{"guid": "67204a1c-7d1a-421a-9733-c9f9065de7ef:c73ee7d0-f896-4c81-ba89-bbd6cf902bd8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1", "spisova_znacka": "25CoP/28/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/28/2018 z 10. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. júla 2018, sp. zn. 25CoP/28/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1", "identifikacne_cislo": "2217200733", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2018-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c73ee7d0-f896-4c81-ba89-bbd6cf902bd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200733
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217200733.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: L. A., nar. XX.X.XXXX, adresa J. XXX, zastúpená
advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750 a otca: J. I., nar.
XX.X.XXXX, adresa V., U. C. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie
matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/2/2017 - 88 zo dňa 9.11.2017
- výlučne v časti určenia výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutej časti výživného a v  závislom výroku o
náhrade trov konania      p o t v r d z u j e.

II.  Žiaden z účastníkov  n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal k povinnosti platiť na jeho výživu sumu 60,-
Eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.9.2017, dlh na zročnom
výživnom, ktorý vznikol otcovi za obdobie od 12.9.2017 do 9.11.2017 v sume 63,18 Eur súd otcovi
povolil splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 5,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd  zrušil predbežné opatrenie tunajšieho súdu nariadené
uznesením č. k. 6P/41/2015-61 zo dňa 9.12.2015. Ďalej súd upravil styk otca s maloletým nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý párny týždeň roka v sobotu od 15.00 h do 19.00 h a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 h do 19.00 h. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi ho
v stanovenom čase odovzdať pri vchode do bytového domu, v ktorom matka býva. Otec je povinný v
stanovenom čase dieťa matke pri vchode do bytového domu, v ktorom matka býva, vrátiť. V prípade, že
sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode
vzájomne sa informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1 až
5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 25 ods. 1, 4  Zákona o rodine. Vecne súd v napadnutej časti
výživného vychádzal z tých zistení, že matka maloletého má v súčasnosti príjem z materskej (10,- Eur
denne), poberá prídavky na dve deti a dostáva výživné od otca na maloletého 30,- Eur mesačne, taktiež
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k mal. K., nar. v P. XXXX, otec dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený).
Vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudla z peňažných prostriedkov po predaji zdedeného rodinného domu
v roku 2014, nie je zaťažený úverom, výdavky na bývanie predstavujú 150,- Eur mesačne. Maloletý je
v jej celodennej starostlivosti, do škôlky ešte nechodí. Navštevuje s ním neurológa kvôli hyperaktivite, k



tomu mu kupuje B vitamín a sirup na upokojenie podľa potreby. Bude s ním navštevovať logopéda. Iné
zvýšené výdavky naňho nemá. V čase poslednej úpravy výživného bola taktiež na materskej dovolenke,
z obdobia spolužitia s otcom má vedomosti o jeho príjme 800,- Eur mesačne. Za obdobie od apríla
do decembra 2016 vrátane vykázala matka príjem v priemere 244,32 Eur mesačne. Za obdobie júl až
september 2017 bola matke vyplatená materská v priemere 297,23 Eur mesačne. Do júla poberala
rodičovský príspevok (od mája určený na 213,20 Eur), poberá prídavky na dve deti (2x 23,52 Eur).
Otec podľa svojich tvrdení pracuje iba brigádnicky pár dní v mesiaci, má základné vzdelanie. Nie je
evidovaný na úrade práce. Je nemajetný, býva u svojej matky v rodinnom dome, patriacom jeho matke,
na bývanie neprispieva žiadnou sumou. V apríli tohto roka uzavrel nové manželstvo, jeho manželka má
príjem 600,- Eur mesačne. Otec vykázal za obdobie január, marec až december 2016 príjem v priemere
79,29 Eur mesačne. Od septembra tohto roku pracuje na dohodu, príjem mal vykázaný v septembri
42,06 Eur a v októbri 77,17 Eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne mal zamestnávateľom vykázané
príjmy aj v období od januára do júna okrem marca 2017 (v sumách 110, 45, 25, 25, 25,- Eur). K svojmu
zdravotnému stavu predložil lekársku správu psychiatra, podľa ktorej bol hospitalizovaný na psychiatrii
od 1. do 18. decembra 2015, následne bol 3x na kontrole (naposledy vo februári 2016), stav mal plne
kompenzovaný. Jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti trvajú, deti sú narodené v roku 2007 a 2009
pochádzajú z jeho prvého manželstva (rozvedené v roku 2011), výživné 2x 50,- Eur na tieto deti má otec
určené súdnym rozhodnutím z 12.9.2011.

3. Súd prvej inštancie ďalej argumentoval tým, že v danom prípade ide o určenie výživného pre dieťa
vo veku 2 a pol roka, výrazne zvýšené výdavky matka na jeho starostlivosť nemá. Otec nemá riadne
a stále zamestnanie, vykázal nízky príjem, avšak tu súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby
maloletého sa zvyšujú, jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených
potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania sa zvyšujú a budú sa
aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie pomerov rodiča) a k tomu sa budú
úmerne zvyšovať aj požiadavky na vyššom výživnom od povinného rodiča. Otec nie je evidovaný na
úrade práce, nepreukázal žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nemohol riadne v plnom pracovnom
úväzku pracovať a zabezpečiť si tak stály a pravidelný príjem a tým aj prostriedky na platenie
výživného. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd upravil s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa a
schopnosti otca. Schopnostiam otca a veku dieťaťa (vzhľadom na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti
k školopovinným deťom) takto zodpovedá určenie výživného na 60,- Eur mesačne (keď pri rovnakých
pomeroch otca bolo výživné k tomuto dieťaťu upravené dohodou rodičov pred 2 rokmi na 50,- Eur
mesačne, kedy matka nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a to od podania návrhu matky. Vyživovaciu
povinnosť otcovi súd upravil teda spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa
rozhodnutia (výživné za mesiac november bude splatné 20. novembra) na výživnom vznikol dlh, ktorý
je povinný splatiť približne do roka.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne len v časti výživného, podali odvolanie matka i
otec.

6. Matka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výživného zmenil tak, že otec je povinný na výživu maloletého platiť mesačne 95,-
Eur so s platnosťou vždy do 20. dňa mesiaca k rukám matky počnúc dňom 12.9.2017 a aby následne
podľa stavu aktuálneho ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu určil aj dlh na zročnom výživnom za
obdobie od 12.9.2007 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodol o spôsobe zaplatenia tohto dlhu.
Argumentovala tým, že odvolanie podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď nesprávne
právne posúdenie veci v súdom prvej inštancie spočíva v neaplikácii alebo nedostatočnej a nedôslednej
aplikácii § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorej na schopnosti, možnosti a majetkove
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Otec nemá dôležitý dôvod predstavujúce pre neho prekážku zamestnať
sa, napríklad zdravotný dôvod; otec počas svojho výsluchu a vo svojich podaniach neoznačil alebo
nepredniesol žiaden relevantný dôvod, ktorý by mu bránil riadne sa zamestnať. V podstate sa vyhýba
práci v očakávaní, že takto nebude musieť platiť výživné. Súd prvej inštancie sa uspokojil s povrchným



a nepodloženým vyhlásením otca o tom, že nenájde prácu, i keď práce je dosť. V čase prípravy tohto
podania je v okrese Dunajská Streda 728 voľných pracovných miest vhodných pre osobu so základným
vzdelaním od 99 zamestnávateľov - vychádza z údajov na internetovej stránke N. v sekcii voľné pracovné
miesta. Aby bol tento argument aj konkrétny, pripája niektoré pracovné ponuky inzerované na tejto
stránke úradu práce. Z predloženého prehľadu je zrejmé, že v okruhu do 20 kilometrov od miesta
svojho trvalého pobytu má otec maloletého dieťaťa k dispozícii celý rad pracovných príležitostí, pre
ktoré postačuje aj základné vzdelanie. Najnižšie zverená ponuka mzdy nie je nižšia ako 550,- Eur. Súd
prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil absenciu riadneho zamestnania u otca maloletého, nakoľko je
zrejmé, že na strane otca môžu existovať len subjektívne dôvody, pre ktoré otec nepracuje (jeho nevôľa,
neochota) a nie objektívne prekážky.

7. K svojmu odvolaniu matka pripojila desať inzerovaných ponúk práce, na ktoré sa v odvolaní
poukazovala.

8. Otec odvolacím návrhom žiadal zmenu rozsudku súdu prvej inštancie napadnutej časti výživného
tak, aby bol zaviazaný k povinnosti platiť na maloletého sumu 50,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.9.2007 eventuláne, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Ako odvolacie
dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku, keď
poukázal na to, že má len základné vzdelania, býva u svojej matky v rodinnom dome, pracuje na dohodu.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne sú jeho príjmy za január 2017 vo výške 110,- Eur, za február 2017
vo výške 45,- Eur, za apríl 2017 vo výške 25,- Eur, za máj 2017 vo výške 25,- Eur a za jún 2017 vo
výške 25,- Eur. Popri tom má ešte príjem z príležitostných prác 100,- Eur až 150,- Eur, aby mohol plniť
vyživovaciu povinnosť aj z prvého manželstva určenú súdnym rozhodnutím a to dvakrát po 50,- Eur.
Spoločnú domácnosť matky maloletého opustil kvôli jej správaniu sa, ktorá mu dennodenne vyčítala, že
býva v jej byte a mala hysterické výstupy. Keď si našiel priateľku, ktorú si následne zobral za manželku,
z pomsty začala vymýšľať, že ju sexuálne obťažuje. Tiež uviedla, že je biologickým otcom jej ďalšieho
dieťaťa, pričom do dnešného dňa nepodala návrh o určenie otcovstva. Pokiaľ matka deklaruje príjem
jeho manželky 600,- Eur, zabudla uviesť, že ona má dve vyživovacie povinnosti voči svojim deťom z
predchádzajúceho manželstva. Pritom matka uviedla, že býva v trojizbovom byte, kde má náklady 150,-
Eur, keď nič jej nebráni v tom, aby sa presťahovala do menšieho bytu a tak znížila tieto svoje náklady.

9. K odvolaniu matky sa otec písomne vyjadril v tom smere, že spoločnú domácnosť matky maloletého
opustil kvôli jej správaniu sa, keďže mu dennodenne vyčítala, že býva v jej byte, dokonca si ju aj chcel
zobrať za ženu, ale ona to odmietla. Matka má vedomosť o tom, prečo nemôže mať trvalý pracovný
pomer, má viac exekúcií a v prípade riadneho zamestnania by výplatu zobrali exekútori a nezostali by
mu peniaze ani na riadne splnenie vyživovacej povinnosti. Preto naďalej trvá na svojom návrhu platiť
na maloletého výživné v sume 50,- Eur mesačne.

10. K odvolaniu otca sa matka prostredníctvom právneho zastúpenia vyjadrila tak, že z hľadiska
predmetu konania nie sú použiteľné informácie otca o okolnostiach opustenia spoločnej domácnosti a
nie o informácii o okolnostiach tvrdeného sexuálneho obťažovania. Otec uvádza prehľad svojich príjmov
za obdobie od januára do júna 2017, resp. aj príjem z príležitostných prác. K tejto časti sa podrobne
vyjadrila vo vlastnom odvolaní, keď vychádzala z údajov úradu práce o voľných pracovných miestach,
čím je možné dospieť k záveru, že u otca maloletého dieťaťa sú dané predpoklady oprávňujúce na
vyslovenie záveru, že otec sa úmyselne vyhýba práci. Snahu otca o bagatelizovanie svojej vyživovacej
povinnosti odkazom na jej možnosti predaja jej bytu a presťahovania sa do bytu menšieho je možné
hodnotiť opätovne len v neprospech otca a ako právne neodôvodnenú argumentáciu.

11. Procesný opatrovník maloletého samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky a otca a k
ich vyjadreniam vo svojich písomných podaniach uviedol, že  navrhuje určiť výživné podľa schopností
a možností otca prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Poukázal tiež na to, že v
súčasnosti otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Posledná doba evidencie trvala od
25.2.2015 do 6.7.2015, keď menovaný bol vyradený z evidencie, lebo odmietol ponuku vhodného
zamestnania. Otec nepoberá hmotnú núdzu, ani iné štátne sociálne dávky.

12. K doručeným vyjadreniam už matka a otec, ako i procesný opatrovník, ďalšie písomné vyjadrenia
nepodali.



13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 zákona č.  162/2015 Z.z. účinného
od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.
3 CSP), a dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom pre maloletého je
odvolanie ako matky, tak i otca nedôvodné, preto v tejto jedinej napadnutej časti odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti
pre určenie výživného otca na maloleté dieťa v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom
súdu prvej inštancie.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je  zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine,  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti



súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

26. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého
dieťa, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky pre určenie
výživného pre maloletého J. sú jednoznačne splnené, a to i pokiaľ ide o jeho záver o výške výživného.
Podľa odvolacieho súdu totiž za daného stavu preukázaným odôvodneným potrebám maloletého, ako
aj možnostiam a schopnostiam povinného otca, zodpovedá práve súdom prvej inštancie určená suma
60,- Eur mesačne. Odvolanie podané matkou tak odvolací súd čo do zdôvodnenia žiadanej výšky
výživného 95,- Eur mesačne nepovažoval za dôvodné. Matka argumentovala hlavne tým, že nemožno
akceptovať skutočnosť, že otec nepracuje, má príjem iba z brigád, pričom jeho argumentácia zameraná
predovšetkým na opis okolností opustenia spoločnej domácnosti, nie je z hľadiska charakteru predmetu
konania použiteľná, rovnako ako ani jeho odkaz na jej možnosť predať svoj byt a presťahovať sa do



menšieho. Mala za to, že otec nevyvíja dostatočnú snahu sa zamestnať a zodpovedajúcim výživným
riadne prispievať na svojho syna, keď uvádzala, že v súčasnosti je dostatok pracovných príležitostí, aj
pre osoby so základným vzdelaním a kde by otec mohol dosahovať dostatočný príjem, pričom najmenšia
ňou zistená ponuka z inzerátov je 550,- Eur mesačne.

28. V konaní bolo nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal maloletý dva a pol roka, s
tým že bol v celodennej starostlivosti matky s bežnými výdavkami. Matka je na rodičovskej dovolenke,
s tým že v priebehu konania jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému K. nar. XX.X.XXXX,
jeho otec je neuvedený, jej príjmom je rodičovský príspevok do mája 2017 vo výške 203,20 Eur mesačne,
od júna 2017 vo výške 213,20 Eur a od augusta 2017 rodinné prídavky na dve deti po 23,52 Eur
mesačne. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje len brigádne s minimálnymi príjmami, v minulosti
mal psychiatrické problémy, od roku 2016 je jeho zdravotný stav plne kompenzovaný, má ešte ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k maloletej Z. nar. XX.X.XXXX a M. nar. XX.X.XXXX so súdom určeným výživným
po 50,- Eur mesačne na každé dieťa (rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3 C/237/2010-32 zo dňa
12.9.2011), ktoré deti pochádzajú z jeho rozvedeného manželstva, je ženatý, manželka pracuje. Otec
dosiahol základné vzdelanie, podľa jeho vyjadrenia zo dňa 17.2.2018 nemá trvalý pracovný pomer preto,
lebo má viac exekúcii a v prípade riadneho zamestnania by jeho výplatu zobrali exekútori a nezostal by
mu príjem ani na riadne splnenie vyživovacej povinnosti.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o skúmanie možností a schopností otca, pre účely
určenia výšky výživného pre maloletého J., je skutočne treba konkrétnejšie prihliadnuť na reálne
zárobkové možnosti a schopnosti otca, ktoré sú dané jeho fyzickým stavom, vekom, jeho vedomosťami a
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním, schopnosťami, ako aj zameraním. Pri posudzovaní potencionality
príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných
skutočností, musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v
konaní preukážu, pričom za týmto účelom je súd povinný aj sám vykonať náležité dokazovanie.
U otca maloletého ide o fyzicky zdravého 35-ročného muža (jeho zdravotný stav po psychiatrickej
stránke je už kompenzovaný) so základným vzdelaním, v súčasnosti si privyrába brigádnicky, prípadne
krátkodobo na dohodu o vykonaní práce, podľa jeho tvrdení sa nechce zamestnať na trvalý pracovný
pomer len z obavy z exekúcií. Je pritom všeobecne známe, na čo poukázala aj matka vo svojom
odvolaní, že aktuálna nezamestnanosť v Trnavskom kraji je veľmi nízka, všeobecne je veľký dopyt
firiem (najmä výrobných) po zamestnancoch, pričom mnohé výrobné spoločnosti sú vzhľadom na
nedostatok zamestnancov nútené dovážať ich dokonca zo zahraničia. V týchto spoločnostiach totiž
po predchádzajúcom zaškolení zamestnávajú aj osoby so základným vzdelaním. Otec pritom žiadnym
spôsobom nepreukázal, a ani netvrdil, že pri súčasnej situácii na trhu práce by mala existovať nejaká
prekážka pri jeho prijímaní do konkrétneho zamestnania. Odvolací súd má preto za to, že otec je schopný
dosahovať najmenej mzdu pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov, respektíve zamestnancov
so základným vzdelaním, pričom údaje o štruktúre priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
podľa klasifikácie zamestnaní, či vzdelania, ako aj iných kritérií pre územie Slovenskej republiky,
každoročne spracováva Štatistický úrad Slovenskej republiky, z ktorého posledného zverejneného
dokumentu -  Štruktúra miezd v SR za rok 2016 (zverejnený na webovej stránke Štatistického úradu
SR, N. v oddelení Produkty  - Katalóg publikácií - Štruktúra miezd v SR 2016) vyplýva priemerná hrubá
mesačná mzda pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov mužov za rok 2016 vo výške 655,- Eur a
ich priemerná čistá mesačná mzda vo výške 527,- Eur, ako aj priemerná hrubá mesačná mzda mužov
so základným vzdelaním za rok 2016 vo výške 766,- Eur a ich priemerná čistá mesačná mzda vo výške
606,- Eur. Príslušný dokument odvolací súd doručil účastníkom konania a umožnil im sa k nemu vyjadriť.

30. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval iba otec, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že má veľa
exekúcii, preto sa nemôže zamestnať na trvalý pracovný pomer, lebo mi mu z výplaty strhali na exekúcie
a nezostali by mu finančné prostriedky na výživné. Snaží sa preto zamestnať na dohodu, tak mu aspoň
zostanú finančné prostriedky na platenie výživného.

31. K uvedenej argumentácii otca, odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred
ostatnými záväzkami a výdavkami povinného rodiča. Zároveň sa je možné všeobecne domnievať,
napokon vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že príjem z pracovného pomeru je nielen vyšší,
ale zároveň má aj charakter pravidelnosti, oproti príjmu z prác na dohodu o vykonaní práce, resp. z
príležitostných brigád. Napokon pre prípad neplnenia si riadne vyživovacej povinnosti nastupuje právo
oprávnenej osoby (tu maloletého dieťaťa) výživné vymáhať prostredníctvom exekúcie, ktorá exekučná



pohľadávka na výživnom je pohľadávkou prednostnou, to znamená, že má pri uspokojovaní absolútnu
prednosť pred pohľadávkami ostatnými (pozri § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/1995 Exekučný
poriadok).

32. Odvolací súd preto vychádzal zo štatistických údajov, podľa ktorých otec ako muž, pomocný,
nekvalifikovaný pracovník so základným vzdelaním môže dosahovať priemernú čistú mesačnú mzdu
vo výške od 527,- Eur do 606,- Eur mesačne. Z takto ustálenej potencionálnej mzdy otca, vzhľadom
na existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti ešte k dvom maloletým deťom, naposledy určenej
súdnym rozhodnutím po 50,- Eur mesačne ešte v roku 2011, pričom ide o staršie deti od maloletého
J. odvolací súd ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletého dnes
už trojročného J. vo výške určenej súdom prvej inštancie t.j. 60,- Eur mesačne, a to vychádzajúc zo
všetkých vyššie uvedených skutočností, posúdiac možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z
rodičov osobitne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby každého z maloletých detí otca, opierajúc sa o
výsledky vykonaného dokazovania. Tu odvolací súd podporne vychádzal aj zo zaužívanej súdnej praxe,
podľa ktorej celková výška výživného má zodpovedať rozpätiu približne 25% až 30% z dosahovaného
(tu predpokladaného) príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou
oprávnené. Preto pokiaľ by sme aj vychádzali z uvedeného najvyššieho možného predpokladaného
čistého príjmu otca vo výške 606,- Eur mesačne, z ktorého 30% predstavuje sumu 181,80 Eur, ktorá sa
musí rozdeliť medzi všetky tri maloleté detí otca, s ponechaním aspoň minimálnej rezervy pre staršie
deti, podľa odvolacieho súdu je výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 60,- Eur pre maloletého
J. skutočne za daného stavu zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam jeho výživou povinného otca.
Vo zvyšnej časti, do výšky matkou požadovaného výživného 95,- Eur mesačne, a tým nedostatočného
výživného podľa návrhu otca 50,- Eur mesačne, odvolací súd návrhy matky a tiež i otca považoval za
nedôvodné.

33. Ďalšie odvolacie argumenty otca a matky, na ktoré predmetné odôvodnenie nereagovalo,
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu rodičov, často zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Odvolací súd preto vychádzajúc z uvedeného potom rozsudok v napadnutej časti bežného
výživného, ako i zročného - ako vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov
konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím §  387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52        a § 58 CMP s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola  upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/2/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}