{"guid": "7fa80923-fdca-4581-9147-04765f3ca548:baac41dc-1868-44a8-9c80-b6ad045fe787", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1", "spisova_znacka": "3To/154/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/154/2023 z 18. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. júna 2024, sp. zn. 3To/154/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1", "identifikacne_cislo": "2322010989", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Kresl", "sudca_id": 413, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-kresl-413", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1", "nazov": "§ 348 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-348"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-348"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/baac41dc-1868-44a8-9c80-b6ad045fe787", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/154/2023\n2322010989\n18. 06. 2024\nJUDr. Rastislav Kresl\nECLI:SK:KSTT:2024:2322010989.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.\nKataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., predtým C., nar.\nXX.XX.XXXX v B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)\nTrestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta č.k. 5T/63/2022-63 zo dňa 06.09.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa\n18.06.2024 v Trnave, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku\no treste a spôsobe jeho výkonu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovanému A. B., predtým C., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom D. XXX/XX, E., t.č. v ÚVTOS\nHrnčiarovce nad Parnou\nukladá:\nPodľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2,\nods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest\nodňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia\nmotorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného súdu\nGalanta, sp. zn. 1T/42/2022 zo dňa 17.05.2023, právoplatným dňa 17.05.2023, ktorým bol odsúdený pre\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona ako aj všetky ďalšie rozhodnutia\nna tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5T/63/2022-63 zo dňa 06.09.2023 bol obžalovaný\nA. B., predtým C., nar. XX.XX.XXXX v B., uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom\nskutkovom základe, že\nže\ndňa 16.04.2022 v čase o 16:59 hod. ako vodič viedol motorové vozidlo značky Citroen Jumper,\ns EČ: F. v meste E. na ulici D., kde bol zákonným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou\nObvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo, pričom počas kontroly bolo zistené, že viedol\nvozidlo v čase, keď mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený okresným\ndopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva policajného zboru Galanta, vedeným pod číslom\nkonania ORPZ-GA-ODI2-200/001811, na dobu 36 mesiacov v trvaní od 04.04.2022 do dňa 04.04.2025,\npričom predmetné rozhodnutie osobne prevzal dňa 19.03.2022 a toto nadobudlo právoplatnosť dňa\n04.04.2022.\nZa tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36\npísm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému podľa §\n61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových\nvozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 63-65.\nProti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal odvolanie obžalovaný a tiež okresný prokurátor, ktoré\npísomne odôvodnili na č.l. 69 a č.l. 73.\nObžalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávnosť a nezákonnosť uloženého trestu, ktorý navyše\nnezohľadňuje predchádzajúce odsúdenie obžalovaného. Obžalovaný namieta voči záveru okresného\nsúdu o tom, že s poukazom na počet záznamov v odpise registri trestov obžalovaného nebol daný\ndôvod na upustenie od potrestania v prejednávanej veci. Obžalovaný má za to, že v danej veci\nboli splnené podmienky pre upustenie od potrestania, pretože prečinom, pre ktorý je stíhaný v tejto\ntrestnej veci nebola spôsobená smrť ani ťažká ujma na zdraví. Skutočnosť, že obžalovaný má v odpise\nregistra trestov celkom 17 záznamov nemá žiadnu súvislosť z prejednávanou vecou a záverom, či\nod neho možno dôvodne očakávať, že povedie riadny život. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného\nsú zahladené, ku skutku sa priznal, konanie oľutoval, aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Trest\nodňatia slobody uložený okresným súdom považuje za nadbytočný a nespravodlivý, s prihliadnutím na\núčel ukladania trestu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že u obžalovaného\nupustí od potrestania.\nOkresný prokurátor v úvode odvolania podaného proti výroku o treste v neprospech obžalovaného\npoukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej okresný súd odôvodnil z akého\ndôvodu neukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu v trestnej veci\nOkresného súdu Galanta sp. zn. 1T/42/2022. S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil, naďalej\nmá za to, že v predmetnej veci mal okresný súd obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody\nvo vzťahu k odsúdeniu v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/42/2022. Trestný čin marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia bol spáchaný dňa 16.04.2022, skutok trestného činu zanedbania povinnej\nvýživy bol dokonaný v roku 2021 a dokončený dňa 30.11.2022. Medzi nimi nedošlo k odsúdeniu\nobžalovaného pre iný trestný čin. Relevantnou skutočnosťou bolo doručenie trestného rozkazu vo veci\nsp. zn. 1T/42/2022 dňa 20.05.2022. Vzhľadom na špecifickosť trestného činu zanedbania povinnej\nvýživy má za to, že doručenie trestného rozkazu nespôsobilo prerušenie súbehu medzi predmetnými\ntrestnými činmi, keďže časť trestného činu zanedbania povinnej výživy bola nepochybne spáchaná\nv súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zároveň sa pri trestnom čine zanedbania\npovinnej výživy jedná o jeden skutok, ktorý sa po doručení trestného rozkazu len upravuje. Pokiaľ by\nmalo byť správne tvrdenie okresného súdu o prerušení súbehu doručením trestného rozkazu, týmto\nkonštatovaním súd nebral do úvahy samotné dokonanie trestného činu ako i to, že súbeh podľa neho\nv zásade prerušil trestný rozkaz za ten istý trestný čin. Nejednalo sa tu o typickú situáciu prerušenia\n\nviacčinného súbehu. Páchaním trestného činu zanedbania povinnej výživy sa rozumie celá doba jeho\npáchania, a to až do doby, pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku. Dokončenie\npáchania skutku je rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne páchať nový skutok. Jedná\nsa o odlišnú situáciu ako bolo v prípade trestnej veci sp. zn. 3To/80/2022. V danom prípade sa jedná\no úplne opačnú situáciu, kedy skutok marenia výkonu úradného rozhodnutia bol spáchaný predtým,\nako bol dokonaný a dokončený skutok zanedbania povinnej výživy, avšak samotné doručenie trestného\nrozkazu ho nerozdelilo na dva trestné činy, resp. neprerušilo súbeh. Podľa názoru prokurátora je v danej\nveci zákonným trestom pre obžalovaného uloženie súhrnného trestu na dolnej hranici zvýšenej trestnej\nsadzby vo výmere 8 mesiacov pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.\n1T/42/2022. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil\nvýrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku o treste sám rozhodol.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.06.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej\nprokuratúry v Trnave a obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný ako aj prokurátor zotrvali na podaných\nodvolaniach, dôvody nežiadali doplniť ani zmeniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým\nrozsudkom, odvolaním obžalovaného, odvolaním okresného prokurátora, odpisom registra trestov na\nobžalovaného, lustráciami na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej\nprokuratúry zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, mala za to, že v predmetnej veci bolo potrebné\nobžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol v intenciách odvolacieho návrhu. Pokiaľ ide o odvolanie\nobžalovaného, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajca\nobžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, mal za to, že v prejednávanej veci sú splnené\npodmienky pre upustenie od potrestania. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd konštatuje, že odvolanie\nobžalovaného nebolo dôvodné, pretože v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre upustenie od\npotrestania obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora,\ntoto odvolanie bolo v celom rozsahu dôvodné, pretože okresný súd nesprávne posúdil súbeh trestnej\nčinnosti obžalovaného, čo viedlo k tomu, že výrokom o treste napadnutého rozsudku došlo k porušeniu\nTrestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku).\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo\nnapadnutým rozsudok porušené ustanovenie Trestného zákona.\nPodľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nZ obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora\nsmerovalo výlučne proti výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania mohlo byť len\npreskúmanie rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný\nurobil na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2023 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so\nsúhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou\nvylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej\nprávnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nodvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o\nvine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)\n\nV konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.\nPokiaľ ide odvolacie námietky obžalovaného, ktorý namietal voči záveru okresného súdu o tom, že\nv predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre upustenie od potrestania, tieto odvolací súd vyhodnotil\nako nedôvodné.\nInštitút upustenia od potrestania je prostriedkom výchovného charakteru, ktorý predpokladá, že už\nsamotné trestné stíhanie páchateľa je schopné zabezpečiť dve zo základných funkcii trestu, a to\nochrannú a výchovnú funkciu, a práve preto sa pri uplatnení tohto inštitútu neuloží súdom žiadny trest.\nUpustenie od potrestania musí v tom ktorom prípade odrážať nielen osobu páchateľa, povahu trestného\nčinu, ale aj doterajší spôsob života páchateľa a možný predpoklad jeho nápravy bez uloženia trestu.\nPovahu trestného činu vymedzujú jeho znaky, najmä spôsob vykonania činu, následky, poľahčujúce\na priťažujúce okolnosti. Páchateľov doterajší život musí byť odôvodnený pozitívnym vývojom jeho\nsprávania pred spáchaním činu a predpokladom, že v budúcnosti sa napraví aj bez uloženia trestu. Je\ndôležite aby osoba páchateľa nebola súdne trestaná a viedla riadny život občana (porovnaj Jtk 9/2014).\nPopri vyššie uvedenom však netreba opomínať, že v prípade upustenia od potrestania ide len o\nfakultatívnu možnosť, nie o obligatórnu povinnosť súdu, preto pri každom konkrétnom prípade súd musí\nzvážiť, či sú splnené podmienky požadované Trestným zákonom pre to, aby nedošlo k uloženiu trestu.\nV rámci vyhodnotenia všetkých okolností spáchania skutku ako i samotného obžalovaného nebol dôvod\ndomnievať sa, že by už samotné prejednanie skutku postačovalo na nápravu obžalovaného. Aj keď\nišlo o prečin v tejto veci, odvolací súd zvýrazňuje, že obžalovaný viedol motorové vozidlo len 12 dní\npo tom, ako mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v správnom konaní. Už\nlen z tejto skutočnosti vyplýva, že obžalovaný nie je ochotný akceptovať zákazy či obmedzenia uložené\nnielen súdom, ale ani správnym orgánom, v jeho správaní prevažuje svojvôľa a dešpekt k zákonným\nnormám. Obžalovaný sa nesprávne domnieva, že závažnosť spáchaného skutku v tejto trestnej veci\nsama o sebe, bez zohľadnenia ďalších skutočností odôvodňuje upustenie od potrestania. Je zrejmé,\nže závažnosť skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný v tejto veci nebola vysoká, išlo o prečin,\nktorým nebola spôsobená ujma na zdraví či majetku. Skutok sám o sebe a jeho závažnosť však treba\nhodnotiť v širšom kontexte, a to aj s poukazom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť,\npovahu páchanej trestnej činnosti, frekvenciu páchania trestnej činnosti či jeho postoj k odsúdeniam.\nObžalovaný nie je prvopáchateľom trestnej činnosti, ale de facto chronickým páchateľom trestnej\nčinnosti, ktorej sa v rôznych intervaloch dopúšťa už od mladistvého veku (prvýkrát bol odsúdený ako\n16 ročný) v roku 1988. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol celkom 17 krát súdne\ntrestaný a tiež opakovane priestupkovo postihnutý, dopúšťal sa rôznorodej trestnej činnosti (majetkovej,\nnásilnej, drogovej, atď). Predchádzajúce odsúdenia nepriviedli obžalovaného k zmene životného štýlu,\ntrestnú činnosť bez ohľadu je jej závažnosť páchal a pácha aj naďalej, predchádzajúce tresty nemali\nna jeho prevýchovu zjavne výrazný vplyv. Niet rozumného dôvodu domnievať sa, že by práve samotné\nprejednanie tejto trestnej veci bolo tým momentom, ktorý by u obžalovaného viedol k prehodnoteniu\nsvojho postoja k páchaniu trestnej činnosti a bol by na jeho nápravu postačujúci. Z uvedeného dôvodu tak\nbolo nutné ukladať obžalovanému primeraný a spravodlivý trest, odrážajúci tak prvok individuálnej ako\naj generálnej prevencie. V prípade obžalovaného ako o recidivujúceho páchateľa trestnej činnosti, ktorý\nsíce v predmetnej veci spáchal trestný čin menšej závažnosti, naproti tomu jeho spáchaním prejavil laxný\nprístup k uloženému zákazu správnym orgánom, v kontexte jeho trestnej minulosti, druhovo rôznorodej\ntrestnej činnosti, frekvencie páchania trestnej činnosti, ukladaných trestov a dôsledkov na ďalší život\nobžalovaného nebolo možné uvažovať o inom, ako nepodmienečnom treste odňatia slobody.\nOkresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 0-2 roky (§ 348 ods. 1 Trestného zákona),\npriznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Odvolací súd v reakcii na odvolacie\nnámietky okresného prokurátora o pochybení okresného súdu pokiaľ ide o uloženie trestu, tieto\nvyhodnotil ako dôvodné v celom rozsahu, pretože tak ako správne poukázal prokurátor, v prejednávanej\nveci bolo nutné obžalovanému ukladať súhrnný, nie samostatný trest, nakoľko vo vzťahu k trestnej veci\nvedenej Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/42/2022 išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť.\n\nAko aj správne uviedol okresný súd a tiež prokurátor, v prípade zbiehajúcej sa trestnej činnosti v trestnej\nveci sp. zn. 1T/42/2022 išlo k špecifickú situáciu, pretože prečin zanedbania povinnej výživy podľa §\n207 Trestného zákona je trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, pričom trestnosť činu\nspočíva v udržiavaní protiprávneho stavu neplnením vyživovacej povinnosti. Trestný čin zanedbania\npovinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov,\nt. j. okamihom, keď páchateľ najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti,\nzákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.\nSkutok v tejto trestnej veci spáchal obžalovaný dňa 16.04.2022. Skutok v trestnej veci Okresného\nsúdu Galanta sp. zn. 1T/42/2022 obžalovaný začal páchať v januári 2022 (kedy došlo k dokonaniu, t.j.\nk naplneniu objektívnej stránky vyjadrenej konaním „po dobu dvoch mesiacov“), pričom k vyhláseniu\nodsudzujúceho rozsudku došlo až dňa 17.05.2023 (predtým doručeniu trestného rozkazu dňa\n20.05.2022), t.j. až po tom, ako obžalovaný spáchal skutok v tejto trestnej veci. Doručenie trestného\nrozkazu v trestnej veci sp. zn. 1T/42/2022 preto nemohlo prerušiť súbeh trestnej činnosti (trestnú\nčinnosť neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaný začal páchať a skutok bol dokonaný ešte pred\nspáchaním skutku v tejto trestnej veci, pričom k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku došlo až po\nspáchaní skutku v tejto trestnej veci, t.j. po 16.04.2022). Ako aj správne uviedol prokurátor, v prípade\ntrestného činu zanedbania povinnej výživy sa jednalo o jeden a ten istý skutok, ktorý sa mení len pokiaľ\nide o čas páchania a výšku dlžného výživného, a teda nešlo o klasický prípad prerušenia viacčinného\nsúbehu trestných činov iným ďalším trestným činom. V tomto prípade nešlo o vyhlásenie odsudzujúceho\nrozhodnutia za iný trestný čin, ale za stále jeden a ten istý skutok, ktorý bol medzičasom dokonaný\naj dokončený (v predmetnom prípade práve vyhlásením odsudzujúceho rozsudku). Z chronológie je\ntak zrejmé, že prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchal obžalovaný dňa 16.04.2022, a to\nešte pred doručením trestného rozkazu vo veci sp. zn. 1T/42/2022, po ktorom došlo len k úprave výšky\nnezaplateného výživného a doby jeho neplatenia, nie k rozdeleniu jedného a toho istého skutku na\ndva (o čom napokon svedčí aj to, že obžalovaný už následne nebol trestne stíhaný za ďalšie páchanie\ntrestného činu zanedbanie povinnej výživy). Išlo tak o súbeh trestnej činnosti, ktorá odôvodňovala\nuloženie súhrnného trestu.\nPri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho\nzavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj\npoľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom\ntrestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).\nTrest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v\ntých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného\nčinu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej\nprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym\npáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na\nostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 z 8.11.2014)\nOdvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobu obžalovaného treba vždy hodnotiť vo všetkých\nsúvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.\nÚsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy\na závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu\njeho spáchania, následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení\nosoby obžalovaného. Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných\nsúvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na\nzáklade objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane\nvplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam\ncelkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému\ntrestnému činu (judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v\nplnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom\nspoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov\nspoločnosti.\nOdvolací súd pri ukladaní trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného\nzákona v rozmedzí 8 mesiacov až 2 roky (základná trestná sadzby 0-2 roky), pretože obžalovanému\n\nokrem priznania jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona priznal aj dve\npriťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. m) a písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný už\nbol za trestný čin odsúdený a obžalovaný spáchal viac trestných činov (súbeh). S poukazom na všetky\nvyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9\nmesiacov, so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom\nstráženia, nakoľko v období 10 rokov pred spáchaním skutkov bol vo výkone trestu za úmyselný trestný\nčin, to všetko za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 1T/42/2022 zo dňa 17.05.2023, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok\nobsahovo nadväzujúcich ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. Vzhľadom\nna charakter trestnej činnosti (marenie výkonu úradného rozhodnutia, ktorým bol obžalovanému uložený\ntrest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) odvolací súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá, a to na dobu 2 roky, ktorú považoval vzhľadom na okolnosti spáchanej trestnej\nčinnosti sa primeraný.\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku o jeho uložení rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/63/2022", "guid": "0bbf6f73-cd38-41d8-b025-5b66802773ec:5c4cd3f1-581e-465a-ab2d-771a16fb0290", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "267fed0a-df3e-422a-bdec-65722045eba0:51de68dc-2dab-4b9b-8005-04f6f1ded505", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2026:2326010167.1", "spisova_znacka": "5T/21/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/21/2026 z 28. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2026:2326010167.1"}]}