Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/67/2019 z 29. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. júna 2020, sp. zn. 21Cob/67/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200230.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/67/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2019200230.1 | 2020-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07a866cb-5810-4c4f-99fa-5ef7387e6889 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200230.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/67/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200230.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: D. C., I. č. XXXX/XX, S. G.,
zastúpený: TIMAR & PARTNERS, s.r.o. Štúrova 42, Šaľa, IČO 36 866 296, v mene ktorej spoločnosti
koná advokátka Mgr. Eva Timár Myjavcová, proti žalovaným: 1/ Z. D., U. XXX/X, S. G., 2/ I. Q., T..
G. č. XXX/X, S. G., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. č. 2,
Dunajská Streda, o zaplatenie zhodnotenia nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/46/2004-663 zo dňa 28.03.2017 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č.k. 11Cb/46/2004-722 zo dňa 07.08.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/46/2004-663 zo dňa 28.03.2017
v časti výroku I. m e n í tak, že vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ zamieta, dopĺňací rozsudok č.k.
11Cb/46/2004-722 zo dňa 07.08. 2018 potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalobcovi na základe vzájomnej žaloby povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a
2/ sumu 17.333,10 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Zvyšok dopĺňacím rozsudkom zamietol
a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania o vzájomnej žalobe žalovaných, ktorí žiadali od
žalobcu zaplatenie čiastky 29 605,68 eur za zhodnotenie nehnuteľností, ktoré mali pod neho prenajaté.

3. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo niekoľko prvoinštančných rozsudkov. V poradí prvým
rozsudkom č.k. 11Cb/46/2004-172, po prečíslovaní - 183, zo dňa 11.04.2006 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 11Cb/46/2004-175, po prečíslovaní - 186, súd žalobu o zaplatenie 572 104,30,-Sk,
požadovanú titulom nezaplateného nájomného žalovanými zamietol a žalobcovi uložil na základe
vzájomnej žaloby podanej žalovanými povinnosť zaplatiť im sumu 215 634,-Sk, ktorá predstavovala
investície vložené do rekonštrukcie prenajatého priestoru žalovanými. V časti o zaplatenie 80 854,20 .-
Sk vzájomnú žalobu zamietol. Uvedený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom odvolací súd, ktorým
je Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21 Cob/207/2006-196, po prečíslovaní -207, zo dňa 31.01.2007
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd v
poradí druhým rozsudkom č.k. 11Cb/46/2004-463 zo dňa 24.03.2011 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 6 348,34 eur , z požadovaných 9 032,20 eur titulom neuhradeného nájomného,
po odpočítaní nedôvodne účtovaného nájmu z titulu nižšej výmery prenajatých priestorového vo výške
2 683,87 eur (80 854,26 ,-Sk) , v ktorej časti súd žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi zaplatiť



žalovaným čiastku 24 827,29 eur ako sumu vynaloženú na rekonštrukciu predmetu nájmu . Okrem
povinnosti uloženej obom žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 6 348,34 eur, bol rozsudok uznesením
odvolacieho súdu č.k. 21Cob/75/2017-499 zo dňa 29.06.2012 zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu,
ktorý v poradí tretím rozsudkom č.k. 11Cb/46/2004-589 zo dňa 16.09.2014 uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovaným sumu 17 383,10 eur. Aj tento rozsudok bol zrušený odvolacím súdom uznesením č.k.
21 Cob/75/2017-605 zo dňa 30.10.2015 a po ňom nasledoval v poradí štvrtý rozsudok prvoinštančného
súdu č.k. 11Cb/46/2004-663 zo dňa 28.03.2017, doplnený dopĺňacím rozsudkom č.k. 11 Cb/46/2004-722
zo dňa 07.08.2018, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho konania.

4. Prvoinštančný súd v intenciách naznačených odvolacím súdom vykonal dokazovanie vypočutím
strán, oboznámil sa s Nájomnou zmluvou zo dňa 12.3.2001 a Dodatkom č. 1 zo dňa 22.5.2001
uzatvoreným k Nájomnej zmluve, výpoveďou podanou nájomcami z nájomnej zmluvy, s odovzdávacím
protokolom , záznamom o vykonaní fyzickej inventúry zo dňa 27.2.2013, rozhodnutím Okresného
úradu v Dunajskej Strede, odbor životného prostredia o povolení zmeny v užívaní časti veľkovýkrmne
hovädzieho dobytka na motokárovú dráhu a nariadil znalecké dokazovanie na určenie ceny zhodnotenia
prenajatých nehnuteľností žalovanými, ktorí prenajaté nebytové priestory prebudovali na dráhu pre
motokáry. Súd dal vo veci vyhotoviť znalecké posudky, ktoré vypracovali znalci Ing. Gerhardt a Ing.
Tokovicsová, ktoré však vykazovali značné odlišnosti. Súd prvej inštancie skonštatoval, že znalkyňa
Ing Tokovicsová v znaleckom posudku č. 111/2004 na vypracovanie položkovitého rozpočtu použila
cenníky stavebných prác a program Cenkros - na oceňovanie stavebných prác, platné v treťom a štvrtom
kvartáli roku 2001, znalec Ing. Jozef Gerhardt v znaleckom posudku zo dňa 30.3.2008 určil cenu na
cenovú úroveň druhého Q 2001, teda na čas realizácie stavebných prác. Ing. Gerhardt určil výšku
žalovanými vložených investícií sumou 891.900,81 Sk a Ing. Tokovicsová 793.629,50,-Sk .Podľa Ing.
Gerhardta sa hodnota nehnuteľnosti k termínu ukončenia nájmu zvýšila o 696 968,40,-Sk (nie eur, ako
nesprávne v odseku 7. uviedol prvoinštančný súd.) Oproti tomu znalkyňa Ing. Tokovicsová v kontrolnom
znaleckom posudku č. 86/2010 zo dňa 29.11.2010 určila konečnú sumu zhodnotenia nehnuteľnosti
sumou 17 383,10 eur (523 683,47,-Sk). Rozdiel medzi vypočítanými hodnotami tak predstavoval sumu
98.571,31 Sk. Súd prvej inštancie vychádzal zo sumy zhodnotenia nehnuteľností uvedenej v znaleckom
posudku znalkyňou Ing. Tokovicsovou č. 111/2004 v spojení s kontrolným znaleckým posudkom č.
86/2010 zo dňa 29.11.2010, ktorý označil za presnejší i s prihliadnutím na znalkyňou použitú metódu
výpočtov pri zhodnotení nehnuteľnosti. Z dôvodu námietok vznesených voči tomuto posudku, súd prvej
inštancie znalkyňu vypočul aj na pojednávaní konanom dňa 20.09.2016, na ktorom potvrdila, že v
znaleckom posudku nie je zakomponovaná oprava strechy, ktorú vykonal žalobca, ani betónové tvárnice
na vytvorenie parkoviska, do zhodnotenia započítala elektroinštalačné práce vrátane ventilátorov a
neónových svietidiel. K Dodatku č. 1 uzatvorenom k Nájomnej zmluve viedla, že vykonané práce sú
súčasťou znaleckého posudku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí o veci z ceny zhodnotenia nehnuteľností, ktorá vyplynula
zo znaleckého posúdenia podľa Ing. Tokovicsovej, vzal do úvahy Nájomnú zmluvu v znení Dodatku
č. 1, prihliadol a akceptoval výpoveď právnej zástupkyne žalovaných, podľa ktorej všetky hnuteľné
veci si žalovaní z objektu odsťahovali a dospel k záveru o povinnosti žalobcu uhradiť žalovaným za
zhodnotenie prenajatých nehnuteľností sumu vo výške 17.333,10 eur, keď sa strany v konaní dohodli
na tom, že z hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti odpočítajú 50,- eur za neónové svietidlá, ktoré boli
dodané žalobcom.

6. Právna zástupkyňa žalobcu k uvedenému názoru prvoinštnančého súdu zdôrazňovala, že žalobca
ako prenajímateľ súhlasil s vykonaním zmien na predmete nájmu, ale len v takom rozsahu, aký vyplynul
z rozhodnutia odboru životného prostredia Okresného úradu Dunajská Streda a z dohody strán a bolo
úlohou žalovaných uniesť dôkazné bremeno a preukázať investície súvisiace so zmenami v znení
Dodatku č. 1 a rozhodnutím o zmene užívania stavby. Podľa týchto dôkazov sa žalobca zaviazal výlučne
na investície do výšky 300.000,- Sk (9.958,18 eur), preto žalovaným súd nemôže priznať viac, ako je
uvedené v Dodatku č. 1, ktorý vychádza z dohody strán. Dohodnuté investície do výšky 300.000.-Sk
ale boli odpočítané zo žalobcom pôvodne požadovaného nájomného a v tejto časti vzal žaloba späť,
preto si uplatňuje len zostatok.

7. Prvoinštančný súd poukázal na to, že odvolacím súdom už boli vyriešené námietky právnej
zástupkyne žalobcu k otázke vedomosti žalobcu o rekonštrukcii a zmene užívania predmetu nájmu, ku
ktorému žalobca ako účastník správneho konania nič nenamietal a zákonná úprava nevyžadovala, aby



k zmene užívania dal i písomný súhlas. Na základe týchto zistení a dokazovania súd dospel k záveru, že
žalobca o všetkých investíciách žalovaných, ktoré na predmete nájmu vykonali vedel. Zo žaloby vyplýva,
že žalobca sa pôvodnou žalobou zo dňa 24.01.2003 domáhal zaplatenia čiastky 366.898,80 Sk titulom
nedoplatku na nájomnom a za spotrebovanú energiu. Žalobu neskôr rozšíril na sumu 572 104,30,-
Sk. Žalovaní vzájomnou žalobou žiadali uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť výšku investícií, ktorými
zhodnotili prenajaté priestory a tak na pojednávaní konanom dňa 28.03.2006 vzal žalobca žalobu späť do
výšky 300.000,- Sk, na výšky ktorej rekonštrukciu odsúhlasil a predmetom žaloby tak zostala žalobcom
požadovaná suma 272 104,30,-Sk (9 032,29 eur), z ktorej bolo žalobcovi právoplatne prvoinštančným
súdom priznaných celkom 6 348,34 eur, vo zvyšku o 2 683,87 eur (80 854,26 ,-Sk) bol návrh zamietnutý.

8. Vzájomnou žalobou žalovaní žiadali zaviazať žalobcu k zaplateniu sumy 29.605,68 eur, o ktorej
súd rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 17 333,10 eur a dopĺňacím
rozsudkom do zvyšku žalobu zamietol.

9. V rozhodnutí prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. a ustálil, že žalovaní
nehnuteľnosť zhodnotili do výšky 17.383,10 eur, z ktorej odpočítal 50 eur za svietidlá dodané žalobcom
a zaviazal žalobcu na zaplatenie 17 333,10 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 11Cb/46/2004-663 zo dňa 28.03.2017 podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie (č.l. 671) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho zmenil a rozhodol v súlade
s odvolacími argumentmi, ktoré založil na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.

10.1. Žalobca namietol, že výrok rozsudku nezodpovedá príslušnej hmotnoprávnej norme, pretože
povinnosť mu bola uložená v prospech viacerých veriteľov, preto mal súd určiť podiel každému zo
žalovaných na priznanom plnení.

10.2. Odôvodnenie rozhodnutia označil za stručné, nezohľadňujúce námietky, ktoré uviedol i v
záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.03.2017. Prvoinštančný súd sa obmedzil iba na
konštatovanie, že mu odvolací súd neuložil sa námietkami zaoberať. Odvolací súd však preskúmava
iba závery súdu prvoinštančného, preto nemohol uložiť prvoinštančnému súdu, aby sa zaoberal tými
námietkami, ktoré v priebehu konania po zrušení rozhodnutia žalobca vzniesol. Predmetné námietky
uvedené v záverečnom vyjadrení nie sú v rozpore s právnym názorom, ktorý vyjadril odvolací súd
vo svojich predchádzajúcich zrušovacích uzneseniach, keď opakovane upozornil na potrebu právneho
posúdenia veci podľa § 667 Obč. zák. s dôrazom na dôsledné zistenie, či prenajímateľ dal súhlas na
zmenu predmetu nájmu, alebo tento súhlas udelený nebol. Ak súhlas nedal, má nájomca nárok len na
vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, o ktorý sa zväčšil majetok prenajímateľa v dôsledku
vykonanej zmeny predmetu nájmu, ale nie o sumu vynaložených finančných prostriedkov na túto zmenu.
Odvolací súd nepoprel, že žalobca dal ako prenajímateľ súhlas na zmenu užívania stavby, sporným
však zostal rozsah tohto súhlasu, pri ktorom je potrebné rozlišovať, k akým zmenám na predmete nájmu
žalobca súhlas dal a k akým súhlas daný nebol. Žalobca dal súhlas len k určitým konkrétnym zmenám
prenajatého objektu, preto nie je možné aplikovať výlučne ust. § 667 ods. 1 veta prvá Obč. zák. a z
neho vyvodiť, že dal súhlas na všetky žalovanými vykonané zmeny a tým aplikáciu ust. § 667 ods. 2.
Obč. zák. úplne vylúčiť. Týmito skutočnosťami sa ale prvoinštančný súd v konaní vôbec nezaoberal.
Súhlas so zmenami na predmete nájmu a ich rozsahom je možné vyvodiť jedine z dôkazu, podľa je
výrok rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, odbor životného prostredia zo dňa 19.07.2001
č. A2001/16967-00003/OSP-SZD v spojení s Dodatkom č. 1 v Nájomnej zmluve, v ktorých je predmet
nájmu a rozsah zmien taxatívne a nie príkladmo uvedený. Ak strany sporu dňa 22.05.2001 podpísali
Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve, dohodli nim i rozsah a výšku investícií, s ktorou prenajímateľ súhlasil.
Žiadosť žalovaných o povolenie zmeny v užívaní stavby nie je dôvod, aby z takejto žiadosti a rozhodnutia
príslušného úradu bol vyvodzovaný voči žalobcovi jeho súhlas s vykonanými investíciami i nad rámec
dohodnutý Dodatkom č. 1. Ak súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že súhlas žalobcu bol daný
na všetky zmeny bez ohľadu na dohodnutý rozsah vyplývajúci z Dodatku č. 1 a z rozhodnutia Okresného
úradu Dunajská Streda, odbor životného prostredia, tak súd skutkový stav vyhodnotil nesprávne. Od
vykonaných zmien mal súd oddeliť tie, na ktoré bol súhlas žalobcu daný, vzájomný návrh rozdeliť
a posúdiť ho prípadne tak podľa § 667 ods. 1 ako aj § 667 ods. 2 Obč. zák. Znalkyňa uviedla, že
v znaleckom posudku ocenila všetky zmeny na nehnuteľnostiach, ktoré ale takýmto spôsobom nevie
oddeliť. Prvoinštančný súd ale mal práve vzhľadom na súhlas so zmenou užívania predmetu nájmu



oddeliť, k čomu súhlas daný bol a k čomu daný nebol. Dôkazné bremeno k ustáleniu rozsahu investícií
nesú žalovaní ktorí mali preukázať, aká časť uplatneného nároku sa týka úhrady nákladov na ktoré
sa žalobca zaviazal a aká časť sa týka náhrady, ktorou sa hodnota objektu zvýšila ku dňu skončenia
nájmu a rešpektovať zmeny, na ktoré žalobca súhlas dal, ale nezaviazal sa na ich náhradu a na ktoré
zmeny súhlas vôbec nedal. K preukázaniu týchto skutočností žalovaní dôkaznú povinnosť nesplnili,
preto nie je možné žalobe vyhovieť, k čomu dal žalobca do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn.
21Cdo/762/2001. Prvoinštančný súd vôbec nevzal do úvahy, že ust. § 667 Obč. zák. je dispozitívnym
ustanovením, k čomu mal skúmať základnú dohodu medzi stranami a z nej vychádzať. Povinnosť
preukázať súhlas so zmenami má ten, kto tvrdí, že súhlas bol daný a zmluva môže špecifikovať, ktoré
náklady budú prenajímateľovi uhradené a v akom rozsahu. Napriek tomu, že žalobca počas celého
konania na uvedené poukazoval, prvoinštančný súd sa s jeho argumentmi nevysporiadal, nevzal do
úvahy obsah a znenie dohody uzatvorenej stranami sporu Dodatkom č. 1 k Nájomnej zmluve, ktorou
žalobca náklady stanovil výlučne do výšky 300.000,- Sk. Súd tak svojim rozhodnutím priznal žalovaným
viac ako si vzájomne strany dohodli, čím prekročil dispozitívny charakter príslušnej právnej normy.

10.3. Za spornú označil žalobca i výšku zhodnotenia, ku ktorej prvoinštančný súd dospel a na
ktorú sa odvoláva odkazom na znalecký posudok Ing. Tokovicsovej č. 86/2010, ktorým mala byť
uvedená hodnota investícií stanovená vo výške 523.683,74 Sk ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
nehnuteľnosti pred vykonaním investícií ku dňu vzniku nájmu dňa 28.02.2001 v sume 3.181.676,34 Sk a
hodnoty nehnuteľnosti ku dňu skončenia nájmu po vykonaných investíciách, čo bolo ku dňu 31.05.2003
v sume 3.705.359,81 Sk. Uvedené predstavuje rozdiel 523.683,74 Sk. Nájomný vzťah ale bol uzatvorený
dňa 12.03.2001 s účinnosťou od 01.04.2001 a ukončený bol dňom 24.03.2003. Znalkyňou vypočítaná
suma vychádza z celkového zhodnotenie predmetu nájmu, ako by sa žalobca na úhradu nákladov do
nim stanovenej výšky nezaviazal a nie je preto z rozhodnutia prvoinštančného súdu zrejmé, aký podiel
predstavuje hodnota zmien odsúhlasených a vykonaných bez súhlasu. Na zmeny, na ktoré žalobca
súhlas nedal a ku ktorých úhrade sa nezaviazal mal súd prípadne aplikovať ust. § 667 ods. 2 Obč. zák.
Znalkyňa uviedla, že vychádzala z výkazov výmer, v súdnom konaní sa ale preukázalo, že tieto dali
vyhotoviť žalovaní až počas súdneho konania a vypracované boli ku dňu 17.02.2003, pričom krycí list
rozpočtu bol vypracovaný na odlišné sumy ku dňu 26.09.2004. K prestavbe predmetu nájmu mohlo dôjsť
ale len v období medzi 19.07.2001 do 24.03.2003 čo znamená, že žalovanými predložené výkazy výmer
a ostatné dôkazy, ktorými preukazujú rozsah zmien na predmetu nájmu nie je možné ničím verifikovať.
Závery znalca o výške investícií sú výlučne hypotetické, nepreukazujú aké zmeny boli v skutočnosti
vykonané.

10.4. Súd sa nevyporiadal ani s námietkou bona fides, od výšky priznanej investície vôbec neodpočítal
sumu, ktorú žalobca pred súdom do rozsahu 300.000,- Sk uznal a ktorú žiadal odpočítať, ako vyplýva zo
zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.03.2006, podľa ktorej späťvzatie žaloby je spojené výlučne
s uznaním nároku žalovaných do výšky 300.000,-Sk. Podľa § 3 Obč. zák. nemožno priznať ochranu práv
v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré je potrebné v rámci konania prihliadať. Ak žalobca uznal nárok
žalovaných do výšky 300.000,- Sk a vzal v tejto časti návrh na zaplatenie žalovaného nájomného späť,
čo nebolo ani sporné, nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby mu nájom do tejto výšky nebol
uhradený a on mal uhrádzať žalovaným sumu titulom vložených investícií, ku ktorej ho súd zaviazal.
Odkaz prvoinštančného súdu na to, že mu to tak nenariadil v zrušujúcich uzneseniach odvolací súd nie
je priliehavá a bolo vecou prvoinštančného súdu sa s ňou riadne zaoberať.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie zo dňa 09.06.2017 i žalovaní (č.l. 680) do sumy,
ktorú im súd nepriznal a žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
ešte sumu 2.605,66 eur.

11.1. V odvolaní potvrdili, že so žalobcom uzatvorili Nájomnú zmluvu na nebytové priestory v
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec S. G. parc.č. 227/3 evidovaná na LV č. XXXX Okresného
úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Podľa Nájomnej
zmluvy im mal žalobca prenajať výmeru 1000m2,, v skutočnosti ale prenajal priestor vo výmere len 941
m2 a nájom začal dňom 01.04.2001. Podľa odvolateľov bol žalobca povinný prenajatú vec im prenechať
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, ktorú povinnosť si neplnil. Prenajaté priestory tak prevzali
ako maštaľ, v ktorej bol v minulosti umiestnený hovädzí dobytok. Pre ich nespôsobilosť ich museli
vyčistiť, deratizovať, dali opraviť strechu a vykonali i ďalšie nevyhnuté práce k tomu, aby mohli objekt
začať užívať, o čom disponujú dokladmi preukazujúcimi, že do nehnuteľnosti investovali sumu 29.605,66



eur, ktorú od žalobcu požadujú uhradiť ako vzájomný návrh podaný voči jeho žalobe. Na investície
do nehnuteľnosti bol potrebný súhlas Okresného úradu v Dunajskej Strede a ďalších príslušných
organizácií, ktoré im pomáhal vybavovať prenajímateľ, teda o každej práci na tejto nehnuteľnosti
vedel, denne sa zúčastňoval kontroly, preto jeho tvrdenia, že investície ktoré boli prevedené nad
dohodnutú cenu 300.000,- Sk už súhlas nedal, považujú za nepravdivé a účelové. Žalobca súhlasil s
každou investíciou a prácou, ktorá bola vykonaná na nehnuteľnosti. Do nájmu prevzali nepripravenú
budovu, museli ju opraviť a po ukončení nájmu žalobca zrekonštruovanú nehnuteľnosť ďalej prenajíma.
Nestotožňujú sa s názorom vysloveným v tejto veci odvolacím súdom, podľa ktorého im prináleží
nanajvýš protihodnota, o ktorú sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti a nie suma všetkých investícií, ktoré
do objektu vložili a vynaložili k tomu, aby ju mohli na potrebný účel užívať. Žalobca pôvodne prehlásil,
že im nehnuteľnosť odpredá, ale potom, ako si vybavili úver prehlásil, že k predaju nepristúpi. Žalobca
takýmto konaním využil ich podnikateľskú neskúsenosť a naivitu, čím porušil ust. § 3 Obč. zák. o
dobrých mravoch a poctivom obchodnom styku, zneužil ich nevedomosť a tak mu použitím vlastných
finančných prostriedkov nehnuteľnosť zrekonštruovali a investovali do jeho majetku. Prístup žalobcu v
rámci tohto sporového konania považujú za nezodpovedný a neseriózny, obaja žalovaní majú rodiny,
zakúpili motokáry, investovali do cudzej nehnuteľnosti, čo znamená, že sa na ich úkor žalobca výrazne
obohatil. Pri znaleckých obhliadkach, ktoré boli vykonané znalcami Ing. Tokovicsovou a Ing. Gerhárdtom
boli prítomní, predložili všetky potrebné doklady, ktorými preukázali výšku investícií do prenajatej
nehnuteľnosti, oproti čomu žalobca žiaden doklad nepredložil. Súdom prvej inštancie im napriek tomu
nebola priznaná celá suma investovaných finančných prostriedkov, a tak žiadajú, aby odvolací súd
rozhodol v ich prospech.

12. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.07.2017 (č.l. 700), ktorý označil
ich odvolanie za nedôvodné, pretože v predchádzajúcich rozhodnutiach sa už odvolací súd s ich
námietkami vyporiadal. Okrem toho žalovaní nikdy reálne dôkazmi nepreukázali finančné prostriedky,
ktoré by do predmetu nájmu vložili, jediným dôkazom boli znalecké posudky, pričom neviedli ani stavebný
denník, nebol evidovaný žiaden položkový rozpočet na vykonané práce. Vykonané práce boli naviac i
v rozpore s Nájomnou zmluvou, preto i znalecký posudok vychádzal iba z projektovej dokumentácie.
Nepreukázanie skutočne vložených investícií vyplýva aj zo spisu, keď krycie listy rozpočtu a prehľad
rozpočtových nákladov boli vypracované k 17.02.2003 a k 07.02.2003, krycí list rozpočtu na odlišné
sumy už bol vypracovaný ku dňu 26.09.2004, pričom v konaní nie je sporným, že zmena predmetu
nájmu mohla byť vykonaná iba v období medzi 19.07.2001 do 24.03.2003. S odkazom na súdnu prax a
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo 1184/2005, v prípade hodnôt vynaložených do cudzej nehnuteľnosti je
pohľadávkou nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou pred a po vykonaných
prácach.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v podaní zo dňa 17.07.2017 (č.l. 705). Opakovane
zdôraznili, že po uzavretí Nájomnej zmluvy si žalobca nesplnil povinnosť a nehnuteľnosť im prenajal v
stave, ktorý nebol spôsobilý na užívanie a účel, na ktorý ju chceli využívať, neboli upozornení na to, že
pozemok pod stavbou je neupravený, nevhodný bol i prístup do budovy, z toho dôvodu nemalé investície
vynaložili i na úpravu terénu a spevnenie vstupu do budovy. Nesúhlasia s tým, že investovali do cudzej
nehnuteľnosti bez súhlasu prenajímateľa, pretože tento bol denne na stavbe a vedel, aké rekonštrukčné
práce prebiehajú, pričom sa sám ako prenajímateľ finančne na opravách a prácach na zhodnotení
nehnuteľnosti nepodieľal. Žalovaní preto boli nútení návrhom voči súdu dať vypočítať hodnotu investícií,
ktoré do nehnuteľnosti vložili, aby ich získali späť, po odpočítaní povinného nájmu. Zdôraznili, že opravili
zdevastovanú maštaľ za vlastné finančné prostriedky, zvýšili jej hodnotu a žiadajú, aby im súd investície,
ktoré museli vynaložiť, ak chceli prenajatú nehnuteľnosť riadne užívať, priznal.

14. Žalovaní v odvolacej replike zo dňa 02.07.2018 (č.l. 712) zopakovali argumentáciu uvádzanú v nimi
podanom odvolaní a tiež vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktorými žiadajú, aby im finančné prostriedky,
ktoré do prenajatej nehnuteľnosti investovali, boli vrátené.

15. Z dôvodu odvolania podaného žalobcom i žalovanými prvoištančný súd spis predložil odvolaciemu
súdu. Odvolacím súdom ale bol spis bez rozhodnutia o odvolaniach vrátený na súd prvej inštancie
podaním Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.07.2018 (č.l. 716), v ktorom odvolací súd upozornil súd
prvej inštancie, že nerozhodol o zostatku vzájomnej žaloby, ktorou žalovaní žiadajú priznať čiastku
29.605,68 eur, ktorý nárok uvádzajú i v odvolaní, ale súdom bola priznaná iba čiastka 17.333,10 eur a
o zvyšku rozhodnuté nebolo.



16. Prvoinštančný súd na základe pokynu odvolacieho súdu vo veci vydal dopĺňací rozsudok, ktorým vo
zvyšku vzájomnú žalobu žalovaných zamietol.

17. Po doručení dopĺňacieho rozsudku stranám sporu, podali voči nemu žalovaní odvolanie zo dňa
21.09.2018 (č.l. 727), v ktorom poukazujú a argumentujú tými istými skutočnosťami, ktoré uviedli i
v odvolaní proti rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o zostávajúcej časti, z
toho dôvodu obsah tohto odvolania už odvolací súd neopakuje, iba na odvolanie žalovaných (č.l. 680)
poukazuje.

18. Odvolanie žalovaných bolo doručené na adresu právneho zástupcu žalobcu, ktorý ho dňa
12.12.2018 prevzal (č.l. 731), vyjadrenie k nemu už nepodal.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu
prvoinštančného súdu boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že je potrebné dokazovanie zopakovať (§ 384 C.s.p.), pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací
súd vo veci nariadil odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.).

20. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul právnych zástupcov strán, ktorí predniesli svoje návrhy
pre odvolacie konanie v zhode s písomnými podaniami.

21. Odvolací súd na pojednávaní uviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné.
Z dôvodu objektívnej predvídateľnosti rozhodnutia odvolacím súdom uviedol svoje predbežné právne
posúdení veci (§ 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.), stranám vysvetlil, z ktorej právnej úpravy
bude pri rozhodovaní vychádzať a to s prihliadnutím na dôkazy, ktoré strany súdu predložili a so
súhlasom strán zopakoval s poukazom na ust. § 384 C.s.p. dokazovanie, aby tak vytvoril podklad pre
odlišné vyhodnotenie dôkazov a na základe neho mohol vo veci meritórne rozhodnúť.

22. Strany sporu následne reagovali prostredníctvom svojich právnych zástupcov, ktorí zotrvali i po
oboznámení sa s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom na svojich stanoviskách a
tvrdeniach.

23. Podľa § 390 C.s.p.
Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov, pri
rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom
vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa
len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a
vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací
súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe, ktorý nárok zostal po tom, ako bolo
žalobe v rozsahu priznaného nároku vyhovené zlyhal a pri posudzovaní skutkového stavu a právnom
posúdení konal nedôsledne, nevyhodnotil a nevzal do úvahy pre rozhodnutie významné dôkazy, čím
založil nesprávnosť svojho rozsudku spojeného s rozsudkom dopĺňacím.



26. Odvolacie dôvody žalobca označil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., pod ktoré
odvolací súd podradil aj odvolacie dôvody, ako ich uviedli žalovaní.

27. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové
zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

28. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré
je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo
skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu,
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Odvolací súd pri rozhodnutí o veci vychádzal z ust. § 667 Obč. zák. podľa ktorého, zmeny na
veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených
môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak,
je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien,
ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale
nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o
čo sa zvýšila hodnota veci (1).
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu
uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci
prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

30. Žalovaní sa ako nájomcovi vzájomnou žalobou domáhali od žalobcu ako prenajímateľa zaplatenia
toho, čo do predmetu nájmu investovali, aby ho mohli užívať na nimi predpokladaný účel a v rámci svojich
podnikateľských aktivít. Pri vzniku nájomného vzťahu sa nájomcovia s prenajímateľom v Nájomnej
zmluve (č.l. 8) zo dňa 12.03.2003 dohodli na predmete, dobe, cene nájmu a upravili si vzájomné práva
a povinnosti. Prenajaté priestory mali podľa zmluvy užívať na prevádzkovanie motokárovej dráhy. V čl.
IV./B/2 Nájomnej zmluvy nájomcovia prehlásili, že predmet nájmu je v riadnom a užívateľnom stave a v
tomto stave ho budú udržiavať. V čl.IV/4 prehlásili, že každú úpravu ohlásia prenajímateľovi a prevedú ju
len s jeho súhlasom. Za podstatnú odvolací súd hodnotí aj dohodu uvedenú v čl. VI/2 Nájomnej zmluvy,
podľa ktorého mohli strany zmluvu meniť len písomnými dodatkami.

31. S prihliadnutím na čl.IV./B/2. Nájomnej zmluve tvrdenia žalovaných o tom, že nehnuteľnosť im bola
prenajímateľom odovzdaná v nevyhovujúcom stave a museli vynaložiť značné finančné prostriedky na
jej vyčistenie a iné, s tým súvisiace úpravy, odvolací súd vôbec nevzal pri rozhodovaní do úvahy, pretože
žalovaní zmluvu o nájme uzatvorili dobrovoľne, k čomu žiadne námietky neuvádzali a netvrdili opak. K
stavu predmetu nájmu sa v zmluve vyjadrili, dokonca prijali na seba záväzok ju v stave, v akom ju prebrali
udržiavať, preto ich argumentácia voči rozsahu a výške finančných nákladov, ktoré museli vynaložiť k
tomu, aby vôbec mohli začať nehnuteľnosť užívať nemôže obstáť. Priestory si žalovaní prenajali ako
podnikatelia na účely vlastného podnikania a obranu, že ich nevedomosť žalobca využil, nemožno
akceptovať. Od podnikateľov sa predpokladá istá miera vedomostí o podnikaní, prípadne, ak ich nemajú,
majú možnosť si ich zabezpečiť cez osobu, ktorá nimi disponuje a ktorá ich o právach a povinnostiach
poučí. Námietka súvisiaca s nesprávnou plochou prenajatých priestoroch bola akceptovaná a z toho
dôvodu bola žalobcom požadovaná úhrada nezaplateného nájmu o sumu 80 854,26,-Sk (2 683,87 eur)
rozsudkom prvoinštnačného súdu č.k. 11 Cb/46/04-463 zo dňa 24.03.2011 zamietnutá.



32. Rozhodnutie o plnení zo vzájomnej žaloby, ktorá zostala predmetom sporu a ktorou žalovaní
žiadali uložiť žalobcovi povinnosť na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré vynaložili na rekonštrukciu
predmetu nájmu vo výške 29 605,66 eur, z ktorých im prvoinštančný súd priznal 17 333, 10 eur a vo
zvyšku vzájomnú žalobu zamietol, odvolací súd považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie pochybil,
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čo založilo nesprávnosť skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f/ C.s.p) a vec tiež nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).

33. Podstatnou pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe je Nájomná zmluva a k nej uzatvorený Dodatok č.1,
z ktorých je potrebné vychádzať. Uvedené úkony sú založené na autonómnej vôli strán a na zásade
zmluvnej voľnosti. Zmluvné strany konali pri uzatvorení zmluvy a dodatku k nej dobrovoľne, ich vôľu
je potrebné rešpektovať a vec posudzovať s poukazom na ust. § 667 ods. 1 Obč. zák., ktoré je ale
ustanovením dispozitívnym, a tak je možné sa v zmluve dohodnúť inak.

34. V prejednávanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 667 ods. 1 veta práva Obč. zák.,
zmeny na veci je možné vykonať len so súhlasom prenajímateľa. Z Dodatku č.1 (č.l. 147) vyplýva, že
prenajímateľ dal súhlas na zmeny, ktoré sú v bode II. Dodatku č. 1 presne špecifikované, popísané a sú
zhodné s úpravami, ktoré vyplývajú i z rozhodnutia OÚ v Dunajskej Strede, ktorým sa povolila zmena
v užívaní prenajatej nehnuteľnosti (č.l. 123). Uvedenú úpravu vykonali nájomcovia na svoje náklady, na
úhradu ktorých sa zaviazali nájomcovia a nie prenajímateľ. Samotná zmluva a k nej dodatok určujú, čo
sú nájomcovia oprávnení požadovať od prenajímateľa.

35. Dokazovanie preukázalo, že prenajímateľ dal bezpochyby súhlas so zmenou v rozsahu uvedenom
v Dodatku č.1, ako opakovane vo svojich zrušujúcich uzneseniach odvolací súd uvádzal, s ostatnými
zmenami, ktoré nájomcovia na predmete nájmu vykonali ale nebol súhlas prenajímateľa preukázaný.
Za súhlas nemožno bez ďalšieho považovať jeho prítomnosť v prenajatom priestore, ani žalovanými
tvrdený predbežný prísľub možného budúceho predaja predmetu nájmu nájomcom. Prenajímateľ dal
súhlas so zmenou len v rozsahu cca 300 000,-Sk, na ktorých úhradu sa ale nezaviazal. Podľa Dodatku
č. 1 sa zaviazali žalovaní ako nájomcovia, že zmeny v tomto finančnom rozsahu vykonajú na vlastné
náklady. Ak o túto sumu žalobca podanú žalobu vzal späť, je to jeho rozhodnutie, ktoré prvoinštančný
súd rešpektoval a odvolací súd nemá dôvod sa k tomuto procesnému úkonu osobitne vyjadrovať. Iné
zmeny, než sú špecifikované a vymienené Dodatkom č. 1 nemožno považovať za zmeny, ku ktorým
dal prenajímateľ súhlas a žalovaní ničím nepreukázali, že by takýto súhlas od prenajímateľa mali, k
čomu oni znášali dôkazné bremeno, preto im nevzniklo ani právo požadovať náklady, ktoré vynaložili
na rekonštrukciu predmetu nájmu nad rozsah prác odsúhlasený prenajímateľom a nevznikol im nárok
na náhradu finančných prostriedkov, ktoré na rekonštrukciu predmetu nájmu vynaložili. Okrem toho,
zákon im takéto právo ani neposkytuje. Pri súhlase prenajímateľa so zmenou nad rozsah uvedený v
Dodatku č.1 ( ktorý ale nebol preukázaný) by nanajvýš mohli požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota prenajatej nehnuteľnosti, ktorý nárok ale nemožno zamieňať s investíciami, ktoré nájomcovia
na rekonštrukciu vynaložili. Takéto právo im ani v prípade súhlasu prenajímateľa so zmenou zákon
nepriznáva (§ 667 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Práve Dodatok č. 1 modifikoval práva a povinnosti
strán. Ak malo byť stranami dohodnuté i niečo iné, bola na žalovaných túto skutočnosť preukázať. K
tomuto dáva odvolací súd do pozornosti podmienku, ktorú si strany vymienili v bode VI/2 Nájomnej
zmluvy, podľa ktorej ju bolo možné meniť len písomnými dodatkami a okrem Dodatku č.1 iný dodatok
žiadna zo strán sporu neuvádzala a neoznačila. Žalovaným, i keď ako uvádzajú v odvolaní (č.l. 682),
sa nemôžu zmieriť s tým, že by im náhrada vo výške vynaložených investícií nemala byť priznaná,
nanajvýš výška zhodnotenia. Uvedený stav ale spôsobili samotní žalovaní, ak nevyužili na zabezpečenie
vynaložených investícií do nehnuteľnosti, ktorá im nepatrila a mali ju iba prenajatú a na ktorej vykonali
zmeny bez súhlasu prenajímateľa ochranu, ktorú im poskytuje zákon, napr. uzatvorenie zmluvy o
budúcej zmluve, čím by nadobudli istotu budúceho predaja.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po zopakovaní dokazovania rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol, dopĺňací zamietajúci
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).



Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).