Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/179/2018 z 19. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2018, sp. zn. 5Tos/179/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118011398.2 Krajský súd Trnava | 5Tos/179/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2118011398.2 | 2018-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 172 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/254e9cc4-c999-462d-8401-525e56d7835e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118011398.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/179/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011398
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011398.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného H. E., o sťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.7.2018, č.
k. 9PP/74/2018-39, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona súd žiadosť odsúdeného H. E., nar. XX.X.XXXX v Nigérii, t.
č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava I, rozsudkom zo dňa 22.03.2011, sp. zn.1T/116/2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 07.06.2011, sp. zn. 3To/70/2011 podľa § 172 ods.
2 Trestného zákona v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý momentálne vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.7.2018, č. k. 9PP/74/2018-39 rozhodol tak, že podľa § 66
ods. 1, § 67 ods. 1 Trestného zákona súd odsúdeného H. E., nar. XX.X.XXXX v Nigérii, t. č. v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný
súd Bratislava I, rozsudkom zo dňa 22.03.2011, sp. zn.1T/116/2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava, zo dňa 07.06.2011, sp.zn. 3To/70/2011 podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v trvaní
12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý momentálne vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 7 (sedem) rokov.
Proti tomuto uzneseniu podal bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorú dodatočne
písomne odôvodnil. V sťažnosti doslovne uviedol.
Uznesenie okresného súdu ako aj jeho dôvodový základ považujem za nesprávny a nestotožňujem sa s
ním, nakoľko podľa môjho názoru u odsúdeného nie sú splnené zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň



môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 18 ods. 1 Vyhlášky č. 368/2008 Z.z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
do diferenciačnej skupiny „C" v ústave so stredným stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak
a) neplní program zaobchádzania,
b) opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,
c) to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
d) bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 18 ods. 2 Vyhlášky č. 368/2008 Z.z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
v diferenciačnej skupine „C" v ústave so stredným stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny,
b) odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,
c) na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga,
d) odsúdený sa spravidla ubytuje v cele,
e) návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.
Odsúdenému bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 1T/116/2009 zo dňa
22. marca 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava 3To/70/2011 zo dňa 7. júna 2011
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1, písm. b, písm. c), písm. d), ods.
2 písm. e), Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov, ktorý v súčasnosti
aj vykonáva. Začiatok trestu mal odsúdený dňa 7. júna 2011, lehotu k podmienečnému prepusteniu
splnil dňa 9. júna 2018 a koniec trestu má mať dňa 9. júna 2021. Odsúdenému bola do výkonu trestu
zarátaná väzba vykonávaná od 12. júna 2009 do 7. júna 2011. Odsúdený bol 12. júna 2009 dodaný
na výkon väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
kde bolo správanie a vystupovanie menovaného na prevažne na požadovanej úrovni, nedostatky sa
vyskytli v dodržiavaní časového režimu. Následne bol odsúdený 20. júna 2011 premiestnený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov, pričom správanie odsúdeného
nebolo vždy na požadovanej úrovni, prenášanie nedovolených predmetov na pracovisko a odmietnutia
nastúpenia do práce. Odsúdený bol na ďalší výkon trestu premiestnený dňa 2. júla 2013 do ústavu na
výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, pričom správanie odsúdeného
nebolo na požadovanej úrovni, odsúdený opakovane odmietol nastúpiť do práce pričom z dôvodu
opakovaných negatívnych poznatkov bol odsúdený umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „C".
Odsúdený bol 10. decembra 2013 na ďalší výkon trestu premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica - Kráľová pričom správanie odsúdeného spočiatku nebolo na požadovanej
úrovni svojvoľné stláčanie signálnej hlášky, následne sa správanie odsúdeného stabilizovalo a dňa 11.
novembra 2014 bol preradený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B".
Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, kde bol premiestnený dňa 2. septembra 2015, správanie je na požadovanej
úrovni bol päť krát disciplinárne odmenený a disciplinárne tresty nemá vykázané. V predchádzajúcich
ústavoch podával striedavo požadované a slabé pracovné výkony. Odsúdený podľa hodnotenia riaditeľa
ústavu s odstupom času zaujal kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. V závere hodnotenia riaditeľa
ústavu sa konštatuje, že u dosúdeného je menej priaznivá resocializačná prognóza z dôvodu povahy
spáchaného trestného činu.
Okresný súd Trnava na verejnom zasadnutí vyhovel žiadosti odsúdeného H. E., pričom konštatoval tak
splnenie formálnej podmienky, ako aj oboch materiálnych podmienok. Vo vzťahu k prvej materiálnej
podmienke súd uviedol, že odsúdený síce po nástupe výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu Leopoldov a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica vykazoval nedostatky v
dodržiavaní ústavného poriadku a disciplinárne previnenia, avšak túto skutočnosť možno pripísať tomu,
že odsúdený je cudzinec, ktorý v tom čase nerozumel slovenskému jazyku ani právnym predpisom,
pričom postupne sa jeho správanie stabilizovalo a v súčasnosti je dlhodobo na požadovanej úrovni, bol
päť krát disciplinárne odmenený a nemá disciplinárne tresty a jeho hodnotenie je kladné. Okresný súd
v rozhodovaní bez výhrad prevzal argumentáciu odsúdeného, že tento nerozumel a nevedel čo môže a
čo nie a jeho negatívne správanie vyplývalo z adaptácie na výkon trestu a postupne sa stabilizovalo.
S uvádzaným odôvodením Okresného súdu sa nie je možné stotožniť a to z nasledovných dôvodov:



- odsúdený mal počas výkonu väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Bratislava správanie na prevažne dobrej úrovni, jeho správanie sa postupne zhoršilo až po nariadení
výkonu trestu, kedy bol odsúdený právoplatne uznaný za vinného,
- odsúdený prenášal nepovolené predmety na pracovisko, opakovane odmietal nastúpiť do práce,
pričom je potrebné poukázať aj na kolísavé pracovné výsledky, odsúdený podával striedavo požadované
a slabé pracovné výkony,
- odsúdený bol po 2,5 roku výkonu trestu odňatia slobody umiestnený na obdobie 1 roka na oddiel
s diferenciačnou skupinou „C", kde je výrazne zmenený režim: zameranie na dodržiavanie ústavného
poriadku, ubytovanie spravidla na cele, pracovisko v ústave, alebo strážené pracovisko a iné.
Uvedené správanie odsúdeného v súhrne svedčí nie o adaptačnom správaní cudzinca, ktorý nerozumel
reči ako aj spôsobu výkonu trestu, ale o tendenčnom správaní a o nekritickom postoji odsúdeného k
spáchanej trestnej činnosti po právoplatnom odsúdení, pričom správanie bolo kolísavé, čo je nereálne pri
odôvodnení, že odsúdený nerozumel slovenskému jazyku ani právnym predpisom. Poukazujem pritom
aj na hodnotenie riaditeľa ústavu z ktorého je zrejmé, že odsúdený až odstupom času zaujal kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti. Vo veci je tiež potrebné poukázať na to, že aj v súdnom konaní
sa odsúdený opakovane, zjavne tendenčne uvádzal, že nerozumie konaniu a žiadal o tlmočenie do
materinského jazyka igbo s tvrdením, že nerozumie angličtine, a záverečnú reč na odvolacom súde
predniesol v jazyku igbo. K uvedenému je potrebné uviesť, že v Nigérii je úradným jazykom angličtina
a odsúdený v minulosti pracoval v Írsku ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby, pričom s
poukazom aj na charakter zamestnania je zrejmé, že musel ovládať anglický jazyk.
Významným z hľadiska posúdenia splnenia prvej materiálnej podmienky v zmysle ustanovenia § 66 ods.
1 Trestného zákona je zaradenie odsúdeného po viac ako dvojročnom výkone trestu odňatia slobody
na oddiel s diferenciačnou skupinou „C" pričom podstatnými sú dôvody na také zaradenia a to:
a) neplnenie programu zaobchádzania,
b) opakované disciplinárne previnenie,
c) záver psychologického vyšetrenia a
d) preradenie z ústavu s minimálnym stupňom stráženia. .
Z uvedeného vyplýva, že okrem dôvodu podľa písm. c) kedy je dôvodom záver psychologického
vyšetrenia majú ostatné tri dôvody základ v negatívnom správaní vyššej závažnosti, alebo intenzity
nakoľko samotné preradenie do prísnejšieho oddielu sa realizuje len vtedy, ak sa intervenciou personálu
nepodarí správanie odsúdeného stabilizovať. Nemenej významná je doba, kedy sa tak udialo a to po viac
ako dvoch rokoch výkonu trestu, teda v uvedenom nie je možné uvažovať o adaptačnej fáze, prípadne
o nerozumení cudzej reči s následnou neznalosťou podmienok režimu výkonu trestu odňatia slobody.
S prihliadnutím na komplexné hodnotenie riaditeľa ústavu ako aj osobnosť odsúdeného som dospel k
záveru, že u odsúdeného H. E. nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie§ 66 ods. 1 Trestného zákona.
Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody
nepreukázal polepšenie, ale skôr adaptovanie sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody, pričom v
danom prípade je pre posúdenie splnenia materiálnych podmienok nevyhnutné vychádzať zo správania
sa odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody /nie len zo správania za posledné tri roky/;
pričom správanie odsúdeného v predchádzajúcich ústavoch trvajúce viac ako 5 /päť/ rokov nebolo na
požadovanej úrovni, avšak aj z resocializačnej prognózy, ktorá je menej priaznivá.
Požadované správanie v aktuálnom ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou
po dobu 3 /troch/ rokov, ktoré len dva roky predchádzalo termínu, kedy mohol odsúdený požiadať
o podmienečné prepustenie je potrebné považovať za tendenčné, a zjavne nepomerné k správaniu
odsúdeného v predchádzajúcom ústave. Tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odsúdený
počas viac ako sedem ročného výkonu trestu odňatia slobody získal len 5 (päť) disciplinárnych odmien,
čo nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Nedá
sa prehliadnuť ani tá skutočnosť, že disciplinárne tresty nemá vykázané, čo nasvedčuje tomu, že bol
aj disciplinárne postihnutý.
Na základe uvedeného som teda názoru, že u odsúdeného H. E. teda nie je splnená prvá materiálna
podmienka, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie.
Plnenie si svojich základných povinností [e vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej
adaptácie tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí
uviedol, že by chcel vidieť svoju rodinu, ktorú už nevidel viac ako 10 rokov. Odsúdený tiež na verejnom
zasadnutí nijako nepreukázal zdroj získavania finančných prostriedkov po prípadnom prepustení z
výkonu trestu, pričom poukazujem na to, že pred spáchaním trestnej činnosti nemal prácu a finančné
prostriedky na živobytie, ktoré si chcel zabezpečiť páchaním drogovej trestnej činnosti, pričom ako



pašerák preniesol na územie Slovenskej republiky cca 0,7 kilogramu kokaínu. V otázke posúdenia
splnenia druhej materiálnej podmienky v podobe prognózy pozitívneho správania sa v budúcnosti,
nemožno od odsúdeného očakávať, že povedie riadny život o čom svedčí najmä skutočnosť, že do
budúcna nemá zabezpečený získavania finančných prostriedkov, nie je preukázané, že sa bude mať
kam vrátiť bývať do Španielska, nakoľko nie je dlhodobo v kontakte s manželkou, čím by sa dostal do
obdobnej situácie ako pred spáchaním trestnej činnosti.
Na základe uvedeného som toho názoru, že prognóza u obvineného nedáva záruku, že odsúdený
povedie po prípadnom podmienečnom prepustení riadny život, teda som toho názoru, že odsúdený
nespĺňa ani druhú materiálnu podmienku v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona
a to, že v budúcnosti povedie riadny život. V súvislosti s uvádzanými podmienkami podmienečného
prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 a nasl. Trestného zákona je nutné poznamenať, že pre
účely podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť splnená jednak formálna
podmienka, v podobe výkonu (3/4) troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody a súčasne aj obe vyššie
uvádzané materiálne podmienky. Teda po zohľadnení tak návrhu odsúdeného ako aj hodnotenia riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako aj ostatného spisového materiálu a výsluchu odsúdeného na
verejnom zasadnutí nemožno v tomto prípade opodstatnene a dôvodne konštatovať splnenie zákonných
podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V neposlednom
rade poukazujem na to, že odsúdený by sa v prípade vyššie naznačeného mohol vrátiť do Nigérie,
čím by bola znemožnená kontrola nad odsúdeným počas plynutia skúšobnej doby čím by sa eliminoval
význam podmienečného prepustenie, ktoré by sa tým stalo prakticky prepustením. Na základe vyššie
uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a to
podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a žiadosť odsúdeného H. E. o podmienečné
prepustenie zamietol.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia.
Žiadosti odsúdeného vyhovel čo odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd
k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vykonaním časti trestu, ktorá odôvodňuje jeho podmienečné prepustenie, a spĺňa aj
podmienky materiálne. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie. Odsúdený síce po nástupe výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov a v ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica vykazoval
nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a disciplinárne previnenia, avšak túto skutočnosť možno
pripísať tomu, že odsúdený je cudzinec, ktorý v tom čase nerozumel slovenskému jazyku ani právnym
predpisom, pričom postupne sa jeho správanie stabilizovalo, v súčasnosti je dlhodobo na požadovanej
úrovni, bol päťkrát disciplinárne odmenený a nemá disciplinárne tresty, jeho hodnotenie je kladné, preto
túto materiálnu podmienku mal súd za splnenú.
Odsúdený splnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, hoci v jeho
prípade išlo o okolnosť náročnejšiu na posúdenie, keďže mal 2 záznamy spáchanej trestnej činnosti v
registri trestov a menej priaznivú resocializačnú prognózu, nakoľko sa jedná o obzvlášť závažný zločin.
Súd zohľadnil, že v prípade odsúdeného nešlo o recidívu (bol mu ukladaný súhrnný trest), pričom
riziko recidívy u odsúdeného vzhľadom k jeho trestnej minulosti a prognóze sociálneho zlyhania nie
je príliš veľké. Doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o jeho prevýchove a úspešnej resocializácii.
Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, aj vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti
a skutočnosť v akom ústave vykonáva trest, že je možné dôvodne očakávať, že odsúdený povedie riadny



život, avšak z dôvodu, aby závažnej trestnej činnosti, určil súd odsúdenému maximálnu dĺžku skúšobnej
doby v trvaní 7 rokov, v ktorej bude sledovať jeho správanie.
Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy, boli podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne
vyhodnotené a to najmä vo vzťahu k správaniu sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a
z toho vyplývajúcej prognózy o jeho ďalšom správaní sa v prípade, že by bol podmienečne prepustený.
Za správne považuje sťažnostný súd vyhodnotenie správania sa odsúdeného, ktoré podal prokurátor
vo svojej sťažnosti. Podrobným spôsobom označil podstatné momenty v priebehu výkonu trestu odňatia
slobody a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. Vzhľadom na obsahovo vyčerpávajúce a vecne
správne odôvodnenie sťažnosti prokurátora, sťažnostný súd na toto odkazuje. Je možné tak iba
zopakovať, že negatívne správanie odsúdeného nie je možné pripísať adaptačným problémom a jeho
náprava nebola doposiaľ uskutočnená v takom rozsahu, aby bolo možné dôvodne predpokladať, že po
podmienečnom prepustení na slobodu bude viesť riadny život.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré
mu garantuje zákon. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, potrebnom na preukázanie
skutkového a právneho stavu.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie tak, že túto ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.