{"guid": "0844a0c2-31b3-4127-b9e6-388e2d3b70c9:2a8baddd-0540-48af-aba1-8d78ec7e4cb8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1", "spisova_znacka": "3To/111/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/111/2024 z 22. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. októbra 2024, sp. zn. 3To/111/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1", "identifikacne_cislo": "2322010855", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Stanislavská", "sudca_id": 223, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-stanislavska-223", "datum_vydania": "2024-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 285 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-285"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-285"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a8baddd-0540-48af-aba1-8d78ec7e4cb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/111/2024\n2322010855\n22. 10. 2024\nJUDr. Katarína Stanislavská\nECLI:SK:KSTT:2024:2322010855.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej\na sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods.4 písm.b) Trestného zákona, na verejnom\nzasadnutí konanom dňa 22.októbra 2024 v Trnave, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti\nrozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa\n26. februára 2024, č.k. 1T/56/2022-199, a takto\nrozhodol:\n\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 06.02.2024 sp.zn.1T/56/2022-199 rozhodol\n(,,citácia“)“ ,, podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom\nC., D. E. XXX/XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante zo zločinu úžery podľa § 235 ods. 1,\nods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zločinu vydierania\npodľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,\nže\npresne nezisteného dňa v roku 2013 na presne nezistenom mieste v meste Galanta uzavrel ústnu\ndohodu so F. B., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, o poskytnutí finančnej\nhotovosti vo výške 50,- Eur s podmienkou, že mu F. B. nasledujúci mesiac vráti finančnú hotovosť aj s\núrokmi 100 %, teda vo výške 100,- Eur, pričom mal vedomosť o tom, že F. B. je bez domova a bez stáleho\npríjmu, a od tej doby až do presne nezisteného dňa v roku 2021 opakovane dal sebe poskytnúť finančnú\nhotovosť v celkovej výške minimálne 300,- Eur, ktorú mali tvoriť úroky z pôžičky 50,- Eur, ktorú sumu\nza poškodeného F. B. zaplatil A. B. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., pričom uvedené\nfinančné prostriedky vymáhal A. B. od poškodeného F. B. od roku 2013 až do 2021 opakovane pod\nhrozbou bezprostredného násilia, pod hrozbou násilia ho nútil, aby mu neprimerané úroky zaplatil, a\nkeď F. B. nemal peniaze, tak sa mu A. B. vyhrážal ujmou na zdraví so slovami „ak nezaplatíš, dostaneš\nna hubu\",\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 199-207 spisu.\nProti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení\nrozsudku, zahlásil odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného ( č.l.198).\nObžalovaný sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku č.l.198 spisu.\n\nOkresný prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 15.04.2024, doručeným okresnému\nsúdu dňa 16.04.2024 (č.l.211-212 spisu). Po úvodnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku\nnamietal, že okresný súd viedol výsluch poškodeného F. B. na hlavnom pojednávaní (ale aj výsluchy\nsvedkov G. H. a J. K.) v prítomnosti obžalovaného, kde vzhľadom na okolnosti prípadu, v ktorom ide o\npodozrenie z trestného činu úžery, kde už v prípravnom konaní poškodený a svedkovia, menili výpovede\npo vznesení obvinenia, pričom z obsahu výsluchov vyplývalo podozrenie, že po vznesení obvinenia\nmohli byt' ovplyvnení obžalovaným, bola daná obava, že poškodený, resp. svedkovia nevypovedia\npravdu, preto mali byt' výsluchy vedené v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 262 Trestného\nporiadku, resp. súd mal vyhodnotiť, či neprizná poškodenému a svedkom postavenie obzvlášť zraniteľnej\nobete a realizovať výsluchy na súde v zmysle § 262a Trestného poriadku.\nPoškodený následne v prítomnosti obžalovaného odoprel vypovedať, čo odôvodnil tým, že by si mohol\nprivodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, hoci je zrejmé, že takéto nebezpečenstvo si mohol privodiť\nuž svojimi skoršími výpoveďami, pri ktorých bol rovnako poučený o práve odoprieť vypovedať a\nnapriek tomu vypovedať neodoprel. Preto sa odopretie výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní\nnejaví ako zákonné - poškodený už svojimi predchádzajúcimi výpoveďami mohol privodiť a aj privodil\nobžalovanému trestné stíhanie a teda v prípade nepravdivosti týchto jeho usvedčujúcich výpovedí,\nby si už zároveň privodil nebezpečenstvo vlastného trestného stíhania z dôvodu krivých výpovedí, a\ntoto nebezpečenstvo, si už potom nemohol nanovo privodiť jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní.\nNásledne nezákonné odopretie výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní viedlo súd k čítaniu\nzápisnice o skoršej výpovedi poškodeného z prípravného konania, pričom však súd neumožnil čítanie\ntej zápisnice, v ktorej poškodený jednoznačne usvedčoval zo skutku obžalovaného, ale vyselektoval len\ntú zápisnicu (po vznesení obvinenia), v ktorej poškodený zmenil výpoveď tak, že najskôr uviedol, že\npredtým vypovedal nepravdivo, aby bol obžalovaný trestne stíhaný.\nSúd pritom selektoval len uvedenú časť výpovede poškodeného a bližšie sa nezaoberal tou časťou, kedy\npo doplňujúcich otázkach vyšetrovateľa z odpovedí poškodeného vyplynulo podozrenie, že poškodený\nzmenil výpoveď až po tom, ako sa obžalovaný dozvedel o jeho obvinení, poškodený potvrdil, že\nobžalovaný sa s ním kontaktoval a napokon poškodený uviedol aj to, že pravdivá je verzia jeho výpovede\nz 20.01.2022 (teda usvedčujúca výpoveď z pred vznesenia obvinenia).\nPoškodený teda po prvotnom vyjadrení, že na obžalovaného uviedol nepravdivé informácie, po\ndoplňujúcich otázkach vyšetrovateľa pripustil, že obžalovaný ho ovplyvňoval a napokon potvrdil, že bolo\npravdou to, čo uvádzal prvýkrát, resp. pred vznesením obvinenia.\nObdobné nedostatky sa potom týkajú aj výsluchu svedka H. na hlavnom pojednávaní, ktorý bol rovnako\nvykonaný v prítomnosti obžalovaného, hoci svedkyňa K. (sestra poškodeného B.) už v prípravnom\nkonaní 23.06.2022 vypovedala, že obžalovaný ju ovplyvňoval, aby zmenila svoju pôvodnú výpoveď,\npričom z jej výpovede vyplynulo tiež to, že svedok H. (jej druh) sa bál obžalovaného a tento sa mu\nvyhrážal.\nSkutočnosť, že poškodení a svedkovia mali strach z obžalovaného vyplynula aj z prečítanej výpovede\nsvedka K. H., ktorý vo veci podal trestné oznámenie.\nNa súde prečítaná výpoveď samotného poškodeného F. B. z 20.04.2022, v časti, že obžalovanému\nchcel spraviť zle a uviedol na neho nepravdivé informácie, aby bol trestne stíhaný, nekorešponduje so\nzadokumentovaným priebehom prípravného konania, nakoľko poškodený B. vo veci neinicioval trestné\nstíhanie, ale trestné oznámenie podával K. H., ktorý bol priamym svedkom, ako sa obžalovaný nevhodne\nchoval k poškodenému, pričom o problémoch s obžalovaným sa K. H. dozvedel od svedkyne K., čo až\nnásledne potvrdil poškodený B..\nVysvetlenie poškodeného B., že chcel výpoveďou spraviť zle obžalovanému, tak nekorešponduje so\nzdokumentovanou chronológiou prípadu a tiež s ňou nekorešponduje výpoveď svedka G. H. na hlavnom\npojednávaní, že celé si to vymyslel B., ktorý svedka nahováral na prvotnú výpoveď, pretože trestné\nstíhanie bolo začaté na základe oznámenia K. H., ktorý mal informácie najskôr od svedkyne K. a až\nnásledne mu túto verziu potvrdil aj poškodený B..\nSúd nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, neumožnil vykonať všetky navrhnuté dôkazy prokurátorom\n(najmä čítanie zápisníc z výsluchov pred vznesením obvinenia), nesprávne umožnil odmietnutie\nvýpovede poškodeného priamo na hlavnom pojednávaní, čo vyústilo do toho, že všetky vykonané\ndôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného, bez prihliadnutia na usvedčujúce dôkazy. Bolo\npreukázané, že jednotlivé osoby mali z obžalovaného strach a tento ich mal ovplyvňovať, s cieľom\nuniknúť tak trestnej zodpovednosti.\n\nNa základe uvedeného mala okresná prokuratúra za to, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému\nrozsudku, prišlo k takým chybám, ktoré mohli viesť k neúplnosti skutkových zistení, resp. k\npochybnostiam o ich správnosti, pričom je potrebné opakovať výsluchy osôb, ktoré mohli byt' ovplyvnené\nobžalovaným, a ktoré z neho mohli mat' strach, a preto navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1\npísm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil, a aby vec podľa § 322 ods. 1\nTrestného poriadku s poukazom na § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa,\naby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nKonanie na odvolacom súde.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa\n§ 316\nods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nKrajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného\nporiadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalovanej boli podané včas\n(§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či\nnedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313\nTrestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm.\nb) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku).\nKrajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal okresný prokurátor ako\noprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný\na tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a obhajcu\nobžalovaného. Obžalovaný bol na termín verejného zasadnutia riadne predvolaný. Predvolanie prevzal\ndňa 16.09.2024. Obžalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2024 predloženým obhajcom na\nverejnom zasadnutí požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, čo krajský súd\nakceptoval.\nProkurátor krajskej prokuratúry v súlade s písomným odôvodnením odvolania navrhol, aby krajský súd\nzrušil rozsudok I. stupňového súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\nObhajca obžalovaného považuje rozhodnutie súdu I. stupňa za správne a zákonné. Je toho názoru, že\nvykonaným dokazovaním neboli preukázané prakticky žiadne skutočnosti uvádzané v obžalobe a za\ndanej dôkaznej situácie nemohol súd inak rozhodnúť preto navrhuje, aby krajský súd podľa § 319\nTrestného poriadku odvolanie ako nedôvodné zamietol.\nK oslobodzujúcemu výroku\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí\nbyť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných\nustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto\nvýroky.\nPokiaľ ide o napadnuté výroky o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, krajský súd v prvom rade\nkonštatuje, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na\nobjasnenie skutkového stavu veci a následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne\npodľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a tak dospel k správnemu záveru, že nebolo\njednoznačne a bez pochýb preukázané, že sa žalovaný skutok stal.\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonaní dokazovania a zhodnotení\nvykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti nebolo jednoznačne, bez dôvodných\n\npochýb preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta, pre ktorý je\nobžalovaný stíhaný. V prípade výpovedi svedkov F. B., G. H., K. H. a J. K., v rámci ktorých usvedčovali\nobžalovaného zo žalovaného skutku sú po obsahovej stránke nejednoznačné a rozporné. V tejto\nsúvislosti poukazuje aj na dodatočne zmenené výpovede niektorých svedkov, avšak už v prospech\nobžalovaného A. B.. Okresný súd nemal žiadnym relevantným dôkazom za preukázané, že svedkovia\nzmenili výpovede zo strachu pred obžalovaným A. B.. V prípade, ak majú slúžiť výpovede svedkov,\nako dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musia byť tieto dôkazy jasné, logické, zrozumiteľné,\npresvedčivé, vierohodné, nemenné a zároveň nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné či dokonca\nvyvrátené. Predovšetkým sa súd zaoberal výpoveďou samotného poškodeného F. B.. Z hľadiska\nposúdenia jeho osoby a vierohodnosti nemohol prehliadnuť skutočnosť, že svoju výpoveď menil a\nzavádzal. Navyše, táto je sama o sebe vnútorne rozporná, nepresvedčivá a nejednoznačná. Tento\nzáver súd zastáva aj v prípade učinených výpovedi svedkyne J. K.. V prípade svedka G. H., svedok\nsvoju výpoveď v prípravnom konaní menil, na hlavnom pojednávaní uviedol, že B. si to celé vymyslel,\nnemá poznatky o tom, že B. B. požičal peniaze. Keďže výsledky vykonaného dokazovania pred súdom\nnevyznievajú jednoznačne, a nebola zistená ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z\nktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný a jednoznačný záver, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný\nA. B. stíhaný, súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného)\npodľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante\nzo zločinu úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.\nzák. a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,\npre ktorý je obžalovaný stíhaný .\nV konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na\nzáklade akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa §\n285 písm. a) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne\nzávery. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že z vykonaných dôkazov, či už išlo\no výsluchy poškodeného a svedkov, alebo listinné dôkazy, žiaden jednoznačne nepreukázal, že by\nobžalovaný finančné prostriedky vymáhal od poškodeného F. B. od roku 2013 až do 2021 opakovane\npod hrozbou bezprostredného násilia a pod hrozbou násilia ho nútil, aby mu neprimerané úroky zaplatil,\na keď B. nemal peniaze, tak sa mu obžalovaný vyhrážal ujmou na zdraví so slovami ,, ak nezaplatí ,,\ndostaneš na hubu“.\nKrajský súd dodáva, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov\ntvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom\ncelku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania\nobžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť\nzaložený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok\na že ho spáchal obžalovaný.\nProces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon\npritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom\nprípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej\nsúvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie\ncitovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nsp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)\nKaždá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo\npreukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci\npreto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky\ndokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť\niného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti\no niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod\nobžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.\n(porovnaj uznesenie Naj-vyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).\n\nK vykonanému dokazovaniu je potrebné uviesť, že trestné konanie začalo na základe oznámenia svedka\nK. H., ktorý tak urobil potom, ako neznáma osoba mužského pohlavia, vo veku si do 30 rokov, cigánskeho\netnika sa začala nevhodne chovať a po verbálnom konflikte na neho zaútočila a neskôr zavolala posilu,\nteda ženy, ktoré na svedka útočili. Zavolal policajtov, ktorí po príchode na miesto urobili poriadok. Po\ntomto odišiel na políciu a podal trestné oznámenie a to z toho dôvodu, že mu J. K. K. povedala, že\nmusia splácať nejaké nezmyslené úroky, nakoľko F. si požičal peniaze pre svedka neznámeho muža.\nF. B. verziu J. potvrdil, že G., ktorý chodí do roboty, musel tomu neznámemu mužovi odovzdať časť\nvýplaty. Keďže sa oni báli oznámiť uvedené skutočnosti, rozhodol sa podať oznámenie, keďže sa ich\nnebojí a nechcel aby v tom konaní pokračovali a skoro zatiahli do prúseru aj jeho. Z jeho strany to bola\nčiastočne pomsta, teda lepšie povedané satisfakcia. On konkrétne nevidel nič, mal len informácie od\nJ. a od F.. Oni ho o podanie trestného oznámenia nežiadali, urobil tak z vlastnej hlavy. O akú požičanú\nsumu malo ísť a koľko žiadal naspäť o tom nevedel vôbec. Na jeho rozhodnutie podať oznámenie mal\n99 percent vplyv konflikt a to, že ho bezdôvodne skoro zatiahli do kriminálu.\nPokiaľ ide o výpoveď poškodeného F. B., táto nebola presvedčivá, nakoľko ju počas prípravného konania\nmenil a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, nakoľko by si svojou\nvýpoveďou privodil trestné stíhanie. Okresný súd správne na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď\npoškodeného z prípravného konania, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, teda po vznesení\nobvinenia za prítomnosti obhajcu zo dňa 20.04.2022 ( č.l. 90-105) spisu. Z výpovede poškodeného\nv prípravnom konaní vyplýva, že obžalovanému A. B. chcel urobiť zle, preto na neho uviedol nepravdivé\ninformácie, aby bol trestne stíhaný. Je pravda, že A. B. mu v minulosti požičal peniaze vo výške\n300,- eur, ktorú sumu A. vrátil G. H., a to na splátky na 6x po 50,- eur. Párkrát bol aj on prítomný\npri odovzdaní finančnej hotovosti. Na otázku vyšetrovateľa, ako vie vysvetliť, že počas výsluchov\nopakovane, naposledy dňa 20.01.2022 uviedol úplne odlišnú verziu, uviedol, že ,,on to chce stiahnuť, aby\nnemal problémy“. Svoju predchádzajúcu výpoveď si nepamätá, lebo je alkoholik. Po prečítaní výsluchu\nz 20.01.2022 uviedol, že to čo čítal vyšetrovateľ je pravda. Na otázku, či poškodeného od 20.01.2022\nkontaktoval obvinený uviedol, že áno, videl ho pri Tescu a obvinený mu dal 2 eurá. Na otázku, prečo\npo doručení uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému dňa 28.02.2022 sa bez predvolania tri dni po\nsebe dostavil na políciu, aby zmenil svoju výpoveď, odpovedal, že preto, lebo spravil sprostosť. Nikto ho\nnato však neupozornil, to on sám od seba. Na otázku vyšetrovateľa, či obvinený pri stretnutí žiadal, aby ,,\nstiahol výpoveď, resp. aby zmenil výpoveď “, svedok odpovedal ,, Nie nechcel“. Obvinený mu viackrát\npožičal peniaze a on mu musel vždy vrátiť viac, bolo to tak, ako čítal vyšetrovateľ, teraz sa už vyrovnali\na nemá čo riešiť. Už nechce odpovedať na ďalšie otázky, chce to stiahnuť. Presne nevie, koľko mu A. B.\npožičal, ale všetko vrátil. Nepamätá si, koľko to bolo. A. B. sa mu vyhrážal, uviedol, že keď mu nevráti\npeniaze, že dostane. Peniaze musel vrátiť aj s úrokmi. Keď si požičal 50,-Eur musel vrátiť 100,-Eur.\nK odvolacej námietke prokuratúry k prečítaniu výpovede poškodeného L. B. len po vznesení obvinenia\nkrajský súd uvádza, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti\nkonania a „rovnosti zbraní\". Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní\" je, aby\nvšetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a\nreagovať na protiargumenty protistrany. Kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp\nkonania, za pravidlo procesného práva ovládajúci každý súdny proces. Spolu s právom na obhajobu\nje jeho základným princípom. Bez neho vôbec nemožno hovoriť o procese, keď podstatou procesu je\nkonfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa, popierať návrhy, argumenty a\ndôkazy druhej strany a predkladať vlastné. Ide o jednu z hlavných záruk súdneho konania. Neexistuje\nspravodlivosť bez kontradiktórnej diskusie a čím skôr k nej dôjde, tým väčšia je nádej na objektívnosť.\nKontradiktórna diskusia je kráľovskou cestou pri hľadaní pravdy. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Tdo/28/2020 z 13. januára 2021)\nPrávo obvineného, resp. jeho obhajcu zúčastniť sa na úkonoch počas prípravného konania a byť\ntak priamo osobne prítomný pri vykonávaní dôkazov a mať možnosť ihneď počas prebiehajúceho\núkonu sa k nemu vyjadriť, príp. ho namietať alebo vysloviť protiargument, predstavuje jednu z garancii\nkontradiktórnosti v prípravnom konaní. Takýmto spôsobom je zaručené, aby obvinený mal možnosť v\nrámci kontradiktórnej diskusie podrobiť dôkazy svojej vlastnej kritickej previerke.\n\nKrajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému je toho názoru, že postup okresného súdu na hlavnom\npojednávaní konanom dňa 14.11.2022 ( č.l.165), potom ako poškodený B. odmietol vypovedať ( nakoľko\nby si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie), keď prečítal výpoveď poškodeného F. B.\nz prípravného konania zo dňa 20.04.2022 (č.l.90-105) vykonanú potom ako bolo vznesené obvinenie A.\nB. a odmietol prečítať výpoveď poškodeného pred vznesením obvinenia ( zo dňa 20.01.2022 č.l.36-51)\nbol správny z záujme zachovania práva obvineného na obhajobu ( práva na kontradiktórny postup),\npretože výpoveď poškodeného B. mala byť vo výraznej miere rozhodujúcim dôkazom, teda podstatne\nvýznamným pre rozhodnutie a obžalovaný má právo aspoň raz kontradiktórnym spôsobom vypočuť\nsvedka (odôvodnené od čl.6 ods.3 písm.d) Dohovoru).\nK odvolacej námietke okresnej prokuratúry, že odmietnutie výpovede poškodeného B. na hlavnom\npojednávaní sa nejaví ako zákonné, pretože poškodený už svojimi predchádzajúcimi výpoveďami mohol\nprivodiť nebezpečenstvo vlastného stíhania, krajský súd uvádza, že právo svedka odoprieť výpoveď ak\nby svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe ( § 130 ods. 2 veta prvá Tr.\npor.) je dôsledkom ústavnej ochrany ( čl.47 ods.1 Ústavy SR) a táto má prednosť pred dosiahnutím\núčelu trestného stíhania (§ 1 Tr. por.), a to aj vtedy ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v\nkonkrétnej veci trpelo dôkaznou núdzou. Preukázanie splnenia tejto podmienky sa od oprávnenej\nosoby nevyžaduje ( A. M., komentár Ústavy SR). Svedok, ktorý v prípravnom konaní vypovedal\na neskôr sa na hlavnom pojednávaní rozhodne inak, odvolávajúc sa na svoje zákonné oprávnenie odmietnuť vypovedať, jeho odmietnutie vypovedať treba rešpektovať. Okresný súd správne postupoval,\nkeď poškodeného riadne poučil a po vyjadrení poškodeného, že odmieta vypovedať zistil dôvod, pre\nktorý odmieta vypovedať, ktorým bolo privodenie nebezpečenstva trestného stíhania, toto vyjadrenie\nrešpektoval a prečítal výpoveď poškodeného z prípravného konania.\nK objasneniu žalovaného skutku neprispela ani výpoveď svedka G. H., ktorý na hlavnom pojednávaní\nvo svojej výpovedi uviedol, že on vie, že v prípade obžalovaného A. B. si to K. H. vymyslel. B. ho\nnahováral, aby povedal, že obžalovaný mu požičal 300,- Eur, a že namiesto neho bude B. vracať peniaze\n2 x po 100,- Eur a 2 x po 50,- Eur a to v priebehu 3-4 mesiacoch. Taktiež ho B. nahováral na to, že\naby povedal, že keď peniaze odovzdá obžalovanému, tak mu tieto peniaze B. vráti, keď bude dostávať\npeniaze v hmotnej núdzi. S návrhom B. súhlasil, pretože je jeho spolubývajúci, bývajú v spoločnej\ndomácnosti. On nemá poznatky o tom, či obžalovaný požičal nejaké peniaze B.. On žiadne peniaze\nobžalovanému reálne neodovzdal. K zmenenej výpovedi uviedol, že je pravdou, čo vypovedal pred\nsúdom. Nikto ho nenahováral, ako má vypovedať na súde. Pokiaľ ide o výpovede svedka z prípravného\nkonania tieto neboli konzistentné, nakoľko si odporovali a nepodporili tvrdenia poškodeného o výške a\nspôsobe odovzdania peňazí obžalovanému.\nPokiaľ ide o výpoveď svedkyne J. K. na hlavnom pojednávaní bez udania dôvodu odmietla vypovedať,\npreto bola jej výpoveď z prípravného konania prečítaná podľa §263 ods.3 písm.c) Tr. poriadku.. Okresný\nsúd prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 31.01.2022 (č.l.57-61) a zo dňa 23.06.2022 ( č.l.106-114).\nKontradiktórne bola vykonaná iba výpoveď zo dňa 23.06.2022, na ktorú aj krajský súd prihliadol. Vo\nvýpovedi zo dňa 23.06.2022 na začiatku výsluchu uviedla, že nechce vypovedať. Na opakované otázky\nvyšetrovateľa sa svedkyňa rozplakala a uviedla, že nechce vypovedať, lebo sa bojí. Na ďalšie otázky\nvyšetrovateľa nereagovala. Následne na otázku, či požičiaval A. peniaze niekomu, ak áno komu a za\nakých podmienok, svedkyňa kývla hlavou, že áno. Svedkyňa následne uviedla, že sa nechce k tomu\nvyjadrovať a neverí nikomu. Na otázky vyšetrovateľa, ,, či A. B. požičiaval peniaze? Svedkyňa kýva\nhlavou, že ,,áno“. Následne svedkyňa uviedla ,,Bojím sa, bojím“. Na otázku ,, Kto bol za Vami za takým\núčelom ?“ Svedkyňa uviedla ,,A..“ Ďalej uviedla, že A. B., keď bol s deťmi vonku ju zastavil a požiadal ju,\naby to povedala inak, že to nie je pravda. Na otázku vyšetrovateľa, ,,že obvinený od Vás chcel, aby ste\nvypovedali v jeho prospech?“, svedkyňa uviedla ,,zabijú ma tam.“ Jej brat, keď bol opitý jej povedal, že\nB. požičiava každému peniaze. Požičal aj jej bratovi, ale nevie koľko. Vyhrážal sa bratovi, že ,,rozkope,\nrozbije mu papuľu.“ G. H. zaplatil B., ale nevie koľko.“ Od H. žiadal zaplatiť A.. Peniaze H. odovzdal\ndoma. Na otázky vyšetrovateľa svedkyňa odpovedá,, da, smatrila,“ kýva hlavou. Svedkyňa uviedla, že\nje chorá, ale niečo jej dáva silu. Následne na otázky obhajcu obžalovaného uviedla, že trpí duševnou\nchorobou schizofréniou, žije v rozprávkach. Ona už nevie, čo je pravda. G. N. jej spieva, že pravda\nzvíťazí. Sama nevie kto je. Ona si už presne nepamätá, ako jej brat dával peniaze B., mala halucinácie,\nbola vo všelijakých stavoch. Teraz berie lieky a je dobre. Na otázku, či bola svedkom toho, že sa A. B.\nvyhrážal F. B. svedkyňa uviedla, že áno, cez okno sa pozerala. Bolo to na dvore. Videla ale nepočula.\n\nS osobou K. H. sa pozná, ale nestretávajú sa. B. dával mesačne celú podporu. Ona odovzdanie peňazí\nnevidela, B. jej to len povedal, ale mohol to aj prepiť.\nKrajský súd dodáva, že prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z\nhľadiska preukázania zavinenia obvineného (vo vzťahu k stíhanému skutku) vziať do úvahy závažnosť\nvýpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom\nnebude možné vykonať, vrátane možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konám pred súdom.\nV záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku)\ntreba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo\nv opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v\nprípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť.\nNa margo odvolacej námietky okresného prokurátora krajský súd dodáva, že ak už v prípravnom\nkonaní z výpovedí svedkov vyplynulo, že títo menia svoje výpovede vplyvom obvineného, nič nebránilo\nprokurátorovi, aby využil ustanovenia Trestného poriadku napr. podal návrh na vzatie obvineného do\nväzby podľa § 71 ods.1 písm.b) Tr.por., prípadne, aby sám navrhol na hlavnom pojednávaní súdu konať\nv zmysle § 262 Trestného poriadku, resp. v zmysle § 262a Trestného poriadku.\nObžalovaný A. B. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a vyhlásil, že je nevinný. V prospech\nobžalovaného vypovedala jeho družka I. E., ktorá uviedla, že obžalovaný žiadne peniaze nepožičiaval ,\npretože ona má všetky peniaze u seba , všetko platí ona a jej druh s peniazmi nedisponuje. Peniaze\njej dával do ruky alebo na účet.\nPo vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov má krajský súd za preukázané, že štruktúra\npoužiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že\nžalovaný skutok tak, ako je uvedený v obžalobe okresnej prokuratúry sa stal. V tomto smere sú síce\nindície ( ohľadom požičania peňazí a výšky úrokov), ale na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného\nsúdu chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím\nnenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku\na usvedčovala z jeho spáchania práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek\niného záveru.\nV prejednávanej veci ale takýto stav nenastal.\nDôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní musia byť takého charakteru, aby boli spôsobilé usvedčiť\nobžalovaného A. B. z predmetného trestného činu, musia spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na\npresvedčivosť. Len nespochybniteľný obsah takýchto dôkazov môže byť podkladom pre záver o vine\nosoby postavenej pred súd. Tento záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať\nani najmenšie pochybnosti, či neobjasnené otázky. Tu je na mieste povedať, že trestné konanie začalo\nna základe trestného oznámenia K. H., ktorý tak urobil čiastočne z pomsty resp. satisfakcie. Následne\nvýpoveď poškodeného F. B. vzhľadom na jej obsah a osobnosť poškodeného (často požívajúca\nalkoholické nápoje) neposkytla nespochybniteľný dôkaz o tom, že predmetný skutok sa stal tak, ako je to\nuvedené v obžalobe. Vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia v úvode uvádza, že chcel A. B. urobiť zle,\npreto na neho uviedol nepravdivé informácie, aby bol trestne stíhaný, pripustil však, že mu B. v minulosti\npeniaze požičal vo výške 300,-Eur, ktorú sumu A. vrátil G. H., následne po opakovanom upozornení na\nkrivé obvinenie a krivú výpoveď, poškodený bez toho, aby sa svojimi slovami vyjadril ku skutku odpovedal\nrozporuplne na otázky vyšetrovateľa a obhajcu. Uvedená výpoveď nedala odpovede na to, aby bez\nakýchkoľvek pochybností sa dal ustáliť skutok a právna kvalifikácia. Jednoznačné odpovede nedala ani\nvýpoveď svedka G. H., ktorý pod prísahou na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to celé vymyslel pán\nH. a B., keď mal vypité. B. ho mal nahovoriť, aby povedal, že obžalovaný mu požičal 300,-Eur a svedok\nich bude obžalovanému vracať. On žiadne peniaze obžalovanému neodovzdával a nevidel, že by sa\npoškodený a obžalovaný stretávali. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne J. K., táto je nepresvedčivá, sama\nsa snažila svoje odpovede spochybniť svojim psychickým stavom. Na zistenie, či strach svedkyne ( ,,\nbojím sa, oni ma zabijú“) bol odôvodnený a či trpí psychickými problémami neboli zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní vykonané žiadne dôkazy. V kontexte celej dôkaznej situácie podľa názoru\nodvolacieho súdu absentuje čo i len jedna ucelená výpoveď poškodeného, svedkov alebo listinný dôkaz,\nna ktorých by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa žalovaný skutok stal tak, ako to obžalovanému\nkladie za vinu obžaloba.\nInak povedané, na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého\nzistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne\nzistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne\nurčiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre\nobžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o\nuznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v\npochybnostiach v prospech obžalovaného).\n\nVzhľadom na takéto skutkové rozpory a absenciu reťaze priamych či nepriamych usvedčujúcich\ndôkazov, ktoré by poskytovali jednoznačný obraz o priebehu skutku a jeho páchateľovi bol záver\nokresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku\nsprávnym.\nKeďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie\nokresnej prokurátorky ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.\nToto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/56/2022", "guid": "dd503b1f-72d4-40f3-a0ae-07e9a2146e13:f611e78e-5bc6-4cf8-8eba-9499fcefc768", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8b31da5e-2a7e-4070-bbb2-c310457b14a9:831da2f7-a01a-4ad4-b381-ec6a694cd05f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1517010780.1", "spisova_znacka": "3Tdo/28/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/28/2020 z 12. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1517010780.1"}], "citovane_v": []}