{"guid": "726111e8-5535-4196-86b8-051c9de7545c:b6313628-a471-4dbf-92d1-f531903b3d6f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4", "spisova_znacka": "3To/78/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/78/2023 z 28. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. mája 2024, sp. zn. 3To/78/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4", "identifikacne_cislo": "2322011016", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Kresl", "sudca_id": 413, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-kresl-413", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "nazov": "§ 189 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-189"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6313628-a471-4dbf-92d1-f531903b3d6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/78/2023\n2322011016\n28. 05. 2024\nJUDr. Rastislav Kresl\nECLI:SK:KSTT:2024:2322011016.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.\nKataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX\nv C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta č. k. 17T/50/2022-268 zo dňa 09.03.2023, na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 28.05.2024 v Trnave, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 17T/50/2022-268 zo dňa 09.03.2023 bol\nobžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, uznaný vinným zo spáchania zločinu\nvydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,\nže\ndňa 14. augusta 2018 v čase okolo 09:00 hod., v obci A. prišiel s motorovým vozidlom značky AUDI\nčiernej farby k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, v ktorom býva poškodený F. D., nar. XX. XX.\nXXXX, pričom mu povedal, že ak nechce aby sa jemu a jeho rodine niečo stalo a ak nechce mať problémy\nz toho, že obvinenému predal dňa 13.08.2018 vzduchovku, tak aby obžalovanému odovzdal 1000,eur a potom, ako mu F. D. povedal, že nemá toľko peňazí, povedal mu, aby ak nechce mať problémy\nnastúpil do vozidla, čo F. D. z obavy učinil, následne ho odviezol k bankomatu v obci D. a povedal mu, že\nmusí vybrať peniaze z bankomatu, na čo F. D. vybral z bankomatu finančnú hotovosť vo výške denného\nlimitu 100,- eur, ktorú odovzdal obžalovanému, následne odviezol F. D. do mesta C. k pobočke G. H.\nopakujúc mu slová, že musí vybrať ďalšie peniaze, lebo ublíži jemu a jeho rodine, na čo F. D. na pobočke\nbanky z obavy vybral a odovzdal obžalovanému ďalšie finančné prostriedky vo výške 200,- eur, pričom\nobžalovaný stále opakoval, že je to málo peňazí, že ešte niečo potrebuje a povedal, že idú po telefón,\npričom išli spoločne do predajne Andrea Shop v meste C., kde si obžalovaný vybral telefón značky\nSamsung Galaxy S7 edge a F. D. zo strachu uzatvoril ako dlžník úverovú zmluvu na kúpu mobilného\ntelefónu a telefón odovzdal obžalovanému, čím poškodenému F. D. spôsobil škodu vo výške 925,76\neura.\nZa tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, s použitím\n§ 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v\ntrvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia\nslobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého\ndruhu na dobu 2 (dva) roky. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o\ntreste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 9T/108/2021\nzo dňa 01. 02. 2022, právoplatným dňa 18. 02. 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok\n\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a ruší výrok o\ntreste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/159/2021\nzo dňa 21. 06. 2021, právoplatným dňa 21. 06. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nO náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanému\nuložil povinnosť nahradiť poškodenému F. D., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom A. E. XXX, škodu\nvo výške 925,76 eura.\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 268-274.\nProti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie\nobžalovaný, pričom dôvody odvolania doplnil prostredníctvom obhajcu na č. l. 273.\nObžalovaný v odvolaní namietal, že výrok o vine aj treste sú nesprávne, pričom vadami trpí aj konanie,\nktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Poukázal na to, že v obžalobe neboli jednoznačne\ndefinované znaky právnej kvalifikácie a ich naplnenie konaním obžalovaného, výsledky vykonaného\ndokazovania okrem výpovede poškodeného nepreukazujú nič, čo sa obžalovanému kladie za vinu.\nObžaloba a vina obžalovaného bola postavená len na výpovedi svedka D., bez akéhokoľvek ďalšieho\npodporného dôkazu. Svedok B. vo svojej výpovedi uviedol len skutočnosti, o ktorých mal vedomosť od\ntretej osoby, čo nemožno považovať ani za nepriamy dôkaz či podporný dôkaz. Rovnako ani doklady\no výberoch z bankomatu nepreukazujú vinu obžalovaného, svedčí to len o tom, že poškodený D.\nv inkriminovaný deň vyberal hotovosť zo svojho účtu a tiež vyberal mobilný telefón v predajni Andrea\nshop. Vo vzťahu k preukázaniu viny neboli voči obžalovanému produkované žiadne dôkazy, preto mal\nokresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný jasne a zrozumiteľne súdu vysvetlil ako\ntrávil dovolenku, že poškodeného nepozná, skutku sa nedopustil. Okresný súd sa stotožnil s výpoveďou\npoškodeného, pričom odignoroval nezrovnalosti a rozpory pri hodnotení dôkazov. V konaní došlo\nk porušeniu práva ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného zákona, hodnotenie dôkazov okresným\nsúdom bolo podľa názoru obžalovaného v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Napadnutý rozsudok\nsa javí ako arbitrárny a nezákonný, pre ktorý nemôže obstáť a predstavovať zákonné a spravodlivé\nrozhodnutie vo veci. Rozsudok je navyše rozporný s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného zákona,\npretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.05.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej\nprokuratúry v Trnave, obžalovaného, jeho obhajcu, a tiež náhradného obhajcu. Odvolací súd\noboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na\nobžalovaného, príslušnými lustráciami ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali pripomienky\nk oboznamovanému obsahu spisového materiálu ani návrhy na doplnenie dokazovania. Obžalovaný\nzotrval na podanom odvolaní, dôvody nežiadal zmeniť ani doplniť. Zástupkyňa krajskej prokuratúry\npoukázala na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch.\nOdvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.\nObhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania. Má za to, že zabezpečené dôkazy\nnepreukazujú vinu obžalovaného, navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaciemu návrhu. Obžalovaný\nvyhlásil, že je nevinný.\nPodľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316\nods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým\nodvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré\nneboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku.\nPo splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie\nv zmysle § 319 Trestného poriadku.\nOdvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal\nvšetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces\n\nupravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo\nvysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými\núvahami sa spravoval. Rovnako dôsledne postupoval pokiaľ ide o výrok o vine, keď jasne vysvetlil akými\núvahami sa pri uložení trestu spravoval, na aké skutočnosti prihliadol, čo v konečnom dôsledku premietol\ndo uloženého trestu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám\nvyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením\nstotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nProces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon\npritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom\nprípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej\nsúvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie\ncitovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nsp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)\nPokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, keď dôvodil, že z vykonaného\ndokazovania nebolo nepochybne preukázané, že skutok sa stal, pretože jediným usvedčujúcim dôkazom\nbola výpoveď poškodeného F. D., ktorá nebola podporená žiadnymi ďalšími dôkazmi, odvolací súd\nvyhodnotil námietky ako nedôvodné.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že v konaní bolo zabezpečených viacero dôkazov, a to nielen\njediný priamy dôkaz, ktorým bola výpoveď poškodeného F. D., ale aj ďalšie nepriame dôkazy, ktoré\nsvedčali o vine obžalovaného a zároveň verifikovali výpoveď poškodeného. Trestné stíhanie bolo\nzačaté na podklade trestného oznámenia poškodeného, ktorý od tohto úkonu až do svojej výpovede\nna hlavnom pojednávaní vypovedal o priebehu a okolnostiach skutku totožne a konzistentne. Jeho\nvýpoveď z prípravného konania bola v úplnej zhode s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, nevynechal\nžiadnu podstatnú skutočnosť a tiež nebol zistený žiaden rozpor v jeho výpovediach. Poškodený\ncelkom zreteľne opísal, ako dňa 13.08.2018 (deň pred spáchaním skutku) pred jeho domom v obci A.\nodovzdal obžalovanému v prítomnosti t. č. nebohého I. J. vzduchovku, ktorú chcel predať. Nasledujúci\ndeň sa obžalovaný spolu s I. J. vrátili k domu poškodeného opäť, pričom obžalovaný poškodenému\nodprezentoval legendu o tom, ako bol so vzduchovkou vo vozidle pristihnutý policajnou hliadkou a na\n„zahladenie“ tohto postihu potrebuje od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 1.000,-Eur. Pod\nnátlakom obžalovaného poškodený uskutočnil dva výbery, jeden výber z bankomatu vo výške 100,Eur a jeden výber v pobočke G. H. vo výške 250,-Eur, pričom obžalovanému čakajúcemu vo vozidle\nodovzdal celkom sumu 300,-Eur. Následne išli spolu do C., kde poškodený opäť pod nátlakom podpísal\nZmluvu o revolvingovom úvere č. 6808043318 na nákup spotrebného tovaru – mobilného telefónu\nzn. Samsung S7 Edge Black. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamom o výberoch z bankomatu\na výbere hotovosti v pobočke G. H., I., ako aj Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.08.2018.To\nvšetko za dialo pod hrozbou násilia, keď sa obžalovaný poškodenému vyhrážal ublížením jeho rodine,\nkvôli čomu sa aj poškodený požiadavkám obžalovaného podvolil. Poškodený uviedol, že mal poznatok\no tom, že obžalovaný bol súdne trestaný, dopúšťal sa podobnej trestnej činnosti, bol mladý, bál sa\no svoju rodinu, vyhrážky v ňom vzbudili odôvodnený strach z ich uskutočnenia. Ďalší priamy svedok I.\nJ. po spáchaní skutku zomrel, preto ho v konaní nebolo možné vypočuť, avšak pravdivosť výpovede\n\npoškodeného potvrdil svedok B., ktorý opísal okolnosti spáchania skutku, o ktorom sa dozvedel od\npoškodeného, a ktorý zároveň uviedol, že rovnako mu o skutku vypovedal aj nebohý I. J.. Tento svedok\nuviedol tiež, že v minulosti mal podobnú skúsenosť s obžalovaným aj on sám, kedy ho obžalovaný\nokradol o finančnú hotovosť a autorádio, pričom následne ho vydieral a vyhrážal sa mu, aby svedok na\nobžalovaného nepodal trestné oznámenie. Odvolací súd nevzhliadol na strane poškodeného a svedka\nB. dôvod, prečo by chceli svojou výpoveďou obžalovanému privodiť trestné stíhanie či iným spôsobom\nuškodiť. Poškodený vedel obžalovaného opísať, poznal jeho prezývku, opísal vozidlo, na ktorom prišiel\npred poškodeného dom spolu s I. J., pričom následne obžalovaného opoznal aj počas rekognície.\nS prihliadnutím na trestnú minulosť bolo možné vysloviť aj ten záver, že motívom konania obžalovaného\nbol práve zištný motív.\nAj napriek tomu, že obžalovaný, hoci dôkazy hovorili jasne o jeho vine, svoju vinu a spáchanie skutku\npopieral. Bránil sa tým, že v inkriminovanom období mal dovolenku, venoval sa vnučke. Táto obrana\nnemohla obstáť, pretože aj keby obžalovaný trávil uvedený čas so svojou vnučkou, resp. čerpal riadnu\ndovolenku, nijakým spôsobom to nevyvracia skutočnosť, že by sa trestnej činnosti mohol dopustiť. Ďalej\nobžalovaný popieral, že by poškodeného poznal, údajne sa s ním po prvýkrát stretol počas vyšetrovania\nv obci A., čomu odvolací súd rovnako neuveril. Toto tvrdenia obžalovaný poprel sám vo svojej výpovedi,\nkedy uviedol, že o poškodenom má poznatky, že tento užíva a predáva drogy, čo jeho obranu o tom,\nže poškodeného nepozná vyvracia.\nZhrnúc vyššie uvedené možno bezpečne konštatovať, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako mu je\nkladené za vinu, pričom vykonané dokazovanie poskytlo celkom jednoznačný podklad pre vyslovenie\nviny, a to aj napriek popieraniu a nesúhlasu obžalovaného. Odvolací súd zároveň nevzhliadol žiadne\nporušenie zákona pokiaľ ide o proces dokazovania, pretože aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je\nzrejmé na základe akých dôkazov bola vina obžalovaného ustálená a ako sa okresný súd vysporiadal\ns obhajobou obžalovaného.\nVzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu\nvydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, súd mu mohol ukladať trest v základnej trestnej sadzbe\n2-6 rokov. Okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písm. m) Trestného zákona,\na tiež pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený pre zločin, v dôsledku\nčoho upravil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1-icu, a trest ukladal v trestnej sadzbe 4-6 rokov.\nTrestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými\nčinmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým\nv tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti\npred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu\nprostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,\na to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má\nuskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej\nčinnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať\ntrestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu\nobčanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.\nPri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho\nzavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj\npoľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom\ntrestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).\nTrest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v\ntých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného\nčinu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej\nprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym\npáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na\nostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 z 8.11.2014)\nOsobu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach.\nÚsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy\n\na závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu\njeho spáchania, následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby\nobžalovaného. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob\njeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu\n(judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s\nochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred\nútokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nie je prvopáchateľom trestnej činnosti, doposiaľ\nbol celkom osemkrát súdne trestaný najmä majetkovú a násilnú trestnú činnosť, čo nasvedčuje\no sklonoch obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti a o jeho bohatej kriminálnej minulosti. Obžalovaný\nbol okrem uvedeného aj 23 krát priestupkovo postihnutý, čo len potvrdzuje záver o neschopnosti\nrešpektovať zákonné normy. Z predchádzajúcich odsúdení sa nepoučil, páchania trestnej činnosti sa\ndopúšťal aj naďalej, preto bolo namieste vynútiť jeho nápravu uložením trestu odňatia slobody bez\npodmienečného odkladu. Okresný súd vec správne posúdil ako zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pretože\nobžalovaný sa skutku v tejto trestnej veci (dňa 14.08.2018) dopustil skôr, ako mu bol doručený trestný\nrozkaz v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/108/2021 zo dňa 01.02.2022 (právoplatný\ndňa 18.02.2022), ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364\nods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona\nv štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1\nrok, ktorého odklad mu bol povolený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky ako aj trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky. Predmetným trestným rozkazom bol zároveň zrušený\nvýrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/159/2021 zo dňa 21. 06. 2021,\nprávoplatný dňa 21. 06. 2021 (kde mu bol uložený za pre čin marenia výkonu úradného rozhodnutie\npodľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon\nmu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky). Zbiehajúca sa trestná činnosť potom odôvodňovala\nuloženie súhrnného trestu. Trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, teda na samej spodnej hranici zvýšenej\ntrestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je podľa názoru\nodvolacieho súdu vzhľadom na obsiahnutie zrušených rozhodnutí v iných trestných veciach ako aj osobu\nobžalovaného ako opakovane súdne trestaný osobu trestom primeraným a zákonným. Zároveň bolo\ndôvodným obžalovanému uložiť až trest zákazu činnosti, keďže jeho uloženie odôvodňovalo uloženie\nskoršími zrušenými rozhodnutiami.\nPokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento výrok nebol odvolaním osobitne napadnutý, preto sa jeho\nsprávnosťou odvolací súd nezaoberal.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa\nTrestného poriadku zamietol ako nedôvodné.\n\n§ 319\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17T/50/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}