{"guid": "ac545a88-4ec9-46cc-bb56-c094c5fbaf00:375fdff8-6171-494d-8bca-307e2e6a4fc2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2", "spisova_znacka": "14CoP/78/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/78/2024 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2024, sp. zn. 14CoP/78/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2", "identifikacne_cislo": "2123201837", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Bundzel", "sudca_id": 11, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-bundzel-11", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/375fdff8-6171-494d-8bca-307e2e6a4fc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n14CoP/78/2024\n2123201837\n28. 11. 2024\nJUDr. Ľubomír Bundzel\nECLI:SK:KSTT:2024:2123201837.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr.\nRóberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matky - C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale\nbytom F. G. H. XXXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01\nStará Ľubovňa, otca - J. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, B. L. M., právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Roman Škerlík, advokát, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves,\nv konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca\nproti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/17/2023-130 zo dňa 30.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\np o t v r d z u j e.\nII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/17/2023-130 zo dňa 30.10.2023 súd prvej inštancie výrokom I.\nnávrh matky na zvýšenie výživného zastavil, výrokom II. návrh otca na zníženie výživného zamietol a\nvýrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 24 ods. 1, § 26,\n§ 28 ods. 1 písm. a/, b/. c/, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78\nods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákona\no rodine“), § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku\n(ďalej ako „Civilný mimosporový poriadok“), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“).\n3. Súd prvej inštancie sa v konaní a pri rozhodovaní zameral najmä, nie však výlučne, na otcom\nuvádzanú zmenu pomerov na jeho strane. Ďalšie otcom uvádzané argumenty, čo by podporné,\nvyhodnocoval už predtým aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24CoP/175/2021,\npričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o znížení výživného prihliadal aj na závery vyslovené v\ncitovanom konaní, nakoľko v konaní o zníženie (alebo zvýšenie) výživného súd všeobecne porovnáva\nstav predchádzajúci so stavom súčasným v čase rozhodovania súdu. Zisťoval, či došlo k zásadnej\nzmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej\ninštancie za nepochybne preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci určenia výživného na\nmaloletého rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktorým\n\nbola stanovená povinnosť otca platiť výživné na maloletého vo výške 120 eur, nedošlo k zásadnej zmene\npomerov na strane povinného z výživného a nie je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.\n4. K uvádzaným zmenám v pomeroch na strane otca od poslednej úpravy výživného súd prvej inštancie\nuviedol, že tieto zmeny nepovažoval za vážne a zásadné v tom zmysle, že by boli schopné privodiť\nzmenu rozhodnutia o poslednej úprave výživného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu\npovinného na zníženie výživného k maloletému vychádzal z možností, schopností a majetkových\npomerov otca, keď otec síce preukázal svoj príjem, avšak súd pri určovaní výživného musel vychádzať\nz potencionality. Súd na základe potencionality príjmu otca ustálil príjem otca na úrovni minimálnej mzdy,\nktorá za rok 2022 predstavovala sumu 646 eur.\n5. K nariadenému asistovanému styku ako skutočnosti spôsobujúcej zmenu pomerov uviedol súd prvej\ninštancie, že rešpektoval už stanovený a upravený styk otca s maloletým rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.06.2020. Krajský súd ustanovil stretávanie otca s\nmaloletým v párnom týždni. Z činnosti súdu je známe, že otec za maloletým synom v párne týždne\ndochádza, súd tak aj asistovaný styk stanovil na párny týždeň, aby minimalizoval výdavky otca na\ncestovné za maloletým do I.. Iné výdavky spojené s asistovaným stykom a teda aj so zmenou pomerov na\nstrane otca maloletého otec neuvádzal. Súd preto túto zmenu nepovažoval za podstatnú, keďže otec v\npárnom týždni beztak do I. za maloletým dochádzal a dochádza. Pokiaľ ide o zvýšený prídavok na dieťa,\ntento je podľa súdu prvej inštancie štátnou dávkou, ktorá patrí dieťaťu, a má z časti pokryť výdavky na\nmaloletého. Nenahrádza však vyživovaciu povinnosť rodiča, preto ani jeho zvýšenie nemožno považovať\nza zmenu pomerov účastníkov konania. Ohľadom daňového bonusu súd prvej inštancie uviedol, že\nmatka v súčasnosti daňový bonus nepoberá. Takisto nemohol súd prvej inštancie ako relevantný dôvod\npre zmenu pomerov brať do úvahy pôžičku, ktorá má byť splatná až v roku 2032, ani tvrdenia otca o tom,\nže sám má minimálne náklady a s ich platením mu pomáhajú aj rodinní príslušníci.\n6. Súd prvej inštancie posudzoval aj zmenu pomerov na strane maloletého. Uviedol, že zníženie\nvýživného, ak na to nie je relevantný dôvod, nie je v záujme maloletého. Ďalej skúmal matkou uvádzané\nmesačné náklady na maloletého, ktoré otec nijako nespochybňoval. Tieto súd prvej inštancie považoval\nza primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa. U maloletého od poslednej úpravy výživného\nnenastali také skutočnosti, ktoré by umožňovali znížiť výživné. Naopak, maloletý rastie a športuje, čo\nmá za následok ďalšie narastanie výdavkov.\n7. Súd prvej inštancie nevyhovel navrhovateľovi a nepripojil spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.\nzn. 4P/126/2020, nakoľko už k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení si nechal pripojiť rozhodnutie\nKrajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktoré bolo odvolacím\nrozhodnutím v odvolacom konaní voči konaniu sp. zn. 4P/126/2020.\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výrokom II. a III., teda o zamietnutí\njeho návrhu na zníženie výživného a rozhodnutiu o trovách konania, pričom dôvodil, že súd prvej\ninštancie nesprávne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), súd na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a\nvec nesprávne právne posúdil (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmeniť tak, aby sa výživné na maloletého A. znížilo zo 120 eur na 70 eur mesačne.\n9. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie pri argumentácii potencionalitou otcových príjmov\nnedostatočne zistil, či existujú voľné pracovné miesta, kde by sa otec mohol zamestnať s prihliadnutím\nna zdravotné obmedzenie otca. Rovnako otec poukázal na svoje zdravotné znevýhodnenie, ktoré podľa\njeho názoru nevzal súd prvej inštancie do úvahy. Rozhodnutie súdu je podľa otca založené len na\ndomnienke sudcu o existencii voľných pracovných miest bez riadneho preukázania danej skutočnosti.\n10.\nK načasovaniu asistovaného styku sa otec vyjadril tak, že s názorom súdu prvej inštancie\nnesúhlasí, nakoľko asistovaný styk (v CDR Trnava) prebieha v piatok od 14.00 hod do 15,30 hod., avšak\nsúd ustanovil stretávanie otca s maloletým v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. Otec nebýva v I. a ani\nv blízkom okolí, nemá tam žiadnych známych, príbuzných u ktorých by mohol prespávať. Prakticky to\nznamená, že otec každý piatok v párnom týždni dochádza z obce M. do I. za účelom asistovaného styku\ns maloletým A. v CDR Trnava. Následne toho istého dňa (piatok) sa otec vráti domov a nasledujúci deň\n(sobota) otec opakovane cestuje do I. za účelom styku s maloletým A. tak, ako bol súdom ustanovený.\n\nTýmto cestovaním otcovi vznikajú zvýšené náklady. Navyše otec poznamenal, že hoci otec v sobotu\nriadne pricestuje do I., matka otcovi maloletého A. neodovzdá, otcovi bráni v styku s maloletým synom\na otec sa v súčasnosti domáha výkonu súdneho rozhodnutia. Otec poznamenáva, že jedna cesta z\nmiesta bydliska otca do I. trvá približne 5 hodín. Celkovo tak otec len cestovaním do I. v piatok a následne\nsobotu strávi cca. 20 hodín vo vlaku.\n11.\nOtec sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti rodinného prídavku a daňového\nbonusu. Otec má za to, že i keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia\na vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo\ninštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich\ndoplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pri určovaní\nvýšky výživného na maloleté dieťa musí preto podľa otca prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby\nmaloletého hradené z takýchto zdrojov (otec uviedol na podporu svojich tvrdení uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).\n12. Rovnako otec namietal, že závery súdu prvej inštancie, že pôžička splatná až v roku 2032 nemôže\nbyť braná do úvahy ako dôvod pre zmenu pomerov na strane otca. Naopak, podľa otca predložená\nzmluva o pôžičke potvrdzuje, že nie je v možnostiach otca hradiť súdom stanovené výživné, otec sa musí\nzadlžovať a súdom určená výška výživného v sume 120 eur mesačne nie je pre otca udržateľná. Je preto\nbez právneho významu splatnosť pôžičky. Súd prvej inštancie sa podľa otca nevysporiadal s existenciou\nexekučného konania, vedeného voči otcovi na vymoženie dlžného výživného, a to napriek tomu,\nže existencia daného exekučného konania potvrdzuje, že súdom určená výška výživného presahuje\nmožnosti otca. Otec ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval vlastníctvom\nbytu, resp. možnosťou jeho užívania, tento byt doposiaľ nie je zapísaný na liste vlastníctva a otec súdu\npredložil potvrdenie príslušného okresného úradu o tom, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Súd prvej\ninštancie pritom v bode 42 rozsudku konštatuje, že sa jedná o nevysporiadaný majetok, pričom otec\nnemôže užívať majetok, ktorý nie je vysporiadaný.\n13. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého A., otec tvrdí, že nastala a v konaní bola reálne\npreukázaná len jediná zmena pomerov, a síce zmena výšky prídavku na dieťa. Od poslednej úpravy\nvýšky výživného na maloletého A. uplynul len približne jeden rok, za takéto obdobie nedošlo k žiadnej\npodstatnej zmene pomerov na strane maloletého, rastu, zmene vzdelávacích potrieb, zmene záujmov\na podobne, ktoré by odôvodňovali nárast výdavkov v dôsledku zmeny veku dieťaťa. Zmena výdavkov\nna maloleté dieťa ani nebola zo strany matky preukázaná. Otec poukázal na rozpor medzi tvrdením\nsúdu na pojednávaní, kedy mal súd uviesť, že výdavky na maloletého sú reálne v nižšej sume, ako ich\nmatka predložila.\n14.\nK odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil.\n15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa\nstotožňuje, považuje ho za správne a s jeho odôvodnením súhlasí. Podľa matky sa súd prvej inštancie\nnáležite vysporiadal so zdravotným znevýhodnením otca, keď poukázal na odborný posudok o invalidite\na tento dokument nevylučuje, aby otec vykonával fyzicky menej náročnú prácu. Súd prvej inštancie\ntiež poukázal na to, že otec sa mohol podrobiť rekvalifikácii, čo však neurobil. Matka tiež tvrdí, že\nod predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného sa nezmenili pomery na strane otca, naopak,\nzvýšili sa výdavky na maloletého. Dovolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol potvrdený rozsudok o určení\nvýživného na sumu 120 eur, bolo odmietnuté a bolo konštatované, že pri vyhodnotení určenia výšky\nvýživného nebol zistený žiaden rozpor v úvahe odvolacieho súdu. Matka uviedla, že nepopiera svoje\npresťahovanie s dieťaťom do I., avšak toto považuje za konanie, na ktoré nepotrebuje súhlas bývalého\nmanžela. Matka sa k nehnuteľnostiam otca vyjadrila v tom zmysle, že byt si nedal skolaudovať zámerne,\nza účelom, aby nebol evidovaný ako jeho vlastníctvo.\n16.\nVyjadril sa otec aj kolízny opatrovník, obaja v tom zmysle, že sa po preštudovaní vyjadrení\nostatných účastníkov konania, pridŕžajú svojich predchádzajúcich stanovísk.\n\n17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníkom,\notcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon\nodvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie\nmá zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné\nodvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý\nrozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§\n66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez\npotreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke\nodvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)\na dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku\nčoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n18.\nZa tohto stavu odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový\nstav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne\nrozhodné pre posúdenie návrhu na zníženie výživného (a návrhu matky na zvýšenie výživného, voči\nktorému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok) a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa\ni právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia\na tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie\nrozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre\nktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na\nzdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n19.\nPredmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie\nvýživného pre maloletého A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Súd prvej inštancie\nnapadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal\nnárok na náhradu trov konania (voči týmto výrokom bolo podané odvolanie zo strany otca). Predmetom\nprieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca\npredostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca\npre maloletého syna.\n20. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná\npovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú\nna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo\npodieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada\nna to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj\nna starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri\nskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky\npovinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).\n21.\nPodľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n22.\nPodľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak\nsa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len\nna návrh.\n23.\nStanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k\nzmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom\nprejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd\n\npri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej\npovinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a\nvýrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť\npotrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno\nzaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena\nzárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do\nvýchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného\nrozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie\na iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,\nresp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.\n24.\nZ vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je\novplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.\nNa strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom\nna zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej\núrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie\njednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,\nzdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti\nmožno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať\nnáklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so\nvzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria\nlen pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným\nstavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.\nRámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby\nrozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,\nexistencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové\npomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných\npovinných voči týmto osobám.\n25. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať\nvýživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť\no dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické\npríjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,\nzdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na\ntrhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto\nkategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.\nOkrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a\ndôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným\nposkytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na\nzárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa\npreukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.\nV takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.\n26. Výživné pre maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.\n24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Stará\nĽubovňa sp. zn. 4P/126/2020-894 zo dňa 02.06.2021 v spojení s opravnými uzneseniami sp. zn.\n4P/126/2020-916 zo dňa 29.06.2021 a sp. zn. 4P/126/2020-943 zo dňa 19.07.2021, pričom výživné\nna maloletého A. bolo určené na sumu 120 eur mesačne. V čase vydania predmetného rozsudku bol\nmaloletý žiakom štvrtého ročníka, matka uviedla náklady naňho, ktoré súd vyhodnotil ako primerané\nveku. Otec už v čase rozhodovania súdu mal odborný posudok, v zmysle ktorého je jeho pokles\npracovnej schopnosti 20 %, teda invalidita mu nevznikla, ale má zdravotné obtiaže, ktoré mu nedovoľujú\nsa na trhu práce uplatniť bez obmedzení. Na strane otca teda nedošlo v tomto smere k zmene pomerov,\nktoré by bolo nutné zohľadniť pri určení, resp. znížení výživného.\n27. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie\nsprávne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloleté\ndieťa. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery v čase ostatnej úpravy výživného, ktorá bola\nrealizovaná vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove a náležite vyhodnotil neexistenciu\n\ndôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia § 62 a v zmysle ustanovenia\n§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vykonal všetky relevantné\ndôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil správny skutkový záver, na ktorý\naplikoval správne príslušné právne normy. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca\nnemožno v neprospech maloletého a určenia výživného prihliadnuť na skutočnosti, ktoré viedli otca k\npodaniu návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní nepovažuje za\ndôvodné, v konkrétnostiach sa k nim vyjadruje ďalej.\n28.\nVýživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých\nby sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa\nmá pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací\nsúd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej\na nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho\nuplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti\nrodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení §\n75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu dieťaťa.\nNáklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletého, ktorý je dnes už žiakom\ndruhého stupňa základnej školy. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý\nz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že to je práve matka,\nktorá v prevažnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého, uspokojuje jeho každodenné potreby\na stará sa o spoločnú domácnosť.\n29.\nAko naznačil aj súd prvej inštancie, pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča\nnie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne možné zárobkové\n(majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a\npracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov.\nŽivotná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný\n(prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je\npotrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu\npráce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je\npotrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti,\nprípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec\nmaloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu\npovinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé\na úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a\nprispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne\nz dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému\nvzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky\nzárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný\nrodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto neobstojí argumentácia otca v odvolaní, že jeho finančné\npomery mu nedovoľujú platiť výživné na maloletého 120 eur mesačne, keďže jeho pracovná spôsobilosť\nje znížená o 20 % oproti bežnému občanovi a vykonáva iba slabo platenú prácu asistenta ZŤP. Otec na\nargumentáciu súdu prvej inštancie, že aj napriek zníženej schopnosti pracovať si prácu hľadať môže,\nnamietal, že súd nemal zistenú skutočnú situáciu na pracovnom trhu v mieste bydlisku otca. Táto\nodvolacia námietka otca nie je relevantná, otec nijako nepreukázal svoj záujem nájsť si lepšie platené\nzamestnanie, predkladá však dôvody, prečo to možné nie je. Podľa otca by musel za prácou cestovať,\nčo by zvýšilo jeho náklady. Odvolací súd má však zato, že príjem zo zamestnania vo väčšine tieto\nvýdavky pokryje a prevýši. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce nie je namieste ani dlhodobejšie\nzotrvávanie otca v stave nízkopríjmového zamestnania. Ak ho zaťažujú finančné povinnosti (vrátane\npovinnosti vyživovacej), musí za účelom získania príjmu využiť všetky dostupné možností na získanie\nzamestnania, a to i požiadaním o sprostredkovanie vhodného zamestnania prostredníctvom príslušného\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rekvalifikácie (ktorá mu bola aj odporučená), uchádzania sa\no lepšie platené pracovné miesto. Ak otec býva v oblasti s ťažkým prístupom k zamestnaniu (čo odvolací\nsúd nepredpokladá s ohľadom na to, že v relatívne nedávnom čase bola v oblasti otvorená fabrika\nVolvo poskytujúca pomerne dosť pracovných miest), ktoré by bolo pre neho z dôvodu jeho zdravotného\nhandicapu vhodné, potom sa dá tiež uvažovať o zmene lokality. I podľa názoru odvolacieho súdu sa otec\n\nstavia k možnostiam zamestnania sa a získania príjmu pasívne neuvedomujúc si, že jeho vyživovacia\npovinnosť k dieťaťu je prvoradá a sám sa tak svojim konaním dostal do situácie, že si musí na živobytie\na na vyživovaciu povinnosť požičiavať peniaze. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné\na životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Zjednodušene\npovedané, rodič musí mať na zreteli vždy jeho existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie\nžiadnym spôsobom neohrozil.\n31. Tieto skutočnosti potom nasvedčujú záveru, že otec je v súčasnej dobe bez adekvátneho zdroja\npríjmu zo subjektívneho dôvodu. Navyše otec napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k\nsvojmu nezaopatrenému synovi, nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné\núsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim možnostiam a schopnostiam a primerane i zdravotnému\nstavu adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie\npríjmové pomery. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie vychádza z prezumpcie, že je v\nmožnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce. Sledovaným účelom\nzákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému\na nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému\númyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov\npovinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy detí. Preto správne súd prvej inštancie\nnávrh otca na zníženie výživného zamietol.\n32. „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie\npríjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. V\nzmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu\npovinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím\nsvojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby\nmal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018). „Zásada, že nerozhodujú skutočné\nzárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho,\nže je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali\nsa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou\nrodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a\nduševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe\ndocieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení\nprincípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len\nna skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza\nz jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom\nna svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax,\njazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v\nprípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia\npovinného.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa\n20.02.2019).\n33. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne\npredpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v\nzmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a ustanovenia §\n78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na maloletého a mieru jeho odôvodnených potrieb je na\nvlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu i zo zamestnania (nielen ako\nasistenta ZŤP), s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery\nadekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu\nuspokojovania odôvodnených potrieb výživou oprávneného syna. Odvolací súd predovšetkým prihliadol\nna skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má\nprednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a\nsociálnu situáciu otca.\n34. Pokiaľ ide o argumentáciu otca (ktorú predniesol už v návrhu na zníženie výživného a zopakoval\nv odvolaní), že zmena nastala aj na strane maloletého, a to zvýšením prídavku na dieťa a daňového\nbonusu, tu odvolací súd môže iba zdôrazniť záver súdu prvej inštancie, že v prípade prídavku na dieťa\nide o štátnu dávku, ktorá nenahrádza vyživovaciu povinnosť rodiča. Otec v odvolaní na podporou svojich\n\ntvrdení citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 88/2017, konkrétne nasledovnú časť:\n„I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov\nna deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov)\nvyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť\nodôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí\npreto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.“ V tam\ncitovanom prípade išlo o vyplácanie dávok z rakúskeho aj slovenského systému, išlo teda skutkovo o iný\nprípad, avšak aj z citovanej časti podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by prídavok na dieťa nahrádzal\nvyživovaciu povinnosť rodičov. Súd má na túto štátnu dávku prihliadnuť (čo aj urobil), neznamená to\nvšak, že o túto sumu má znížiť výživné. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí zhrnul svoje závery aj do\nnasledovného odseku (ods. 23 rozhodnutia): „Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré\nžijú v spoločnej domácnosti rodičov, je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie\nvšetkých bežných aj mimoriadnych potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov k maloletým deťom\nnemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu.\nPokiaľ má maloleté dieťa, ktoré nežije v spoločnej domácnosti s jedným z rodičov, trvalý pobyt na území\nSlovenskej republiky, jeho odôvodnené potreby treba vyhodnocovať s ohľadom na ekonomické pomery\nv mieste jeho trvalého pobytu; výživné na toto maloleté dieťa, ktoré mu poskytuje rodič žijúci a pracujúci\nv cudzine, je však potrebné stanoviť aj s prihliadnutím na tamojšie ekonomické pomery. Skutočnosť,\nže rodičia spolu nežijú a jeden z nich sa zdržiava a pracuje v cudzine, nemení nič na zásade, že na\nzabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Pokiaľ sú tieto\npotreby hradené aj z iných zdrojov (napríklad štátnych sociálnych), v žiadnom prípade to neznamená\nzánik vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Nesprávnym by bol názor, podľa ktorého\npo priznaní sociálnych dávok by už maloleté dieťa nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni\nsvojich rodičov (a že by už nemalo právo na výživné zo strany rodičov). Dávky štátnej sociálnej podpory,\nči už sú poskytované z tuzemských alebo zahraničných zdrojov, nie sú náhradou rodinných príjmov,\nale majú pomáhať riešiť (reglementovať) štátom uznávané sociálne situácie. Vo všeobecnosti platí, že\nštát sa podieľa na krytí nákladov na výživu a ostatných základných potrieb detí a rodín, pokiaľ to z\nhľadiska sociálneho a ekonomického odôvodňujú v ňom pretrvávajúce pomery.“ Z citovaného vyplýva aj\nsúdom prvej inštancie formulovaný a odvolacím súdom plne podporený záver, že zvýšenie štátnej dávky\nnemožno považovať za zmenu pomerov, ktorá by (v tejto intenzite) mala viesť k zníženiu výživného zo\nstrany rodiča. Ak zohľadníme faktickú situáciu, stúpajúce ceny všetkých tovarov (najmä potravín ako\ntovarov dennej spotreby), takéto zvýšenie štátnej dávky nemožno považovať za relevantné. Pre daňový\nbonus platí to isté, hoci to je v súčasnej dobe, keď matka daňový bonus nepoberá, irelevantné.\n35.\nOtec argumentoval tiež zvýšenými nákladmi z dôvodu, že musí za synom dochádzať v párny\npiatok na realizáciu asistovaného styku do CDR v Trnave, následne sa vracia do obce M. a nasledujúcu\nsobotu opäť cestuje do I. na realizáciu styku so synom. Odvolací súd berie ohľad na zvýšenú záťaž\n(finančnú aj časovú) otca, tieto náklady však nie sú v takom rozsahu, že by spôsobili nemožnosť\nplatenia výživného. Jedna spiatočná cesta z Košíc do I. stojí vlakom (priemerne, podľa webovej stránky\nželezničnej spoločnosti Slovensko) 33,18 eur, pričom otec nemá na syna žiadne náklady spojené s jeho\nkaždodenným životom – ako je platenie energií, bývania, vecí každodennej potreby, drogérie, oblečenia,\nškolských pomôcok, platby školy atď. Aj po zohľadnení vyššie uvedených výdavkov na cestovanie má\nodvolací súd za to, že ide o výdavky, ktoré otec je schopný uniesť, pričom opätovne zdôrazňuje, že sa tu\nberie do úvahy potenciálna možnosť otca zarobiť prostriedky napriek zníženej schopnosti pracovať. Pri\ntejto príležitosti si však odvolací súd nemohol nevšimnúť argumentáciu matky z vyjadrenia k odvolaniu,\nkde matka tvrdí, že presťahovanie do I. s maloletým dieťaťom nie je dôvodom pre konzultáciu s bývalým\nmanželom. Iste, založenie novej rodiny a smerovanie k novému životu nemá prečo matka konzultovať\ns bývalým manželom, nemala by však zabúdať, že jej dieťaťu (A.) je jej bývalý manžel otcom a tým\naj navždy ostane, preto by mala podporovať ich zdravý vzťah a spoločný čas. Jej presťahovaním na\nopačný koniec Slovenska zaiste bolo zasiahnuté do vzťahu otec – syn, nakoľko vzdialenosť, ktorú otec\nprekonáva za účelom stretnutí so synom, nie je zanedbateľná. Preto, hoci to nie je predmetom tohto\nkonania, odvolací súd apeluje aj na matku, aby stretávanie A. s otcom podporovala a otcom popísané\nsituácie, že sa dostaví z M. do I. na styk a ten mu nie je umožnený, eliminovala.\n36. Ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Ide najmä o námietky\npotreby vziať si pôžičku na výživné, exekúcia, tvrdenia, že otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a pod.\nTieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa\ns nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. Ide tu o rovnakú argumentáciu –\n\nprioritou otca má byť zabezpečenie si takého príjmu, z ktorého bude schopný platiť na svojho syna\nvýživné 120 eur mesačne (čo je v prepočte priemerne 4 eurá na deň) a potom nebude potrebné,\naby si na svoje základné povinnosti požičiaval, resp. nebol schopný ich splácať. Pokiaľ ide o ďalšie\nnámietky otca, i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na\nďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku\nvýživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n37.\nOdvolací súd riadiac sa uvádzaným, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,\nvrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním napadnutého, avšak argumentmi\nnepodporeného) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej\nsprávnosti potvrdil.\n38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného\nmimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,\nkeďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.\n39.\n\nSenát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/17/2023", "guid": "8089e5b1-b95c-4f3a-b494-794addf61645:89cdcfc0-e912-4dd4-bb07-393325c259a7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "804c7476-94cc-4efd-ab30-c89c140a6aec:1ac8a608-9d7e-47fc-ba44-ecf88ab93a29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8314213189.1", "spisova_znacka": "1Cdo/165/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/165/2017 z 26. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8314213189.1"}, {"guid": "80c69f6a-15ef-40be-8f7b-252cc5db0967:dade404b-a90d-497d-8cb7-47ece66b462f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1515209214.2", "spisova_znacka": "3Cdo/88/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/88/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1515209214.2"}, {"guid": "c661de5f-70d1-4dc7-af12-3eb44c999b15:6dd3bb2e-62d2-47d1-aed3-111b73b259ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "24CoP/175/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/175/2021 z 30. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c661de5f-70d1-4dc7-af12-3eb44c999b15:6dd3bb2e-62d2-47d1-aed3-111b73b259ef"}, {"guid": "6094e67e-d26c-45a6-bbf1-ac3447fc17c9:9cbf3042-3c4b-4ac0-a826-718f58bdc5ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "21CoP/171/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/171/2019 z 25. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6094e67e-d26c-45a6-bbf1-ac3447fc17c9:9cbf3042-3c4b-4ac0-a826-718f58bdc5ef"}], "citovane_v": []}