{"guid": "6395cfb1-c38d-4ad9-9786-75dca66e91c2:bd467b39-973d-4314-b14c-d8b196c450a5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2", "spisova_znacka": "13CoP/122/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/122/2023 z 25. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. júna 2024, sp. zn. 13CoP/122/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2", "identifikacne_cislo": "4620201650", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 186, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-186", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd467b39-973d-4314-b14c-d8b196c450a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n13CoP/122/2023\n4620201650\n25. 06. 2024\nJUDr. Daniel Ilavský\nECLI:SK:KSTT:2024:4620201650.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň\nJUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci navrhovateľky: A. B., C. D., narodená\nXX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka\nso sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti manželovi: G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,\nA., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o návrhu na\nrozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: I.\nB., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nTopoľčany, za účasti Okresnej prokuratúry Topoľčany, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu\nTopoľčany č.k. TO-10P/103/2020-822 zo dňa 30.05.2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca a závislom výroku\nVII. o trovách konania r u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. TO-10P/103/2020-822 zo dňa 30.05.2023 manželstvo účastníkov\nuzavreté dňa 27.09.2003 v Myjave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Myjava vo zväzku\n11, ročník 2003, na str. 63, pod por. číslom 45 rozviedol (výrok I.). Maloletú zveril na čas po rozvode\ndo osobnej starostlivosti matky (výrok II.). Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveril\nobom rodičom (výrok III.). Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur\nmesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Styk otca s maloletou neupravil (výrok V.). Maloletej a rodičom uložil\npovinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa na referáte poradensko\n– psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na dobu jedného roka (výrok\nVI.) O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok\nVII). Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu v sume 284,31 eur v lehote troch dní\nod právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.).\n2. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 2 a 4, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, §\n76 ods. 1, § 43, § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „ZoR“), vecne tým, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva a s tým spojenej úpravy\npráv a povinností rodičov k maloletej.\n3. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2020\ndomáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej I. a v čase\nrozhodovania súdu k už plnoletému C., narodenému XX.XX.XXXX z dôvodu nevery na strane manžela,\nstraty dôvery ohľadne majetkových záležitostí a z dôvodu jeho násilného správania. Vo vzťahu\nk maloletej navrhla, aby ju súd na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal\nprispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, právo zastupovať a spravovať jej majetok zveril\nobom rodičom a upravil styk otca s maloletou. Manžel spočiatku nesúhlasil s rozvodom a s dôvodmi,\n\nktoré uviedla navrhovateľka. Na čas po rozvode navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej\nstarostlivosti rodičov. Kolízny opatrovník a prokurátorka v prípade rozvodu navrhli zveriť maloletú do\nosobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením primeraného výživného, styk s poukazom na\nvykonané dokazovanie neupravovať a uložiť rodičom a maloletej výchovné opatrenie, spočívajúce v\npovinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Z výpovedí svedkov zistil, že obaja manželia požívali\nalkoholické nápoje v takej miere, že to už malo vplyv na ich správanie – zmeny nálad, vzájomné\nosočovanie, suicidálny pokus manžela navrhovateľky, a to aj v prítomnosti ich detí. Výsluchom detí dňa\n03.06.2021 zistil, že maloletá sa s otcom stretávala u psychologičky, za otcom jej nebolo smutno, hoci k\nnej bol dobrý, ale pamätala si, že keď bývali spolu, museli byť s mamou v jednej izbe, lebo otec mamine\nrobil zle, ukradol jej telefón a hodil ho o stenu. Syn C. uviedol, že I. nechcela chodiť na stretnutia s\notcom, matka ju musela oklamať, že idú napríklad k lekárovi. On sa s otcom nechcel stretávať, pretože\notec sa ho vždy pri stretnutiach vypytoval na matku. Pokým žili všetci spolu, bol svedkom toho, ako otec\nbuchol matku, vzal jej vak, telefón, stále jej robil zle, jemu vzal z detskej izby televízor a taktiež bicykel,\nhoci polovicu si zaplatil sám z vlastných peňazí. Odkedy sa od otca odsťahovali, je im lepšie, majú\npokoj. V spoločnom byte sa pred otcom museli zamykať, mali z neho strach. Zo znaleckého posudku\nPhDr. Aleny Bednárovej zo dňa 06.05.2022 zistil, že odmietanie otca zo strany maloletej vychádza z jej\nvnútorného presvedčenia. Nevylúčila, že matka mala v minulosti svojimi vlastnými názormi a výchovnými\npostupmi negatívny vplyv na utváraní postojov a názorov maloletej k osobe otca. V psychodynamike\nvývoja konštatovala postupný názorový posun u matky, počas ktorého si uvedomila, že dieťa potrebuje\notca rovnako tak ako matku a je ochotná spolupracovať s otcom na zlepšení vzájomnej komunikácie a\nich vzájomného vzťahu ako rodičov.\n4. K určeniu vyživovacej povinnosti zistil, že spoločnosť J. F.. A., v ktorej bol manžel navrhovateľky\nzamestnaný od 01.10.2002 do 31.08.2020 oznámila, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo\ndohodou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, jeho pracovné miesto – vedúci marketingu nezostalo\nzachované. Od 01.09.2020 do 03.11.2022 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny Topoľčany, od mesiaca september 2020 do 28.02.2021 a od 19.03.2021 do\n18.05.2021 poberal dávky v nezamestnanosti v dennej sume 71,8028 eur, za mesiac priemerne dostal\nokolo 1 000 eur, následne od 04.11.2022 podnikal na základe živnostenského oprávnenia. Predložil\nfaktúry, ktorými si za vykonané práce pre spoločnosť K. E. F.. L. vyúčtoval sumy mesačne v sumách 900\naž 930 eur. Navrhovateľka tvrdila, že jej manžel v skutočnosti pre spoločnosť nepracoval, ale v nej bol\nspoločníkom, preto súd vykonal v konaní sp. zn. 10P/3/2021 dokazovanie výsluchom svedkov. Manžel\nnavrhovateľky od 05.12.2020 do konca júna 2022 býval v spoločnej domácnosti s priateľkou, v jej byte,\nna bývanie jej prispieval sumou 300 eur mesačne, o čom predložil ako dôkaz jej čestné prehlásenie. Od\njúla 2022 býval v rodinnom dome patriacom jeho krstnej matke, kde platil energie mesačne v sume 200\neur. Navrhovateľka bola od 01.09.2022 zamestnaná v spoločnosti M. N. – M. F.. A. s priemerným čistým\nmesačným zárobkom 700 eur, predtým podnikala. Bývala s deťmi v prenajatom byte s nájomným 240\neur, splácala spotrebný úver po 9,75 eur mesačne, deťom platila obedy v škole – I. v sume 20 eur, C.\nv sume 22 eur, maloletej poplatok za školskú družinu 25 eur, ďalšie výdavky mala na športové aktivity\ndetí, lieky, pohonné hmoty.\n5. Dospel k záveru, že manželstvo účastníkov bolo dlhodobo a trvale rozvrátené, neplnilo si základné\nfunkcie - biologickú, ekonomickú ani výchovnú, manželia nežili od roku 2020 v spoločnej domácnosti,\nmanžel navrhovateľky mal známosť s inou ženou, s ktorou žil do konca júna 2022 v jednej domácnosti.\nVzhľadom na tieto skutočnosti a postoj obidvoch manželov, ktorí nechceli obnoviť manželské spolužitie,\npričom ich vzájomný vzťah bol veľmi negatívny, poznačený udalosťami ešte z čias ich spolužitia, čo\nmalo negatívny dopad aj na ich spoločné deti, nebolo možné reálne očakávať, že toto manželstvo by\nmohlo ešte v budúcnosti plniť spoločenský účel. Preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.\nPríčiny rozvratu súd konštatoval v rozdielnych povahách účastníkov, v ich odlišných životných postojoch\na prioritách, rozdielnych záujmoch, čo vyústilo k vzájomným konfliktom, hádkam, verbálnej aj fyzickej\nagresii zo strany manžela. V čase vyhlásenia rozsudku bola maloletou už len I., preto súd upravil\nrodičovské práva a povinnosti len k nej. V konaní pod sp. zn. 10P/3/2021 o úprave práv a povinností\nna čas do rozvodu manželstva súd rozsudkom zo dňa 30.05.2023 určil manželovi navrhovateľky\nvyživovaciu povinnosť aj na plnoletého syna C.. Maloletú I. na čas po rozvode zveril do osobnej\nstarostlivosti matky, ktorá sa aj dovtedy o ňu osobne starala, maloletá bola na ňu citovo naviazaná,\nprávo zastupovať a spravovať jej majetok určil obom rodičom. Vzhľadom na odmietavý postoj maloletej\nstyk otca s maloletou neupravil. Pokiaľ by styk bol upravený a maloletá by ho musela absolvovať z\ndonútenia, reálne hrozilo, že by došlo k ešte väčšiemu odporu maloletej, ktorá už aj tak na situáciu\n\nreagovala psychosomatickými prejavmi, čo by nebolo v záujme jej riadneho vývoja. Najskôr musí dôjsť\nk náprave vzťahu maloletej k otcovi, čo si vyžadovalo odborné vedenie a preto súd uložil maloletej\na jej rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému\nporadenstvu na dobu jedného roka, počas ktorého bude zabezpečený kontakt maloletej s otcom, pričom\nsúd bude priebežne sledovať a vyhodnocovať jeho účinnosť a podľa jeho výsledkov prípadne rozhodnúť\no zmene rodičovských práv a povinností k maloletej a upraviť stretávanie otca s dieťaťom. S prihliadnutím\nna vek, odôvodnené potreby maloletej, pomery na strane rodičov, na príjem otca, jeho odôvodnené\nvýdavky, súd určil výšku výživného v sume 120 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú na pokrytie\nnákladov maloletej s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca a na jeho ďalšiu vyživovaciu\npovinnosť na plnoletého syna C., ktorý ešte nebol schopný sám sa živiť, pretože študoval na strednej\nškole. Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto súd na zaplatenie trov\nkonania štátu v sume 284,31 eur, čo predstavuje odmenu znalkyni vyplatenú zo štátnych peňazí, zaviazal\nmanžela navrhovateľky. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č.\n161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to voči výroku IV., ktorým súd\nprvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na čas po rozvode manželstva z dôvodu,\nže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností §\n365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1\npísm. f) CSP, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odôvodnenie rozsudku je podľa matky absolútne nezrozumiteľné, keďže\nneobsahuje úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti\notca, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal,\nresp. neprihliadol na ňou navrhnuté dôkazy, napríklad na príjem z prenájmu apartmánov v obci O.,\nnevyžiadal od otca výpisy z jeho účtov, keďže nepreukázal, z čoho reálne žil v období od skončenia\npodpory v nezamestnanosti do začatia podnikania, t.j. od mája 2021 do novembra 2022. O životnej\núrovni otca svedčí aj to, že žije v rodinnom dome, ktorý kontinuálne rekonštruuje, pritom ona žije\ns deťmi v prenajatom jednoizbovom byte. V odôvodnení absentuje, aké skutočnosti súd zistil z listinných\ndôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Výpovede svedkov síce opísal, ale nijak nevyhodnotil. Z obsahu\nrozsudku nie je zrejmé, ako ustálil príjem otca. Matka opakovane poukazovala na potencialitu otca\ndosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, pracovné skúsenosti\nv oblasti marketingu, reklame, dizajnu, výrobe a predaji nábytku, ku ktorej súd vôbec neprihliadol.\nSúdom určené výživné nezodpovedá potrebám maloletej, ktoré v priebehu konania preukázala. Voči\njednotlivým výdavkom pritom ani otec nemal žiadne námietky. Bez finančnej podpory rodičov nie je v jej\nschopnostiach a možnostiach uhrádzať tieto výdavky sama. Bolo potrebné tiež zohľadniť jej výlučnú\nosobnú starostlivosť o maloletú a skutočnosť, že otec nemá žiadne výdavky v súvislosti s osobnou\nstarostlivosť o maloletú. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že otca zaviaže prispievať na\nvýživu maloletej sumou 280 eur mesačne, do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou\nod právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na výživnom navrhla povoliť otcovi v splátkach po 20 eur\nmesačne, pod následkom straty výhody splátok.\n7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti,\nktorá zohľadňuje jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery a je v schopnostiach a možnostiach\nmatky prispievať na výživu maloletej minimálne sumou 380 eur mesačne. Poprel akýkoľvek príjem\nz prenájmu, ktorý nemal ani počas manželstva, o čom má matka maloletej vedomosť. V období, kedy\nnedostával od štátu žiadnu finančnú pomoc uhrádzal svoje výdavky z polovice kúpnej ceny za byt vo\nvýške 28 750 eur, pričom druhú polovicu obdržala matka maloletej. Potencialita príjmu by sa mala\nposudzovať s ohľadom na objektívnu situáciu na trhu práce berúc do úvahy obdobie pandémie, ktorá\ndo veľkej miery neumožňovala jeho schopnosti, možnosti a zručnosti, na trhu práce uplatniť, ak v tom\nbránila objektívna prekážka nezávislá od jeho vôle. Nemal dostatok zákaziek, konkurencia je v okrese\nTopoľčany i v Nitrianskom kraji, obrovská. Zotrváva v A., pretože chce byť svojim deťom na blízku.\nRodinný dom, v ktorom žije sa postupne rekonštruuje z peňažných prostriedkov jeho krstnej matky,\nosobne aj vypomôže a platí energie, ktoré spotrebováva na rodinnom dome. Matka odmietla bývať\nv ich spoločnom byte, chcela získať peniaze a teraz poukazuje na to, že musí bývať v 1-izbovom byte\nv prenájme. Sama sa vzdala vlastníctva nehnuteľnosti za účelom získania peňažných prostriedkov.\nMatka opomína skutočnosť, že aj ona sama by mala zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti v\n\nrovnakom alebo podobnom rozsahu, ako plní on v peniazoch. Keďže spôsobom svojho postoja voči\njeho osobe konala tak, aby sa s dcérou nemohol stretávať, nemôže teraz poukazovať na skutočnosť,\nže iba ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Matka poberá daňový bonus na maloletú vo\nvýške 140 eur mesačne a prídavok vo výške 60 eur, on posiela výživné od vyhlásenia rozsudku 120\neur, čo spolu predstavuje sumu 320 eur na potreby 9-ročného dieťa, neberúc do úvahy príspevok od\nmatky. Ak by prispievala aspoň polovicou z výšky ním poukazovaného výživného, to je spolu výživné\n380 eur na 9-ročné dieťa. Matka spôsobom navrhnutým v odvolacom návrhu žiadala odvolací súd, aby\nmala pre potreby 9-ročného dieťaťa k dispozícií sumu aspoň 540 eur mesačne (280 eur výživné, 140 eur\ndaňový bonus, 60 eur prídavok, aspoň 60 eur matka), čo je zjavne neprimerané potrebám maloletej a\nnezodpovedá ani pomerom povinného rodiča. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil ako vecne správny.\n8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento\nopravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody\nodvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výroku IV., ktorým súd prvej\ninštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na čas po rozvode manželstva je dôvodné a rozsudok je\npotrebné v tejto časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o rozvod manželstva a o úpravu\npráv a povinností rodičov k maloletej I. na čas po rozvode manželstva. Rozsudok vo výroku I., II., III.,\nV., VI. a VIII nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2023 a vo výroku IV. nadobudol vykonateľnosť dňa\n10.07.2023.\n10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ktorým súd prvej inštancie výrokom IV. zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej\nsumou 120 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou\nod právoplatnosti rozsudku. Matka navrhla určiť túto vyživovaciu povinnosť v sume 280 eur mesačne.\nOtec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n11. Matka v odvolaní namietala, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a zmätočné, keďže\nneobsahuje úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti\notca, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Namietala tiež nedostatočne zistený skutkový stav\nvo vzťahu k posúdeniu životnej úrovne otca a výdavkov maloletej, v čoho dôsledku súd prvej inštancie\ndospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\n12. Odvolací súd sa stotožnil s uvedenými odvolacími námietkami matky. Z obsahu spisu vyplýva, že\nsúd prvej inštancie zameral dokazovanie na zisťovanie príčin odmietania otca maloletou. Jednotlivými\núkonmi sa snažil stabilizovať, či sanovať pomery v rodine, na čo poukázala aj matka v odvolaní. Rovnako\nnáležitú pozornosť však už nevenoval zisťovaniu a následnému hodnoteniu výsledkov dokazovania\nvo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca, čo skutočne viedlo k tomu, že rozsudok je v tejto časti\nnepreskúmateľný.\n13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku\nsúd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nSúd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal\na ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n15. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).\n\n16. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci.\n17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,\nktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich\ndetí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej\núrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný\nplniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima\nna nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení\nrozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.\nAk rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred\ninými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,\nsúd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.\n18. Podľa § 63 ods. 1 a 2, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z\npríjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov\na umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších\nskutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška\njeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča,\nktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,\nktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s\ntouto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by\npovinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.\n19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného\nako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové\npomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho\nzamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,\nktoré povinný na seba berie.\n20. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby\ntransparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované\nzákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46\nods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie\nspravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru\neurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko\nz 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých\nje založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo\nsvetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.\nFrancúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.\n21. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,\nkeď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).\n22. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru,\nže súd prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil. Konanie o určenie výživného patrí medzi\nmimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Mimosporové\nkonanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu,\n\naby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu\núčastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd\npovinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného\nstavu veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a maloletej, skutočný stav\nnebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenia\nkonkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca.\n23. Súd prvej inštancie neustálil výdavky maloletej. Obmedzil sa na konštatovanie niektorých výdavkov,\nktoré matka vyčíslila na maloletú I. (a jej brata C.) v odseku 34 rozsudku. Z odôvodnenia vôbec\nnevyplýva, z akého príjmu rodičov pri svojej úvahe o určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal.\nZhrnul niektoré výsledky dokazovania vo vzťahu k príjmu rodičov (odseky 26 až 35), ktoré ale nijak\nnehodnotil. Rovnako nie je zrejmé, aké sú výdavky rodičov, či ich majetkové pomery. Nehovoriac\no strohom posúdení veci (jedna veta) v odseku 40 rozsudku.\n24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný\npodľa § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správne normy, ale nesprávne ich\ninterpretoval, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy nehodnotil, preto\nje jeho záver o určení vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur predčasný. Preto odvolací súd rozsudok\nv napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n25. V záujme hospodárnosti sa žiada dodať, že argumentácia otca o jeho obmedzených možnostiach\ndosahovať primeraný príjem počas pandémie covid-19 nie je relevantná z pohľadu posudzovania\njeho možností a schopností prispievať na výživné, keďže dôsledky pandémie boli prechodné a mali\nceloplošný dosah, teda aj na matku maloletej, ktorá aj podľa otca rovnako negatívne pociťovala dôsledky\npandémie. Rovnako tak aj pracovná neschopnosť otca kvôli zdravotným problémom bola dočasná\na preto nemala (trvalý) vplyv na jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem.\n26. Ďalej, podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada\nna to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto ani príčiny, pre ktoré sa\notec nestretáva s maloletou nemajú vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti zodpovedajúce jeho\nschopnostiam a možnostiam, lebo opačný výklad by nebol v záujme maloletej.\n27. Pokiaľ otec poukazoval na možnosti a schopnosti matky, ktoré sú spôsobilé pokryť základné potreby\nmaloletej, tak odvolací súd zdôrazňuje, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak\nna strane výživou oprávneného dieťaťa, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného\ndieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti\nrodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené\npotreby pritom nezahŕňajú iba základné potreby, napríklad stravovanie, ale sú dané širšie, jednak\npotrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu\na pod. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby\ndieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho\nčloveka. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie\npotreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu sú\nprospešné pre jeho všestranný vývoj. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky\nvyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.\n28. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie\nskutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti otca maloletej od\nprávoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva (t.j. od 26.07.2023) do vyhlásenia nového\nrozsudku (pri zisťovaní priemerného príjmu sa spravidla vychádza z príjmov počas predchádzajúcich 6\naž 12 mesiacov pred určením vyživovacej povinnosti), najmä:\n- zistí odôvodnené potreby maloletej v posudzovanom období (bývanie za 1 os., stravovanie, hygiena,\nzdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom\nvyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca;\n- zistí skutočný príjem rodičov (v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, daňový bonus) a ich výdavky\nv posudzovanom období;\n- zistí príjmy z podnikateľskej činnosti;\n\n- pokiaľ zistený príjem nebude zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného - otca, a to najmä\nvzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti, uplatní princíp potenciality podľa\n§ 75 ods. 1 ZoR;\n- zistí majetkové pomery rodičov, výnosy z tohto majetku a pokiaľ tento majetok rodič nevyužíva, zohľadní\npotenciálny príjem napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na prevádzku\nmajetku a dane);\n- zohľadní ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, osobnú starostlivosť matky o maloletú, zohľadní, že časť\nvýdavkov maloletej je hradená prídavkami na dieťa;\n- ak vznikne zročné výživné, zohľadní plnenia otca podľa rozsudku a nad rámec súdom určenej\nvyživovacej povinnosti od 26.07.2023 do vyhlásenia rozsudku,\na to v súlade s odporúčaniami v Metodike „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet\nvýživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre\nstanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom\n(schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva\nspravodlivosti SR).\nPo doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto\nodvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220\nods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby\núvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.\n29. Nad rámec odvolací súd poukazuje na podanie otca na č.l. 878, v ktorom oznamuje neplnenie účelu\nvýchovného opatrenia v zmysle rozsudku a žiada súd prvej inštancie, aby vykonal dohľad nad realizáciou\nuloženého výchovného opatrenia. K podaniu otca sa vyjadrila matka na č.l. 882, ktoré podanie je\npotrebné doručiť ostatným účastníkom. Odvolací súd predmetné podanie nedoručoval, keďže nemá\nsúvis s predmetom tohto odvolacieho konania.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\n\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "26d840c7-8192-42d6-8a03-2c13a712b78b:c2ae5305-e723-4da8-9baa-abb780c61b4d", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2024:4324201975.1", "spisova_znacka": "11Pc/21/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 11Pc/21/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2024:4324201975.1"}, {"guid": "2375a805-2297-48e0-9bd5-af9241397a1a:6047353a-9872-4f7d-96ea-355c0b1288bf", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2024:4323202906.4", "spisova_znacka": "10Pc/45/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 10Pc/45/2023 z 21. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2024-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2024:4323202906.4"}]}