Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/157/2019 z 26. 4. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. apríla 2020, sp. zn. 23Co/157/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2315220145.2 Krajský súd Trnava | 23Co/157/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2315220145.2 | 2020-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP, § 1 ods. 9 zákona č. 449/2012 Z. z., § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 449/2012 Z. z., § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/002778b4-8146-4eee-b36d-f0a057d9d166 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2315220145.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/157/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2315220145.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: SPP - distribúcia a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený:
JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Koreničova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.579,78 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/567/2015 -
419 zo dňa 12. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.579,78 eura s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.480,78 eura od 06.11.2013 do
23.01.2014, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.180,78 eura od 24.01.2014 do 24.02.2014,
s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.890,78 eura od 25.02.2014 do 24.03.2014 a s 5,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.579,78 eura od 25.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) a vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Vecne
argumentoval tým, že žalobca vykonal na základe údajov, ktoré mu boli poskytnuté orgánmi činnými
v trestnom konaní na odbernom mieste K. XXX, ktoré je odberným miestom žalovaného kontrolu,
pričom pri tejto kontrole bolo zistené, že meradlo slúžiace na meranie spotreby zemného plynu malo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené meradlo bolo demontované a bolo
podrobené znaleckému skúmaniu, ktorého výsledky žalobca zhodnotil tak, že na uvedenom meradle
bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a v dôsledku toho dochádzalo
v období od 19.10.2012 do 10.09.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike. Na základe toho vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 90000168073 splatnú
dňa 05.11.2013 na sumu 3.480,78 eura, ktorou si uplatnil nim tvrdenú škodu spôsobenú žalovaným
vo forme neoprávneného odberu zemného plynu. Na stanovení výšky škody aplikoval žalobca vyhl. č.
449/2012. Po vystavení uvedenej faktúry vykonal žalovaný čiastočné úhrady, ktoré boli započítané na
fakturovanú sumu, pričom z celkovo fakturovanej sumy zostalo neuhradených 2.579,78 eura.



3. Súd vo veci námietok žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zaujal stanovisko, že
žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je osobou oprávnenou na náhradu škody, ktorá je
spôsobená neoprávneným odberom plynu. Toto jeho právo vyplýva z § 82 ods. 2 zákona o energetike.
Z uvedeného dôvodu teda súd vyhodnotil námietky žalovaného v časti nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu ako neopodstatnené. Aktívna legitimácia žalobcu je daná aj tým, že žalobca je vlastníkom
plynu v distribučnej sústave, ktorá slúži na vyrovnávanie strát v prípadoch havárií a neoprávnených
odberov, teda je nesporné, že neoprávneným odberom, ktorý bol realizovaný žalovaným, došlo k
zníženiu objemu tohto plynu vo vlastníctve žalobcu a tým aj k zníženiu hodnoty žalobcu. Súd sa
tiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že meradlo na odbernom mieste žalovaného malo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo okrem iného vyplýva aj zo záverov znaleckého
posudku, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, pričom uvedeným znaleckým dokazovaním bolo konštatované,
že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby. Medzi stranami sporu nebolo sporné a bolo
preukázané, že meradlo s porušenými zabezpečovacími prvkami bolo umiestnené na mieste verejne
neprístupnom. Z tejto skutočnosti je preto potrebné usudzovať a predpokladať, že k neoprávnenému
odberu zemného plynu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou s vedomím žalovaného.

4. V konaní bolo nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu
zemného plynu, a to s plnením znakov, ktoré predpokladá § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energetike.
V zmysle uvedeného ustanovenia zo strany žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu, pričom
táto spotreba bola meraná meradlom s porušenými zabezpečovacími prvkami, čiže hodnoty namerané
týmto meradlom je potrebné považovať za irelevantné, ktoré nemôžu tvoriť podklad pre určenie
skutočnej spotreby. Zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia zákona o energetike je zodpovednosťou objektívnou, pričom týmto smerom sa uberá
aj súčasná súdna prax a takéto stanovisko je podložené a vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018. Keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, došlo k
presunu dôkaznej povinnosti na žalovaného, ktorý musel, ak chcel byť v konaní úspešný, produkovať
dôkazy, ktorými by aplikáciu objektívnej zodpovednosti vylúčil. Žiadne takéto dôkazy však žalovaný pred
súdom neprezentoval, preto súd vychádzal z toho, že žalovaný je subjektom, ktorý zodpovedá za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom, ku ktorej došlo vyššie popísaným spôsobom. Čo sa týka
výšky škody uplatnenej v spore žalobcom ide o škodu vypočítanú v zmysle vyhl. č. 449/2012, pričom
k použitiu takéhoto spôsobu vyčíslenia škody došlo z dôvodu, že skutočne vzniknutú škodu nebolo
možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Súd sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že v prejednávanom prípade neexistujú také objektívne a spoľahlivé podklady, na základe
ktorých by bolo možné realizovať výpočet skutočne spôsobenej škody. Súd v tejto súvislosti poukázal
taktiež na to, že v danom prípade nemohol sám určiť, škoda v akej výške by bola primeranejšia, pretože
nedisponuje dostatkom podkladov a vstupných informácií a prípadná úvaha súdu by bola v konečnom
dôsledku svojvôľou. Preto je podľa názoru súdu potrebné konštatovať, že právny poriadok Slovenskej
republiky vo forme vyššie uvedenej vyhlášky ustanovuje spôsob výpočtu škody a dáva žalobcovi do
rúk inštrument na jej výpočet. Ak žalovaný mal a má voči takémuto spôsobu určenia škody výhrady a
námietky, mal produkovať dôkazy a tvrdenia, aké objektívne a spoľahlivé podklady je možné použiť na
výpočet skutočnej škody, prípadne mohol tak, ako to naznačil súd druhej inštancie v svojom rozhodnutí,
navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Žalovaný však žiadne takéto dôkazy neprodukoval a
nespochybnil tým tvrdenie žalobcu, že škodu nie je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že spôsob, ktorý na určenie škody použil žalobca,
je spôsobom zákonným a žiadny iný relevantnejší a spravodlivejší spôsob určenia výšky škody nebol
v spore zistený.

5. Súd pri svojom rozhodovaní opätovne nevychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je
vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti sa súd preto nemohol stotožniť s argumentáciou súdu
druhej inštancie, že spotrebiteľské právne vzťahy je potrebné chápať v širšom kontexte. Súd je
presvedčený, že v prejednávanom spore nie je možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a
poskytnúť žalovanému takúto ochranu. V prejednávanom spore nie je základom právneho vzťahu strán
spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobca nemá postavenie dodávateľa služby ani tovaru, pretože
žiadny tovar ani službu žalovanému nedodával a až do zistenia neoprávneného odberu zemného plynu
medzi nimi neexistoval žiadny zmluvný vzťah vzhľadom na to, že žalobca nebol voči žalovanému
v postavení dodávateľa zemného plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ako
taký preto z povahy tohto jeho postavenia nevstupuje do zmluvných právnych vzťahov s odberateľmi



zemného plynu a naopak, žalobca vstupuje do právnych vzťahov iba so subjektmi, ktoré sa dopustili
protiprávneho konania vo forme neoprávneného zemného plynu, takže vzťah medzi žalobcom a týmito
subjektmi je vzťahom zodpovednostným, vyplývajúcim zo zákona o energetike. Súd považoval nárok
uplatnený žalobcom za preukázaný a to na základe vyššie uvedených skutočností. Súd okrem istiny
tvorenej vyčíslenou škodou priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania pri zohľadnení
čiastočných úhrad, ktoré žalovaný realizoval z pôvodne vyčíslenej škody.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko
žalobca mal v konaní plný úspech (pokiaľ súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia rozsudku namiesto
žalobcovi uviedol žalovanému, ide o chybu v písaní, pretože výrok rozsudku je správny a odôvodnenie
má korešpondovať s výrokom).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne,
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva a judikatúru Ústavného súdu SR zaoberajúcimi sa princípom právnej istoty a právom na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie riadne a presvedčivo
nevysporiadal so všetkými podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami žalovaného a neodôvodnil,
prečo rozhodol odchýlne oproti rozhodnutiam iných súdov, na ktoré žalovaný počas súdneho konania
poukazoval. Porušenie práva strany je o to závažnejšie, keď súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí
vo veci samej posúdil relevantné právne a skutkové otázky diametrálne odlišným spôsobom (a
žalobu zamietol) oproti spôsobu uvedenému v napadnutom rozhodnutí, pričom súd prvej inštancie túto
podstatné zmenu žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalovaný na podporu svojej argumentácie predložil
súdu relevantné časti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sa zaoberali otázkou preukazovania
vzniku skutočnej škody v prípade poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súd sa
výrazne odchýlil od rozhodovacej činnosti, podľa ktorej na to, aby si žalobca mohol uplatňovať škodu
predstavujúcu množstvo plynu, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, ale je nevyhnutné preukázať aj samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda zásah do meradla,
v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa hodnovernosti znaleckého posudku,
(ne)preukázania vzniku skutočnej škody, zásadnej rozdielnosti rozhodovacej praxe, ako aj princípu
objektívnej zodpovednosti.

8. Žalobca súdu predložil znalecký posudok, ktorý mal preukazovať poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, v konkrétnom prípade odstránenie pôvodnej plomby a jej nahradenie inou.
Podľa žalovaného toto skutkové zistenie, odstránenie pôvodnej plomby a jej nahradenie inou, t. j.
poškodenie plomby (právne posúdenie ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v
zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) zo znaleckého posudku nevyplýva, pretože znalecký
posudok ako dôkaz túto skutkovú okolnosť nepreukazuje a žalobca nepredložil žiadny iný dôkaz na
preukázanie tejto pre vec podstatnej skutočnosti. Tým podľa názoru žalovaného nie je preukázané
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani protiprávne konanie. Počas súdneho
konania poukázal na niektoré nedostatky predloženého znaleckého posudku, ktoré robia znalecký
posudok nepreskúmateľný. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že plombu bolo možné opakovane
demontovať a znova osádzať na svoje miesto (ľubovoľne vyberať), teda z neho nevyplýva, že došlo k
porušeniu ochrannej funkcie plomby. Znalcom zvolený postup demontáže plomby (že do nej navŕta šroub
a následne ju násilne vytiahne, pričom pred znaleckým dokazovaním do nej žiadny šroub navŕtaný nebol)
spôsobuje, že znalcom konštatované poškodenie jedného zaisťovacie prvku plomby mohol spôsobiť
sám znalec. Nie je teda vylúčené, že k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby došlo až
pri znaleckom dokazovaní, a teda odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom nebolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Spôsob demontáže plomby v znaleckom posudku nie
je uvedený a ani zaznamenaný, čo samo o sebe spochybňuje hodnovernosť znaleckého posudku a
záverov v ňom uvedených, ktoré sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Žalovaným uvádzaný spôsob
demontáže plomby bol preukázaný a dokonca nebol zo strany žalobcu ani spochybnený. Týmto
žalovaný preukázal, že k poškodeniu plomby mohlo dôjsť postupom znalca a žalovaný tak uniesol
dôkazné bremeno tak, ako to uvádzal odvolací súd v bode 36 svojho rozhodnutia. Tieto nedostatky
boli uvádzané už vo vyjadrení zo dňa 13.06.2016. Súd sa s týmito námietkami žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Znalecký posudok podľa žalovaného nepreukazuje také poškodenie plomby, ktoré by
mohlo byť právne posúdené ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Tým nie je



preukázané protiprávne konanie zo strany žalobcu. Pokiaľ nie je preukázané protiprávne konanie, nie je
možné priznať nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia odvolacieho
súdu vo veci sp. zn. 9Co/87/2017 a sp. zn. 25Co/18/2018.

9. Podľa žalovaného nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie spočíva v tom, že súd najprv skutkovú
okolnosť (porušenie plomby = porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) právne posúdil
ako neoprávnený odber plynu a následne toto právne posúdenie považoval za skutkovú okolnosť
(zo strany žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu) a robil z nej ďalšie skutkové závery.
Žalobcom tvrdené skutkové protiprávne konanie nespočíva v neoprávnenom odoberaní plynu, ale v
porušení zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (a len toto bolo zo strany žalobcu preukazované,
znaleckým posudkom). Neoprávnený odber plynu nie je skutkové konanie, ale jedná sa o právne
posúdenie skutkového konania, porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ak by žalobca
preukazoval a preukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, preukázal by skutkové
konanie spočívajúce v poškodení plomby, ktoré je možné právne posúdiť ako „neoprávnený odber
plynu“, avšak toto samo o sebe nestačí na to, aby súd priznal žalobcovi náhradu škody. Preukázanie
poškodenia plomby je preukázanie protiprávneho konania, a nie preukázanie vzniku škody, preto
žalobcu nič nezbavuje povinnosti preukázať vznik skutočnej škody tak, ako to vyžaduje § 82 ods. 2
zákona o energetike. Žalobca je tak naďalej povinný preukázať, či mu vznikla skutočná škoda, ktorá má
predstavovať priamy a bezprostredný následok konania spočívajúceho v poškodení plomby.

10. Podľa názoru žalovaného „neoprávnený odber plynu“ nie je skutkové konanie, ale jedná sa o
právne posúdenie skutkového konania. Ustanovenie § 82 zákona o energetike sa označuje ako
„neoprávnený odber plynu“ a ide o legislatívny pojem, ktorý používa zákon o energetike. Ustanovenie
§ 82 zákona o energetike upravuje v ods. 1 písm. a) až h) niekoľko skutkových podstát, a pokiaľ
dôjde k naplneniu všetkých znakov príslušnej skutkovej podstaty, takéto konanie sa právne/legislatívne
označuje ako „neoprávnený odber plynu“. Odber plynu ako konanie spočívajúce v odoberaní, spotrebe
plynu, však nie je znakom každej skutkovej podstaty uvedenej v § 82 ods. 1 písm. a) až h) zákona
o energetike, preto nie každý „neoprávnený odber plynu“ v zmysle § 82 zákona o energetike v sebe
zahŕňa aj konanie spočívajúce v protiprávnom odoberaní a spotrebe plynu. Ak sa používa slovné
spojenie „neoprávnený odber plynu“, treba dôsledne skúmať a rozlišovať, či sa má na mysli činnosť
spočívajúca v odoberaní zemného plynu, teda či osoba tvrdí, že iná osoba protiprávne odoberala a
spotrebovala zemný plyn, alebo sa má na mysli iná činnosť spočívajúca v inom konaní než v odoberaní
a spotrebe plynu, a potom osoba tvrdí, že iná osoba sa dopustila takého skutkového konania (odlišného
od odoberania a spotreby plynu), ktoré zákon o energetike legislatívne označuje ako „neoprávnený
odber plynu“. Uskutočňovanie odberu plynu, teda spotreba plynu, nie je znakom skutkovej podstaty
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pretože predmetné ustanovenie sa týka výlučne
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktoré nemá nijaký súvis, a to ani technický, so samotnou
spotrebou, odoberaním plynu. Skutočnosť, či sa na meradle nachádza alebo nenachádza zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii (plomba), nijakým spôsobom neovplyvňuje prietok plynu, množstvo
odobratého plynu alebo zaznamenávanie množstva odobratého plynu. Pokiaľ sa plyn odoberá meradlom
s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, tak samotný odber, spotreba plynu je
legálna a realizovaná na základe právneho titulu, zmluva o dodávke plynu, ktorá vylučuje protiprávnosť
samotného odberu, spotreby plynu, a množstvo odobratého plynu je zároveň zaznamenávané určeným
meradlom. Spotrebované množstvo plynu tak nemôže predstavovať škodu, pretože toto množstvo
plynu bolo spotrebované na základe právneho dôvodu, zmluvy o dodávke plynu. Ak by takáto zmluva
neexistovala, nejednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike, ale o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. l písm. a) zákona o energetike. Taktiež ak by
množstvo odobratého plynu nebolo zaznamenávané, nejednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa
§ 82 ods. l písm. d) zákona o energetike, ale o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. b)
zákona o energetike, a v prípade nezaznamenávania odberu plynu určeným meradlom o neoprávnený
odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Uvedené platí z dôvodu, že priamym
a bezprostredným následkom konania poškodzujúceho zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Len takéto konanie pokrýva § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike a dokonaním konania poškodzujúceho zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii je naplnená skutková podstata podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Z uvedeného
tiež vyplýva, že výklad § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nemôže byť extenzívny a nemôže viesť
k tomu, že pod skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike by bolo možné zahrnúť aj



také konanie, ktoré je znakom skutkovej podstaty iného druhu neoprávneného odberu plynu (§ 82 ods.
1 písm. a), b) alebo c) zákona o energetike).

11. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike určuje niekoľko oprávnených osôb ktoré sa môžu
domáhať nároku na náhradu škody. Pluralita osôb oprávnených uplatňovať si nárok na náhradu škody
súvisí s pluralitou skutkových podstát neoprávnených odberov plynu. Nakoľko v § 82 ods. 1 písm.
a) až h) zákona o energetike je upravených niekoľko skutkových podstát, ktoré pokrývajú rôzne
konania, tak aj následky týchto konaní budú rôzne. Potom za škodu v zmysle § 82 ods. 2 zákona o
energetike bude potrebné považovať vždy ten následok, ktorý vzniká v priamej príčinnej súvislosti s
konkrétnym konaním. Znamená to, že škoda v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike sa môže líšiť,
teda to, čo ju predstavuje, v závislosti od toho, o aký druh neoprávneného odberu pôjde. Napríklad
v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike bude škodou na
účely § 82 ods. 2 zákona o energetike množstvo spotrebovaného plynu, pretože protiprávne konanie
spočíva v odoberaní plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Naopak v prípade neoprávneného
odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike bude škodou na účely § 82 ods. 2 zákona o
energetike poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a nie množstvo spotrebovaného
plynu, pretože protiprávne konanie spočíva v poškodzovaní plomby, následkom ktorého je poškodená
plomba. Toto rozlišovanie je dôležité aj z hľadiska určenia výšky škody za predpokladu preukázania
jej skutočného vzniku. Typový diagram dodávky a vyhl. č. 449/2012 možno za splnenia podmienky
uvedenej v § 82 ods. 3 zákona o energetike použiť len v tých prípadoch neoprávneného odberu plynu,
ktorých následkom je vznik škody predstavujúcej množstvo plynu, pretože uvedenými dvoma spôsobmi
sa určuje výška škody predstavujúca množstvo plynu. Tieto spôsoby určenia výšky škody bude možné
použiť len pri neoprávnených odberoch plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) a b) zákona o energetike. Nie
je možné spoločne vykladať a aplikovať § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, § 82 ods. 2 zákona
o energetike a vyhlášku č. 449/2012, pretože uvedená vyhláška určuje výšku škody predstavujúcej
množstvo plynu, avšak následkom konania porušujúceho zabezpečenie nevzniká škoda predstavujúca
množstvo plynu, ale škoda predstavujúca porušené zabezpečenie.

12. Zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je plomba, ktorá sa nachádza na plynomeri (meradle),
a na ktorej sa nachádza overovacia a zabezpečovacia značka. Účelom plomby je ochrana indikačného
zariadenia plynomera (číselníka) pred neoprávneným zásahom, ktorého cieľom by bolo zmeniť
namerané údaje (stočiť číselník meradla). Plomba má zabrániť konaniu, neoprávnenej manipulácii s
číselníkom meradla. To znamená, že ak konanie osoby smeruje k poškodeniu plomby a tým k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, tak osoba môže takto konať len s prípadným ďalším
úmyslom, aby z jej strany bolo možné vykonať ďalšie konanie, a to samotnú neoprávnenú manipuláciu.
Samotná neoprávnená manipulácia však napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, ktorá je právne definovaná ako neoprávnený zásah, v
dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Tieto dve
skutkové konania sú však rozdielne a ani jedno z nich nesúvisí s iným samostatným skutkovým konaním
predstavujúcim odoberanie zemného plynu. Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
a samotnú neoprávnenú manipuláciu však treba dôsledne rozlišovať, pretože ide o dve samostatné
konania s dvomi odlišnými následkami (škodami), naplňujúce dva samostatné druhy neoprávnených
odberov plynu. Vyššie uvedené znamená, že skutkové podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike a podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike spolu súvisia. Neznamená to však, že
preukázaním jednej skutkovej podstaty je automaticky preukázaná druhá skutková podstata, a taktiež
to neznamená, že pri jednej skutkovej podstate treba preukazovať aj znaky druhej skutkovej podstaty.
Je len na prevádzkovateľovi distribučnej siete, či bude preukazovať len § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike, alebo spoločne s ním aj § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, a opäť je len ňom,
či sa bude domáhať náhrady škody predstavujúcej poškodenú plombu (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike) alebo aj škody predstavujúcej množstvo plynu (§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike).

13. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením súdu prvej inštancie že mal produkovať dôkazy a tvrdenia, aké
objektívne a spoľahlivé podklady je možné použiť na výpočet skutočnej škody, prípadne mohol tak ako
to naznačil súd druhej inštancie v svojom rozhodnutí navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania.
Žalovaný mal z odôvodnenia dojem, že podľa súdu bolo povinnosťou žalovaného určiť konkrétnu výšku
škody, pretože výsledkom prípadného ďalšieho dokazovania alebo znaleckého dokazovania by de
facto bolo určenie konkrétnej výšky škody (za predpokladu preukázania jej vzniku). Určenie, čo možno
považovať za objektívne a spoľahlivé podklady v zmysle § 82 ods. 3 zákona o energetike je otázka



právna, a preto nie je možné v tomto smere vykonávať dokazovanie, ale len právne argumentovať.
Dokazovanie by bolo namieste až vtedy, keď by bol určený samotný spôsob určenia výšky škody ako
spôsob zabezpečujúci objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie výšky škody, pričom samotným
dokazovaním by došlo k jeho realizácii a k určeniu konkrétnej výšky škody. Je dôkazným bremenom
žalobcu, aby preukázal podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody. Keďže žalobca pristúpil k
určeniu výšky škody podľa vyhl. č. 449/2012 je len jeho povinnosťou preukázať, že nemohol vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto mal daný dôvod
podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike na postup podľa vykonávacieho predpisu. Žalobca splnenie tejto
podmienky uvedenej v § 82 ods. 3 zákona o energetike odôvodnil tým, že porušením zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii dochádza k zániku platnosti overenia určeného meradla v zmysle
zákona o metrológií, a preto zaznamenané údaje nemôžu byť objektívnym a spoľahlivým podkladom
v zmysle § 82 ods. 3 zákona o energetike. Podľa žalovaného zánik platnosti overenia určeného
meradla nemôže negovať hodnoty zaznamenané meradlom. Zánik platnosti overenia určeného meradla
je právna skutočnosť, ktorá nemôže poprieť skutočný stav, namerané hodnoty. Žalobcom tvrdený
dôvod zániku platnosti overenia určeného meradla spočíva v poškodení plomby, avšak plomba nemá
žiadny priamy vplyv na technické zaznamenávame plynu, a teda nemá žiadny vplyv na spôsobilosť
meradla správne zaznamenávať odber plynu. Poškodenie plomby nespôsobuje nefunkčnosť meradla,
pričom zo strany žalobcu nebolo tvrdené a ani preukázané, že by meradlo bolo v rozhodnom období
nefunkčné, alebo že by bol do neho vykonaný taký zásah, ktorý by ovplyvnil namerané údaje (aj keď
by ako taký nespôsobil nefunkčnosť meradla), t. j. nebolo preukázané a ani tvrdené, že by namerané
údaje nezodpovedali skutočnosti. Aj keby žalovaný pripustil, že zánik platnosti overenia určeného
meradla spôsobuje nemožnosť zohľadnenia nameraných údajov, tak zohľadniť ich nemožno až od
momentu zániku platnosti overenia, pričom do momentu zániku platnosti overenia sú namerané údaje
plne akceptovateľné. Žalobca neuviedol, kedy, ku ktorému konkrétnemu dňu, malo k momentu zániku
platnosti overenia dôjsť. Žalovaný vyčerpávajúco vysvetlil, prečo zánik platnosti overenia mohol nastať
najskôr v momente zistenia poškodenia plomby, t. j. ku dňu vykonania znaleckého posudku, čo znamená,
že do dňa demontáže meradla sú namerané údaje relevantné. Zároveň uviedol, prečo nie je možné
spoločne uplatňovať zákon o metrológií a vykonávaciu vyhlášku č. 449/2012, ktorá nie je vykonávacia
vyhláška k zákonu o metrológií, ale k odlišnému zákonu.

14. Objektívnym a spoľahlivým podkladom pre určenie výšky škody sú podľa žalovaného hodnoty
množstva plynu za predchádzajúce obdobia, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich vyúčtovacích
faktúrach. Tento prístup v podstate potvrdil aj odvolací súd, keď uviedol „súd prvej inštancie môže zobrať
do úvahy pri zisťovaní výšky škody predchádzajúcu históriu spotreby plynu neoprávneného odberateľa,
ak je táto k dispozícii.“ Žalovaný bol názoru, že uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, ktoré sú
objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie výšky škody, a prečo žalobca nemohol postupovať podľa
vyhl. č. 449/2012. Žalovaný však nemôže byť nositeľom dôkazného bremena až v takom rozsahu, že
by bolo jeho povinnosťou zisťovať výšku škody pomocou dvoch ním uvedených spôsobov. Ak by bolo
povinnosťou žalovaného určovať konkrétnu výšku škody, a nielen spôsob jej určenia v zmysle § 82
ods. 3 (za účelom preukázanie nesplnenia podmienky postupu podľa vykonávacieho predpisu), došlo
by k preneseniu dôkazného bremena žalobcu na žalovaného. Z hmotného práva vyplýva, že žalobca je
nositeľom dôkazného bremena spočívajúcom v preukázaní podmienok uplatňovania nároku na náhradu
škody, vrátane preukázania správnej výšky škody. Je nepredstaviteľné, aby sám žalovaný mal vo svoj
neprospech a na svoju ujmu preukazovať, akú konkrétnu výšku škodu má žalobcovi nahradiť, keď toto
má byť úlohou žalobcu. Takéto otočenie dôkazného bremena v časti konkrétneho určenia výšky škody
(nielen jeho spôsobu), je porušením zákazu sebaobviňovania.

15. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a plne sa s ním stotožňuje.. Žalovaným
namietaná skutočnosť o rozpore vnútroštátnej judikatúry nie je správna (rozhodnutia prvoinštančných
a odvolacích súdov nie je judikatúra), pričom nie je správne ani namietané odchýlenie od ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, keďže rozhodnutie súdu je plne súladné s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Argumentáciu žalovaného, že nemá žiadnu zákonnú možnosť, aby vylúčil
objektívnu zodpovednosť, resp. aby sa jej zbavil a preto je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej



právnej úpravy o zodpovednosti za škodu, považoval žalobca za absurdnú. Pokiaľ zákon neuvádza
žiadne možnosti liberácie, je zrejmé, že sa jedná o zodpovednosť za škodu založenú na objektívnom
princípe bez možnosti liberácie. Uvedené však celkom neplatí, keďže z jednotlivých skutkových podstát
neoprávneného odberu zemného plynu uvedených v § 82 zákona o energetike je možné odvodiť
skutočnosti, ktorých naplnenie, resp. ktorých preukázanie sa pre vznik neoprávneného odberu vyžadujú.
Napríklad pre neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 bez uzavretej zmluvy, je možné
odvodiť ako dôvod liberácie preukázanie zmluvného vzťahu. Obdobne možno postupovať aj v ostatných
prípadoch skutkových podstát neoprávneného odberu zemného plynu.

17. Zákonná úprava ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) je vybudovaná na princípe objektívnej
zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí zákon bez ďalšieho
zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody vzniknuté neoprávneným
odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej podstaty nie je potrebné preukazovať, či
meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Žalobca
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zaoberajúcimi sa otázkou objektívnej zodpovednosti
za neoprávnený odber zemného plynu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018,
uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2012 zo dňa 29.11.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/99/2012
zo dňa 12.03.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011).

18. Čo sa týka vyčíslenia náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike žalobca odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018,
v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal aj spôsobom výpočtu náhrady škody za neoprávnený odber
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR potvrdzuje správnosť postupu žalobcu pri vyčíslovaní náhrady škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že odber plynu ako konanie
spočívajúce v odoberaní, spotrebe plynu nie je znakom každej skutkovej podstaty uvedenej v § 82
ods. 1 písm. a) až h) zákona o energetike, preto nie každý „neoprávnený odber plynu“ v zmysle § 82
zákona o energetike v sebe zahŕňa aj konanie spočívajúce v protiprávnom odoberaní a spotrebe plynu.
Výklad uvedeného ustanovenia zákona, ktorý uskutočnil žalovaný vo svojom podaní, je v rozpore so
zásadami logiky. Znenie ustanovenia § 82 ods. 1 taxatívne vymedzuje, kedy sa odber plynu považuje
za neoprávnený odber plynu. Samotné ustanovenie § 82 ods. 1 začína vetou: „Neoprávneným odberom
plynu je odber“ a následne v písmenách a) až h) nasleduje taxatívny výpočet dôvodov, kedy sa obder
plynu považuje za neoprávnený. Z uvedeného je zrejmé, že odber plynu meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete, sa považuje za neoprávnený odber plynu. V danom
prípade sa meradlo nenachádza na verejne dostupnom mieste a prístup k nemu má len žalovaný, čo
vyplýva zo zápisu zo dňa 17.09.2013, ako aj z montážneho listu meradla číslo: 1200039302 zo dňa
17.09.2013, ktorých správnosť deklaroval aj žalovaný vlastnoručným podpisom. Znalec v znaleckom
posudku konštatoval, že zistil porušenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.

19. Žalobca ako prevádzkovateľ siete meradlo na odbernom mieste žalovaného namontoval. Uvedenou
skutočnosťou sa teda nie je potrebné vôbec zaoberať, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
žalobca už v podanej žalobe ako dôvod náhrady škody tvrdil, že si uplatňuje náhradu škody z titulu
neoprávneného odberu plynu meraného určeným meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií. Žalobca teda musí v prvom rade preukázať, že došlo k poškodeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácií, žalobca preukázal znaleckým posudkom. Žalobca tak preukázal, že došlo
k naplneniu podmienky vyjadrenej v hypotéze, čo má za následok, že takýto odber je v zmysle ust.
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za odber neoprávnený. Znalec v znaleckom
posudku skúmaním potvrdil, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie, odstránenie
jedného zaisťovacieho prvku. V zmysle § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. je znalec povinný
vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Znalec Ing. Peter Leška, je riadnym znalcom zapísaným v
zozname znalcov evidenčné číslo: 914169, vykonávajúcim okrem iného znaleckú činnosť v odbore:
390000 - Strojárstvo, odvetvie: 391100 - Mechanické zabezpečovacie systémy ako aj odbore: 490000
- Kriminalistika, odvetvie: 490300 - Mechanoskopia. Znalec je povinný postupovať pri vypracovaní
znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch



a prekladateľoch a je nezávislou a nestrannou osobou. Podľa žalobcu je spochybňovanie záverov
znaleckého posudku žalovaným irelevantné, keďže vznesené námietky nie sú spôsobilé spochybniť
odbornosť znalca a závery ním vyslovené v znaleckom posudku. Tvrdenia žalovaného o potrebe
skúmania meradla z dôvodu jeho samotnej funkčnosti nie sú potrebné. Porušením plomby platnosť
overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo
spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky. Z uvedených dôvodov
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaný v replike k časti vyjadrenia žalobcu o judikatúre a ustálenej rozhodovacej praxi uviedol, že
každá zo strán má právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou
práva na spravodlivé konanie. Súd sa musí vysporiadať s argumentmi strany, a to obzvlášť v prípade, keď
sú tieto argumenty podporené súdnymi rozhodnutiami, bez ohľadu na to, ktorý súd takéto rozhodnutie
vydal. Účelom argumentácie žalovaného týkajúcej sa objektívnej zodpovednosti je poukázanie na
niekoľko dôvodov, ktoré odôvodňujú prekonanie uplatňovania princípu objektívnej zodpovednosti a
začatie uplatňovania princípu subjektívnej zodpovednosti. Súd sa s jeho argumentmi vôbec nezaoberal,
a žalobca neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spochybnili ním uvádzané argumenty proti uplatňovaniu
princípu objektívnej zodpovednosti. Žalobca nerozlišuje medzi vznikom zodpovednosti a zbavením sa
zodpovednosti. Ak nejaký znak skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu nie je preukázaný,
nevzniká zodpovednosť za škodu. Keďže zodpovednosť za škodu nevzniká, nemožno sa jej ani zbaviť.
Zbaviť sa zodpovednosti za škodu možno len v prípade, pokiaľ zodpovednej osobe zodpovednosť
za škodu vznikne. Z týchto dôvodov je zrejmé, že ak sa preukážu dôvody preukazujúce nesplnenie
podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody, tak tieto dôvody nemožno považovať za liberačné
dôvody, pretože v takomto prípade zodpovednosť za škodu ani nevznikne. Ustanovenie § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike treba vykladať tak, že zahŕňa len skutkové konanie poškodenie
plomby, ktorého priamym a bezprostredným následkom je poškodená plomba. Poškodená plomba je
potom škodou podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike. Konaním poškodzujúcim plombu nevzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože
medzi konaním poškodzujúcim plombu a množstvom plynu nie je vzťah príčiny a následku. Výklad
žalobcu znamená, že rôzne skutkové konania uvedené v § 82 ods. 1 písm. a) až h) zákona o energetike
(napr. odber plynu, stočenie číselníka meradla, poškodenie plomby, nezaplatenie za plyn alebo
nesprístupnenie meradla) majú mať rovnaký skutkový následok - škodu predstavujúcu množstvo plynu.
Takýto záver je logický nezmysel, pretože rôzne skutkové konania majú rôzne skutkové následky, t. j.
rôzne škody, a to aj v prípade, ak by sa všetky rôzne skutkové konania totožne právne posudzovali ako
„neoprávnený odber plynu“. Žalovaný trval na námietkach týkajúcich sa znaleckého posudku, ktorých
dôvodnosť preukazuje aj rozhodnutiami odvolacieho súdu. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne vecné protiargumenty, ktoré by mali vyvracať ním uvedené nedostatky znaleckého posudku.
Žalobca len poukazuje na všeobecnú povinnosť znalca vykonávať znaleckú činnosť nestranne a v súlade
s príslušnými právnymi predpismi. Táto všeobecná povinnosť znalca však nevylučuje, že znalec môže
urobiť chybu.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

22. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:



23. Podľa § 76 ods. 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla
v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

24. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

25. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

26. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 95 ods. 1 písm. l).

27. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 449/2012, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa
v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného
meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až
11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie.

28. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

29. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

30. Ustanovenie § 82 zákona o energetike konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za
neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu
spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 82 zákona o energetike treba dôsledne
rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu,
resp. prevádzkovateľ distribučnej siete odvíja porušenie povinnosti, keďže prichádza do úvahy tak
subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v
zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) zákona (neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla), ako
aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade
neoprávneného odberu plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona (odber plynu meraný
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Ustanovenie § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu a ods. 2 citovaného
ustanovenia právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete
alebo prevádzkovateľovi zásobníka plynu škodu, ak vznikla.

31. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe
iných súdov, na ktorú počas konania poukazoval. Zároveň nebol podľa žalovaného zo strany súdu
odôvodnený ani odklon od jeho prvého rozhodnutia vo veci samej (rozsudok č.k. 15C/567/2015 - 168
zo dňa 01.12.2016, ktorým bola žaloba zamietnutá).

32. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní nie je v zásade viazaný rozhodnutiami
iných súdov, avšak v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP musí byť naplnená právna istota strán konania.



Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Rozhodovanie v súlade
s ustálenou súdnou praxou je teda naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej
istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná
najvyššími súdnymi autoritami, pričom v systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší
súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu
a ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak Súdny dvor EÚ. Najvyšší súd SR sa opakovane vo
svojich rozhodnutiach zaoberal neoprávneným odberom plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike, za ktorý je potrebné v zmysle citovaného ustanovenia považovať odber plynu meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Najvyšší súdu SR v uznesení
sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 zosumarizoval ustálenú rozhodovaciu prax v prípade
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) citovaného zákona o energetike. Najvyšší súd
SR jasne konštatoval, že v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení
§ 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa ustanovenia §
82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu,
ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený
odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že
odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o
energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia
týchto predpokladov nemožno konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako
jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike)
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d)
rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom
je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo
nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa
ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti
za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako protiprávnemu úkonu,
je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom
o energetike a vznikom škody. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené právne závery
aplikoval Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, pričom tieto
závery zároveň označil za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, pričom
priamo poukázal aj na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017. Jeho
odklon od rozhodovacej praxe iných súdov, ako aj od svojho predchádzajúceho rozhodnutia zrušeného
rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 23Co/119/2017 - 227 zo dňa 26.03.2018 bol tak opodstatnený,
dokonca žiaduci.

33. Žalobca si v konaní uplatnil nárok podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. V prejednávanej
veci je z vykonaného dokazovania zjavné, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meradle zemného plynu č. 952301302196 namontovaného na odbernom mieste, na
ktorom je na odber plynu prihlásený žalovaný. Žalobca do spisu založil znalecký posudok č. 348/PL-2013
znalca Ing. Petra Leška, ktorým preukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(poškodenie plomby) na predmetnom meradle. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že optickým
skúmaním povrchu plomby zistil porušenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.

34. Žalovaný v odvolaní poukazoval na nedostatky znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca.
Namietal jeho hodnovernosť. Taktiež uviedol, že poškodenie jedného zaisťovacieho prvku plomby



mohol spôsobiť samotný znalec. Na podporu svojich argumentov žalovaný poukázal na rozhodnutia
odvolacieho súdu v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/87/2017 zo dňa
27.06.2018 a sp. zn. 25Co/18/2018).

35. K námietkam žalovaného k znaleckému posudku, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok
vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia.
Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom. č 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch, pričom znalec zodpovedal len na položené otázky bez toho, aby hodnotil zodpovednosť
žalovaného. Odvolací súd zároveň dodáva, že v prejednávanej veci je porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii na meradle zemného plynu č. 952301302196 preukazované žalobcom
aj ďalšími listinnými dôkazmi, fotodokumentáciou zadržaného falšovateľského náčinia, výpisom zo
zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní a výpisom z evidencie žalobcu (č.l. 41) ,
ako aj správou Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 13.07.2015 (č.l. 43). Žalobca
vykonal kontrolu odberného miesta na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o
vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy okrem iných aj do plynomeru
žalobcu. Žalobcovi boli okrem fotodokumentácie profesionálneho falšovateľského náčinia predložené
aj zoznamy osôb a odberných miest, dátumy s číselnými údajmi spotreby. V danom zozname osôb
sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nachádza aj žalovaný. I keď je v zozname označený
ako „O. N.“, je zrejmé, že by mohlo ísť o žalovaného, nakoľko to preukazuje uvedený názov
odberného miesta, ktoré je označené ako „K. XXX“ a údaje spotreby, ktoré korešpondujú s údajmi
spotreby predloženými žalobcom. Je potrebné zdôrazniť, že meradlo žalovaného sa nenachádzalo na
verejne prístupnom mieste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na ustanovenie § 191 ods.
1 CSP o hodnotení dôkazov tak námietkam žalovaného týkajúcim sa znaleckého posudku nemožno
priznať právnu relevanciu. Odvolací súd zároveň dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iného senátu
Krajského súdu v Trnave ide skôr o ojedinelý právny názor a v prejadnávanej veci je potrebné zotrvať
na vyššie uvedenom väčšinovom právnom názore.

36. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody. Preukázanie
poškodenia plomby je preukázanie protiprávneho konania, nie však preukázanie vzniku škody. Skutková
podstata § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike pokrýva konanie spočívajúce v porušení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorého priamym následkom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a preto za škodu na účely § 82 ods. 2 zákona o energetike treba v spojení
s § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovať poškodené zabezpečenie, t.j. škodu na plombe.

37. Odvolací súd sa s prezentovanými argumentmi žalovaného nestotožňuje. Ako už bolo vyššie
uvedené, zákon o energetike za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d)
rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Ak je
v konaní preukázané, že odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii (plomba), ide o neoprávnený odber zemného plynu, na základe čoho
vzniká odberateľovi v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť okrem
iného prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. V dôsledku porušenia
zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež
použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z.). Údaje získané
z takéhoto meradla dodávateľ plynu nemôže použiť ako podklad fakturácie, v dôsledku čoho nemôže
v podstate vôbec vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž zrejmé, či vôbec plyn dodal a v akom rozsahu).
Pokiaľ však bol na takomto odbernom mieste plyn skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu
tento plyn „chýba“. Pre určenie toho, komu chýba, kto teda má nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce
pravidlá organizácie trhu s plynom. Plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla
distribučnou sieťou (porovnaj § 2 písm. c) piaty bod zákona o energetike). Distribúcia plynu z technického
hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je
zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Zjednodušene možno
povedať, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané dostatočné
množstvo plynu na to, aby v tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý otvorí kohútik
alebo zapne plynový spotrebič, plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal. Distribučná
sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a výstupnými
bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa



ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie trhu s plynom), na ktorú
sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je technicky v podstate nemožné viesť
samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi, v dôsledku čoho sa plyn všetkých
dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia do nej plyn dodávajú, odberatelia z
nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je potom jednak zabezpečovať zásadný
súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu a v rámci toho vyúčtovávať a
„párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s jednotlivými dodávateľmi. Na tento účel
vyhláška č. 24/2013 Z. z. ustanovuje v § 53 a 54, ako aj § 58 a nasledujúce podrobný postup, akým
sa táto rovnováha zabezpečuje. Nie je možné presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete
odoberú. V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného
plynu, čím vzniká tzv. odchýlka. Jej vyvažovanie sa uskutočňuje podľa § 2 písm. c) pätnásteho bodu
zákona o energetike a § 67 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. Ustanovenie § 67 ods. 1 vyhlášky č. 24/2013
Z. z. potom rozlišuje medzi technickým vyvažovaním (teda technické opatrenia na zabezpečenie
prevádzky siete, napr. aj dodanie vlastného plynu prevádzkovateľa distribučnej siete do siete na účel
udržania rovnováhy v sieti) a obchodným vyvažovaním, ktorým je vyúčtovanie vznikajúcich rozdielov.
Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí
majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje, či množstvo odobraného plynu
zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami
vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného. Z uvedeného je zrejmé, akým
spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete. V dôsledku
porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto
meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré
by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na
takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo
odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať
prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý
nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Žalovaný v rozhodnom období plyn odoberal.
Napriek tomu, že uhrádzal zálohové platby svojmu dodávateľovi zemného plynu, tieto boli žalovanému
zo strany dodávateľa plynu vrátené v podobe preplatku, keďže jeho spotreba plynu v rozhodnom období
bola vyčíslená ako nulová. Žalovaný teda za odobraný plyn v rozhodnom období nič nezaplatil. Uvedenú
skutočnosť žalovaný v konaní ani nenamietal.

38. Žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávny záver o neunesení
dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k určeniu výšky škody. Nakoľko žalobca určil výšku škody
podľa vyhlášky č. 449/2012, je len povinnosťou žalobcu preukázať, že nemohol vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto je daný dôvod na postup
podľa vykonávacieho predpisu. Žalovaný taktiež poukázal na objektívne a spoľahlivé podklady, na
základe ktorých je možné určiť výšku škody, t.j. údaje zaznamenané meradlom a údaje predstavujúce
priemer množstva plynu za predchádzajúce obdobia vyplývajúce z predchádzajúcich vyúčtovacích
faktúr.

39. Odvolací súd konštatuje, že aplikácia vyhlášky č. 449/2012 prichádza do úvahy v prípade, pokiaľ nie
je v konaní možné na základe dôkaznej situácie skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu. Ak žalobca
tvrdí, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nie je možné
vyčísliť skutočnú škodu a pri vyčíslení škody je možné postupovať len podľa vyhlášky, potom je dôkazné
bremeno na žalovanom, aby preukázal, že skutočnú škodu je možné preukázať a ako sa má preukázať.
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2019 je rozobratá otázka tzv. negatívnej dôkaznej
teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétnej strany sporu.
Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

40. Žalovaný poukazoval na údaje zaznamenané meradlom a údaj predstavujúci priemer hodnôt
množstva plynu spotrebovaného v predchádzajúcom období ako objektívne a spoľahlivé podklady pre
určenie výšky škody a podľa jeho názoru bolo možné z týchto dôkazov pri určení výšky škody vychádzať.
Odvolací súd konštatuje, že údaje uvedené žalovaným nemožno použiť pre určenie výšky škody.
Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR,
ktorá sa zaoberá danom problematikou (uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, rozsudok
sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, uznesenie sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019).



41. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 „pre určenie skutočne
spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu
by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné
množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z.z. o
metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný
účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe
môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva
odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bolo porušená plomba (overovacia/
zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 § 59
zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. (obsahovo zodpovedá § 82 ods. 3 zákona o energetike)
predpokladá, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované
množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o
spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký
odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu
v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to
za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu.“ Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 a
3Obdo/49/2019. Z dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal výšku skutočne spôsobenej škody v
prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
je potrebné výšku škody určiť na základe vyhlášky č. 449/2012.

42. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že upustil od svojho predchádzajúceho právneho názoru
vysloveného v uznesení č. k. 23Co/119/2017 - 227 zo dňa 26.03.2018 o relevancii predchádzajúcej
histórie spotreby plynu neoprávneného odberateľa pri určovaní výšky škody, na ktorý v odvolaní
poukazoval aj žalovaný. Zmenu názoru v otázke určovania výšky škody pri neoprávnenom odbere
plynu odôvodňuje odvolací súd práve vyššie citovanými právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré boli prijaté až po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a ktoré zreteľne určili,
čo nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie výšky skutočnej škody pri
neoprávnenom odbere plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.

43. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).