Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/91/2017 z 24. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. septembra 2018, sp. zn. 31Cob/91/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2116212962.1
Krajský súd Trnava | 31Cob/91/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2116212962.1 | 2018-09-24 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bffa021f-a8e0-4e7b-923c-1d11e04ecaac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116212962.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212962
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116212962.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Caparol Slovakia s.r.o., so
sídlom Stará Vajnorská 1894/27, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 684 992, zastúpený:
AK Mikolaj s.r.o., so sídlom Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: STAVHIT,
s.r.o., v likvidácii, so sídlom M. Bela 61/2, Hlohovec, IČO: 44 743 050, zastúpený: BEDNÁR & Partners,
s. r. o., so sídlom Rajská 7, Bratislava, IČO: 46 817 701, o zaplatenie 4.441,50 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.februára 2017, č. k. 23Cb/69/2016-71,
takto

r o z h o d o l :

I.  Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

II.  Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.06.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 4.441,50 eur s príslušenstvom na základe toho, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako odberateľ uzatvorili dňa 08.01.2014 Rámcovú kúpnu zmluvu o dodávkach tovaru, na základe
ktorej žalobca dodával žalovanému tovar. Dlhodobý obchodný vzťah sa narušil koncom roku 2015,
keď žalovaný prestal uhrádzať kúpnu cenu dodaného tovaru. Žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru
č. 8015103747, splatnú dňa 19.11.2015 v sume 2.393,93 eur a faktúru č. 8015104061, splatnú dňa
11.12.2015 v sume 2.047,57 eur.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/69/2016-20 zo dňa 24.06.2016,
voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že tovar uvedený v dodacích listoch
nezodpovedal tovaru, ktorý bol v skutočnosti dodaný, a preto podľa názoru žalovaného nie je možné
považovať povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu zo zmluvy za splnenú riadne a včas, a teda v zmysle
§ 365 ods. 4 Obchodného zákonníka nie je možné, aby sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
uvedených faktúr. Žalovaný namietal, že žalobný návrh nie je dôvodný a nárok žalobcu oprávnený.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/69/2016-29 zo dňa 8.8.2016 zrušil platobný rozkaz v súlade s
ust. § 267 ods. 3 C.s.p., nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.441,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 2.393,93 eur
od 20.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.047,57 eur od 12.12.2015 do zaplatenia a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu.



Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 409 ods. 1, § 365 ods. 2, § 369
os. 1 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1 C.s.p.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s Rámcovou kúpnou zmluvou o
dodávkach tovaru zo dňa 08.01.2014, faktúrou č. 8015103747, objednávkou č. 0031/2015 zo dňa
14.10.2015, dodacím listom č. 425104121 zo dňa 14.10.2015, faktúrou č. 8015104061, objednávkou
č. 0028/2015 zo dňa 30.09.2015, objednávkou č. 0027/2015 zo dňa 29.09.2015, dodacím listom
č. 425104557 zo dňa 10.11.2015, upomienkou č. 3 zo dňa 10.05.2016, zoznamom fakturovaných
dodávok tovaru, Všeobecnými dodacími a platobnými podmienkami spoločnosti Caparol Slovakia s.r.o.,
Dohodnutými obchodnými podmienkami zo dňa 15.05.2015,  a zistil tento skutkový a právny stav:
Súd z Rámcovej kúpnej zmluvy o dodávkach tovaru zo dňa 08.01.2014 zistil, že v zmysle čl. I bod 1
zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal na základe tejto zmluvy dodávať a odovzdávať odberateľovi
tovar špecifikovaný ďalej v zmluve a to v množstve a za podmienok uvedených v zmluve. Žalovaný ako
odberateľ sa zaviazal tento tovar od dodávateľa kúpiť, prijať ho do svojho vlastníctva a za tieto dodávky
zaplatiť dodávateľovi kúpnu cenu vo výške stanovenej zmluvou. V zmysle čl. II zmluvy predmetom
dodávky podľa tejto zmluvy je tovar, ktorý je dodávaný na základe objednávok odberateľa v súlade s
touto zmluvou.
Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy o dodávkach
tovaru zo dňa 08.01.2014, v zmysle ktorej žalobca dodával žalovanému tovar na základe objednávok
žalovaného. Z predložených listinných dôkazov mal súd za dostatočne preukázané dodanie tovaru
žalovanému a jeho prevzatie žalovaným. Tvrdenie žalovaného o tom, že tovar uvedený v dodacích
listoch nezodpovedal tovaru, ktorý bol v skutočnosti dodaný neobstojí, pretože žalovaný v tomto smere
neprodukoval žiadne dôkazy, nebolo taktiež preukázané, že by dodanie vadného tovaru u žalobcu
reklamoval, resp. že by si u žalobcu uplatňoval nároky z vád tovaru. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o dodaní vadného tovaru a teda ani to, že by sa neplnením pohľadávky žalobcu nedostal do
omeškania podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Ing. J. K., pretože súd považoval
nárok žalobcu za dôvodný a dostatočne preukázaný už na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom a v tomto zmysle z hľadiska hospodárnosti konania a zásady nezaťažovania strán a iných
subjektov procesnými úkonmi (čl. 17 CSP) nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie aj výsluchom
navrhovaného svedka.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
zaťažovalo, vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami
a na základe vykonaných dôkazov žalobný návrh žalobcu považoval za dôvodný, preto mu v celom
rozsahu vyhovel.
Z čl. VII. bod 2 Rámcovej kúpnej zmluvy o dodávkach tovaru vyplýva, že zmluvné strany (žalobca a
žalovaný) si dohodli pre prípad omeškania s úhradou kúpnej ceny úrok z omeškania vo výške 0,01 %
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania v dohodnutej výške (0,01 % denne) a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti
faktúr, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,01 %
denne zo sumy 2.393,93 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.047,57 eur od 12.12.2015 do
zaplatenia.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

5. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a  žiadal,  aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a vzhľadom na vykonané dokazovanie aj nesprávne
vec právne posúdil, nakoľko už uviedol v odpore proti platobnému rozkazu tovar, ktorý bol žalobcom
dodaný žalovanému mal vady, pre ktoré nedošlo k úhrade predmetných faktúr v sume 4.441,50 eur.
Žalovaný namietal, že dodaný tovar nezodpovedal tovaru uvedenému v dodacích listoch. Pokiaľ ide o
tvrdenie súdu, že žalovaný nepreukázal dodanie vadného tovaru, žalovaný v tejto súvislosti poukázal,
že medzi žalobcom a žalovaným existuje dlhodobý obchodný záväzkový vzťah, práve na podklade
ktorého sa žalovaný domnieval, že nie je potrebné predmetné vady tovaru reklamovať a podstupovať



pomerne zdĺhavý proces uplatňovania vád prostredníctvom reklamácie. Žalovaný s poukazom na
uvedený dlhodobý obchodno-záväzkový vzťah ak aj na bežne uskutočňovanú prax z týchto dlhodobých
obchodno-záväzkových vzťahov vychádza z presvedčenia, že nie je potrebné uvedené vady formálne
reklamovať a vzniknutú situáciu je možné riešiť spôsobom, že z jeho strany nebudú uhradené uvedené
posledné dve faktúry a to faktúra č. 8015103747 splatná 19.11.2015 na sumu 2.393,93 eur a faktúra č.
8015104061 splatná dňa 11.12.2015 na sumu 2.047,57 eur, čo žalovaný vo vzťahu k žalobcovi považoval
za uplatnenie zľavy z kúpnej ceny v dôsledku vád dodaného tovaru. Pokiaľ ide aj o úroky z omeškania
súd prvej inštancie podľa odvolateľa vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, nakoľko žalovaný
nezaplatenie vyššie uvedených faktúr považoval za zľavu z kúpnej ceny dôsledkom vád dodaného
tovaru, teda nemohlo dôjsť z jeho strany k omeškaniu s peňažným plnením,  a teda žalovaný má za to,
že sa nedostal do omeškania s peňažným plnením voči žalobcovi. Žalobca mal vady, dôsledkom ktorých
nezodpovedal tovaru uvedenému v dodacích listoch, následkom čoho došlo zo strany žalovaného k
neuhradeniu uvedených faktúr, čím si žalovaný voči žalobcovi uplatnil zľavu z kúpnej ceny dôsledkom
vád tovaru, vzhľadom na čo žalobcovi nevznikol nárok na úhradu predmetných faktúr ani úrokov z
omeškania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnemu právnemu posúdeniu veci, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenie, že žalobcom dodaný tovar nezodpovedal objednanému tovaru a bol reklamovaný, a preto
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania  (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného  nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.



12. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný  v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky
ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a
preto považoval odvolanie za nedôvodné.

13. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a vzhľadom na
vykonané dokazovanie aj nesprávne vec právne posúdil, tieto svoje odvolacie námietky odvolateľ bližšie
nekonkretizoval, keď v zmysle ust. § 365 C.s.p. je odvolateľ povinný konkretizovať jednotlivé odvolacie
dôvody. Konkretizácia odvolacieho dôvodu neznamená len odcitovanie zákonného znenia, ktoré naviac
v odvolaní absentuje, prípadne len všeobecné tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Povinnosťou odvolateľa bolo uviesť konkrétne
námietky proti zistenému skutkovému stavu a proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 C.s.p.  a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.  Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

Odvolateľ je teda povinný buď namietnuť, že súd prvej inštancie nevykonal určité dôkazy s ich
konkrétnym označením v odvolaní, ktoré odvolateľ navrhol a mali by mať určitý, v odvolaní špecifikovaný
vplyv na zistenie skutkového stavu. Bolo jeho povinnosťou v odvolaní uviesť konkrétne výhrady voči
konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie.
Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nesprávne právne posúdil spor, bol povinný túto námietku bližšie
špecifikovať. Odvolací súd v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Len všeobecné a nekonkrétne námietky odvolateľa, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nevyhovujú náležitostiam § 365 C.s.p.,
a preto odvolací súd tieto námietky nemohol posudzovať.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné  na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania  ako vecne správny potvrdil podľa  § 387 ods. 1, 2 C.s.p.



16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu.  Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.