{"guid": "ab09bbed-deca-416f-8c2d-38089addd37f:1666dd64-afd1-4666-adb5-d2bf90d0394c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1", "spisova_znacka": "6To/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/12/2024 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. septembra 2024, sp. zn. 6To/12/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1", "identifikacne_cislo": "2322010832", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Batisová", "sudca_id": 231, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-batisova-231", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1666dd64-afd1-4666-adb5-d2bf90d0394c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6To/12/2024\n2322010832\n24. 09. 2024\nJUDr. Katarína Batisová\nECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu\nMgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,\ntrvalé bydlisko D. XXX/XX, C., adresa na doručovanie E. F. XXX, pre prečin podvodu podľa § 221\nods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo\n19.09.2023, č. k. 5T/52/2022-135, na verejnom zasadnutí konanom 24.09.2024 v Trnave, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.\nII. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona sa\nobžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, C., adresa na doručovanie E. F. XXX,\nuznáva za vinného, že\ndňa 30.09.2021 v Seredi uzatvoril s poškodenou G. H. pod falošnou zámienkou zhotovenia diela\npísomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a\nzhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác dňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v\nsume 13.200,- Eur, po podpísaní ktorej prevzal od G. H. zálohu na materiál vo výške 7.800,- Eur, pričom\nneuskutočnil nákup materiálu ani začatie prác a po vypovedaní zmluvy o dielo zo strany G. H. a viacerých\nvýzvach nevrátil prijatú zálohu, pričom už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniaze\nsi ponechať pre vlastnú potrebu, čím poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,\nspôsobil škodu vo výške 7.800,- Eur,\nteda\nna škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom\nmajetku malú škodu,\nčím spáchal\n- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný\nzákon).\nZa to sa odsudzuje :\nPodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest\nodňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a\npodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.\n\nPodľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa\nsvojich schopností nahradil škodu vo výške 7.800,- eur.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19.09.2023, č. k. 5T/52/2022-135 (ďalej\naj napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\ndňa 30.09.2021 v Seredi uzatvoril s poškodenou G. H. pod falošnou zámienkou zhotovenia diela\npísomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a\nzhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác dňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v\nsume 13.200,- Eur, po podpísaní ktorej prevzal od G. H. zálohu na materiál vo výške 7.800,-Eur, pričom\nneuskutočnil nákup materiálu ani začatie prác a po vypovedaní zmluvy o dielo zo strany G. H. a viacerých\nvýzvach nevrátil prijatú zálohu, pričom už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniaze\nsi ponechať pre vlastnú potrebu, čím poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,\nspôsobil škodu vo výške 7.800,- Eur.\n2. Okresný súd za uvedený skutok obžalovanému A. B. uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona,\ns použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody\nvo výmere 2 roky a 4 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 287 ods. 1 Trestného\nporiadku bola uložená povinnosť zaplatiť náhrada škody v sume 7.800 Eur poškodenej G. H..\n3. Vo vzťahu k obžalovanému okresný súd argumentoval tým, že tento urobil na hlavnom pojednávaní\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku\nuvedeného obžalobe. Následne okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom\ndňa 19.09.2023, kde uskutočnil výsluch obžalovaného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal, výsluch\npoškodenej G. H., výsluch svedka K. H., oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise, pričom\nz výsledkov vykonaného dokazovania zistil okresný súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej\nčasti tohto napadnutého rozsudku.\n3.1. Okresný súd ďalej dôvodil, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal za\npreukázané, že obžalovaný A. B. (ďalej v texte aj ako obžalovaný) svojím konaním opísaným skutkovej\nvete napadnutého rozsudku naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona. I keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti popieral, okresný súd ustálil vinu\nobžalovaného na základe vykonaných dôkazov.\n3.2. Okresný súd uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu vina obžalovaného bola spoľahlivo\npreukázaná výpoveďou poškodenej G. H., svedka K. H., zmluvou o dielo, potvrdením o prevzatí\nplatby, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, potvrdením z Okresného úradu Galanta, výpisom z\nCentrálneho registra exekúcií a ďalšími listinnými dôkazmi. Okresný súd poukázal, že dňa 30.09.2021\nv Seredi obžalovaný uzatvoril s poškodenou G. H. písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo\nzhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a zhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác\ndňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v sume 13.200,- EUR, je zrejmé zo zmluvy o dielo na č.1.\n39-40, a je to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H.. Skutočnosť, že obžalovaný prevzal peňažnú\nzálohu od G. H. na materiál vo výške 7.800,-Eur, vyplýva z potvrdenia o prevzatí platby na č.1. 41 a\nje to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H.. Skutočnosť, že došlo k vypovedaniu zmluvy o dielo\nzo strany G. H. a po viacerých výzvach obžalovaný nevrátil prijatú zálohu, je zrejmé z odstúpenia od\nzmluvy o dielo na č.1. 42-43, a je to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H. a výpoveďou svedka K.\nH.. Okresný súd mal preukázané, že obžalovaný neuskutočnil ani len nákup materiálu ani začatie prác,\nčo vyplýva z výpovede poškodenej G. H. a výpovede svedka K. H..\n3.3. Ďalej okresný súd dôvodil, že obžalovaný nebol zaevidovaný ako živnostník, a teda nebol oficiálne\noprávnený zhotoviť dielo, čo vyplýva z potvrdenia z Okresného úradu Galanta na č.l. 51, tak obžalovaný\nod začiatku nemal seriózny úmysel zhotoviť dielo. Keďže obžalovaný mal zaevidovaných 13 exekúcii,\nkde bola vedená aj exekúcia proti obžalovanému pre pohľadávku s istinou 3.502,15 Eur plus trovy\nexekúcie súdneho exekútora, čo je zrejmé z výpisu z Centrálneho registra exekúcií na č. l. 52-55, a\nnakoľko obžalovaný dlží aj za nájomné v nájomnom bytovom dome Obce B., a teda obžalovaný bol\nzjavne vo finančných ťažkostiach ktoré určite vyvolávali u obžalovaného potrebu použiť zálohu pre\nvlastnú potrebu. Na základe uvedených skutočností okresný súd uviedol, že zhotovenie diela bolo len\nfalošnou zámienkou a obžalovaný už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniaze\n\nsi ponechať pre vlastnú potrebu. Takáto úvaha je podporená aj výpoveďou poškodenej G. H., keď\nobžalovaný vôbec neprišiel 11.10.2021 a na dopyty poškodenej G. H. dňa 12.10.2021 a v ďalších dňoch\nreagoval mnohými výhovorkami a neskôr prestal zdvíhať aj telefón. Okresný súd uviedol, že výška škody\n7.800,- Eur, ktorú obžalovaný spôsobil poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,\nje preukázaná potvrdením o prevzatí platby na č.1. 41. Okresný súd neuveril obhajobe obžalovaného,\nže bývalá priateľka C. H. zobrala peniaze, nakoľko toto nebolo podporené žiadnym dôkazom, keď\npoškodená G. H. a svedok K. H. nevypovedali o tom, že by obžalovaný tvrdil, že podniká spoločne s C.\nH.. Okrem toho obžalovaný bol v čase skutku výrazne zadlžený a peniaze potreboval pre seba.\n3.4. Okresný súd konanie obžalovaného ustálené v skutkovej vete výroku o vine právne kvalifikoval ako\nprečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a uviedol, že právna kvalifikácia skutku\nzodpovedá stavu veci a zákonu, keďže obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že\npri prevzatí zálohy 7.800 Eur za dielo uviedol poškodenú G. H. do omylu a spôsobil tak na cudzom\nmajetku väčšiu škodu.\n4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný\nzahlásil ihneď odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku. Prítomný prokurátor odvolanie nepodal,\nponechal si lehotu na podanie opravného prostriedku, ktorá mu však márne uplynula.\n5. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Norberta Horvátha\npísomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.10.2023, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva\nčo do výroku o vine a výroku o treste.\n5.1. Obhajca namietal že obžalovaný nebol počas trestného konania právne zastúpený obhajcom,\nnebol reálne schopný účinne sa brániť a preukázať svoju nevinu. Obžalovaný nesúhlasí s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku v tom smere, že z jeho strany nešlo o falošnú zámienku a nechcel vykonať\npredmetné dielo a zloženú finančnú zálohu si nechať pre seba. Obžalovaný uvádza, že v priebehu roka\n2021 reálne vykonával stavebné práce, avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu (množstvo exekúcií)\ntúto činnosť nevykonával oficiálne ako živnostník. Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení obžalovaný\npredložil krajskému súdu čestné prehlásenie spísané A. J., L. E., K. B.. Okrem uvedených čestných\nprehlásení obžalovaný predložil aj čestné prehlásenia D. B. a M. N., ktorí všetci zhodne uvádzajú, že\ns obžalovaným reálne spolupracovali a vykonávali stavebné a rekonštrukčné práce, pričom zákazky\nzabezpečoval práve obžalovaný. Obžalovaný uvádza, že v priebehu roku 2021 vykonával stavebné\npráce, pričom ani v jedinom prípade nemal úmysel niektorého z nich podviesť a vždy po odovzdaní\nzálohy túto použil na nákup materiálu a dohodnutú prácu vykonal riadne a včas.\n5.2. Obhajca poukázal na skutočnosť, že obžalovaný tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré mu odovzdala\npoškodená ako zálohu mu boli odcudzené zo strany jeho partnerky, ktorá bola v tom čase ťažko drogovo\nzávislou osobou. Subjektívna úvaha okresného súdu o nepravdepodobnosti tohto tvrdenia nie je podľa\nnázoru obžalovaného na mieste, nakoľko partnerka obvineného mala príležitosť aj motiváciu peniaze\nukradnúť priamo z ich spoločnej domácnosti. Obžalovaný uvádza, že nepodal na svoju partnerku trestné\noznámenie, nakoľko ide aj o matku ich spoločných maloletých detí, ktoré chcel chrániť. Obžalovaný\nuvádza, že objednal stavebný materiál na práce, ktoré mal realizovať v prospech obžalovanej, avšak po\nodcudzení zálohy jeho partnerkou nebol schopný tento materiál prevziať a vyplatiť, aktuálne nedisponuje\npotvrdením o realizácii objednávky, avšak v budúcnosti sa ho pokúsi zabezpečiť a predložiť súdu.\n5.3. Obhajca ďalej uviedol, že uvedené tvrdenia sú podložené relevantnými dôkazmi a predstavujú\nzásadnú zmenu pri posudzovaní konania obžalovaného a po zohľadnení týchto skutočností nie je totiž\nmožné skonštatovať, že obžalovaný konal od počiatku s úmyslom obohatiť sa na úkor poškodenej\na nikdy nerealizovať dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, a preto konanie obžalovaného nie je\nmožné vyhodnotiť ako trestný čin podvodu ale iba ako porušenie zmluvného záväzku, za čo však nemôže\nbyť sankcionovaný v rámci trestného konania.\n5.4. Obhajca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením okresného súdu ohľadom kriminálnej minulosti\nobžalovaného, pretože obžalovaný sa dopustil spáchania posledného trestného činu v roku 2018\nčiže pred viac ako 5 rokmi. Obžalovaný sa snažil v priebehu posledných rokov viesť riadny život\na napriek katastrofálnej rodinnej a finančnej situácie sa pokúšal postarať o svoje 3 maloleté deti,\no ktoré ich drogovo závislá matka nejavila riadny záujem. Tieto deti sú zverené do osobnej starostlivosti\nobžalovaného, ktorý sa o ne vzorne stará a poskytuje im najlepšiu možnú starostlivosť. Taktiež je\npotrebné upriamiť pozornosť, že najstaršia dcéra O. je zdravotne postihnutá a obžalovaný s ňou\npravidelne navštevuje lekára, cvičenia a iné potrebné úkony.\n5.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a doplnenie\ndokazovania.\n\n6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného\n17.01.2024.\n7. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na\ndeň 24.09.2024. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca\nobžalovaného. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, predmetnú\nneprítomnosť obžalovaný ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu. Verejné zasadnutie sa vykonalo\nv neprítomností poškodenej, ktorá sa na tento procesný úkon krajského súdu nedostavila. Krajský\nsúd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením\nrozhodnutia ÚPSVaR Nitra zo dňa 01.08.2023, rozhodnutia ÚPSVaR Nitra zo dňa 10.07.2023, uznesenia\nOkresného súdu Topoľčany zo dňa 13.04.2023 pod sp. zn. 10P/14/2023, rozsudok Okresného súdu\nTopoľčany zo dňa 24.04.2023 pod sp. zn. 10P/14/2023, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov na\nobžalovaného.\n8. Obhajca obžalovaného mal na verejnom zasadnutí návrhy na doplnenie dokazovania a to čítanie\nčestných prehlásení A. J., L. E., K. B., D. B., M. N., alternatívne ich navrhol vypočuť. Taktiež žiadal\nprečítať aj lekárske správy od E. P. C. ohľadom zdravotného stavu maloletej dcéry obžalovaného. Po\nkrátkej porade senátu bolo vyhlásené uznesenie, že predmetné návrhy obžalovaného na doplnenie\ndokazovania sa odmietajú, pretože navrhnuté dôkazy sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.\nKeďže žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, pristúpilo sa ku konečným návrhom,\nv rámci ktorých prokurátorka uviedla, že navrhuje odvolanie zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319\nTrestného poriadku. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava podaného\nodvolania a všetkých v ňom uvedených dôvodov, nad rámec uviedol, že zmenou Trestného zákona\ndošlo aj k zmene právnej kvalifikácie skutku kladenému obžalovanému za vinu. Nakoľko škoda, ktorú\nmal svojim konaním spôsobiť nespĺňa zákonnú definíciu väčšej škody, preto ho možno stíhať len podľa\n§ 221 ods. 1 Trestného zákona, kde trest nepresahuje hornú hranicu 2 rokov.\n9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno\nnové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne\nzistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže\nodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané\nv neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania\npoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\n10. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou\nosobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým podala táto oprávnená osoba odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.\nJe treba pripomenúť, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, je povinný krajský súd prihliadať\nlen vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také\nchyby zistené neboli.\n11. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého\nstupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí\nsprávne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.\n\n12. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky\nnámietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.\nInak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.\nKrajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto\nodpovede obžalovanému poskytli.\nK výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo\n13. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd\ndodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného\npojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,\nkeď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Tieto\ndôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12\nTrestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako\ntrestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade\ns ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré\ndôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,\nnajmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je\nv tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku,\nnemá voči odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na\ntomto mieste príslušné argumenty detailne opakovať.\n14. Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase nemal\nani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere sú výpovede osôb, a to\npoškodenej G. H. a svedka K. H.. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj inými vykonanými\ndôkazmi, ktoré preukazovali vinu obžalovaného a to zmluva o dielo, potvrdenie o prevzatí platby, výzva\nna vrátenie finančných prostriedkov, potvrdenie z Okresného úradu Galanta, výpis z Centrálneho registra\nexekúcií. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke tieto dôkazy\nnielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj krajský súd týchto svedkov považoval za\nvierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade\naj s inými dôkazmi.\n15. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu skutočnosť, že počas celého konania bolo\nvážnym spôsobom porušené právo na obhajobu a to tým spôsobom, že nebol počas trestného konania\nprávne zastúpený obhajcom a nebol reálne schopný účinne sa brániť a preukázať svoju nevinu. Krajský\nsúd k danej skutočnosti uvádza, že v danej trestnej veci sa jednalo o trestné konanie týkajúce sa\nprečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a preto sa nejednalo o dôvod povinnej\nobhajoby. Obžalovaný až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedol, že by chcel\npožiadať o ustanovenie obhajcu. Počas celého prípravného konania ani konania pred súdom nežiadal\no ustanovenie obhajcu, toto svoje právo využil až na hlavnom pojednávaní, kde bol vyhlásený rozsudok.\nNásledne okresný súd opatrením zo dňa 27.09.2023 ustanovil obžalovanému obhajcu JUDr. Norberta\nHorvátha, z dôvodu nemajetnosti. Krajský súd uvádza, že podľa vyššie uvedeného neprišlo v trestnom\nkonaní k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného pretože, obžalovaný bol či už počas prípravného\nkonania alebo konania pred súdom nečinný a nežiadal o ustanovenie obhajcu, až následne na hlavnom\npojednávaní žiadal o obhajcu, kde mu bol obhajca ustanovený opatrením z dôvodu nemajetnosti.\n16. Krajský súd uvádza, že okresný súd sa správne vysporiadal aj s námietkou obžalovaného ohľadom\nskutočnosti ponechania si finančnej zálohy a uskutočnenia predmetného dielo. Okresný súd správne\nuviedol, že obžalovaný neuskutočnil ani nákup predmetného materiálu a taktiež nezačal vykonávať ani\nlen určité prípravné stavebné práce, ktoré sú potrebné na vykonanie predmetného diela pre poškodenú.\nKrajský súd považuje tvrdenia obžalovaného týkajúce sa objednania stavebného materiálu za účelové\na nezakladajúce sa na pravde, pretože obžalovaný o tejto skutočnosti nepredložil žiadny relevantný\ndoklad. Tvrdenia obžalovaného, že v budúcnosti doloží súdu potvrdenie o objednaní stavebného\nmateriálu považuje krajský súd za zavádzajúce zo strany obžalovaného.\n17. Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný počas uzatvorenia zmluvy\no dielo nebol vedený ako živnostník a nemal oficiálne oprávnenie zhotoviť predmetné dielo ako\nosoba zaoberajúca sa podnikateľskou činnosťou. Krajský súd poukazuje na správne konštatovanie\nokresného súdu, že zhotovenie diela zo strany obžalovaného bolo len zámienkou a obžalovaný od\n\nzačiatku nemal v úmysle dohodnuté dielo zhotoviť. Krajský súd poukazuje, že obžalovaný ani len\nnezačal vykonávať stavebné práce, iba získal finančnú zálohu od poškodenej. Krajský súd v tomto\nsmere považoval predložené čestné vyhlásenia od horeuvedených osôb, týkajúce sa vykonávania\njednotlivých stavebných prác od obžalovaného za účelové, pretože po dopytovaní zo strany poškodenej\nsa obžalovaný iba vyhýbal a prerušil akýkoľvek kontakt s poškodenou. Krajský súd zdôrazňuje, že\nobžalovaný mal možnosť kontaktovať poškodenú a prípadne sa s ňou dohodnúť na odklade stavebných\nprác, alebo podania určitého vysvetlenia poškodenej, tomuto sa obžalovaný vyhýbal. Obžalovaný\nžiadnym spôsobom nekontaktoval poškodenú a nemal žiadnu snahu o uskutočnenie nápravy. Krajský\nsúd v tomto smere uvádza, že v prípade ak prišlo o odcudzeniu finančnej zálohy od partnerky\nobžalovaného, ten mal možnosť danú vec postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, avšak tak\nneurobil. Na základe uvedených skutočností považuje krajský súd predmetné námietky obžalovaného\nza tendenčné a účelové s úmyslom zakryť svoju protiprávnu činnosť.\n18. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom\nstanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich\nje potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok\nnestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,\nani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho\nmnožstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného\nhodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány\nčinné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé\npravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.\n12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným\nskutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe\nsvojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom\nprípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia\n(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo\nsvojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola\nstrana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,\npredstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak\nsi neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to\nnie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je\novládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo\nveci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani\nnemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení\nrozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným\nvšeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10\nTrestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie\nsú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).\n19. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil\nvýpovede poškodenej G. H. a K. H. správne ako pravdivé a vierohodné. Je potrebné zdôrazniť, že\ntvrdenia poškodenej a svedka si vzájomne korelovali, dopĺňali sa a vytvárali tak jasný obraz o tom,\nako sa predmetný skutok uvedený v obžalobe stal. Okresným súdom vykonané dôkazy či už svedecké\nvýpovede alebo listinné dôkazy vytvárajú autencický priebeh žalovaného skutku, pričom samotný\nobžalovaný vo svojej obrane iba popieral spáchanie skutku a opisoval rodinnú situáciu a nepriaznivé\nživotné situácie. Obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že mal v úmysle vykonať dohodnuté dielo,\navšak finančná záloha mu bola odcudzená a nemohol vykonať predmetné dielo. Krajský súd uvádza,\nže k predmetným obhajobným námietkam obžalovaného ohľadom odcudzenia finančnej zálohy od\npoškodenej svojou priateľkou, je potrebné konštatovať, že z vykonaného dokazovania je v dostatočnej\nmiere preukázaná vina obžalovaného za uvedený skutok vo výroku napadnutého rozsudku.\n20. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti\nrozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,\nktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.\n\nMožno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola\nstrana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,\npredstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov.\nK právnej kvalifikácii skutku\n21. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutkový stav v čase rozhodovania\nsprávne právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. K subjektívnej\nstránke trestného činu krajský súd dopĺňa, že obžalovaný teda ako trestne zodpovedný subjekt konal v\npriamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom\nzákone porušiť záujem ním chránený (objekt) – svojim protiprávnym konaním na škodu cudzieho majetku\nseba obohatil tým, že poškodenú uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu\n7.800.- Eur.\n22. Pokiaľ ide o námietky obhajcu týkajúce sa zmeny právnej kvalifikácie, tieto vyhodnotil krajský súd ako\ndôvodné, pretože novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 prišlo k zmene výšky škody. Podľa\naktuálne platného Trestného zákona sa za väčšiu škodu považuje spôsobená škoda väčšia ako 20.000,Eur. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine a zmenil právnu\nkvalifikáciu na prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.\nK výroku o treste všeobecne\n23. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické\nvýchodiská rozhodné pre ukladanie trestu.\n24. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre\nukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má\nzabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti\na vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania\ntrestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať\niba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\n25. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému\ntrestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka\npáchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti\nuž na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,\nobzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy\npáchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom\nspoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením\nna ostatných členov spoločnosti.\n26. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho\nfunkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa\na ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný\nzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými\nčinmi a pred ich páchateľmi.\n27. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol\nriadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov\nod páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov\nspoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,\nza ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti\na posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a\ngenerálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi\njednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na\npáchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,\nnegatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.\n28. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom\nkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\n\n29. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa\ni spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v\nspravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne\ntresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.\nPáchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a\npreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým\npredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy\npáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom\nv prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže\ndôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia\ntrestu do pôsobenia výchovného.\n30. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38\nods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.\nZároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona\nprihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a\npoľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.\nK výroku o treste konkrétne\n31. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, bolo nevyhnutné rozhodovať aj\no výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a preto musel vykonať dokazovanie ohľadom výroku o treste\na to v rozsahu potrebnom pre zistenie stavu veci pre rozhodnutie. Krajský súd na podklade takto\nvykonaného dokazovania sám rozhodol o treste pre obžalovaného za horeuvedený trestný čin, keďže\ntento postup nebol spojený s neprimeranými ťažkosťami.\n32. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obhajoba sa v odvolacích námietkach tomuto výroku nevenovala.\n33. Krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený okresným súdom dňa 19.09.2023, avšak\nv čase rozhodovania krajského súdu na verejnom zasadnutí o ukladaní trestu pre obžalovaného prišlo\nk nadobudnutiu účinnosti novely Trestného zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý nadobudol účinnosť odo dňa 06.08.2024. Legislatívnou zmenou prišlo k vypusteniu\nustanovenia týkajúceho sa pomerovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri zvyšovaní resp.\nznižovaní zákonom uloženej trestnej sadzby, a preto krajský súd pri rozhodovaní o výške trestu nemohol\nprihliadať na tieto okolnosti. Taktiež krajský súd poukazuje, že prišlo v prejednávanej trestnej veci\nk zmene právnej kvalifikácii, t. j. zmenou Trestného zákona sa zvýšila výška škody a zmenila sa právna\nkvalifikácia skutku z kvalifikovanej skutkovej podstaty na základnú skutkovú podstatu podľa § 221\nods. 1 Trestného zákona. Krajský súd zisťoval u obžalovaného či už poľahčujúce alebo priťažujúce\nokolnosti, aby mohol uložiť spravodlivý trest v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby. Krajský\nsúd u obžalovaného nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť. Krajský\nsúd sa nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadom uloženia priťažujúcej okolnosti podľa § 37\npísm. m) a to že už bol obžalovaný v minulosti odsúdený, pretože s poukazom na odsúdenie trestným\nrozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2019 sp. zn. 2T/4/2019 prišlo k upusteniu od\nuloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.03.2018\nsp. zn. 3T/6/2018, kde prišlo o osvedčeniu a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Na\nzáklade uvedených skutočností nemožno zohľadniť predmetné odsúdenie pretože dané odsúdenie bolo\nzahľadené.\n34. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere\n1 rok a tento uložený trest podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Zároveň uložil\nobžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu vo výške\n7.800,- Eur. Krajský súd uvádza, že ohľadom konkrétnej výmery trestu pre obžalovaného, v rámci\nzákonného rozpätia za prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia\nslobody od 0 až 2 roky. Krajský súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v polovici\ntrestnej sadzby, teda vo výmere 1 rok, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu, ako aj osobe\nobžalovaného. Výkon uloženého trestu odňatia slobody mu krajský súd odložil podľa § 49 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 30\nmesiacov, ktorú považoval za dostatočne dlhú na to, aby obžalovaný sebe samému a súčasne aj\nspoločnosti preukázal, že to so svojim polepšením myslí úprimne a že bude vyvíjať snahu, aby podľa\nsvojich schopností nahradil spôsobenú škodu. Z pohľadu krajského súdu je (aj pri zmene trestného\nzákona) aktuálne na obžalovaného nevyhnuté dôsledne pôsobiť dlhším trestom, a preto obžalovanému\nukladal trest v polovici trestnej sadzby aj vzhľadom na už predchádzajúce záznamy v registri trestov\nu obžalovaného.\n\n35. Podľa názoru krajského súdu je uložený trest primeraný, nakoľko z povahy veci nemôže byť trest\nukladaný na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. A vo výsledku je aj podľa\nnázoru krajského súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej\ntrestnej činnosti a okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska\nindividuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie. Krajský súd pri\nukladaní podmienečného trestu zohľadnil aj skutočnosti týkajúce sa rodinných a osobných pomerov\nobžalovaného, najmä skutočnosť, že obžalovaný sa stará o 3 maloleté deti, a jeho najstaršia dcéra je\nveľmi vážne zdravotne postihnutá a vyžaduje si jeho osobnú starostlivosť.\n36. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným\nv ustanovení § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky\ntak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného.\nZhrnutie\n37. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania obžalovaného, prejednal\ndanú trestnú vec, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok\nzrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol spôsobom\nuvedeným v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným\nsúdom to umožňovali.\n38. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestný poriadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/52/2022", "guid": "30a3db76-b349-48ba-a4ec-9860d9051c0c:1d153953-eadb-492c-b050-d663be5f5278", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}