Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/6/2020 z 8. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. júna 2020, sp. zn. 25CoP/6/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2619201294.4 Krajský súd Trnava | 25CoP/6/2020 | ECLI:SK:KSTT:2020:2619201294.4 | 2020-06-08 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd70c9c8-ce95-4c4d-93cf-207036808c0a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2619201294.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201294
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619201294.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. F. V., nar.
X.XX.XXXX a 2. M. V., nar. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Senica, Vajanského 17, deti
rodičov - matky: U. U., nar. XX.X.XXXX, adresa U. - L., U. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr.
Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa, 738/12 a otca: Y. V., nar. X.XX.XXXX, adresa U. - L., W.
L. XXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária Mančíková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pečnianska 3,
o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7P/36/2019 - 65
zo dňa 4.7.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. za obdobie do 21.11.2019 a vo
výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Za obdobie od 22.11.2019 napadnutý rozsudok m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
F. z v y š u j e zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a k maloletej M. zo sumy 50,-
Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré výživné na každú maloletú je splatné vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 pre maloletú F. v sume
644,- Eur a pre maloletú M. v sume 424,- Eur sa otcovi p o v o ľ u j e uhradiť v mesačných
splátkach po 18,- Eur pre maloletú F. a v splátkach po 12,- Eur pre maloletú M., splatných spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že neuhradenie
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Týmto sa v časti bežného výživného m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Senica č.k.
2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k.
2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015 v časti výživného otca na maloletú F. V., nar. X.XX.XXXX a maloletú M.
V., nar. X.XX.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú F. zvýšil zo sumy 50,- eur mesačne
na sumu 120,- eur mesačne a na maloletú M. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s
účinnosťou od 20.6.2019; výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 20.6.2019 do 30.6.2019 na mal. F. v sume 26,- eur a na maloletú M. v sume 18,- eur,
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.



2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2
Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti F. a M. pochádzajú
z manželstva U. U., predtým vydatej V. a Y. V., ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom I. súdu
Senica č. k. 2P/90/2015 - 45 zo dňa 9.11.2015, právoplatným dňa 20.11.2015 a vykonateľným dňa
16.12.2015. V tomto konaní súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti F. a M.
zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
F. a maloletej M. sumou 50,- eur mesačne na každé dieťa. V tom čase ani jeden z rodičov nemal inú
vyživovaciu povinnosť ako k deťom z manželstva. Matka sa dňa 22.9.2018 vydala za R. U.. Rodina býva
v rodinnom dome v U., pričom s bývaním v ňom má matka s terajším manželom výdavky mesačne v
sume 400,- eur hypotéka, 170,- eur spotrebný úver, 120,- eur plyn, 50,- eur elektrina, 25,- eur voda, 33,-
eur životná poistka, 37,- eur životná poistka, 27,- eur televízia a internet, 40,- eur za tri mobilné telefóny.
Manžel matky má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu stanovenú vo výške 250,- eur mesačne.
Matka pracuje v obchodnej spoločnosti T. I. E. X. s.r.o. N., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 794,33 eur. Manžel matky je zamestnancom spoločnosti U. L., a.s. F. s priemerným mesačným
čistým zárobkom vo výške 2.228,61 eur. Matka poberá rodinné prídavky v sume 24,34 eur na každé
z detí a výživné od otca v sume 100,- eur mesačne na obe deti. Mesačné výdavky na každú z dcér
spolu so stravou má cca 150 až 200 eur. Maloletá F. bola v čase podania návrhu žiačkou 3. ročníka
ZŠ, ročná platba za ZRPŠ je 25,- eur, životná poistka je 20 ,- eur mesačne, úrazová poistka je 17,-
eur štvrťročne, výtvarný krúžok je 40,- eur ročne. Maloletá F. mala prvé sväté prijímanie s nákladmi
25,- eur poplatok, 50,- eur zapožičanie šiat. Matka zaplatila maloletej tábor v sume 35,- eur na týždeň
pobytu. Matka potvrdila, že ZRPŠ maloletej zaplatil otec a prispel na výtvarnú sumou 10,- eur a platí
tiež maloletej životnú a úrazovú poistku. Ostatné náklady platí matka. Maloletá M. navštevuje škôlku
s poplatkom 15,- eur mesačne, strava 25,- eur mesačne. Životnú poistku 23,- eur mesačne a úrazovú
poistku 17,- eur štvrťročne platí maloletej M. matka. Dieťa nosí okuliare s finančným nákladmi 70,-
eur ročne. Oblečenie, ktoré deti nosia u rodičov si každý rodič hradí sám. Otec sa s deťmi stretáva
podľa rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5P/27/2018 - 50 zo dňa 20.6.2018, ktorým bol upravený
jeho styk s maloletou F. a M.. Pracuje v obchodnej spoločnosti K. L. s.r.o. s priemerným mesačným
čistým príjmom vo výške 894,47 eur. Býva sám v 2-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom s
mesačnými nákladmi na bývanie v sumách: štátny fond rozvoja bývania 121,- eur, pôžičky od Prvej
stavebnej sporiteľne splácané v splátkach po 80,- eur a 37,- eur. Ďalej platí mesačne životnú poistku v
sume 36,56 eur, plyn 12,- eur, voda a správcovská spoločnosť 28,32 eur, elektrina 21,35 eur, poistka
80,37 eur štvrťročne (26,79 eur mesačne), televízia 4,64 eur, mobilný telefón cca 12,- eur, poistka na
byt 9,35 štvrťročne (3,12 eur mesačne), internet 18,- eur. Otec platí maloletej F. životnú poistku 20,- eur
mesačne a úrazovú poistku 17,- eur štvrťročne. S priateľkou A. U. očakávajú v mesiaci november 2019
narodenie spoločného dieťaťa, priateľke platí každý mesiac utrazvukové vyšetrenie v cene 20,- eur. Z
potvrdenia ZŠ U. - L. vyplýva, že otec maloletej F. zaplatil v školskom roku 2018/2019 za svoju dcéru
mimoriadne výdavky predstavujúce príspevok na ZRPŠ 7,- eur, plavecký výcvik 35,- eur, vystúpenie
skupiny HandsUp 2,- eurá a výlet počas školského roka 10,- eur. Maloletá F. a M. majú v domácnosti
otca kompletne zariadenú izbu a všetko oblečenie, ktoré nosia u neho majú v jeho domácnosti, veci si
neprenášajú od matky k otcovi. Otec robí deťom plnohodnotný program a chodia spolu na výlety.

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného pre maloleté deti bol podaný čiastočne dôvodne, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá
nastala tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Kým v čase poslednej úpravy výšky
výživného (v konaní 2P/90/2015) dňa X.XX.XXXX mala maloletá F. 6 rokov, teraz má necelých 10
rokov, maloletá M. mala 2 roky, teraz má takmer 6 rokov. Od ostatného rozhodovania o výživnom v
roku 2015 uplynulo viac ako 3 a pol roka. Otec dobrovoľne vyšším bežným výživným neprispieva.
Postup maloletých do školských zariadení (ZŠ, MŠ) so sebou priniesol nepochybne nárast finančných
nákladov, ktoré matka musí vynakladať na aktuálne potreby mal. detí, hoci sa na nich nie malou mierou
podieľa tiež otec. Deti sú vekovo staršie, v dôsledku čoho sa zvýšili aj náklady na ich potreby, nemajú
vážnejšie zdravotné problémy, v dôsledku ktorých by rodičom vznikli neprimerané náklady na zdravotnú
starostlivosť. Otec pre svoje dcéry vytvoril vo svojej domácnosti rovnako plnohodnotné bývanie, aké majú
u svojej matky. Súd zo zisteného stavu veci dospel k záveru, že primeraným výživným pre maloletú F. vo
veku takmer 10 rokov a na maloletú M. vo veku takmer 6 rokov bude výživné v strede hraníc ustálenej
rozhodovacej praxe, keď výživné určované zamestnanému rodičovi by sa malo pohybovať v rozpätí 20
- 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Pri určení výživného v sume 120,- eur mesačne
na maloletú F. a v sume 100,- eur mesačne na maloletú M., čo je spolu 220,- eur mesačne, táto suma



predstavuje 24,60% priemerného čistého mesačného príjmu otca (894,47 eur), sa stalo rozhodujúcim,
že otec sa o svoje dcéry intenzívne zaujíma, zaujíma sa o ich školy a tiež mimoškolské aktivity a finančne
im prispieva (kompletne plnohodnotne zariadil dcéram detskú izbu, majú u neho oblečenie a hygienické
potreby, ktoré im každý mesiac dopĺňa, u maloletej F. platí príspevok na ZRPŠ, plavecký výcvik, kultúrne
vystúpenie, výlet počas školského roka, životnú a úrazovú poistku /rovnaké poistky maloletej M. platí
matka/, výlety s deťmi). Nedá sa teda povedať, že celá starostlivosť o maloleté je výlučne na matke,
veľkou mierou sa na potrebách detí už teraz podieľa otec. Určené výživné súd považoval za primerané
nielen veku, ale aj potrebám maloletých. Súd uviedol, že nemohol zohľadniť obranu otca, že so svojou
terajšou partnerkou očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa, čo však bude až v novembri 2019, pričom
pre súd je rozhodujúci aktuálny stav, z ktorého vyplýva, že otec nateraz nemá inú vyživovaciu povinnosť
ako k maloletým F. a M.. Súd tiež určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 20.6.2019 (podanie
návrhu) do 30.6.2019 na maloletú F. zaokrúhlene v sume 26,- eur (za 11 dní mesiaca 6/19 - 120 eur
mínus 50 eur rovná sa 70 eur deleno 30 dní krát 11 dní rovná sa 25,67 eur) a na maloletú M. zaokrúhlene
v sume 18,- eur (za 11 dní mesiaca 6/19 - 100,- eur mínus 50,- eur rovná sa 50,- eur deleno 30 dní krát
11 dní rovná sa 18,33 eur), ktorý nedoplatok zaviazal otca zaplatiť matke, vzhľadom na jeho výšku, do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie otec maloletých
detí. Uviedol, že posledným rozhodnutím súdu bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumu
50,- eur na každé dieťa, teda 100,- eur na obe. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia
výživného pre mal. F. na sumu 140,- eur mesačne a pre mal. M. na sumu 110,- eur mesačne, pričom
argumentovala tým, že deti sú školopovinné a od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo viac
ako tri a pol roka. Otec dôvodil tým, že u neho sa pomery nezmenili natoľko, aby mohol tak výrazne
zmenené výživné platiť. Otec poukázal na to, že podľa vyjadrenia matky mesačné výdavky na mal.
deti - teda na každú z nich predstavujú mesačne sumu 150 - 200 eur. Matka má mesačný príjem vo
výške cca 794,- eur, otec má príjem cca 894 eur. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec preto nevidí dôvod, prečo ho súd zaviazal plniť
si povinnosť vo výške 120 eur a 100 eur. Zákon vyžaduje, aby obidvaja rodičia prispievali na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa súdu však má otec pri
porovnateľnom príjme s matkou prispievať v prospech detí podstatne vyššou sumou. Súd tiež podľa
otca nesprávne nebral do úvahy skutočnosť, že čaká dieťa so svojou priateľkou a predpokladaný termín
narodenia dieťaťa je mesiac november 2019. To je ďalší dôvod na zmenu rozhodnutia súdu, pričom otec
by návrh musel podať po narodení dieťaťa, kedy sa výrazne zmenia pomery tak, ako to predpokladá
Zákon o rodine a otcovi pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť na dieťa. Súd sa tak o 4 mesiace bude
musieť zaoberať novým návrhom na zníženie zvýšeného výživného. Súd tiež argumentoval tým, že
ustálená rozhodovacia prax určuje zamestnanému rodičovi prispievať na výživné v rozpätí 20 - 30% jeho
priemerného mesačného čistého príjmu. Ak teda súd rozhodol, že otec má prispievať pre maloleté deti
sumou 220 eur, čo predstavuje 24,6% jeho príjmu, pri takomto kľúči by matka mala prispievať sumou
195 eur mesačne. Ak podľa vyjadrenia matky deti potrebujú mesačne 150 eur, spolu 300 eur, nie je
dôvod, aby otec z uvedenej sumy prispieval sumou 220 eur a matka iba 80 eur. Otec tiež poukázal na to,
že manžel matky prispieva zo svojho príjmu 2.228 eur na svoje maloleté dieťa sumou iba 250 eur, čo je
11,287% jeho čistého príjmu. Podľa otca je teda rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s dikciou § 62
Zákona o rodine, pretože nezohľadňuje možnosti, ani schopnosti ani majetkové pomery obidvoch rodičov
mal. detí. Súd dôvodí v rozsudku hlavne tým, že deti sú školopovinné a majú viac potrieb, nevznikli
im nároky na zdravotnú starostlivosť. Otec zriadil pre deti vo svojom byte pre ich potreby samostatnú
izbu, aby mali plnohodnotné bývanie ako u svojej matky. Otec prispieva na výdavky detí aj nad rámec
určenej sumy. Napriek skutočnosti, že otec očakáva v novembri 2019 narodenie ďalšieho dieťaťa, súd
na túto skutočnosť neprihliadol a otca zaviazal prispievať mesačne sumou spolu 220 eur. Otec trval na
tom, že rozhodnutím súdu bol založený zjavný nepomer pre určenie vyživovacej povinnosti zo strany
oboch rodičov, a to aj nad rámec preukázaných mesačných potrieb detí a navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil na nové konanie.

6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
trvá na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na zvýšenie výživného. Mala za to, že od poslednej



úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,
najmä k nárastu ich potrieb v súvislosti s vyšším vekom, pribudli náklady na školskú dochádzku a
krúžky u mal. F. a náklady na škôlku u mal. M.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo
viac ako tri a pol roka. V danom čase mala mal. F. päť rokov, teraz má takmer desať rokov a mal. M.
mala dva roky, teraz má takmer šesť rokov. Už len táto skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného.
Výživné v sume 50,- eur na každé dieťa nie je postačujúce na uspokojenie potrieb mal. detí. Ďalšia
vyživovacia povinnosť otca, ktorá mu má pribudnúť v novembri 2019 nemôže ovplyvniť práva už
narodených maloletých dcér. Otec si musí byť vedomý, že vekom sa nároky a potreby maloletých budú
zvyšovať a je jeho povinnosťou, aby si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na ich pokrytie. V
prípade, že jeho príjem mu nebude postačovať na pokrytie výdavkov na tri deti, je v jeho záujme nájsť
si ďalšiu prácu na polovičný úväzok, aby si zabezpečil dostatočné finančné prostriedky. Matka odmieta
otcove tvrdenie, že narodením ďalšieho dieťaťa si nebude môcť dovoliť platiť súdom určené výživné,
pretože by to znamenalo, že každým ďalším dieťaťom, ktoré otec v budúcnosti bude mať, by sa mu
znižovala výška výživného. Tvrdenia otca o nesprávnom určení výšky výživného v prípade manžela
matky na jeho maloleté dieťa sú bezpredmetné, nakoľko sa jedná o iné konanie. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti, súdy obligatórne prihliadajú na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Táto osobná starostlivosť je daná na rovnakú úroveň ako finančné zabezpečenie výživy. miera
nazerania na osobnú starostlivosť o dieťa pri plnení vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa.
Ak dieťa žije s rodičom ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, súdy často považujú zo strany
tohto rodiča za naplnenú vyživovaciu povinnosť samotným výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Ak
má však tento rodič omnoho priaznivejšie príjmové a majetkové pomery, bude musieť z väčšej časti
zabezpečovať krytie odôvodnených potrieb dieťaťa aj peňažným plnením. Súd prvej inštancie vychádzal
v napadnutom rozhodnutí zo stavu rozhodujúceho v čase jeho vyhlásenia, teda zo skutočnosti, že otec
má dve vyživovacie povinnosti. Rozhodnutie súdu je správne. Matka uviedla, že si je vedomá, že v
čase rozhodovania odvolacieho súdu sa pravdepodobne otcovi narodí tretie dieťa, čo bude odvolací
súd pri svojom rozhodovaní zvažovať. Avšak zdôraznila, že už aj sumou výživného 120,- eur a 100,-
eur mesačne na deti vo veku desať a šesť rokov sú zabezpečené len najnevyhnutnejšie potreby detí,
nakoľko ide o výživné v sume 4,- eur a 3,- eur na deň, teda sotva pokrýva stravu detí, nieto ešte oblečenie,
hygienu, školu, krúžky, zdravotnú starostlivosť. Ak je stravná jednotka zamestnanca na obed 4,80 eur,
tak otec neplatí ani na jedno z detí toľko, koľko použije na zabezpečenie vlastného obeda. Preto matka
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

7. Procesný opatrovník maloletých detí samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko
určené výživné je opodstatnené vzhľadom na vek a potreby mal. detí a tiež na možnosti oboch
rodičov. Matka má deti v 24-hodinovej starostlivosti, zabezpečuje ich výchovu a starostlivosť, vynakladá
podstatne viac úsilia ako otec. Súd rozhodoval v čase, keď otec mal dve vyživovacie povinnosti a v tom
čase jeho finančné možnosti boli primerané výške výživného na maloleté deti, ktorú určil súd. Podľa
procesného opatrovníka je preto odvolanie otca nedôvodné.

8. K vyjadreniu matky a procesného opatrovníka, podal otec písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že určená suma zvýšeného výživného je pre neho likvidačná. Ak podľa matky náklady na maloleté
predstavujú 150,- eur mesačne na každú, nie je podľa otca dôvod, aby on prispieval na mal. F. sumou
120,- eur a matka iba 30,- eur a na mal. M. on prispieval sumou 100,- eur a matka sumou iba 50,-
eur. Zákon vyžaduje, aby obidvaja rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Spravodlivé rozdelenie nákladov na deti je také, aby obaja prispievali
rovnakým percentom zo svojho príjmu. Zároveň ak matka uvádza rovnaké náklady pre obe maloleté, nie
je dôvod, prispievať každej z nich inou sumou. Podľa otca by mal každý z rodičov prispievať rovnako,
a to cca 18% zo svojho mesačného príjmu, teda otec by súhlasil so sumou 160,- eur mesačne na
obe maloleté (80,- eur na každú z nich) a matka by prispievala 140,- eur mesačne (teda 70,- eur na
každú z nich). Otec bude pritom stále platiť výdavky na svoje dcéry aj nad rámec súdom stanoveného
výživného. Pokiaľ matka porovnáva sumy určeného výživného so stravnou jednotkou na dospelú osobu
- zamestnanca na obed na deň, tak otec zdôraznil, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí,
preto matka musí pripočítať k podielu otca aj ten svoj. Navyše náklady matky v súvislosti s výživou v
škole a škôlke sa znížili, keďže mal. M. chodí do predškolskej triedy v škôlke, kde má obedy zadarmo a
mal. F. má obedy v škole tiež zadarmo. Tiež sa matke znížili náklady v súvislosti s poistkou na mal. M.,
ktorú prestala platiť (17,- eur štvrťročne). Otec si nemôže nájsť prácu ešte na jeden úväzok, pretože jeho



súčasná pracovná doba je od pondelka do piatku od 7:00 hod. do 15:30 hod. Cez víkendy nepracuje,
avšak počas každého nepárneho víkendu v roku má v starostlivosti maloleté deti od piatku od 16:00 hod.
do nedele do 18:30 hod., tak isto sú maloleté u otca počas každého párneho pracovného týždňa v utorky
a štvrtky od 16:00 hod. do 18:00 hod. práca cez víkend preto neprichádza do úvahy, pretože by otcovi
znemožňovala styk s deťmi. Vyjadrenie procesného opatrovníka sa opiera o vek maloletých a to, že má
matka deti v 24-hodinovej starostlivosti, zabezpečuje ich výchovu a starostlivosť, vynakladá podstatne
viac úsilia ako otec. Otec poukázal na to, že u neho nebol ani raz žiadny zamestnanec ÚPSVaR Senica,
aby preskúmal skutočnú situáciu. Vyjadrenie procesného opatrovníka vychádza hlavne z návrhu matky
na zvýšenie výživného. Otec sa chce o svoje deti starať rovnocenne so svojou exmanželkou a snaží sa
o to zo všetkých síl. Preto podal návrh na striedavú starostlivosť, čo však súd neschválil a upravil styk
otca iba v čase každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod.; každý
párny týždeň v roku v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.;
počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatku od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.;
počas letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 7.7. do 20:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 7.8. do
20:00 hod., s tým, že počas letných prázdnin sa nebude realizovať styk otca s maloletými deťmi počas
pracovných dní v týždni; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12.
do 18:00 hod. a každý párny rok od 29.12. od 9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas
týchto dní sa otec o svoje deti riadne stará a zabezpečuje ich výchovu ako ich matka Takisto ako matka,
otec vynakladá všetko svoje úsilie na to, aby mali maloleté dobrú budúcnosť. Pravidelne sa informuje
na prospech, správanie a výchovné problémy maloletých v škole a škôlke. Rovnako sa otec pravidelne
informuje u detskej lekárky maloletých a u zubárky na ich zdravotný stav. S mal. F. sa pravidelne učí, má
zo školy požičanú ešte jednu sadu učebníc pre maloletú. Mal. F. objednal domov všetky pracovné zošity,
ktoré si objednávala v škole, vynaložil teda rovnaké náklady ako matka maloletej. S obomi maloletými sa
otec snaží pravidelne chodiť na výlety, maloleté majú u otca vybudované porovnateľné podmienky ako
u matky, majú u otca vlastnú izbu a všetky potrebné veci. Otec platí i nad rámec doteraz stanoveného
výživného, kvôli maloletým v roku 2018 zmenil zamestnanie, aby mohol s nimi tráviť viac času. Otec
má naďalej záujem o striedavú starostlivosť, pretože ich neskutočne ľúbi. Preto nesúhlasí s tvrdením
ÚPSVaR Senica, že matka vynakladá viac úsilia v súvislosti so starostlivosťou o maloleté. Otec preto
trvá na svojom odvolaní a žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie.

9. K písomnému vyjadreniu otca, podala ešte vyjadrenie matka maloletých detí. Uviedla, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, najmä k
nárastu ich potrieb v súvislosti s vyšším vekom. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú
zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času, pretože maloleté deti rastú a vyvíjajú sa,
s čím sú zvýšené náklady. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako tri a pol roka.
Výživné v sume 50,- eur na každé dieťa nie je postačujúce na uspokojenie potrieb mal. detí. Tvrdenie
otca, že mu v novembri 2019 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť nemožno zohľadniť, nakoľko je
vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, zabezpečiť si dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol
v primeranom a požadovanom rozsahu živiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa
na úkor ďalších detí. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súdy prihliadajú na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Táto osobná starostlivosť je daná na rovnakú úroveň ako
finančné zabezpečenie výživy. Miera nazerania na osobnú starostlivosť o dieťa pri plnení vyživovacej
povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa. Súdy do výživného nezapočítavajú príležitostne poskytnuté
plnenia dieťaťu, ktoré neprekročili bežné výdavky poskytnuté dieťaťu len pri styku otca s deťmi. Preto
nie je dôvodné zohľadniť nákup pracovných zošitov, učebníc a podobne, ako prispievanie nad rámec
výživného. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi sa neprihliada na výhody, ktoré majú deti z
verejných prostriedkov napríklad v škole (bezplatné knihy, stravu, cestovanie vlakom počas školského
roka). Preto matka nesúhlasí s tvrdením otca o znížení nákladov matky v súvislosti s výživou v škole.
Pokiaľ otec uvádza, že druhá práca na polovičný úväzok neprichádza u neho do úvahy z dôvodu, že
by mu znemožňovala styk s maloletými deťmi, matka má za to, že by otec mal využiť svoje schopnosti,
zdravotný stav, vlohy, nadanie, vedomosti a skúsenosti a využiť ich pri nájdení si lepšie platenej práce, t. j.
jedného hlavného pracovného úväzku s vyššou mesačnou mzdou, aby tak mohol zabezpečiť dostatočné
a primerané výživné pre svoje maloleté deti. Preto matka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

10. Ďalšie vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.



11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015
Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil
(§ 67 CMP), zopakovaním a doplnením dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 68
CMP), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je v už v čase rozhodovania odvolacieho súdu
čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného za obdobie do
21.11.2019 a vo výroku II. ktorým bol určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.6.2019
do 30.6.2019 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak za obdobie od 22.11.2019 ho
podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre
zvýšenie výživného otca pre maloleté deti v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom
súdu prvej inštancie.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne



súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, je pri rozhodovaní o zmene výživného
nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho
ako i nového rozhodovania súdu, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných
nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena
výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

25. Konkrétna výška výživného je potom ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného
(tu maloletých F. a M.), jednak na strane povinného (otca a matky mal. detí). Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.



26. V predmetnej veci súd prvej inštancie ustálil, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Otec v podanom odvolaní namietal predovšetkým
stanovenú výšku vyživovacej povinnosti, keď mal za to, že nebol správne zohľadnený podiel vyživovacej
povinnosti matky a skutočnosť, že mu v novembri 2019 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť.

27. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval a doplnil dokazovanie v danej veci, a to jednak
oboznámením všetkých predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchom otca a matky, pričom zistil,
že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom upravovaná v rámci konania o rozvode
manželstva rodičov dedí vo veci sp zn. 2P/90/2015, v ktorom konaní súd rozsudkom č. k. 2P/90/2015-45
zo dňa 9.11.2015 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu mal. F. výživným vo výške 50,- eur mesačne a na
mal. M. rovnako výživným vo výške 50,- eur mesačne. Vychádzajúc z obsahu spisu sp. zn. 2P/90/2015,
mala mal. F. v čase poslednej úpravy výživného 6 rokov, navštevovala škôlku a mal. M. mala 2 roky.
Matka platila životnú poistku mal. M. vo výške 20 eur mesačne a 17,- eur štvrťročne a otec platil životnú
poistku mal. F. vo výške 20,- eur mesačne a 17,- eur štvrťročne. Náklady na škôlku mal. F. boli za stravu
vo výške 23,- eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok
na mal. M. vo výške 203,20 eur a prídavky na dve deti spolu vo výške 47,04 eur. Platila si vlastnú životnú
poistku vo výške 33,19 eur mesačne. Žila už v tom čase v spoločnej domácnosti s priateľom R. U.,
pričom náklady na domácnosť predstavovali nájom 250 eur, elektrina 50,- eur a plyn 70,- eur. Otec mal
v čase poslednej úpravy výživného priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa F. E. L., s. r. o.
vo výške 746,12 eur mesačne. Platil si životnú poistku 80,37 eur, za plyn a RTVS 40,64 eur mesačne,
elektrinu 25 eur mesačne, uvádzal, že má výdavky spojené s bývaním vo výške 400,- eur mesačne a
platí hypotéku na pozemok vo výške 100,- eur mesačne.

28. Od tejto poslednej úpravy výživného, nastala zmena pomerov v tom smere, že maloletá F. je už
žiačkou 4. ročníka základnej školy, kde sa ročne platí ZRPŠ 7,- eur. Maloletej otec naďalej platí životnú
poistku 20,- eur mesačne a úrazovú poistku 17,- eur štvrťročne. Matka jej platí ďalšie životné poistenie
spojené so šetrením vo výške 40,- eur mesačne. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý sa platí
40,- eur ročne, mala náklady na prvé sväté prijímanie, v lete chodieva do tábora, za ktorý sa platí 35,- eur,
navštevuje plavecký výcvik, krúžok volejbalu, ktorý sa platí 40,- eur ročne, škola v prírode sa platila 80,-
eur. Maloletá F. navštevuje tiež ortopéda kvôli zlému držaniu tela, matka jej kúpila ortopedický matrac za
200,- eur, pomôcky na cvičenie stáli 30,- eur. Nosí zubný strojček, ktorého cena bola 250 eur, platia sa
mesačné poplatky za kontrolu v sume 7,- eur, plus sú s tým spojené cestovné výdavky na dochádzanie
zo U. do Y.. Maloletá M. navštevuje škôlku, kde sa platí poplatok 15,- eur mesačne, platila sa jej životná
poistka 20 eur,- mesačne a úrazová poistka 17,- eur štvrťročne, tieto platila matka, aktuálne jej matka
založila nové životné poistenie so šetrením za 40,- eur mesačne. Za výtvarný krúžok pre mal. M. sa
platí 30,- eur ročne. Mal. M. nosí okuliare, ktoré jej matka zakupuje raz ročne za 70,- eur. Každý rodič
nakupuje maloletým oblečenie, ktoré nosia v čase keď sú s ním.

29. Aktuálne matka s manželom R. U. žijú aj s oboma maloletými deťmi v rodinnom dome v U.,
ich pravidelné mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 400,- eur splátky hypotéky, 170,- eur
splátky spotrebného úveru, 120,- eur plyn, 50,- eur elektrina, 25,- eur voda, 33,- eur matkina životná
poistka, 37,- eur životná poistka R. U., 29,- eur televízia a internet, 40,- eur platba za tri mobilné
telefóny. Matkin manžel má jednu vyživovaciu povinnosť, platí mesačne výživné vo výške 250,- eur.
Matka je zamestnaná, od 1.7.2017 pracuje v spoločnosti T. I. E. X. s. r. o. v N., kde dosahovala
za obdobie 6/2018 - 5/2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 794,33 eur. Podľa novšieho
potvrdenia dosahovala v období od 2/2019 do 1/2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 888,08
eur mesačne. Uviedla, že počas pandémie koronavírusu poberala OČR vo výške 600,- eur mesačne.
Matkin manžel je zamestnaný s spoločnosti U. L., a.s. F., kde v období 6/2018 do 5/2019 dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.228,61 eur. Podľa novšieho potvrdenia mal za obdobie od
2/2019 do 1/2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.966,24 eur s tým, že v mesiaci 10/2019
bol PN. Matka poberá prídavky na obe maloleté spolu v sume 48,68 eur.

30. Otec detí je od 1.2.2018 zamestnancom spoločnosti K. L., s. r. o., kde dosahoval v období od 6/2018
do 5/2019 priemerný čistý mesačný príjem 894,47 eur. Podľa novšieho potvrdenia dosahoval v roku
2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 953,- eur mesačne a za 1-2/2020 to bolo 970,71 eur. Je
vlastníkom dvojizbového bytu v U., kde býva sám. Maloleté majú u neho kompletne zariadenú detskú
izbu Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú splátka pôžičky od ŠFRB vo výške 121,- eur, splátka



pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľne 80,- eur, splátka ďalšej pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľne vo
výške 37,- eur, životná poistka 36,56 eur, plyn 12,- eur, voda správcovská spoločnosť 28,32 eur, elektrina
22,25- eur, poistka 26,79 eur mesačne, televízia 4,64 eur, mobil 12,- eur, poistka na byt 3,12 eur, internet
18,- eur, plustelka 4,99 eur mesačne, cestovné do práce 80,- eur. Okrem výživného pre maloleté, ktoré
otec platí spolu v sume 100,- eur mesačne, otec platí tiež životnú a úrazovú poistku mal. F.. Otec deťom
okrem výživného kupuje oblečenie, hračky a iné veci, ktoré majú v jeho domácnosti, chodieva s nimi
na výlety. Má priateľku A. U., s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti a s ktorou má maloleté dieťa - Y.
V. narodený XX.XX.XXXX, na ktoré jeho matke podľa vlastného tvrdenia prispieva výživným vo výške
cca 80,- eur mesačne. Výdavky na mal. Y. otec vyčíslil pôvodne na sumu 153,25 eur mesačne, od 6.
mesiaca života otec uviedol, že tieto náklady sú vyššie, a to 215,99 eur, nakoľko mu vzrástli výdavky
na stravu a platí sa za neho poplatok za komunálny odpad. Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k.
5P/27/2018-50 zo dňa 20.6.2018, bol upravený styk otca s maloletými F. a M. tak, že otec je oprávnený
sa s maloletými stretávať každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod.
a každý párny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., okrem toho počas
letných prázdnin v období od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8., bol tiež upravený styk počas vianočných a
veľkonočných sviatkov.

31. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletých detí,
dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky pre zvýšenie výživného
pre maloleté F. a M. sú jednoznačne splnené, pričom aj súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre
mal. F. vo výške 120,- eur mesačne a pre mal. M. vo výške 100,- eur mesačne zodpovedalo zistenému
skutkovému stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
na strane oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, nakoľko
od poslednej úpravy výživného uplynulo k dátumu rozhodovania súdu prvej inštancie obdobie štyroch
rokov, keď v čase poslednej úpravy výživného v súvislosti s rozvodovým konaním rodičov, mala maloletá
F. šesť rokov a navštevovala škôlku, v súčasnosti má desať rokov, je žiačkou 4. ročníka základnej školy;
maloletá M. mala 2 roky, teraz má šesť rokov a navštevuje predškolské zariadenie. U oboch mal. detí v
súvislosti s ich rastom a vývojom vzrástli nielen bežné výdavky a náklady na vzdelávanie, ale aj výdavky
na ich záujmové aktivity a zdravotný stav. Ďalej súd vychádzal zo zistení, že vzrástli aj príjmy oboch
výživou povinných rodičov, keď príjem matky v čase poslednej úpravy výživného predstavoval rodičovský
príspevok, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavoval 794,33 eur mesačne, v súčasnosti
predstavuje 888,08 eur mesačne. Matka žije aj s deťmi so svojím manželom, ktorého priemerný čistý
mesačný príjem v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške 2.2228,61 eur mesačne, aktuálne
1.966,24 eur mesačne, má význam pri posudzovaní nákladov domácnosti matky a ich uhrádzania.
Rovnako príjem otca maloletých detí vzrástol, a to z príjmu 746,12 eur mesačne v čase poslednej
úpravy výživného, na sumu 894,47 eur v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, až na sumu vo výške
953,- eur až 970,- eur mesačne aktuálne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v čase
svojho rozhodovania správne dospel k záveru, že príjem otca a ním preukázané pravidelné mesačné
výdaje, ako aj výdaje maloletých detí odôvodňujú zvýšenie výživného pre mal. F. vo výške 120,- eur
mesačne a pre mal. M. vo výške 100,- eur mesačne, čo spolu predstavovalo 24,60% priemerného
čistého mesačného príjmu otca. Aj odvolací súd má za to, že takto určená výška výživného pre obe
maloleté zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca,
po zohľadnení aj vyživovacej povinnosti matky. Otec v odvolaní namietal, že matka sa má finančne na
výžive maloletých detí podieľať rovnakou sumou. V tomto bol jeho názor nesprávny, nakoľko matke
boli maloleté deti zverenej do osobnej starostlivosti, matka má teda základnú zodpovednosť, za ich
každodennú starostlivosť, výchovu, výživu, uspokojovanie ich každodenných potrieb, vrátane bytových.
Rodič si v zmysle zákona plní vyživovaciu povinnosť nielen finančne, peňažným uhrádzaním potrieb
detí, ale aj osobnou a vecnou starostlivosťou a tieto má na starosti práve matka mal. detí, ktorá im
zabezpečuje bývanie, hygienu, stravu, starostlivosť o domácnosť a podobne. Práve preto je podiel
otca na finančnom plnení výživného pre mal. deti nevyhnutne a podstatne vyšší ako podiel matky.
Odvolací súd má za to, že matka potreby detí uviedla objektívne. Je zrejmé a nevyhnutné, že deti majú
náklady v súvislosti s návštevou školy a predškolského zariadenia, majú svoje záujmy, ale aj zdravotné
problémy. Príjem otca, ako bol zistený súdom prvej inštancie potom zodpovedá určenému výživnému,
keď skutočne v zmysle už ustálenej súdnej praxe sa výživné pre maloleté dieťa má pohybovať spravidla
v rozpätí 20-30% priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Súd pritom výživné určil v
strede tohto rozpätia, čo zodpovedá skutočnosti, že výdaje maloletých detí budú postupne v budúcnosti
ešte ďalej rásť, preto bol ponechaný priestor aj pre zvyšovanie výživného v budúcnosti. Súd prvej
inštancie tiež správne na strane otca zohľadnil, že sa s deťmi pravidelne stretáva v pomerne širokom



rozsahu, zaujíma sa o ne, snaží sa s nimi plnohodnotne tráviť voľný čas, ktorú okolnosť zohľadnil pri
určovaní výšky výživného. Je pritom v záujme maloletých detí, že môžu u otca v jeho domácnosti tráviť
rovnocenný čas, keďže tam majú zariadenú vlastnú izbu. Nie je však ekonomické, aby obaja rodičia
kupovali deťom napr. oblečenie, či iné veci dvojmo, tak, že rovnaké veci majú aj v domácnosti matky
aj v domácnosti otca. Tiež dvojité platenie životných poistiek pre deti nie je dôvodné. Rodičia by mali o
potrebách mal. detí viac komunikovať, veci im nenakupovať dvojmo, ale deti by si mali k otcovi svoje veci
na čas styku s ním nosiť. Otec by tak zbytočne nemíňal peniaze na zakupovanie rovnakých vecí ako
majú u matky a deťom by sa mohli plnohodnotnejšie zabezpečovať ich iné potreby. Súd prvej inštancie
tiež správne nezohľadnil v čase svojho rozhodovania skutočnosť, že otec ešte len očakával narodenie
svojho tretieho dieťaťa, pretože ako už bolo uvedené, pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho
rozhodovania.

32. Odvolací súd preto otcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zvýšenie výživného
pre maloleté deti za obdobie od podania návrhu do 21.11.2019 (t. j. do narodenia tretieho dieťaťa otca)
vo výroku I. a tiež vo výroku II. ktorým súd prvej inštancie vypočítal nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 20.6.2019 do 30.6.2019 ako vecne správny podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil, keď dospel
k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom.

33. Avšak odvolací súd už v čase svojho rozhodovania musel zohľadniť ďalšiu zmenu pomerov na strane
otca, ktorá nastala tým, že dňa XX.XX.XXXX. sa mu narodilo tretie dieťa, mal. Y. V.. Otec má teda
aktuálne už tri vyživovacie povinnosti, preto bolo nevyhnutné uvedené zohľadniť aj pri určení výživného
pre mal. F. a M.. Z aktuálneho príjmu otca 953,- eur mesačne za rok 2019 (resp. 970,71- eur začiatkom
roka 2020) tak považoval odvolací súd sa dôvodné určiť výživné pre všetky tri jeho maloleté deti vo výške
27% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, t. j. spolu vo výške 260,- eur mesačne na všetky tri
jeho deti, vychádzajúc pritom z vyššie zistených potrieb maloletých detí, konkrétne výživné pre mal. F. vo
výške 100,- eur mesačne, nakoľko je žiačkou základnej školy, má náklady na svoje krúžky a zdravotný
stav a 80,- eur mesačne na mal. M., ktorá sa v predškolskom zariadení pripravuje na nástup do základnej
školy, pri zohľadnení výživného pre tretie otcove dieťa, ktoré ale nie je predmetom rozhodovania tohto
súdu, keď výživné vo výške 80,- eur pre mal. Y. považoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko dieťa v tak
útlom veku má vysoké výdavky, pričom jeho matka poberá iba materskú, resp. už rodičovský príspevok a
prídavky na dieťa. Vzhľadom na to, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za obdobie
od 22.11.2019 podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej F. zvýšil zo sumy
50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a k maloletej M. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu
80,- Eur mesačne, pričom splatnosť výživného na každú maloletú určil vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

34. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od jeho vypočítania
súdom prvej inštancie, t. j. od 1.7.2019 do 30.5.2020 (nakoľko výživné za mesiac jún je splatné až
15.6.2020). Medzi otcom a matkou pritom nebolo sporným, že otec platí výživné pre mal. deti naďalej
po 50,- eur mesačne na každú. Nedoplatok otca na výživnom pre mal. F. tak predstavuje nedoplatok za
obdobie 4 mesiacov (júl- október) r. 2019, t. j. zvýšených 120,- eur mínus otcom platených 50,- eur je 70,-
eur; 4 x 70,- eur = 280,- eur a nedoplatok za 21 dní mesiaca november 2019 predstavuje 70,- eur :30 dní
mesiaca november x 21 dní = 49,- eur, spolu za obdobie od 1.7.2019 do 21.11.2019 vo výške 329,- eur
(t. j. 280,- eur + 49,- eur). S účinnosťou od 22.11.2019 bolo výživné pre F. zvýšené na 100,- eur, preto
rozdiel medzi otcom plateným a určeným výživným predstavuje 50,- eur. Nedoplatok za zostávajúcich 9
dní mesiaca november 2019 je 50,- eur :30 dní x 9 dní = 15,- eur a nedoplatok za 6 mesiacov - 12/2019
až 5/2020 predstavuje 6 x 50,- eur = 300,- eur, spolu tak nedoplatok za obdobie 22.11.2019 až 31.5.2020
je 315,- eur (15,- eur + 300,- eur). Celkovo za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 nedoplatok otca na
zročnom výživnom pre mal. F. predstavuje 644,- eur (t. j. 329,- eur + 315,- eur).

35. Nedoplatok otca pre mal. M. potom predstavuje nedoplatok za obdobie 4 mesiacov (júl- október) r.
2019, t. j. zvýšených 100,- eur mínus otcom platených 50,- eur je 50,- eur; 4 x 50,- eur = 200,- eur a
nedoplatok za 21 dní mesiaca november 2019 predstavuje 50,- eur :30 dní mesiaca november x 21 dní
= 35,- eur, spolu za obdobie od 1.7.2019 do 21.11.2019 vo výške 235,- eur (t. j. 200,- eur + 35,- eur). S
účinnosťou od 22.11.2019 bolo výživné pre M. zvýšené na 80,- eur, preto rozdiel medzi otcom plateným
a určeným výživným predstavuje 30,- eur. Nedoplatok za zostávajúcich 9 dní mesiaca november 2019
je 30,- eur :30 dní x 9 dní = 9,- eur a nedoplatok za 6 mesiacov - 12/2019 až 5/2020 predstavuje 6 x 30,-



eur = 180,- eur, spolu tak nedoplatok za obdobie 22.11.2019 až 31.5.2020 je 189,- eur (9,- eur + 180,-
eur). Celkovo za obdobie od 1.7.2019 do 31.5.2020 nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. M.
predstavuje 424,- eur (t. j. 235,- eur + 189,- eur).

36. Vzhľadom na výšku nedoplatkov pre mal. F. a pre mal. M., uložil súd otcovi povinnosť zaplatiť
tieto nedoplatky v mesačných splátkach po 18 eur pre mal. F. a po 12,- eur pre mal. M. (tak aby celý
nedoplatok bol otcom uhradený najneskôr do 3 rokov) spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok, čo znamená, že omeškaním so splatením jednej splátky zročného výživného sa stane
splatným celé zročné výživné.

37. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, súd zároveň rozhodol o zmene
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 2P/90/2015-45 zo dňa 9.11.2015 v časti bežného výživného.

38. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s
použitím § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57
CMP nepodal.

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.