{"guid": "ea61bb26-d7d0-469e-aea8-6c6405fef0c0:75ae2ad7-a029-43cc-aca2-ab5a256bea3d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2", "spisova_znacka": "3To/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/95/2018 z 12. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. septembra 2018, sp. zn. 3To/95/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2", "identifikacne_cislo": "2118010987", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2018-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75ae2ad7-a029-43cc-aca2-ab5a256bea3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/95/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010987
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému E. A., za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaniach
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2018 sp.
zn. 1T/29/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný E. A., nar. XX.XX.XXXX v E., ul. W. V. č. XXXX/XX, t .č.
vo výkone väzby Leopoldov

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, odsek 4 Trestného
zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

dňa 25.10.2017 si v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste neoprávnene zadovážil
od neznámej osoby najmenej 3 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu
s hmotnosťou 1955 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,3 % hmotnostného (vyjadrené
ako voľná báza) a obsahujúce 1453 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 78,20 €, ktorý je
zaradený v zmysle Zák. NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a 1 ks plochú tabletu



sivej farby s hmotnosťou 331 mg, kde bola zistená prítomnosť 3,4 - metyléndioxy-metamfetamínu
(MDMA), s priemernou koncentráciou 46,5 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúcu
154 mg absolútneho MDMA v hodnote 10,00 €, ktorý je zaradený v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
psychotropných látok, ktoré látky prechovával u seba až do času 20:15 hod. dňa 25.10.2017, kedy bol
zadržaný príslušníkmi PZ v Trnave pred OC MAX, pričom 1 ks tableta MDMA bola zaistená a políciou
odňatá pri výkone prehliadky osobného motorového vozidla Kia Cee´d, bielej farby, EČ: TT550GC, VIN:
F a 3 ks plastových vreciek s metamfetamínom boli zaistené pri výkone osobnej prehliadky obvineného,

a od presne nezisteného času od neznámej osoby presne nezisteným spôsobom si neoprávnene
zadovažoval omamné a psychotropné látky, ktoré v rozpore so zákonom po istú dobu prechovával
do 12:30 hod. dňa 26.10.2017 v priestoroch bytu bytového domu F. W. V. XXXX/XX v E. v obývacej
miestnosti, a to konkrétne 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce metamfetamín o
hmotnosti 55 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 76,3% hmotnostného (vyjadreného ako
voľna báza), ktorý obsahoval 42 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 2,20 €, a 1 ks zatavená
plastová injekčná striekačka o objeme 2 ml s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 459 mg a s
priemernou koncentráciou metamfetamínu 56,1% hmotnostného (vyjadreného ako voľná báza), ktorý
obsahoval 257 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 18,36 €, pričom metamfetamín je zaradený
v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

a skutku sa dopustil po tom, čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
19.02.2004 sp. zn. 1 Tv 4/03 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2004 sp. zn.
1To/144/2004 pre trestný čin podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 a iné trestné činy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Za tento zločin uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona
s použitím § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a
minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon tohto trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o treste tohto rozsudku napadli odvolaniami tak okresná prokurátorka ako aj obžalovaný.

Okresná prokurátorka v odôvodnení odvolania poukázala na rozpor medzi písomným vyhotovením
rozsudku a tým ako bol vyhlásený. Odvolaním napadla len výrok o treste, keď má za to, že pokiaľ
súd I. stupňa mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39 odsek 4
Trestného zákona, nemôže mimoriadne zníženie trestu odôvodňovať aj ustanovením § 39 odsek 1 a §
39 odsek 3 písm. e/ Trestného zákona, a to s poukazom na to, že podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona
zvýšená trestná sadzba je pre páchateľa neprimerane prísna. Pri aplikácii § 39 odsek 4 Trestného
zákona bolo možné znížiť trest odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, čo je v danom prípade, pri aplikácii ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona 4 roky
a 4 mesiace.

Obžalovaný sám, v dôvodoch svojho odvolania, spochybnil právnu kvalifikáciu jeho konania s tým,
že toto malo byť kvalifikované podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a súčasne poukázal, že drogy
mal pre vlastnú potrebu, tieto dobrovoľne vydal, aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní, nič nezatajoval. Nie je pravdou, že bol v roku 2004 odsúdený za zločin, vtedajší Trestný
poriadok nerozlišoval prečin a zločin. Má za to, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s právnou
kvalifikáciou skutku.

Krajský súd v Trnave, po tom ako nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek 1
Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného
poriadku, na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 odsek
1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj



správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, že v časti priznaných poľahčujúcich
okolností nie je výrok o treste správny.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 19.06.2018 učinil vyhlásenie o vine, ktoré
súd I. stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto
postup. V spisovom materiáli sa nachádzajú dôkazy preukazujúce trestnú činnosť obžalovaného a teda
jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať, pričom v procesnom postupe
súdu I. stupňa, ktorý predchádzal prijatiu vyhlásenia o vine obžalovaného nezistil odvolací súd žiadne
pochybenia.

V súvislosti s procesným postupom súdu I. stupňa, ktorý predchádzal prijatiu vyhlásenia o vine krajský
súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.06.2018, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že obžalovaný sa kladne vyjadril k otázkam vyplývajúcim z ustanovenia § 333 odsek 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g, písm. h/ Trestného poriadku, pričom prehlásil, že rozumie právnej kvalifikácie
skutku ako trestného činu. S poukazom na riadne zachovaný postup okresného súdu sa tak stal výrok
o vine právoplatným a nenapadnuteľný odvolaním,  preto obžalovaný v ďalšom štádiu konania nemôže
spochybňovať správnosť právnej kvalifikácie.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní na č.l. 307 spisu, trest mu bol ukladaný podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ v
písomnom vyhotovení rozsudku je vo výroku o treste uvádzané ustanovenie § 172 odsek 2 Trestného
zákona, jedná sa o zrejmú nesprávnosť, ktorá nie je dôvodom na zrušenie napadnutého výroku, a
ktorú by bolo možné, v prípade, že by sa nezistilo iné pochybenie odôvodňujúce zrušenie napadnutého
rozsudku, odstrániť opravným uznesením.

Okresný súd nepochybil, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/
Trestného zákona, nakoľko je nepochybné, že tento sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento trestný
čin úprimne oľutoval.

Na rozdiel od súdu I. stupňa krajský súd zastáva názor, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy
aj priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona spočívajúcej v tom, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na dôkaznú situáciu, keď priznanie obžalovaného nebolo jediným usvedčujúcim dôkazom a existoval
ďalší rad na seba nadväzujúcich priamych aj nepriamych dôkazov, postačujúcich pre objasnenie veci
a rozhodnutí o vine a treste. Za takejto situácie ani priznanie obžalovaného ani jeho vyhlásenie o
vine nemožno považovať za také napomáhanie príslušným orgánom, ktoré by v prejednávanej veci
dosahovalo právnu relevanciu ako rozhodujúceho predpokladu pre započítanie poľahčujúcej okolnosti
v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Takúto právnu relevanciu nedosahuje ani vyhlásenie
obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku.

Vykonaným dokazovaním vo vzťahu k výroku o treste súd I. stupňa vyhodnotil trestnú minulosť
obžalovaného a správne u tohto ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona.
S odôvodnením napadnutého rozsudku sa v tejto časti krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach na tieto dôvody poukazuje.

Postup súdu I. stupňa pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona bol správny a zákonný,
nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu Komárno zo
dňa 19.02.2004 sp. zn. 1T/4/2003 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2004 sp.
zn. 1To/144/2004 odsúdený okrem iného aj za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odsek
1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2006, pri ktorom základná
zákonná trestná sadzby predstavovala rozpätie 2 až 8 rokov. Podľa tejto trestnej sadzby je, v zmysle §
11 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 (ktorý zaviedol pojem zločin), potrebné považovať trestný čin
útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona účinného do 01.01. 2006 za zločin.

Okresný súd nepochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 odsek 2 písm.
d/, odsek 4 Trestného zákona, nakoľko s poukazom na vyhlásenie o vine obžalovaného, boli splnené



podmienky na takýto postup a mimoriadne zníženie trestu. Zákon umožňuje takéto zníženie trestu až
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 39
odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by pri mimoriadnom znížení trestu v prejednávanej veci
prichádzalo do úvahy zníženie trestu na 4 roky a 4 mesiace, tak ako na to správne poukázal v odvolaní
prokurátor. Z uvedeného je zrejmé, že trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa bol nižší ako
predpokladá ustanovenie § 39 odsek 4 Trestného poriadku, teda nezákonný. Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd I. stupňa sa zaoberal aj okolnosťami odôvodňujúcimi mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, keď poukázal na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného.
Okresný súd však pochybil, keď postup podľa § 39 odsek 1 Trestného poriadku nepremietol aj do výroku
o treste, ktorý postup nepovažuje krajský súd, napriek odvolacím námietkam prokurátora, za vylúčený.

Na základe obsahu spisového materiálu aj krajský súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému
len postupom podľa § 38 odsek 5 a § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by bol pre
obžalovaného neprimerane prísny a bol by v rozpore s účelom trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení
§ 34 Trestného zákona. V posudzovanej veci mal krajský súd za to, že existujú dôvody na mimoriadne
zníženie trestu aj podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, čo odôvodňujú okolnosti prípadu najmä
s poukazom na zaistené množstvá návykových látok a ich hodnotu ako aj s poukazom na postoj
obžalovaného k prejednávanej veci, ktorý bol od začiatku nemenný pričom dospel k záveru, že pri
ukladaní trestu obžalovanému postupom podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona a jeho mimoriadnom
znížení postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by bol uložený trest
neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného
poriadku zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste, a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/29/2018", "guid": "b14f954e-43eb-49b5-af05-19bfcf56b160:56ed554b-5a38-49b2-b4e9-a57b918a5e4c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ea61bb26-d7d0-469e-aea8-6c6405fef0c0:7e70227e-0f60-42b0-a286-1b46a539adb0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2", "spisova_znacka": "3To/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/95/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2"}]}