Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/7/2019 z 29. 6. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. júna 2020, sp. zn. 11CoPr/7/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2394899875.1
Krajský súd Trnava | 11CoPr/7/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2394899875.1 | 2020-06-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 277 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00ed9c75-438e-44b4-91dd-427f340ddca0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2394899875.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2394899875
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2394899875.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému: Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX
T., vo veci náhrady mzdy, o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 11C/193/1994-416 zo dňa 21.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného vyhláseného dňa 12.09.2019, č. k. 11C/193/1994-403.

1.1 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.09.2019 vyhlásil
rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 1.100,25 eura spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania od
30.04.1995 do zaplatenia, a vo výroku II. žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

1.2 Žalovaný doručil súdu prvej inštancie včas návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z toho dôvodu,
že pojednávania sa nezúčastnil pre akútne zdravotné problémy, a preto svoju neúčasť ospravedlňuje
dodatočne.

1.3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému  riadne doručené
a v predmetnej veci boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie ďalej dôvodil
tým, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, aby žalovaný
z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nakoľko zákonné podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného boli splnené (riadne predvolanie, riadne poučenie o možnosti rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie a nedostavenie sa na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia), pričom
žalobkyňa súdu navrhla, aby bol vo veci vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného a návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie neobsahoval pre súd ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, súd
rozhodol tak, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol ako nedôvodný a neopodstatnený.

1.4 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 274, § 277 ods. 1 až 3,
§ 111 ods. 3 C.s.p..



2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že
prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

2.1 Odvolanie žalovaný vecne odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie pretože predvolanie na pojednávanie s poučením mu nebolo doručené a nemal
ani vedomosť o uložení predmetnej zásielky na pošte. Zdôraznil, že poštu v Seredi navštevuje minimálne
2 x v týždni a pošta mu neoznámila, že tam má uloženú nejakú neprevzatú zásielku. Od roku 2017
má aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej nedostal predvolanie zo súdu. Ďalej uviedol, že dňa
12.09.2019 bol u zubára, ktorý mu trhal 3 stoličky o čom zaslal súdu riadne ospravedlnenie. V období od
03.09.2019 do 22.10.2019 navštevoval stomatologickú ambulanciu. Odvolateľ na záver uviedol, že ak
by vedel o predmetnom pojednávaní, určite by si preložil termín u zubára a zúčastnil by sa pojednávania.
Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

3.  Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný.

7. Podľa § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

8.  Podľa § 277 ods. 3 C. s. p., návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie
domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že na pojednávanie sa nemohol zúčastniť z
akútnych zdravotných dôvodov, preto svoju neúčasť ospravedlňuje dodatočne. Uviedol súčasne, že
nebol riadne a včas predvolaný, a preto sa nezúčastnil tohto pojednávania. V odvolaní voči napadnutému
uzneseniu žalovaný okrem iného uviedol, že ak by vedel o nariadenom pojednávaní, tak by si termín
u zubného lekára preložil.

10. Z dikcie citovaného ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že v prípade návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie súd skúma, či dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok je ospravedlniteľný. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na termín „zmeškanie
pojednávania“ t. j. že strana sporu má záujem zúčastniť sa nariadeného pojednávania, o ktorom má
vedomosť, určitý náhly nepredvídaný dôvod mu však objektívne zabránil pojednávania sa zúčastniť.
Východiskovým predpokladom je teda skutočnosť, že strana sporu o pojednávaní má vedomosť a má
úmysel na pojednávaní sa zúčastniť.  Žalovaný tvrdí, že nemal vedomosť o danom pojednávaní a
tiež, že v deň pojednávania mal stomatologické vyšetrenie, ktoré mu bránilo zúčastniť sa nariadeného
pojednávania, keby o pojednávaní vedel, tak by sa ho zúčastnil. Tvrdenia žalovaného sú z pohľadu jeho
návrhu v logickom rozpore, pretože ak žalovaný nevedel o nariadenom pojednávaní, tak sa nemôže
ospravedlňovať tým že neprišiel z dôvodu, že mal stomatologické vyšetrenie v deň pojednávania.
Naviac je zrejmé, že stomatologické vyšetrenie mal objednané  vopred. V konaní o zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného súd skúma len to, či dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie je



ospravedlniteľný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
sa nejednalo o zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. Predovšetkým je potrebné
skonštatovať, že sa nejednalo o zmeškanie pojednávania, pretože na predmetné pojednávanie dňa 12.
09.2019 sa žalovaný nemal v úmysle dostaviť (ako vyplýva z jeho tvrdení - jednak o ňom nemal mať
vedomosť, jednak mal objednané stomatologické vyšetrenie). Naviac za ospravedlniteľný dôvod, pre
ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred
známa a žiadne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť včas ospravedlnil (uznesenie Najvyššieho
súdu SR 5Obdo/26/2019 zo dňa 29. januára 2020). V preskúmavanej veci je nepochybné, že okolnosť
stomatologického vyšetrenia bola žalovanému známa vopred.

11. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného - že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je jednoznačné,
že súd prvej inštancie doručoval žalovanému predvolanie na nariadené pojednávanie zákonným
postupom. Z informácie o doručovaní predvolania odvolací súd má preukázané, že zásielku, ktorá
obsahovala predvolanie na pojednávanie, súd prvej inštancie dňa 26.04.2019 o 10:43 hod. odoslal
portálu slovensko.sk na doručovanie do elektronickej schránky žalovaného. Prevádzkovateľ portálu
slovensko.sk zistil, že žalovaný nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, a preto súdnu
zásielku preposlal pošte na listinné doručovanie. Pošta predmetnú zásielku doručovala na adresu
žalovaného do miesta bydliska podľa § 106 ods. 1 písm. a) C. s. p., dňa 02.05.2019 a opakovane
dňa 03.05.2019 avšak neúspešne, a preto bola súdna zásielka uložená na pošte na odbernú lehotu.
Z informácie o doručení vyplýva, že dňa 21.05.2019 nastala fikcia doručenia a následne prišlo po 30
dní od uloženiu poštovej zásielky k jej skartovaniu. Okolnosti doručovania predvolania na pojednávanie
odvolací súd uvádza nad rámec tohto konania, pretože tieto okolnosti by boli predmetom skúmania súdu
v prípade, ak by sa jednalo o odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (o možnosti takéhoto odvolania bol žalovaný
riadne poučený). Preskúmavané konanie je však konaním o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v rámci
ktorého súd skúma len ospravedlniteľnosť dôvodu neprítomnosti.

12. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri
rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného správne, správne
vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
preto odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

13. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s. p.),
o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396  ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešná žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o  náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia C. s. p. alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

16. Odvolací súd, preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.



17. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2  C. s. p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces         (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)       (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané     (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).