{"guid": "09c15670-399e-4398-a990-39910411909e:799e781f-8074-4c9d-acba-26552f0c8b15", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2", "spisova_znacka": "25CoP/59/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/59/2020 z 7. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. decembra 2020, sp. zn. 25CoP/59/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2", "identifikacne_cislo": "2319203786", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2020-12-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/799e781f-8074-4c9d-acba-26552f0c8b15", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/59/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319203786
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319203786.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: G. B., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: U. B., nar. XX.X.XXXX, adresa X., P.
XXXX/XXA, prechodne X. U. XXXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: PARA advokáti, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Gagarinova 10/A a otca: U. B., nar. X.X.XXXX, adresa X., P. XXXX/XX, zastúpeného
advokátkou: JUDr. Ivana Starzyková, so sídlom Šurany, M.R.Štefánika 14, o návrhu otca na zníženie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta pod č.k. 22P/144/2019-636 zo
dňa 13.7.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie výživného na
maloletú G., keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Znižuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 250,- Eur mesačne, počnúc od
1.12.2019 do 31.12.2019  na sumu 120,- Eur mesačne, a počnúc od 1.1.2020 na sumu 100,- Eur
mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P/297/2017-50 zo dňa 16.2.2018, v
časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného
dokazovania. Dokazovaním mal za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/297/2017-50 zo dňa 16.02.2018,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu 200,- Eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, k rukám matky. Otcovi bola uvedeným rozsudkom uložená
povinnosť prispievať aj na tvorbu úspor pre maloletú vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci na vinkulovaný účet na meno maloletého dieťaťa.

3. Súd mal zo sobášneho listu preukázané, že otec maloletého dieťaťa dňa 29.11.2019 uzatvoril
manželstvo s Mgr. G. U., manželstvo je bezdetné. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z výpovede



účastníkov a zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal súd preukázané, že
otec žije v rodinnom dome v X. spolu so svojou manželkou a jej maloletou dcérou.

4. Z otcom predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že otcovi bola od januára 2019 do
septembra 2019 vyplácaná zo spoločnosti W. R. T. v Rakúsku mzda v nasledovnej výške: dňa
29.01.2019 vo výške 525,27 Eur, dňa 28.02.2019 vo výške 1.441,67 Eur, dňa 28.03.2019 vo výške
1.593,82 Eur, dňa 29.04.2019 vo výške 1.509,37 Eur, dňa 29.05.2019 vo výške 1.509,37 Eur, dňa
26.06.2019 vo výške 2.979,46 Eur, dňa 30.07.2019 vo výške 1.114,37 Eur, dňa 30.08.2019 vo výške
1.587,24 Eur, dňa 27.09.2019 vo výške 1.105,48 Eur. Z potvrdení Dolnorakúskej územnej zdravotnej
poisťovne zo dňa 24.09.2019 a zo dňa 04.10.2019 mal súd za preukázané, že otec bol práceneschopný
od 01.07.2019 do 04.10.2019 a vznikol mu nárok na vyplatenie nemocenskej dávky v celkovej výške
1.383,60 Eur. Z otcom predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že otcovi bolo nemocenské
vo výške 1.220,24 Eur vyplatené dňa 03.10.2019 a dňa 06.11.2019 mu bola vyplatená zvyšná suma
vo výške 163,36 Eur. Otec je od 21.10.2019 zamestnaný v spoločnosti L. G. E. F. s.r.o. Z otcom
predložených výpisov z účtu a výplatných lístkov mal súd preukázané, že otcovi bola z tejto spoločnosti
vyplatená nasledovná mzda: dňa 15.11.2019 suma 315,54 Eur, dňa 16.12.2019 suma 502,80 Eur,
dňa 18.12.2019 suma 35,- Eur, dňa 15.01.2020 suma 16,17 Eur, dňa 14.02.2020 suma 51,64 Eur. Z
potvrdenia o práceneschopnosti vystaveného MUDr. Z. L. vyplýva, že otec bol od 04.11.2019 PN. Z
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 27.11.2019 mal súd za preukázané, že
otcovi vznikol od 14.11.2019 nárok na nemocenské vo výške 8,745 Eur za deň. Otcovi boli zo Sociálnej
poisťovne vyplatené nasledovné nemocenské dávky: dňa 15.11.2019 suma 458,10 Eur, v januári 2020
suma 271,10 Eur, vo februári 2020 suma 271,10 Eur, v marci 2020 suma 253,70 Eur, v apríli 2020 suma
271,10 Eur, v máji suma 262,40 Eur a v júni 2020 suma 271,10 Eur.

5. Otec je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. M. F., zapísaných v LV č. XXX ako rodinný dom a pozemkov
o celkovej výmere 2885 m2, ktorých výlučným vlastníkom je otec a rodinného domu zapísaného v LV č.
XXXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého dieťaťa. Nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX otec nadobudol v roku 2004 darovaním. Okrem predmetných nehnuteľností, ktoré sú zaťažené
záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., otec podľa oznámenia Geodetického a
kartografického ústavu, iné nehnuteľnosti nevlastní.

6. Lustráciou v bankách súd prvej inštancie zistil, že otec má evidovaný flexi účet a sporiaci účet vo
X., a.s. Iné účty otca súd nezistil. Na I. účte mal otec počas celého roka 2019 až do 6/2020 mínusový
zostatok a na sporiacom účte mal počas celého roka 2019 až do 6/2020 nulový zostatok.  V konaní
bolo preukázané, že otcovi bol jeho príjem posielaný na účet jeho matky. Zostatok na tomto účte bol
v k 31.01.2019 vo výške 1.807,64 Eur, k 28.02.2019 vo výške 2.424,35 Eur, k 31.03.2019 vo výške
2.490,47 Eur, k 30.04.2019 vo výške 2.289,88,- Eur, k 31.05.2019 vo výške 2.180,- Eur, k 30.06.2019
vo výške 3.084,23 Eur, k 31.07.2019 vo výške 1.451,35,- Eur, k 31.08.2019 vo výške 3.992,12 Eur, k
30.09.2019 vo výške 3.057,84 Eur, k 31.10.2019 vo výške 1.605,29 Eur, k 30.11.2019 vo výške 827,95
Eur, k 31.12.2019 vo výške 488,33 Eur, k 31.01.2020 vo výške 7,98 Eur, k 29.02.2020 vo výške 71,01
Eur, k 30.04.2020 vo výške 575,93 Eur, k 31.05.2020 vo výške 326,81 Eur a k 30.06.2020 vo výške
92,32 Eur.

7. Súd mal preukázané z dokladov predložených otcom, a to rozhodnutia Mesta X. o vyrubení dane z
nehnuteľností a o vyrubení miestneho poplatku za komunálny odpad, výpisov z účtu, faktúr vystavených
O2, že otec má nasledovné výdavky: daň z nehnuteľnosti 77,05 Eur ročne, miestny poplatok za
komunálny odpad 20,- Eur ročne za osobu, splátka hypotekárneho úveru 338,97 Eur, poistka 33,05
Eur mesačne, internet 16,27 Eur, telefón 64,- Eur mesačne. Z oznámení SPP a.s. o výške platieb za
opakované dodávky zemného plynu a elektrickej energie mal súd preukázané, že mesačné výdavky na
plyn sú od 2/2020 vo výške 100,- Eur a za elektrickú energiu vo výške 80,- Eur.

8. Súd skonštatoval, že z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 04.07.2019 vyplýva, že spoločnosť
W. R. T. vypovedala pracovný pomer s otcom maloletej, ktorý trval od 21.01.2019 s tým, že posledným
pracovným dňom bol 31.07.2019. Vo výpovedi je uvedené, že otcovi budú vyplatené všetky nadčasové
hodiny, ktoré vzniknú do 31.07.2019. Výpoveď je podpísaná Dietmarom Hagenom, konateľom. Z
osvedčenia vydaného spoločnosťou W. R. T. zo dňa 31.07.2019 vyplýva, že otec maloletej nastúpil do
spoločnosti dňa 21.01.2019. V osvedčení sú vymenované úlohy otca s tým, že osvedčenie obsahuje
hodnotenie práce, podľa ktorého pán B. disponuje solídnymi znalosťami a všetky úlohy, ktoré mu boli



uložené vybavoval k ich spokojnosti. Spoznali pána B. ako spoľahlivého a starostlivo pracujúceho
pracovníka. Bol schopný získať prehľad pri náročných súvislostiach a nachádzať riešenia. Správanie
pána B. voči hosťom, nadriadeným a kolegom bolo vzorné. V osvedčení je uvedené, že otec opúšťa
podnik ku dňu 31.07.2019. Osvedčenie je podpísané Dietmarom Hagenom, konateľom. Z informácie
poskytnutej Dietmarom Hagenom  zo dňa 27.02.2020 vyplýva, že pracovný pomer s otcom maloletej
bol zo strany spoločnosti W. AT T. ukončený z dôvodu pracovných výkonov, ktoré nezodpovedali ich
požiadavkám a nie jeho práceneschopnosti. Otcovi počas celej jeho práceneschopnosti riadne platili
odmenu, a to až do skončenia ochrannej doby-teda aj po termíne vypovedania zmluvy. Posledná platba
bola uhradená v septembri 2019. Predmetná informácia bola získaná na základe žiadosti právneho
zástupcu matky maloletého.

9. Z potvrdenia MUDr. Z. L., všeobecnej lekárky, zo dňa 20.03.2020 vyplýva, že otec je práceneschopný
od 04.11.2019 a vzhľadom na charakter ochorenia-onkologické ochorenie sa nevie vyjadriť k dĺžke jeho
práceneschopnosti, t.č. je otec hospitalizovaný a nevie sa vyjadriť ani k jeho schopnosti vykonávať
akúkoľvek prácu. Z potvrdenia MUDr. Z. L. zo dňa 31.03.2020 vyplýva, otec bol od 23.03.2020
do 27.03.2020 hospitalizovaný. V pláne sú odbery dňa 31.03.2020 a 07.04.2020 a od 14.04.2020
hospitalizácia. Vzhľadom na závažnosť ochorenia sa nedá vyjadriť k prognóze ochorenia, ani k
predpokladanej dobe trvania liečby. Z potvrdenia MUDr. L. zo dňa 21.04.2020 vyplýva, že otec je naďalej
práceneschopný a v pláne je hospitalizácia od 05.05.2020. Z potvrdenia MUDr. L. zo dňa 18.05.2020
vyplýva, že otec je práceneschopný a aj naďalej je v liečbe onkológa. Z potvrdenia MUDr. L. zo dňa
09.06.2020 vyplýva, že otec je práceneschopný od 04.11.2019. Otec mal stanovenú diagnózu N 30,
keďže bez odborných vyšetrení nemohla vedieť, že dané ochorenie bude mať onkologický charakter. V
tomto období je už iná diagnóza ochorenia, ktorá ma onkologický charakter. Rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 04.06.2020 bolo vyhovené žiadosti otca o vyhotovenie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že
podľa lekárskeho posudku zo dňa 01.06.2020 je miera funkčnej poruchy otca 80%.

10. Z výpovede účastníkov konania a zo šetrenia kolízneho opatrovníka mal prvoinštančný súd
preukázané, že matka žije s maloletým dieťaťom v rodinnom dome vo X. U. spolu so svojimi rodičmi
a bratom. Matka pracovala od 27.09.2019 do 04.12.2019 v spoločnosti U. F. s.r.o. Ako to vyplýva z
výpovede matky, pracovný pomer bol ukončený z dôvodov na strane matky. Z výplatných lístkov zo
spoločnosti U. F. s.r.o. má súd za preukázané, že čistá mzda matky za september 2019 bola vo výške
92,11 Eur, za október 2019 vo výške 918,48 Eur a za november 2019 vo výške 723,34 Eur. Z potvrdenia o
pracovnej neschopnosti vystavenej MUDr. R. Y., ako aj z potvrdenia MUDr. Y. zo dňa 16.03.2020 mal súd
za preukázané, že matka bola od 09.12.2019 do 02.03.2020 práceneschopná. Matke boli zo Sociálnej
poisťovne vyplatené nemocenské dávky, a to dňa 28.1.2020 vo výške 113,70 Eur, dňa 14.02.2020
vo výške 271,10 Eur a dňa 12.3.2020 vo výške 253,70 Eur. Matka je od 04.12.2019 zamestnaná v
spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o.. Z výplatných lístkov z tejto spoločnosti má súd za
preukázané, že čistá mzda matky za marec 2020 bola vo výške 703,60 Eur, za apríl 2020 vo výške
813,20 Eur, za máj 2020 vo výške 805,70 Eur a za jún 2020 vo výške 799,43 Eur. Z výpisu z účtu
matky mal súd za preukázané, že dňa 22.10.2019 bola matke vyplatená suma 2.504,48 Eur z titulu
vyplatenia nedoplatku na rodinných prídavkoch za obdobie od mája 2018 do októbra 2019 z Rakúska.
Matka poberá prídavky na maloleté dieťa, inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletej nemá.

11. Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu zo dňa 20.04.2020 mal súd za preukázané,
že matka spolu s otcom vlastní rodinný dom nachádzajúci sa v kat. úz. M. F., ktorý je zapísaný v LV č.
XXXX a ktorý majú rodičia maloletého dieťaťa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okrem tejto
nehnuteľnosti matka inú nehnuteľnosť nevlastní. V lustrácii v bankách súd zistil, že matka má evidovaný
účet v I., a.s. Iný účet matky nebol zistený.

12. Súd mal preukázané z dokladov predložených matkou, a to z oznámenia SPP a.s. o výške platieb za
opakované dodávky zemného plynu a elektrickej energie a prílohy k zmluve o dodávke vody z verejného
vodovodu uzavretej so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., príjmového pokladničného
dokladu Obce X. U., že mesačné výdavky na plyn sú 120,- Eur, za elektrickú energiu vo výške 62,- Eur,
za vodu 20,- Eur a poplatok za komunálny odpad je 18,- Eur za osobu. Z výpisov z účtu matky mal súd
za preukázané, že matka spláca úver výške 251,50 Eur mesačne.



13. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.09.2019 medzi spoločnosťou U. F. s.r.o. ako
zamestnávateľom a matkou ako zamestnankyňou vyplýva, že matka bola od 27.09.2019 zamestnaná
v tejto spoločnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2020 a za vykonanú prácu matke
mala podľa zmluvy patriť mzda vo výške 5,50 Eur/hod. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.12.2019
medzi spoločnosťou Y. G. (F.) spol. s r.o. ako zamestnávateľom a matkou ako zamestnankyňou vyplýva,
že matka je od 04.12.2019 zamestnaná v tejto spoločnosti na pozícii operátor manipulačnej techniky.
Pracovná zmluva je uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2020 a za vykonanú prácu patrí matke základná
mesačná mzda vo výške 725,- Eur v hrubom.

14. Z oznámenia Daňového úradu V. W. D. zo dňa 17.10.2019 vyplýva, že matke maloletej vniklo od
mája 2018 do októbra 2019 právo na poskytnutie rodinných prídavkov a nedoplatok jej bude poukázaný
na účet  s tým, že pre ďalšie obdobie nemá nárok na rodinné prídavky, a preto bude výplata prídavkov
novembrom 2019 zastavená. Z výpisu z účtu matky ako aj z výpovede matky vyplýva, že matke bola
dňa 22.10.2019 poukázaná z Daňového úradu V. W. D. suma 2.504,48 Eur.

15. Maloletá navštevuje od septembra 2019 Materskú školu v F.. V čase rozhodnutia súdu mala 4 roky.
Zdravotný stav maloletej je dobrý. V čase rozhodnutia nenavštevovala žiaden platený krúžok. Z výpisov
z účtu predložených matkou vyplýva, že matka platí mesačné školné vo výške 20,- Eur a poplatok za
stravu cca 36,34 Eur mesačne.  Matka vyčíslila ďalšie výdavky maloletej nasledovne: strava 100,- Eur,
ošatenie 50,- Eur, drogéria 20,- Eur, voľnočasové aktivity 20,- Eur, detské poistenie 24,70 Eur, lieky 10,-
Eur, t.j. spolu 281,04 Eur.

16. V čase rozhodovania Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/297/2017
mala maloletá jeden rok a 7 mesiacov. Matka vyčíslila výdavky na maloletú nasledovne: nutrilon 107,94
Eur mesačne, plienky 63,96 Eur mesačne, olej po kúpaní 8,90 Eur mesačne, sudokrém 13,99 Eur
mesačne, mydlo á 0,55 Eur, pena do kúpeľa á 4,90 Eur, vlhčené obrúsky á 1,69 Eur, vatové tampóny á
0,99 Eur, aviváž á 1,59 Eur, prací prášok á 10,59 Eur, Vanish á 16,99 Eur plus náklady na jedlo, ošatenie
a bývanie, spolu cca 300,- Eur. Matka žila spolu s maloletou v byte jej rodičov v F. spolu s rodičmi a
jej bratom. Na pojednávaní matka uviedla, že na bývanie neprispieva. Matka maloletej nepracovala,
bola s maloletou na rodičovskej dovolenke s tým, že na pojednávaní uviedla, že nepoberá rodičovský
príspevok ani prídavky na dieťa, tieto by mala poberať z Rakúska. Otec maloletej pracoval v Rakúsku
ako kuchár, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2017 bol vo výške 1.417,- Eur. Otec žil v rodinnom
dome v X., v Rakúsku býval v podnájme. Mal nasledovné náklady: náklady na bývanie v X. 130,- Eur
(plyn, voda elektrina), splácal hypotéku vo výške 336,- Eur, podnájom v Rakúsku 240,- Eur, cestovné
150,- Eur. Otec na pojednávaní uviedol, že vlastní rodinný dom, ktorý je postavený pred ich spoločným
domom, ktorý vlastnia s matkou maloletej a ktorý je využívaný ako hospodárske skladové priestory.

17. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine ... (ďalej len ZoR).

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel  prvoinštančný súd k záveru, že návrh otca na
zníženie výživného bol podaný dôvodne, keďže vykonaným dokazovaním  zistil, že od poslednej
úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výšky vyživovacej povinnosti
otca na maloleté dieťa, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.
11P/297/2017-50 zo dňa 16.02.2018.

19. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. V
čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný v Rakúsku, kde dosiahol za rok 2017 priemerný mesačný
zárobok vo výške 1.417,- Eur s tým, že v čase keď bol na Slovensku žil v rodinnom dome v X., kde
žije aj teraz a mal prenajaté bývanie v Rakúsku v súvislosti s čím mal náklady na nájomné, ktoré v
súčasnosti nemá. Súd mal vykonaným dokazovaním, a to správami MUDr. L., ako aj z rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 04.06.2020, za preukázané, že otec je
od 04.11.2019 práceneschopný s tým, že mu bolo diagnostikované onkologické ochorenie. Súd má
za to, že podstatnou zmenou pomerov na strane otca je práve preukázané ochorenie otca a s tým
súvisiaca dlhodobá práceneschopnosť trvajúca od 04.11.2019 nepretržite do rozhodnutia súdu, t.j. v
čase rozhodovania viac ako 8 mesiacov. V súvislosti s dlhotrvajúcou pracovnou neschopnosťou otca,
došlo na strane otca k objektívnemu zníženiu schopnosti a možnosti otca dosahovať vyšší príjem s tým,



že vzhľadom na ochorenie otca a jeho dlhodobú práceneschopnosť otec nie je t.č. schopný dosahovať
vyšší príjem ako je príjem pozostávajúci z nemocenských dávok. Súd mal za preukázané, že otec mal
od 14.11.2019 nárok na nemocenské dávky vo výške 8,745 Eur za deň, čo je pri 31 dňoch v mesiaci
suma 271,10 Eur.

20. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti od
01.09.2019 a ani od 04.11.2019, pretože otcovi bola pravidelne, odkedy bol zamestnancom spoločnosti
W. AT T., t.j. od 21.01.2019 vyplácaná mzda za každý jeden mesiac roku 2019 s tým, že posledná mzda
mu bola vyplatená v mesiaci september 2019, pričom výška vyplatenej mzdy nebola ani za jeden mesiac
nižšia ako 1.100,- Eur (s výnimkou mesiaca 1/2019, kedy otec odpracoval iba časť mesiaca). Vzhľadom
na uvedené a vzhľadom na výšku mzdy, ktorá bola otcovi vyplácaná, mal súd za to, že otec bol za
obdobie, po ktoré mu bola pravidelne vyplácaná mzda zo spoločnosti W. R. T. schopný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu, a to napriek tomu, že otec bol od 01.07.2019 do októbra 2019
PN. V mesiaci október bola otcovi vyplatená nemocenská dávka z Rakúska vo výške 1.220,24 Eur, a teda
otec bol opätovne schopný splniť si svoju vyživovaciu povinnosť aj v tomto mesiaci. V mesiaci november
2019 bola otcovi vyplatená  nemocenská dávka z Rakúska vo výške 163,36 Eur dňa 06.11.2019, ďalej
dávky zo sociálnej poisťovne na Slovensku vo výške 458,10 Eur dňa 15.11.2019 a dňa 15.11.2019 mzda
vo výške 315,54 Eur zo spoločnosti L. G. E. F. s.r.o., t.j. spolu bola otcovi vyplatená v mesiaci november
suma 937,- Eur. Súd má za to, že aj z tejto sumy bol otec schopný plniť si súdom určenú vyživovaciu
povinnosť. V decembri 2019 bola otcovi  vyplatená mzda zo spoločnosti L. G. E. F. s.r.o., a to dňa
16.12.2019 vo výške 502,80 Eur a dňa 18.12.2019 vo výške 35,- Eur, t.j. spolu vo výške 537,80 Eur.
Súd má za to, že v tomto mesiaci otec z objektívnych dôvodov, a to z dôvodu jeho PN od 04.11.2019
nedosiahol príjem, z ktorého by bol schopný si splniť svoju vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu a
vzhľadom na príjem, ktorý dosiahol v mesiaci december 2019, súd znížil vyživovaciu povinnosť otca od
01.12.2019 do 31.12.2019 na sumu 120,- Eur, pričom pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu
otca, ktorý bol otcovi vyplatený za mesiac december (537,80 Eur). Následne od 01.01.2020, keď príjem
otca pozostával z nemocenských dávok vyplácaných zo Sociálnej poisťovne, súd znížil vyživovaciu
povinnosť otca na sumu 100,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené práve s poukazom na to, že otec mal
v roku 2019 kontinuálny príjem za každý mesiac až do novembra 2019 s tým, že až v mesiaci december
došlo k podstatnému zníženiu príjmu otca a od januára 2020 príjem otca pozostával z nemocenských
dávok, súd znížil vyživovaciu povinnosť otca až od 12/2019 a následne od 01/2020 a nie od 04.11.2019,
kedy sa začala pracovná neschopnosť otca. Súd prihliadol na to, že spoločnosť L. G. E. F. s.r.o. ako
zamestnávateľ vyplatila otcovi príjem aj po decembri 2019, avšak išlo o nízke čiastky, ktoré neprevýšili
sumu 52,- Eur za mesiac.

21.  S poukazom na to, že návrh otca na zníženie výživného od 01.09.2019 nebol s ohľadom na
dosahované  a preukázané príjmy otca dôvodný a tento bol dôvodný až od 01.12.2019  ako aj
vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k zmene pomerov na strane otca v súvislosti s jeho
zdravotným stavom a jeho pracovnou neschopnosťou od 04.11.2019, ktorá znamenala preukázateľné
zníženie zárobkových možností otca, súd nezameral dokazovanie na to, či bolo v schopnostiach a
možnostiach otca dosahovať po ukončení pracovného pomeru v Rakúsku vyšší príjem ako príjem,
ktorý by dosiahol ako zamestnanec spoločnosti L. G. E. F. s.r.o. a ani na to, či sa otec bez dôležitého
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Napriek uvedenému, pre
úplnosť uviedol, že súd mal za preukázané, že pracovný pomer otca v Rakúsku bol ukončený zo strany
zamestnávateľa, ktorý dal otcovi preukázateľne výpoveď. V konaní neboli preukázané tvrdenia matky, že
k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov neuspokojivých pracovných výsledkov otca. Právna
zástupkyňa matky predložila súdu vyjadrenie konateľa spoločnosti pána Dietmara Hagena, že pracovný
pomer ukončil s otcom výpoveďou z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov. Súd však vyhodnotil
tento konateľom dodatočne uvedený dôvod výpovede za účelový a to vzhľadom na osvedčenie napísané
a podpísané tým istým konateľom spoločnosti pánom Dietmarom Hagenom dňa 31.07.2019, (teda
ku dňu skončenia pracovného pomeru a potom ako ten istý konateľ spoločnosti podpísal výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 04.07.2019, v ktorej neuviedol dôvod skončenia pracovného pomeru). Z
tohto osvedčenia jednoznačne vyplýva, že spoločnosť ako zamestnávateľ bola s prácou otca spokojná
a ako zamestnancovi mu neboli vytknuté žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na
hospodárnosť konania, súd zamietol návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie dôkazu, aby súd
prostredníctvom dožiadania požiadal bývalého zamestnávateľa v Rakúsku, aby uviedol akým spôsobom
a z akého dôvodu došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca. Súd takisto zamietol návrh právnej
zástupkyne matky na vykonanie dôkazu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z



odboru zdravotníctvo a farmácia za účelom posúdenia zdravotného stavu otca. Súd tento dôkaz zamietol
z toho dôvodu, že v konaní mal dostatočne preukázaný zdravotný stav otca potvrdeniami MUDr. L.,
všeobecnej lekárky otca. Súd má za to, že aj v prípade onkologického ochorenia môže mať ochorenie
rôzny priebeh, t.j. môže byť dlhšie, prípadne kratšie obdobie v ktorom sa pacient cíti lepšie alebo horšie,
pričom len z matkou predložených fotografií otca ako trávi Silvester mimo domov, prípadne z fotografií,
na ktorých je otec odfotený so svojou manželkou mimo domu, nepreukazuje, že otec nie je onkologickým
pacientom. Predmetom tohto konania nie je skúmanie toho, či otec mal stanovený čas vychádzok a či
tieto porušil. Vzhľadom na uvedené súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.

22. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním od 12/2019 nezistil iný príjem otca ako príjem zo
spoločnosti L. G. E. F. s.r.o. a nemocenské dávky, ktoré sú otcovi vyplácané zo Sociálnej poisťovne.
Súd zistil, že otec má zriadené dva účty vo X. banke, pričom na jednom má nulový a na druhom
mínusový zostatok. Ani na účte matky otca maloletého dieťaťa, na ktorý otcovi bola zasielaná mzda,
neboli zistené neprimerane vysoké zostatky. Čo sa týka toho, že otec je bezpodielovým spoluvlastníkom
rodinného domu a výlučným vlastníkom rodinného domu v M. F., súd poukázal na to, že otec tieto
nehnuteľnosti vlastnil už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a už v konaní na Okresnom súde
Nové Zámky uviedol, že v prípade rodinného domu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve ide o rodinný
dom, ktorý je postavený pred spoločným domom, ktorý vlastnia s matkou maloletej a ktorý je využívaný
ako hospodárske skladové priestory. Otec súdu predložil obrázok tohto domu (č.l.557) s tým, že matka
uviedla, že ide o rodinný dom, ktorý je postavený pred ich spoločným domom a z predmetného obrázku je
zrejmé, že ide o starú nehnuteľnosť a že táto nehnuteľnosť je postavená hneď pred spoločným rodinným
domom. Vzhľadom na uvedené, keďže nový rodinný dom rodičov bol postavený v zadnej časti pozemku,
na ktorom sa v prednej časti nachádza starý dom, má súd za to, že v prípade otca nejde o nadštandardné
bývanie ani o neprimerané nadštandardné majetkové pomery. Zároveň všetky nehnuteľnosti, ktoré sú
vo vlastníctve otca, sú založené záložným právom.

23. Prvoinštančný súd ďalej skonštatoval, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí
povinný rodič, by malo predstavovať 20 - 30% jeho čistého príjmu. V danom prípade, napriek tomu, že
príjem otca pozostáva z vyplatených nemocenských dávok, súd určil výživné otca na vyššiu sumu ako
je 30% čistého príjmu otca, keďže otec sám navrhol znížiť výživné zo sumy 250,- Eur mesačne na sumu
100,- Eur mesačne. Súd sa v danom prípade riadil predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, keďže je
preukázateľne v jeho záujme, aby suma výživného bola čo najvyššia. Pre úplnosť súd uviedol, že znížil
výživné zo sumy 250,- Eur pozostávajúcej z bežného výživného vo výške 200,-Eur a z tvorby úspor vo
výške 50,- Eur, iba na bežné výživné, keďže s prihliadnutím na výdavky maloletého dieťaťa, mal súd za
to, že suma 100,- Eur (resp. 120,- Eur od 01.12.2019 do 31.12.2019) nepokryje v plnom rozsahu ani
bežné výdavky maloletého dieťaťa. Zároveň majetkové pomery otca neodôvodňovali určenie výživného
na tvorbu úspor.

24. Súd mal zároveň za preukázané, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky. Matka sa
presťahovala z bytu rodičov zo F. do rodinného domu vo X. U., avšak rovnako ako v konaní vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky matka žije spolu s maloletou naďalej v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi a bratom. Podstatnú zmenu pomerov na strane matky videl súd v dosahovanom príjme matky. V
konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky matka uvádzala, že je bez príjmu. Od septembra 2019
je matka zamestnaná a ako vyplýva z potvrdení o príjme, matka je schopná dosiahnuť zo zamestnania
príjem cca. 794,- Eur mesačne. Okrem uvedeného matka je poberateľkou prídavku na jedno dieťa, ktorý
je od 01.01.2020 vo výše 24,95 Eur.

25. Čo sa týka pomerov na strane maloletého dieťaťa súd prvej inštancie zohľadnil, že maloletá
navštevuje MŠ, v čase predchádzajúceho rozhodnutia nenavštevovala žiadne zariadenie. V súvislosti
s návštevou MŠ, matke vznikli nové výdavky, ktoré predtým nemala a to predovšetkým školné vo
výške 20,- Eur  mesačne a strava v škôlke vo výške cca 36,34 Eur mesačne. Čo sa týka argumentu
právnej zástupkyne otca, že tieto výdavky matka v čase od marca do mája 2020 nemala, súd sa v
plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne matky, že tieto výdavky matka nemala
v súvislosti so všeobecne známou situáciou týkajúcou sa pandémie, počas ktorej boli zatvorené aj
predškolské zariadenia a preto tieto výdavky maloletej je potrebné zohľadniť. Matka vyčíslila ďalšie
výdavky maloletej nasledovne: strava 100,- Eur, ošatenie 50,- Eur, drogéria 20,- Eur, voľnočasové aktivity
20,-Eur, detské poistenie 24,70 Eur, lieky 10,- Eur, t.j. spolu 281,04 Eur. V prípade ak by sa k týmto
výdavkom prirátala aj pomerná časť výdavkov maloletého dieťaťa na bývanie vo výške 41,90 Eur (120,-



Eur plyn + 62,- Eur elektrina +  20,- Eur voda/5 osôb = 40,40 Eur + 1,50 Eur poplatok za komunálny
odpad), tak by výdavky maloletého dieťaťa predstavovali sumu približne 322,94 Eur mesačne. Vzhľadom
k uvedenému v porovnaní s výdavkami vyčíslenými matkou v konaní na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 11P/297/2017 špecifikovanými v bode 28. tohto odôvodnenia, ktoré presahovali sumu 500,-
Eur mesačne,  došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, keďže sa znížili celkové výdavky
maloletého dieťaťa, a to napriek tomu, že maloleté dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie,
kde mu vznikla potreba výdavkov, ktoré predtým nemalo. Celkové výdavky maloletého dieťaťa sa však v
porovnaní s výdavkami v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky znížili v súvislosti s tým, že
maloleté prestalo nosiť plienky (63,96 Eur mesačne) a užívať Nutrilon (107,94 Eur mesačne) a takisto sa
znížili výdavky na hygienu, keď pomerne vysokou každomesačnou položkou bol výdavok na sudokrém
(13,99 Eur mesačne) a olej po kúpaní (8,90 Eur mesačne).

26. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie rozhodol tak, ako  uviedol vo výroku I.
rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, a teda konanie,
ktoré je možné začať aj bez návrhu a ide o mimosporové konanie, súd, aj keď nevyhovel návrhu otca
v celom rozsahu, t.j. nerozhodol o znížení výživného od 01.09.2019 a ani alternatívne od 04.11.2019,
nerozhodoval o zamietnutí návrhu otca vo zvyšnej časti.

27. Keďže súd znížil vyživovaciu povinnosť, zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky, č.k. 11P/297/2017-50 zo dňa 16.02.2018, ktorým došlo naposledy k určeniu vyživovacej
povinnosti otca na maloleté dieťa, a to práve v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté
dieťa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

28. Proti tomuto rozsudku, výslovne voči výroku I. a II., podala prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie matka maloletej, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca, písm. e), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ako aj písm. h),
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zmenu predmetného rozsudku v časti rozsahu
vyživovacej povinnosti otca na maloletú zamietne.

29. Ako prvé matka uplatnila odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že vo veci rozhodovala
vylúčená sudkyňa, ktorá mala povinnosť bezodkladne oznámiť predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré
by mohla byť z rozhodovania a prejednávania veci vylúčená. Podľa zistení matky, resp. jej právneho
zástupcu, existuje spojitosť medzi právnou zástupkyňou otca, resp. jej manželom MUDr. U. F. a osobou
MUDr. L. U., ktorí v rokoch 2005-2008 pôsobili ako spoločníci v obchodnej spoločnosti N., s.r.o., IČO: 35
923 041. Zákonná sudkyňa študovala na gymnáziu v X., odkiaľ pochádza otec a kde právna zástupkyňa
otca vykonáva svoju advokátsku činnosť. Právna zástupkyňa otca je v priateľskom vzťahu s osobami K.
U. a L. U., ktorá je v rodinnom pomere s MUDr. L. U., ktorý bol spolu s manželom právnej zástupkyne otca
spoločníkom v spoločnosti N., s.r.o. Vzhľadom na personálne a miestne prepojenie osôb vzniká dôvodné
podozrenie o nezaujatosti zákonnej sudkyne Mgr. Mičekovej, ktorá je pravdepodobne v rodinnom vzťahu
s MUDr. L. Mičekom, bývalým obchodným partnerom manžela právnej zástupkyne otca. V prípade
potvrdenia uvedených skutočností možno pochybovať o nezaujatosti zákonnej sudkyne, ktorá vo veci
rozhodla v prospech otca. Ak mala zákonná sudkyňa vedomosti o tomto personálnom prepojení, bola
povinná sama svoju osobu namietať a bezodkladne o tom upovedomiť predsedu súdu. V tejto časti
odvolania ako dôkaz matka maloletej pripojila výpis z Obchodného registra spoločnosti N., s.r.o., zoznam
priateľov JUDr. C. F. na stránke Facebook, prepojenie osoby K. U. a L. U., životopis Mgr. L. U.. Žalovaná
doplnila, že námietka zaujatosti bude tvoriť samostatné podanie, ku ktorému sa bude môcť zákonná
sudkyňa samostatne vyjadriť. Takéto podanie sa v spise nenachádza.

30. Ako ďalší odvolací dôvod matka maloletej uplatnila dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka v konaní navrhovala vykonať viacero
dôkazov, ktoré by potvrdzovali nepravdivosť tvrdení otca o jeho zdravotnom stave a o jeho spôsobilosti
vykonávať zamestnanie. Súd nesústredil pozornosť na posudok vypracovaný zamestnávateľom a listiny
predložené matkou, obsahom ktorých bolo tvrdenie zamestnávateľa, že k skončeniu pracovného pomeru
nedošlo z dôvodu dočasnej práceneschopnosti otca, ale z dôvodu jeho nedostatočných pracovných
výkonov. Ako vierohodné vyhodnotil výpoveď danú spoločnosťou W. T.. predloženej otcom, zatiaľ čo



potvrdenie tej istej spoločnosti predložené matkou, považoval za účelové. Matka počas celého konania
navrhovala osobne vypočuť konateľa spoločnosti W. T.. prostredníctvom nariadenia Rady č. 1206/2001 o
spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach,
nakoľko v dôkazoch predložených účastníkmi boli rozpory. Na poslednom pojednávaní bol návrh na
vypočutie zamietnutý, nakoľko súd nepovažoval tento dôkaz za potrebný. Súd sa v odôvodnení rozsudku
nevysporiadal a neozrejmil, prečo potvrdenie predložené matkou v konaní považoval za účelové, a prečo
na tvrdenia v predloženom potvrdení neprihliadal. Ak mal súd pochybnosti o vierohodnosti jednotlivých
dôkazov, bolo dôvodné v konaní pred súdom vypočuť konateľa spoločnosti pána Y. B. a rozpor v
tvrdeniach spoločnosti odstrániť. Z pohľadu matky išlo o relevantný dôkaz, pretože otec založil podaný
návrh práve na výpovedi danej touto spoločnosťou. Až následne, keď sa dôvody skončenia pracovného
pomeru nepotvrdili, začal otec prispôsobovaním nových skutočností o jeho zdravotnom stave a o jeho
nemožnosti zamestnať sa. Vo vzťahu k výpovedi danej otcovi spoločnosťou W. T.. žiadala matka, aby boli
zo strany otca predložené podklady, ktoré by potvrdili, že otec podal na súde v Rakúskej republike žalobu
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Otec uviedol, že nenapadol platnosť skončenia pracovného
pomeru, ale nevyplatenie mzdy, čo však nekorešponduje s jeho predtým uvedenými tvrdeniami. Hneď
potom ako si uvedomil, že jeho argumentácie o nezákonnej výpovedi v Rakúskej republike nemá
oporu v rakúskej právnej úprave, ani v predložených dôkazoch, začal postupne meniť svoje tvrdenia a
poukazovať na jeho čoraz horší zdravotný stav, ktorý následne vyústil až do indikovania onkologického
ochorenia. Matka existenciu onkologického ochorenia u otca namietala, pričom poukazovala na spôsob
života otca a jeho správanie a žiadala, aby bol jeho zdravotný stav predmetom znaleckého dokazovania.
Tvrdenia otca o údajnom závažnom ochorení totiž matka považovala a považuje za účelové. Vzhľadom
na vysokú mieru nevieryhodnosti otca, ktorá sa preukazovala v priebehu konania, bolo dôvodné nariadiť
znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu otca nezávislým znalcom. Znalecké správy
predkladané otcom boli vypracované všeobecnou lekárkou, ktorá je v blízkom vzťahu s otcom, resp. s
jeho rodinou, čo môže mať za následok neobjektívnosť predkladaných správ. Podľa rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny by mal mať otec vysoké štádium ochorenia, čo však nereflektuje jeho
aktuálne správanie, ani vystupovanie na poslednom pojednávaní, ktoré trvalo 3 hodiny.

31. V ďalšej časti odvolateľka k uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že neboli splnené
podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti v zmysle § 78 ZoR a súd mal návrh otca zamietnuť.
Otec prispôsoboval svoje tvrdenia a účelovo menil dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o znížení
výživného. Akonáhle matka preukázala, že prvotné tvrdenie otca o nezákonnom skončení pracovného
pomeru v spoločnosti W. T.. je nepravdivé, a teda hrozilo, že súd návrh otca zamietne, pretože sa sám
vzdal zamestnania, otec začal byť od novembra 2019 až dosiaľ dočasne práceneschopný. Otec sa
tak rozhodol byť od novembra 2019 práceneschopný a preukázať súdu, že nie je objektívne spôsobilý
zamestnať sa a poberať príjem v požadovanej výške. Matka však naďalej poukazovala na to, že otec
napriek deklarovanej PN žije zdravý život, ktorý mu umožňuje zúčastňovať sa rôznych spoločenských
akcií, výletov a pod. Matka je toho názoru, že otcom prezentované ochorenie sa nezakladá na pravde
a preto je dôvodné, aby zdravotný stav otca posúdil nezávislý znalec.

32. Odvolateľka namietala závery súdu v ods. 45 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s tým, že
pokiaľ súd dospel k záveru, že otec mal v decembri 2019 príjem 537,80 Eur v dôsledku čoho stanovil
výživné za toto obdobie 120,- Eur podľa pravidla uvádzaného súdom prvej inštancie, by mala výška
výživného predstavovať 25-30% z príjmu povinného rodiča a preto v decembri 2019 malo byť určené
výživné v rozmedzí od 134,50 Eur (je to 25%) do 161,- Eur (30%). Nakoľko súd postupuje v súlade
s najlepším záujmom dieťaťa, mal prioritne aplikovať rozsah 30% a stanoviť vyživovaciu povinnosť za
december 2019 vo výške 160,- Eur. Súdom stanovených 120,- Eur sa zdá byť prinízke a v rozpore s
najlepším záujmom maloletej.

33. V ods. 46 napadnutého rozsudku súd potvrdil názor matky, že súdom stanovené výživné 100,- Eur
mesačne nepokryje ani bežné výdavky na maloletú, súd tak uprednostnil záujem otca pred záujmami
maloletej. Súd neprihliadol, resp. neskúmal, že pozemok, na ktorom stojí nový rodinný dom patriaci
do BSM rodičov, ako aj starý rodinný dom patriaci do výlučného vlastníctva otca, možno rozdeliť s
tým, že každý z rozdelených pozemkov by mal vlastný vstup. Časť pozemku, na ktorom sa nachádza
starý rodinný dom by mohol otec predať, čím by zvýšil svoj majetok. Tento dom pritom nie je bez
akejkoľvek hodnoty, pretože inak by nebol predmetom zálohu v prospech banky. Podľa znaleckého
posudku vypracovaného znalcom Ing. Drahošom, mal starý rodinný dom (bez hodnoty pozemku) v



roku 2016 hodnotu 11.256,- Eur. K tomuto odvolateľka ako dôkaz pripojila záver znaleckého posudku
Ing. Drahoša č. 161/2016. Odvolateľka pokračovala, že nakoľko otec je majetný, pretože vlastní dve
nehnuteľnosti v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur, je nedôvodný názor súdu o majetkových pomeroch
otca, ktoré odôvodňujú zníženie výživného a jednak je nedôvodný názor súdu, že majetkové pomery
otca neumožňujú prispievať na tvorbu úspor vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré bolo určené na žiadosť
otca v predchádzajúcom konaní. Ak otec sám inicioval tvorbu úspor, mal v tejto iniciatíve pokračovať,
alternatívne žiadať, aby sa mu zmenila povinnosť prispievať na tvorbu úspor vo výške nižšej, ako
pôvodne stanovenej. Navyše podľa názoru kolízneho opatrovníka je dôvodné, aby otec v tvorbe úspor
pokračoval a prispieval každý mesiac sumou 50,- Eur. Podľa názoru matky bolo dôvodné nerušiť
povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej vo výške 50,- Eur mesačne a v tejto pokračovať.

34. Odvolateľka tiež namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie v ods. 48 odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku uvádza, že maloletá už nekonzumuje Nutrilon a nepoužíva plienky ani olej na telo, maloletá
má však iné odôvodnené potreby, ktoré  narastajú úmerne s jej pribúdajúcim vekom. V konaní bolo
preukázané, že so stravou maloletej, ktorá trpí histamínovou intoleranciou, sú spojené zvýšené výdavky.
Maloletá má tiež zvýšené výdavky s materskou školou. Matka uzavrela, že od pôvodného rozhodnutia
síce došlo k zmene v položkách výdavkov na maloletú, ale ich celková hodnota sa nezmenila, čím sa súd
v rozhodnutí nezaoberal. Nástupom maloletej do materskej školy sa zvýšili aj výdavky na jej ošatenie.
Pokiaľ sa týka výdavkov na maloletú, súd opomenul vziať do úvahy aj pomernú časť hypotéky, ktorú
matka spláca pomernou časťou svojmu bratovi, ktorý je úverovým dlžníkom voči hypotekárnej banke,
ktorá pomerná časť predstavuje 76,- Eur mesačne, čo mal súd v rámci výdavkov na maloletú pripočítať.

35. Otec, ani procesný opatrovník maloletej odvolanie nepodali.

36. Otec predložil prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu matky,
v ktorom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. K námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni Mgr. Jane Mičekovej uviedol, že námietku zaujatosti
matka uplatnila už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 22P/53/2020, teda nie je pravdou o tom, že sa o skutočnostiach ňou
uvádzaných dozvedela až 18.8.2020. Okrem toho uvádzané skutočnosti sú vyfabulované. Matka tieto
nielen vyfabulovala, ale im aj verí, t.j. verí svojim výmyslom, je o nich presvedčená. Vychádza pritom
z menovcov (U.), ktorí majú rovnaké priezviská, čo podľa nej znamená, že všetci menovci sú príbuzní
alebo je medzi nimi iná spojitosť.

38. Matka si opätovne presadzuje svoje fabulované tvrdenia, že po tom, čo si otec uvedomil, že jeho
argumentácia o nezákonnej výpovedi v Rakúskej republike nemá oporu, začal meniť svoje tvrdenia a
to vyústilo do indikovania onkologického ochorenia. Otec si rozhodne nevymyslel svoju onkologickú
chorobu, také niečo by neurobil nikto. O svojej chorobe otec najprv nevedel, ani ošetrujúci lekár, prišli na
jeho diagnózu podrobnými vyšetreniami z dôvodu neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu. Matku
samozrejme zdravotný stav otca nijako nezaujíma, ju zaujíma iba finančná suma, ktorú od otca dostane
na výživu dieťaťa. Je schopná spolu so svojou rodinou zájsť až tak ďaleko, že jej brat U. E. na sociálnej
sieti uvádza, že si počká kedy otec maloletej otrčí kopýtka. Na základe predchádzajúcich skúseností
s rodinou matky, otec sa snažil neoznamovať svoje zdravotné problémy, kým nebola jeho diagnóza
stanovená a indikovaná liečba. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že
si vyžadoval pravidelnú hospitalizáciu kvôli chemoterapiám, musel už uvedené oznámiť aj konajúcemu
súdu. Ako dôkaz k týmto svojim tvrdeniam otec pripojil facebookovú komunikáciu brata matky. Matka
sa po celý čas snaží spochybňovať zdravotný stav otca, spochybňuje lekárske správy obvodnej lekárky,
lekársku prepúšťaciu správu s chemoterapeutickej ústavnej liečby, lekársku správu z ÚPSVaR o miere
funkčnej poruchy a priznaní statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dokonca zašla tak ďaleko,
že udala otca v Sociálnej poisťovni, nakoľko videla na sociálnej sieti, že manželka otca zverejnila ich
spoločnú fotku na určitom mieste, pritom to nebola fotka z daného času. Matka neustále sleduje otca,
kde a ako sa pohybuje a spochybňuje jeho zdravotný stav aj z dôvodu, že sa zúčastnil posledného
pojednávania. Pritom ale samotná účasť otca na pojednávaní značne vyčerpala.

39. Za nepravdivé označil otec tvrdenie matky, že sa vzdal zamestnania v Rakúsku. Následne sa otec
zamestnal na Slovensku, avšak opäť sa stal práceneschopným. Bola mu diagnostikovaná rakovina.
Matka opäť úmyselne nadsadzuje a fabuluje, že otec sa rozhodol byť od novembra 2019 neustále PN.



Faktom je, že otec je od novembra 2019 práceneschopný bez príjmu zo zamestnania, iba z príjmu z
nemocenského poistenia vo výške 270,- Eur, čo dostatočne preukázal.

40. Otec si nevie predstaviť prečo pán B. poskytol e-mail právnemu zástupcovi matky a nepravdivého
obsahu. Nepravdivosť mohla byť spôsobená aj tým, že časovo sa jednalo o obdobie, kedy už otec
vymáhal prostredníctvom rakúskej inštitúcie nevyplatené mzdové nároky. Právny zástupca matky
nevhodne manipulačne formuloval otázky na pána B., čím ho naviedol na odpoveď, ktorú následne
poskytol. Nie je zrejmé, aký je vzťah medzi pánom B. a právnym zástupcom matky, keď sa tak ľahko
dostali k e-mailovej odpovedi, čo nie je vzhľadom na ochranu osobných údajov bežná vec.

41. Otec je názoru, že aj po znížení výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa aj naďalej pokryté. Od
poslednej úpravy jednoznačne došlo k zmene pomerov ako na strane otca, tak aj na strane matky, na
strane matky dokonca podstatnejšie, keďže v čase predchádzajúceho rozhodovania bola na rodičovskej
dovolenke bez príjmu. V súčasnosti už obdržala rodinné prídavky z Rakúska. Matka okrem toho žije v
spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom, z ktorých otec aj brat riadne pracujú. Výdavky matky
na chod domácnosti a réžie sú nízke. Matka má možnosť podľa svojich možností a ochoty maloletej na
daný vinkulovaný účet prispievať. Otca čakajú ďalšie zvýšené výdavky na exekučné konanie, ktoré sa
proti nemu vedie z iniciatívy matky a podala dva samostatné návrhy na bežné výživné a na príspevok na
tvorbu úspor, nakoľko spochybňovala PN otca. Okrem toho podala aj trestné oznámenie pre neplatenie
výživného, keďže otec od novembra 2019 platil znížené výživné v súlade s podaným návrhom na
zníženie výživného.

42. Pokiaľ matka uvádza, že otec je solventný, nakoľko vlastní starý rodinný dom s pozemkom, jedná sa
o dom, ktorý nie je schopný obývania, bez vody, kanalizácie, plynu, neudržiavaný, ktorý slúži otcovi iba
ako sklad. Nachádza sa pozemku, cez ktorý sa prechádza dozadu k novostavbe rodinného domu, ktorý
tvorí BSM otca a matky, ktoré dosiaľ nie je vysporiadané. Matka pritom neuviedla, ako by bolo možné
rozdeliť predmetný pozemok tak, aby sa zachoval prechod k obom stavbám. Matka pritom správne
uvádza, že predmetný pozemok s domom je predmetom zálohu a teda jeho predaj nie je možný bez
súhlasu banky, resp. splatenia úveru, ktorý tvorí BSM.

43. Za nepravdivé otec označil tvrdenie matky, že on žiadal možnosť tvorby úspor pre maloletú. Otec v
návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletej navrhoval určiť iba výživné, ktorého výšku ani
neuviedol. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala otcovi uložiť povinnosť prispievať na tvorbu
úspor. O tomto otec pripojil návrh na rozvod a dodal, že matke nič nebráni, aby ona prispievala na tvorbu
úspor maloletej na jej účet.

44. V priebehu odvolacieho konania otec maloletej pripojil do spisu vyjadrenie bez datovania, ktoré ale
ani podľa obsahu nie je odvolaním a v ktorom poukazuje najmä na svoje obavy o dcéru v súvislosti s
nedostatkami v starostlivosti a výchove maloletej matkou.

45. Matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zastúpenia využila možnosť písomne sa vyjadriť
k uvedenému vyjadreniu otca k jej odvolaniu, v ktorom uviedla, že na uplatnenom odvolacom dôvode
podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP trvá, je na rozhodnutí krajského súdu či sa s týmto odvolacím dôvodom
stotožní. V konaní Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 22P/53/2020 matka namietala zaujatosť
zákonnej sudkyne z dôvodu, že rozhodla v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom,
akým mala rozhodnúť v konaní vo veci samej, čím prejudikovala výsledok veci. Krajský súd v Trnave toto
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca zamietol. Zo strany otca dochádza k zamieňaniu
si dôvodov pre vylúčenie zákonnej sudkyne, pričom matka trvá na tom, že o dôvodoch spôsobilých pre
vylúčenie zákonnej sudkyne (pomeru k právnej zástupkyni otca) sa matka dozvedela deň pred podaním
odvolania na Okresnom súde Galanta. Pokiaľ sa týka samotnej vyživovacej povinnosti, matka zotrváva
na tvrdeniach v odvolaní. Nad rámec svojej argumentácia zdôrazňuje, že súd bol povinný skúmať aj
majetkové pomery manžela povinného rodiča a prihliadať na jeho pravidelné mesačné príjmy. Manželka
otca má, resp. mala byť  dočasne práceneschopná, pričom v konaní nebolo ustálené aké príjmy má
zo Sociálnej poisťovne. V odôvodnení sa súd majetkovými pomermi manželky otca nezaoberal a tieto
nevzal v úvahu, príjmy manželky otca z dočasnej práceneschopnosti a jej zamestnania v Rakúskej
republike musia byť v porovnaní s podmienkami v Slovenskej republike podstatne vyššie. K tvrdeniam
otca, ktoré sú zamerané na rodičovskú a výchovnú spôsobilosť matky sa matka nejde vyjadrovať,



nakoľko sú predmetom dokazovania v inom konaní. S pani R. M. E. sa matka nevidela už niekoľko rokov
a preto je vysoko nepravdepodobné, že by mala akékoľvek informácie z domácnosti matky.

46. K predchádzajúcemu vyjadreniu matky doručil otec maloletej písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že nikdy sa nestal neplatičom výživného na dieťa, keď pracoval v zahraničí platil výživné pravidelne
a rád, akonáhle začal mať zdravotné problémy, ktoré v tom čase nepredpokladal, že sú predzvesťou
ešte horšej diagnózy, prišiel o prácu v zahraničí. Jeho zdravotná a finančná situácia v uplynulom období
sa výrazne zhoršila a v podstate smeruje k chudobe. Matka maloletej nepozná a nechce poznať jeho
situáciu, pretože aj výživné, ktoré mu už bolo určené,  je pre neho vysoké pri príjme zhruba 270,- Eur
mesačne. Je dlhodobo PN. Dieťa vôbec nevidí, pretože od posledného pojednávania mu ho matka
odmieta dávať. Matka podala na neho dve exekúcie na výživné, čo zhoršuje jeho finančnú situáciu a
zbytočne zvyšuje náklady a podala na neho tiež trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej
výživy. Nezdieľa názor  matky, že jeho majetkové pomery a príjmy neboli dostatočne preskúmané,
pretože konanie trvá dlho. Priložil príjmy za ďalšie mesiace počas PN. Doplnil, že manželka je evidovaná
na úrade práce na Slovensku, momentálne jej skončilo podporné obdobie a zatiaľ nemá ani príjem, ani
prácu, takže v momentálnej situácii prepadli do ešte horšej, než bola predtým, keď návrh podal. Preto
dúfa, že súd potvrdí rozhodnutie okresného súdu. K vyjadreniu otec pripojil kópiu poštových poukazov
na výplatu od Sociálnej poisťovne za mesiace jún,  august a september 2020 po 271,10 Eur a za mesiac
júl 2020 v sume 262,40 Eur.

47. Matka maloletej na ostatné podanie otca doručené jej právnemu zastúpeniu nereagovala. Ďalšie
podania účastníci v odvolacom konaní do spisu nedoručili.

48. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. c), e), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),  po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti procesu a jemu predchádzajúceho konania  dospel k záveru,
že odvolaniu matky maloletej nie je možné priznať úspech, keďže nebol naplnený ani jeden z ňou
uplatnených odvolacích dôvodov a bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo
všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

49. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danej veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zníženie
výživného otca na maloletú G. v rozsahu ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej
inštancie.

50. Ako prvé bolo ale potrebné vyriešiť odvolací dôvod uplatnený matkou v zmysle § 365 ods. 1 písm.
c) CSP, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

51. K tejto skutočnostiam tvrdeným matkou v odvolaní a popísaným vyššie sa vyjadrila aj zákonná
sudkyňa vo veci Mgr. Jana Mičeková vo vyjadrení zo dňa 25.8.2020 (č.l. 669), v ktorom uviedla, že je
pravdou, že študovala v X. na gymnáziu to však neznamená, že je v osobnom alebo dokonca priateľskom
vzťahu so všetkými ľuďmi, ktorí žijú v danom meste. V X. študovala 4 roky s tým, že pred štúdiom, počas
štúdia ako aj po štúdiu žila v M. až do roku 2005, odkedy žije v O.. Je nespochybniteľné, že MUDr.
L. U., má rovnaké priezvisko ako ona, pričom priezvisko U. je jej rodným priezviskom, avšak uvedenú
osobu nepozná a teda s ňou neudržiava žiadne vzťahy. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že by to mal
byť akýkoľvek jej príbuzný. Takisto to isté uviedla aj k osobe K. U. a L. U.. Nevie kto má byť osoba,
ktorá nesie meno L. U., ale ak chcel právny zástupca naznačiť, že to má byť sudkyňa, tak toto rezolútne
popiera, nemá ani nikdy nemala zriadený facebookový účet a s právnou zástupkyňou otca nemá žiadne



vzťahy. Zároveň uviedla, že jej otec žil od narodenia v obci I. a následne už ako dospelý sa presťahoval
do M.. Otec mal dvoch súrodencov, sestru, ktorá je vydatá, a teda ona ako aj jej deti nesú iné priezvisko a
brata, ktorý bol nevlastným bratom (otec a brat mali odlišných otcov) a teda niesol takisto iné priezvisko.
Tento bol bezdetný a toho času už nežije. Nakoľko otec nežije, nevie si overiť či náhodou nepozná
osobu MUDr. L. U. a či to nie je nejaký vzdialený príbuzný, avšak otec nikdy nespomínal žiadnu osobu
s týmto menom, dokonca nespomínal ani to, že by mali mať v rodine nejakého lekára. Za týmto účelom
kontaktovala aj svoju matku, ktorá takisto uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by MUDr. L. U.
bol príbuzným zo strany otca. Vzhľadom na uvedené sa necíti byť zaujatá z akéhokoľvek dôvodu, nemá
žiadny pomer k sporu (veci), k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Nie sú
jej známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať za následok odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.
V predmetnej veci vždy konala nezávisle, nestranne a v zmysle platných zákonných ustanovení.

52. V zmysle § 49 ods. 1 a 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so
zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 2).

53. V zmysle § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
Podľa ods. 2 veta prvá v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

54. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 CSP  námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich
dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku
zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1). Na
opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2). Ak sa námietka
zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá
(ods. 3).

55. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

56. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

57. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

58. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa citovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie
sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorý tento článok ústavy o základnom práve na
súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

59. Z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd vyplýva právo procesnej strany sporu, resp. súdneho konania na nestranný súd,
ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdu prerokovať a rozhodnúť každý spor tak, aby voči stranám
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnej z nich nenadŕžal a aby objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie sporu. Nestranný súd poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť.



60. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie sporu nestranným súdom je v civilnom konaní
garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania
predmetného konania pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh strán
alebo na základe návrhu samotného sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 Civilného
sporového poriadku predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a  slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). V zásade teda platí, že v určitom právnom spore (konaní) by mal rozhodovať nezávislý a
nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento
tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu sporu nemal meniť. Vzhľadom k tomu možno vylúčiť
sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Zámer, ktorý tu
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho
rizika, že by v spore mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe
ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

61. Rozhodujúce nie je (subjektívne) stanovisko sudcu alebo presvedčenie subjektu uplatňujúceho
námietku zaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať
pochybnosti o nestrannosti sudcu.

62. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne
niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení
teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom
zjavné, že jeho vzťah k veci, procesným stranám/účastníkom konania alebo ich zástupcom dosahuje
taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine
ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

63. Ako bolo uvedené vyššie, ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania
na súde prvej inštancie zabezpečuje povinným „samonamietnutím“ sudcu, ak  si je vedomý vylúčenia,
alebo kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu
strana dozvie. Napriek existencii týchto mechanizmov nemožno vylúčiť, že vec prejednal a rozhodol
vylúčený sudca. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, zákon v ust. § 365 ods.
1 písm. c) CSP umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia. Jediným
spôsobom zjednania nápravy v takom prípade je potom zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné
prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

64. Odvolateľka tvrdí, že zákonná sudkyňa vo veci je vylúčená z jej prejednávania a rozhodovania pre
jej pomer k právnej zástupkyni otca maloletej JUDr. C. F. tvrdiac, že jej manžel MUDr. U. F. v rokoch
2005 až 2008 pôsobil ako spoločník v obchodnej spoločnosti N. s.r.o. s MUDr. L. U., pričom právna
zástupkyňa otca je v priateľskom vzťahu so K. U., L. U., ktorá je v rodinnom pomere s MUDr. L. U., s
ktorým je zákonná sudkyňa pravdepodobne v rodinnom vzťahu. Ako dôkazy o týchto tvrdeniach matka
maloletej predložila výpis z obchodného registra spoločnosti N., s.r.o., so sídlom v O. K., podľa ktorého
spoločníkmi spoločnosti okrem iných boli MUDr. U. F. PhD. (manžel advokátky otca), v období rokov 2005
až 2008 spolu s MUDr. L. U. zo F.. Zo stránky facebooku pripojenej k odvolaniu vyplýva, že advokátka
otca maloletého má ako priateľku uvedenú K. U. aj L. U.. Z pripojeného profesijného životopisu zákonnej
sudkyne vyplýva, že študovala na gymnáziu v X..

65. Zákonná sudkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že osobu s menom
JUDr. L. U. nepozná a teda s ňou neudržiava žiadne vzťahy, nemá vedomosť o tom, že by to mal byť
akýkoľvek jej príbuzný. Obdobne sa vyjadrila aj k osobe K. U. a L. U.. Doplnila, že nemá, ani nikdy
nemala zriadený facebookový účet a s právnou zástupkyňou otca nemá žiadne vzťahy.

66. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodujúcim pri posudzovaní vylúčenia sudcu nie je subjektívne
stanovisko či už sudcu alebo strany v konaní, ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom
na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. V danom prípade matka maloletej
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia postavila svoju  námietku zaujatosti na vykonštruovanom
vzťahu zákonnej sudkyne k právnej zástupkyni otca maloletej a to výlučne na zhodne priezviska MUDr.



L. U., ktorý pred rokmi spolupôsobil v danej spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník spolu s
manželom právnej zástupkyne otca maloletej, a tiež na tom, že právna zástupkyňa otca maloletej má
na facebooku ako priateľov uvedené osoby s menom K. U. a L. U.. Predostretá námietka zaujatosti je
teda založená výlučne na zhode priezvisk sudkyne a ďalších troch osôb z okruhu advokátky otca mal.,
žiadne doplňujúce tvrdenia ani dôkazy predostreté neboli. Dotknutá sudkyňa pritom akýkoľvek vzťah
k menovaným osobám vierohodne poprela. Výlučne zhoda priezvisk menovaných osôb s priezviskom
sudkyne sama osebe bez ďalšieho nezakladá okolnosti objektívnej povahy (vzťah sudkyne k zástupkyni
otca) ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti sudkyne. Na základe popísaných
tvrdení matky maloletej v odvolaní nemožno mať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej
sudkyne. Odvolací súd preto uzatvára, že, sudkyňa Mgr. Jana Mičeková nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania danej veci, vo veci teda nerozhodoval vylúčený sudca. Prvý z matkou uplatnených
odvolacích dôvodov preto nie je dôvodný.

67. Pokiaľ ide o uplatnené odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), odvolací súd dospel k záveru,
že ani tieto neboli v danej veci naplnené. Keďže súd prvej inštancie  v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie úpravy výživného, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň i vec správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na vyčerpávajúce, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej
argumentácie uplatnenej matkou, dopĺňa iba nasledovné:

68. Pokiaľ ide o zisťovanie reálneho dôvodu ukončenia pracovného pomeru otca u zamestnávateľa
W. R. T. v Rakúsku, v spise sú k dispozícii dve rozdielne vyjadrenia zamestnávateľa, obe podpísané
tým istým konateľom. Z hodnotenia  vydaného touto spoločnosťou dňa 31.7.2019 vyplýva, že otec
disponoval solídnymi znalosťami a všetky uložené úlohy vybavoval k spokojnosti zamestnávateľa,
pričom ho hodnotili ako spoľahlivého  starostlivo pracujúceho a v rozpore s tým z neskoršej e-mailovej
informácie poskytnutej právnemu zástupcovi matky maloletej naopak vyplýva, že pracovný pomer
s otcom bol ukončený z dôvodu pracovných výkonov, ktoré nezodpovedali ich požiadavkám a nie
pre jeho práceneschopnosť. Súd prvej inštancie správne v ods. 44 odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia nepovažoval za potrebné zamerať dokazovanie na zistenie, či sa otec bez dôležitého
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania či zárobku v Rakúsku, keďže v priebehu konania následne
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca v jeho zdravotnom stave v súvislosti s dlhotrvajúcou
pracovnou neschopnosťou od 4.11.2019, ktorá objektívne spôsobila zníženie zárobkových možností
a schopností otca na aktuálny stav, ktorá skutočnosť je nezávislá od toho, z akého dôvodu bol
predchádzajúci pracovný pomer ukončený a či by mohlo dôjsť k ustáleniu, že sa vzdal výhodnejšieho
zamestnania, či zárobku. Preukázaná zmena zdravotného stavu otca, majúca za následok objektívne
a podstatné zníženie jeho možností a schopností, už neumožňuje v rozhodnom období od novembra
2019 vychádzať z akéhokoľvek iného potenciálneho vyššieho príjmu otca. Za týchto okolností by bolo
nepotrebné nadbytočné a krajne nehospodárne, v rozpore so zásadou zakotvenou v čl. 17 CSP, aby bol
vykonaný dôkaz výsluchom konateľa bývalého zamestnávateľa otca z Rakúska, keďže výsledky tohto
dokazovania by nemohli mať žiaden vplyv na rozhodnutie v danej veci, vzhľadom na ďalšie zohľadnené
okolnosti prípadu. Iba na dôvažok odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej
inštancie, že tvrdenie konateľa zamestnávateľa otca v neoficiálnej mailovej správe, že pracovný pomer
bol ukončený pre neuspokojivé pracovné výkony otca, sa javí byť účelové, nielen tým, že plne odporuje
predtým vydanému oficiálnemu pozitívnemu hodnoteniu otca, ale aj tým, že bolo podané v čase keď
otec vymáhal pracovné nároky od bývalého zamestnávateľa, pričom odpoveď sa javí byť reakciou na
sugestívnu otázku, keď uvádza, že k výpovedi nedošlo z dôvodu práceneschopnosti otca.

69. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, tento bol dostatočným a vierohodným spôsobom preukázaný
odpoveďou zo dňa 20.3.2020 ošetrujúcej všeobecnej lekárky otca maloletého JUDr. Z. L. na žiadosť
súdu, v ktorej uviedla, že otec maloletej je práceneschopný od 4.11.2019 a vzhľadom a charakter jeho
onkologického ochorenia sa nevie vyjadriť k dĺžke práceneschopnosti, pričom v čase odpovede bol



hospitalizovaný. Z ďalšej lekárskej správy - nálezu tej istej lekárky zo dňa 31.3.2020 vyplýva, že otec
maloletej je naďalej práceneschopný, v dňoch 23.3.2020 až 27.3.2020 bol hospitalizovaný, v pláne má
odbery v marci a apríli a hospitalizáciu od 14.4.2020, pričom vzhľadom na závažnosť ochorenia sa
nedá vyjadriť k prognózne. V spise sa nachádza aj ďalšia správa ošetrujúcej lekárky otca maloletého
zo dňa 21.4.2020, podľa ktorej je naďalej práceneschopný a v pláne je hospitalizácia od 5.5.2020.
Nepriaznivý zdravotný stav otca bol preukázaný aj rozhodnutím ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 4.6.2020,
ktorým bolo vyhovené žiadosti otca o preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktoré bolo odôvodnené tým, že podľa lekárskeho posudku z 1.6.2020 je miera funkčnej poruchy otca
80%. Na  základe uvedeného odvolací súd rovnako ako prvoinštančný nemal žiadne pochybnosti
o nepriaznivom zdravotnom stave otca, ktorý mu počas dlhodobej práceneschopnosti neumožňuje
príjmy zo mzdy od zamestnávateľa. Samotné fotografie otca s partnerkou v rôznych prostrediach,
samé osebe  nijako nevyvracajú lekárkou potvrdený zdravotný stav. Matkou tvrdená neobjektívnosť
predkladaných lekárskych správ nebola ničím podložená ani preukázaná a nevznikol žiaden relevantný
dôvod  pochybovať o ich pravdivosti. Samotná skutočnosť, že sa otec dokázal zúčastniť trojhodinového
súdneho pojednávania takisto sama osebe nevyvracia lekárom potvrdený zdravotný stav otca. Za danej
dôkaznej situácie odvolací súd zhodne s prvoinštančným považoval za absolútne nepotrebné pre účely
daného konania nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zdravotného stavu otca. Súd prvej
inštancie preto správne a dôvodne aj tento návrh matky maloletej na doplnenie dokazovania zamietol.

70. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namieta, že za december 2019 malo byť správne určené výživné
otcovi vo výške 160,- Eur a že súdom stanovená suma 120,- Eur je prinízka, odvolací súd uvádza, že
odvolateľka  vychádzala z nesprávnej premisy, že podľa zaužívanej súdnej praxe výživné povinnej osoby
má predstavovať 25 až 30% z príjmu povinného rodiča. Ako správne v odôvodnení uviedol prvoinštančný
súd, toto zaužívané rozpätie je 20 až 30%  čistého príjmu (ods. 46 odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku). Dolnou hranicou teda 20% z čistého príjmu otca za mesiac december z 537,80 Eur je
potom suma 107,56 Eur a horná hranica 30% je suma 161,- Eur. Vzhľadom na okolnosti prípadu, nízky
vek dieťaťa a jeho náklady, súd prvej inštancie potom správne určil výživné za mesiac december v
primeranej výške 120,- Eur. Neobstojí ani ďalšia námietka odvolateľky, ktorá s odkazom na odôvodnenie
rozhodnutia v ods. 46 preskúmavaného rozsudku uvádza, že súd potvrdil názor matky, že súdom
stanovené výživné 100,- Eur mesačne nepokryje ani bežné výdavky na maloletú. Matka v tejto súvislosti
opomína, že bežné výdavky na dieťa sú pokrývané nielen z výživného od otca, ale aj ona, hoci vzhľadom
na vek dieťaťa ešte vo väčšej miere nahrádza peňažnú vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o
dieťa, sa musí tomu primeranou finančnou sumou podieľať a nákladoch na dieťa. Odvolací súd sa plne
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aktuálne majetkové pomery povinného otca nedovoľujú
tvorbu úspor pre maloletú v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Preto nebolo dôvodným naďalej
ponechať povinnosť otcovi prispievať na tvorbu úspor na maloletú sumou 50, Eur, ale ani nižšou, keďže
výživné, ktoré je otec schopný aktuálne maloletej poskytnúť, môže pokrývať iba bežné potreby dieťaťa.

71. Matka v odvolaní tiež poukazuje na to, že starý dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca nie je bez
hodnoty, keď roku 2016 bol znalcom ohodnotený na 11.256,- Eur, pričom tento môže predať a zlepšiť si
tak majetkovú situáciu. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že  v tomto smere nejde o zmenu
majetkových pomerov otca, ktorá by mala význam pre zmenu výšky výživného, keďže tieto nehnuteľnosti
otec vlastnil už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu, pričom sa jedná o starú nehnuteľnosti v
prednej časti, za ktorou sa nachádza novostavba rodinného domu rodičov maloletého, naviac všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve otca sú založené záložným právom a nejde o nadštandardné bývanie, ani
o neprimerané nadštandardné majetkové pomery otca. Vzhľadom na polohu oboch domov je prevod
jedného z nich komplikovaný a vzhľadom na to, že nehnuteľnosti sú zaťažené zálohom v prospech
banky, predaj ani nie je možný bez súhlasu banky, prípadne splatenia dotknutého úveru. Vzhľadom
na popísané okolnosti, odvolací súd je toho názoru, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby
dotknuté nehnuteľnosti previedol a speňažil.

72. Odvolací súd sa plne stotožnil aj s vyhodnotením pomerov na strane maloletej G. v ods. 48
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Súd správne vzal do úvahy predchádzajúce aj aktuálne
výdavky na maloletú, pričom zohľadnil nielen tie výdavky, ktoré vzhľadom na jej vek zanikli,
primerane zohľadnil aj nové výdavky, napríklad v súvislosti so stravovaním (v súvislosti s histamínovou
intoleranciou), keď plne zohľadnil matkou vyčíslené výdavky na jej stravu 100,- Eur mesačne, ale aj
všetky výdavky uplatnené matkou v súvislosti s návštevou materskej školy maloletej, včítane nákladov
na ošatenie, tak ako ich matka vyčíslila.



73. Ako poslednú námietku odvolateľka uplatnila, že súd nezobral do úvahy pomernú časť hypotéky,
ktorú matka spláca pomernou časťou svojmu bratovi úverovému dlžníkovi a to vo výške 76,- Eur
mesačne, čo mal súd v rámci výdavkov na maloletú pripočítať. Súd prvej inštancie pri výdavkoch
maloletej zohľadnil aj pomernú časť výdavkov dieťaťa na bývanie vo výške 41,90 Eur mesačne.
Nákladmi na maloletú ale nemôžu byť ani sčasti výdavky dlžníka na splácanie hypotéky v súvislosti s
nadobudnutím nehnuteľnosti, tu dokonca bratom matky dieťaťa. Táto platba matky nemohla ani nemala
byť započítaná do výdavkov na dieťa.

74. Mimo odvolania až vo vyjadrení matka mal. naviac namietala, že súd dostatočne neskúmal pomery
manželky otca mal. Z dokazovania vyplýva, že v rozhodnom období bola manželka otca mal., ktorá má
mal. dieťa, dlhodobo nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, jej príjmy sú teda nesporne nízke, čo
limituje jej schopnosť prispievať do spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to, že s otcom maloletej jeho
terajšia manželka nemá spoločnú vyživovaciu povinnosť, nebolo nevyhnutným podrobnejšie zisťovať jej
pomery, keďže by to nemohlo ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

75. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

76. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, včítane závislého
(§ 379 písm. a/ CSP) a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

77. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods.
1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden
z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP a odvolací súd ani nezistil
také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov v
zmysle § 55 CMP priznať.

78. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).



Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola  upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/144/2019", "guid": "e887fc91-7d65-44cb-8397-a4a7bcda2a34:bb0e689a-b64a-41cd-839f-5f62be265a16", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}