Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/73/2018 z 19. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. júna 2019, sp. zn. 14S/73/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200262.2
Krajský súd Trnava | 14S/73/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200262.2 | 2019-06-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 6 SSP, § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., § 45 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b60ddb9-2a88-42aa-b306-795c0d1514fa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200262.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/73/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200262
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200262.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza
a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: MS - Spark s.r.o.,
so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 36 298 964, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom Advokátskej kancelárie Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 463809/2018 zo dňa 13.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu  z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím
č.100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 určil daňovému subjektu MS - Spark s.r.o., so sídlom  Hlavná 23,
917 01 Trnava rozdiel dane v sume 56.323,30 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2015 a nepriznal nadmerný odpočet v sume 7.469,73 Eur a zároveň vyrubil daň v sume
48.853,57 Eur.
2.
Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že v danom prípade bolo preukázané,
že žalobca uzatvoril iba formálne zdaniteľné obchody, predložením požadovaných dokladov a správca
dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecné preukázanie uskutočnenia obchodných
transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov, reálnosť poskytnutia služby. Faktúry
ktorými boli deklarované dodávky služieb poukazujú iba fakturačný pohyb, bez reálneho uskutočnenia.
Správca dane ďalej uviedol, že skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt MS - Spark s.r.o., eviduje
vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti Trans Pevas s.r.o., toto všetko ešte nepreukazuje, že
dodávky služby boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Z vyššie uvedených zistení správcu
dane vyplýva, že žiadnou z preverených osôb nebolo preukázané reálne dodanie služby a že práve
tá istá služba skončila u konečného zákazníka. Reálne plnenie predmetu fakturácie nebolo daným
subjektom MS - Spark s.r.o. relevantnými dôkazmi o uskutočnení zdaniteľného obchodu za december
2015 vierohodne preukázané. Predložené dôkazné prostriedky pri kontrole sú nevyhnutné v súlade s §
45 ods. 2 písm. c), e) zákona č. 563/2009 Z.z. a pre preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie
práva na oslobodenie od dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane ďalej uviedol,
že zamestnanci správcu dane rozsiahlym preverovaním získali len všeobecné a vyhýbavé tvrdenia
preverovaných osôb, ktoré spochybnili reálne dodanie služieb spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. a teda



spochybnili právo na odpočítanie dane z uvedenej služby; niektoré osoby ktoré správca dane chcel
vypočuť ako svedkov robili prieťahy v daňovom konaní, resp. vôbec nespolupracovali so správcom dane.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.03.2017 odvolanie.
4.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán svojim
rozhodnutím číslo 463809/2018 zo dňa 13.08.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017.
5.
Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR,  ani v tomto prípade nebolo zo strany daňového subjektu ani deklarovaného
dodávateľa, bez pochybností preukázané, že fakturované práce pre žalobcu boli skutočne dodané
spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. Výpovede p. Podoláka - konateľa deklarovaného dodávateľa boli
nejasné, neúplné. P. Podolák  síce všeobecne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale chýbali mu
relevantné znalosti o jednotlivých plneniach, ktoré by mal ako skutočný dodávateľ mať, najprv nepoznal
osobu Ing. Stanislava Bačíka, PhD., konateľa daňového subjektu s ktorým mal uzatvárať obchody v
hodnote niekoľko stotisíc eur, k fakturovaným zdaniteľným obchodom sa vôbec nevedel vyjadriť, nevedel
čo bolo ich predmetom, ako zabezpečil ich vykonanie, kým a akým spôsobom boli vykonané, či boli
uhradené, kto zabezpečoval materiál, dokonca si nebol istý, či podpisy na sporných faktúrach sú jeho
vlastné. Podľa protokolu o odovzdaní účtovníctva a dokladov spoločnosti zo dňa 15.2.2016, ktorý doručil
p. Podolák správcovi dane elektronicky dňa 10.8.2016 mali byť spoločnosti Bankrot s.r.o. okrem iného
odovzdané aj výplatné pásky, výplatnice miezd, prehľady o zrazených preddavkoch na daň zo závislej
činnosti, hlásenia o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti, čo je v rozpore s tvrdením p.
Podoláka o tom, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Z informačného systému Finančnej
správy SR vyplýva, že spoločnosť Trans Pevas s.r.o. nikdy na daň zo závislej činnosti registrovaná
nebola a žiadne prehľady a hlásenia nepodávala. Pravdivosť obsahu uvedeného dokumentu  je v
týchto dôvodoch sporná. Ďalej z  informačného systému Finančnej správy SR bolo taktiež zistené, že
spoločnosť Trans Pevas s.r.o. nepodal daňové priznanie na dani z príjmov za rok 2015, t. j. nedeklarovala
výkon ekonomickej činnosti ani uskutočnenie žiadnych obchodov v r. 2015. Druhostupňový správny
orgán preto skonštatoval, že správca dane postupoval v danom konaní v súlade so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi a rešpektoval zásady daňového poriadku. Chránil záujmy štátu a obcí,
dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, konal v
súčinnosti s daňovým subjektom, vykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, využil všetky dostupné zákonné prostriedky ktoré mal k
dispozícii a povinnosti daňového subjektu ukladal v medziach stanovených zákonom a preto odvolací
orgán dospel k záveru, že správca dane ako prvostupňový orgán vykonal dostatočné dokazovanie a
stotožnil sa s jeho závermi.

II. Žaloba a jej dôvody

6.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej  lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu  dňa 21. septembra 2018 žalobu, v ktorej namietal, že žalobca v rámci daňovej kontroly
predložil správcovi dane kontrolný výkaz spoločnosti Trans Pevas s.r.o. za mesiac december 2015, ktorý
potvrdil, že daň z predmetných obchodných transakcií bola odvedená a ktorý podobne ako evidencia
DPH preukazuje reálny obchod, ako sa uskutočnil a kto ho vykonal. Správca dane uvedený dôkaz
síce uviedol vo svojom rozhodnutí, avšak odmietol sa ním hlbšie zaoberať. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaný svoje rozhodnutie postavil na skutočnosti, že sa mu nepodarilo skontaktovať právneho
nástupcu dodávateľa žalobcu, čo malo podľa názoru žalovaného spochybniť reálne dodanie tovaru
spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. pre žalobcu. Uvedené konštatovanie je podľa názoru žalobcu založené
na domnienke žalovaného. Skutočnosť, že sa nepodarilo skontaktovať s dotknutým daňovým subjektom
nie je skutočnosťou, ktorá by vyvracala reálnosť dodania tovaru a služieb. Správca dane nemôže
pripisovať neplnenie si povinností iných daňových subjektov, na ktoré nemá kontrolný subjekt vplyv,
na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný tak pripísal porušenie povinností vyplývajúcich
pre iné subjekty na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu a nevysporiadal sa s aktuálne platnou
judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky NS SR 6Sžf 81/2013 a 3Sžf 1/2011.



7.
Žalobca ďalej uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosti o dôkazoch ktoré predložil žalobca v rámci
daňovej kontroly, ako aj o jeho tvrdeniach, bol s poukazom na ust. § 65 ods. 3 daňového poriadku
povinný daňovému subjektu túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi a to takými, ktoré jeho tvrdenie
vyvracajú. Žalovaný však takýmito dôkazmi nedisponoval a svoje tvrdenia postavil len na domnienkach.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti
o správnosti a pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal. V tejto súvislosti správca
dane pri dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti predmetných právnych vzťahov, svedčí o tom to, že
skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Žalobca ďalej
namietal, že žalovaný dospel k záveru, že v prípade spolupráce medzi spoločnosťou Trans Pevas s.r.o.
a ním išlo o umelo vytvorené dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Skutočnosť, že daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je
dôkazným bremenom správcu. Je preto úlohou správcu, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania
overil, či došlo k takémuto zneužívaniu konania u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o
tomto konaní vedel alebo musel vedieť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 6.7.2016 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický
štát proti RecoltaRecycling SPRL). Súdny dvor v bode 51 citovaného rozsudku Optigen okrem iného
vyvodil záver, že plnenia, ktoré nie sú samy o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú
dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku
4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené,
bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého
dodávateľského reťazca, a/ alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ
dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po
plnení uskutočneným týmto platiteľom dane.
8.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný spochybňuje dodanie tovaru služieb na základe tvrdení, ktoré
žiadnym spôsobom nepreukázal a len na základe domnienok, ktoré žalobca počas výkonu kontroly
vyvrátil, pričom uvedené skutočnosti však nie sú obsahom rozhodnutia žalobcu, v dôsledku čoho sa javí
toto rozhodnutie ako nezákonné, nakoľko správca dane sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré vyšli v priebehu kontroly najavo.
9.
Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 277/14, PPUH Stehcemp sp. j. Florian
Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek zo dňa 22. októbra 2015 vo výroku ktorého Európsky
súdny dvor skonštatoval v podstate to, že bez toho, aby sa od  zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania,
ktoré jej neprináleží, musí správca dane preukázať, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že
uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Záverom
žalobca skonštatoval, že aby daňový subjekt sám preveroval, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na
tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon tohto práva, disponuje predmetným tovarom, je
schopný ho dodať a či si splnil povinnosť podať daňové priznanie, uhradil DPH, aby sa tým daňový
subjekt ubezpečil, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod a jednak aby v
tejto súvislosti disponoval príslušnými dokumentmi.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika
10.
K žalobe sa písomne vyjadril dňa 23.11.2018 žalovaný, ktorý k dôvodom žaloby uviedol, že považuje
námietky uvedené v žalobe za nedôvodné a v rozpore so skutkovým stavom.  Žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr, podľa ktorých mal byť dodávateľom
fakturovaných tovarov a služieb spoločnosť Trans Pevas s.r.o. Prvostupňový  správny orgán preveroval
pravdivosť a opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane u konateľa deklarovaného dodávateľa.
11.
Tento síce všeobecne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale chýbali mu relevantné znalosti
o jednotlivých plneniach, ktoré by ako skutočný dodávateľ musel mať, najskôr osobu Ing. Stanislava
Bačíka, PhD., konateľa žalobcu, nepoznal, nevedel sa vyjadriť k hodnote obchodov, k fakturovaným
zdaniteľným obchodom, nevedel sa vyjadriť k predmetom obchodu, ako ich zabezpečil, ako boli



vykonané, dokonca si nebol  istý ani to, či podpisy na sporných faktúrach sú jeho vlastné. Žalovaný
uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania
dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným,
potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre                 ( rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011).
12.
Žalobca a ani deklarovaný dodávateľ Trans Pevas s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli
skutočne dodané práve spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. a z tohto dôvodu žalobca neuniesol svoju
zákonnú dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku v spojitosti s § 49 až 51 zákona
o DPH,  ktoré je podporené početnou judikatúrou NS SR. K rozsudkom ESD, na ktoré poukázal
žalobca, žalovaný uviedol, že tieto sú neaplikovateľné pre daný prípad, a to preto, že v prípade
zmienených rozsudkov ESD, preverované zdaniteľné plnenia spĺňali vecné (hmotnoprávne) i formálne
podmienky vzniku práva na odpočítanie dane. Tieto podmienky neboli splnené na inom stupni reťazca,
o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť. V danom prípade však nie sú splnené
podmienky vzniku práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni priamo u žalobcu. Z vykonaného
dokazovania preto žalovaný konštatoval, že v prípade spolupráce medzi spoločnosťou Trans Pevas s.r.o.
a žalobcom išlo o umelo vytvorené dodávateľsko-odberateľské vzťahy, pričom nebolo preukázané, že
deklarované dodanie tovaru a služieb bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach,
t. j. spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. Žalovaný dal záverom do pozornosti skutočnosti známe z jeho
činnosti, že u žalobcu a iných spoločností, v ktorých bol spoločníkom a konateľom Ing. Stanislav
Bačík, PhD., bolo vykonaných viacero daňových kontrol, počas ktorých bolo zistené, že ako dodávatelia
často figurovali tie isté obchodné spoločnosti. Tieto obchodné spoločnosti dosahovali vysoké obraty zo
zdaniteľných obchodov so žalobcom a ďalšími spoločnosťami Ing. Stanislava Bačíka, PhD. Po začatí
daňových kontrol všetky tieto spoločnosti zanikli a boli zlikvidované prostredníctvom Mgr. S.. Medzi
takéto spoločnosti patrí i spoločnosť Trans Pevas s.r.o.
13.
Žalobca s k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadril.

IV.  Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava
14.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal rozsah uplatnených žalobných
dôvodov ( § 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu a vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
15.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.



Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je     povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať
s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a)  zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň  voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

V. Posúdenie veci správnym súdom
16.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti (ďalej len
„daňová  kontrola") za zdaňovacie obdobie december 2015. Daňová kontrola bola začatá  podľa §
46 ods. 2 daňového poriadku dna 21.03.2016, v deň  uvedený  v oznámení o daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.102676700/2016
zo dňa 07.03.2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený  protokol č.104417826/2016 zo
dňa 06.12.2016. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným  v protokole č.
104418686/2016 zo dna 06.12.2016 bol daňovému subjektu doručený dna 24.12.2016 v súlade s
ustanovením § 31 ods. 5 daňového poriadku. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote nevyjadril.
17.
Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie december 2015 riadne daňové priznanie dňa 25.01.2016,
v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 7 469,73 EUR. Kontrolou predložených dokladov bolo
zistené, že si daňový subjekt, okrem iného, uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 1112201502 zo dňa
11.12.2015, dátum dodania 11.12.2015, základ dane (ďalej len „ZD") 14 750,00 eur, DPH 20 % 2 950,00
eur, predmet dodania dodané  inžinierske a projekčné práce na „Golf resort RED OAL Lužianky"; č.
1812201502 zo dňa 18.12,2015, dátum dodania 18.12.2015, ZD 7 850,00 eur, DPH 20 % 1 570,00 eur,
predmet dodania dodané  inžinierske a projekčné práce na „Terminál Banská Bystrica"; č. 1612201502
zo dňa 16.12.2015, dátum dodania 16.12.2015, ZD 1 505,00 eur, DPH 20 % 301,00 eur, predmet
dodania dokončovanie a upratovanie na Mestská tržnica, Farská ulica, Ilava; č. 1812201503 zo dňa
18.12.2015, dátum dodania 18.12.2015, ZD 1 575,00 eur, DPH 20 % 301,00 eur, predmet dodania
oprava strechy, detailov okien a kritické detaily strechy BD č. 3371/29 na Petzvalovej ul., Žilina - Hájik; č.
2212201502 zo dňa 22.12.2015, dátum dodania 22.12.2015, ZD 14 914,50 eur, DPH 20 % 2 982,90 eur,
predmet dodania výmena skrutiek na streche sídla spoločnosti NAD 820, BA, Rožňavská 2, BA, oprava
poškodenej strechy v sídle spoločnosti NAD 820, Rožňavská 2, BA; č. 2112201502 zo dňa 21.12.2015,
dátum dodania 21.12.2015, ZD 13 775,00 eur, DPH 20 % 2 755,00 eur, predmet dodania pomocné
stavebné práce na Poľná 17, Žilina; č. 3112201502 zo dňa 31.12.2015, dátum dodania 31.12.2015, ZD



1 598,85 eur, DPH 20 % 319,79 eur, predmet dodania vykonané zváracie práce za mesiac december
2015; č. 3112201503 zo dňa 31.12.2015, dátum dodania 31.12.2015, ZD 4 900,00 eur, DPH 20 %
980,00 eur, predmet dodania vykonané  lešenárske práce v sklade Dolné Rudiny, ZA; č. 3112201504
zo dna 31.12.2015, dátum dodania 31.12.2015, ZD 26 358,05 eur, DPH 20 %  5 271,61 eur, predmet
dodania vykonané stavebné práce na akcii ČOV Šurany za mesiac december 2015; č. 3112201505 zo
dna 31.12.2015, dátum dodania 31.12.2015, ZD 7 445,00 eur, DPH 20 %  1489,00 eur, predmet dodania
stavebné  práce na RD Villa Print, Soblahov, TN; č. 3112201506 zo dňa 31.12.2015, dátum dodania
31.12.2015, ZD 17 150,00 eur, DPH 20 % 3 430,00 eur, predmet dodania poradenská a konzultačná
činnosť pri zabezpečení inžinierskej činnosti pre akcie: Print Allianz TN, Hala Bartoš, UNI-TECH, PU,
SAVE-TECH, TN; č. 3112201507 zo dna 31.12.2015, dátum dodania 31.12.2015, ZD 145 000,00 eur,
DPH 20 %  29 000,00 eur, predmet dodania dodaný tovar či služby na základe súpisu prác na akcii:
Rekonštrukcia budov v objekte Centrum výcviku Lešť; č. 3112201508 zo dna 31.12.2015, dátum dodania
31.12.2015, ZD 24 795,00 eur, DPH 20 %  4 959,00 eur, predmet dodania dodané  stavebné práce
vykonané na oprave strechy na budove VITAL, a.s., Dolné  Rudiny 1, Žilina; ďalej len „sporné faktúry",
vystavených spoločnosťou Trans Pevas, s.r.o., Dolné  Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO 4793105, DIČ
2024027423, IČ DPH SK2024027423 (od 12.03.2016 do 11.05.2016 Okružná 3239, 900 01 Modra,
zaniknutá dna 12.05.2016 zlúčením, právny nástupca DANO s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO
36177725, zaniknutá dňa 11.04.2018, dobrovoľný výmaz). Daňový subjekt predmetné  fakturované
plnenie dodával  sprostredkovane ďalej, svojim odberateľom.
18.
V súvislosti s jednotlivými námietkami ktoré vzniesol žalobca proti druhostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu krajský súd poznamenáva, že samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho
preukázania dôkazov o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto
udalostiach. Z predložených faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane,
tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje
daňový subjekt. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu
na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a
dodávateľom uvedeným na doklade.
19.
Krajský súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva a to zásadu poctivého obchodného
styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej
spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a
rozsahu činnosti ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( viď. § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti
evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon
práva na podnikanie, ktorým nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to
znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené
( rozsudok Najvyššieho súdu SR č.5Sžf/97/2010).
20.
V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako správne orgány poukazujú na to, že pravdivosť a
opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane u deklarovaného dodávateľa bolo zisťované výpoveďou
p. Podoláka ako konateľa spoločnosti Trans Pevas s.r.o. Jednalo sa o konateľa deklarovaného
dodávateľa na faktúrach v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Konateľ spoločnosti p. Podolák
síce všeobecne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale chýbali mu relevantné znalosti o
jednotlivých plneniach, ktoré by mal ako skutočný dodávateľ mať. Najskôr ani nepoznal osobu Ing.
Stanislava Bačíka, PhD., konateľa žalobcu s ktorým mal uzatvárať obchody v hodnote niekoľko stotisíc
eur, nevedel sa vyjadriť k fakturovaným zdaniteľným obchodom, nevedel čo bolo ich predmetom,
ako bolo zabezpečené ich vykonávanie, kým a akým spôsobom bolo vykonané, či boli tieto obchody
uhradené, akým spôsobom, kto zabezpečoval materiál, dokonca si nebol ani istý či podpisy na sporných
faktúrach sú jeho vlastné. Podľa protokolu o odovzdaní účtovníctva a dokladov spoločnosti zo dňa
15.2.2016, ktorý doručil p. Podolák prvostupňovému orgánu elektronicky dňa 10.8.2016, mali byť
spoločnosti Bankrot s.r.o. okrem iného odovzdané aj výplatné pásky, výplaty miezd, prehľady zrazených
preddavkov na daň zo závislej činnosti, hlásenie o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti,
čo je v rozpore s tvrdením p. Podoláka o tom, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Z
informačného systému Finančnej správy SR vyplýva, že spoločnosť Trans Pevas s.r.o. nikdy na daň
zo závislej činnosti registrovaná nebola a žiadne prehľady a hlásenia nepodávala. Pravdivosť obsahu
uvedeného dokumentu je z týchto dôvodov sporná. Ďalej z informačného systému Finančnej správy SR



bolo zistené, že spoločnosť Trans Pevas s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov za rok 2015,
t. j. nedeklarovala výkon ekonomickej činnosti, ani uskutočnenie žiadnych obchodov v roku 2015.
21.
Rovnako ani nový konateľ spoločnosti Trans Pevas, ktorý nastúpil po p. Podolákovi p. Baláž, nemal o
činnosti spoločnosti žiadne vedomosti a nemal žiadnu zákonnú povinnosť disponovať dokladmi Trans
Pevas s.r.o., jeho úlohou bolo len zlikvidovať firmu za pomoci Mgr. S., ktorý vystupoval za spoločnosť
Bankrot s.r.o.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Sžf 4/2009 zo dňa
23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.2.2011,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( § 28
ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil
a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene, za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako
oprávnený.
22.
Krajský súd poukazuje na to, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov
deklarovanými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral
pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým
subjektom. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na
vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
23.
Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie tovaru,
ani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol
dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. Správca
dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej
stránky, ale preveroval tiež či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené a to výsluchom osoby, ktorá za
dodávateľa vystupovala. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne
určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo
strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože
formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.
24.
Daňový subjekt ani deklarovaný dodávateľ Trans Pevas s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli
skutočne dodané práve spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. a z toho dôvodu daňový subjekt neuniesol svoju
zákonnú dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku v spojitosti s § 49 - 51 zákona o
DPH, ktorý je podporený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR.
25.
Krajský súd v Trnave taktiež vyhodnotil aj čestné prehlásenie ktoré zaslal konateľ spoločnosti Trans
Pevas s.r.o. p. Podolák zo dňa 20.3.2017, ktoré považuje za nevierohodné, pretože tento konateľ
spoločnosti na ústnom pojednávaní 3.8.2016 vôbec nevedel špecifikovať aké konkrétne práce mal
daňovému subjektu dodať, nevedel uviesť ako a kým zabezpečil ich realizáciu, kde boli vykonané, či
boli uhradené, najprv ani nepoznal osobu konateľa žalobcu s ktorým mal uzatvárať obchody a nebol
si istý ani podpismi na faktúrach, ktoré boli predložené v rámci uplatnenia odpočtu DPH. Až následne
s časovým odstupom niekoľko mesiacov mal p. Podolák tieto skutočnosti ozrejmovať práve čestným
prehlásením, ktoré malo potvrdzovať, že práve spoločnosť Trans Pevas s.r.o. bola dodávateľskou
spoločnosťou žalobcu pri dodaní služieb, ktoré boli realizované spoločnosťou Trans Pevas s.r.o. pre
spoločnosť žalobcu.
26.
Krajský súd v Trnave rovnako ako žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR 2Sžf 40/2011, ktorý vyslovil,
že čestné prehlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť
také listiny a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie
predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradzovať dôkaz. Z uvedeného stanoviska je zrejmé,
že čestné prehlásenie bez ďalších dôkazov nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim splnenie
podmienok na odpočítanie dane zo sporných faktúr.



27.
K námietke žalobcu, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane kontrolný výkaz
spoločnosti Trans Pevas s.r.o. za mesiac december 2015, ktorý potvrdzuje, že daň z predmetných
obchodných transakcií bola odvedená a ktorý podobne ako evidencia DPH preukazuje reálny obchod
ako sa uskutočnil a kto ho vykonal, krajský súd poznamenáva, že kontrolný výkaz má len deklaratórnu
funkciu a samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že zdaniteľné obchody reálne
boli uskutočnené tak ako je to deklarované na sporných faktúrach. Formálne splnenie ustanovení
hmotnoprávnych predpisov predložením zákonom požadovaných dokladov je na preukázanie uplatnenia
práv na odpočítanie dane nepostačujúce a to z dôvodu, že predloženým dokladom chýba materiálny
podklad. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie služieb tak ako boli deklarované na sporných
faktúrach a to že práve spoločnosť Trans Pevas s.r.o. bola dodávateľom deklarovaných služieb pre
spoločnosť žalobcu.
28.
V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho bola vec
nesprávne právne posúdená, krajský súd poznamenáva, že žalobca v tejto námietke žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, ktoré skutočnosti neboli v rámci daňovej kontroly preverované, nenavrhol ďalšie
dôkazy ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, že deklarované služby boli dodané práve dodávateľom
uvedeným na faktúrach a správca dane jednoznačne poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, podľa
ktorého daňový subjekt preukazuje, teda jeho povinnosťou je preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti
na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane. Keďže citované
ustanovenie hovorí všeobecne o daňovom subjekte, je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu,
ale aj ostatných daňových subjektov, predmetné práce ako subdodávatelia prác preukázať.
29.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal preukázať, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu
konania a teda že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na
plnení, t. j. spojené s daňovým únikom. Táto skutočnosť je dôkazným bremenom správcu dane. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 6.7.2006 v spojených veciach C-439/04
a C-440/04, kde Súdny dvor prijal záver, že plnenia, ktoré nie sú samy o sebe poznačené podvodom
vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v
zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 Šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na
ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane,
ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca. Z týchto rozhodnutí vyplýva záver, že platiteľ
dane mal vedieť alebo mohol vedieť, že vykonané služby boli vykonané v rámci podvodu spáchaného
predávajúcim (dodávateľom).
30.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, ako už bolo vyššie uvedené, že zákonnú ochranu
používa len poctivý obchodný styk. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z
formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane nie je
povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou ktorá je uvedená na faktúre, čo sa v priebehu celého konania žalobcovi nepodarilo
a nepreukázal, že práve spoločnosť Trans Pevas s.r.o. bola tou spoločnosťou, ktorá dodala služby,
ktoré boli uvedené na predložených faktúrach. V danom prípade teda nebolo zo strany žalobcu a
deklarovaného dodávateľa vierohodne preukázané, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve
deklarovaným dodávateľom a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane zo sporných
faktúr. Pokiaľ ide o rozsudky na ktoré poukázal žalobca, krajský súd sa rovnako ako žalovaný pridržiava
toho názoru, že tieto sú neaplikovateľné pre daný prípad, pretože v prípadoch, ktoré sú uvedené
v rozsudkoch Európskeho súdneho dvora, preverované zdaniteľné plnenia spĺňali hmotnoprávne i
formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane. Tieto podmienky neboli splnené na inom stupni
reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť. V danom prípade však nie sú
splnené podmienky vzniku práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni priamo u žalobcu.
31.
Krajský súd poznamenáva, že závery prijaté správcom dane, vychádzajúce zo zistení ktoré boli
vykonané v priebehu daňovej kontroly, nie sú výsledkom účelového vykonávania a vyhodnotenia
dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomnej súvislosti. Zo strany daňových
orgánov nejde ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam
týkajúcich sa tretích subjektov, ktorý nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej
požiadavke preukázania skutočností, majúci vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1



daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a na ktorý pri primeranej
obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.
32.
Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že v prípade spolupráce medzi spoločnosťou Trans Pevas
s.r.o. a žalobcom išlo o umelo vytvorený dodávateľsko-odberateľské vzťahy, pričom nebolo preukázané,
že deklarované dodanie tovarov a služieb bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných
faktúrach, t. j. spoločnosťou Trans Pevas s.r.o.
33.
Krajskému súdu je známe, že u žalobcu a iných spoločností, ktorých bol spoločníkom a konateľom
Ing. Stanislav Bačík, PhD., bolo vykonaných viacero daňových kontrol, počas ktorých bolo zistené, že
ako dodávatelia často figurovali tie isté obchodné spoločnosti. Tieto obchodné spoločnosti dosahovali
vysoké obraty zo zdaniteľných obchodov so žalobcom a ďalšími spoločnosťami Ing. Stanislava Bačíka,
PhD. Po začatí daňových kontrol tieto spoločnosti zanikli a boli zlikvidované prostredníctvom spoločnosti
Bankrot s.r.o., za ktorú vystupoval Mgr. S. a medzi tieto spoločnosti patrila tak isto aj spoločnosť Trans
Pevas s.r.o.
34.
Krajský súd na záver poznamenáva, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v daňovom konaní
v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a rešpektovali zásady daňového poriadku, vykonali
dokazovanie navrhnuté daňovým subjektom, hodnotili tieto dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom tieto dôkazy boli riadne rozobraté v ich rozhodnutiach a
správca dane ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v danom prípade v súlade so zákonom.
35.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
36.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému  právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u žalovaného sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému
možno priznať trovy len výnimočne, pričom takéto dôvody v priebehu konania súd nezistil.
37.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.