Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoPr/3/2019 z 11. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. novembra 2019, sp. zn. 25CoPr/3/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2516206153.1 Krajský súd Trnava | 25CoPr/3/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2516206153.1 | 2019-11-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 39 OZ, § 17 ZP, § 9 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c6a646f-f2e9-492e-be57-eac2b32ce5c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2516206153.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoPr/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2516206153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkýň: 1. U. B., nar. X.X.XXXX, adresa Y.
XXX, 2. C. J., nar. X.X.XXXX, adresa D., B. XXXX/XX, 3. C. J., nar. XX.X.XXXX, adresa D., B. XXXX/XX,
4. B. P., nar. XX.X.XXXX, adresa Y., P. XXX/XX, všetky zastúpené advokátkou: Mgr. Zuzana Sedmáková
Szabová, so sídlom Galanta, Matúškovská cesta 884, proti žalovanému: KPU, s.r.o., so sídlom Galanta,
Ružová 182, IČO: 36 242 161, zastúpenému advokátom: JUDr. Robert Bockanič, so sídlom Bratislava,
Seberíniho 1, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 19Cpr/19/2016-189 zo dňa 15.1.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyniam 1. až 4. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 31.8.2016 zo strany žalovaného doručené žalobkyni 1. dňa 2.9.2016 je neplatné;
výrokom II. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.8.2016 zo strany žalovaného
doručené žalobkyni 2. dňa 2.9.2016 je neplatné; výrokom III. určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 31.8.2016 zo strany žalovaného doručené žalobkyni 3. dňa 2.9.2016 je neplatné;
výrokom IV. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.8.2016 zo strany žalovaného
doručené žalobkyni 4. dňa 2.9.2016 je neplatné; výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1. sumu 1.743,06 Eur; výrokom VI. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2. sumu
1.714,12 Eur; výrokom VII. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3. sumu 1.729,84 Eur;
výrokom VIII. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 sumu 1.733,34 Eur a napokon výrokom
IX. priznal žalobkyniam 1., 2., 3. a 4. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 4, § 9 ods. 1 až 3, § 10
ods. 1, § 68 ods. 1, § 70, § 77, § 79 ods. 5, § 134 ods. 1, 2, 4 zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 183 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým,
že podanou žalobou sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ako aj priznania náhrady mzdy za dva mesiace. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa
1. ako zamestnanec pracovala u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 31.10.2011 na pozícii administratívny pracovník, žalobkyňa 2. ako zamestnanec pracovala u
žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2002 na pozícii účtovníčka,
žalobkyňa 3. ako zamestnanec pracovala u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 22.8.2013 na pozícii administratívna pracovníčka a žalobkyňa 4. ako zamestnanec



pracovala u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.1.2009 na pozícii
administratívna pracovníčka. Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti KPU, s.r.o. - žalovaného,
bol od jej vzniku Ing. Peter Krajčír, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. Dňa 2.9.2016 bolo žalobkyniam doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny, úmyselného poškodzovania majetku zamestnávateľa, ako aj úmyselného použitia
poznatkov a informácií získaných pri práci v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, čoho
sa mali dopustiť tým, že sa stali spoločníčkami a konateľkami obchodnej spoločnosti PEŤKOVO,
spol. s r.o. a poskytovaním služieb vedenia účtovníctva. Predmetné okamžité skončenia pracovného
pomeru boli v mene žalovaného ako zamestnávateľa podpísané dňa 31.8.2016, a to Mgr. B. F..
Uznesením, sp. zn. 8D/150/2016, Dnot 170/2016 zo dňa 21.9.2016, notár JUDr. Fedor Klimo, v dedičskej
veci po neb. Ing. Petrovi Krajčírovi rozhodol, že ustanovuje počas priebehu dedičského konania za
správcu obchodnej spoločnosti KPU, s.r.o. v rozsahu práv a povinností konateľa spoločnosti Mgr. B.
F., nar. X.XX.XXXX. Predmetné uznesenie bolo správkyni doručené dňa 21.9.2016. V konaní však
nebolo sporným, že Mgr. B. F. nebola nikdy štatutárnym orgánom zamestnávateľa (žalovaného), taktiež
nebola v rozhodnom období, teda v období od 31.8.2016 do 2.9.2016, jeho zamestnancom, vedúcim
zamestnancom ani povereným zamestnancom vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony. Podľa
§ 183 ods. 2 CMP výkon správy začína správca dedičstva doručením uznesenia o ustanovení za
správcu. Mgr. B. F. však okamžité skončenia pracovných pomerov doručené žalobkyniam dňa 2.9.2016,
podpísala už dňa 31.8.2016, teda v čase, kedy jej ešte nebolo doručené uznesenie o jej ustanovení
za správkyňu, a teda nebola oprávnená konať v rozsahu práv a povinností konateľa za žalovaného.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetné okamžité skončenia pracovných pomerov
neboli riadne podpísané v mene zamestnávateľa na to oprávnenou osobou, teda išlo o taký nedostatok
náležitosti okamžitých skončení pracovných pomerov, ktorý spôsobuje ich neplatnosť pre rozpor so
zákonom. Nebola splnená podmienka platnosti písomného právneho úkonu - okamžitých skončení
pracovných pomerov, a keďže právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú pre platnosť vyžaduje ust.
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 70 Zákonníka práce (podľa ktorého okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné, inak je neplatné), súd určil, že okamžité skončenia pracovných
pomerov dané žalovaným žalobkyniam sú neplatné. Ďalšími dôkazmi, týkajúcimi sa existencie dôvodov
okamžitých skončení pracovných pomerov sa súd nezaoberal, pretože by to bolo nadbytočné. Mal za
to, že ani prípadná existencia dôvodov na okamžité skončenia pracovných pomerov nemôže sanovať
neplatnosť jednostranného právneho úkonu - okamžitých skončení pracovných pomerov, ktorý bol
urobený neoprávnenou osobou. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal výsluch žalobkýň 1., 3. a 4. a
výsluch svedka pána S. z dôvodu, že súd považoval vykonanie týchto dôkazov za nehospodárne.

3. Uplatnený nárok žalobkýň na náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov, súd posúdil podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, keďže netrvali na tom, aby ich
žalovaný ďalej zamestnával. Ustálil, že priemerný mesačný zárobok v zmysle § 134 Zákonníka práce
za rozhodujúce obdobie, t.j. za obdobie apríl, máj, jún 2016, bol u žalobkyne 1. vo výške 871,53 Eur,
t.j. 2.164,78 Eur (základná mesačná mzda + mesačná odmena za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 54 dní
(počet odpracovaných dní za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 8 hodín (denný pracovný čas) x 173,92 hodín
(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného
času žalobkyne 1). U žalobkyne 2. bol priemerný mesačný zárobok vo výške 875,06 Eur, t.j.
2.093,06 Eur (základná mesačná mzda + mesačná odmena za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 52 dní
(počet odpracovaných dní za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 8 hodín (denný pracovný čas) x 173,92
hodín (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času žalobkyne 2). U žalobkyne 3 bol priemerný mesačný zárobok vo výške 864,92 Eur,
t.j. 2.407 Eur (základná mesačná mzda + mesačná odmena za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 60,5 dní
(počet odpracovaných dní za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 8 hodín (denný pracovný čas) x 173,92
hodín (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času žalobkyne 3). U žalobkyne 4. bol priemerný mesačný zárobok vo výške 866,67 Eur,
t.j. 2.372,01 Eur (základná mesačná mzda + mesačná odmena za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 59,5 dní
(počet odpracovaných dní za obdobie 4/2016 až 6/2016) : 8 hodín (denný pracovný čas) x 173,92 hodín
(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného
času žalobkyne 4). Za výpovednú dobu dvoch mesiacov tak žalobkyni 1. súd priznal náhradu mzdy v
sume 1.743,06 Eur, žalobkyni 2. v sume 1.714,12 Eur (tak ako žalobkyňa 2. žiadala v žalobe), žalobkyni
3. v sume 1.729,84 Eur a žalobkyni 4. v sume 1.733,34 Eur.



4. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v spore plne
úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne vykonal dokazovanie. Súd sa mal zaoberať všetkými dôvodmi a vykonať navrhnuté
dokazovanie. Slečna F. totiž nemohla postupovať inak a aj pred doručením uznesenia o ustanovení za
správkyňu musela ukončiť pracovné pomery, inak by žalobkyne previedli obchodné vzťahy so všetkými
klientmi na svoju novovzniknutú spoločnosť PEŤKOVO s. r. o. Súd sa ani nevysporiadal s otázkou
príjmu žalobkýň, resp. ich obchodnej spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o. Žalobkyne neboli odkázané na
pracovný pomer so žalovanou, pretože už podnikali, a to dokonca na klientoch, ktorých stiahli z databázy
žalovaného. Nárok na náhradu mzdy za dva mesiace titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
nemá sankčný charakter voči zamestnávateľovi, ale reparačný charakter voči zamestnancovi. Žalobkyne
mali zabezpečený príjem z podnikania, a to na klientoch žalovaného, ktorého o nich pripravili. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol.

6. Žalobkyne odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaného podali prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že žalovaný síce vo svojom
odvolaní uvádza, že podľa neho súd vec nesprávne právne posúdil, avšak bližšie neuvádza, v čom
má spočívať toto nesprávne právne posúdenie veci. Nedostatočné vykonanie dôkazov je odvolacím
dôvodom v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. V konaní súd upustil iba od vykonania
takých dôkazov, ktoré by boli nadbytočné, teda dôkazov týkajúcich sa existencie dôvodov okamžitých
skončení pracovných pomerov. Vykonanie takýchto dôkazov by však bolo nadbytočné, keďže ani
prípadná existencia dôvodov na okamžité skončenie pracovných pomerov, nemôže sanovať neplatnosť
jednostranného právneho úkonu - okamžitých skončení pracovných pomerov, ktoré boli urobené
neoprávnenou osobou. Vzhľadom na to žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol daný. Navyše
žalobkyne predložili dôkaz, výpis z knihy pohľadávok spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o., z ktorého
vyplýva, že prvú faktúru spoločnosť vystavila až dňa 24.9.2016, čiže viac ako dva mesiace po
vzniku spoločnosti a takmer mesiac po okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom dovtedy
spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, ani nemala uzavreté žiadne zmluvy s klientmi.
Výpis z knihy pohľadávok spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o. tiež vyvracia tvrdenie žalovaného, že
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vynútené, keďže v čase podpisu a doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyniam, bola spoločnosť PEŤKOVO, s. r. o. nečinná a nečinná
bola ešte mesiac po tomto neplatnom jednostrannom úkone. Napriek tomu, že žalovaný ospravedlňuje
podpísanie okamžitých skončení pracovných pomerov neoprávnenou osobou tým že takéto konanie
bolo vynútené z dôvodu údajného „pretiahnutia klientov do konkurenčnej obchodnej spoločnosti“, tak
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase od 22.7.2018 (vzniku spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o.)
do 31.8.2018 (podpisu okamžitých skončení pracovných pomerov) došlo k reálnemu úbytku klientov
žalovaného, ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o. a údajným
úbytkom klientov žalovaného v čase od 22.7.2018 do 31.8.2018. Žalobkyne nemali so žalovaným
uzavretú v pracovnej zmluve konkurenčnú doložku v zmysle ust. § 83a ZP, teda im nič nebránilo
vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti bývalého zamestnávateľa konkurenčný
charakter. Znenie ust. § 183 ods. 2 CMP, neobsahuje žiadnu výnimku, ktorá by umožňovala ujať sa
správy dedičstva pred právoplatným rozhodnutím súdu v danej veci. Tvrdenie žalovaného, že súd sa
nevysporiadal s otázkou príjmu žalobkýň, resp. ich obchodnej spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o., sa taktiež
nezakladá na pravde, nakoľko príjem predmetnej obchodnej spoločnosti je zrejmý z predloženého výpisu
z knihy pohľadávok. Žalobkyne nestiahli z databázy žalovaného klientov. Mesiac po okamžitom skončení
pracovného pomeru, oslovilo spoločnosť PEŤKOVO, s. r. o. niekoľko bývalých klientov žalovaného
so žiadosťou o spravovanie ich účtovnej agendy, avšak spoločnosť PEŤKOVO, s. r. o. vyhľadali a
oslovili z vlastnej iniciatívy s odôvodnením, že po smrti jediného spoločníka a konateľa žalovaného
a po odchode žalobkýň sa kvalita poskytovaných služieb žalovaného značne zhoršila. Spočiatku totiž
rodinní príslušníci zosnulého jediného konateľa a spoločníka žalovaného nejavili žiadny záujem o chod
spoločnosti a po čase sa riadenia spoločnosti ujala dcéra zosnulého konateľa a spoločníka, ktorá nemala
žiadne skúsenosti s vedením spoločnosti, ani odborné znalosti v oblasti účtovníctva. Podľa informácií
od bývalých klientov žalovaného, rozviazalo so spoločnosťou zmluvný vzťah viacero klientov, ktorí odišli
z rovnakého dôvodu k rôznym iným účtovníkom. Zmluvný vzťah so žalovaným z uvedeného dôvodu



rozviazali aj rodinní príslušníci zosnulého jediného konateľa a spoločníka, a to jeho brat Ing. E. F. a
sesternica Y. U. V.. Klienti žalovaného sú svojprávne osoby, ktoré nemožno nútiť, aby sa stali klientmi
inej spoločnosti, ale ani aby zostali klientmi žalovaného, keďže sa rozhodujú sami za seba, najmä
podľa toho, aká je úroveň poskytovaných služieb. Ak by teda bývalí klienti žalovaného boli spokojní s
poskytovaním služieb, tak by nevypovedali zmluvy so žalovaným, ani ak by ich iná spoločnosť oslovila
o spravovanie ich účtovnej agendy. Preto bol úbytok klientov žalovaného spôsobený ľahostajnosťou a
nekorektným prístupom rodinných príslušníkov zosnulého jediného konateľa a spoločníka a nie tým, že
by žalobkyne stiahli klientov žalovaného, ako to prezentuje žalovaný. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného
na to, že žalobkyne neboli odkázané na pracovný pomer so žalovaným, tak žalobkyne poukazujú na
to, že ust. § 79 ods. 5 ZP neustanovuje, že má zamestnanec nárok na náhradu mzdy iba v prípade, ak
je na to odkázaný, resp. ak nemá iný príjem. Bývalý zamestnanec má podľa § 79 ods. 5 ZP nárok na
náhradu mzdy bez ohľadu na to, či mal alebo nemal v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
príjem z iného pracovného pomeru, alebo podnikateľskej činnosti. Žalobkyne sú teda toho názoru, že
žalovaný podaným dovolaním nepreukázal dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, nie
je dôvod ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej inštancie. Súd svoje
rozhodnutie opieral o dostatočné skutkové zistenia, tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny
právny záver. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a vo veci aj
správne rozhodol. Žalobkyne preto navrhujú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal
im voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobkýň iba stručné písomné vyjadrenie, že trvá na podanom odvolaní.

8. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadrovali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobe žalobkýň o určenie neplatnosti okamžitých skončení pracovných pomerov a o zaplatenie
náhrady mzdy v celom rozsahu vyhovel vychádzajúc zo záveru, že predmetné okamžité skončenia
pracovného pomeru podpísala v tom čase neoprávnená osoba.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňami uplatneného nároku na určenie neplatnosti
okamžitých skončení pracovných pomerov a zaplatenie náhrady mzdy, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné.

12. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitých skončení
pracovného pomeru a s tým súvisiacej náhrady mzdy za dva mesiace na tom základe, že predmetné
okamžité skončenia pracovného pomeru boli v mene žalovaného ako zamestnávateľa podpísané dňa



31.8.2016 Mgr. B. F., ktorá v čase ich podpisu (31.8.2016) a doručenia (2.9.2016) nemala oprávnenie
konať v mene žalovaného, pričom správkyňou dedičstva po nebohom jedinom spoločníkovi a konateľovi
spoločnosti žalovaného Ing. Petrovi Krajčírovi, zomrelom dňa X.X.XXXX, sa stala až na základe
doručenia rozhodnutia o ustanovení do tejto funkcie dňa 21.9.2016. Žalovaný sa v spore bránil najmä
tým, že okamžité skončenie pracovných pomerov so žalobkyňami bolo v danom prípade nevyhnutné
na ochranu záujmov spoločnosti, nakoľko si žalobkyne založili konkurenčnú spoločnosť a žalovanému
prebrali klientov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď zistil, že jediným spoločníkom a konateľom
žalovanej spoločnosti bol Ing. Peter Krajčír, po smrti ktorého podali žalobkyne v spoločnosti výpoveď,
avšak následne dostali od žalovaného okamžité skončenia pracovných pomerov, podpísané Mgr. B.
F., dcérou tohto jediného spoločníka a konateľa, ktorá však nebola v tom čase štatutárnym orgánom
zamestnávateľa, nebola jeho zamestnancom, vedúcim zamestnancom, ani zamestnancom povereným
vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony. Neskôr v súvislosti s prejednávaním dedičstva, bola
ustanovená za správkyňu dedičstva Ing. Petra Krajčíra, avšak uznesenie o jej ustanovení za správkyňu
jej bolo doručené až dňa 21.9.2016, teda v čase podpisu a doručenia predmetných okamžitých skončení
pracovného pomeru žalobkyniam 1. až 4. nebola oprávnená konať za žalovaného, z ktorého dôvodu sú
tieto právne úkony neplatné pre ich rozpor so zákonom. Rovnako ich neplatnosť podľa súdu spôsobuje
skutočnosť, že pre nedostatok riadneho podpisu, nebola splnená zákonom požadovaná podmienka
písomnej formy tohto právneho úkonu, ktorú vyžaduje § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 70
Zákonníka práce. Preukazovanie existencie dôvodov pre okamžité skončenie pracovných pomerov
so žalobkyňami 1. až 4. potom súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko nemôžu
odstrániť zistený nedostatok v podobe podpisu týchto právnych úkonov neoprávnenou osobou. V
podanom odvolaní žalovaný zopakoval svoju obranu, podľa ktorej Mgr. B. F. nemohla postupovať inak
a aj pred doručením uznesenia o ustanovení za správkyňu dedičstva musela so žalobkyňami ukončiť
pracovné pomery, pretože inak by žalobkyne previedli obchodné vzťahy so všetkým klientmi na svoju
novovzniknutú spoločnosť PEŤKOVO, s. r. o., preto mal za to, že súd mal vykonať dokazovanie na
preukázanie dôvodnosti okamžitého skončenia pracovných pomerov so žalobkyňami a zaoberať sa tiež
otázkou, či boli žalobkyne odkázané na náhradu mzdy za dva mesiace od žalovaného titulom neplatného
skončenia pracovného pomeru.

13. V predmetnej právnej veci, bolo pre rozhodnutie súdu predovšetkým rozhodujúce vyriešenie otázky,
či okamžité skončenie pracovných pomerov so žalobkyňami, podpísala v mene žalovaného osoba
na to oprávnená. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom, je
právnym úkonom a rovnako ako iné právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, môže byť postihnuté
vadami. Zákonník práce vymedzuje v ust. § 9 okruh osôb, ktoré sú oprávnené robiť právne úkony
za zamestnávateľa. Fyzická osoba zamestnávateľ vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch právne
úkony osobne. V mene zamestnávateľa právnickej osoby, robí v pracovnoprávnych vzťahoch právne
úkony prioritne štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu. Štatutárnym orgánom spoločnosti
s ručením obmedzením, je jeden alebo viac konateľov (§ 133 Obchodného zákonníka). Namiesto
fyzickej osoby zamestnávateľa a namiesto štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu
zamestnávateľa právnickej osoby, môžu v pracovnoprávnych vzťahoch vykonávať právne úkony nimi
poverení zamestnanci. V takomto prípade ide o splnomocnenie vystavené štatutárnym orgánom, resp.
členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa právnickej osoby, ktorým sa štatutárny orgán, resp. člen
štatutárneho orgánu necháva zastúpiť splnomocnencom pri úkonoch patriacich štatutárnemu orgánu,
resp. členovi štatutárneho orgánu zamestnávateľa právnickej osoby. Iný zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci organizačných útvarov zamestnávateľa, sú zákonne splnomocnení robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony v rozsahu vyplývajúcom z ich funkcií určených organizačnými predpismi
zamestnávateľa. Zamestnávateľ tiež môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili
určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V takomto poverení musí byť uvedený
aj rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Právnická osoba môže tiež konať aj prostredníctvom
zástupcu, ktorým môže byť nielen právnická, ale aj fyzická osoba. Predpokladom je však existencia
poverenia alebo splnomocnenia na konkrétne úkony, ktoré však musia byť písomné, ak samotný
právny úkon má byť urobený v písomnej forme. Podľa osobitnej právnej úpravy v zmysle Obchodného
zákonníka, môžu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vykonávať právne úkony tiež likvidátor, správca
konkurznej podstaty, prokurista, či vedúci organizačnej zložky. Právnym úkonom podľa § 9 Zákonníka
práce sa v zmysle subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka rozumie prejav vôle, smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Zákonník práce potom v ust. § 17 obsahuje špeciálnu právnu úpravu neplatnosti právnych
úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, avšak ak určitú otázku Zákonník práce výslovne neupravuje,



použijú sa v súlade s ust. § 1 ods. 4 Zákonníka všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda
je nevyhnutné akceptovať aj ďalšie Občianskym zákonníkom uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti
právneho úkonu. Vzhľadom na to treba za neplatný v pracovnoprávnych vzťahoch považovať aj taký
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýmto právnym úkonom, ktorý svojím obsahom
odporuje zákonu, je aj okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané osobou na to neoprávnenou,
nakoľko ide o právny úkon v rozpore s ustanovením § 9 Zákonníka práce. V takomto prípade totiž
neoprávnená osoba predstiera vôľu osoby, v mene ktorej konala, hoci táto osoba (tu zamestnávateľ)
takúto vôľu v skutočnosti nemala a ani ju neprejavila a keďže sa tohto právneho úkonu nezúčastnila,
ani ju prejaviť nemohla. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
pritom absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona a od začiatku, takže subjektívne práva
a povinnosti z takého úkonu vôbec nevzniknú a súd na takúto neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti.

14. Vykonaným dokazovaním bolo zistené a napokon medzi stranami aj nesporné, že osoba, ktorá
právne úkony okamžitého skončenia pracovných pomerov so žalobkyňami 1. až 4. v mene
žalovaného podpísala - t. j. pani Mgr. B. F., nebola v čase podpisu týchto právnych úkonov, t. j. ku
dňu 31.8.2016 štatutárnym orgánom žalovaného, ani členom štatutárneho orgánu žalovaného, ani jeho
zamestnancom, nebola ani poverená, či splnomocnená inou oprávnenou osobou na vykonanie takéhoto
úkonu. Pretože tak okamžité skončenia pracovných pomerov so žalobkyňami 1. až 4 zo dňa 31.8.2016
nespĺňajú z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 9 Zákonníka práce náležitosť
platného právneho úkonu, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobe žalobkýň v časti,
ktorou sa domáhali určenia neplatnosti okamžitých skončení pracovných pomerov vyhovel. Bolo potom
skutočne nadbytočné skúmať, či pre okamžité skončenie pracovných pomerov so žalobkyňami existovali
dôvody, nakoľko samotná skutočnosť, že boli podpísané neoprávnenou osobou, robí tieto právne úkony
absolútne neplatnými, nemajúcimi žiadne právne účinky. Neplatnosť týchto právnych úkonov potom
nemôže zhojiť ani skutočnosť, že neskôr, s účinnosťou od 21.9.2016 (t. j. od doručenie uznesenia
o ustanovení za správkyňu dedičstva po nebohom Ing. Petrovi Krajčírovi) bola konajúca Mgr. B. F.
ustanovená za správkyňu dedičstva, úlohou ktorého správcu je v zmysle ust. § 182 zák. č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku náležite spravovať majetok poručiteľa počas prebiehajúceho
dedičského konania a za tým účelom vykonávať všetky úkony potrebné na zachovanie hodnôt majetku
poručiteľa. Správca dedičstva totiž začína výkon správy (§ 183 ods. 2 CMP) doručením uznesenia,
ktorým bol ustanovený, čo bolo v danom prípade až dňa 21.9.2016, teda nie v čase podpisu predmetných
okamžitých skončení pracovných pomerov.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal proti priznaniu náhrady mzdy žalobkyniam z dôvodu, že
vzhľadom na existenciu vlastnej obchodnej spoločnosti PEŤKOVO, s. r. o. neboli odkázané na pracovný
pomer so žalovaným, keď nárok na náhradu mzdy zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovného
pomeru by nemal mať sankčný charakter voči zamestnávateľovi, ale reparačný voči zamestnancovi, tak
odvolací súd k tomuto uvádza, že ust. § 79 ods. 4 a 5 Zákonníka práce obsahuje kogentné ustanovenie,
podľa ktorého, ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer okamžite a zamestnanec netrvá na
tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa nedohodnú inak, že sa pracovný pomer
skončil dohodou dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť a zamestnanec má nárok na náhradu
mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce za výpovednú
dobu dvoch mesiacov. Predmetné ustanovenie nedáva súdu priestor preto, aby takto zákonom určenú
výšku náhrady mzdy znižoval (ako je to výslovne upravené v ust. § 79 ods. 2 ZP pri neplatnom skončení
pracovného pomeru v prípade, ak zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom celková náhrada
mzdy by mala presiahnuť 12 mesiacov). Povinnosť zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa § 79 ods.
4 ZP teda nemožno znížiť, prípadne náhradu mzdy nepriznať, lebo to neumožňuje žiadne zákonné
ustanovenie.

16. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane
vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne
nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalobkyniam 1. až 4. priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.



O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).