{"guid": "f4f4649d-aaa5-4764-9cb0-f538ce803de7:89ff3dde-9557-49ab-a351-674ec95e259e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2", "spisova_znacka": "5Tos/108/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/108/2024 z 15. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 15. augusta 2024, sp. zn. 5Tos/108/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2", "identifikacne_cislo": "2124010418", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Michal Pollák", "sudca_id": 1407, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-pollak-1407", "datum_vydania": "2024-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 66 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-66", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89ff3dde-9557-49ab-a351-674ec95e259e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n5Tos/108/2024\n2124010418\n15. 08. 2024\nMgr. Michal Pollák\nECLI:SK:KSTT:2024:2124010418.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.\nMartina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o\nnávrhu záujmového združenia občanov o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia\nslobody, o sťažnosti DUMISK o.z. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.03.2024 sp. zn.\n8PP/14/2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.08.2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť DUMISK o.z., IČO: 52111393, zamieta.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3\nTrestného zákona, § 5 ods. 1 Trestného poriadku a § 415 ods. 1 Trestného poriadku tak, že zamietol\nnávrh záujmového združenia občanov DUMISK o. z., so sídlom Mlynárska 37/29, Sereď, IČO: 52 111\n393, reg. č. VVS/1-900/90-55263, o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v\nC., trvale bytom D. XX, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z\nvýkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo\ndňa 29.01.2018, sp. zn. 2T/97/2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa\n29.09.2021, sp. zn. 2T/97/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.05.2022, sp.\nzn. 3Tos/74/2022, a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.03.2021, sp. zn. 0T/26/2021,\nv spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12.01.2023, sp. zn. 0T/26/2021.\n2. Proti uvedenému uzneseniu podalo občianske združenie DUMISK, o. z. (ďalej len „občianske\nzdruženie“), v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva\nna podanie sťažnosti.\n3. Podanú sťažnosť občianske združenie odôvodnilo podaním zo dňa 29.04.2024 nasledovne\n(skrátene):\n3.1. Uvádza, že občianske združenie ponúklo záruku za ďalšie správanie odsúdeného. Ďalej poukazuje\nna hodnotenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z ktorého vyplynulo, že ústav odporúča odsúdeného\npodmienečne prepustiť a uložiť mu probačný dohľad.\n3.2. Namieta, že súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysvetlil svoje úvahy, z ktorých vyvodil záver, že\nnie je splnená tzv. prvá z dvoch materiálnych podmienok, ktorá je predpokladom na možné podmienečné\nprepustenie.\n3.3. Konštatuje, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to\nschopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych\nnoriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu\nnevyplývajú vo svojom súhrne žiadne také negatívne poznatky, týkajúce sa správania sa odsúdeného\npočas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by viedli k opačnému záveru, a teda v správaní odsúdeného,\nvo výkone trestu, došlo k evidentnému zlepšeniu. Treba dodať, že pri skúmaní tejto podmienky\n(podmienky polepšenia sa) je dôležité práve hodnotenie správania sa odsúdeného zo strany ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody. Pokiaľ teda odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania,\n\nktoré sú primerane individualizované k jeho osobe, možno to zhodnotiť ako jeden z ukazovateľov\nnasvedčujúcich, že došlo k jeho polepšeniu.\n3.4. Všetky vyššie uvedené pozitívne „poznatky“ o odsúdenom (vyplývajúce z hodnotenia ústavu)\nsú pozitívnymi predpokladmi pre jeho úspešnú resocializáciu a výrazne znižujú riziko opätovného\nspáchania trestnej činnosti.\n3.5. Uvádza, že prvostupňový súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody rozhodovať vždy na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,\nteda komplexných informácií o odsúdenom vzťahujúcimi sa nielen na jeho minulosť /resp. tresty odňatia\nv minulosti/, ale tiež na aktuálny stav nápravy a polepšenie počas výkonu trestu. V tomto smere\nabsentuje relevantná úvahu súdu z pohľadu na aktuálny stav. Súd až neprimerané množstvo pozornosti\nvenoval predchádzajúcim výkonom trestu a opomenul sa venovať aktuálnemu stavu „prevýchovy“\nodsúdeného. V tomto smere isto nepostačuje len konštatovanie súdu o nesplnení druhej zákonnej\n(prvej materiálnej) podmienky a to, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím\nsprávaním nepreukázal polepšenie.\n3.6. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia súd v tejto\nsúvislosti skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej\npremeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci\nčoho musí zvážiť aj závažnosť, povahu a spôsob spáchania trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest\ntýka, ako aj pohnútky k trestnej činnosti, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone\ntrestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových\nvlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného\nústavom, v ktorom vykonáva alebo vykonával trest odňatia slobody, väzby, jeho charakteristík, posudkov\na podobne, tak, aby súd mal dostatočný podklad pre zistenie, či je možné od odsúdeného reálne\nočakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.\n3.7. Rovnako absentuje i úvaha súdu o tom, či doterajší výkon trestu odňatia slobody v dostatočnej\nmiere prispel alebo neprispel k zmene záporných vlastností či charakterových čŕt odsúdeného, ktoré\nby svedčili o dosiahnutom stupni nápravy. Na jednej strane je potrebné posúdiť stupeň kriminálneho\nnarušenia odsúdeného v čase, kedy páchal trestnú činnosť a jeho súčasný postoj k trestnej činnosti a\ndosiahnutý stupeň resocializácie, ktoré vo svojom súhrne dajú záver, či odsúdený preukázal polepšenie.\n3.8. Navrhuje, aby sťažnostný súd rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 194 ods. 1 písmeno b)\nTrestného poriadku zrušil a uložil súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.\n4. Občianske združenie doplnilo odôvodnenie sťažnosti podaním doručeným sťažnostnému súdu dňa\n11.06.2024 nasledovne (skrátene):\n4.1. Má za to, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne najmä (mimo iného) vo\nvzťahu k záruke ponúknutej občianskym združením. Občianske združenie ponúklo záruku za ďalšie\nsprávanie odsúdeného, ktorá má spočívať v pôsobení občianskeho združenia na odsúdeného po jeho\nprepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Obsah záruky a jednotlivé konkrétne opatrenia boli zo strany\nobčianskeho združenia dostatočne odprezentované. Je zrejmé, že zo strany občianskeho združenia\nide o širokú paletu opatrení, ktoré združenie ponúka v záujme pôsobenia na správanie odsúdeného v\nprípade jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.\n4.2. Z pohľadu odbornej literatúry možno uviesť, že zásadu úspešnej sociálnej reintegrácie sa darí\npriaznivo napĺňať u odsúdených, ktorí: majú sociálne zázemie, udržali si vzťahy s rodinou, priateľmi, ktorí\nmajú na nich pozitívny vplyv; majú určitú úroveň profesiovej prípravy (dokončený určitý stupeň vzdelania\na profesiové zručnosti, ktoré im poskytnú väčšiu možnosť získať zamestnanie; došlo u nich k určitým\npozitívnym zmenám v postoji k vlastnej trestnej činnosti a regulácii faktorov a okolností podporujúcich\ntrestnú činnosť; pokiaľ sú si vedomí vlastných problémov, majú nadhľad nad svojimi nedostatkami, chcú\nsa zmeniť a hľadajú odbornú pomoc (napr., kurátorov, špecializovanú poradenskú činnosť, apod.,); sú\nschopní prijímať nové podnety a poznatky a zapracovať ich do svojho života. (Černíková, V. a kol.:\nSociální ochrana. Terciální prevence, její možnosti a limity. Plzeň: Aleš Čeněk 2008, s. 149.)\n4.3. K základným problémom odsúdených po návrate z výkonu trestu možno zaradiť: chýbajúce rodinné\nzázemie, pretrhnuté sociálne kontakty, resp. naopak pretrvávajúce negatívne sociálne kontakty; problém\ns bývaním; problém nájsť si s kriminálnou minulosťou zamestnanie a ak, tak často s nízkou kvalifikáciou,\nčo vedie ku strate motivácie; strata pracovných návykov; nedostatok finančných prostriedkov; nereálne\nočakávania a snaha „dobehnúť zameškané“ atď. (Špániková, M. Penitenciárna a postpenitenciárna\nstarostlivosť - ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov. Ružomberok : Verbum, 2018, s. 49-50.) Mnohé\ntieto problémy sú príčinou skorej recidívy. Záleží na zázemí, podmienkach, ktoré odsúdení po návrate\nz výkonu trestu odňatia slobody majú (bývanie, práca, sociálna sieť atď.). K vhodnej adaptácii na život\nna slobode prispieva aj ich osobnosť, skúsenosti, motivácia a odolnosť.\n\n4.4. Postpenitenciárna starostlivosť nadväzuje na penitenciárnu starostlivosť a jej účelnosť a účinnosť\nod kvality a dlhodobosti penitenciárnej starostlivosti priamo úmerne závisí. V centre jej pozornosti je\nopätovná adaptácia páchateľov trestných činov do občianskeho života a ich reintegrácia do spoločnosti.\nIde o „súbor osobitných opatrení zo strany štátnych orgánov alebo spoločenských, charitatívnych a\niných organizácií zameraných na dovŕšenie nápravy odsúdených a poskytnutie pomoci pri opätovnom\nzačlenení do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo po prepustení z výkonu\nochranných opatrení, ktoré obmedzujú osobnú slobodu v záujme prevencie ich recidívy k trestnej\nčinnosti. Podľa tejto definície možno potom vymedziť aj obsah postpenitenciárnej starostlivosti ako súhrn\npôsobenia rôznych foriem metód a prostriedkov pomoci a dozoru voči osobám prepusteným z výkonu\ntrestu odňatia slobody alebo inej trestnej sankcie obmedzujúcej osobnú slobodu, a to na princípe ich\nindividuálnych potrieb. (Fábry, A. Úvod do penológie. Bratislava: O. z. Sociálna práca, 2006, 147s.)\n4.5. Postpenitenciárna starostlivosť je sociálnou prácou s odsúdeným po návrate z VTOS. Jej cieľom\nje podľa neho podporovať odsúdeného po prepustení z VTOS, aby sa dokázal adaptovať, začleniť do\nspoločnosti a jej cieľom je tiež najmä prevencia recidívy. (Čečot, V. a kol. Penológia. Sládkovičovo: VŠ\nVisegrádu s. r. o., 2009, 162 s.)\n4.6. Najčastejšími formami postpenitenciárnej starostlivosti pri riešení sociálneho problému je\nporadenská činnosť, rozhovor, pozorovanie, nácvik sociálnych zručností zameraný na podporu\nprosociálneho správania, zmenu postojov a konania odsúdeného.\n4.7. Úloha tretieho sektora vo vzťahu k pospentenciárnej starostlivosti: predchádzať vzniku\nnepriaznivých sociálnych udalostí; zisťovať príčiny sociálnych problémov; zlepšovať vzťahy v interakcii\nsociálneho prostredia a klienta; byť nápomocný pri riešení sociálnych problémov; venovať pozornosť\ntým, ktorí sa nemôžu zapojiť do normálneho chodu spoločnosti; povzbudzovať sociálneho klienta k\nsprávnym postojom; pomáhať klientovi orientovať sa v systéme toku nových informácií; spolupodieľať\nsa na rozvíjaní a zlepšovaní schopnosti klienta riešiť vlastnú situáciu; spolupracovať s inými odborníkmi\nza účelom poskytnutia komplexnej ochrany atď. (Oláh, M. – Schavel, M. – Ondrušová, Z. Úvod do štúdia\na dejiny sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2008, 208 s.)\n4.8. Respektíve: poskytovanie individuálnej sociálnej pomoci klientovi; zisťovanie osobnej, rodinnej a\nsociálnej anamnézy klienta; sprevádzanie klienta prepusteného z výkonu trestu na ÚPSVR za sociálnym\nkurátorom pri vybavovaní resocializačného príspevku, zaevidovanie sa na úrade práce, v prípade\npotreby na políciu pri vybavovaní preukazu poistenca; spoluprácu s probačným úradníkom príslušného\nokresného súdu v prípade nariadeného probačného dohľadu; pomoc klientom pri vypĺňaní žiadostí o\nresocializačný príspevok, dávku v hmotnej núdzi a ostatných dokumentov podľa individuálnej situácie\nklientov; spoluprácu s inštitúciami v lokalite (obecný úrad, základné školy, stredné školy, zdravotné\nzariadenia a ďalšie štátne, verejné, súkromné a mimovládne organizácie); pomoc pri písaní žiadostí o\nzamestnanie, životopisu, nadväzovanie kontaktu s prípadným budúcim zamestnávateľom klienta; pomoc\npri písaní žiadostí o splátkový kalendár pri splácaní nákladov výkonu väzby, súdnych poplatkov, dlhov\nvoči telefónnym operátorom; poskytovanie pomoci mladistvým klientom pri vybavovaní pokračovania\nv štúdiu na strednej škole prípadne inej formy vzdelávania; distribuovanie klientov k špecialistom, v\nprípade potreby za účasti osobnej asistencie; podporu a rozvoj osobnostných kompetencií klienta a\nmotiváciu k samostatnému riešeniu svojich problémov; vedenie dokumentácie o klientoch. (Špániková,\nM.: Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť. In Metódy a metodika sociálnej práce II.: problémové\nživotné situácie klienta a ich riešenie. Ružomberok: Verbum, 2016, s. 177-178.)\n4.9. Z uvedeného je zrejmé, že súd sa so zárukou občianskeho združenia nevysporiadal. Z dôvodov,\nktoré súd prezentoval vo svojom odôvodnení nemožno vyvodiť tak závažný dôvod, pre ktorý by bolo\nnutné návrh občianskeho združenia zamietnuť.\n5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán\na) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a\nb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.\n6. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,\npreskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako\naj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,\nv zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.\n7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd\nzistil nasledovné.\n8. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu občianskeho združenia na\npodmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe\nrozhodnutí uvedených vo výroku prvostupňového uznesenia. Návrh zamietol z dôvodu, že hoci\n\nodsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú\nmateriálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal\npolepšenie) a druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného\npo jeho podmienečnom prepustení na slobodu).\n9. V odôvodnení súd prvého stupňa k nesplneniu prvej materiálnej podmienky poukázal na to, že\nodsúdený má v registri trestov 8 záznamov od roku 2008 do 2021, teda početnosť záznamov a dĺžka\nuvedeného obdobia bez pochybností svedčia o jeho sklonoch k páchaniu trestnej činnosti. Súd prvého\nstupňa dospel k záveru, že správanie odsúdeného je „len“ štandardné s výskytom nedostatku, ktorý\nsa týkal nedorozumenia s iným odsúdeným. Odsúdený sa správa tak, ako sa to od neho vo výkone\ntrestu vyžaduje, a v jeho správaní chýba jeho úprimný, aktívny a dlhodobý záujem preukázať skutočné\npolepšenie a dlhodobú zmenu jeho prístupu k životu. Takéto správanie vo výkone trestu podľa názoru\nsúdu prvého stupňa svedčí skôr o adaptácii odsúdeného na podmienky výkonu trestu, a nemožno\nhovoriť o aktívnom a vlastnom iniciatívnom správaní odsúdeného, ktorým by mal odsúdený záujem\npreukázať dlhodobé polepšenie. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol\nod 11.05.2022 do 27.09.2023, teda väčšiu časť výkonu trestu (nástup od 10.02.2022), umiestnený na\noddiely špecializovaného zaobchádzania na odporúčanie ústavného psychológa. Ďalej poukázal na to,\nže odsúdený má vykázanú jednu disciplinárnu odmenu z 21.07.2023, a to pochvalu za rozvoj osobnosti,\ndisciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený si vytvoril podmienky pre udelenie prvej disciplinárnej odmeny\naž po 1,5 roku výkonu trestu, a ku dňu rozhodovania súdu bol odsúdený vo výkone trestu viac ako\n2 roky, pričom za celý tento čas si vytvoril podmienky pre udelenie iba jednej disciplinárnej odmeny.\nPodľa názoru súdu prvého stupňa ide o dlhé obdobie výkonu trestu, kedy udelenie jednej disciplinárnej\nodmeny nemožno premietnuť do záveru o polepšení sa. Pripomenul, že odsúdený síce nebol pracovne\nzaradený vzhľadom na jeho nepriaznivý psychický stav, ale disciplinárne odmeny môžu odsúdení\nzískať aj za inú činnosť ako len výkon práce; napokon o tom svedčí udelená disciplinárna odmena.\nUvádza, že na negatívny záver súdu prvého stupňa ohľadom prvej materiálnej podmienky mala vplyv\naj tá skutočnosť, že odsúdenému už boli jeho predchádzajúce žiadosti o podmienečné prepustenie\nzamietnuté, a to dňa 17.06.2022 a dňa 21.09.2023. Je zrejmé, že ani táto negatívna skúsenosť\nodsúdeného s jeho predchádzajúcimi žiadosťami neviedla u neho k zvýšeniu jeho aktivity smerom k\npreukázaniu polepšenia.\n10. Súd prvého stupňa pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky uviedol, že keďže nie je splnená\nprvá materiálna podmienka, zo svojej podstaty nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka,\npretože ak nie je preukázané polepšenie odsúdeného, potom platí, že od odsúdeného nemožno\nočakávať vedenie riadneho života v prípade jeho prepustenia na slobodu. Keďže pre nesplnenie prvej\nmateriálnej podmienky nemôže byť splnená druhá materiálna podmienka, nie je daný dôvod na to, aby\nsa súd bližšie zaoberal splnením druhej materiálnej podmienky.\n11. Súd prvého stupňa v závere skonštatoval, že odôvodnenie návrhu na podmienečné prepustenie\nodsúdeného je čo do obsahu príliš všeobecné a nekonkrétne, je tam uvedených niekoľko životných\nsituácií, ktoré z dokazovania nevyplynuli (pôžička, osobný bankrot, exekútori, osobné doklady, právne\nporadenstvo, potreba verejnoprospešných aktivít a ďalšie), čo posúdil tak, že návrh nereflektuje osobitné\npotreby a situáciu odsúdeného. Vzhľadom na skutočnosť, že o návrhu odsúdeného na podmienečné\nprepustenie bolo naposledy rozhodnuté dňa 21.09.2023 (prvostupňové rozhodnutie) a dňa 31.10.2023\n(sťažnostné rozhodnutie), a návrh záujmového združenia občanov bol podaný dňa 13.02.2024, tak s\npoukazom na krátke časové obdobie od posledného rozhodnutia nemožno vylúčiť dojem, že návrh\nzáujmového združenia občanov bol urobený aj z dôvodu, aby sa v prejednávanej veci neuplatňovala\nlehota 1 roku v zmysle § 415 ods. 1 Trestného poriadku, teda kedy môže odsúdený svoj návrh na\npodmienečné prepustenie opakovať po jeho predchádzajúcom zamietnutí. Vzhľadom na krátkosť času\nmedzi posledným meritórnym rozhodnutím a súčasným rozhodnutím o podmienečnom prepustení, ako\naj s poukazom na skutočnosť, že v oboch prípadoch rozhoduje ten istý súd, potom možno len výnimočne\nočakávať, že totožný súd bude o veci s porovnateľnými skutkovými okolnosťami rozhodovať rozdielne.\n12. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že\ntoto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,\nna ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne\nrealizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.\n13. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie\nuvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť návrhu občianskeho združenia na\njeho podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom\nrozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť\na vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.\n\n14. V úvode sťažnostný súd konštatuje, že v dôsledku dlhšieho časového obdobia od podania\npredchádzajúceho hodnotenia odsúdeného zo dňa 28.02.2024, si sťažnostný súd vyžiadal z Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou aktualizované hodnotenie na odsúdeného.\nPoskytnuté aktualizované hodnotenie odsúdeného zo dňa 30.07.2024 uvádzalo rovnaké skutočnosti\nv porovnaní s predchádzajúcim hodnotením, zmena bola iba v celkovom počte disciplinárnych odmien,\nktoré získal dve, naposledy dňa 07.05.2024 za rozvoj osobnosti odsúdeného.\n15. Sťažnostný súd pre zvýraznenie správnosti úvah prvostupňového súdu opakuje, že pokiaľ ide\no nesplnenie prvej materiálnej podmienky, z hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu\nodňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by svedčali o polepšení\nodsúdeného. Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva síce pozitívne a je z nej zrejmé, že sa\nodsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou\naktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený\ndoposiaľ nepreukázal dostatočnú snahu po náprave, pričom ani získanie dvoch disciplinárnych odmien\nza viac ako dva roky výkonu trestu odňatia slobody, po zohľadnení aj porušenia ústavného poriadku,\nmožno považovať len za prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, ale nie za mimoriadne aktivity\nodsúdeného preukazujúce jeho polepšenie, keď páchanie trestnej činnosti odsúdeným predstavovalo\npomerne dlhodobý spôsob života odsúdeného. Odsúdený teda počas doterajšieho výkonu trestu\nnepreukázal, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Plnenie\nsi základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj\ncelého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity\nplnenia si svojich povinností a polepšenia sa.\n16. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to\nrozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú\nprejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky\nskutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To\nznamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil\na tým splnil prvú materiálnu podmienku.\n17. Námietky občianskeho združenia vo vzťahu k splneniu prvej materiálnej podmienky považuje\nsťažnostný súd za nedôvodné, rovnako ako argument, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený\npreukázal schopnosť viesť riadny život. Občianske združenie v podanej sťažnosti ponúka len iné\nhodnotenie dokazovania, ako to urobil prvostupňový súd, pričom dôraz kladie primárne na hodnotenie\nodsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, avšak opomína zohľadniť spôsob života\nodsúdeného na slobode, o čom svedčí aj jeho odpis registra trestov. Ako už bolo vyššie uvedené,\nlen dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na\nvyslovenie jeho polepšenia. V prostredí výkonu väzby či trestu odňatia slobody totiž absentuje vôľová\nzložka jeho správania vo vzťahu k vedeniu riadneho života. Správanie odsúdeného je vo výkone trestu\nkorigované jednak obmedzením osobnej slobody a jednak dozorom príslušníkov Zboru väzenskej a\njustičnej stráže, a teda aj v prípade, že by kvalitatívne napĺňalo znaky riadneho života, má za to, že k tomu\nnedošlo aktívnym konaním, či zdržaním sa konania, zo strany odsúdeného, ale vplyvom osobitného\nrežimu vo výkone trestu.\n18. Pre kladné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia\nslobody je dôležité, aby páchateľ plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal, že v prípade\njeho osoby je odpykanie si stanovenej doby postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade dosiahnutý\naj kratším výkonom trestu odňatia slobody ako prezumoval súd, ktorý mu trest uložil. Polepšenie je\nvývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje len v jeho\nsprávaní. Preto na konštatovanie polepšenia sa je nevyhnutné zo strany odsúdeného preukázať aj\nnavonok snahu o zmenu svojho doterajšieho správania sa a ochotu zbaviť sa sklonov, ktoré ho viedli\nk spáchaniu trestnej činnosti, napr. získaním disciplinárnych odmien, dodatočným vzdelávaním sa,\nzúčastňovaním sa na kurzoch, vykonávaním dobrovoľných aktivít, zamestnaním sa vo výkone trestu\na pod. Napríklad u osoby majetkovej trestnej činnosti to môže byť najmä osvojenie si pracovných\nnávykov alebo získanie vzdelania, príp. absolvovanie kurzu rozšírením si svojich schopností a zručností,\naby si odsúdený mohol na slobode zabezpečovať finančné prostriedky na úhradu životných nákladov\nformou práce alebo zamestnania, nie prostredníctvom trestnej činnosti. U odsúdeného, s výnimkou\nzískania dvoch disciplinárnych odmien, žiadne takéto mimoriadne alebo nadpriemerné aktivity neboli\nzistené.\n19. V tomto smere sa teda sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s posúdením a vyhodnotením\nsplnenia, resp. nesplnenia prvej materiálnej podmienky súdom prvého stupňa, ktorý na jednej strane\n\nzohľadnil spôsob života odsúdeného pred výkonom trestu odňatia slobody ako aj spôsob jeho života vo\nvýkone trestu odňatia slobody a dospel k negatívnemu záveru o jeho polepšení.\n20. Ďalej je potrebné reagovať na námietky občianskeho združenia, že súd prvého stupňa venoval\nneprimerané množstvo pozornosti trestnej minulosti odsúdeného. K uvedenému sťažnostný súd\nkonštatuje, že posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či\nmenšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi\nktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd sa\nmôže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov,\nza ktoré vykonal uložené tresty a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským\nhodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Možnú recidívu\nv budúcnosti odôvodňuje práve správanie sa odsúdeného v minulosti, nejde teda o subjektívny názor\nsúdu prvého stupňa, ale vychádza z objektívnych kritérií, ktorým je odpis registra trestov. Sťažnostný\nsúd, rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že u odsúdeného sú prítomné sklony k páchaniu\ntrestnej činnosti, ktorej sa dopustil už osemkrát, pričom doposiaľ nepreukázal, že tieto sklony boli počas\ndoterajšieho výkonu trestu odňatia slobody potlačené. Riziko recidívy sa u odsúdeného, ako osoby ktorá\nopakovane neprejavuje rešpekt k pravidlám a právnemu poriadku, aj naďalej javí ako vysoké, a preto\nnemá v osobe odsúdeného záruku, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode\nviesť riadny život, a to aj napriek ponúknutej záruke zo strany občianskeho združenia.\n21. Občianske združenie vo svojej sťažnosti namietalo, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie\nnedostatočne odôvodnil vo vzťahu k záruke občianskeho združenia, pričom uvádza, že obsah záruky\na jednotlivé konkrétne opatrenia boli zo strany občianskeho združenia dostatočne odprezentované.\nS uvedeným sa sťažnostný súd nemôže stotožniť.\n22. Návrh občianskeho združenia na podmienečné prepustenie odsúdeného síce obsahuje jednotlivé\nspôsoby pôsobenia na odsúdeného alebo formy poskytnutia mu pomoci po podmienečnom prepustení,\navšak uvedené je veľmi všeobecné a môže sa vzťahovať na prácu občianskeho zduženia k akýmkoľvek\nodsúdeným. Ako v návrhu, tak aj v sťažnosti občianskeho zduženia absentujú konkrétne spôsoby,\nktorými by združenie pozitívne pôsobilo na osobu odsúdeného, teda konkrétne na odsúdeného A. B., a to\nvo vzťahu k jeho trestnej minulosti, k jeho životu a potrebám. Podstatou záruky občianskeho združenia\nza dovŕšenie nápravy odsúdeného je dokončenie prevýchovného procesu odsúdeného, ktorý započal\nvo výkone trestu odňatia slobody, súčasťou ktorého je výchovné pôsobenie na osobu odsúdeného\na poskytnutie mu pomoci po podmienečnom prepustení. Na to, aby mohol súd dospieť k záveru, že\nobčianske zduženie bude mať na osobu odsúdeného pozitívny vplyv, je nevyhnutné poznať spôsoby,\nakými bude vplývať na osobu odsúdeného, teda ako konkrétne budú pôsobiť na odsúdeného, akú pomoc\nmu poskytnú vo vzťahu k jeho potrebám a aké opatrenia príjmu, aby odsúdený na slobode žil riadny\nživot. Uvedené však v predmetnom prípade preukázané nebolo.\n23. Správne prvostupňový súd poukázal aj na krátkosť času medzi posledným meritórnym rozhodnutím\na súčasným rozhodnutím o podmienečnom prepustení. Aj napriek tomu, že časové obmedzenie jedného\nroka uvedené v § 415 ods. 1 Trestného poriadku sa netýka návrhu iných oprávnených osôb, predmet\nkonania – podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody ostáva rovnaký,\na keďže nedošlo k žiadnej výraznej zmene v správaní odsúdeného, kedy by bolo možné konštatovať jeho\npolepšenie, nemožno kladne rozhodnúť ani o ďalšom návrhu na jeho podmienečné prepustenie. Aj keď\nje navrhovateľom občianske zduženie, ktoré chce prevziať záruku za ďalšie správanie odsúdeného, toto\nnepreukázalo vo vzťahu k odsúdenému také skutočnosti, z ktorých by vyplynula záruka, že odsúdený\nbude pod vplyvom občianskeho zduženia viesť na slobode riadny život a dôjde k naplneniu účelu\ntrestu. Občianske združenie sa, ohľadne spôsobu jeho pôsobenia na odsúdeného, nezameralo na\ncharakter trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody (marenie výkonu úradného\nrozhodnutia, šírenie poplašnej správy, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky), a preto nemožno dospieť\nk záveru, že v prípade ak by odsúdenému poskytli zázemie, pomoc pri nájdení zamestnania, či základnú\npsychologickú intervenciu, bolo by možné konštatovať, že riziko pokračovania v predmetnej trestnej\nčinnosti pominulo. Občianske združenie neuviedlo, čo na základe vlastnej činnosti identifikovalo ako\npríčinu, že odsúdený páchal trestnú činnosť a ako je svojim pôsobením túto príčinu do budúcnosti\nspôsobilé eliminovať, resp. predísť možnej recidíve. Jednoročná lehota na opakovanie podania žiadosti\no podmienečné prepustenie bola zákonodarcom stanovená ako minimálna lehota, v ktorej môže nastať\nzmena v hodnotovej orientácii odsúdeného za situácie, že materiálne podmienky na jeho podmienečné\nprepustenie neboli v rámci predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti splnené. Uvedený záver\nvyplýva z ustanovenia § 415 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré diferencuje lehoty na podanie opätovnej\nžiadosti o podmienečné prepustenie odsúdených vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, resp.\nvýške uloženého trestu za jej spáchanie, keď v prípade trestov odňatia slobody na doživotie alebo\n\nna 25 rokov umožňuje odsúdenému opakovať žiadosť o podmienečné prepustenie lehotou 3 rokov.\nZároveň je v tomto kontexte nevyhnutné poukázať na znenie § 66 ods. 1 Trestného zákona, podľa\nktorého je odsúdený povinný preukázať polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody, pričom pôsobenie\nobčianskeho združenia má primárne význam pre splnenie druhej materiálnej podmienky, teda pre\nočakávanie, že odsúdený na slobode povedie riadny život.\n24. Pokiaľ občianske združenie vytýka prvostupňovému súdu, že sa hlbšie nevenoval aspektom\nosobnosti odsúdeného, táto sťažnostná námietka nie je dôvodná. Preukázanie polepšenia je\npovinnosťou odsúdeného, pričom prvostupňový súd si zabezpečil všetky štandardné a zjavné podklady\npre svoje rozhodnutie, ktoré sú k dispozícii. Pokiaľ je odsúdený (príp. občianske združenie) názoru, že\nsa súd vykonaným dokazovaním ex offo nezaoberal nejakou stránkou jeho osobnosti, či jeho konania\nvo výkone trestu odňatia slobody, príp. v čase, ktorý predchádzal jeho vzatiu do väzby, mal zachované\nprávo tento dôkaz na verejnom zasadnutí, či dokonca v sťažnostnom konaní, predložiť, príp. navrhnúť,\naby takýto dôkaz súd zabezpečil, ak tak nebol schopný učiniť sám. Odsúdený aj občianske združenie\nboli v tomto smere pasívni, hoci vedeli z akého rozsahu a obsahu dôkazov vykonaných na verejnom\nzasadnutí bude prvostupňový súd vychádzať pri svojom rozhodnutí, avšak žiadnu iniciatívu v tomto\nsmere nevyvinuli a svoju pasivitu v podanej sťažnosti označujú za jedno z pochybení prvostupňového\nsúdu, s čím sa sťažnostný súd nestotožnil.\n25. Pokiaľ občianske združenie vo svojich námietkach poukazovalo na to, že riaditeľ ústavu\nodsúdeného odporučil na podmienečné prepustenie, sťažnostný súd uvádza, že ústav na výkon trestu\nodňatia slobody neskúma splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečne\nprepustenie, len poskytuje hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opisuje\nsprávanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok na\npodmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd.\nPri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd síce vychádza\nz hodnotenia riaditeľa, ktoré je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení\nodsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu\nodňatia slobody, avšak je na zvážení súdu, či si skutočnosti uvedené v hodnotení osvojí a pri zohľadnení\na zhodnotení ďalších skutočností dospeje k záveru o splnení podmienok na podmienečné prepustenie\na návrhu vyhovie alebo nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzanými závermi a odporúčaním\nriaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach.\n26. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného\nz výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu.\nSťažnostný súd pripomína, že naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené naplnením prvej\nmateriálnej podmienky. To znamená, že od odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život,\nlen ak počas výkonu trestu preukázal polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním, čo\nv uvedenom prípade preukázané nebolo.\n27. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť občianskeho združenia, nakoľko\ntáto nebola dôvodná.\nToto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8PP/14/2024", "guid": "1563ff8e-a441-490b-b277-460587e41a12:348ee851-03db-4089-bc81-838d24c4dd4b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "171a8a05-774a-473e-a165-c0c38ece49af:d1804e9a-48aa-4612-97c3-86eeec54ba84", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tos/74/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/74/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/171a8a05-774a-473e-a165-c0c38ece49af:d1804e9a-48aa-4612-97c3-86eeec54ba84"}], "citovane_v": []}