{"guid": "54afd894-34a2-4413-b4f9-ae1931173973:678c4d63-2f64-473b-b105-0dbe44f622c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2", "spisova_znacka": "6To/72/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/72/2017 z 20. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. marca 2019, sp. zn. 6To/72/2017, ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2", "identifikacne_cislo": "2116010934", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Katarína Hlinková", "sudca_id": 566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-hlinkova-566", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "nazov": "§ 189 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 189 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 189 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-189"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/678c4d63-2f64-473b-b105-0dbe44f622c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116010934.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci obžalovaného L. Q., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a), písm. j)
Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 31.1.2017, č. k. 34T/1/2016-401, na verejnom zasadnutí konanom dňa
21.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný L. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.1.2017, č. k. 34T/1/2016-401
uznaný za vinného, že
od presne nezisteného času v mesiaci december 2013 až do 22.5.2014 na rôznych miestach v Trnave
prostredníctvom osoby Z. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. č. XXA C. a tiež osoby E. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C., X. XX, ako aj cestou mailovej komunikácie, nútil maloletých F. V., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. XXX/X a L. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q., H. F. XXX/XXX a E. U.,
nar.XX.X.XXXX, bytom C., X. XX, aby mu odovzdávali finančnú hotovosť v rôznych čiastkach, pričom
využil okolnosť, že maloletí si dali kúpiť cestou E. U. od ďalšej osoby presne nezistené množstvo
marihuany, kde pri jej kúpe ho mal vidieť z auta nejaký mafián, ktorý ak mu nezaplatia ich udá a takto mu
sprostredkovane postupne odovzdávali na viac krát hotovosť v rôznych výškach a neskôr sa obvineným
vyhrážal a svoje hrozby stupňoval a požadoval stále viac peňazí, lebo inak ich ten mafián zabije, dopichá,
podpáli autá, v dôsledku čoho mu postupne F. V. a L. A. odovzdali aj ďalšie peniaze v presne neustálenej
výške a dňa 22.5.2014 v čase asi o 14.25 hodine v Staničnom parku v Trnave pýtal od L. A. peniaze a
pritom mu položil na krk nôž o dĺžke čepele asi 10-12 cm s tým, že mu má o 17.00 hodine toho istého
dňa doniesť na stanicu v Trnave 300 €  a že ak tak neurobí, príde k nemu domom do Q. v doprovode
ďalších chalanov a podpália mu auto a jeho zabijú a mamu zabijú, avšak k odovzdaniu 300€ nedošlo
a 22.5.2014 bolo na obvineného podané trestné oznámenie, čím L. Q. spôsobil F. V. a jeho matke Mgr.
L. V. bytom Q., ul. V. XXX/X, škodu vo výške najmenej 400€, L. A. a jeho matke P. A., bytom Q., ul. H.
F. XXX/XXX škodu vo výške najmenej 2 040 € a E. U. a jeho matke E. U., bytom C. - X. C XX, škodu
vo výške 100 €,
teda iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania- so zbraňou a na viacerých osobách a na chránenej osobe na dieťati,
čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. a) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods.1 Trestného zákona a s
použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3/tri/ roky. Podľa
§ 48 ods.2 písm. a) súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť
poškodenému F. V., nar. XX.XX.XXXX,  trvale bytom: Q., ul. V. XXX/X, škodu vo výške 400,-  Eur /štyristo



eur/. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému E. U., nar.
XX.XX.XXXX,  trvale bytom: C., X. XX, škodu vo výške 100,-  Eur /sto eur/. Podľa § 287 ods.1 Trestného
poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q., H. F.
č. XXX/XXX, škodu vo výške 2.040,-  Eur /dvetisícštyridsať eur/. Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku
súd poškodeného L. A., nar. XX.XX.XXXX,  trvale bytom: Q., H. F. č. XXX/XXX, odkázal so zvyškom
jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom
a konaniu, ktoré mu predchádzalo.
Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.
Obžalovaný vo svojom odvolaní, odôvodnenom prostredníctvom svojho obhajcu uviedol:
1. Obžalovaný považuje napadnutý rozsudok za nesprávny v jeho všetkých výrokoch a vo všetkých
výrokoch napadnutého rozsudku, tento napáda odvolaním a odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.
2. Obžalovaný sa domnieva, že napadnutý rozsudok je nesprávny preto, že súd prvého stupňa dôsledne
nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.
3. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obhajoba má za to, že svedecké výpovede jednotlivých svedkov
sú rozporné navzájom a tiež sú v rozpore výpovede tých istých svedkov na súde a v prípravnom konaní.
3.1. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A., tento vo svojej výpovedi uviedol, že si so svedkom V. objednali u
svedka U. marihuanu a tento im túto aj dodal. Vypovedal o tom, že A. si neskôr od nich pýtal peniaze s
tým, že tieto požaduje neznáma osoba za to, že ich neoznámi polícii. Spomenul len, že na neskorších
stretnutiach poškodených s A. sa zúčastňoval obžalovaný. Pokiaľ ide o osobu, ktorej mali odovzdávať
peniaze, raz uviedol, že A., potom zas obžalovanému a neskôr, že obom. Po prečítaní výpovede A.
uviedol, že si len myslel, že mu z telefónu volá obžalovaný, lebo číslo nemal uložené. A. tiež uviedol, raz,
že bol kontaktovaný z A. facebooku, potom neskôr zasa že z facebooku obžalovaného. Naviac uviedol,
že si vymazal facebookovú komunikáciu. Zvláštnym sa javí to, že A. oznámil matke, že jej berie peniaze
údajne pre vydieranie obžalovaným, ale ani on a ani jeho matka vec neriešili oznámením na polícii a
vydieranie údajne 6 mesiacov trpeli. Z týchto dôvodov sa obhajobe javí výpoveď A. ako nedôveryhodná.
3.2. Pokiaľ ide o výpoveď P. A., táto uviedla, že mala na účte sumu 2500 € a zároveň vedela od svojho
syna, že jej tento berie peniaze pre údajného vydierača. Je nelogické. aby osoba. ktorá má na účte 2500
€ pokojne strpela, že jej syn vezme pre vydierača sumu 2050 € a vec žiadnym spôsobom neriešila a
neoznámila, s poukazom na to, že ako uviedla svedkyňa „nevedela situáciu riešiť“. Ak by išlo o zásah do
existenčnej istoty svedkyne takejto intenzity, je pravdepodobné, že by situáciu ihneď riešila oznámením
na polícii.
3.3. Pokiaľ ide o výpoveď svedka V., tento potvrdil, že im svedok U. predal marihuanu a že A. od nich pýtal
peniaze údajne pre obžalovaného. O úlohe obžalovaného a spôsobe ako s nimi komunikoval vypovedal
rozporne, pričom po prečítaní rozpornej výpovede z prípravného konania uviedol, že to má už všetko
zmiešané a že sa nevie vyjadriť čo z jeho výpovede v prípravnom konaní a z výpovede na súde je
pravdivé. Ďalej uviedol, že nebol prítomný toho, keď marihuanu, ktorú im predal U., by U. túto kúpil od
A.. Nevedel vysvetliť, prečo by mal mať obavu, že ho obžalovaný oznámi na polícii, keď nehol prítomný
odovzdaniu marihuany A. U.. Tiež nevedel vysvetliť, prečo skutok neoznámil 6 mesiacov na polícii.
3.4. Pokiaľ ide o výpoveď svedka U., tento potvrdil, že za 25 € zabezpečil A. a V. marihuanu. Uviedol,
že marihuanu kúpil od A. pri čističke medzi Cíferom a Pácom.
3.5. Svedok E. uviedol, že si kúpil marihuanu od svedka U. a že obžalovaného videl prvý raz na súde.
3.5. Svedok A. vypovedal, že kúpil pre U. marihuanu od obžalovaného a to pri čističke pri Páci. V ďalšom,
pokiaľ ide o spôsob komunikácie s poškodenými, je jeho výpoveď opäť v rozpore s ostatnými svedkami.
Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa obžaloby mal obžalovaný nútiť poškodených, aby mu odovzdávali
peniaze a to hrozbou inej ťažkej ujmy, že ich udá na polícii. Aj keď to nevyplýva priamo zo skutkovej vety
obžaloby, vyplýva to z obsahu odôvodnenia obžaloby, že poškodení mali mať obavu, že ich obžalovaný
udá polícii, že si kúpili marihuanu od A., lebo ich mal obžalovaný vidieť. Z dokazovania ale vyplynulo,
že pri odovzdaní marihuany resp. jej kúpe medzi U. a A., ktorá sa odohrala pri čističke medzi Cíferom
a Pácom ostatní poškodení vôbec neboli a teda ich tam ani nemohol obžalovaný vidieť (t.j. že si od A.
marihuanu kupujú). Keď pri tejto kúpe marihuany A., V. a E. neboli, nemohli mať ani obavu, že ich tam
mohol niekto vidieť. Pokiaľ ide o výpoveď A., je absurdné aby Q. predal drogy A., ten U. a ten zasa A., V. a
E. a následne by Q. oznámil polícii predaj medzi A. a U., pretože tým by si sám privodil trestné stíhanie. Z
tohto dôvodu je výpoveď A. rozporná nielen preto, že opisuje v prípravnom konaní a v konaní pred súdom
skutkový priebeh trestnej činnosti rozdielne, ale odporuje si aj sám a aj s výpoveďami poškodených.



3.6. Pokiaľ ide o výpoveď svedka F., V., U. títo neboli priamymi svedkami skutku a okrem toho ich
výpovede z prípravného konania a konania na súde boli čiastočne rozporné.
3.7. K výpovediam všetkých svedkov v ich vzájomnej súvislosti je potrebné uviesť, že tieto sa v popise
skutkového deja značne odlišujú a to najmä pokiaľ ide o sumy a čas, kedy mali byť odovzdávané
peniaze A. a obžalovanému a úlohu samotného obžalovaného. Pokiaľ sa výpovede niektorých svedkov
zhodujú v tom, že sa im mal obžalovaný s nožom vyhrážať, je potrebné vziať do úvahy aj to, že A.,
V., U. boli spolužiaci z triedy, užívali marihuanu a na jej nákup brali od rodičov peniaze bez vedomia
rodičov. Teda museli doma počítať s tým, že sa ich rodičia budú pýtať na to, na aký účel im vzali
peniaze. Je teda možné, že si vydieranie zo strany obžalovaného mohli aj vymyslieť na to, aby požívanie
drog takýmto spôsobom zakryli. Za najnelogickejšiu okolnosť žalovaného skutku považuje obhajoba
to, že napriek tomu, že A., V., E. si nepreberali marihuanu od A. osobne, pretože túto odovzdal A.
len U., mali napriek tomu obavu, že ich obžalovaný oznámi polícii, že ich pri tom videl. Výpovede
horeuvedených takto považujeme za rozporné, a preto nevierohodné. Neposkytujú súdu takú súvislú
reťaz dôkazov, z ktorej by súd mohol vyvodiť jednoznačný záver, že sa žalovaného skutku dopustil
obžalovaný. Žalovaného trestného činu sa nemohol dopustiť preto, že chýba ako jeho objektívna, tak
aj subjektívna stránka. V predmetnom konaní nebol preukázaný úmysel ani pohnútka, ktorá by ho mala
viesť k spáchaniu žalovaného skutku. Sú to len tvrdenia proti tvrdeniu, bez takých dôkazov, ktoré by
nepochybne odôvodňovali presvedčenie súdu, že obžalovaný bol usvedčený zo spáchania žalovaného
skutku.
4. Ostatné produkované dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú vinu obžalovaného. Pokiaľ ide o
znalecky posudok PhDr. Zuzany Bielikovej súdneho znalca č.84/2014 zo dňa 10.11.2014, k tomuto
máme tieto výhrady:
4.1. Uznesenie obvinenia za predmetný skutok bolo obžalovanému vznesené uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 29.4.2015 (doručené až vo februári 2016). Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o dôkazy
vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci. Ak
ide ale o rozhodujúci dôkaz ( v tomto prípade zrejme znalecký posudok je takýmto dôkazom), o ktorý
prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, opiera obžalobu, je nevyhnutné takýto
dôkaz vykonať až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na kontradiktórny postup. V
prejednávanej veci ale bol znalec pribratý pred vznesením obvinenia obžalovanému, hoci na to nebol
žiaden dôvod. Následkom toho bolo, že obvinenému nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca a teda
nemal možnosť sa vyjadriť jednak k osobe znalca a hlavne k odboru, z ktorého bol znalec pribratý, čo
vyústilo podľa obhajoby k ďalšiemu chybnému postupu, keď bol namiesto znalca z odboru psychiatrie,
pribratý znalec psychológ. V zmysle § 150 Tr. por. ak, keď sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka,
ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať
alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný
príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. V zmysle§ 148 ods. 1 Tr. por. duševný
stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie. Z obsahu §§ 148, 150 Tr. por. logicky vyplýva, že
duševný stav svedka aj obvineného má skúmať znalec psychiater a nie psychológ a že k tomuto postupu
je potrebný príkaz sudcu. Naznačený zákonný postup nebol v konaní dodržaný (čo do porušenia zásady
kontradiktórnosti a čo do druhu znaleckého odboru) a z tohto dôvodu máme za to, že tento dôkaz bol
v konaní pred súdom nepoužiteľný.
4.2. Namietame, tiež samotné závery znaleckého posudku, keď z nich v podstate vyplynulo, že práve
znalec vykonal hodnotenie pravdivosti svedeckých výpovedí svedkov. Podľa názoru obhajoby znalec
nesmie hodnotiť vykonané dôkazy (lebo to je úlohou súdu); ak je podanie posudku závislé od určitého
hodnotenia dôkazov, znalec má vysloviť svoje uzávery podmienečne, prípadne alternatívne podľa toho,
ako súd zhodnotí ostatné vykonané dôkazy, od ktorých sú závislé závery znalca. To sa v prejednávanej
veci nestalo. Znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že na základe
kvantitatívnych a kvalitatívnych metód vie určiť, či vyšetrovaná osoba vypovedala pravdu. Bez ohľadu na
to, že máme pochybnosti o tom, či znalec skutočne dokáže určiť pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení
vyšetrovaných osôb, máme za to, že by mal závery znaleckého dokazovania posudzovať súd (t.j. nie
znalec), zhodnotiť ich a priradiť im určitú dôkaznú hodnotu.
5. Vyhodnotiac horeuvedené dôkazy máme za to, že sú tu závažné pochybnosti v otázke viny
obžalovaného a v konaní pred súdom prvého stupňa neboli tieto pochybnosti rozptýlené ďalším
dokazovaním. Za daného stavu teda nebolo nepochybne preukázané, že by sa mal práve obžalovaný
dopustiť skutku, za ktorý bola podaná obžaloba, a preto použitie zásady „in dubio pro reo“ bolo na mieste
a obžalovaný mal byť oslobodený spod obžaloby
Pokiaľ ide o trest uložený obžalovaného namietame výšku uloženého trestu, ktorý považujeme za
neprimerane prísny, nespĺňajúci požiadavky spravodlivosti trestu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho



výmery vôbec nezohľadnil pomery obžalovaného (vek) a možnosť jej nápravy. Súd prvého stupňa v
rozpore s § 34 ods.4 Trestného zákona nedostatočne (pri určovaní druhu trestu a jeho výmery) prihliadal
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok. Súd prvého stupňa prihliadol na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m), hoci podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť nemusel
prihliadnuť (najmä s poukazom na vek obžalovaného).
Domnievame sa, že v prejednávanom prípade, by v prípade, ak by bol obžalovaný uznaný vinným, bolo
možné účel trestu dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody, prípadne s probačným
dohľadom. Keďže sa mal obžalovaný dopustiť žalovaného skutku ešte ako mladistvý, mal sud prvého
stupňa prihliadnuť k tomu, že u mladistvého páchateľa vystupuje do popredia jeho výchovná funkcia,
pričom trest má pôsobiť aj na predchádzanie trestnej činnosti a primerane sa ním chráni aj spoločnosť.
Jeho uložením sa sleduje aj jeho individuálna prevencia, a to začlenenie mladistvého do rodinného
a sociálneho prostredia. Obžalovaný riadne pracuje a založil si rodinu. Následkom nepodmienečného
trestu odňatia slobody môže dôjsť k pretrhnutiu rodinných väzieb a strate zamestnania. Následkom toho
môže byť strata existenčnej základne obžalovaného a vytvorenie nepriaznivých podmienok pre jeho
ďalší život v spoločnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 97 ods. 1 TZ, v zmysle ktorého uložený
trest má viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného
a sociálneho prostredia. Tiež poukazujeme na to, že v zmysle § 117 ods. 2 TZ nepodmienečný trest
odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu,
osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo
k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd zrušil sa napadnutý rozsudok
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c/ Tr. por. sa obžalovaného oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Tmava, alternatívne navrhujeme, aby odvolací súd zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku, a sám uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s primeranou
skúšobnou dobou.
Na verejnom zasadnutí nariadenom odvolacím súdom na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, sa jeho
obhajca pridržiavali písomného odôvodnenia odvolania. Prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť ako
nedôvodné. Verejné zasadnutie vykonal odvolací súd v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne
jeho vykonania riadne upovedomený a bez ospravedlnenia sa ho nezúčastnil.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli  splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by    odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako i podaný
opravný prostriedok a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Nezistil pritom dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, preto napadnutý výrok preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného
poriadku a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Obžalovaný vo svojom odvolaní namieta nesprávne zhodnotenie vykonaných dôkazov, pričom
poukazuje na rozpory medzi jednotlivými výpoveďami a vyhodnocuje ich vierohodnosť a to najmä vo
vzťahu k dôkazom, ktoré majú obžalovaného usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti. Zhodnotením



vykonaných dôkazov dospel k záveru, že existujú také závažné pochybnosti v otázke viny obžalovaného,
že bolo potrebné uplatniť zásadu in dubio pro reo.
Podľa názoru odvolacieho súdu, vykonané dôkazy, na ktoré poukazuje prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku a ktorými odôvodňuje vinu obžalovaného, nevyvolávajú také pochybnosti,
o ktorých hovorí obžalovaný vo svojom odvolaní a ktoré by mali mať za následok oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby.
Argumenty obhajoby o tom, že jej pripadá nelogické konanie jednotlivých svedkov, ktorí by mali podľa
jej názoru konať inak, nie sú relevantné z pohľadu hodnotenie vykonaných dôkazov. Tak ako uviedol
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, výpovede svedkov - poškodených, spoločne s
ďalšími dôkazmi, ktoré popísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, bez rozumných
pochybností preukazujú, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Hodnovernosť
výpovede jednotlivých svedkov - poškodených prvostupňový súd správnym spôsobom vyhodnotil tak,
že výpovede týchto svedkov sú pravdivé. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že výpovede
priamych svedkov trestnej činnosti sa v podstatných bodoch zhodujú. Rozdiely v ich výpovediach
vysvetľuje odstup času od spáchania trestnej činnosti ku dňu ich výpovedi na hlavnom pojednávaní,
ako aj skutočnosť, že rôzne osoby, s rôznymi intelektovou a osobnostnou výbavou, inak vnímajú
a reprodukujú prežité udalosti. V žiadnom prípade nemožno rozdiely v ich výpovediach vyhodnotiť
takým spôsobom, ako to uviedla obhajoba, teda, že vyvolávajú závažné pochybnosti v otázke viny
obžalovaného. Názor obhajoby na to, ako by sa mohli alebo mali správať svedkovia v situácií, v ktorej
sa v čase spáchania trestného činu a následne nachádzali, nijako nedokazuje, že skutočnosti, o ktorých
vypovedali uvedení svedkovia sa nestali, respektíve, že ich výpovede sú nepravdivé.  Aj zo záverov
znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie vyplýva, že pokiaľ ide o výpovede svedkov F. V. a
L. A., tieto sú zo psychologického hľadiska hodnoverné tak v rovine všeobecnej, ako aj špecifickej
vierohodnosti, v prípade svedka Z. A. znalkyňa konštatovala znaky všeobecnej vierohodnosti, no
absentovali znaky špecifickej vierohodnosti. Uvedené znalecké hodnotenie je potrebné brať do úvahy
pri riešení otázky, či výpovede kľúčových svedkov sú alebo nie sú vierohodné, pravdivé. Odpovedať na
túto otázku prináleží jedine súdu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd správne
zhodnotil, že výpovede uvedených svedkov sú pravdivé a vierohodné a to preto, že v podstatných
častiach sa zhodujú, dopĺňajú a osobnosti svedkov nie sú poznačené prítomnosťou takých faktorov,
ktoré by vierohodnosť ich výpovedí spochybňovali.
Vina obžalovaného nie je založená na jedinom alebo na jedinom rozhodujúcom dôkaze, ale vyplýva
z viacerých dôkazov, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal prvostupňový súd, ktoré si
vzájomne v zásadných otázkach neodporujú, naopak, zhodujú sa. Na druhú stranu neboli na hlavnom
pojednávaní vykonané dôkazy, ktoré by vinu obžalovaného zásadným spôsobom spochybňovali,
respektíve vyvracali.
Dôvodnosť obavy jednotlivých svedkov z toho, či ich mohol alebo nemohol obžalovaný, alebo niekto
iný vidieť pri tom, ako si kupovali marihuanu, je potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, hodnotiť
z pohľadu nízkeho veku týchto svedkov, ich intelektuálnej výbavy, ktorú uvádza znalkyňa z odvetvia
psychológia vo svojom znaleckom posudku a množstva životných skúseností týchto osôb.
Vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý uložil prvostupňový súd obžalovanému za spáchanie vyššie
uvedeného zločinu vydierania, respektíve k spôsobu jeho výkonu, namietal obžalovaný, že tento je
neprimerane prísny.
Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pri výmere trestu a určení spôsobu jeho výkonu, vychádzal zo
správne zisteného skutkového stavu. V príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (na strane
11) správne uvádza skutočnosti, ktoré pri ukladaní trestu odôvodňujú použitie zákonných ustanovení
§§ 189 ods. 2, 117 ods. 1, 37 písm. m) a 38 ods. 5 Trestného zákona. Prvostupňový súd ukladal
obžalovanému trest ako mladistvému páchateľovi, čo odôvodňuje použitie § 117 ods. 1 Trestného
zákona. Zároveň mu však ukladal trest ako páchateľovi, ktorý sa opätovne dopustil spáchania zločinu,
čo odôvodňuje zvýšenie trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona.
Pri zohľadnení týchto skutočností, sa javí uložený trest vo výmere troch rokov ako primeraný a to najmä
vo vzťahu k tomu, že obžalovaný svojim konaním naplnil zároveň dva kvalifikačné znaky prísnejšej
skutkovej podstaty uvedenej v § 189 ods. 2 Trestného zákona a žalovaný skutok spáchal v čase
plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia za spáchanie iného zločinu, rovnako násilného
charakteru.
Za týchto okolností je uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní troch
rokov v každom ohľade primerané.
Uvedené okolností zároveň odôvodňujú rozhodnutie o spôsobe výkonu tohto trestu tak, ako to urobil
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku teda, že obžalovaný bude na výkon tohto trestu zaradený



do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia slobody nemalo
primeraný výchovný účinok, je dôvodné rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody sa vykoná v
ústave na výkon trestu odňatia slobody. Takéto rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu vyjadruje zásadu
stupňovania trestnoprávneho postihu pri opätovnom páchaní trestného činu.
Nemožno preto súhlasiť s názorom obhajoby, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, by u
obžalovaného splnilo účel individuálnej prevencie, keďže tento účel nebol v jeho prípade dosiahnutý pri
uložení a výkone predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia slobody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že
napadnutý rozsudok je vo všetkých svojich výrokoch správny a zákonný a konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, bolo vykonané rovnako v súlade so zákonom. Preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34T/1/2016", "guid": "500e7725-84cb-4d61-aee6-45b084f9b71c:56085d47-4ab1-49e4-a397-97fbec624b2f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}