{"guid": "f41e3154-9c51-4bf3-99da-4afae6acb8d1:824de018-0d2b-4ee7-a032-1329e47c8584", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2", "spisova_znacka": "3To/94/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/94/2024 z 26. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. novembra 2024, sp. zn. 3To/94/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2", "identifikacne_cislo": "2322011317", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Stanislavská", "sudca_id": 223, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-stanislavska-223", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-2", "nazov": "§ 171 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-171"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 171 ods. 4 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-171.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-171"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-171"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/824de018-0d2b-4ee7-a032-1329e47c8584", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/94/2024\n2322011317\n26. 11. 2024\nJUDr. Katarína Stanislavská\nECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavska a sudcov\nJUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A.\nB., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno\nd) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024\nv Trnave, o odvolaní obžalovaného A. B. a Okresnej prokuratúry Galanta, proti rozsudku Okresného\nsúdu Galanta zo dňa 29. mája 2024 sp.zn.5T/80/2022, takto\nrozhodol:\nI.\nPodľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom\nrozsahu.\nII.\nPodľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku\nObžalovanému:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, C., Slovensko\nje vinný, že\nod presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene\nzadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u\nseba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s\npriemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho\nmetamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do\nosobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo\n139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov\nzaradený do II. skupiny psychotropných látok,\nteda\n- neoprávnene prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve,\nčím spáchal\n- zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4\npísm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“).\nZa to\nuk ladá :\n\nPodľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2 a § 42 ods. 1 Trestného\nzákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku\no treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky\nďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (troch) rokov.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. ( ,,ďalej len obžalovaný) uznaný vinným\nzo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\na obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.\napríla 2022, na tom skutkom základe,\nže\nod presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene\nzadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u\nseba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s\npriemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho\nmetamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do\nosobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo\n139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov\nzaradený do II. skupiny psychotropných látok.\nZa to mu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2\nTrestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, uložil súhrnný\ntrest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého\ndruhu v trvaní 3 (tri) roky.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky\nďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad.\nNapadnutý rozsudok okresný súd odôvodnil v rozsahu č.l.172- 178 spisu).\nPo vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania. Odvolanie\npodal dňa 30.05.2024 (č.l. 182 spisu ) proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia., ktoré následne\nodôvodnil podaním zo dňa 28.06.2024 (č.l. 200--221 spisu), doručené okresnému súdu dňa 28.06.2024\nObžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom ihneď na hlavnom pojednávaní konanom dňa\n29.05.2024 ( č.l.171), odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa\n24.06.2024 ( č.l. 192-197 spisu) doručeným okresnému súdu dňa 25.06.2024, ako aj samostatným\npísomným odôvodnením odvolania zo dňa 17.06.2024 ( č.l.184-188 spisu), doručeným okresnému súdu\ndňa 21.06.2024.\nOkresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 25.06.2024, po podrobnej rekapitulácii\nzáverov napadnutého rozsudku uviedol, že Okresný súd Galanta pri rozhodovaní o výmere trestu\nnezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť ani poľahčujúcu okolnosť. Súd tak neakceptoval návrh prokurátora\nspočívajúci v tom, že obžalovanému pri použití § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (prevyšujúci\npomer priťažujúcich okolnosti) je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6\n\nmesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného\nzrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. OT/168/2021. Naopak\nokresný súd dospel k záveru, že pri aplikácii asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona\nby použitie priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona bolo neprimerane prísne. Má\nza to, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje\naplikáciu Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie\npriťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona,\n(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/81/2022 zo dňa 3.11.2022) S takýmto záverom\nsúdu sa nestotožňuje, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody\nobžalovanému pri základnej dolnej hranici trestnej sadzby nepovažuje za zákonný a má za to, že v\ndanom prípade prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 odsek 4\nTr. zákona z nasledujúcich dôvodov:\nStanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 1/2011 podľa ktorého nemožnosť súčasného\npoužitia § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Trestného zákona malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu\nÚstavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol,\nže ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest\nnad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody\" dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke\nzákonov stráca účinnosť.\nPodľa súčasnej platnej právnej úpravy § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza len k úprave hornej\nhranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej\nsadzby tak, ako má na mysli predmetné Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (viď aj rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021\nz 02.02.2022).\nZároveň poukázal aj na výkladové stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod\nTpj 47/2020.\nV danom prípade súd pri určovaní trestnej sadzby síce použil ustanovenie § 42 ods.1 Tr. zákona, ktorým\nsa zvýšila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak dolná hranica ostala nezmenená, teda nie\nje možné sa stotožniť s názorom súdu, že takto zvýšená trestná sadzba je pre páchateľa neprimerane\nprísna. Aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona je odôvodnená tým, že obžalovaný\nspáchal viac trestných činov, na ktorú okolnosť je potrebné vždy prihliadať a obligatórne použiť, teda\nnejde o okolnosť, ktorá by nemusela byt' pri ukladaní trestu zohľadnená, ako je to pri priťažujúcej\nokolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Pokiaľ súd považoval použitie priťažujúcej okolnosti podľa §\n37 písm. h) Trestného zákona za neprimerane prísne (s čím sa nestotožňuje), mal postupovať tak, že pri\nukladaní trestu by aplikoval aj ustanovenie § 37 písm. h) a ustanovenie § 38 ods. 2 a ods. 7 Trestného\nzákona, avšak tak neučinil. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021 z\n02.02.2022.\nNapriek možnosti neprihliadnutia na prevahu priťažujúcich okolností, ktorý postup ustanovenie § 38\nods.7 Trestného zákona síce umožňuje, má za to, že jeho použitie je odôvodnené len podľa v minulosti\núčinnej právnej úpravy použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá tak mala za následok zvýšenie tak hornej\nako aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy však\ndochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej\n(dolnej) hranice trestnej sadzby, ktorá by tak odôvodňovala použitie ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného\nzákona, ktoré však súd v danom prípade ani nepoužil a namiesto toho len vynechal, resp. neaplikoval\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorú obligatórne aplikovať mal. Súd pri\nurčovaní výmery trestu teda neaplikoval ustanovenie § 37 písm. h) a § 38 ods. 4 Trestného zákona,\npodľa ktorých sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov a 4 mesiace a uložil\ntak trest v trvaní 3 roky 6 mesiacov, ktorý považuje za nezákonný, v rozpore s ustanovením § 38 ods.\n2, ods. 4 Trestného zákona.\nV závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods.\n2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr.\nporiadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný,\nzákonný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený pri zvýšenej dolnej hranici\ntrestnej sadzby.\nV písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s\nnapadnutým rozsudkom a to tak vo výroku o vine ako aj výroku o treste sa nemôžem žiadnom prípade\nstotožniť a ani s ním súhlasiť a má za to, že došlo k podstatným chybám konaní, ktoré napadnutému\nvýroku predchádzalo.\n\nOd začiatku celého konania mu bolo vážnym dôvodom porušené právo na obhajobu. A to vo všetkých\nprípadoch výsluchoch poškodených osôb ako aj jednotlivých svedkov.\nNapadnutý rozsudok sa opiera o skutočnosti a dôkazy vykonané tak v prípravnom konaní ako aj\npred súdom, avšak súdu sa nepodarilo počas dokazovanie rozptýliť pochybnosti a nie je dostatočne\npreukázané protiprávne konanie obžalovaného. Ani znaleckým posudkom KEU PZ ČES - PPZ-KEUKE-EXP-2022/1588 sa nepodarilo súdu posilniť dôkaznú situáciu v neprospech obžalovaného, práve\nnaopak zo záveru znaleckého posudku je jasné, že analýzou zaistenej stopy DNA len že nemožno\nvylúčiť, že časť zmiešanej stopy DNA patrí aj A. B., ale naopak bola zaistená a analyzovaná stopa, ktorá\nobsahovala zmiešanú DNA minimálne dvoch osôb. DNA je prenosná, a bežne v rámci iných konaní pri\ndopočúvaní znalcov na otázku či môže prísť k prenosu DNA napr. len podaním ruky, je ich odpoveď jasná,\nteda, že ÁNO. Na zaistenom dôkaze - zatavenej striekačke viac ako jedna upotrebiteľná vzorka DNA a\nani z vyššie uvedeného znaleckého posudku nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že\nvo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorú po ceste vzali a následne niekde vyložili. A teda je možné\nvyvodiť záver, že zaistená stopa - zatavená striekačka mohla patriť tejto neznámej osobe. Touto otázkou\nsa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Nevykonal teda dôkladne a nenáležite dokazovanie tak,\naby mohlo byť bez pochybností spravodlivo rozhodnuté vo veci.\nPočas prípravného konania ale aj pred súdom bol vypočutí svedok E., ktorý jednoznačne potvrdil, že\npočas cesty zobrali nejakú osobu, následne ju po ceste vyložili. Naopak svedok pred súdom jednoznačne\nvypovedal, že výpoveď pred OČTK bola jednoznačne pod vplyvom omamných látok a nátlakom zo strany\nOCTK, a ani nevie čo presne podpísal.\nSvedok C. pred súdom jasne opísal celý priebeh večera, tak ako sa to celé odohralo, a sám jasne\npotvrdil, že nevidel, že by obžalovaný vhodil niečo do vozidla.\nMá za to, že ani v prípravnom konaní tak v konaní pred súdom sa nepodarilo jasne potvrdiť bez\nnajmenších pochybností, že by zaistená zatavená striekačka patrila obžalovanému. V predmetnej\ntrestnej veci obžalovaného bolo počas celého súdneho konania možné badať viacero rozporov vo\nvýpovediach svedkov, ako aj samotných poškodených.\nNejasnosť vo výpovediach sa nepodarilo odstrániť ani počas dokazovania pred súdom, a teda ich\nhodnovernosť nemožno úplne zaručiť.\nJe toho názoru, že v predmetnej veci sa vyskytla dôkazná núdza, preto poukazuje na zásadu „in dubio\npro reo teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku\npoužitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej\nskutočnosti, trvajú aj po vykonaní a hodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť\nk náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu\nodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.\nZároveň navrhol odvolaciemu súdu zaoberať sa otázkou prerušenia trestného stíhania v zmysle\nustanovenia § 228 ods.2 písm.e) a § 283 ods.1 Tr. poriadku a to s poukazom nato, že dňa 11.3.2024\nbol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený Zákon č. 40/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a\ndopĺňajú niektoré zákony a uznesenie Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.februára 2024\no pozastavení účinnosti ČI. l, ČI. li bodu 39, ČI, li bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a ČI. XVII\nzákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo v bode 2. Je nesporné, že\nÚstavný súd Slovenskej republiky pozastavil účinnosť časti právneho predpisu (Trestný zákon), ktorého\npoužitie je rozhodujúce pre konanie i rozhodnutie vo veci samej.\nProti obžalovanému sa na základe obžaloby prokurátora vedie trestné stíhanie pre zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákon. Pri súčasnej právnej úprave hrozí obžalovanému za tento\nskutok trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov, účinného v čase spáchania skutku. V prípade ak by\nsúd ukladal trest tak podľa novely trestného zákona, obžalovanému by hrozil trest odňatia slobody vo\nvýmere 1-5 rokov. Z uvedeného je zrejmé že v prípade nadobudnutia účinnosti spomenutej novelizácie\nTrestného zákona, nateraz pozastavenej, by došlo k podstatnej zmene v právnej kvalifikácii skutku, pre\nktorý je obžalovaný postavený pred súd a k podstatnej zmene v zákonom stanovenej trestnej sadzbe\nv prospech obžalovaného. Nadobudnutím účinnosti dotknutej novelizácie Trestného poriadku by došlo\nku kvalitatívne odlišnej situácii vo vzťahu k otázke viny a trestu. Za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci\nsamej je všetko, čo je spôsobilé viesť súd k odlišnému rozhodnutiu najmä o vine a treste. Je toho názoru,\nže sú naplnené podmienky predpokladané v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku preto\n\nnavrhuje prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 228\nods. 2 písm. e) Trestného poriadku\nV záverečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd v zmysle 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s 285\npísm. b) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry\nGalanta pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin § 172 ods. 1 Trestného zákona, s\npoukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona,§ 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2\nTrestného zákona Eventuálne , aby podľa ustanovenia 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku\nnapadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/80/2022 zo dňa 29.5.2024 zrušil a v zmysle\nustanovenia 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol.\nObžalovaný v písomne podanom odôvodnení odvolania ( č.l.184- 188 spisu) namietal porušenie práva\nna obhajobu, pretože mu bola doručená výzva súdu na odôvodnenie odvolania spolu s rozsudkom\ndňa 06.06.2024. Nakoľko osoby vo výkone trestu sú odkázané na obhajcov a ich časové možnosti,\npričom mnohokrát s obhajcom nie je možné v určenom časovom intervale dostihnúť a to z dôvodu\niných povinností obhajcu. Následne namietal nedostatočne zistený skutkový stav a riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, pričom k tomu obsiahlo poukázal na judikatúru slovenských súdov. Poukázal i na\nto, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k obligatórnemu znaku stíhaného trestného\nčinu, ktorým postupom sa vytvoril právny základ pre oslobodenie obvineného v celom rozsahu spod\nobžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Namietal aj získanie dôkazu nezákonným spôsobom\n(poukazujúc na vykonanie osobnej prehliadky), keď príslušníci PZ sa rozhodli prehľadať obsah vreciek\na kapsičky obvineného bez toho, aby disponovali informáciou o protiprávnom konaní obvineného, pričom\npátrali po veciach, o ktorých nemal predstavu, v dôsledku ktorého postupu došlo zo strany obvineného\nku konaniu, ktorým napokon proti jeho vôli prispel k usvedčovaniu svojej vlastnej trestnej činnosti. K tomu\ndodal, že uvedený postup príslušníkov PZ zasiahol do jeho základných práv. Záverom navrhol, aby\nodvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.\nKonanie na odvolacom súde\nKrajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného\nporiadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalované bolo podané včas (§\n309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo\nk vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného\nporiadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku.\nKrajský súd podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podali prokurátor a obžalovaný\nako oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste proti ktorému je tento opravný prostriedok\nprípustný a tak zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora je čiastočne dôvodné a to vzhľadom na\nzmenu Trestného zákona.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých\nvýrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo\nPodľa § 321 ods. Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\nPodľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,\nodvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací\nsúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré\nmajú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť\nnapadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;\nak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,\nktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,\nobžalovaného A. B. a jeho obhajcu. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne\n\nupovedomený, upovedomenie prevzal dňa.28.10.2024, obhajca Mgr. Norbert Stanko dňa 12.11.2024\na krajská prokuratúra dňa 24.10.2024 .\nProkurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla,\nže odvolanie modifikuje vzhľadom na novelu Tr. zákona účinnú od 06.08.2024, pričom navrhuje\nkrajskému súdu, aby uložil pri vzhliadnutí dôvodnosti podaného odvolania zákonný trest odňatia slobody\ns poukazom na § 2 ods.2 Tr. zákona.\nObhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. V prípade, že senát\nnebude mať rovnaký názor ako obhajoba, navrhol postupovať podľa § 44 Tr. zákona a teda upustiť od\nuloženia súhrnného trestu a ďalšieho trestu, nakoľko je toho názoru, že trest Okresného súdu Trnava\nsp.zn.105T/4/2023 je dostatočný na nápravu páchateľa.\nObžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s obhajcom.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd\nzhodne ako súd I. stupňa zistil, že:\n· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 31.10.2022 okresnému súdu doručené 02.11.2022\npodľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1\npísm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\n· okresný súd určil termín hlavného pojednávania na ktorom obžalovaný využil svoje právo a vo veci\nodmietol vypovedať, urobil vyhlásenie, že je nevinný,\n· na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia E. C., F. F. G., H. E., za súhlasu procesných strán bol\nprečítaný znalecký posudok KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/6203 č.l. 58-61, znalecký\nposudok KEU PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2021/1336 č.l. 62-64, znalecký posudok KEU PZ\nKošice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2022/1588 z č.l. 86-88 a následne boli oboznámené listinné dôkazy\npodľa § 269 Trestného poriadku a to príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemok č.l. 40, opatrenia\nz č.l. 41, 42, 43, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov č.l. 44,47, zápisnica o prehliadke tela\nč.l. 48,49,50, konečný výsledkový list č.l. 51, zápisnica o vydaní vecí č.l. 54, uznesenie o pribratí znalcov\nč.l. 55,57, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 z č.l. 66-67, uznesenie o pribratí\nKEU PZ č.l. 84,85, relácie na obžalovaného – ako správa o povesti z obce C. č.l. 74, odpoveď Sociálnej\npoisťovne č.l. 89-90, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č.l. 91, odpis z registra\ntrestov na obžalovaného č.l. 93, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného č.l. 94-95,\naktualizované lustrácie zo dňa 24.05.2024, zápisnica z č.l. 88-89, trestný rozkaz z č.l. 90, doručenka\nz č.l. 91 ako i podstatný obsah spisového materiálu okresného súdu Trnava sp. zn. 105T/4/2023 z neho\nrozsudok č.l. 765-768. Následne okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak ako je to uvedené\nv úvode odôvodnenia tohto uznesenia.\nK výroku o vine\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí\nbyť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných\nustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto\nvýroky.\n\nPo komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný\nsúd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom.\nNa hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie\nskutkového stavu veci, nevyhnuté pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal\nvšetky zákonné ustanovenie v zmysle ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu.\nNásledne s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam, ktoré\nzodpovedajú vykonaným dôkazom.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku stručne a jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Existenciu ktorých\nskutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybil, akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol\no uznaní viny obžalovaného pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom\nna vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok sa stal a tento skutok\nspáchal obžalovaný.\nProces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon\npritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom\nprípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej\nsúvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie\ncitovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nsp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).\nVo svojom rozhodnutí odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať obsah svedeckých výpovedí,\nznaleckých posudkov a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dosta-točnom rozsahu urobil\nprvostupňový súd. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu (viď. uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018 z 23.01.2018), preto nie je potrebné na tomto mieste opakovať\nodôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne, zrozumiteľne a v\ndostatočnom rozsahu.\nKrajský súd konštatuje, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka F.\nF. G., ktorý sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k zastaveniu motorového vozidla a následnej kontrole\nosôb nachádzajúcich sa v motorovom vozidle. Ani krajský súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď\nsvedka, ktorý zreteľne videl obžalovaného s kapsičkou cez plece, na ktorú so služobnou baterkou\nzasvietil, na spodu kapsičky bola servítka. Potom čo sa opýtal „čo tam máš“ obžalovaný sa začal\nsprávať nervózne, nechcel vytiahnuť tú servítku, ale potom tú servítku vybral a schoval ruku, ktorá\nnedal úplne za chrbát, trošku trčal koniec injekčnej striekačky. Potom obžalovaný urobil jeden alebo\ndva kroky dozadu, odhodil ten predmet z ruky, potom svedok kontroloval s baterkou auto vizuálne,\ndovnútra nešiel, v aute zbadal na zemi injekčnú striekačku s bielym materiálom dolu vzadu a bola tam\naj tá servítka, ale tej nevenoval takú pozornosť. Výpoveď svedka je podporená prehliadkou motorového\nvozidla kriminalistickým technikom ( na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov\nzo dňa 25.04.2021 v spojení so zápisnicou o prehliadke miesta činu z toho istého dňa), ale najmä\nznaleckým posudku KEU PZ Bratislava PPZ KEU-BA-EXP-2021/6203 z ktoré vyplýva, že na stere rúk\nobžalovaného sa našli stopy metanfetamínu, z čoho je potrebné usudzovať, že obžalovaný prišiel do\nkontaktu práve s touto striekačkou obsahujúcou metanfetamín a znaleckým posudkom Košice PPZKEU-KE-EXP-2023/1588, z ktorého vyplynulo aj to, že DNA obžalovaného spadala do DNA profilu\nzmiešanej biologickej stopy na zatavenej striekačke a teda obžalovaného nie je možné vylúčiť ako\npôvodcu majoritnej časti biologického materiálu.\nPokiaľ ide o obhajobnú námietku obžalovaného, že vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorá\nsedela vzadu za vodičom a striekačka mohla patriť tejto osobe, je vyvrátená výpoveďou svedka F.,\nktorý videl u obžalovaného, ktorý nedal ruku úplne za chrbát trčať koniec z injekčnej striekačky, videl\nobžalovaného odhodiť predmet do auta a následne vizuálne zbadal na zemi injekčnú striekačku.\nRovnako je obžalovaný z manipulácie so striekačkou usvedčený aj biologickou stopou zaistenou na\nzatavenej striekačke.\n\nPo vykonanom dokazovaní okresným súdom ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný\nA. B. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Súd mal\npriebeh ako i konanie obžalovaného preukázané reťazou dôkazov bez akýchkoľvek pochybností. V\nposudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím\nnenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok tak, ako ho ustálil okresný súd sa stal a spáchal ho\nobžalovaný B..\nK obhajobnej námietke, že by mala byť použitá zásada in dubio pro reo (v po-chybnostiach\nv prospech obžalovaného) krajský súd s týmto názorom nesúhlasí. Použitie spomínanej zásady vyplýva\nz ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, teda prichádza do úvahy len vtedy ak pochybnosti,\nktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých\ndostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu\nnevyhnutom na objektívne stavu veci a zákonné zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Krajský\nsúd konštatuje, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnou právnou chybou, ktorej obžalovaný videl\nnesprávnosť práve posúdeného skutku. Z hľadiska získaných priamych a nepriamych dôkazov je\npodľa názoru odvolacieho súdu preto možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností považovať za\npreukázané, že skutok sa stal práve tak ako je z hľadiska spôsobu, rozsahu opísaný vo výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku. Tieto dôkazy teda výpoveď svedka G., príslušníka polície v spojení so\nznaleckým dokazovaním, výpoveď svedka H. E., ktorý potvrdil, že obžalovaný držal zdrap servítkov\nv ruke nevidel čo tam bolo v nich, servítku niekam hodil, policajt to potom riešil, ako aj výpoveď svedka\nC. k priebehu kontroly motorového vozidla a listinné dôkazy odvolací súd považuje za dostatočné na\nvyslovenie záveru o vine obžalovaného.\nK námietke obžalovaného k porušeniu jeho práva na obhajobu krajský súd uvádza, že nezistil porušenie\npráva na obhajobu, pretože v čase vznesenia obvinenia v zmysle ustanovenia § 37 Trestného\nporiadku neboli dôvody povinnej obhajoby. Dôvod povinnej obhajoby nastal až vzatím resp. dodaním\nobžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, preto postup okresného súdu bol správny, keď potom\nako zistil, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody opatrením zo dňa 01.02.2023 ( č.l.\n116 spisu) ustanovil obžalovanému obhajcu podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Taktiež\nje potrebné dodať, že obžalovaný bol o úkonoch riadne oboznámený a to oznámením o vykonaní\nvyšetrovacích úkonov zo dňa 28.02.2022 ( č.l. 11 spisu), tak isto bol riadne upovedomený o možnosti\npreštudovania spisového materiálu (č.l. 96 spisu).\nK výzve okresného súdu na odôvodnenie podaného odvolania v lehote 15 dní krajský súd uvádza, že\nide o poriadkovú lehotu, ktorou súd určuje lehotu na splnenie povinnosti a to konkrétne na odôvodnenie\nodvolania. V danom prípade nesplnenie uvedenej povinnosti u obžalovaného na rozdiel od iných osôb\n(prokurátor, obhajca, splnomocnený zástupca poškodeného a pod.) nie je sankcionované uložením\nporiadkovej pokuty podľa § 70 Tr. por. a ani zamietnutím odvolania z formálnych dôvodov, preto výzvou\nokresného súdu neprišlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. Inak povedané obžalovaný\npo vyhlásení rozsudku bol poučený o možnosti podania opravného prostriedku, čo využil a odvolanie\nzahlásil priamo na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2024. Prítomný na hlavnom pojednávaní bol aj\nobhajca obžalovaného, ktorý ako osoba znalá práva musí mať vedomosť o tom, že v zmysle ustanovenia\n§ 311 ods.2 Trestného poriadku odvolanie musí byť odôvodnené. Obhajca výzvu súdu na odôvodnenie\nodvolania akceptoval a odvolanie odôvodnil v stanovenej lehote, čo svedčí aj o tom, že poskytnutá lehota\nbola dostatočná.\nPri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorým polícia disponuje\nv dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa\nTrestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprávnym\npostupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť\nvýsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku ( §9 ods.3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom\nv trestnom konaní (uznesenie NS zo dňa 26.06.2012 sp.zn..2Tdo27/2021).\nK odvolacej námietke obžalovaného k nezákonnému získaniu dôkazu krajský súd uvádza, že z výpovede\nsvedka F. G. vyplynulo ( skrátene), že motorové vozidlo modrú Felíciu zastavili nakoľko odbočila doľava\nna pumpu Slovnaft v čase, keď bola zatvorená a je tam zákaz vjazdu a potom ako komunikovali\ns vodičom dvere boli otvorené bolo z vozidla silne cítiť zápach marihuany. Je teda nepochybné, že\npríslušníci hliadky polície obvodného oddelenia mali zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla\npre porušenie pravidiel v cestnej premávke, ako aj na vykonanie služobného zákroku, ako im to\nprikazuje ustanovenie § 9 ods.1 zákona PZ, nakoľko nadobudli podozrenie, že je páchaný trestný\nčin konkrétne v súvislosti s držbou omamných látok. Spôsob vykonania služobného zákroku spojený\ns predchádzajúcou výzvou na vyloženie veci, ktoré má osoba, voči ktorej sa služobný zákrok vykonáva\npri sebe, je primeraný a zodpovedajúci kritériám § 8 ods.1 zákona o PZ ( v danom prípade realizovaný\n\nbez potreby použitia donucovacích prostriedkov § 50 zákona o PZ). Následne ďalší postup polície bol\nv súlade s Trestným poriadkom, keď bol povereným príslušníkom po súhlase prokurátorky Okresnej\nprokuratúry v Galante zo dňa 25.04.2021 (č.l.40 spisu) vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov\na pozemkov v zmysle ustanovenia §101 ods.1 Trestného poriadku a pri prehliadke motorového vozidla\nzaistená 1ks injekčnej striekačky s obsahom neznámej kryštalickej látky ,3 dieliky-stopa č.1 chemická\n( na podlahe OMV za sedadlom vodiča) a 1ks kovová kľúčenka s obsahom neznámej sušenej rastlinystopa č.2 chemická ( na zadnom sedadle za miestom spolujazdca).\nKrajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces\nneznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo\nrozhodnuté v súlade s požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva\nstrany v konaní ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd\nneporuší žiadne právne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhovaný spôsobov hodnotenia\nvykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých\ndôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po\nvykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu\nmeritórneho rozhodnutia.\nK právnej kvalifikácii.\nV období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie\nv čase rozhodovania okresného súdu, došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z.\nz. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v\ndôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024.\nAkceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním\nčinu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest\nsa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,\nktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktorý táto zmena Trestného\nzákona znamená priaznivejšie postavenie páchateľa, resp. obžalovaného.\nPodľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nPodľa § 171 ods.2) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto neoprávnene prechováva inú\nomamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa\nodňatím slobody až na dva roky.\nPodľa § 171 ods.4) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin\nuvedený v odseku 1 alebo 2\na) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo\nb) vo väčšom množstve.\nPodľa § 172 ods.1) Trestného poriadku účinného do 30.04.2022, kto neoprávnene\nc) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo\nd) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto\ntakú činnosť sprostredkuje,\npotrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru Trestný zákon účinného od 06.08.2024,\nje pre obžalovaného priaznivejší.\nPlatí, že ak bol čin spáchaný za účinnosti už zrušeného zákona, pre záver, či použitie neskoršieho\nzákona je z hľadiska sankcie pre páchateľa priaznivejšie, nerozhoduje len samo porovnanie trestných\nsankcií uvedených v porovnávaných zákonoch, ale rozhodujúci je výsledok porovnania trestov, ktoré by\nboli použitím zákona ako celok páchateľovi uložené ( R44/1970).\nK odvolacej námietke okresnej prokuratúry k nepriznaniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h)\nTrestného zákona krajský súd uvádza, že jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného\nzákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného zákona, keď prišlo k odstráneniu povinnej úpravy hranice\ntrestnej sadzby o jednu tretinu v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, preto\nsa nebude ďalej zaoberať s jeho návrhom na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods.4\nTr.zákona účinného do 06.08.2024, ktorým sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby.\nNa základe vykonaného dokazovania možno konštatovať že obžalovaný neoprávnene prechovával\npsychotropnú látku vo väčšom množstve –metamfetamín a to v množstve1739 mg, t.j. vo väčšom\n\nmnožstve, nakoľko zaistené množstvo metamfetamínu presahuje nepatrné množstvo, ktoré je 0,2g\n( §135d) Trestného zákona s poukazom na prílohu č.1 Trestného zákona) a aj množstvo účinnej látky\nzaisteného metamfetamínu presiahlo hodnotu 140 mg upravenej v prílohe č.1 v štvrtom stĺpci Trestného\nzákona. Podľa § 135d písm.a) Tr.zákona za malé množstvo drogy sa považuje množstvo presahujúce\nnepatrné množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci\nv prílohe č.1. Pre metamfetamín teda pôjde o násobok 02x5=1g.V danom prípade je hmotnosť\nmetamfetamínu 1,739 g, teda o malé množstvo nepôjde, ale pôjde o väčšie množstvo. Vzhľadom\nk uvedenému krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin neoprávneného\nprechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods.2, ods.4 písm.b) Trestného zákona.\nK výroku o treste.\nPodľa § 33a ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), páchateľovi\nnemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.\nPodľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť\ntrestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.\nPodľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej\nciteľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä\nnesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie\ndosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.\nPodľa § 33a ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom\npoškodeného.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,\nako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby\ntrestu odňatia slobody.\nPodľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo\nnajmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu.\nPri úvahách o druhu a výmere treste krajský súd postupoval v zmysle všeobecných zásad a zásad\na kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného\nzákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny\nživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia\npáchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv\nna jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPrimeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže\nnevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého\nnásledku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii\ntrestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za\npredpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky\nprimeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje\nnaplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia\nprimeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené\ntak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\nK osobe obžalovaného krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :\n· obžalovaný má v registri trestov 2 záznamy , odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava\nsp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 pre prečin marenia výkonu úradného\nrozhodnutia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s o skúšobnou dobou v trvaní\n3 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov, rozsudkom Okresného súdu\nTrnava sp.zn.105T/4/2023 zo dňa 30.08.2023, právoplatného dňa 15.09.2023 bol odsúdený za obzvlášť\n\nzávažný zločin podľa § 172 ods.3, ods.4 písm.c), ods.6 písm.b) Trestného zákona na trest odňatia\nslobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov\n· v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má 6 záznamov prevažne na úseku dopravy\nnapr. pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky ( 2x v roku 2019 a 2020), priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zákaz vychádzania\n· na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od\n12.06.2019 do 11.02.2020, kedy bol vyradený pre nespolu-prácu\n· vo výkone trestu odňatia slobody je od 17.01.2023 – predpokladaný koniec trestu má 17.09.2029\nPodľa § 41 ods.2) Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac\númyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými\nskutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie\ntrestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť\nrokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody\nmožno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým\nzo súdených trestných činov.\nPodľa § 42 ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,\nako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný\ntrest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.\nPodľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste\nuloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť\nmiernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných\ntitulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,\ntrest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol\ntaký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.\nNa základe vyššie uvedeného ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť\nuvedenú v § 36 Trestného zákona, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného\nzákona, nakoľko spáchal viac trestných činov\nS poukazom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalované ( 2\nzáznamy v registri trestov, 6 záznamy v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov) drogový\ncharakter trestnej činnosti, možnosť prevýchovy obžalovaného vzhľadom na jeho doterajší spôsob života\na možnosť odradenia iných osôb od páchania trestnej činnosti splní svoj účel nepodmienečný súhrnný\ntrest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov ( §41 ods.2 a § 42 ods.1 Trestného zákona) za\nsúčasného z r u š e n i a výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému\nskorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný\ndňa 9.7.2021 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla\ndo ústavu na výkon trestu\na) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu\nnebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,\nb) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu\nbol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce\nodsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nPodľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla\ndo ústavu na výkon trestu\na) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu\nnebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,\nb) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu\nbol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce\nodsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.\n\nKrajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle vyššie citovaného\nustanovenia § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného\nčinu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\nPodľa názoru krajského súdu uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre\njeho ukladanie v zmysle § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené\nokolnosti prípadu konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu\nokolnosť ako aj pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej\na generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne\nvyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd s poukazom na zmenu Trestného zákona účinného\nod 06.08.2024, rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste (podľa\n§ 321 ods. 1 písm. d),\nods. 2 Trestného poriadku) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "310919d3-3bff-4ea3-9838-3799718a7454:25f1e8eb-85aa-4442-a34a-43feac4660cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/81/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/81/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/310919d3-3bff-4ea3-9838-3799718a7454:25f1e8eb-85aa-4442-a34a-43feac4660cb"}], "citovane_v": []}