Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sa/4/2020 z 4. 11. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. novembra 2020, sp. zn. 44Sa/4/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2020200068.1
Krajský súd Trnava | 44Sa/4/2020 | ECLI:SK:KSTT:2020:2020200068.1 | 2020-11-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 293 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64e0b961-1184-4ecb-8d49-5524c2486faf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2020200068.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200068
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200068.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci
žalobcu: L. W., narodený: XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

I.Správny súd  napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie  Bratislava číslo: XXX
XXX XXXX X zo dňa 23.01.2020  z r u š u j e  a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2019, Sociálna
poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.
z. žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podanú dňa 24. júna 2019.
2.
Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára
pobočky Sociálnej poisťovne Galanta z 24. júna 2019 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods.1 zákon
č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3.
Proti  prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca  dňa 15.8.2019 odvolanie.
4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2020
zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.07.2019 tak, že podľa § 70 ods.
1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala
žalobcovi od 14. novembra 2019 invalidný dôchodok v sume 259,80 Eur mesačne, ktorý  zvýšila od 01.
januára 2020 na sumu 267,40 Eur mesačne.
5.
Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave dňa
21. novembra 2019, pričom z uvedeného posudku vyplýva, že žalobca je podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. invalidný, pretože má mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže mu bolo objektívne zistené zdravotné postihnutie
aneurizmy - cievne výdute, veľké aneurizmy aorty s obmedzením výkonnosti organizmu s mierou



poklesu schopnosti 60 % a za iné zdravotné postihnutie mu táto miera poklesu bola zvýšená o 5 %, teda
celkovo 65 %. Posudkový lekár určil začiatok invalidity na deň 14. novembra 2019.

II. Žaloba  a žalobné dôvody
6.
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 23.03.2020 žalobu, v ktorej namietal, že nesúhlasí s
priznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, nakoľko podľa výsledkov CT
zo 7/2017 ako aj lekárskej správy MUDr. U. P. zo 14.11.2019 je aneurizma aorty do 47 mm, čo podstatne
obmedzuje činnosť organizmu, na základe čoho je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rámci rozpätia vyššia ako určil posudkový lekár. Žalobca ďalej nesúhlasí ani so zvýšením
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutia o 5 %, nakoľko
mu neboli zohľadnené všetky ďalšie zdravotné postihnutia ktorými trpí. Rovnako žalobca v žalobe
poukázal, že nesúhlasí s priznaním invalidného dôchodku od 14.11.2019, nakoľko mu vôbec nie je
zrejmé, na základe čoho dospel posudkový lekár resp. žalovaná k uvedenému dátumu ako dátumu
vzniku invalidity. Zároveň žalobca uviedol, že napáda, že v osobnom liste dôchodkového poistenia
mu neboli zarátané obdobia dôchodkového poistenia od 01.04.2004 do 08.06.2010, kedy žalobca bol
profesionálnym vojakom v štátnej službe, bez vzniku nároku na výsluhový dôchodok, o čom žalobca
doložil žalovanému potvrdenie, ktoré by sa malo nachádzať v administratívnom spise, nakoľko z tohto
potvrdenia bolo žalobcovi zohľadnené trvanie základnej služby, avšak bez riadneho odôvodnenia nebolo
zohľadnené trvanie profesionálnej služby.

III.  Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
7.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 30.04.2020, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolací
orgán sa vo svojom rozhodnutí jasne a právne, korektne, zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,
pričom výklad aplikácie právnych ustanovení bol vykonaný spôsobom súladným so zákonom. Preto
považuje svoje rozhodnutie za vecne správne a žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
8.
K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril žalobca dňa 05.06.2020, v ktorej uviedol, že žalovaná
vo svojom vyjadrení konštatuje len, že sa právne, korektne a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala
so všetkými skutkovými  a právnymi okolnosťami, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení nezaujala
stanovisko ku konkrétnym výhradám pri preskúmavaní rozhodnutia obsiahnutým v žalobe a
teda z predloženého vyjadrenia nemožno vyvodiť, že by tvrdenie obsiahnuté v žalobe žalovaná
rozporovala, nakoľko táto len formalisticky poukázala na správnosť svojho postupu. Namieta naďalej
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože napadnuté rozhodnutie je v rozpore s
§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, neobsahuje podstatné skutkové a právne argumenty, ktoré
by odôvodňovali jeho vydanie v danom znení, čo postupne rozpísal aj v žalobe.
9.
Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

10.
Podľa § 70 ods. 1  zákona  č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona  č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 4 zákona  č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a



b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka
priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Podľa § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

(1) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku,
vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho
príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa
§ 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej
dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre
a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,

b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o
70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac
o 70%.

(2) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa
a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí
z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok,

b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí
z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z
dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

(3) Na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného
dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a
priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného
dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(4) Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine
podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť
pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov
Slovenskej republiky.

(5) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní



a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu
kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

(6) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka zvyšuje podľa § 89 ods. 8 najmenej o 2%.
11.
Krajský súd vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že ani jeden z
účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté
rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil  na ďalšie konanie.
12.
Krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v prvom rade vychádzal z tých skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné. Sporná nebola otázka, či je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. Žalobca a tak isto žalovaná vo svojich záveroch konštatuje, že táto skutočnosť nie je v
danom prípade sporná, keďže žalovaná, ktorá zmenila prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový
správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, poukázala na výsledky lekárskej správy,
ktoré poskytli žalovanej posudkoví lekári ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým
bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie a ktorým bola invalidita žalobcovi priznaná.
13.
Zásadný rozpor  medzi  tvrdeniami žalovanej ako aj žalobcu spočíva v tých otázkach, ktoré boli žalobcom
uvedené v žalobe formou námietok a je to jednak otázka výšky miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ďalej otázka navýšenia tejto miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.,
ďalej otázka doby od ktorej bol žalobca uznaný ako osoba invalidná, ako aj otázka zarátania obdobia
dôchodkového poistenia žalobcu v čase od 01.04.2004 do 08.06.2010, kedy bol žalobca profesionálnym
vojakom v štátnej službe, bez vzniku nároku na výsluhový dôchodok.
14.
V súvislosti s otázkou posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce
zdravotné postihnutie, krajský súd dospel k záveru, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vo
svojom lekárskom posudku zo dňa 21. novembra 2019 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie konštatuje
aneurizmy - cievne výdute, veľké aneurizmy aorty, s obmedzením výkonnosti organizmu s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je dolná hranica možného rozpätia od 60 %
do 80 %, vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu, ktorým je administratívna práca, ľahká remeselná
či fyzická práca.
15.
S týmto ohodnotením výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesúhlasí žalobca,
ktorý poukazuje, že táto miera poklesu u neho pre rozhodujúce zdravotné postihnutie mala byť vyššia,
keď poukazuje na výsledky CT z júla 2017 ako aj na lekársku správu MUDr. U. P. zo 14.11.2019, ktorá nie
je súčasťou administratívneho spisu, podľa ktorej je aneurizma aorty do 47 mm, čo podstatne obmedzuje
výkonnosť organizmu, na základe čoho je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozmedzí od 60% do 80 % u žalobcu vyššia.
16.
Posudkový lekár pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal z
najnižšej možnej miery poklesu, ktorá je určená v rozmedzí od 60 % do 80 %, keď určil 60 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie, s prihliadnutím
na to, že žalobca v rámci svojho zamestnania vykonáva  ľahké  administratívne, resp. ľahké práce.
17.
Žalobca sa k tejto otázke odvoláva na výsledky CT vyšetrenia zo 7/2017, ako aj lekárskej správy MUDr.
U. P. zo 14.11.2019 a zároveň konštatuje, že táto správa nie je súčasťou administratívneho spisu, pričom
krajský súd nemôže odôvodnenie tejto námietky posúdiť, pretože žalobca nepredložil ani pri podanej
žalobe túto lekársku správu, iba na ňu poukázal, avšak zo spisového materiálu nie je zrejmé, či takáto
správa vôbec existuje a hlavne čo je jej obsahom.
18.
Pokiaľ ide o námietku v ktorej žalobca nesúhlasí so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 5 % pre iné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.,



krajský súd zistil, že žalovaná vychádzala pri vydaní rozhodnutia z lekárskeho posudku z 21. novembra
2019, kde posudkový lekár pri inom zdravotnom postihnutí uviedol: „polytopný VAS, St.p. OP HE-DI  L5/
S1 3/2018“. Z uvedeného hodnotenia iného zdravotného postihnutia nie je súdu jednoznačne zrejmé a
teda nemôže byť zrejmé ani žalobcovi o aké iné zdravotné postihnutia sa jedná a ktoré boli zohľadnené
pri zvyšovaní percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto smere
žalobca poukazuje na viaceré zdravotné postihnutia, ktorými trpí a ktoré dokladoval aj lekárskymi
správami, pričom podľa názoru krajského súdu nie je dostatočne zrejmé z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, či boli všetky zdravotné postihnutia, ktoré nespadajú do rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, zohľadnené pri navyšovaní percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani jednoznačne zrejmé, prečo nedošlo k maximálnemu
navýšeniu tejto miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako to pripúšťa § 71 ods. 8 o 10 %.
V tomto smere krajský súd považuje rozhodnutie žalovanej za nedostatočne odôvodnené.
19.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa doby od ktorej je priznaný invalidný dôchodok žalobcovi, kedy
podľa lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na 65 % od 14.11.2019, nie je podľa názoru krajského
súdu táto doba dostatočne zdôvodnená, pretože ako vyplýva zo žiadosti, ktorú podal žalobca a ktorá
sa nachádza v administratívnom spise, žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok od 01.04.2019. Bolo
povinnosťou žalovanej, aby sa k tejto otázke jednoznačne vyjadrila a odôvodnila z akého dôvodu nebol
priznaný invalidný dôchodok žalobcovi od 01.04.2019 tak ako to žiadal v žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku a prečo mu bol priznaný invalidný dôchodok na základe toho ako určil posudkový lekár, keďže
ani v lekárskej správe nie je tento dátum t. j. 14.11.2019 jasne zdôvodnený. V tomto smere taktiež možno
považovať rozhodnutie žalovanej za nedostatočne odôvodnené.
20.
Podľa názoru krajského súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pretože
nedostatočným spôsobom presvedčuje účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o
zákonnosti jeho rozhodnutia. Odôvodnenie žalovanej nereaguje na všetky skutkové okolnosti, ktoré boli
zistené a ktoré majú význam pre posúdenie invalidity žalobcu, tak ako je to v súvislosti s určenou výškou
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, rovnako
ako je to aj s otázkou zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné
postihnutie a rovnako žalovaná nedostatočným spôsobom reagovala na dôležitú skutkovú okolnosť,
ktorou je žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku od 01.04.2019, ktorá je jednoznačne určená
týmto dátumom.
21.
V súvislosti s námietkou, že do dôchodkového poistenia žalobcu nebolo v liste dôchodkového poistenia
zarátané obdobie od 01.04.2004 do 08.06.2010, kedy bol žalobca profesionálnym vojakom v štátnej
službe, bez vzniku nároku na výsluhový dôchodok, tak v tomto rovnako krajský súd poznamenáva,
že k tejto otázke sa žalovaná nevyjadrila, pričom na tieto pripomienky nereagovala žalovaná ani vo
svojom vyjadrení, keďže žalovaná vôbec vo vyjadrení nereagovala na námietky žalobcu uvedené
v žalobe, hoci to nie je jej povinnosťou, krajský súd dospel k záveru, že žalovaná nedisponovala
dostatočným množstvom argumentov, ktorými by vyvrátila námietky žalobcu a preto jej vyjadrenie je
strohé a nejednoznačné v súvislosti s reakciou na argumentáciu, ktorú žalobca využil ako námietky voči
napadnutému rozhodnutiu.
22.
Správny súd záverom uvádza v zmysle zásady „iura novit curia“, že správny súd označil v záhlaví
za žalovanú Sociálnu poisťovňu, ústredie a nie generálneho riaditeľa a to z dôvodu, že v súvislosti s
označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá
stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou
subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie ( pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010
z 30. septembra 2010).
23.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
24.
Krajský súd rozhodol tak, že v predmetnom konaní zrušil len rozhodnutie žalovanej, keďže táto zmenila
pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaná v ďalšom konaní bude povinná



odstrániť všetky nezrovnalosti ktoré boli vytýkané krajským súdom pri jej rozhodovaní a opätovne vo
veci rozhodne v zmysle právneho názoru vysloveného krajským súdom.
25.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď  procesne úspešnému žalobcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania, hoci tieto mu prináležia, avšak zo spisového materiálu súd
zistil, že  žalobcovi žiadne trovy nevznikli a žalobca si taktiež žiadne trovy v rámci konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.