu žalovaným, ako novým užívateľom tohto žalobkyňou upraveného a
doplneného bytu. V predloženej zmluve a dodatku k nej došlo k dohode o všetkých podstatných
náležitostiach ktoré strany chceli upraviť a žiadne náležitosti  (práva a povinnosti strán) nezostali
otvorené (nedohodnuté).

12.1  V tejto súvislosti potom odvolací súd uvádza, že zmluva je všeobecným dôvodom vzniku
záväzkového právneho vzťahu. Občiansky zákonník vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§ 2 ods.
3), čo znamená, že sa ponecháva na uvážení samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu,
aký bude obsah, aká bude forma, aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolila. Zásada zmluvnej
autonómie znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená v občianskom zákonníku, ale ani v inom právnom predpise. Ide o nepomenovanú
zmluvu, ktorú je možné uzavrieť ako obligačnú. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k článku 1 k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Súčasťou tohto práva je aj uzavierať také typy zmlúv, ktoré uvedený majetok
dostatočne zabezpečujú. Možnosť zmluvných strán upraviť obsah záväzkového vzťahu odchylne od
zákona je obmedzená len vtedy, ak to výslovne zakazuje zákon alebo, ak z povahy ustanovenia zákona
vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

12.2  Nepomenovaná zmluva vznikne až na základe dohody účastníkov o podstatných náležitostiach
zmluvy, t. j. o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavov ich vôle, a títo zároveň
musia prejaviť vôľu, že proces vzniku zmluvy je tým ukončený. Musí byť teda zjavné, či došlo k dohode
o všetkých podstatných častiach zmluvy, alebo že o zostávajúcich častiach zmluvy sa uskutoční ďalšie
rokovanie, alebo či zostávajúca časť zmluvy bude určená inak. V prvom rade je  zhodujúci obsah toho, čo
si zmluvné strany dohodli. Ak nie je o určitej otázke účastníkmi nič dohodnuté, použijú sa na záväzkový
právny vzťah, ktorý vznikol z nepomenovanej zmluvy, analogicky tie ustanovenia zákona, ktoré upravuje
záväzkový právny vzťah obsahom a účelom im najbližší.

12.3  Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva
pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý typ zmluvy), ak je uzatvorená v súlade s právom,
t. j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú
zmluvu ( či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy,
ak by bolo plnenie pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis. zn. 5Cdo 39/2003).

12.4   Nepomenovaná zmluva je platná iba vtedy, pokiaľ svojím obsahom alebo účelom neodporuje
zákonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. júla 2004 spis. zn. 23Odo 262/2003).

12.5  Súdna prax vo všeobecnosti zastáva názor, že pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv
je rozhodujúci vždy obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda toho, ako sú vymedzené
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; takto stanovené povinnosti sú potom pre strany záväzné.

12.6  Sankcia absolútnej neplatnosti zmluvy obsiahnutá v ustanovení § 39 O.z. predstavuje významný
zásah do autonómie vôle zmluvných strán (nález ÚS ČR z 21. apríla 2009,  spis. zn. II. ÚS 571/06).
Aplikácia tohto ustanovenia preto nesmie byť nadužívaná, ale musí byť v každom konkrétnom prípade
zvažovaná aj vo vzťahu k iným sankčným ustanoveniam zákona. Predmetné ustanovenie je preto možné
aplikovať subsidiárne iba v tých prípadoch, keď konkrétne vady úkonu nie sú postihnuteľné podľa iných
ustanovení zákona. To platí najmä za situácie, keď takéto ustanovenie obsahuje miernejší sankčný
následok, než je absolútna neplatnosť právneho úkonu.

12.7  Pokiaľ ide o rozpor so zákonom ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je potrebné dodať, že
v súkromnoprávnej  sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do
tejto sféry treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o
neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v



rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého sa pri používaní ustanovení  v
medziach základných práv a slobôd ( v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa nesmú zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené (nález ÚS
ČR z 28. februára 2013 spis. zn. III. ÚS 3900/12).

12.8   Konanie contra legem znamená rozpor konania s objektívnym právom (s kogentným ust.
zákona, alebo so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol vydaný na základe zákonného
splnomocnenia a uverejneným  v Zbierke zákonov SR). Právny úkon môže byť v rozpore so zákonom
buď svojím obsahom, alebo účelom.

12.9  Právny úkon je v rozpore so zákonom svojím obsahom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym
úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona.

12.10 Svojim účelom je právny úkon v rozpore so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo
povinnosti len za účelom, ktorý je  v zákone buď výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý,
ale právny úkon sledoval iný účel. Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý
sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si toho účelu vedomí,
respektíve tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých právnemu úkonu došlo, musia predpokladať.
Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v
obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôže, nemá to vplyv na platnosť
právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto
urobeného právneho úkonu.

12.11  Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j.
nedovolenosť právneho úkonu (rozpor so zákonom), nie pohnútka či iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku
právneho úkonu.

12.12  Právnymi úkonmi, ktorými sa obchádza zákon, sú - na rozdiel od úkonov odporujúcich zákonu
- právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, ktoré však svojimi dôsledkami
smerujú k výsledku, ktorý odporuje zákonu (Ro  NS ČR z 29. apríla 1999, spis. zn. 2Cdon 1659/1997).
Obchádzanie zákona spočíva  vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím
prostriedkov, ktorý sami osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stavy javí z
hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný (Na ÚS SR zo 16. decembra 2008 spis. zn. III ÚS
314/07).

12.13  Z hľadiska neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona nemá právny význam, či
účastníci zmluvy o tomto dôvode neplatnosti (t. j. o obchádzaní zákona) vedeli alebo nie.

12.14   Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne
neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti je hrubo nevyvážené  (teda,
keď konanie podľa práva sleduje neprimerané ciele alebo má neprimerané dôsledky). Právo musí
takému konaniu odoprieť ochranu. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá
právnym zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej
spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou  považované za poctivé
a slušné konanie. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne,
s prihliadnutím najmä na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnej dobe  a na  všeobecne
uznávanú mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť z okolností, ktoré nastali po jeho urobení   a ktoré s jeho
obsahom a účelom nesúvisia.

13.1    Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, právny titul (zmluva zo 4.
júna 2014 v znení jej dodatku č. 1 zo 4.júna 2014) predložený žalobkyňou je výsledkom ukončeného
kontraktačného procesu sporových strán. Jeho predmet a obsah je možný, dovolený, dostatočne určitý
a neodporuje dobrým mravom, obsahu ani účelu zákona a tento ani neobchádza (tak, ako to počas
celého konania tvrdila aj samotná žalobkyňa) a tak  žalobkyni vzniklo voči žalovanému právo na plnenie,
ktorého sa v tomto konaní domáhala.



13.2  Žalovaný bol povinný žalobkyni zaplatiť dohodnutú odplatu 3.500 eur  v mesačných splátkach po
97,22 eur počnúc mesiacom júl 2014, kedy mesačná splátka bola splatná vždy do 20. dňa v príslušnom
mesiaci. V konaní bolo nesporné, že žalovaný žalobkyni uhradil dňa 22. júla 2014 sumu 97,22 eur, dňa
12. septembra 2014 sumu 194,44 eur, dňa 28. októbra 2014 sumu 97,22 eur, dňa 23. januára 2015 sumu
291,66 eur a dňa 22. februára 2015 sumu 97,22 eur. Ostatné splátky v zmysle splátkového kalendára za
obdobie od marca 2015 do augusta 2016 v celkovej výške istiny 1.749,96 eur neuhradil a dostal sa s ich
úhradou  do omeškania a preto žalobkyni vzniklo právo podľa § 517 ods. 2 O.z.  na uplatnený zákonný
úrok z omeškania. Okrem toho žalobkyni vznikol aj nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo
výške 300 eur, nakoľko v konaní bolo taktiež nesporným, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť
zaplatiť odplatu v dohodnutých splátkach. Žalovaný nezaplatil 3 po sebe nasledujúce mesačné splátky
v dohodnutých lehotách (minimálne splátky za mesiac marec až  máj 2015).

13.3  Preto potom  odvolací súd  zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch I. a II. a to tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému uplatnenú pohľadávku aj
s jej príslušenstvom, ako aj trovy konania pred prvoinštančným aj odvolacím súdom v plnom rozsahu
podľa § 396 ods. 2, § 255 ods.1 (zastavenie konania v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky pre
späťvzatie žaloby žalobkyňou z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného predstavovalo vo vzťahu
k priznanému plneniu len nepatrný nárok a okrem toho konkurz na žalovaného bol vyhlásený na návrh
samotného žalovaného ako dlžníka, pričom žalobkyňa len reagovala na nový právny stav založený          §
166b ods. 1 ZoKR) a  § 262 ods.1 a 2 C.s.p.  s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14.  K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I. § 3 ods. 9 posledná
veta zákona číslo 757/2004 Zbierky zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "ad2a2221-8edf-42f7-9da4-08da7efa8c42:414f2ed3-2ab9-4659-8edd-332675a2ddad", "ecli": null, "spisova_znacka": "25OdK/16/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25OdK/16/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad2a2221-8edf-42f7-9da4-08da7efa8c42:414f2ed3-2ab9-4659-8edd-332675a2ddad"}], "citovane_v": []}