Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoZm/8/2018 z 27. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. mája 2019, sp. zn. 21CoZm/8/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2115212273.2 Krajský súd Trnava | 21CoZm/8/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2115212273.2 | 2019-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 17 ZZŠ, § 52 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d826929-a464-4b8b-ab72-8fc0aa92838d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115212273.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115212273.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol
Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava
(zn. 4720900), proti žalovanému: A. T., nar. X. C. XXXX, G. XXX/X, L., o 5.958,06 € s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 24 CbZm 47/2015-88 zo 6. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje s tým, že sa nariaďuje oprava nesprávneho označenia
zmenkového platobného rozkazu v jeho výroku.

II. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. „24 Zm 47/2015-11“ (správne: 24 CbZm
47/2015-11) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 12. septembra 2007 žalovaný ako dlžník a H. S. R., a.s., podpísali zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 300.000 Sk, ktorý sa mal splatiť v 60
mesačných splátkach. Úver žalovaný bral za účelom vyplatenia obchodného podielu spoločnosti, ktorá
prevádzkovala reštauráciu. Žalovaný vystavil v ten istá deň vlastnú zmenku bez uvedenia zmenkovej
sumy a dátumu splatnosti na rad H., a.s. Zároveň podpísali žalovaný a H. dohodu o vyplňovacom práve
k blankozmenke, podľa ktorej mala táto zmenka slúžiť na zabezpečenie pohľadávok voči žalovanému zo
zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru. Žalovaný touto dohodou zároveň udelil H., a.s., právo doplniť
blankozmenku o dátum splatnosti a zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov žalovaného voči
H., a.s. Námietku žalovaného, že zmenku nepodpísal, posúdil súd v súvislosti so všetkými listinnými
dôkazmi ako neopodstatnenú, pretože nebolo logické, aby žalovaný podpísal všetky ostatné listiny
(žiadosť o poskytnutie úveru, zmluvu, dohodu o vyplňovacom práve), no nie zmenku, ktorá úver
zabezpečovala. K zmenke sú pripojené doklady, ktoré mohol predložiť len žalovaný, a aj jeho podpis na
zmenke je zhodný s podpismi na ostatných listinách.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že predložená zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ale
bola riadne vyplnená a vyhovuje náležitostiam § 75 zákona zmenkového a šekového (č. 191/1950
Zb.). Podpis na nej pochádza od žalovaného a bola vyplnená na základe dohody, čo žalovaný ani
nespochybnil. Samotný právny vzťah medzi H., a.s., a žalovaný vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane



spotrebiteľa, avšak zmluva o poskytnutí spotrebného úveru mala požadovanú formu a neobsahovala
ani neprijateľné podmienky, ani nebola v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zmenka bola
riadne indosovaná na žalobcu.

5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Rozsudok
je podľa neho nezákonný a porušuje jeho právo na súdnu ochranu. Je príliš formalistický, trpí vadami
a jeho závery sú extrémne nekonzistentné, jeho odôvodnenie nedáva odpoveď na právne a skutkovo
relevantné otázky tak, ako to vyžaduje judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj Charta základných práv Európskej únie. Súd nerešpektoval kogentné normy, čím ohrozuje
spotrebiteľské právo žalovaného a právo na spravodlivý proces, ktorú súd mal žalovanému ako
spotrebiteľovi - slabšej strane poskytnúť. Žalovaný v tomto smere poukázal na rad rozhodnutí ÚS
SR, ESĽP, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, smernicu 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže H., a.s.,
neinformovala žalobcu v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o postúpení pohľadávky, čím je toto
postúpenie neplatné. Súd prvej inštancie neskúmal, či sú v zmluve neprijateľné podmienky, ako napr.
RPMN nezahŕňajúca náklady na poistenie, poplatok za poskytnutie úveru a vedenie účtu, neuvedený
dátum konečnej splatnosti a rozpísanie splátky na úroky a istinu. Indosácia zmenky umožňuje vymôcť
plnenie z neprijateľnej podmienky. Záverom namietol kauzálnu príslušnosť súdu prvej inštancie, ako aj
to, že nedal súhlas na spracovanie svojich osobných údajov.

6. Žalobca sa k odvolaniu doručenému 25. júla 2018 nevyjadril.

7. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.
Podľa § 471 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších
predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. R 79/2018) však
odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie
Občianskeho súdneho poriadku, ale Civilného sporového poriadku.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario).
Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre
nedostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku jasne vysvetlil, aké skutkové
zistenia považuje za preukázané a z akých dôkazných prostriedkov ich zistil. Takisto odôvodnil, prečo je
predložená zmenka platná a prečo je žalobca oprávnený z nej uplatňovať práva. Rovnako sa súd prvej
inštancie v odôvodnení zaoberal existenciou prípadných neprijateľných podmienok, rozporu so zákonom
či s dobrými mravmi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok podľa názoru odvolacieho súdu
vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p. Žalovaný inak okrem úplne všeobecných tvrdení neoznačil
konkrétny argument alebo tvrdenie, ktoré by súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opomenul. To,
že sa žalovaný nestotožňuje so závermi napadnutého rozsudku, nespôsobuje objektívny nedostatok
odôvodnenia ani jeho arbitrárnosť.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín.
Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný zmenku podpísal, vyplýva z logického uvažovania ostatných
listinných dôkazov, a žalovaný ho v odvolaní už ani nenapadá.

11. Žalobca v prerokúvanej veci ako indosatár pôvodného majiteľa zmenky uplatňuje práva zo zmenky,
ktorá bola nesporne vystavená na zabezpečenie pohľadávky pôvodného majiteľa - H. S. R., a.s., zo
zmluvy o spotrebnom úvere z 12. septembra 2007. Podľa prvej vety § 17 ods. 1 z. z. a š. pritom platí,
že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k predošlým majiteľom, okrem aj majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu



dlžníka. Žalovaný však väčšinu svojich odvolacích námietok založil na predpoklade, že tento úver je
spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v danom čase, ako aj že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ by táto argumentácia bola správna, mohol
by žalovaný podľa druhej vety § 17 ods. 1 z. z. a š. robiť žalobcovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
(žalovaného) vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, a to bez obmedzenia ustanoveného v prvej
vete tohto paragrafu. Súd by v takom prípade podľa § 17 ods. 2 cit. zák. bol povinný z úradnej povinnosti
prihliadať na skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto námietky.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z toho, že zmluva o spotrebnom úvere z 12.
septembra 2007 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tento jeho záver však s
ohľadom na jeho vlastné skutkové zistenia neobstojí a nemá v nich oporu. Súd prvej inštancie totiž sám
výsluchom žalovaného (zápisnica o pojednávaní zo 6. júna 2018, č. l. 86) zistil, že úver poskytnutý touto
zmluvou mu bol poskytnutý na podnikateľské účely (!), ktoré žalovaný aj konkrétne opísal (vyplatenie
obchodného podielu z reštaurácie). Tieto skutkové zistenia pritom súd prvej inštancie neurobil skôr a
neboli tak známe ani odvolaciemu súdu pri vydávaní jeho predošlého zrušujúceho uznesenia č. k. 21
CoZm 6/2017-72. Súd prvej inštancie síce bol právnym názorom vysloveným v tomto uznesení viazaný
(§ 391 ods. 2 C. s. p.), celkom však opomenul, že právny názor odvolacieho súdu je vyslovený rebus sic
stantibus, teda za určitého skutkového stavu veci. Podstatná zmena v skutkovom stave, ku ktorej dôjde
po rozhodnutí odvolacieho súdu a ktorá má zásadný vplyv na právne posúdenie veci potom znamená
zmiernenie viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. V prerokúvanej veci
však súd prvej inštancie ponechal celkom bez povšimnutia vlastné zistenie o tom, že sporný úver bol
žalovanému poskytnutý na účely súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou.

13. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom k 12. septembru 2007 boli spotrebiteľskými zmluvami
určité zmluvy, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ.
Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podobne podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12. septembru 2007
bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Aj v prípadoch zmiešaného (podnikateľsko-spotrebiteľského)
účelu úveru Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 20. januára 2005 vo veci C-464/01,
Johann Gruber proti Bay Wa AG, v podstate vyslovil, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru
určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, sa nemá považovať za spotrebiteľa, s výnimkou prípadu, že podnikateľský
účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný
význam. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu je zrejmé, že sporný úver bol žalovanému
poskytnutý len na podnikateľské účely, a to na účel výplaty podielu na pohostinstve (reštaurácii) ako
podniku v zmysle § 5 Obchodného zákonníka. Táto okolnosť tak vylučuje, aby sa právny vzťah medzi
H., a.s., považoval za vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zák., resp. vzťah zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

14. V dôsledku toho sa na prerokúvanú vec nevzťahujú nielen obmedzenia použitia zmenky v
spotrebiteľských právnych vzťahoch, ale vôbec ani ustanovenie § 17 ods. 1 druhej vety a ods. 2 z. z. a
š. Žalovaný tak bol oprávnený namietať žalobcovi vlastné vzťahy k predošlému majiteľovi zmenky (H.,
a.s.) len za podmienky § 17 ods. 1 prvej vety Z. z. a š., pričom naplnenie tam uvedených podmienok
(vedomé konanie na škodu dlžníka) musel tvrdiť a dokázať žalovaný ako zmenkový dlžník, a súd nebol
podľa § 17 ods. 2 z. z. a š. povinný prihliadať na tieto skutočnosti z úradnej povinnosti.
Podľa § 175 ods. 1 O. s. p., ktorý sa na konanie o zmenkovom platobnom rozkaze použil aj po 30. júni
2016, sa v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze (ak nešlo o spotrebiteľský vzťah, v ktorom platilo cit.
ustanovenie § 17 ods. 2 z. z. a š.) uplatňovala koncentračná zásada. Podľa nej je možné prihliadať len
na námietky, ktoré boli uplatnené v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na
ďalšie námietky nebolo možné prihliadať. Žalovaný v prerokúvanej veci v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu namietol len to, že zmenku nevystavil a podpis pod ňou mu nepatrí. Námietky
vznášané žalovaným v odvolaní (nesprávne vyplnenie zmenky, neprípustná indosácia) žalovaný v lehote
na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu neuplatnil, v dôsledku čoho na ne nemožno
prihliadať ani v odvolacom konaní.



15. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, pokiaľ námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné a
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Preto odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho rozsudok
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, zároveň však per analogiam k § 224 C. s. p. nariadil súdu
prvej inštancie opraviť zrejmú nesprávnosť v ňom (výrok I).

16. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu nepriznal náhradu trov, na ktoré
by mal podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. nárok, pretože mu žiadne nevznikli (výrok II).

17. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.
s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.