Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/20/2019 z 16. 12. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2020, sp. zn. 47Sa/20/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200315.2 Krajský súd Trnava | 47Sa/20/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2019200315.2 | 2020-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/803aba55-02b7-4075-8952-fb1cccf094a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200315.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200315.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: K. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, XXX XX Y. S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/11119 zo dňa 10.09.2019 ,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. spisu UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2019/11119 zo dňa 10.09.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívnych konaní a dôvody preskúmavaných rozhodnutí

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (ďalej aj „úrad práce“) ako prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/23476-13 zo dňa 02.07.2019 podľa § 38 ods.
1 písm. b) bod 2. a § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len aj „kompenzačný zákon“) zastavil účastníkovi konania (žalobcovi) s účinnosťou
od 01.07.2019 výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, poskytovaného na základe rozhodnutia
č. GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/29033-8 zo dňa 22.10.2018 mesačne vo výške 16,70 % sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zastavenie
výplaty predmetného príspevku správny orgán prvého stupňa dôvodil skutočnosťou, že žalobca na výzvu
úradu práce o predloženie príjmov za kalendárny rok 2018 nepredložil všetky požadované doklady.
2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že doložil všetky
požadované doklady, ako dôkaz uviedol podací lístok z 12.06.2019, vyjadril nesúhlas s napadnutým
rozhodnutím a žiadal jeho prehodnotenie.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/11119 zo dňa
10.09.2019 zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Žalovaný
vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca je poberateľom dávky dôchodkového poistenia -
starobného a vdovského dôchodku, ktoré mu bol vyplatené za rok 2018 v celkovej výške 5 485,82 Eur,
za obdobie od 25.09.2017 do 10.08.2018 bol zamestnaný v spoločnosti Human Energy Agency spol.
s.r.o., Bratislava, Rajská č. 7 (názov do 14.11.2018) neskôr Krosno trade, s.r.o., Bratislava, Galvaniho č.
7/D. Prostredníctvom Sociálnej poisťovne mal vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 19.03.2018
do 31.08.2018 vo výške 647,60 Eur, daňové priznanie za rok 2018 nepodával. Poukázal na priebeh
administratívneho konania predchádzajúci vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, že úrad práce



listom z 05.06.2019 vyzval žalobcu, aby v zmysle § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch, predložil
úradu práce príjem za kalendárny rok 2018 - príjem zo závislej činnosti za kalendárny rok 2018, náhradu
príjmu pri PN od zamestnávateľa, potvrdenie zo sociálnej poisťovne o poberaní dávok nemocenského
poistenia, nemocenské dávky za rok 2018, a to v termíne do 30.06.2019. Zároveň bol žalobca v liste
úradu práce upozornený, že v prípade nedoloženia požadovaných dokladov mu bude výplata peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla v zmysle § 45 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch zastavená. Žalobca prevzal
predmetnú výzvu dňa 11.06.2019. žalobca na výzvu doručil úradu práce potvrdenie Sociálnej poisťovne
o poberaní dávky dôchodkového poistenia a neskôr 08.08.2019 aj potvrdenie Sociálnej poisťovne o
nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 19.03.2018 do 31.08.2019. Žalovaný poukázal na
to, že úrad práce prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne (eportal) zistil, že žalobca bol zamestnaný
v obchodnej spoločnosti Human Energy Agensy, s.r.o., Rajská č. 7, Bratislava od 25.09.2017 do
10.08.2018. Na základe tejto skutočnosti, že žalobca nepredložil úradu práce príjem od zamestnávateľa
za posudzované obdobie roku 2018, správny orgán podľa § 45 ods. 4 kompenzačného zákona
zastavil s účinnosťou od 01.07.2019 výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Tento postup žalovaný v rámci
odvolacieho orgánu vyhodnotil ako zákonný. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. e) kompenzačného
zákona žalovaný dal do pozornosti povinnosti žiadateľa o poskytnutie peňažnej kompenzácie, medzi
ktoré patrí na výzvu správneho orgánu preukázať skutočnosti rozhodné na poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu, teda v danom prípade bolo takou povinnosťou preukázať príjem za
rozhodný kalendárny rok 2018. V nadväznosti na zistené skutočnosti žalovaný vyjadril názor, že správny
orgán prvého stupňa poskytol žalobcovi dostatok času, aby predložil príjem za kalendárny rok 2018,
pričom zároveň dodal, že v prípade, ak žalobca predloží úradu požadované doklady a budú splnené
zákonom stanovené podmienky pre ďalšie poskytovanie predmetného peňažného príspevku, bude tento
vyplatený, pretože príspevok nebol odňatý, iba bola pozastavená jeho výplata. Žalovaný po zhodnotení
dôkazov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť, pretože nie sú splnené všetky zákonné podmienky nároku na požadovaný peňažný príspevok
v zmysle platných právnych predpisov.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Proti rozhodnutiu č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/11119 zo dňa 10.09.2019 podal žalobca
v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a aby rozhodol o opätovnom vyplatení
kompenzácie žalobcovi.
5. Za dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca označil porušenie zásad správneho
konania zo strany konajúcich správnych orgánov, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci ako aj
nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal, aby boli žalobcovi naďalej priznané a vyplácané kompenzácie
od ich zastavenia dňa 02.07.2019. Poukázal na to, že základom je komplexná posudok (k žalobe
priložil okrem iného fotokópiu komplexného posudku vydaného žalovaným dňa 14.03.2019), ktorým
boli žalobcovi priznané kompenzácie na zvýšené výdavky s motorovým osobným vozidlom, hygienou,
opotrebovaním šatstva a obuvi.
6. Žalobca namietal nesprávny úradný postup, ktorého následkom bolo nedôvodné zastavenie
kompenzácií, pretože prvostupňový správny orgán ani žalovaný odvolací správny orgán ďalej neskúmali
všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci. Žalobca uviedol, že nepozná
firmu Krasno s.r.o. Bratislava (správny názov Krosno trade s.r.o. - poznámka súdu) a nikdy pre túto firmu
nepracoval. Dodal, že v spoločnosti Human energy agensy s.r.o. Bratislava - pobočka Šaľa istý čas
pracoval ako pomocný šofér na vylepšenie životnej úrovne, pretože je poberateľom sociálnych dávok, čo
mu nestačí ani na bežné výdavky. V súvislosti s pracovnou činnosťou pre uvedenú spoločnosť žalobca
uviedol, že pre chorobu bol PN a pretože nebol schopný vykonávať túto prácu, ukončil pracovný pomer
dohodou dňa 20.08.2018. Žalobca dodal, že medzitým na firma vyhlásila konkurz, ale potrebné listiny
dodal ÚPSVaR Galanta, doručené Slovenskou poštou. V súvislosti s aplikáciou § 57 ods. 1 písm. e)
kompenzačného zákona namietal, že správne orgány žalobcu neupozornili na povinnosť preukázať
zmeny.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu



7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. Zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutých rozhodnutí.
9. S poukazom na obsah administratívneho spisu žalovaný uviedol, že úrad práce listom z 05.06.2019
vyzval žalobcu, aby do dňa do 30.06.2019 podľa § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch
predložil úradu práce príjem za kalendárny rok 2018 - príjem zo závislej činnosti za kalendárny rok
2018, náhradu príjmu pri PN od zamestnávateľa, potvrdenie zo sociálnej poisťovne o poberaní dávok
nemocenského poistenia, nemocenské dávky za rok 2018. žalovaný dodal, že zároveň bol žalobca
v liste úradu práce upozornený, že v prípade nedoloženia požadovaných dokladov mu bude výplata
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla v zmysle § 45 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch zastavená.
Žalobca prevzal predmetnú výzvu dňa 11.06.2019. Žalobca prostredníctvom poštovej prepravy doručil
úradu práce potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní dávky dôchodkového poistenia (podací lístok
12.06.2019) a dňa 08.08.2019 aj potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených
za obdobie od 19.03.2018 do 31.08.2018. Úrad práce prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne zistil,
že žalobca bol od 25.09.2017 do 10.08.2018 zamestnaný v spoločnosti Human Energy Agency spol.
s.r.o., v ktorej ukončil pracovný pomer k 10.08.2018. Žalovaný k zisťovaniu skutkového stavu potrebného
pre rozhodnutie vo veci dodal, že úrad práce za účelom objektívneho posúdenia a doplnenia príjmu
žalobcu listom z 26.07.2019 požiadal bývalého zamestnávateľa žalobcu - spoločnosť Krosno trade s.r.o.,
Bratislava o zaslanie potvrdenia o jeho príjme za rok 2018 ako aj o náhrade príjmu. Zásielka sa úradu
práce vrátila 05.08.2019 neprevzatá, adresát neznámy. Úrad práce zaslal rovnakú žiadosť z 05.08.2019
aj spoločnosti Human Energy Agency spol. s.r.o. Bratislava, zásielka sa vrátila 12.08.2019 neprevzatá,
adresát neznámy.
10. Žalovaný mal za to, že úrad práce vykonal dokazovanie zaslaním výzvy na predloženie príjmu
za rok 2018, mal snahu doplniť podklad pre rozhodovanie do takej miery, aby bol spoľahlivým
základom pre jeho rozhodovanie (žiadosť zaslaná zamestnávateľovi z 26.07.2019 a 05.08.2019). V
nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že žalobca na základe výzvy úradu práce v
určenej lehote nepredložil všetky požadované doklady, ani nepreukázal snahu o ich doplnenie, a
preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie úradu práce č. GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/23476-13 zo
dňa 02.07.2019, ktorým zastavil žalobcovi výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, potvrdil.
11. Zákonnosť postupu v napadnutom správnom konaní žalovaný dôvodil poukazom na znenie
ustanovení § 18 ods. 8 a § 45 ods. 4, 7 zákona o peňažných príspevkoch a na následný administratívny
postup prvostupňového správneho orgánu. Konkretizoval, že úrad práce listom vyzval žalobcu na
doloženie príjmových pomerov z dôvodu každoročného prehodnotenia príjmu v zmysle zákona o
peňažných príspevkoch. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že v prípade nedoloženia
požadovaných dokladov mu bude výplata peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 45 ods. 4 zákona
o peňažných príspevkoch zastavená. Žalobca výzvu úradu práce prevzal dňa 11.06.2019, pričom úrad
práce stanovil termín na doloženie požadovaných dokladov do 30.06.2019. Žalovaný zastal názor, že
úrad práce poskytol žalovanému dostatok času na predloženie požadovaných dokladov, avšak aj napriek
uvedenému žalobca v úradom práce stanovenej lehote nepredložil všetky požadované doklady.
12. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch a rozsahu žaloby. Dodal, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného žiada zrušiť aj preto, že kompenzačný príspevok prestal plniť jeho
účel, a naopak, žalobcovi sa na základe komplexného posudku zhoršil zdravotný stav a bol uznaný na 70
% ŤZP a je odkázaný na pomoc inej osoby, bol mu schválený kompenzačný príspevok na opatrovanie.
Žalobca uviedol, že administratívna chyba nie je dôvod na zastavenie výplaty kompenzačného príspevku
a je len chybou správneho orgánu. Žalobca dôvodil, že na základe výzvy zo dňa 05.06.2019 zdokladoval
príjmy za rok 2018, a to osobne na odbor úradu. Žalobca mal za to, že správny orgán mal povinnosť
zisťovať skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci za účelom dodania potrebných dokumentov
mal spolupracovať so žalobcom pri odstraňovaní nedostatkov podania. Poukázal na skutočnosť, že
spomínané firmy už zanikli a žalobca tak nemohol v tej dobe vykonávať žiadnu pracovnú činnosť.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k splneniu zákonných
podmienok na zastavenie výplaty kompenzácie. Žalobca s poukazom na komplexný posudok o jeho
zdravotnom stave namietal, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o odňatí kompenzácie. V
replike žalobca dodal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho základné práva
integrovať sa do spoločnosti zarovno so zdravými občanmi, ako príklad uviedol návštevy lekára,



verejných podujatí, návštevu rodinných príslušníkov atď., čím bol žalobca zo strany správneho orgánu
diskriminovaný.
13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta listom zo dňa 05.06.2019 vyzval žalobcu, aby v zmysle § 18 ods. 8 kompenzačného zákona,
predložil úradu práce príjem za kalendárny rok 2018 - príjem zo závislej činnosti za kalendárny rok
2018, náhradu príjmu pri PN od zamestnávateľa, potvrdenie zo sociálnej poisťovne o poberaní dávok
nemocenského poistenia, nemocenské dávky za rok 2018, a to v termíne do 30.06.2019. Zároveň
bol žalobca v liste úradu práce upozornený, že v prípade nedoloženia požadovaných dokladov mu
bude výplata peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 45 ods. 4 kompenzačného zákona zastavená.
Žalobca prevzal predmetnú výzvu dňa 11.06.2019. Žalobca však všetky doklady požadované vo výzve
úradu práce nepredložil - prostredníctvom poštovej prepravy doručil úradu práce potvrdenie Sociálnej
poisťovne o poberaní dávky dôchodkového poistenia (podací lístok 12.06.2019). Žalovaný opätovne
poukázal na skutočnosť, že úrad práce prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne zistil, že žalobca
bol od 25.09.2017 do 10.08.2018 zamestnaný v spoločnosti Human Energy Agency spol. s.r.o. (názov
do 14.11.2018 neskôr Krosno trade, s.r.o.). Za účelom objektívneho posúdenia a doplnenia príjmu
žalobcu úrad práce listom z 26.07.2019 požiadal bývalého zamestnávateľa žalobcu - spoločnosť
Krosno trade s.r.o., Bratislava o zaslanie potvrdenia o jeho príjme za rok 2018 ako aj o náhrade
príjmu. Zásielka sa Úradu práce vrátila 05.08.2019 neprevzatá, adresát neznámy. Úrad práce zaslal
rovnakú žiadosť z 05.08.2019 aj spoločnosti Human Energy Agency spol. s.r.o., zásielka sa vrátila
12.08.2019 neprevzatá, adresát neznámy. Žalovaný dodal, že dňa 08.08.2019 žalobca prostredníctvom
e-mailovej komunikácie s úradom práce predložil ďalšie doklady, pričom úrad práce oznámil žalobcovi,
že naďalej nebol preukázaný príjem od zamestnávateľa za obdobie od 01.01.2018 do 18.03.2018 (do
nástupu na PN) a náhrada príjmu za nemoc od zamestnávateľa. Z vyššie uvedeného podľa názoru
žalovaného jednoznačne vyplýva, že správne orgány postupovali v správnom konaní v súčinnosti so
žalobcom, pričom správny orgán mal zároveň snahu doplniť podklad pre rozhodovanie do takej miery,
aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Žalobné námietky napádajúce nedostatok súčinnosti
správneho orgánu so žalobcom a nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom žalovaný
vyhodnotil ako nedôvodné. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že úrad práce
vo výzve zo dňa 05.06.2019 vyzval žalobcu na doloženie všetkých dokladov preukazujúcich výšku
príjmu za rok 2018, a to v termíne do 30.06.2019, s poučením, že inak mu bude výplata peňažného
príspevku podľa § 45 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch zastavená. Žalobca však na výzvu
úradu práce nedoložil v stanovenej lehote všetky potrebné doklady. Žalovaný zotrval na správnosti
záveru, že z dôvodu nepredloženia všetkých dokladov ku konaniu, potrebných pre objektívne posúdenie
nároku žalobcu na poskytovanie peňažného príspevku, nebolo naďalej možné poskytovať peňažný
príspevok na kompenzáciu. Rovnako žalovaný zastal názor o zákonnosti postupu správneho orgánu
prvého stupňa, keď s ohľadom na uvedené skutočnosti tento v zmysle § 45 ods. 4 zákona o peňažných
príspevkoch výplatu peňažného príspevku zastavil.
14. Žalobca reagoval na dupliku žalovaného podaním, v ktorom zopakoval dôvody správnej žaloby a
zotrval na jej petite.

IV. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.



19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
21. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len aj „kompenzačný zákon“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov
na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu
so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania
potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 1 ods. 2 kompenzačného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku
1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za
jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 1 vety prvej kompenzačného zákona kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 2 ods. 2 kompenzačného zákona sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
27. Podľa § 18 ods. 8 kompenzačného zákona príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov
na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto
zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli
bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa
považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.
28. Podľa § 45 ods. 4 kompenzačného zákona výplata opakovaného peňažného príspevku na
kompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu,
nevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie
peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok
v písomnej výzve upozornená.
29. Podľa 45 ods. 7 kompenzačného zákona príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom fyzická osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného
príspevku na kompenzáciu podľa odsekov 4 a 5 zastavená. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve podľa
odsekov 4 a 5 do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí tohto príspevku. Lehota
jedného roka začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom rozhodnutie o zastavení výplaty nadobudlo právoplatnosť.
30. Podľa § 46 ods. 1 kompenzačného zákona, ak príslušný orgán zistí, že opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje alebo jednorazový peňažný príspevok sa neprávom
poskytol na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento
peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný, alebo ak fyzická osoba použila peňažný príspevok na
kompenzáciu na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení
výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný
príspevok.
31. Podľa § 46 ods. 2 kompenzačného zákona fyzickej osobe, ktorá je povinná vrátiť opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu, ktorý sa poskytoval neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo
z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, nemožno priznať ten istý peňažný



príspevok na kompenzáciu počas 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená
povinnosť vrátiť tento peňažný príspevok na kompenzáciu.
32. Podľa § 46 ods. 3 kompenzačného zákona fyzickej osobe, ktorá je povinná vrátiť jednorazový
peňažný príspevok na kompenzáciu, ktorý sa poskytol neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých
údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý
peňažný príspevok na kompenzáciu, len ak táto fyzická osoba splnila povinnosť vrátiť tento peňažný
príspevok na kompenzáciu.
33. Podľa § 57 ods. 1 písm. e) kompenzačného zákona fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych
vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná na výzvu príslušného
úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho
výšku alebo výplatu do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný úrad neurčil dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
36. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
37. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
38. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
39. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
41. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
42. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi
žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za
splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
44. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného v nadväznosti na rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa vo veci zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré
bolo vydané z dôvodu podľa § 45 ods. 4 kompenzačného zákona, pretože žalobca na základe výzvy
úradu práce nepredložil do dňa 30.06.2019 doklady o výške príjmu za rok 2018, ktoré boli potrebné k



prehodnoteniu splnenia zákonných podmienok na poskytovanie predmetného peňažného príspevku na
kompenzáciu.
45. V odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa (zo dňa 02.07.2019) správny orgán, okrem citácie
relevantných zákonných ustanovení § 18 ods. 8 a § 45 ods. 4 kompenzačného zákona, uviedol, že
žalobca na základe výzvy zo dňa 05.06.2019 v lehote do 03.06.2019, resp. do dňa vydania uvedeného
rozhodnutia, nepredložil požadované doklady.
46. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že žalobca poštovou prepravou zaslal úradu práce
dňa 12.06.2019 vyplnený dotazník pre účely posudzovania príjmu a majetku za rok 2018 a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 29.11.2018 vo veci určenia výšky mesačného starobného dôchodku
od 01.01.2019, ktoré podklady boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 14.06.2019.
47. Z uvedených podkladov zaslaných žalobcom (predovšetkým s prihliadnutím na rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie o určení výšky starobného dôchodku na rok 2019) je zrejmé, že žalobca celkom
správne nepochopil, aké doklady je potrebné ku konaniu predložiť, keďže ním predložené rozhodnutie
orgánu sociálneho poistenia vo vzťahu k predmetu preskúmavaného správneho konania (vo veci
skúmania podmienok na priznanie kompenzačných príspevkov) je irelevantné.
48. Ďalej v administratívnom spise chronologicky nasleduje podané odvolanie žalobcom (doručeným
úradu práce dňa 17.07.2019), v ktorom žalobca namietal, že predložil všetky potrebné doklady.
49. Žalobca v podanom odvolaní a v nasledujúcej e-mailovej komunikácii s úradom práce vyjadril
rozhorčenie nad tým, že sa mal v zmysle výzvy z 05.06.2019 osobne dostaviť na úrad práce za účelom
predloženia požalovaných dokladov, pričom podľa názoru žalobcu postačuje, aby požadované podklady
(vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav) predkladal písomne poštou. Úrad práce mu v odpovedi na
žiadosť o poskytnutie informácie správne ozrejmil výhody osobného kontaktu s účastníkmi konania pri
predkladaní podkladov potrebných pre konania o priznaní kompenzačných príspevkov, v rámci ktorého
je efektívnejšia pomoc úradu práce pri odstraňovaní vád podaní a pri predkladaní potrebných informácií
účastníkmi konania, ktoré súvisia s konaním vo veciach kompenzácie.
50. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výzvu na odstránenie vád podania učineného
na základe výzvy konajúceho správneho orgánu, v danom prípade súvisiaceho s predložením
podkladov potrebných pre účely prehodnotenia príjmu poberateľa opakovaných peňažných príspevkov
na kompenzáciu (podľa § 18 ods. 8 kompenzačného zákona), úrad práce žalobcovi nezaslal.
51. Kompenzačný zákon explicitne (v § 53 ods. 2) vylučuje použitie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho
poriadku na administratívne konanie vo veciach kompenzácie, teda správny orgán v danom konaní
nie je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
S uvedenou výnimkou pri aplikácii správneho poriadku v konaní vo veciach kompenzácie, ktorého
použitie sa inak na toto administratívne konanie vzťahuje (§ 53 ods. 1 kompenzačného zákona),
korešponduje aj dôkazná povinnosťou žiadateľa o poskytnutie kompenzačného príspevku podľa § 57
ods. 1 písm. e) kompenzačného zákona, v zmysle ktorého dôkazné bremeno preukázať skutočnosti
rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zaťažuje účastníka konania, a
rovnako korešponduje aj so zákonnými dôvodmi zastavenia výplaty kompenzačného príspevku podľa
§ 45 ods. 4 kompenzačného zákona, t. j. v prípade nevyhovenia výzve príslušného orgánu zo strany
účastníka konania, aby v určenej lehote osvedčil skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného
príspevku na kompenzáciu. Avšak tieto zákonné ustanovenia, vo zvýšenej miere zaťažujúce účastníka
konania, nie je možné aplikovať čisto formalisticky, bez dodržania základných zásad ovládajúcich
správne konanie, bez prihliadnutia na zdravotný stav, resp. hendikep fyzickej osoby žiadajúcej o
priznanie kompenzačného príspevku alebo bez prihliadnutia na úroveň právneho povedomia zdravotne
postihnutého účastníka konania, prípadne na procesné a dôkazné okolnosti konkrétneho prípadu a v
neposlednom rade aj bez prihliadnutia na skutočnosť, z koho podnetu bolo začaté predmetné konanie
(§ 55 ods. 1 kompenzačného zákona).
52. V danom prípade konanie o zastavení výplaty predmetného kompenzačného príspevku bolo
začaté na podnet správneho orgánu, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť každý rok skúmať
splnenie podmienok na výplatu priznaného kompenzačného príspevku (§ 18 ods. 8 kompenzačného
zákona), v danom prípade výšku príjmu dosiahnutého poberateľom opakovaného príspevku na
kompenzáciu za obdobie roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa splnenie podmienok posudzuje.
Čiže iniciatíva v tvrdení o nesplnení zákonných podmienok na výplatu kompenzačného príspevku
a priori vychádza od správneho orgánu, hoci predkladanie podkladov potrebných pre posúdenie
trvania hmotnoprávnych podmienok poskytovanej kompenzácie zaťažuje poberateľa kompenzačného
príspevku. V danom prípade je o to viac potrebné, aby správny orgán v záujme zachovania
proporcionality medzi naplnením účelu kompenzačného zákona a dôkazným bremenom poberateľa



kompenzačného príspevku vybalansoval tvrdosť zákona aplikáciou základných zásad správneho
konania, obzvlášť v prípade, ak si správny orgán účastníkom konania poskytnuté informácie overuje
zabezpečovaním ďalších listinných dôkazov a účastník konania nie je celkom nečinný a reaguje na výzvu
správneho orgánu predložením nesprávnych, prípadne nedostatočných podkladov na preukázanie
výšky príjmu v relevantnom roku.
53. Preto v danom prípade, kedy žalobca na výzvu príslušného úradu práce síce reagoval
zaslaním podkladov pre posúdenie trvania podmienok na poskytovanie kompenzačného príspevku, ale
irelevantných a neúplných (čo nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako nevyhovenie výzve podľa § 45 ods.
4 kompenzačného zákona), bolo povinnosťou konajúceho správneho orgánu pokračovať za súčinnosti
so žalobcom v doplnení dokazovania, a to za súčasného poskytnutia potrebnej pomoci a poučenia
žalobcovi, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho poriadku).
Za daných okolností prípadu, kedy konajúci úrad práce nemal zistenú skutočnosť o poberaní príjmu
zo závislej činnosti žalobcom v roku 2018 od jeho zamestnávateľa ani o poberaní nemocenskej dávky
počas jeho práceneschopnosti, nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či žalobca uvádzal
nepravdivé údaje alebo či nespĺňal podmienky na poskytovanie kompenzačného príspevku z dôvodu
dosiahnutia vyššieho príjmu ako pripúšťa zákon na poskytovanie opakovaného peňažného príspevku
na kompenzáciu.
54. Preto možno konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bol
dostatočne zistený skutkový stav veci, čomu aj zodpovedalo nedostatočné odôvodnenie uvedeného
administratívneho rozhodnutia a pre jeho nepreskúmateľnosť nemožno zistiť, na základe akých dôkazov,
príp. na základe akých úvah vo vzťahu k vyhodnoteniu obsahu žalobcom zaslaných podkladov a ich
použiteľnosti, resp. nepoužiteľnosti pre účely posúdenia podmienok poskytovania kompenzácie podľa §
18 ods. 8 kompenzačného zákona, dospel správny orgán k záveru, že žalobca nevyhovel výzve úradu
práce a neosvedčil skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie predmetného peňažného príspevku na
kompenzáciu.
55. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že až v čase po podaní odvolania proti rozhodnutiu
prvého stupňa žalobcom úrad práce preveroval skutočnosti ohľadom zamestnania žalobcu a poberania
nemocenských dávok od Sociálnej poisťovne. Hoci bolo prvostupňové rozhodnutie o zastavení výplaty
vydané dňa 02.07.2019 a v čase vydania z relevantných podkladov mal úrad práce k dispozícii len
informáciu zo Sociálnej poisťovne o výške dávok z dôchodkového poistenia vyplatených žalobcom v roku
2018 (odpoveď z 20.05.2019), žiadosť Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta o zaslanie nemocenských
dávok vyplácaných žalobcovi za rok 2018 úrad práce zaslal až dňa 05.08.2019, rovnako tak žiadosť
spoločnosti Human Energy Agensy, s.r.o. o zaslanie čistého príjmu žalobcu v roku 2018.
56. Rovnako až po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení výplaty
kompenzačného príspevku prebehla v období mesiacov júl a august v rámci vybavovania žiadosti
žalobcu o poskytnutie informácie elektronická komunikácia medzi žalobcom a úradom práce, v rámci
ktorej bola žalobcovi zo strany úradu práce poskytnutá informácia (elektronická správa zo dňa
31.07.2019) o podkladoch k rozhodnutiu o zastavení výplaty kompenzačného príspevku, spolu s
informáciou o tom, že žalobca k 31.05.2019 nepreukázal príjem od zamestnávateľa Krosno trade, s.r.o.
so sídlom v Bratislave (novší názov obchodnej spoločnosti), kde bol podľa podkladov získaných cez
eportal Sociálnej poisťovne zamestnaný naposledy v období od 25.09.2017 do 10.08.2018. Zároveň
úrad práce informoval žalobcu, že na základe jeho odvolania zo dňa 16.07.2019 proti rozhodnutiu
o zastavení výplaty peňažných príspevkov na kompenzáciu úrad práce písomne oslovil bývalého
zamestnávateľa žalobcu o poskytnutie súčinnosti vo veci preukázania príjmu a nemocenských dávok
za rok 2018. V nadväznosti na uvedenú elektronickú komunikáciu žalobca zaslal dňa 08.08.2019 úradu
práce e-mailom potvrdenie Daňového úradu Trnava pobočka Galanta o podaní daňového priznania
žalobcom k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 (nulové), potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta o nemocenských dávkach vyplatených žalobcovi Sociálnou poisťovňou z poistného vzťahu
Krosno trade s.r.o., dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Human Energy Agency spol. s r.o. zo dňa 10.08.2018 a potvrdenie o zamestnaní
(zápočtový list) vystavený žalobcovi uvedeným zamestnávateľom dňa 10.08.2018, z ktorého vyplýva,
že ku dňu skončenia pracovného pomeru sa žalobcovi ako zamestnancovi u tohto zamestnávateľa
započítalo 320 dní.
57. Úrad práce e-mailom žalobcovi zaslal stanovisko k e-mailu zo dňa 08.08.2019, v ktorom potvrdil
prijatie uvedených potvrdení zaslaných žalobcom a zároveň uviedol, že „Úradu však naďalej nie sú
preukázané:
- príjem od uvedeného zamestnávateľa za obdobie od 01.01.2018 do 18.03.2018 (teda od nástupu na
PN)



- náhrada príjmu za nemoc od zamestnávateľa (aj v prípade, že je nulová) S pozdravom...“
58. Následne bol administratívny spis postúpený žalovanému na rozhodnutie o odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení výplaty predmetného príspevku na kompenzáciu, na čo
žalovaný bez ďalšieho vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a
napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.
59. Uvedený procesný postup predchádzajúci vydaniu administratívnych rozhodnutí, bez využitia
súčinnosti správneho orgánu so žalobcom podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, v spojení s formálnou
aplikáciou ustanovenia § 45 ods. 4 v nadväznosti na § 57 ods. 1 písm. e) kompenzačného zákona,
nebol správny, predovšetkým z dôvodu, že úrad práce nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania
urobeného na jeho výzvu zo dňa 05.06.2019 a nevysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré zaslané podklady
nie sú postačujúce pre konanie a ktoré podklady je potrebné k osvedčeniu hmotnoprávneho nároku
žalobcu predložiť.
60. Ako dostatočnú súčinnosť správneho orgánu so žalobcom nemožno vyhodnotiť ani poskytnutie
informácie o dodatočne zistených skutočnostiach úradom práce prostredníctvom eportalu Sociálnej
poisťovne ohľadom zamestnania žalobcu v obchodnej spoločnosti Krosno trade, s.r.o., pretože k tejto
elektronickej komunikácii medzi žalobcom a úradom práce nedošlo v rámci konania o zastavení výplaty
kompenzačného príspevku ani v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu prvého stupňa, ale len
okrajovo v rámci vybavovania žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Rovnako tak nemožno vyhodnotiť ako dostatočnú súčinnosť a poskytnutie
potrebnej pomoci žalobcovi zo strany úradu práce, ak tento v reakcii na zaslané podklady žalobcom
dňa 08.08.2019 len konštatoval, ktoré potrebné skutočnosti pre účely poskytovania predmetného
kompenzačného príspevku úrad práce nemá za preukázané, namiesto toho, aby žalobcu vyzval na
predloženie v úradom určenej lehote príjmu vyplateného žalobcovi zamestnávateľom za obdobie od
01.01.2018 do 18.03.2018, spolu s náhradou príjmu od zamestnávateľa za nemocenské (s označením,
za aké obdobie). V súvislosti s uvedeným postupom správny súd poznamenáva, že v nadväznosti na
podklady zaslané žalobcom na základe výzvy úradu práce zo dňa 05.06.2019 (listiny doručené úradu
dňa 14.06.2019), malo prebehnúť doplnenie podkladov k posúdeniu hmotnoprávneho nároku žalobcu na
kompenzačný príspevok pre rok 2019 za súčinnosti so žalobcom ešte pred tým, ako úrad práce pristúpil
k odňatiu výplaty opakovaného príspevku na kompenzáciu.
61. Zároveň možno konštatovať, že následne ani žalovaný v odvolacom konaní neodstránil nedostatky
formálneho procesného postupu prvostupňového správneho orgánu a žalobcovi s využitím primeranej
a efektívnej súčinnosti a pomoci neposkytol priestor na preukázanie jeho príjmov dosiahnutých
v kalendárnom roku 2018, relevantných pre posúdenie trvania nároku na priznanie predmetného
peňažného príspevku na kompenzáciu podľa § 18 ods. 8 kompenzačného zákona.
62. Z dôvodovej správy k § 45 až § 49 kompenzačného zákona vyplýva, že cieľom zavedenia takých
inštitútov, ako je rozhodnutie príslušného správneho orgánu o odňatí a zastavení výplaty opakovaného
peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok (§ 45, §
46 kompenzačného zákona), bolo eliminovať možné zneužívanie peňažných príspevkov poskytovaných
štátom na kompenzáciu zdravotne znevýhodneným fyzickým osobám, ich neoprávneného poskytovania
alebo ich poskytovania na základe nepravdivých údajov uvedených žiadateľom o poskytnutie príspevku
na kompenzáciu. Vzhľadom k tomu, že ide o sankčné inštitúty, plniace okrem uvedeného účelu aj úlohu
individuálnej a generálnej prevencie, je potrebné, aby boli zo strany príslušných správnych orgánov
dôsledne aplikované na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, k čomu má prispieť v
závislosti od konkrétnych okolností prípadu aj vedenie správneho konania v súlade s jeho základnými
zásadami a dobrej verejnej správy, medzi ktoré nepochybne patrí aj zásada súčinnosti a poskytovania
pomoci účastníkom konania, u ktorých je zrejmé, že nemajú v úmysle byť v konaní nečinní a takáto
súčinnosť a pomoc zo strany konajúceho správneho orgánu je potrebná v záujme riadneho a efektívneho
vybavenia veci.
63. Správny súd dodáva, že hoci dôkazné bremeno preukazovať listinnými dôkazmi hmotnoprávne
nároky podľa kompenzačného zákona zaťažuje účastníkov konania uplatňujúcich si nároky na jednotlivé
príspevky kompenzácie, nie je akceptovateľné v prípade aplikácie inštitútov sankčného charakteru (napr.
podľa § 45 ods. 4 kompenzačného zákona, príp. podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona), aby správny
orgán neposkytol potrebnú súčinnosť a pomoc účastníkovi konania, ktorý na výzvu správneho orgánu
nie je nečinný, ale predkladá pre posúdenie uplatneného hmotnoprávneho nároku irelevantné podklady
v presvedčení, že poskytuje správnemu orgánu správne a dostatočné podklady.
64. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto preskúmavané rozhodnutie



žalovaného zrušil podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. g) SSP a v súlade s ustanovením § 191 ods. 4
vetou prvou SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
65. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného zabezpečiť, či už v rámci odvolacieho konania alebo
prostredníctvom správneho orgánu nižšieho stupňa (§ 59 ods. 1, 2 správneho poriadku), aby bol
žalobca vyzvaný na predloženie konkrétnych informácií a podkladov pre posúdenie príjmu za kalendárny
rok 2018 (§ 18 ods. 8 kompenzačného zákona) s poučením o následkoch nevyhovenia výzve alebo
poskytnutia nepravdivých údajov.
66. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
67. Úspešnému žalobcovi správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu
nevyplýva, že by mu boli nejaké vznikli. Uvedené súdne konanie je oslobodené od platenia súdneho
poplatku za podanie správnej žaloby v sociálnych veciach, žalobca nebol v konaní zastúpený
advokátom, teda trovy právneho zastúpenia mu nevznikli, a správny súd mohol vo veci rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).