Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/35/2019 z 6. 11. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. novembra 2019, sp. zn. 3CoE/35/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2314204705.1
Krajský súd Trnava | 3CoE/35/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2314204705.1 | 2019-11-06 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 223/1995 Z. z., CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97bc93c0-43ff-4925-9523-d0c1d8ae3164
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2314204705.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314204705
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314204705.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudkýň JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, pobočka Galanta, so sídlom Ul. kpt. Nálepku 727/13, Galanta,
proti povinnému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr.
Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o zastavení exekúcie, o
vymoženie uloženej povinnosti 360,12 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/414/2014-21 zo dňa 16. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi, sa
dňa 21.02.2014 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č. k. 24Er/414/2014-9 zo dňa
05.03.2014 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 360,12 Eur a trov exekúcie na základe
exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka v Galante,
č. k. 1383052613, 1383262213, 1403050013 zo dňa 26.09.213, 18.11.2013, 17.01.2014.  V priebehu
exekúcie súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora aby súdu zaslal exekučný spis a vyúčtovanie
trov exekučného konania. Súd prvej inštancie preskúmal exekútorský spis a dospel k záveru, že súdny
exekútor preskúmal majetkové pomery povinného, pričom zistil ,že tento je nemajetný. Došlo teda k
naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Okresný súd posúdil a preskúmal súdnym
exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil správne a v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, a
z toho dôvodu mu ich okresný súd priznal v celej výške, a to 39,83eur. V zmysle ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na úhradu
trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu voči I. výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote opravný prostriedok - odvolanie. Oprávnený poukázal, že preveroval skutočnosti vyplývajúce z
rozhodnutia súdu na exekútorskom úrade povereného súdneho exekútora a zistil, že zo strany súdneho
exekútora nebol podaný na Okresný súd Galanta podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného. Ďalej uvádza, že oprávnenému nebola doručená žiadna správa o stave exekučného konania
zo strany exekútorského úradu, z ktorej by vyplývalo, že je povinný nemajetný. Zároveň uvádza, že
oprávnený súhlas na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nemohol dať, nakoľko nebol zo



strany okresného súdu vyzvaný vyjadriť sa k zastaveniu exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený
žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť zrušiť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

3. K odvolaniu oprávneného sa nevyjadril súdny exekútor ani povinný.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho  pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §  387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu
potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd považuje za potrebné však uviesť nasledovné.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo bez návrhu. Len
exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny
exekútor viazaný.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 29.09.2017 vyzval súdneho
exekútora, aby súdu zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekučného konania. Z obsahu pripojeného
exekučného spisu vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy
podliehajúce exekúcií, nevlastní žiaden účet v banke na ktorom by mal finančné prostriedky. V danom
prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal za
účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že súdny
exekútor vykonal lustráciu v bankách, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností a zistil, že povinný
nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá žiaden príjem postihnuteľný výkonom



exekúcie. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho
exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii
by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia
by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej
ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014
a počas rokov - až do 16.07.2018 kedy súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, nedošlo k
žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného.

14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že zo strany súdneho exekútora nebol
podaný na Okresný súd Galanta podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného
odvolací súd konštatuje, že zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného môže i súd, ak má uvedenú
skutočnosť za preukázanú, čo z pripojeného exekučného spisu EX 940/14 aj vyplýva. Ďalej odvolateľ
namietal, že oprávnený súhlas na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nedal a nemohol dať,
nakoľko nebol zo strany okresného súdu vyzvaný vyjadriť sa k zastaveniu exekúcie. K tejto námietke
odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017, o zastavení exekúcie môže súd rozhodnúť na návrh ale aj bez návrhu. Rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nie je viazané na súhlas oprávneného. Zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného v zásade nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením
exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo. Podmienkou pre vydanie uznesenia o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť je výlučne skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú na základe šetrenia vykonaného
súdnym exekútorom. Preto podmienka na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
bola daná. Ďalej odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje
taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník
konania navrhol.

15. Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že by povinný mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký
majetok, resp. mať príjem považuje za právne významnú v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať
nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje príjem z
ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok
takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni.

16. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.).

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).