{"guid": "5c42a786-3db3-4fea-9d13-8137ed7bf9ce:8ebcde06-343e-4156-8df8-f6815055387c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1", "spisova_znacka": "26Co/29/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/29/2024 z 28. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2024, sp. zn. 26Co/29/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1", "identifikacne_cislo": "2223202026", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Matúš Staríček", "sudca_id": 1271, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-matus-staricek-1271", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "nazov": "§ 359d ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359d", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ebcde06-343e-4156-8df8-f6815055387c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26Co/29/2024\n2223202026\n28. 11. 2024\nMgr. Matúš Staríček\nECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.\nĽuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale\nbytom D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpený: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51\n338 602, so sídlom Gazdovský rad 28, Šamorín, za účasti vlastníkov nehnuteľnosti zapísaných na liste\nvlastníctva: X. A. H. I., nar. XX.XX.XXXX a X. C. J. I., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom K. L. XXX/\nX, J., obaja zastúpení: Moško a Gúčik advokáti, s. r. o., IČO: 36 856 355, so sídlom Štefanovičova 14,\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu\nOkresného súdu Dunajská Streda č. k. 26Vyd/1/2023-110 zo dňa 20.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á\n\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa\no potvrdenie vydržania a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 359a, § 359c ods. 1, § 359e zákona č. 161/2015 Z.\nz. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže po preskúmaní návrhu navrhovateľa o potvrdenie vydržania a jeho príloh dospel k záveru, že\nten relevantným spôsobom neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti\nnachádzajúcej sa v katastrálnom území J. - pozemku parcely registra „C“, parc. č. 119/43 o výmere 5\nm2, druh: zastavaná plocha a nádvorie. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ mal\npredmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/82/2013, Dnot\n88/2013 zo dňa 15.1.2014 v spojení s opravným osvedčením sp. zn. 13D/82/2013, Dnot 88/2013 zo dňa\n15.10.2014, a to po svojej nebohej matke, ktorá ich nadobudla na základe dedičských rozhodnutí sp.\nzn. D 411/82 a sp. zn. 1D 384/84 a reálne užívala. Z uvedeného súd prvej inštancie predpokladal, že\ndoba vydržania už uplynula aj jeho právnemu predchodcovi, nakoľko sa ten mal ujať oprávnenej držby\nuž skôr. Navrhovateľ sa teda nemôže úspešne domáhať potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva\nvydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva\npo jeho matke, nakoľko zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady,\npodľa tvrdeného uplynula už jej. Vydržanie vlastníckeho práva môže súd konštatovať len voči tomu,\nkomu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu\npredchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase\npodania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola\nvlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a\ndedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento\n\nnovoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Na základe týchto skutočností súd prvej\ninštancie návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vyššie uvedenej nehnuteľnosti zamietol.\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov konania.\n4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa\n§\n365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“). Uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom doby vydržania, a to len tomu\nz účastníkov, ktorému uplynula vydržacia doba, považuje za nesprávne. Podľa navrhovateľa je zákonná\npodmienka vydržania riadne splnená, nakoľko nehnuteľnosť užíva počnúc rokom 2013 s tým, že do\ntejto doby sa započítava aj doba, po ktorú má nehnuteľnosť v držbe jeho právny predchodca. Právny\nporiadok neuvádza, že právo vydržať má len tá osoba, ktorej uplynula zákonná lehota na vydržanie.\nV danom prípade by vznikal stav právnej neistoty v prospech aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti,\nnakoľko potencionálny dedič by nikdy nemohol vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prípade,\nak by lehota na vydržanie uplynula právnemu predchodcovi. Navrhovateľ považoval uznesenie súdu\nprvej inštancie aj za nepreskúmateľné, nakoľko nedostatočným spôsobom odôvodnil, akým spôsobom\nmal navrhovateľ neosvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ žiadal uznesenie\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili vlastníci nehnuteľnosti zapísaní na liste vlastníctva, ktorých\nsa konanie o potvrdenie vydržania týka (ďalej aj ako „M. E. X. N. X. O.“). Uviedli, že uznesenie súdu\nprvej inštancie považujú za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Záver súdu prvej inštancie,\nže navrhovateľ sa môže domáhať len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po\njeho matke, nakoľko zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady\n(čo účastníci popierajú), podľa tvrdeného uplynula už jej, je v súlade s rozhodovacou praxou v\nobdobných veciach. Podľa účastníkov v 1. a 2. rade bolo procesnou povinnosťou navrhovateľa osvedčiť\nsplnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností\nvydržaním. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ na osvedčenie\nsvojho práva predložil, a po ich preskúmaní dospel k správnemu záveru o tom, že v danom prípade\nnavrhovateľ neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k dotknutému pozemku. V konaní\no potvrdení vydržania súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze\nskúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom\nosvedčenia relevantných skutočností dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so\nzreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych\npochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom\nna zásadu hospodárnosti). Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom\nprípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku\ninými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania. Účastníci konania žiadali uznesenie\nsúdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko sú nútení vynakladať\nnáklady spojené s obranou voči účelovým podaniam navrhovateľa.\n6. K vyjadreniu účastníkov konania v 1. a 2. rade sa vyjadril navrhovateľ. Namietal, že v tomto štádiu\nkonania nemalo byť uznesenie súdu prvé inštancie o zamietnutí návrhu na začatie konania doručované\núčastníkom konania a nemali byť vyzývaní na vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a týmto konaním\nsúdu prvej inštancie bol porušený CMP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vyjadrení účastníkov konania\nnie sú žiadne tvrdenia, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, pretože len súhlasili so všetkým, čo\nuviedol súd prvej inštancie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.\n7. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrili účastníci konania v 1. a 2. rade. Uviedli, že námietky\nnavrhovateľa nemajú v odvolacom konaní žiadnu relevanciu, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach.\n8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti odvolacími\ndôvodmi (§ 66 CMP), a to postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), pričom\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\n\n9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo s poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však\nodvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh\nnavrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľnosti - novovzniknutého pozemku parc.\nregistra „C“ č. 119/43 vo výmere 5 m2.\n10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného\nsúdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s\nprihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného\nsúdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n12. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie\nvyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho\nvecného bremena podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch\nfáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho\nuznesenia.\n13. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po\ndobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.\n14. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej\ndoby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať\nsplnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa\nvydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ\nnehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Súdna prax chápe\ndobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.\nNestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné\nhodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so\nzreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp.\nmohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej\nvlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo\nna neplatnom právnom dôvode. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený\ndržiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ\npozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp.\ndarovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky\nokolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu\nmôže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne alebo uvedenie do omylu súdnym\nznalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl\nprávny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť\nomylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého\nvyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či\njeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax\nsa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú\nzásadu: „Neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny\nomyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia OZ platného v dobe,\nkedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno ospravedlniť, a to\nv prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 1.3.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010).\n15. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.\n16. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať\nokrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil\npredpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a\n\noznačenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.\n17. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa\n§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti\nalebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na\noverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na\npreukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.\n18. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,\nak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.\n19. Navrhovateľ sa domáhal potvrdenia o vydržaní nehnuteľnosti novovzniknutého pozemku parc.\nregistra „C“ č. 119/43 vo výmere 5 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu, keď pri realizácii\nstavby na jeho pozemku, ktorá bola osadená na pôdoryse pôvodne existujúcej stavby, bolo zistené,\nže stavba je osadená 0,05 cm na pozemku účastníkov konania. Podľa navrhovateľa novovzniknutý\npozemok parc. č. 119/43 je v jeho vlastníctve, nakoľko ho dobromyseľne užíval od 16.5.2013, t. j. deň\númrtia jeho matky, a tá ho dobromyseľne užívala od roku 1982, keď ho nadobudla dedením, teda spolu\nviac ako 10 rokov.\n20. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od\nsporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší\npriestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy\nk zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil CMP práve o ustanovenia\nupravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr\nregistrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva\nplnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá\nvyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania\na dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností,\ndospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu\njavia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku\nnie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to\nani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ\ndomáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie\nprístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami\nv rámci sporového konania (t.j. určovacou žalobou).\n21. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné\nosvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súd dospeje k\nzáveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných\nskutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh\nnavrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom\nvyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že\nje v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné\nšetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil\nďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a\nprocesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť\na nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.\n22. Procesnou povinnosťou navrhovateľa bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov\nnadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a povinnosťou súdu prvej\ninštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľ splnil svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti\nosvedčil. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné\na hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré\npodmienky navrhovateľ nepreukázal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že vlastníci nehnuteľnosti zapísaní\n\nna liste vlastníctva, ktorých sa konanie o potvrdenie vydržania týka, v priebehu konania namietali\nopodstatnenosť návrhu navrhovateľa, keď uviedli, že od nadobudnutia vlastníckeho práva sa intenzívne\ndomáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, a to najmä v súvislosti s neoprávneným konaním\na neoprávnenou stavbou navrhovateľa, ktorá sa sčasti nachádza na ich pozemku\n23. K námietkam navrhovateľa, že súd prvej inštancie porušil procesné predpisy, keď v štádiu pred\nvydaním vyzývacieho uznesenia konal s účastníkmi konania v 1. a 2. rade, sa odvolací súd nestotožnil.\nZ obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania mali vedomosť o prebiehajúcom konaní a bez výzvy súdu\nsa začali vyjadrovať k návrhu navrhovateľa na začatie konania. Bolo by porušením procesných práv\núčastníkov konania, keby súd prvej inštancie navrhovateľmi predložené vyjadrenia ignoroval.\n24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie\nnámietky navrhovateľa sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade\ns citovaným ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n26. V konaniach podľa CMP sa neuplatňuje sankčná ani preventívna funkcia náhrady trov konania, a to\nvzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti\nverejného záujmu. V týchto konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy sám a žiaden\nz nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované\nvo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť\nna ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Náhradu trov\nkonania podľa CMP možno priznať, ak to ustanovuje zákon alebo ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu\nspravodlivé.\n27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením §\n396 ods. 1 CSP, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie § 52 CMP.\nPodávanie návrhov, opravných prostriedkov a vyjadrení, ktoré zákon pripúšťa, nemôžu byť chápané ako\nokolnosti, vzhľadom na ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé.\n28. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Vyd/1/2023", "guid": "a7ff1b62-4815-424c-ad5a-4d8fa723f78b:15a0cf93-f799-4ec9-bd17-3ec564f7e4c1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7b6eee10-e90d-4275-9984-cdbc23e4ca2f:ea482987-8d43-48c1-a1c6-ce58738de441", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Vyd/1/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Vyd/1/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7b6eee10-e90d-4275-9984-cdbc23e4ca2f:ea482987-8d43-48c1-a1c6-ce58738de441"}], "citovane_v": []}