Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/91/2018 z 13. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 13. augusta 2018, sp. zn. 6Tos/91/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118010686.1 Krajský súd Trnava | 6Tos/91/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2118010686.1 | 2018-08-13 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f839c66-e6b4-47d1-a275-c595dc348390 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118010686.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010686
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010686.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti odsúdenému O. M., narodenému dňa X. K. XXXX,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného O. M. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 1PP/36/2018 -
30, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2018 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 1PP/36/2018 - 90 bola (v zmysle
§ 415 ods. 1 Trestného poriadku) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.)
zamietnutá žiadosť odsúdeného O. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava (Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 7.
októbra 2016 sp. zn. 5T/171/2016.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne (citácia):
„Dňa 14.03.2018 podal na tunajší súd odsúdený O. M. návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava zo dňa 07.10.2016 sp. zn. 5T/171/2016 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.,
pričom jeho predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 26.03.2019. Lehota podľa § 66 ods. 1
písm. b/ Tr. zák. uplynula dňa 26.03.2018.
Na verejnom zasadnutí boli oboznámené tieto listinné dôkazy: návrh odsúdeného s prílohami z č. l. 1-5,
aktuálny odpis RT z č. l. 11-12, hodnotenie ÚVTOS z č. l. 13, skrátený výpis klienta z č. l. 14, rozhodnutie
súdu z č. l. 21, osobný spis odsúdeného.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 21.03.2018 vyplynulo aj nasledovné
(podstatné citácie): „Odsúdený bol dňa 16.11.2016 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
a bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie
a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich
ústavoch bolo na požadovanej úrovni, rešpektoval pokyny príslušníkov, plnil si svoje povinnosti a
dodržiaval interné predpisy. Počas výkonu trestu odňatia slobody v tunajšom ústave je jeho správanie
a vystupovanie na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží rešpektovať.
Problém má s plnením si povinností a dodržiavaním interných predpisov. Doposiaľ má evidované 2
negatívne poznatky za porušenie ústrojovej disciplíny a neporiadok v osobných veciach. Doposiaľ
nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny
rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Voľný čas trávi zmysluplne. Počas výkonu trestu v
tunajšom ústave prejavil záujem o pracovné zaradenie, ale nie je v tunajšom ústave zaradený do
práce zo zdravotných dôvodov. Podľa potreby sa zaraďuje do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti



odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu.
Uvedené činnosti si zodpovedne plní. Menovaný bol do 12-tich rokov vychovávaný v úplnej rodine.
Po rozvode rodičov striedavo býval s matkou aj otcom. Po absolvovaní základnej školy pokračoval
v štúdiu na Strednej hotelovej škole v J., kde maturoval v odbore hotelierstvo, obchod, služby,
turizmus. Odsúdený vystriedal viacero zamestnaní. Brigádoval cez pracovnú agentúru, pracoval na
čerpacej stanici aj v Baumaxe. Neskôr pracoval ako skladník v Českej republike aj v Nemecku.
Pred nástupom do výkonu väzby bol nezamestnaný. Je slobodný, bezdetný, vyživovaciu povinnosť
si nenahlásil. Pred výkonom trestu býval s otcom. Počas výkonu trestu sa pravidelne kontaktuje
najmä s otcom telefonovaním a návštevami. S matkou sa nekontaktuje. Vzťah s družkou D. G. je
v kríze, na listy mu neodpovedá. Po prepustení z výkonu trestu sa plánuje vrátiť bývať k otcovi. Je
vedený k zodpovednosti za svoje správanie a konanie, ku kritickému postoju vzhľadom na páchanú
trestnú činnosť a k vhodnej protitoxikomanickej osvete. Možno konštatovať, že odsúdený stanovené
ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovane súdne trestaný, drogy, spáchaný zločin). V súčasnosti
je v pedagogickej dokumentácii voči menovanému evidované jedno trestné stíhanie. Na základe
uvedených skutočností možno konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a odporúčam ho podmienečne prepustiť s dohľadom.“
Z odpisu registra trestov a pripojených rozhodnutí súdov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 9-krát
súdne trestaný (vrátane spomenutého odsúdenia). Vždy bol súdne trestaný pre majetkovú trestnú
činnosť (krádeže), pričom skutok, pre ktorý vykonáva terajší trest odňatia slobody a ktorý spáchal dňa
10.02.2016, bol po právnej stránke posúdený ako krádež, ale aj v spojení so závažnejším trestným
činom - zločinom ublíženia na zdraví, keď bodol inú osobu do oblasti srdca počas krádeže, ktorá sa mu
snažila v nej zabrániť. Opakovane mu boli za jeho trestné činy ukladané podmienečné tresty odňatia
slobody a aj tresty povinnej práce. Vôbec prvý nepodmienečný trest odňatia slobody odsúdený vykonal
dňa 13.09.2014, pričom v období skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
Bratislava II pod sp. zn. 0T/454/2013 bol následne trikrát odsúdený v tzv. superrýchlych konaniach na 2
tresty povinnej práce a následne a už spomínaný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Odsúdený na verejnom zasadnutí okrem iného uviedol: „Chcem sa vyjadriť k trestnému činu, ktorý som
spáchal. Za to sa veľmi ospravedlňujem a je mi to veľmi ľúto. V tom čase som bol na drogách, bolo
tam viacero negatívnych faktorov, ktoré negatívne ovplyvňovali môj život. Ja sa za to veľmi hanbím.
Prisahám, že sa to už nikdy nezopakuje, ani nič podobné. Ja som musel rozobrať celý svoj život do
podrobna, aby som pohľadal tie chybné veci a príčiny toho môjho zlyhania. Po tejto analýze som zistil,
že hlavná príčina tohto celého boli tie drogy. K drogám chcem povedať toľko, že s tým mám problém
od základnej školy. Bolo to asi v 7. alebo 8. triede na ZŠ. Bral som pervitín aj marihuana tam bola.
Začalo to tak, že sme tam boli nejaká partia tých spolužiakov a tí deviataci už mali skúsenosti s tými
drogami, marihuanou, tak v tom čase ja som mal taký pasívny postoj k životu, nemal som vytvorené
hodnoty, bral som to ako autoritu, že som sa chcel podobať alebo priblížiť, tak som sa dostal k tej
marihuane. Potrebovali sme na marihuanu peniaze, tak sa pridružili krádeže doma u rodičov, otcovi
som začal kradnúť peniaze, aby som si mohol nakúpiť drogu. V tom čase už sa začali také problémy
a prejavovať určitá známka závislosti. Pridružili sa rôzne problémy, otec na to časom došiel. Potom
po čase po tých krádežiach sme sa pohádali, tak sme si ten vzťah tak naštrbili, tak sme sa odlúčili,
zostal som ako dosť mladý na ulici, materiálne nezabezpečený. Tam nastal ten efekt padajúceho šípu, k
drogám sa pridružilo aj sociálne zlyhanie, ako aj to materiálne zlyhanie. Ako som bol na ulici, potreboval
som niečo jesť, spať, ľudské potreby. Začal som kradnúť jedlo po obchodoch, v potravinách, za čo som
bol aj trestaný. Bol som aj raz vo výkone trestu v nápravnom centre 6 mesiacov, dostal som tam nejaké
verejnoprospešné práce, tie som aj vykonával. Nevykonal som ich celé, čiastočne som ich vykonával.
V tom čase ako som ich vykonával, tak mi zlomili ruku. Musel som ísť na operáciu, preto nemôžem
pracovať vo výkone trestu. Chcem byť prepustený aj preto, lebo veľa času mi zobrali tie drogy. Ten čas
už nevrátim naspäť. Ďalšia vec je taká, že tu dosť trpím. S týmto zmýšľaním, čo mám, sa tu necítim
dobre medzi týmito ľuďmi. S otcom som si upravil ten vzťah, bol na každej návšteve. Po prepustení
pôjdem k otcovi. Po prepustení by som mal prevziať firmu otca. Ľutujem tie krádeže a celé to obdobie.
Mám plány do budúcnosti, musím splatiť exekúciu, musím splatiť tú dlžobu, dúfam že sa mi to podarí
pomocou tej firmy. Mám ďalšie trestné stíhanie ohľadom nedorobených verejnoprospešných prác, ktoré
som nemohol dorobiť kvôli tej ruke. Tieto práce si tiež budem musieť asi dorobiť.“
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k
zmenám a záver hodnotenia zostal však nezmenený.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu uviedol:
„Návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie navrhujem zamietnuť pre nesplnenie materiálnej



podmienky. Z hodnotenia odsúdeného nevyplýva polepšenie vo výkone trestu, nemá evidovanú ani
jednu odmenu, naopak má evidované dva negatívne poznatky a konštatuje sa iba čiastočné splnenie
podmienok pre podmienečné prepustenie. Zároveň poukazujem aj na odpis registra trestov odsúdeného,
z ktorého je zrejmé, že odsúdený od roku 2011 páchal sústavne trestnú činnosť, ktorej závažnosť sa
zvyšovala, pričom samotné, aj keď úprimné, oľutovanie tejto trestnej činnosti nepostačuje na to, aby bol
podmienečne prepustený.“
Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v. ktorom s a trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného, na verejnom zasadnutí.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za
zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom na verejnom zasadnutí, predovšetkým s návrhom
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu na výkon trestu,
skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že návrh nebol s poukazom na § 66 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. dôvodný. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to tých, že
odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone
trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní sa
prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený O. M. už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život (t. j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu,
sa nejavila ako splnená, nakoľko odsúdený má v hodnotení dva negatívne záznamy za porušenie
ústrojovej disciplíny a neporiadok v osobných veciach, pričom počas doterajšieho výkonu trestu
nepreukázal svoje polepšenie, keďže okrem iného nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu a ani inak sa
pozitívne navonok počas výkonu trestu neprejavil.
Splnená nebola dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného
O. M. bolo podľa názoru súdu s poukazom na jeho bohatú trestnú minulosť riziko recidívy príliš veľké.
Súd len upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje „právny
nárok“. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať
v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a
že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Odsúdený v minulosti vykonal už nepodmienečný trest odňatia slobody za úplne totožnú trestnú činnosť,
ako aj viaceré podmienečné tresty odňatia slobody, resp. ide v prípade odsúdeného o tzv. špeciálneho
recidivistu, keď sa v minulosti opakovane dopustil krádeží, pre ktoré bol už 9-krát súdne trestaný,
pričom trestnú činnosť páchal napriek predošlým postihom v podobe viacerých alternatívnych trestov
(podmienečných či povinnej práce), ktoré však svoj účel zjavne nesplnili, keďže odsúdený opätovne
spáchal prečin krádeže, avšak už závažnejším spôsobom v podobe spáchania aj zločinu ublíženia na
zdraví (v jednočinnom súbehu), keď bodol inú osobu do oblasti srdca, ktorá mu chcela v tejto krádeži



zabrániť. Konanie odsúdeného tak vygradovalo do tej miery, že sa neštítil použiť na iného zbraň za
účelom dokonania krádeže. Preto sa súd stotožnil s tým, že resocializačná prognóza odsúdeného je
menej priaznivá z dôvodov v hodnotení uvedených, pričom drogovú závislosť ako dôvod páchania
trestnej činnosti potvrdil aj sám odsúdený. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru súdu
nedávali dostatočnú záruku, že odsúdený O. M. by na slobode viedol riadny život. Veľmi podstatné je
aj to, že odsúdenému v žiadnej jeho trestnej veci doposiaľ nebolo uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie a ani sám sa v tomto smere nevyjadril, či takéto liečenie absolvoval prípadne na slobode a
dobrovoľne, ktorá skutočnosť, teda jeho „neliečená“ drogová závislosť, bola významným faktorom pri
„negatívnom“ vyhodnotení splnenia tejto druhej materiálnej podmienky.
Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej
dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že
odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto súd za to, že
náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený
trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného O. M. nebola daná dostatočná záruka, že bude
na slobode viesť riadny život, vedenie ktorého (resp. polepšenie) nepreukázal ani počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody.
Na tomto závere nemohli zmeniť nič ani skutočnosti uvádzané odsúdený na verejnom zasadnutí či v
jeho návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a ani „pozitívne“ hodnotenie
riaditeľa ústavu ohľadom jeho podmienečného prepustenia (ktoré má pre súd len odporúčací charakter
čo do splnenia podmienok na podmienečné prepustenie).
Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.“
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote (na verejnom zasadnutí okresného súdu,
po jeho vyhlásení, po porade so svojim obhajcom a priamo do zápisnice) sťažnosť odsúdený O. M.
Prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu na verejnom zasadnutí dňa
25. apríla 2018 výslovne vzdal.
Odsúdený O. M. sťažnosť odôvodnil písomným podaním zo dňa 24. apríla 2018 v rozsahu č. l. 39 -
40 spisu tak, že trestnú činnosť spáchanú v minulosti oľutoval, „negatívne zápisy mu neodôvodnene
udelil voči nemu zaujatý a nahnevaný (nervák) pedagóg, potom ho premiestnili na iný oddiel, ale zápisy
sa nedajú zmazať. Pochvalu mohol mať, no nikdy si ju nevypýtal, raz mal namiesto pochvaly udelenú
mimoriadnu návštevu od pána G.. V minulosti kradol (jedlo v obchodoch), hanbí sa za to. Vtedy bol však
závislý na drogách, mal narušený vzťah s otcom, nemal strechu nad hlavou. Teraz má s otcom upravený
vzťah, bude u neho pracovať vo firme, drogy sa nedotkne. Vonku si nebude užívať (má dlhy 10.000 eur),
ale makať. Prosí o šancu v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.“
Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného nevyjadril.
Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť
odsúdeného O. M. nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného spisového
materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí k tomu
hodnotiacemu záveru, že odsúdený O. M. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods. 1
písm. b, ods. 2 Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne
špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a
v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby
opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený O. M. nespĺňa podmienky
predpokladané vo vyššie uvedenom ustanovení § 66 ods. 1 písm. b, ods. 2 Tr. zák. z hľadiska materiálnej
stránky.



Za tejto situácie je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode po predčasnom podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody problematická. Ochrana ostatných členov spoločnosti si
vyžaduje u odsúdeného ďalší výkon trestu odňatia slobody.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného O. M. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.