{"guid": "642bbb90-abf5-4b79-8ad4-df728af7f37d:f3045c13-12d0-441a-8999-8abaa2b221f0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2", "spisova_znacka": "15CoP/82/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/82/2023 z 28. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. októbra 2024, sp. zn. 15CoP/82/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2", "identifikacne_cislo": "1521201241", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Patrícia Železníkova", "sudca_id": 306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-zeleznikova-306", "datum_vydania": "2024-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b,c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3045c13-12d0-441a-8999-8abaa2b221f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n15CoP/82/2023\n1521201241\n28. 10. 2024\nMgr. Patrícia Železníková\nECLI:SK:KSTT:2024:1521201241.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal.\ndieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matka: B. C. D. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E. – F., zast. Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová JUDr.\nMichal Krutek, s.r.o., Ul. Hlavná č. 11, Trnava, IČO: 47 254 581 a otec: B. E. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom G. XXX/XX, E., t. č. H. XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., so\nsídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa,\nna odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 68P/59/2021-541 zo dňa\n16.12.2021, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súd prvej inštancie z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 68P/59/2021-541 zo dňa 16.12.2021 zvýšil výživné otcovi na\nmaloletého zo sumy 250 eur na sumu 500 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2021 tak, že bežné\nvýživné zaplatí v sume 400 eur do 15. dňa v mesiaci a sumu 100 eur na tvorbu úspor do 15. dňa\nv mesiaci na osobitný účet zriadený matkou (výrok I.), matke uložil povinnosť zriadiť osobitný účet\nv prospech maloletého v peňažnom ústave a otcovi oznámiť názov peňažného ústavu a číslo účtu,\nkam má posielať peniaze a na tvorbu úspor (výrok II.), nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za\nobdobie od 03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 1.490 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 42 eur\nspolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok\nzročnosť celého plnenia (výrok III.), nedoplatok na zročnom výživnom titulom tvorby úspor za obdobie od\n03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 994 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 28 eur spolu s výživným\nplateným na tvorbu úspor a to na osobitný účet zriadený matkou pre tvorbu úspor s tým, že omeškanie\ns plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok IV.), uložil povinnosť otcovi\nzaplatiť tretiu splátku školského finančného príspevku na vzdelávanie (školné) na maloletého na školský\nrok 2020/2021 v sume 905 eur v školskom zariadení Cirkevná základná škola I., E. XX, XXX XX E., J.:\nXX XXX XXX k rukám matky (výrok V.), otcovi uložil povinnosť platiť mesačne 200 eur titulom školského\nfinančného príspevku na vzdelávanie (školné) na maloletého v školskom zriadení Cirkevná základná\nškola I., E. XX, XXX XX E., J.: XX XXX XXX s účinnosťou od 01.01.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci\nspolu s bežným výživným (výrok VI.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nkonania (výrok VII.).\n2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 26, § 62 ods. 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods.\n1, § 78 ods. 1. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), a tým, že skúmaním zmeny\npomerov za obdobie 5 rokov (od novembra 2016) bolo dôvodné výživné na maloletého čiastočne zvýšiť.\nUviedol, že v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine porovnal pomery rodičov i dieťaťa z obdobia, kedy\nsa naposledy určila výška výživného ( t.j. v roku 2016 pri rozvode manželstva) a aktuálne pomery, teda\n\nči došlo k zmene pomerov a v akom rozsahu. Dôvodil, že nemohol postupovať v zmysle návrhu otca\na posudzovať súčasné obdobie z obdobím v roku 2018-2019, kedy v inom konaní súd zamietol návrh\nmatky na zvýšenie výživného z dôvodu, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výšky výživného súd\nobligatórne porovnáva aktuálny stav pri rozhodovaní so stavom v čase, kedy bola reálne výška výživného\nurčená, či upravená. Hodnotil zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav rodičov, vek, potreby\ndieťaťa, školné, prihliadol na podieľanie sa dieťaťa na rovnakej životnej úrovni rodičov, že otec zmenil\nsvoj osobný stav a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, že matka svoj stav nezmenila. V čase\nrozhodovania otec prispieval na výživu 250 eur mesačne, zaplatil 2 splátky školného a mal uhradiť aj\ntretiu. Za preukázané považoval kvalitný vzťah maloletého s otcom, ktorý má u otca svoje zázemie,\npravidelne ho navštevuje, otec mu kupuje veci podľa potreby a trávia spoločne dovolenky. Matka\nuvedené nepoprela ale nesúhlasila, aby otec kupoval veci bez jej súhlasu a deklarovala, že maloletému\nnič nechýba. Na strane matky mal preukázané zvýšenie jej príjmu, keď v čase rozvodu tento bol 718,28\neur netto mesačný a poberala rodinné prídavky, jej firma D. C., H. mala výsledok hospodárenia pred\nzdanením 2.062,46 eur (mesačný príjem mal dosahovať výšku 171,87 eur). Po rozvode ostal matke\nrodinný dom, v čase rozhodovania dosahovala mesačný príjem vo výške 1.748,94 eur (77,94 + 51 +\n500 + cca 1.120 eur/1400 eur brutto vo firme mínus odvody cca 20 %/). Matka podala návrh na súd\ndňa 03.03.2021, preto súd posudzoval jej pomery od podania návrhu, keď tvrdila, že v období 4/2020\ndo 7/2020 bola nezamestnaná a výdavky hradil jej partner, ktorých výšku nedefinovala, dňa 07.09.2021\nkúpila na firmu nové osobné motorové vozidlo zn. Suzuki SX4 za kúpnu cenu 19.760 eur, ktorú spláca\npo 353,54 eur, vychádzal z ňou predložených dokladov z účtovníctva firmy za rok 2020, z ktorých\nvyplývalo, že mala evidovanú spotrebu materiálu v sume 12.458,76 eur, evidované náklady na PHM\nv sume 9.773,098 eur pri najazdenom počte 30.233 km, jej firma mala stratu 240 eur a celkové výnosy\n19.457 eur. Uviedol, že matka deklarovala mesačné výdavky domácnosti v sume 223,50 eur, pravidelné\nmesačné výdavky na obe deti v celkovej sume 4.236,29 eur, na maloletého 1.693,29 eur a na dcéru\n2.543 eur. Posudzoval matkou deklarované príjmy a výdavky a matkou tvrdenú finančnú pomoc od\njej partnera ustálil ako istý druh jej príjmu. Potenciálny príjem matky ustálil podľa ňou deklarovaných\nvýdavkov v sume 4.459,79 eur.\n3. Na strane otca mal za preukázané, že pracoval ako slobodný umelec – režisér, ktorý mal v roku 2016\npríjmy 7.172,12 eur, výdavky 3.357,87 eur, teda základ dane 5.495,99 eur, bol konateľom, spoločníkom\naj zamestnancom v spoločnosti K. H. , ktorá mala v roku 2016 výsledok hospodárenia pred zdanením\n24.111,81 eur, v roku 2015 nerozdelený zisk vo výške 263.302,12 eur. Otec v roku 2016 vlastnil byt\nna L. M. L. E. (dedičstvo), jeho firma vlastnila byt na prenájom a nebytový priestor, v ktorej mala sídlo,\nkonštatoval, že otec za roky 2015 a 2016 predložil účtovné doklady firmy. V tom čase otec nebol ženatý,\nokrem detí z manželstva nemal iné vyživovacie povinnosti, zo svojej spol. K. H. si vykazoval mesačný\nnetto príjem 259,20 eur, mal zdravotné problémy. Súd prvej inštancie zistil, že otec bol v obchodnej\nspoločnosti jediným spoločníkom a konateľom, v období od 02/2020 do 01/2021 bol podľa jeho tvrdenia\nako režisér bez práce. V roku 2020 mal ako fyzická osoba celkové príjmy 45.398,29 eur, výdavky\n23.151,48 eur a základ dane bol 22.246,81 eur, bez daňovej povinnosti. Spoločnosť K. H. mala za\nrok 2020 základ dane znížený o odpočet výdavkov v sume 70.138,30 eur, úhrn zdaniteľných príjmov\nbol 133.488,61 eur. Otec ako fyzická osoba aj ako firma K. H. majú riadne všetky nehnuteľnosti vo\nvlastníctve evidované vrátane ich prenájmu v daňových priznaniach. V roku 2020 mala obchodná\nspoločnosť otca nerozdelený zisk 339.164,99 eur, na účte mala cca 100.000 eur, v pokladni cca 4.000\neur. V roku 2019 mala obchodná spoločnosť nerozdelený zisk 290.262,21 eur. Rozdiel nerozdeleného\nzisku za roky 2019 a 2020 predstavuje po zdanení 45.480 eur. Výpočtom 45.480 eur : 12 mesiacov,\nustálil sumu 3.790 eur ako netto mesačný príjem otca zo spoločnosti, ku ktorému pripočítal jeho príjem\nfyzickej osoby 259,20 eur a dospel k záveru o mesačnom príjme otca 4.049,20 eur. Konštatoval, že\nmanželka otca je na rodičovskej dovolenke a všetky výdavky spojené s domácnosťou a vyživovacími\npovinnosťami otec znáša sám. Z vyjadrení otca mal preukázané, že mesačné výdavky na domácnosť\na bývanie mal mesačne cca 2.705,97 eur, na syna N. 569,92 eur, na svoje liečebné procedúry 300\neur mesačne, výživné na deti z prvého manželstva 500 eur, spolu mesačne 4.075,89 eur. Pritom otec\nplatil maloletému školné a kupoval veci. Zistil, že otec alebo jeho firma sú vlastníkmi, resp. s manželkou\npodieloví spoluvlastníci, prípadne manželka vlastní po zúžené BSM nehnuteľnosti, nebytový priestor\ndvojizbový apartmán so skladom a balkónom o celkovej výmere 51,39 m2 za kúpnu cenu 100.500 eur a\nnebytový priestor č. 1 - garážové stojisko za 12.900 eur, nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom,\n2 – izbový byt č. XX a garážového státia č. XX v k.ú. I., ktoré prenajímal v období od 1.7.2020 do\n30.06.2021 za nájomné 800 eur mesačne, v júni 2020 nadobudol do BSM nebytový priestor č. XX (jedna\nmiestnosť s balkónom a príslušenstvom o celkovej rozlohe 43,51 m2) v hotely O., avšak nepreukázal\n\nsvoje tvrdenie o jeho kúpe zo svadobného finančného daru, prenajímali ju za mesačné nájomné 650\neur, byt č. XXX o výmere 60 m2 a garáž, ktorý prenajíma za 750 eur, manželka otca je od februára\n2021 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v projekte „H.“ (dvojizbového bytu na XX.C., pivničnej kobky\nč. K., dvoch garážových stojísk), za ktoré zaplatila kúpnu cenu 177.608 eur, pričom manželia si pred\nkúpou predmetných nehnuteľností notárskou zápisnicou zúžili BSM. Konštatoval, že otec nepreukázal,\nže kúpna cena bola hradená z účtu manželky, a to, akým spôsobom manželka sumu nadobudla. Súd\nprvej inštancie uviedol, že aj keď sú nehnuteľnosti v H. len vo výlučnom vlastníctve manželky otca, na\núčely posudzovanej životnej úrovne otca ich hodnotil, akoby patrili do BSM. Na strane maloletého zistil,\nže tento bol v čase rozhodovania žiakom 7. ročníka súkromnej školy, mal zdravotné problémy, zvýšili sa\njeho výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, vzdelávanie, voľnočasové a športové (judo) aktivity, ktoré ako\nobjektívne ustálil na 715 eur mesačne. Uviedol, že sa osobitne zaoberal školským poplatkom, ktorý otec\ndobrovoľne platí nad rámec výživného a keďže mu počas konania vznikol nedoplatok a otec deklaroval\nochotu ho uhradiť, uložil mu povinnosť ho uhradiť a na základe tohto nedoplatku ho zaviazal platiť na\nmaloletého školné k rukám matky 200 eur mesačne tak, že školné v priemere 2.260 eur rozdelil na\n12 mesiacov s výslednou mesačnou sumou 188,33 eur, ku ktorej pripočítal prípadné mesačné školské\npoplatky.\n4. Vychádzal zo zaužívanej zákonnej premisy, že obaja rodičia sú povinní sa rovnako podieľať na\nstarostlivosti a výdavkoch dieťaťa a vzhľadom na zistené pomery rodičov si ustálil pomer starostlivosti\nrodičov 500 eur ku 215 eur, na základe čoho dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného na\nsumu 500 eur s účinnosťou od 03.03.2021 (podanie návrhu). Akceptoval aj otcovu potrebu mať finančné\nprostriedky na spoločné trávenie času s maloletým. Vzhľadom na preukázané majetkové pomery oboch\nrodičov a určenú výšku výživného dospel k záveru o dôvodnosti aplikovať § 63 ods. 3 Zákona o\nrodine, v zmysle ktorého časť zo zvýšeného výživného, v sume 100 eur, kvalifikoval ako tvorbu úspor\npre maloletého a zvyšnú časť ponechal ako bežné výživné. Vyčíslil zročné výživné bežné a určené na\ntvorbu úspor za posudzované obdobie a o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).\n5. Proti rozsudku podala odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) zák. č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) vo výrokoch I., III. a IV., navrhujúc ho zrušiť a vrátiť na nové\nkonanie, alternatívne zmeniť a výživné zvýšiť na 1.000 eur mesačne a to tak, že bežné výživné bude v\nsume 500 eur a 500 eur mesačne na tvorbu úspor, nedoplatok na zročnom bežnom výživnom a výživnom\ntitulom tvorby úspor bude otec oprávnený zaplatiť v splátkach počínajúc právoplatnosťou rozsudku.\nPoukázala na zmenu pomerov vzhľadom na časové obdobie a aj vek maloletého a mala za to, že súd\nsa nedostatočne vysporiadal s odôvodnenými výdavkami na maloletého. Poukázala na zmenu pomerov\notca, navýšenie príjmov, najmä navýšenie obchodného podielu v jeho spol. K. H. XX, pričom podielu na\nzákladnom imaní spoločnosti zodpovedá aj podiel na jej zisku (kým v r. 2016 mal otec podiel na zisku\nspoločnosti 3.400 eur, v r. 2019 má právo na celú sumu cca 49.000 eur, pričom spoločnosť K. H. mala v r.\n2020 nerozdelený zisk 330.164,99 eur). Zároveň poukázala aj na zmenu v majetkových pomeroch otca\nkúpou nehnuteľností, a že otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, čo odôvodňuje jeho\nprispievanie na výživu maloletého vo zvýšenej miere. Uviedla, že životná úroveň otca sa každým rokom\nzvyšuje a maloletý ma právo sa na nej podieľať. Uviedla, že preukázala zvýšené výdavky na maloletého\n(lieky, kozmetika) aj napriek tomu, že ich nezdokladovala, keď nebola oboznámená s tým, aby odkladala\nbločky. Aj keby odkladala doklady o kúpe potravín, potrieb pre maloletého viedlo by to len k tomu, že\no rok by podala ďalší návrh na zvýšenie výživného. Nerozumela prečo by malo byť maloletému priznané\nbežné výživné len vo výške 400 eur mesačne a 100 eur na tvorbu úspor, keďže je prirodzené, že s\nvekom maloletého stúpajú jeho výdavky. Uviedla, že preukázala zdravotné problémy maloletého, čakajú\nho rehabilitácie (33 eur), má odporúčaný zubný strojček v odhade. Uviedla, že dovolenky a lyžovačky\nna ktoré otec poukazuje, nie sú jeho nevyhnutným výdavkom. Mala zato, že možnosti a schopnosti otca\nmu umožňujú maloletému uhrádzať niečo navyše, okrem len nevyhnutných a potrebných výdavkov.\n6. Proti rozsudku vo výroku I., III., IV. a VI. podal podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a podľa\n§ 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že výživné na\nmaloletého bude zvýšené zo sumy 250 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od 03.03.2021 a to\ntak, že bežné výživné v sume 300 eur zaplatí k rukám matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor na\nosobitný účet zriadený matkou, nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 03.03.2021\ndo 31.12.2021 sa neurčuje, nedoplatok na zročnom výživnom titulom tvorby úspor za obdobie od\n03.03.2021 do 31.12.2021 v sume 497 eur bude splácať v splátkach po 28 eur, vo výroku VI. mení\n\ntak, že je povinný platiť na maloletého mesačne 200 eur titulom školského finančného príspevku na\nvzdelávanie (školné) na školský rok 2022/2023 v školskom zariadení Cirkevná základná škola I., E. XX,\nXXX XX E., od 01.01.2022 k rukám matky spolu s bežným výživným, maximálne však do naplnenia výšky\nškolského finančného príspevku na vzdelávanie určeného záväzným rozhodnutím školy na školský\nrok 2022/2023. Namietal ustálenie výdavkov maloletého za judo (matka nepredložila žiaden doklad\no jeho výške a akým spôsobom sa zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu), pomerného nákladu\nna bývanie v domácnosti matky v ktorej žije aj jej partner, za oblečenie a obuv vo výške 150 eur,\nktoré maloletému zabezpečuje nad rámec výživného, výdavku na kozmetiku 101,50 eur, ktorý nebol\npreukázaný. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku o posudzovaní zmeny pomerov, keď súd vykonal\nporovnanie oproti stavu z r. 2016 a neprevzal skutkové zistenia o pomeroch z posledného rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V č. k. 20P/106/2018-278 z 16.05.2019, potvrdeného rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 11CoP/315/2019-396 z 24.11.2020, pričom mal vychádzať z porovnania zistení\nmedzi obdobiami r. 2019 a r. 2021. Uviedol, že od posledného konania o zvýšenie výživného nadobudol\nako fyzická osoba spoločne s jeho manželkou do BSM len jednu nehnuteľnosť – nebytový priestor v hoteli\nO. evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. C.. Od uvedeného obdobia nenadobudol do podielového alebo\nbezpodielového spoluvlastníctva žiadnu ďalšiu nehnuteľnosť, rovnako spoločnosť K., H.. Za nesprávnu\núvahu súdu prvej inštancie považoval hodnotenie majetku jeho manželky v projekte H., ktoré nie sú\npredmetom BSM. Rovnako za nesprávne považoval pri posudzovaní životnej úrovne špecifikovanie\nsúdom, že spol. K., H. nadobudla do svojho vlastníctva osobné motorové vozidlo VW Touareg, keď z\ndôkazov vyplýva bezhotovostná úhrada za toto vozidlo. Namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní\npomeru vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému nezohľadnil existenciu vyššieho potenciálneho\nmesačného príjmu matky, vrátane zisteného sporného hospodárenia matky v jej spoločnosti. Súd na\njednej strane vyhodnotil, že on bude platiť na maloletého mesačne 400 eur a matka 315 eur, následne\nvšak tiež uviedol pomer 500 eur : 215 eur. Nie je preto jednoznačné, akým myšlienkovým postupom sa\nsúd prvej inštancie pri určovaní pomeru rodičov na úhrade nákladov maloletého spravoval a prečo tiež\nv pomere opomenul zohľadniť, že bude platiť maloletému školné. Takto ustálený pomer je vzhľadom na\nvyšší potenciálny mesačný príjem matky, jej sporné hospodárenie v spoločnosti, ako aj to, že on má\nďalšie 2 vyživovacie povinnosti, neprimeraný. V prípade výroku III. rozsudku považoval za nesprávne,\nže súd pri určovaní sumy zročného bežného výživného nezohľadnil jeho pravidelný podiel na úhrade\npotrieb maloletého, keď sa o maloletého osobne stará, nakupuje mu oblečenie aj obuv (preukázaná\nsuma na oblečenie 413,54 eur, obuv 84,20 eur). Výrok VI. rozsudku považoval za nesprávny a neurčitý,\nkeď súd určil výšku školného v sume 200 eur mesačne bez toho, aby sa opieral o objektívny dôkaz.\nVýška školského finančného príspevku v šk.r. 2022/2023 v ZŠ I. nie je doteraz známa a je možné\npredpokladať, že bude rozdielna, než na ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal, zároveň súd neohraničil\ntrvanie tejto povinnosti. Maloletý je v šk.r. 2021/2022 žiakom 7. ročníka a jeho povinná školská dochádza\nskončí ukončením 8. ročníka (t.j. v šk.r. 2022/2023). Maloletý má mať v zmysle odôvodnenia rozsudku\nuhradené školné za šk. r. 2022/2023 v celosti k 12/2022, avšak, titulom výroku VI. rozsudku (bez jasného\nohraničenia trvania povinnosti) by bol zaviazaný uhrádzať školné na ZŠ I. aj následne, hoci už na to\npre účely ďalšieho šk.r. 2023/2024 nebude existovať spravodlivý dôvod. Jeho povinnosť v súvislosti s\núhradou školného v ďalšom školskom roku 2022/2023 mala byť teda jasne vymedzená. V konaní bolo\npreukázané, že sa pravidelne podieľa na potrebách maloletého, trávi s ním niekoľko dní v mesiaci, aj\nvo svojej domácnosti, kde má maloletý svoju vlastnú izbu a potreby, berie ho na výlety a dovolenky,\nzabezpečuje mu jeho záujmy, čo súd nezohľadňoval. Vzhľadom na vyššie potenciálne príjmy matky ako\naj všetky okolnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní mal za to, že zvýšenie výživného na ním navrhovanú\nsumu je postačujúce.\n7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej partner je dlhodobo odcestovaný, že otec kupuje\nmaloletému ošatenie iba ako darčeky k sviatkom, a tieto otec napokon ani nepreukázal. K námietke\notca o nákladoch na kozmetiku maloletého uviedla, že ňou zvolené prípravky maloletému pomáhajú,\npoukazujúc na lekársku správu B. G. B. (kožnej lekárky maloletého). Ak aj nepredložila žiaden doklad\no judo sústredení z roku 2021 uviedla, že otec sa nezúčastňoval na žiadnych súťažiach a na tieto\nneprispieval. Poukázala na potvrdenie predsedu Judo clubu zo dňa 18.07.2021, o členskom poplatku 35\neur a turnaji v Pezinku v 06/2021. Nesúhlasila s tvrdeniami otca vo veci školy a uviedla, že maloletý bude\nnavštevovať súkromnú základnú školu aj naďalej, pričom vyčíslenie školného zasiela škola. Maloletý\nvyjadril ambíciu študovať na bilingválnom gymnáziu P. H.. N., ide o súkromnú školu s úhradou školného.\nV prípade ak by súd vyhovel návrhu otca a zaviazal ho platiť školné len v roku 2022/2023, musela by\npodať nový návrh na zvýšenie výživného.\n\n8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zopakoval, že matka nepreukázala svoje tvrdenia, zvýšené\nvýdavky na maloletého a nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, ktoré mal súd porovnávať\ns obdobím roka 2019 a nie roka 2016. Bol názoru, že súd správne neposudzoval potreby maloletého\nna základe pokladničných dokladov ale na preukázaní relevantných dôvodov súvisiacich s osobnými,\nzdravotnými a inými odôvodnenými potrebami, pričom matka nepreukázala existenciu tvrdených\nnákladov maloletého a ani, že by maloletému niečo chýbalo. Potreby maloletého nie sú ohrozené,\nmedzi ním a maloletým nedochádza k rozdielu v životnom štandarde, zúčastňuje sa na potrebách\nmaloletého nad rámec, aktívne s ním udržiava kontakt a trávil s ním čas (spoločné výlety, dovolenky,\nšportové a záujmové aktivity), nakupuje mu ošatenie, elektroniku a iné potreby, zároveň maloletý\nzotrváva v jeho domácnosti. Bol názoru, že matkou navrhnutá výška výživného popiera účasť matky\nna výžive maloletého. Dôvodil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/106/2018-278 z\n16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/315/2019-396 z 24.11.2020,\notázka zmeny pomerov v porovnaní s r. 2016 už bola zodpovedaná. Uviedol, že skutočnosť, že\nv roku 2016 došlo k rozdeleniu jeho pôvodného obchodného podielu v spoločnosti K. H. a neskôr\nk opätovnej kúpe 100% podielu, bolo výlučne vecou rodinných komerčných rozhodnutí a postupov,\nktoré nemali nič spoločné s jeho majetkovou situáciou. Aj napriek tomu, že je výlučným spoločníkom,\nnedochádza k zvýšeniu jeho príjmov, síce sa zvýšila majetková účasť v spoločnosti, ale zisk spoločnosti\nostal v podobe nerozdeleného zisku, teda nebol vyplatený. Uviedol, že nerozdelený zisk nemožno\nautomaticky považovať a prezumovať ho ako reálny príjem. Nielen, že nemá povinnosť vyplácať\nsi podiel na zisku spoločnosti, ale v prípade, ak je spoločnosť v kríze alebo potrebuje finančné\nprostriedky pre jej ďalšie potreby, si zisk ani vyplatiť nemôže. Peniaze potrebuje na krytie nákladov\nspojených s každodennou činnosťou spoločnosti, predovšetkým na ďalšiu producentskú činnosť.\nK matkou označeným nehnuteľnostiam, ktoré preukazujú zmenu pomerov uviedol, že boli predmetom\nposudzovania v čase posledného konania, prípadne boli nadobudnuté z finančných darov zo svadby,\nalebo získané spoločnosťou, a preto nie sú významné na posúdenie pomerov vo vzťahu ku konaniu.\n9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v odvolaní neuplatňoval dary pre maloletého ale\npoukázal na náklad, ktorý vynaložil na zabezpečenie bežných potrieb maloletého. Uviedol, že maloletý\nv školskom roku 2022/2023 bol v poslednom ročníku a výrok rozhodnutia znie na školné na ZŠ I., teda\nmaloletý nebude navštevovať túto školu ale strednú školu a do úvahy nepripadajú len súkromné. Uviedol,\nže akékoľvek požiadavky uhradil, ako napr. lyžiarsky výcvik. Záverom uviedol, že matkou požadované\nvýživné na tvorbu úspor v sume 500 eur nie je odôvodnené a ani účelné voči najlepšiemu záujmu\nmaloletého.\n10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky a otca proti rozsudku bolo podané včas, preskúmal\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 66, § 65 CMP),\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa\nprocesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods.\n2 CSP).\n12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n14. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súdne\nsprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\n\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n15. Podľa § 398 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť\nkonanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,\npričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto\nustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či\nčiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu\nmedzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo\nskutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné\nzistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a\npovinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti\nslužby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).\nÚčelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a\nneprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,\nktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti\npostupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.\n18. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo\nvydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd\nskúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní\n(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu\nv občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada\nkonania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré\nprávo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n19. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je\njedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd\nako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §\n220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie\nvadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu\nje nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,\nnepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom\npoznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak\npovedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie\nsúčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.\nmusí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na\nstrane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu\nv rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.\n\n22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci.\n23. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,\nsa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie\nskutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy\na aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako\nnavrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého by mohol\nustáliť kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť zákonné\npredpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods.\n1 Zákona o rodine.\n24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom rozsiahlo uviedol\nobsah návrhu matky doručenom súdu dňa 03.03.2021, ako sa k predmetu konania vyjadrili obaja\nrodičia, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník, označil vykonané dôkazy, citoval právne predpisy\nvzťahujúce sa na posudzovaný prípad. Zmenu pomerov porovnával za obdobie od určenia výživného\nna maloletého na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/267/2015-74, zo\ndňa 27.10.2016 (ktorým bolo manželstvo rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou bol maloletý\nzverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu 250 eur mesačne),\nku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného. V rozhodnutí uviedol dokazovaním zistené\nskutkové zistenia týkajúce sa majetkových zárobkových možností a schopností rodičov, ich rodinných\npomerov a ich jednotlivých nákladov. Konštatoval, že maloletý navštevuje 7. ročník súkromnej základnej\nškoly, jeho zdravotný stav ani športová mimoškolská činnosť sa nezmenili a jeho náklady ustálil vo\nvýške 715 eur mesačne. V konaní o zvýšenie výživného na maloletého uložil otcovi osobitným výrokom\npovinnosť zaplatiť tretiu splátku školného na maloletého na školský rok 2020/2021 v sume 905 eur\nv školskom zariadení Cirkevná základná škola I., k rukám matky (výrok V.), a povinnosť platiť mesačne\n200 eur titulom školného na maloletého v školskom zriadení Cirkevná základná škola I., s účinnosťou od\n01.01.2022 k rukám matky (výrok VI.). Potencionálny príjem matky ustálil v sume 4.459,79 eur a u otca\n4.075,89 eur, ktorý odvodil od výšky nimi deklarovaných ich osobných mesačných výdavkov. Vzhľadom\nna zistené pomery rodičov a výšku celkových mesačných nákladov maloletého ustálil (ako uviedol)\npomer starostlivosti rodičov 500 eur ku 215 eur, na základe čoho dospel k záveru, že je dôvod na\nzvýšenie výživného na sumu 500 eur od 03.03.2021, pričom za opodstatnené považoval aplikovať § 63\nods. 3 Zákona o rodine a z určeného zvýšeného výživného sumu 100 eur kvalifikoval ako tvorbu úspor\nna osobitný účet maloletého zriadený matkou (ktorej túto povinnosť uložil).\n25. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná\nprávna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na\nrovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu\nsvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona\no rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti\na rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,\nzdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z\nhľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania\npríjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,\nktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom\nodbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú\nkomplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové\npomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny\npreukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí\nvýživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak\nje to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo\nnehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia\npovinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných\npapierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné\nšportové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné\nnáklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené\nmajetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej\nvyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť\n\naj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového\nprospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.\nObligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona\no rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže\nnebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa\", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na\nroveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa\nv rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.\nNajvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť\nnajnáročnejšia.\n26. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.\n1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta\ndruhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,\nsú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,\nspôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,\nvýšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto\nokolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a\nschopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú\nobvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú\nreálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré\nnie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej\na duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v\nspoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové\npomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu\núspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).\n27. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného\n(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle\n§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie\nopodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za\nzmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,\nči už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene\nvýživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak\ni nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní\nzmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu\nvýšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za\nktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,\nktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene\nvýživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia\no výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.\n28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné\npotvrdiť ani zmeniť a je dôvodné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom\nv súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, konajúci súd vyhodnocoval zmenu zárobkových a majetkových\npomerov oboch rodičov, rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletého a ako tieto porovnal\nso stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o určení výživného a s akým záverom.\nSúd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom\nrodičov a ustáleniu odôvodnených nákladov na maloletého nevykonal kvalifikovanú zmenu pomerov,\nv dôsledku čoho nie je možné odvolacie námietky matky a otca vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom\na ich právnemu posúdeniu ani dôsledne a riadne vyhodnotiť. Prisvedčuje námietke otca o nesprávnom\npostupe a právnom závere súdu prvej inštancie, ktorý bol podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine povinný\nporovnávať kvalifikovanú zmenu pomerov v zmysle zákonných kritérií určovania výživného na maloleté\ndieťa za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava\nV č.k. 20P/106/2018-278 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n11CoP/315/2019 zo dňa 24.11.2020. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu\nvýšky výživného súd obligatórne porovnáva aktuálny stav pri rozhodovaní (resp. skúma zmenu pomerov\nv čase podania návrhu a následne počas celého svojho konania až do svojho rozhodnutia) so stavom\n\nv čase posledného rozhodnutia o výživnom, pritom je bez právneho významu, či posledným rozhodnutím\nbolo výživné určené, alebo rozhodnuté o tom, že návrh na zvýšenie alebo na zníženie výživného bol\nzamietnutý.\n29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení bežného výživného na maloletého\nod podania návrhu matky zo sumy 250 eur na sumu 500 eur mesačne, z ktorej 100 eur určil na\ntvorbu úspor od podania návrhu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva\nakým spôsobom vyhodnotil zmenu pomerov pre uplatnenie určenia výživného na úspory podľa § 63\nods. 3 Zákona o rodine (v zmysle ktorého je potrebné pre takto určené výživné hodnotiť majetkové\npomery povinného rodiča), keď iba dôvodil, že na základe jeho záverov hodnotenia vykonaného\ndokazovania je dôvodné otcov podiel na nákladoch maloletého, ustálených v sume 715 eur určiť vo\nvýške 500 eur a z poukazom na majetkové pomery otca je dôvodné aj výživné na úspory. Z rozhodnutia\nnevyplýva, ako zohľadnil výšku ustáleného potencionálneho príjmu rodičov (ktorý v danom prípade na\nstrane matky považoval za vyšší ako je príjem otca). Nie je zrejmé, ako vyhodnocoval mieru osobnej\nstarostlivosti o maloletého u každého z rodičov, plnenie si vyživovacej povinnosti otca aj nad rámec\nvýživného (ktorého rozsah ustálil len v rámci hodnotenia výšky jednotlivých nákladov na maloletého,\nkonkrétne na oblečenie). Nie je zrejmé ako vyhodnotil návrh otca na započítanie do celkovej výšky\nzročného výživného jeho plnenia v prospech maloletého nad rámec výživného. Za absolútny nesprávny\nzáver súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného je určenie povinnosti otcovi zaplatiť\nk rukám matky dlžné na školnom v školskom roku 2020/2021 (v sume 905 eur) a titulom školného\nplatiť k rukám matky mesačne 200 eur od 01.01.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia teda nie je zrejmé,\nako súd prvej inštancie hodnotil zmenu pomerov na strane maloletého v posudzovanom období, keď\nriadne neustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletého, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých\npravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne\nurčiteľné. Tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná\nstarostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov\ndovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať\nvo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným\nporovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu), na základe čoho potom\nhodnotí mieru participácie každého z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových\npomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.).\nPokiaľ v posudzovanej veci súd prvej inštancie zvýšil výživné tak, že určil otcovi povinnosť platiť\nmaloletému školné k rukám matky, jeho závery nie sú udržateľné. Odvolací súd sa bližšie nebude\nzaoberať nesprávnosťou úvahy súdu prvej inštancie, ktorou dospel k určeniu povinnosti otcovi platiť\nškolné práve vo výške 200 eur mesačne (ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezodpovedalo\nani výške školného), rovnako ak aj vecnej nesprávnosti výroku VI. a v tomto smere prisvedčuje odvolacej\nargumentácii otca. V zásade platí, že náklady maloletého dieťaťa spojené so štúdiom (pri posúdení\notázky ich dôvodnosti), je potrebné zahrnúť do celkových nákladov dieťa a zohľadniť pri určení výšky\nvýživného. V danom prípade navyše ako vyplýva z obsahu spisu, otec tieto náklady (školné maloletého)\nznášal dobrovoľne nad rámec výživného, preto bolo dôvodné posúdiť, či je na takomto plnení medzi\nrodičmi zhoda aj v budúcnosti, a podľa zistenia skutočného stavu veci v čase rozhodnutia, tento náklad\nzahrnúť alebo nezahrnúť do celkových nákladov maloletého a tieto ako jedno z kritérií premietnuť do\ncelkovej výšky výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona\no rodine, avšak správne neustálil existenciu zmeny pomerov ako zákonného kritéria, z ktorého je\npovinný pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzať. Preukazované skutočnosti pre určovanie\nvýživného (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78\nods. 1 Zákona o rodine) neporovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase\nposledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/106/2018- 278\nzo dňa 16.05.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn 11CoP/315/2019-396 zo\ndňa 24.11.2020. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie hodnotil majetkové pomery\nrodičov, prípadne ich zmenu (nárast). Nie je zrejmé z akých dôvodov ustálil potencionálny príjem rodičov\nna základe nimi udávaných osobných výdavkov, keď u oboch bol povinný vychádzať z hodnotenia\ndokladov preukazujúcich ich príjem z podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ako uviedol, matka nepreukázala\npríjem z jej podnikateľskej činnosti a účtovné doklady za rok 2020, nepostačovalo príjem matky, jej\nmožnosti a schopnosti zisťovať prostredníctvom internetovej stránky Q.. Z obsahu spisu tiež nevyplýva\nv akej výške poberá matka prídavky na maloletého a akým spôsobom bola táto okolnosť zohľadnená pri\nrozhodovaní. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné\npotreby, ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátky\n\nhypotéky, iné dôvodné náklady a pod.). Napokon je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť absenciu\nodôvodnenia rozsudku ktorým bez návrhu povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach a tiež aj\nabsenciu výroku o zmene pôvodného rozhodnutia súdu o výške výživného.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pomery existujúce\nna strane oboch rodičov a maloletého v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase\naktuálneho rozhodovania dôsledne a správne neposudzoval a preto nemožno ustáliť, že ním v tomto\nsmere prijaté skutkové závery, zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.\n31. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v\n§ 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej\ninštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolací súd napadnutý\nrozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust.\n§ 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\n32. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené pochybenia, na základe\nkvalifikovaného dokazovania vyhodnotí a zdôvodní zmenu pomerov v zmysle uplatneného návrhu matky\na to za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého ku dňu svojho nového\nrozhodnutia. Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov za\ncelé posudzované obdobie, ktoré plynú z ich podnikateľskej činnosti, za týmto účelom bude žiadať oboch\no predloženie relevantných listinných dôkazov v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Zhodnotí majetkové\npomery rodičov, ich zmenu a vplyv na výšku výživného, ako aj dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných\nmesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného.\nVyhodnotí a ustáli výšku celkových priemerných mesačných nákladov na maloletého za posudzované\nobdobie (uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré\nz nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo), ako aj rozsah osobnej starostlivosti\no maloletého zo strany každého z rodičov. Pokiaľ bude dôvodné zohľadňovať otcom poskytované vecné\nalebo finančné plnenia v prospech maloletého nad rámec výživného, tieto bude potrebné špecifikovať,\naby bolo zrejmé, či je ich možné považovať za plnenia ktoré je dôvodné zohľadniť pri rozhodnutí\no zvýšení výživného. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na\nzáklade vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204\nCSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie\nsa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami\nrozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP.\nV rozsudku uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a\nakými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu matky, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo\nvzťahu k zvýšeniu výživného na maloletého, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní\ns pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, majetkových a finančných\npomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a ich\nvýšky, pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo\nvyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.\n33. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania\na v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "68P/59/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "6173f307-5ffa-41cb-b326-136e8135c7a3:b0b49078-834a-4089-8fd8-8a8738929c98", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/315/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/315/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6173f307-5ffa-41cb-b326-136e8135c7a3:b0b49078-834a-4089-8fd8-8a8738929c98"}], "citovane_v": []}