Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/26/2020 z 1. 6. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. júna 2021, sp. zn. 20S/26/2020, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200045.3 Krajský súd Trnava | 20S/26/2020 | ECLI:SK:KSTT:2021:2020200045.3 | 2021-06-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad7b5171-8217-47b1-bc21-fa5a0dcbb765 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200045.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/26/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200045
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200045.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu GEFCO SLOVAKIA s.r.o., Bajkalská
19/8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 898 526, zastúpeného spoločnosťou PETERKA &
PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Karlovo náměstí 671/24, Praha 1, Česká republika, konajúcou
prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná
zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, proti žalovanému Inšpektorátu práce Trnava, Jána Bottu 4, Trnava,
o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ITA-74-03-2.2/P-J2-19 zo dňa 19.11.2019, za účasti
ďalších účastníkov: 1. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. č. XXXX/X, M., zastúpenej spoločnosťou
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava a 2. IN Services s. r. o., Prešovská
38, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 863 773, takto

r o z h o d o l :

I. Súd opatrenie Inšpektorátu práce Trnava - Protokol č. ITA-74-03-2.2/P-J2-19 zo dňa 19.11.2019 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného - protokolu č.
ITA-74-03-2.2/P-J2-19 zo dňa 19.11.2019 o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 13.12.2019.

2.
Namietal, že žalovaný v administratívnom konaní nezistil a nezaznamenal objektívne skutkový
stav veci, nevykonal dohľad nad tým, či požiadavkám ochrany práce zodpovedá konanie všetkých
kontrolovaných subjektov, nezaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a neuviedol svoje stanovisko
k vyjadreniu žalobcu, závery žalovaného v napadnutom Protokole s Dodatkom sú v rozpore s
obsahom administratívneho spisu, žalovaný vec nesprávne posúdil a Protokol v znení Dodatku je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

3.
Žalobca má za to, že sa žalovaný, ktorý na základe vyšetrovania dospel k záveru, že jedinou príčinou
úrazu bolo ohrozenie zo strany inej osoby (kód príčin úrazu 11) - zamestnanca žalobcu U. Q., ktorý
pri cúvaní s vysokozdvižným motorovým vozíkom (VZV) narazil zadnou časťou VZV do poškodenej E.
S., zamestnankyne spoločnosti IN Services s.r.o., nepokúsil vyšetriť, či konanie poškodenej vykazovalo



nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, hoci podľa správy o nehode úraze
spísanej po škodovej udalosti poškodená pri pohybe pešo po hale používala mobilný telefón a
nevenovala pozornosť prácam - pohybom na pracovisku, pričom aj sama priznala, že v čase škodovej
udalosti používala mobilný telefón.

4.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že W. F., svedok škodovej udalosti vo svojej výpovedi tie
uviedol okrem iného, že: ....“Videl som MV ako bol v pohybe, cúval a pracovníčka pozerala smerom
do zeme, neregistrovala cúvajúci vozík a vstúpila do jazdnej dráhy vozíka.“ ... V ďalšej výpovedi,
ktorú mal žalovaný v administratívnom spise, uviedol W. F., že v čase nehody nebol priestor, kde
došlo ku škodovej udalosti, ničím zatarasený tak, aby bránil vo výhľade poškodenej a že poškodená
nesie určitý podiel viny z dôvodu, že počas chôdze na pracovisku nesledovala okolitý priestor. Pán
Y., autorizovaný bezpečnostný technik spoločnosti CIVOP SLOVAKIA, s.r.o., dodávateľa komplexných
služieb BOZP a OPP pre spoločnosť GEFCO, vykonal šetrenie pracovného úrazu dňa 01.08.2019 a
o výsledku vyšetrenia spísal Záznam zo šetrenia pracovného úrazu, z ktorého okrem iného vyplýva,
že: ....“Poškodená z nezistených príčin (výpoveď poškodenej a svedkov sú navzájom rozporné) vošla
do jazdnej dráhy MV a následne došlo ku kolízii, kedy došlo k poraneniu nohy poškodenej...“ Príčiny
úrazu: Ohrozenie inými osobami iné nesprávne konanie - nerešpektovanie zákazov a príkazov podľa
Organizačnej smernice OSWRP 01.07 - Prevádzkový poriadok WRP zo strany poškodenej (používanie
mobilného telefónu). Miera zavinenia zamestnanca: 58%. Záver: „Na základe rozporných výpovedí
nebolo možné jednoznačne stanoviť zodpovednosti poškodenej a vodiča MV. Na základe informácií
poskytnutých od svedkov úrazu bolo nutné vykonanie vyšetrovacieho pokusu...“

5.
Podľa žalobcu výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní,
zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti
pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu) v určenom období (zisťovanie
skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania
pracovnoprávnych predpisov, tzn. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich
zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov, z ZoBOZP, ako aj overovanie ďalších
skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 ZoIP. Žalovaný však nezískaval objektívne
poznatky o úrovni dodržiavania právnych a interných záväzných predpisov Poškodenou, neznamenal a
ani nezadokumentoval objektívnu realitu stavu dodržiavania predpisov Poškodenou, žalovaný následne
ani neprihliadal na vyššie uvedené dôkazy predložené žalobcom, čo viedlo v časti F Protokolu v
znení Dodatku k nesprávnym a nedostatočným skutkovým zisteniam, a k nesprávnemu záveru v
časti G Protokolu v znení Dodatku o nezistení nedostatkov na strane Poškodenej a následnému
neoprávnenému uloženiu opatrení v zmysle Protokolu v znení Dodatku.

6.
Žalovaný bol podľa § 13 ods. 2 ZoIP povinný zaoberať sa a prihliadať na vyjadrenia a doklady predložené
žalobcom, predložené do prerokovania Protokolu v znení Dodatku a podľa § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP bol
povinný uviesť v Dodatku k Protokolu svoje stanovisko k žalobcovmu vyjadreniu k protokolu.

7.
Žalovaný však len skopíroval úplné znenie Vyjadrenia k Protokolu bez ďalšieho vysvetlenia a stanoviska
k nemu, čím konal v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP.

8.
Žalovaný sa nijak nevysporiadal s tvrdením žalobcu a vyššie uvedenými dôkazmi o tom, že Poškodená
porušila povinnosť udržiavať primeranú vzdialenosť od VZV, ktorá je v zmysle Safety General instructions
v polomere 3 metrov, rovnako ako povinnosť upovedomiť vodiča o tom, že sa nachádza v jeho
blízkosti, teda, že konanie Poškodenej vykazovalo nedostatky, ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom
pracovného úrazu, čo tiež vyplýva aj z výpovedi vyššie uvedených svedkov a výpovede samotnej
Poškodenej, ktorá potvrdila, že VZV bol od nej asi 1 meter a že ona sa ho rozhodla obísť, a to bez toho,
aby o svojej prítomnosti upovedomila vodiča VZV pána Q..

9.



Žalovaný sa nezaoberal a neprihliadal ani na vyjadrenia a dôkazy preukazujúce, že Poškodená porušila
Všeobecné zásady bezpečného správania sa na pracovisku a zakázaných činností v spoločnosti
GEFCO, BOZP Inštrukcie a Inštrukcie pre externé osoby, a z ktorých vyplýva, že používanie mobilného
telefónu je počas chôdze zakázané.

10.
Podľa žalobcu je z obsahu administratívneho spisu zrejmý rozpor zisteného skutkového stavu a záverov
žalovaného v časti G Protokolu v znení Dodatku s dokladmi a dôkazmi v administratívnom spise.

11.
Žalovaný v Dodatku upravil časť F Protokolu tak, že na základe Vyjadrenia k Protokolu doplnil niektoré
skutočnosti podľa vlastnej úvahy, ktoré však nezodpovedajú skutočnostiam zistiteľným z dokladov
predložených žalobcom vo Vyjadrení k Protokolu (viď. bod III.1 žaloby), teda nie sú konzistentné s
obsahom administratívneho spisu a vedú k nezákonnému uloženiu opatrení v Protokole v znení Dodatku.
V zmysle zistení žalovaného v časti F Protokolu v znení Dodatku, ktoré sú podkladom pre ukladanie
opatrení žalovaný ustálil:

- „Že zo zápisníc o podaní informácie nevyplýva, že by Poškodená bezprostredne pred vznikom
nehody používala na pracovisku mobilný telefón tak, že by z tohto dôvodu neregistrovala pohybujúci sa
VZV; resp. že nebolo jednoznačne preukázané, že Poškodená pred vznikom úrazu používala mobilný
telefón takým spôsobom, aby bola ovplyvnená jej činnosť na pracovisku, resp. jej sústredenosť pri
pohybe po pracovisku a neregistrovaní motorového vozíka.“ Toto zistenie však nekorešponduje s (i)
výpoveďou svedka - U. Q. zo dňa 24.7.2019, (ii) výpoveďou svedka - W. F. zo dňa 24.7.2019 a najmä je
v rozpore s výpoveďou samotnej Poškodenej, ktorá vo výpovedi zo dňa 24.07.2019 potvrdila, že mobilný
telefón používala.

- „K ďalším faktorom, ktoré mohli nepriaznivo ovplyvniť vznik udalosti možno zaradiť aj organizácia a
usporiadanie pracoviska, na ktorom sa pohybovali a pracovali zamestnanci a súčasne aj motorový vozík,
nevyznačené manipulačné plochy, únava a momentálny stav vodiča motorového vozíka a poškodenej
a iné.“ Dotknutý skutkový záver nemá oporu v žiadnom z predložených a získaných dôkazov. Žiadna
zo strán neindikovala vo výpovedi únavu. Vodič VZV pán Q. sledoval okolie a neindikoval žiadne
znížený stav pozornosti. Práve Poškodená potvrdila vo svojej výpovedi, že „Vozík v tom čase presne
nesledovala, čo robí a kade sa pohybuje, ale bol pri mne asi meter.“ Čo sa týka organizácie pracoviska,
žalovaný v časti F Protokolu zistil, že „na pracovisku, kde brigádnici čistili veká od prepraviek bola
vyznačená komunikácia pre chodcov, ktorá začínala pri vstupe do priestoru kancelárie.“ Poškodená bola
v zmysle Safety General instructions povinná pohybovať sa len po tejto komunikácii. Poškodená sa preto
nemala pohybovať na žiadnej inej alebo neoznačenej ploche a v nepovolenej vzdialenosti. Organizácia
pracoviska a opatrenia prijaté žalovaným boli dostatočné na to, aby predchádzali vzniku akéhokoľvek
pracovného úraz a záver žalovaného o organizácii pracoviska smerom k príčinám vzniku pracovného
úrazu je svojvoľným dotváraním skutkového stavu bez objektívnej opory v dôkazoch.

- „Skutočnosť, že v čase vzniku úrazu poškodená E. S. podľa vlastnej výpovede aj výpovede priameho
svedka úrazu dostatočne nevenovala pozornosť okoliu neovplyvňuje zodpovednosť vodiča motorového
vozíka za vznik úrazu.“ Záver o zodpovednosti vodiča VZV nie je skutkovým zistením. Do tejto časti
preto nad rámec kompetencií v zmysle ZoIP skutkových zistení žalovaný uvádza hodnotenia, ktoré sú v
kompetencií správneho orgánu v prípadnom sankčnom správnom konaní a neprinášajú objasnenie toho,
prečo by malo byť v súlade so ZoIP uložiť žalobcovi opatrenia v zmysle Protokolu v znení Dodatku, keďže
ako zistil aj žalovaný Poškodená skutočne nevenovala dostatočnú pozornosť svojmu okoliu. Záver o
zodpovednosti vodiča VZV ani nemá oporu v administratívne spise, pretože dôkazy v spise nasvedčujú
tomu, že práve Poškodená porušila Všeobecné zásady bezpečného správania sa na pracovisku a
zakázaných činností v spoločnosti GEFCO, t.j. Poškodená porušila ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a)
a g) ZoBOZP.

- „Práca vodiča motorového vozíka je veľmi riziková a zodpovedná. Zamestnávateľ je povinný
uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, ktorými sú najmä vylúčenie nebezpečenstva a z toho vyplývajúceho rizika,
vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, zohľadňovanie ľudských
schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovných prostriedkov



a pracovných postupov a pod.“ Tento záver nie je skutkovým zistením. Naopak, z administratívneho
spisu jasne vyplýva, že žalobca všetky prostriedky na predchádzanie pracovných úrazov využil, uplatnil
v praxi a riadne o nich poučil všetky osoby, ktoré sa zdržiavajú v jeho priestore, t.j. uložil zamestnancom
povinnosť nepribližovať sa k VZV a zakázal im používať mobilné telefóny, ako vyplýva z dôkazov
predložených k Vyjadreniu k Protokolu

12.
Protokol v znení Dodatku predstavuje v časti objektívne zistených porušení predpisov na základe
objektívne zisteného skutkového stavu základný podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného,
či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Za situácie kedy
žalovaný skutkový stav nezisťuje a/alebo ho dokonca dotvára, resp. hodnotí nad rámec jeho kompetencií
v zmysle ZoIP, Protokol v znení dodatku neposkytuje základ záruky pre spravodlivé nariadenie opatrenia
a ani na spravodlivý proces v prípadnom následnom sankčnom správnom konaní.

13.
Záver žalovaného o tom, že vodič VZV pán Q. porušil povinnosti ustanovené v § 12 ods. 2 písm. c)
ZoBOZP je nesprávny. Žalovaný v tejto časti vec nesprávne a nedostatočne posúdil. Pán Q. vykonával
prácu a obsluhu VZV v súlade s návodom a pokynmi a na základe poznatkov, ktoré sú súčasťou
vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti. Pán Q. neobsluhoval VZV v rozpore s
pravidlami jeho prevádzky, obsluhe VZV venoval maximálnu pozornosť, jazdnú dráhu riadne sledoval,
pred tým než začal s VZV cúvať skontroloval obe spätné zrkadlá a nezbadal žiadnu prekážku. Vodič
VZV nemohol a nemusel predvídať, že do jazdnej dráhy vstúpi Poškodená, ktorá nevenuje pozornosť
svojmu okoliu a venuje sa jej mobilnému telefónu. Za situácie, kedy Poškodená porušila povinnosti
zamestnanca, nemôže jej individuálne pochybenie automaticky spôsobiť porušenie povinností aj na
strane pána Q. a ujma, ktorá Poškodenej vznikla nemôže automaticky pričítaná na ťarchu pána Q..

14.
Pán Q. neporušil ani ustanovenie § 38 ods. 1 ZoBOZP, t.j. nemožno mu klásť za vinu nedodržanie
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 3.4.5. STN 26 8805:2011 Motorové vozíky. Pán Q. s VZV
stál na mieste v čase keď sa ho Poškodená rozhodla obísť, t.j. nespôsobil nedodržanie vzdialenosti.
Vzdialenosť od VZV nedodržala Poškodená, ktorá sa k VZV napriek jasnému zákazu priblížila bez toho,
aby venovala pozornosť svojmu okoliu.

15.
Žalobca má za to, že Protokol v znení Dodatku je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje dostatočné,
zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie a dostatok dôvodov pre nariadenie opatrení v časti G Protokolu
v znení Dodatku. Z jeho obsahu nie je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých
skutkových zistení vychádzal.

16.
Nezrozumiteľný a nepreskúmateľný je aj záver o tom, že vodič VZV pán Q. porušil povinnosti ustanovené
v § 12 ods. 2 písm. c) ZoBOZP a v § 38 ods. 1 ZoBOZP, nakoľko Protokol v znení Dodatku neobsahuje
žiadne zistenia ohľadne pravidiel obsluhy VZV, ktoré konkrétne pravidlá mali byť porušené, aké časti
návodu na obsluhu a aké poznatky, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej
spôsobilosti mal pán Q. porušiť. Rovnako žalovaný nijako nevysvetlil, ako mohol porušiť pán Q.
bezpečnostnú úroveň, ktorá vyplýva z čl. 3.4.5. STN 26 8805:2011 Motorové vozíky, keď s VZV stál
bez pohnutia vo chvíli keď sa k nemu Poškodená priblížila, tzn. bezpečnostnú úroveň nedodržala
Poškodená, nie pán Q..

17.
Žalovaný vo svojom stručnom vyjadrení k žalobe uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade
s ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, protokol s dodatkom č. 1 bol taktiež
vypracovaný v zmysle tohto zákona, žalovaný trvá na skutočnostiach v ňom uvedených a na jeho
správneho a zákonnosti.

18.
Ďalšia účastníčka konania v 1 rade vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.



19.
Ako poškodená uvádzala, že podľa nej žalovaný postupoval v inšpekčnom konaní objektívne a náležite
vyšetril skutočnosti zo dňa 24.07.2019, kedy došlo k pracovnému úrazu na pracovisku žalobcu. V
protokole podrobne popisuje jednotlivé okolnosti súvisiace s pracovným úrazom, pričom pri zhotovovaní
protokolu vychádzal z objektívnych informácií a dôkazov, ktoré boli k dispozícií. Následne za účelom
vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu poškodenej a v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu zo dňa
29.11.2019 bol vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 13.12.2019. V dodatku žalovaný dopĺňa
protokol v časti F. o ďalšie dôležité skutočnosti, v ktorých uvádza svoje stanovisko k obsahu vyjadreniu
žalobcu ako aj o ďalšie skutočnosti súvisiace so šetrením pracovného úrazu. Z toho dôvodu považujeme
tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci za irelevantné
a zavádzajúce. Poškodená považuje skutkový stav za dostatočne zistený a preukázaný s podrobným
popisom jednotlivých okolností súvisiacich s úrazom zo dňa 24.07.2019. žalovaný sa podľa poškodenej
v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

20.
Podľa nej výpoveď pána F. práve potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že konanie pána Q. je porušením
povinnosti zamestnanca vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 38 ods.1 ZoBOZP
nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 3.4.5 STN 26 8805 2011 Motorové vozíky.
Základné požiadavky a požiadavky na kvalifikáciu. Avšak toto tvrdenie považuje žalobca za nesprávne
a záver žalovaného za nedostatočne posúdený. Podľa žalobcu stál pán Q. s motorovým vozíkom v
čase, keď sa ho poškodená rozhodla obísť, na mieste, t. j. nespôsobil nedodržanie vzdialenosti, no
na podporu svojej argumentácie uvádza výpoveď svedka, ktorý tvrdí, že videl pohybujúci sa motorový
vozík. Súčasne je potrebné uviesť, že motorový vozík nemal pri cúvaní k dispozícii výstražné zariadenie,
ktoré by upozornilo prípadných okoloidúcich na prítomnosť motorového vozíka. Bolo bežnou praxou
na pracovisku žalobcu, že sa zamestnanci pohybovali medzi motorovými vozíkmi, nakoľko neboli
vyznačené chodníky pre zamestnancov. Zároveň v uvedenej výpovedi nie je vôbec spomenutý mobilný
telefón, čo len potvrdzuje tvrdenia poškodenej a závery žalovaného, o tom, že v čase kolízie s motorovým
vozíkom poškodená nemanipulovala s mobilným telefónom.

21.
Poukazovala na to, že práca s motorovým vozíkom so sebou nesie značnú dávku zodpovednosti,
nakoľko pri nepatrnej nepozornosti môže dôjsť k závažným zraneniam ako je to aj v prípade poškodenej,
ktorá bola v dôsledku úrazu zo dňa 24.07.2019 nútená podstúpiť amputáciu troch prstov na pravej dolnej
končatine. Z toho dôvodu a dôvodu, že ide o rizikové zamestnanie si dovoľujeme tvrdiť, že je dôležité,
aby vodič venoval zvýšenú mieru pozornosti sebe a svojmu okoliu v čase, keď motorový vozík obsluhuje.
Zo strany poškodenej k žiadnym nedostatkom neprišlo. V čase, keď sa rozhodla vozík obísť venovala
pozornosť okoliu, vozík v tom čase stál na mieste. Zo samotnej výpovede poškodenej vyplýva, že si
situáciu na pracovisku dostatočne preverila pred tým, ako sa rozhodla z pracoviska odísť. Skutočnosť,
že sa vozík pohne súčasne s ňou a že dôjde k úrazu, nemohla poškodená predvídať. Práve vodič
motorového vozíka má do značnej miery predvídať okolnosti, ktoré môžu na pracovisku nastať, práve v
dôsledku toho, že môže vozíkom spôsobiť závažné zranenia.

22.
Žalovaný zreteľným spôsobom uvádza, že pri hodnotení úrazu vychádzal z obhliadky pracoviska, zo
zápisníc o podaní informácie ako aj z dokumentácie, ktorú predložil zamestnávateľ aj užívateľský
zamestnávateľ. Žalovaný zhodnotil situáciu na pracovisku výlučne z objektívnych dôkazov, pričom v
dodatku uvádza, že pri hodnotení úrazu vzal do úvahy nielen doklady a svedecké výpovede získané
pri vyšetrovaní udalosti, ale aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.11.2019. Po náležitom vyšetrení udalosti
žalovaným neboli na strane poškodenej zistené žiadne nedostatky. Všetky skutočnosti, ktoré žalovaný
zohľadňoval pri vyšetrovaní udalosti zo dňa 24.07.2019 uviedol v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm.
a) ZoIP v dodatku k protokolu, v ktorom uviedol nielen vyjadrenie žalobcu, ale odôvodnenie svojich
záverov. Samotný fakt, že žalovaný v plnom rozsahu nevyhovel žalobcovi a neurčil ako zodpovednú
osobu poškodenú, neznamená, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu a náležitému prešetreniu
skutočností súvisiacich s udalosťou zo dňa 24.07.2019. Všetky skutkové zistenia, ktoré boli dôležité pre
posúdenie veci žalovaný uvádza v protokole spolu s dodatkom.

23.



Opatrenia, ktoré žalovaný navrhol žalobcovi v súvislosti s úrazom zo dňa 24.07.2019 považuje
poškodená za dostatočné. Cieľom uložených opatrení nie je potrestať žalobcu. Cieľom opatrení je
zabezpečiť, aby sa do budúcna neudial podobný prípad, čo by malo byť podľa názoru poškodenej aj
v záujme žalobcu. Z toho dôvodu poškodená nerozumie konaniu žalobcu, ktorý sa snaží za každých
okolností zbaviť svojej zodpovednosti za predmetný úraz, hoci v danom prípade ide o zjavné zlyhanie
zamestnanca obsluhujúceho vysokozdvižný vozík, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť okoliu počas
obsluhy vysokozdvižného vozíka.

24.
Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa používania mobilného telefónu poškodenou na pracovisku počas
chôdze, poškodená považuje za rozporuplnú bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by preukazoval uvedené
tvrdenie.

25.
V čase, ktorý uvádza žalobca, t. j. 13:40 hod. k stretu poškodenej a motorového vozíku ešte neprišlo.
K stretu poškodenej s motorovým vozíkom prichádza v čase o 13:50 hod. Ak by aj reálne poškodená
používala mobilný telefón tak, ako tvrdí žalobca a pozrela sa koľko je hodín, tak to automaticky
neznamená, že v čase 13:50 hod. ešte stále mobilný telefón používala. Medzi časom, ktorý uvádza
žalobca a časom, kedy došlo k úrazu je rozdiel celých 10 minút, počas ktorých už poškodená mobilný
telefón nepoužívala. Skutočnosť, že poškodená údajne podľa tvrdenia žalobcu mala v čase úrazu
mobilný telefón v rukách neznamená, že ho v danom čase aj používala. Z výpovede poškodenej
jednoznačne vyplýva, že telefón použila len za účelom zistenia času, pričom uvedený úkon môže trvať
maximálne niekoľko sekúnd. Z toho dôvodu poškodená považuje tvrdenie žalobcu za zavádzajúce a
ničím nepodložené. Zároveň čo je podstatné, aj napriek šoku, ktorý poškodená v dôsledku pracovného
úrazu utrpela, vypovedala, že mobilný telefón použila 10 minút pred udalosťou za účelom kontroly času,
a teda v tomto čase nemala žiadnu možnosť na premyslenie svojej výpovede.

26.
Taktiež zo zápisníc o podaní informácií nevyplýva, že by poškodená bezprostredne pred vznikom úrazu
používala na pracovisku mobilný telefón, a z toho dôvodu by nevenovala dostatočnú pozornosť svojmu
okoliu. Na základe uvedeného poškodená odmieta akékoľvek obvinenia, že nesie určitý podiel viny za
úraz práve z dôvodu údajného používania mobilného telefónu na pracovisku.

27.
Výpoveď pána Q. je v tomto prípade veľmi nejasná. Poškodená nerozumie, ako mohol pán Q. vedieť,
že poškodenej vypadol mobilný telefón z ruky po tom, čo ju zrazil motorovým vozíkom, keď tvrdil, že ju
v spätnom zrkadle nevidel a ani ju neregistroval na pracovisku, a preto začal cúvať. Ak by ju pán Q. na
pracovisku videl, k žiadnemu úrazu by nedošlo.

28.
Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení uvádza, že pri „vyšetrovacom pokuse“, ktorého sa zúčastnili ako
svedkovia pán R. L. a pán H. Q., sa nepodarilo nasimulovať takú situáciu, aby sa mobilný telefón dostal
do takej vzdialenosti od poškodenej, v akej sa nachádzal pri pracovnom úraze, ak by ho poškodená mala
vo vrecku pracovných nohavíc a pri páde by jej vypadol z vrecka. Poškodená v tomto prípade nerozumie,
akým spôsobom bol vykonávaný „vyšetrovací pokus“, ktorý by mal preukázať, že v čase úrazu pri
sebe mala mobilný telefón. Uvedený „vyšetrovací pokus“ bol vykonaný bez prítomnosti poškodenej a
žalovaného, pričom poškodený ani žalovaný nemôžu posúdiť relevanciu uvedených výsledkov, keďže
nevedia za akých podmienok bol „vyšetrovací pokus“ uskutočnený. Navyše aj keby mala poškodená v
čase úrazu mobilný telefón v ruke (domnienka žalobcu), to automatický nereflektuje skutočnosť, že ho
používala a nevenovala svojmu okoliu pozornosť.

29.
Na základe vyššie uvedeného poškodená nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že porušila Všeobecné zásady
bezpečného správania sa na pracovisku a zakázaných činností v spoločnosti žalobcu, BOZP inštrukcie
a Inštrukcie pre externé osoby, z ktorých má vyplývať, že používanie mobilného telefónu je počas
chôdze zakázané, nakoľko ona v čase 13:40 hod. keď mobil použila stála na mieste a nepohybovala
sa po pracovisku. Je teda zrejmé, že poškodená nemohla porušiť dané ustanovenia, nakoľko nespĺňa



podmienky, ktoré sú v nich ustanovené. Poškodená nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého porušila
ust. § 12 ods. 2 písm.a) ZoBOZP.

30.
Ďalšia účastníčka poukazovala tiež na to, že vedúci zamestnanci žalobcu po úraze nemali v úmysle ani
kontaktovať políciu za účelom riadneho prešetrenia úrazu, ani zavolať poškodenej záchrannú zdravotnú
službu za účelom poskytnutia účinnej lekárskej pomoci. Poškodená nemá vedomosť o tom, kedy bola
privolaná záchranná zdravotná služba, no do nemocnice bola privezená zhruba o 15:00 hod., t. j.
zhruba dve hodiny po úraze. Žalobca poskytol poškodenej tabletku na zmiernenie bolesti, ktorou trpela v
dôsledku utrpených zranení a poskytol jej vodu, čo podľa názoru záchrannej zdravotnej služby zhoršilo
situáciu, nakoľko poškodenú v dôsledku konania žalobcu bolo možné operovať až na nasledujúci
deň. Podľa názoru poškodenej samotné konanie žalobcu bezprostredne po úraze nebolo v súlade
s bezpečnostnými predpismi, nakoľko poškodenú z pracoviska odviezli na palete vysokozdvižným
vozíkom smerom k východu z pracoviska. Celý priebeh situácie poškodená konzultovala s pani Q.
(zamestnankyňou žalobcu), ktorá poškodenú presviedčala, aby o vyššie uvedených skutočnostiach
nikomu nehovorila.

31.
V ďalších písomných vyjadreniach vo veci žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Podobne
ďalšia účastníčka v 1 rade v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej skoršej argumentácii.

32.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu
a ďalšieho účastníka v 2 rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s ďalším
postupom súdu vyslovili súhlas. Súd vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru
o dôvodnosti žaloby.

33.
Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci.

34.
Obdobne ďalšia účastníčka konania v 1 rade, ktorá poukazovala na to, že tvrdenie o používaní mobilu
boli vyvrátené predloženými dôkazmi a vypočutými svedkami, ako aj na to, že vysokozdvižný vozík,
ktorým bol úraz spôsobený, nebol vybavený zvukovým signálom pri cúvaní a že priestor, v ktorom k
úrazu došlo, nie je rozdelený na priestor pre peších zamestnancov a pre pohyb vozíkov.

35.
Podľa obsahu preskúmavaného protokolu zo dňa 19.11.2019 (E. Charakteristika deja pracovného
úrazu): „Poškodená E. S. IN Services s.r.o. Bratislava, pracovala dňa 24.07.2019 na rannej zmene na
pracovisku spoločnosti GEFCO SLOVAKIA s.r.o., v hale GSM, kde čistila plastové veká od prepraviek
a ukladala ich na drevené palety. Znečistené plastové veká boli na pracovisko niekoľkokrát za deň
privezené pomocou motorového vozíka, potom boli už ako očistené vozíkom premiestnené na iné miesto
k automatickej čistiacej linke. Krátko pred koncom zmeny, približne o 13:50 hod. sa E. S. nachádzala na
pracovisku, kde boli na paletách uložené veká od prepraviek a čakala na odchod z pracoviska. Súčasne
na tomto pracovisku obsluhoval U. Q. motorový vozík, ktorým mal premiestňovať palety k automatickej
čistiacej linke. Pri cúvaní narazil zdanou časťou vozíka do E. S., ktorej spôsobil zranenie na pravej dolnej
končatine, pričom musela byť hospitalizovaná v nemocnici a podrobiť sa amputácii troch prstov.

36.
Podľa záverov správneho orgánu (bod G protokolu) v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu
neboli zistené nedostatky na strane poškodenej A. S., jej zamestnávateľa, ani na strane kontrolovaného
subjektu, na pracovisku ktorého sa úraz stal, pričom nedostatky na strane U. Q., ktorý má odbornú
spôsobilosť na obsluhu motorového vozíka, spočívajú v tom, že na pracovisku „obsluhoval motorový
vozík tak, že ohrozil bezpečnosť inej osoby, zamestnankyne E. S., pretože počas cúvania do nej
narazil zadnou časťou vozíka a spôsobil jej zranenie pravej dolnej končatiny v rozsahu ťažkej ujmy
na zdraví. Uvedené je porušením povinnosti zamestnanca vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 2 písm. c)
bod 2 v nadväznosti na § 38 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci



a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 3,4,5 STN 26 8805:2011 Motorové vozíky. Základné požiadavky. Požiadavky
na kvalifikáciu.“

37.
Na základe zistených nedostatkov inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.
navrhol zamestnávateľovi GEFCO SLOVAKIA s.r.o. (žalobcovi) navrhnúť zmenu organizácie práce na
konkrétnom pracovisku a zapracovať ju do prevádzkového poriadku tak, aby bolo minimalizované riziko
opakovaného vzniku udalosti, a vybaviť používané motorové vozíky výstražnou zvukovou signalizáciou
pri cúvaní. Súčasne podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. zamestnávateľovi uložil povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce správcu
o vykonaní navrhovaných opatrení na zvýšenie bezpečnosti pri prevádzkovaní motorových vozíkov v
termíne do 31.01.2020.

38.
Žalobca v konaní netvrdil nevykonanie niektorého ním navrhovaného dôkazu alebo dôkazov, ktorých
vykonanie v záujme objektívneho zistenia príčin pracovného úrazu logicky vyplývalo z okolností prípadu,
jeho námietky smerovali voči spôsobu či absencii vyhodnotenia dôkazov, ktoré vykonané boli, hoci
žalobca z neho (spôsobu alebo absencie vyhodnotenia dôkazov) vyvodzoval nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci.

39.
Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úradu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy prijatým
v správnom konaní, preto sa na jeho obsah nevzťahujú požiadavky kladené všeobecným procesným
predpisom na obsah rozhodnutia. Protokol je podkladom a jedným z dôkazných prostriedkov pre
prípadné následné správne konanie voči kontrolovanému subjektu a jeho obsah upravuje ustanovenie §
14 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, podľa odstavca 3, ktorého je súčasťou protokolu dodatok,
v ktorom inšpektor práce uvedenie vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu a svoje stanovisko
k nemu.

40.
V danom prípade je potrebné v súlade s námietkami žalobcu konštatovať, že sa žalovaný uvádzaným
ustanovením zákona dôsledne neriadil, keď síce v dodatku protokolu uviedol kompletne vyjadrenie
žalobcu, svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu však už neformuloval dostatočne zrozumiteľne, ani ním
neobsiahol obe zásadné námietky žalobcu týkajúce sa porušenia bezpečnostných predpisov samotnou
poškodenou 1/ používaním mobilného telefónu počas chôdze a 2/ nedodržaním predpísanej 3 m
vzdialenosti od VZV, resp. neupovedomením vodiča o tom, že sa nachádza v jeho blízkosti.

41.
Pokiaľ stanoviskom žalovaného k vyjadreniu kontrolovaného subjektu v zmysle § 14 ods. 3 zákona
o inšpekcii práce majú byť „Ďalšie dôležité skutočnosti“, o ktoré žalovaný dodatkom č. 1 zo dňa
13.12.2019 protokol doplnil, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný k tvrdeniu žalobcu o porušení
bezpečnostných predpisov upravujúcich povinnosť zamestnancov dodržiavať primeranú vzdialenosť
od vysokozdvižných vozíkov (polomer 3 metre) a povinnosť informovať vodiča VZV o tom, že sa
zamestnanec nachádza v jeho blízkosti, nezaujal žiadne stanovisko.

42.
Súčasne jeho stanovisko k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia zákazu používania mobilného
telefónu na pracovisku je nedostatočné, keď žalovaný napriek tomu, že žalobca vo svojom vyjadrení
poukazoval na 6 dôkazov potvrdzujúcich podľa neho používanie telefónu poškodenou v okamihu vzniku
úrazu (správa o nehode/úrazu, výpoveď poškodenej, výpoveď vodiča VZV a svedka W. F., záznam
zo šetrenia pracovného úrazu, vyšetrovací pokus), iba zopakoval svoj neodôvodnený, v protokole
formulovaný záver o nepreukázaní používania mobilného telefónu a citoval z výpovede poškodenej a
svedka.

43.



Zo stanoviska žalovaného preto nemôže byť zrejmé, či k ďalším dôkazom uvádzaným žalobcom vôbec
neprihliadal, alebo síce prihliadal, ale z dôvodov, ktoré neuviedol, im neprikladal žalobcom tvrdený
význam.

44.
Neuvedenie stanoviska podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce súd vyhodnotil ako
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného opatrenia vo veci, a jeho absenciu súčasne ako dôvod nepreskúmateľnosti prijatých
záverov a dôvodnosti na ich základe protokolom kontrolovanému subjektu uložených povinností.

45.
Súd preto žalobou napadnuté opatrenie - protokol zo dňa 19.11.2019, ktorého súčasťou zo zákona je
Dodatok č. 1 zo dňa 13.12.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP (Správny súdny poriadok,
zákon č. 162/2015 Z.z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný po dôslednom
vyhodnotení námietok žalobcu k týmto zaujme zrozumiteľné a zdôvodnené stanovisko umožňujúce
ako dotknutým osobám, tak aj súdu, posúdenie dôvodnosti žalobcovi uložených povinností z oblasti
zabezpečenia bezpečnosti práce.

46.
Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

47.
Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov nepriznal, keď z obsahu spisového materiálu
ani nezistil existenciu takých ich trov, ktoré by v zmysle § 169 SSP vznikli v súvislosti s plnením súdom
uloženej povinnosti.

48.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.