{"guid": "f4f8af2e-0698-433e-b36e-88d1af3bd71f:f48b4402-eb24-4db5-b477-0d4f0d7d2a73", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2", "spisova_znacka": "6Tos/19/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/19/2025 z 6. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. februára 2025, sp. zn. 6Tos/19/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2", "identifikacne_cislo": "2124010354", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Pavol Macháč", "sudca_id": 1245, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavol-machac-1245", "datum_vydania": "2025-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 66 ods. 1 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f48b4402-eb24-4db5-b477-0d4f0d7d2a73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6Tos/19/2025\n2124010354\n06. 02. 2025\nMgr. Pavol Macháč\nECLI:SK:KSTT:2025:2124010354.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny\nBatisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C.,\ntrvalé bydlisko C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného\no podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu\nOkresného súdu Trnava z 20. novembra 2024, sp. zn. 2PP/11/2024, na neverejnom zasadnutí konanom\n6. februára 2025 v Trnave, takto\nrozhodol:\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného\n\nA. B. zamieta.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 20. novembra 2024, č. k. 2PP/11/2024-85,\npodľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného\nA. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol\nuložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 29. júla 2020, sp. zn. 27T/140/2019 podľa § 188 ods. 1\nTr. zák. vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia.\n2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda\nvykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil už prvú materiálnu podmienku, keďže\nz obsahu hodnotenia riaditeľa ústavu nevyplýva, že by odsúdený doterajším výkonom trestu preukázal\npolepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného totiž nebolo počas výkonu trestu odňatia slobody\nv ústave Hrnčiarovce nad Parnou vždy na požadovanej úrovni, do tunajšieho ústavu bol odsúdený\npremiestnený 25. februára 2020. Počas obdobia viac ako štyri a pol roka bol odsúdený sedemkrát\ndisciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný. Chronologicky bol odsúdený 4. júna 2020\ndisciplinárne potrestaný celodenným umiestnením do uzavretého oddielu za nezachovávanie zásad\nslušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku - išlo o verbálny\nkonflikt a fyzické napadnutie iného odsúdeného (0:1), 9. novembra 2020 mu bol tento disciplinárny\ntrest zahladený, 30. septembra 2021 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme mimoriadneho\npovolenia návštevy za plnenie pracovných povinností (1:1), 9. marca 2022 mu bola udelená disciplinárna\nodmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za rozvoj osobnosti (2:1), 29. októbra 2022 mu bola\nudelená disciplinárna odmena vo forme povolenie balíka do 5 kg za plnenie pracovných povinností (3:1),\n16. marca 2023 mu bola udelená najvyššia možná forma disciplinárnej odmeny udeľovaná riaditeľom\nústavu v podobe mimoriadneho voľna na opustenie ústavu za rozvoj osobnosti (4:1), 14. apríla 2023\nbol disciplinárne potrestaný pokarhaním za prechovávanie nepovolených vecí (4:2), 25. júla 2023 mu\nbol tento disciplinárny trest zahladený, 4. októbra 2023 mu bola udelená disciplinárna odmena vo\nforme mimoriadneho povolenia návštevy za rozvoj osobnosti (5:2), 12. júna 2024 mu bola udelená\ndisciplinárna odmena vo forme mimoriadneho povolenia návštevy za plnenie pracovných povinností\n(6:2) a 11. novembra 2024 mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme povolenia mimoriadnej\nnávštevy za plnenie si pracovných úloh (7:2). Ak by aj bola pravda, že od udelenia disciplinárneho\npotrestania z minulého roka (14. apríl 2023) sa správanie odsúdeného stabilizovalo, čo by bolo veľkým\n\npozitívom a prísľubom do ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným, potom táto doba nie\nje dostatočne dlhá na to, aby v porovnaní s celou dobou doteraz vykonaného trestu odňatia slobody\nmohol okresný súd jednoznačne uzavrieť, že prvá materiálna podmienka u odsúdeného bola splnená.\nPokiaľ by aj pripísal prvé disciplinárne previnenie odsúdeného na vrub počiatočnej fáze výkonu trestu\nodňatia slobody, druhé disciplinárne previnenie odsúdeného z roku 2023 do počiatočnej fázy výkonu\ntrestu odňatia slobody rozhodne nespadá. V súhrne okresný súd vzhľadom na detailnejšie priblížený\npriebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným vyhodnotil prvú materiálnu podmienku\nu odsúdeného ako nesplnenú.\n3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že vystúpilo do popredia viacero okolností,\nmedzi ktorými pri prvotnom rozhodovaní okresného súdu o návrhu odsúdeného na jeho podmienečné\nprepustenie zavážilo predovšetkým odsúdeným tvrdené narodenie syna, ktoré ho malo zmeniť a\nmotivovať k čo najskoršiemu návratu z výkonu trestu odňatia slobody a následnému zaradeniu\ndo spoločnosti a výkon legálnej práce ako kľúčový prvok pre predpoklad vedenia riadneho života\nodsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia. Ohľadom narodenia a existencie syna\nodsúdeného okresný súd považoval za potrebné dať za pravdu sťažnostnému súdu, že nevyhodnotil na\nzáklade akých dôkazov overil pravdivosť tvrdení odsúdeného o tom, že práve on je otcom maloletého\ndieťaťa. Keďže odsúdený nemá k dispozícii potrebné doklady v ústave na výkon trestu odňatia slobody,\nbolo mu odporučené, aby záležitosť ohľadom svojho domnelého syna riešil po vykonaní trestu odňatia\nslobody. Pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie okresný súd musel\nvychádzať z objektívne overiteľných skutočností a momentálne nemožno odsúdenému prisvedčiť status\notca. Vo vzťahu k nevyhodnoteniu toho, čo urobil odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody preto,\naby už nepáchal majetkovú trestnú činnosť vo vzťahu k jeho zlepšeniu schopností a možností (jeho\nvzdelávanie vo výkone trestu odňatia slobody) na uplatnenie sa na trhu práce, je žiaduce uviesť,\nže odsúdený uprednostnil pracovné zaradenie počas výkonu trestu odňatia slobody pred prípadným\nštúdiom na strednej škole alebo absolvovaním rekvalifikačného kurzu, keďže zaradenie do štúdia\nmá za následok vyradenie z pracovnej činnosti. Navyše odsúdený má v prípade podmienečného\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zabezpečené nielen ubytovanie, ale aj prácu. Pokiaľ by\nsa okresný súd pustil do úvah o tom, prečo by práve legálne zamestnanie odsúdeného malo byť po\npodmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody tým prvkom, ktorý by mal odsúdenému\nzabrániť opätovne páchať trestnú činnosť, keď už v minulosti pracoval a napriek tomu páchal\ntrestnú činnosť, odsúdeného by znevýhodnil oproti tým odsúdeným, ktorí v dobe páchania trestnej\nčinnosti vôbec nepracovali. Takýmto prístupom by okresný súd vytvoril dve skupiny odsúdených a\nzároveň by umelo vytváral ďalšiu podmienku nad rámec podmienok stanovených v § 66 ods. 1 Tr.\nzák., čo by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo považované za udržateľné z ústavnoprávneho\nhľadiska. Odsúdenému nevzniká nárok na podmienečné prepustenie, má právo žiadať o podmienečné\nprepustenie, ale odsúdeného s pracovnou minulosťou by takto súd mohol už vopred diskvalifikovať s\neventuálnej možnosti podmienečného prepustenia. Nemožno spochybniť, že odsúdený pracoval ako\nzásobovač liniek a robil krupiéra, avšak zároveň si taktiež privyrábal na čierno na stavbách, takže\nnie vždy mal legálny príjem. Odsúdený by nedokázal vydokladovať v akej výške sa takýto neoficiálny\npríjem pohyboval. Okresný súd zotrval na niektorých svojich záveroch prezentovaných v odôvodnení\nzrušeného uznesenia o podmienečnom prepustení odsúdeného z 13. marca 2024, akým je napríklad\nto, že odsúdený reálne pochopil dôsledky svojho nerozvážneho konania až počas výkonu trestu odňatia\nslobody alebo že zaujal jednoznačne kritický postoj k ním páchanej trestnej činnosti, tieto závery však\nv konečnom dôsledku nič nemenia na tom, že ani druhá materiálna podmienka u odsúdeného splnená\nnebola. K záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky dospel vzhľadom na nesplnenie prvej\nmateriálnej podmienky, oboznámenú trestnú a priestupkovú minulosť, menej priaznivú resocializačnú\nprognózu, stredné riziko recidívy trestnej činnosti a po obligatórnom prihliadnutí na povahu spáchaného\ntrestného činu (lúpež s použitím násilia za účelom získania majetkového prospechu) v súlade s § 66\nods. 2 Tr. zák.\n4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti,\nno odsúdený zahlásil sťažnosť.\n5. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému\nsúdu 14. januára 2025, v ktorom uviedol, že jeho správanie je vo väzenskom prostredí už dlhšiu dobu\nna požadovanej úrovni, že oľutoval spáchanie trestnej činnosti a vyjadril sa v tom zmysle, že keby sa\ndal vrátiť čas, trestnú činnosť by nespáchal. Počas výkonu trestu odňatia slobody precitol, ponaučil sa\nzo svojich chýb, ktoré už viackrát nezopakuje. Poukázal na to, že má zabezpečenú prácu, chce sa\nstarať o svoju rodinu, ktorá dnes trpí jeho hlúposťou. Zdôraznil, že chce žiť riadny život, preto v prípade\n\npodmienečného prepustenia strpí všetky obmedzenia, ktoré mu budú uložené a vyjadril vôľu riadne sa\nzačleniť do spoločnosti. Prosil súd o druhú šancu, pretože sloboda sa nedá ničím nahradiť.\n6. Prokurátorka sa k dôvodom sťažnosti do konania neverejného zasadnutia bližšie nevyjadrila.\n7. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie\no sťažnosti odsúdeného 23. januára 2025.\n8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), pri rozhodovaní o sťažnosti\npreskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nPodľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak\na) nie je prípustná,\nb) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá\nznovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo\nc) nie je dôvodná.\n9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou\nosobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého\nuznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a\ndospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.\n10. V prvom rade je potrebné konštatovať, že sa krajský súd už vecou zaoberal, keď na podklade\nsťažnosti prokurátora podanej v neprospech odsúdeného svojim uznesením\nzo\n6. augusta 2024, č. k. 6Tos/120/2024-64, rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu z 13. marca\n2023, č. k. 2PP/11/2024-44, a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Cit. uznesením\nokresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu\ntrestu odňatia slobody a určil mu podľa § 68 ods. 1 Tr zák. skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a nariadil mu\nprobačný dohľad vo výmere 3 (tri) roky, súčasne podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4\npísm. k) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe podmienečného\nprepustenia alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.\n11. Bez potreby opakovať argumenty krajského súdu obsiahnuté v uznesení\nzo\n6. augusta 2024, č. k. 6Tos/120/2024-64, tento okresnému súdu prikázal, aby doplnil dokazovanie na\nverejnom zasadnutí vo vzťahu k ustáleniu časového obdobia, kedy malo dôjsť k stabilizácii správania\nsa odsúdeného, vo vzťahu k disciplinárnym odmenám (kedy a začo bol odmenený), aby zisťoval\ndisciplinárne tresty, ktoré mohli byť zahladené a opätovne posúdil splnenie prvej materiálnej podmienky\nodsúdeným, a to aj vo vzťahu k riadnemu preukázaniu prísľubu zamestnania a k otázke kritického\npostoja odsúdeného k jeho trestnej činnosti. Tiež prikázal okresnému súdu splnenie, resp. nesplnenie\ndruhej materiálnej podmienky opätovne vyhodnotiť pri ktorej bude potrebné zohľadniť aktuálne poznatky\nk osobe odsúdeného, stav jeho nápravy a prostredie, v ktorom by sa ocitol v prípade podmienečného\nprepustenia a zaoberať sa tiež okolnosťami spáchanej trestnej činnosti pri zameraní sa na mieru\nprekonania subjektívnych príčin trestnej činnosti.\n12. Okresný súd po vrátení veci postupoval v zmysle pokynov krajského súdu a dokazovanie doplnil\nv rozsahu určenom krajským súdom, teda mal všetky podklady potrebné k tomu, aby mohol vo\nveci objektívne a zákonne rozhodnúť. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote\nvypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené\nv spise.\n13. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne\nskonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,\nodsúdený vykonal pomernú časť z postupne uložených trestov, lebo od 3. februára 2020 si nepretržite\naž doposiaľ odpykáva dva postupne nariadené tresty odňatia slobody, konkrétne\n- od 3. februára 2020 do 3. februára 2022 vykonával trest odňatia slobody vo výmere\n2\nroky, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Galanta\npod sp. zn. 31T/13/2019, a\n- od 3. februára 2022 s predpokladaným koncom 3. februára 2026 vykonáva trest odňatia slobody vo\nvýmere 4 roky, ktorý mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Galanta pod\nsp. zn. 27T/140/2019.\nV oboch prípadoch išlo o zločiny, teda bolo potrebné, aby odsúdený vykonal aspoň dve tretiny z týchto\ntrestov. V zmysle uvedeného mu nárok na podmienečné prepustenie vznikol 3. februára 2024, čo\nsprávne ustálil aj okresný súd.\n14. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust.\n§ 66\nods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu\nplnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.\n\n15. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd znova pripomína, že nie každý aspekt\nsprávania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie\na môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad\nnasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti,\nrozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje,\nnapriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti\ns cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje\nkonanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien\na uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá\nvýpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu\nsa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné\nhodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo\nuložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia\npovažovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako\nnapríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený žiadajúci o\npodmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo,\nalebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu\nnemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať\nargumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na\nneexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.\n16. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu\ntrestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu\nbez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je\npotrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom\nprepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale\nv dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd\ntaké správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v\nzačiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie\npovinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ\nvšak odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať\npravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností\nsamé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu\no podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho\npoštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje\npovinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený\nskutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas\nvýkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho\nbližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.\n17. V konkrétnostiach tohto prípadu by sa vzhľadom na sedem disciplinárnych odmien, ktoré počas\ndoterajšieho pobytu za mrežami odsúdený získal, na prvý pohľad mohlo javiť, že prvá materiálna\npodmienka (v podobe preukázania polepšia svojim správaním sa počas výkonu trestu) splnená je,\nno opak je pravdou. Je potrebné zohľadniť, že odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 3.\nfebruára 2020, pričom jeho správanie v aktuálnom ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, kedy\nsa opakovane vyskytli nedostatky v jeho správaní v podobe fyzického ako aj verbálneho konfliktu\ns iným odsúdeným (v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti priebeh skutku, za spáchanie\nktorého si aktuálne odsúdený odpykáva nepodmienečný trest, pri ktorom využil fyzické násilie),\nprechovávania nepovolených vecí, nezachovávania pravidiel slušného správania, čo sa odzrkadlilo\nv dvoch disciplinárnych potrestaniach (4. júna 2020 za nezachovávanie zásad slušného správania\na vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a 14. apríla 2023 za prechovávanie\nnepovolených vecí, pričom obe disciplinárne previnenia má zahľadené). A hoci sa správanie\nodsúdeného po vhodnej intervencií zo strany väzenského personálu neskôr stabilizovalo, tak v tomto\njeho správaní podľa názoru krajského súdu nie je možné vidieť skutočné polepšenie, len sa formálne\nprispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Správne okresný súd poznamenal, že u odsúdeného by\nsa dali akceptovať nedostatky v jeho správaní či disciplinárne previnenie idúce na vrub jeho tzv.\nadaptačnej fáze spojené s prispôsobovaním sa novému prostrediu, no ani z pohľadu krajského súdu\nnie je ospravedlniteľné, aby k nemu došlo aj po troch rokoch od nástupu do výkonu trestu. Odsúdený\nmá vo výkone trestu odňatia slobody povinnosť rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré sa mu určujú\nv rámci výkonu trestu a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení, a to od začiatku výkonu trestu,\n\naby tak bol naplnený jeden z hlavných účelov, ktorým je náprava odsúdeného. Krajský súd pripomína,\nže odsúdený mal byť vedomý svojej povinnosti v podobe správania sa súladného s väzenskými\nprostredím a z toho plynúcimi zásadami a povinnosťami, preto nemožno u odsúdeného ponechať bez\npovšimnutia opakované negatívne poznatky. Hoci má odsúdený disciplinárne previnenia zahladené,\ntáto skutočnosť automaticky neznamená, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemôže\nna toto prihliadať. Ergo, každé disciplinárne previnenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody\nmá povahu protiprávneho konania, pretože jeho protiprávnosť sa odvodzuje nielen od vykonávacích\npredpisov (Poriadok na výkon trestu odňatia slobody), ale aj od noriem, ktoré sú obsahom ústavného\nporiadku, ale primárne od ustanovení zákona upravujúceho samotný výkon trestu odňatia slobody.\nPrávnym následkom zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu\nnikdy disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli\na boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení.\n18. Pokiaľ ide o povahu siedmych disciplinárnych odmien, možno konštatovať, že mu boli ukladané\nprevažne za vzorné plnenie pracovných povinností (disciplinárna odmena z 30. septembra 2021, z 29.\noktóbra 2022, z 12. júna 2024 a z 11. novembra 2024), za rozvoj osobnosti (disciplinárna odmena\nz 9. marca 2022 a zo 4. októbra 2023) a za plnenie programu zaobchádzania (disciplinárna odmena\nzo 16. marca 2023), pričom v iných smeroch krajský súd nevzhliadol jeho snahu po náprave, napr.\nv oblasti vzdelávania (tu s poukazom na ukončené základné vzdelanie a následné možnosti v oblasti\nzamestnania, aby sa už viac nedopúšťal násilnej trestnej činnosti za účelom získania cudzej veci).\nPráve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených\nna predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že\npáchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava\nnáhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného\nneodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako\nsvojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa\nnestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody.\nPolepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok\nprejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé\no sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej\nadaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.\nKrajský súd dospel k záveru, že odsúdený sa nezbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov\na zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený a vo vzťahu ku ktorému\nje špeciálnym recidivistom, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný\nčin spáchať.\n19. Niet pochýb, že odsúdený vo výkone trestu pracuje, jeho pracovná morálka je na požadovanej\núrovni, za plnenie pracovných povinností bol aj opakovane disciplinárne odmenený, čo jasne vyplynulo\nz hodnotenia osoby odsúdeného, preto o jeho riadnom pracovnom nasadení nie sú pochybnosti. Avšak\nodsúdený neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz a ani iné formy vzdelávania, teda ani v tomto smere\nsa nesnažil aktívne zlepšiť svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa po prepustení z výkonu trestu\nv spoločnosti tak, ako to prezentuje v sťažnosti.\n20. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že mu je venovaný individuálny\nprístup, v rámci ktorého je vedený k zodpovednosti, sebareflexii, k uvedomeniu si následkov svojho\nnevhodného konania. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí i v sťažnosti\nsíce prezentoval svoj kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom\nčasu nazerá (bez ohľadu na vyjadrenie, že sa jednalo o mladícku hlúposť) a ani neuviedol nič, z čoho\nby bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a\npodmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a\nv budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Verbalizoval len toľko, že má kritický postoj k trestnej činnosti\na ľutuje je jej spáchanie.\n21. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že počet odmien u odsúdeného nepredstavuje\nprejav jeho skutočného polepšenia ako výrazu prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú\ntrestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny\npáchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal. Skutočnosť, že odsúdený aktuálne plní\nsvoje povinnosti skôr svedčí podľa názoru krajského súdu pre záver, že sa podmienkam výkonu trestu\nlen opäť formálne prispôsobil bez toho, aby došlo k jeho skutočnej vnútornej premene.\n22. Pokiaľ polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti,\nočakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života\nsú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného, alebo\n\nprijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces,\nktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po\njeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší\ntrestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je\nzo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným.\n23. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od\nodsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani krajský súd túto\npodmienku nepovažuje za splnenú.\n24. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu\ntrestu odňatia slobody potrebné polepšenie, tak nemožno ani dospieť k záveru o splnení druhej\nmateriálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu,\nči odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od\nodsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno\nkonštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.\n25. Krajský súd pripomína, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje\nprávny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré\nmôžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny\nživot a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob\nživota odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba\nvždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním\ntrestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia\nslobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných\nsúvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych\nokolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v\nbudúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky\nnemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto\nprípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou\nokolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného,\nvrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného\nje nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.\n26. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny\nporiadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a\nspoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste\nbydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987)\nJedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku.\n27. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, na ktoré poukazoval okresný súd, tieto\nsú aj podľa názoru krajského súdu zjavné. Ako už bolo uvedené, posúdenie otázky možnej recidívy je\nvždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto\nmiery pravdepodobnosti sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci\nspôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby\nodsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné\nzávery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti\njeho nápravy a polepšenia. Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je\npritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou\nneodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že\npáchateľ trestný čin spáchal.\n28. V tomto ohľade krajský súd dodáva, že bez zasadenia do kontextu kriminálnej kariéry a života\nodsúdeného nie je samo o sebe určujúce, koľkokrát bol potrestaný, koľkokrát bol vo výkone trestu\nodňatia slobody, či koľkokrát sa neosvedčil po podmienečnom prepustení, pretože žiadna z týchto\nskutočností nemôže sama o sebe vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia, pokiaľ by odsúdený\nskutočne zmenil svoj postoj k životu. Pri interpretácii kriminálnej minulosti odsúdeného súdy musia dbať\nna to, akú výpovednú hodnotu majú jednotlivé informácie. Pri hodnotení prognózy riadneho vedenia\nživota nie je vo všeobecnosti vylúčené zohľadnenie celej trestnej minulosti odsúdeného, napríklad\nvrátane starších a už zahladených odsúdených. Na strane druhej ale napríklad ojedinelé trestné\nkonanie odsúdeného staré niekoľko desaťročí nemôže takpovediac nič vypovedať o tom, či je možné\nočakávať, že teraz po prípadnom podmienečnom prepustení odsúdený povedie riadny život. Nutné\nje tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch\npredchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať\n\nna pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy postupne, jedná\nsa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním\njednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste\nopustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie\noddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch\nnasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody môže naznačovať, že od\nodsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho vedenia života, čo však platí len za predpokladu,\nže odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré\nposkytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život. V tomto ohľade\nmôže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná\npodmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi.\n29. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia\nriadneho života v budúcnosti z jeho strany krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov\ns odkazom na jeho pomerne mladý vek, z ktorého vyplýva, že pácha násilnú a majetkovú trestnú\nčinnosť (neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, opakovane krádež a lúpež) od\nroku 2017 intenzívne (keďže sa jednalo prevažne o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, kedy mu bol ukladaný\nsúhrnný trest v predchádzajúcich trestných veciach) až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu,\npričom mu boli ukladané tresty nepodmienečné, ktoré aktuálne vykonáva. Pokiaľ ide o predchádzajúci\nspôsob života, odsúdený pred spáchaním skutku neviedol riadny život, hoci bol zamestnaný, mal\nfinančné problémy, ktoré následne riešil prácou na čierno a majetkovou trestnou činnosťou. Krajský\nsúd ďalej poukazuje na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého nevyplýva\nžiadna skutočnosť majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme od udržiavania\nsociálneho kontaktu s rodinou a pracovného zaradenia. Aj riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho resocializačnú\nprognózu ako menej nepriaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.\n30. Tu sa žiada doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát ako odsúdený\n(keďže u odsúdeného sa jedná o výkon postupne uložených trestov), nemá automaticky nárok na to, aby\nbola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie\nvšetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že riziko recidívy je\nu takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne\nprepustená.\n31. Rovnako ako okresný, tak aj krajský súd konštatuje, že vzhľadom na trestnú minulosť v spojení\ns nesplnením prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom\nprepustení bude odsúdený viesť riadny život. Jeho predchádzajúci spôsob života v tomto smere nedáva\ndostatočné záruky, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na\nslobodu viedol riadny život resp., že by sa nedopúšťal ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Riziko recidívy\nodsúdeného rovnako ako okresný, tak aj krajský súd posúdil ako prevažujúce nad očakávaním riadneho\nvedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú materiálnu podmienku na\npodmienečné prepustenie považovať za splnenú.\n32. Netreba opomínať, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu zohráva\npovaha spáchaného trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy zohľadňovať v\nzmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade odsúdený vykonáva trest uložený mu za zločin lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1 Tr. zák., kedy v spolupáchateľstve fyzicky napadol údermi, kopmi a fackami poškodené\nosoby, za účelom zmocnenia sa cudzích vecí. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave s\nminimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej\ndiferenciačnej skupiny „B“ s tým, že diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným,\npracovisko odsúdeného, program vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu\ntrestu.\n33. Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí a taktiež v sťažnosti poukazoval na to, že má zabezpečené\nbývanie a zamestnanie, má rodinu, ktorá ho potrebu a chce sa o ňu starať, tieto skutočnosti podľa názoru\nkrajského súdu nie sú spôsobilé u neho rozptýliť riziko možnej recidívy na mieru potrebnú pre pozitívne\nrozhodnutie o jeho žiadosti, keďže ide o faktory, ktoré sa u neho na spáchaní trestnej činnosti v minulosti\nnepodieľali. Možno tak uzavrieť, že ani možnosť zamestnať sa, ani zabezpečené bývanie, ani rodina\nnie sú dnes tie relevantné faktory, pre ktoré by súdy mali jeho návrhu na podmienečné prepustenie z\nvýkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.\n34. Odsúdený si vo výkone trestu odňatia musí uvedomiť príčiny a dôsledky svojho protiprávneho\nkonania, aby ich v budúcnosti v čo najširšej miere eliminoval a nie sa len po určitý časový úsek\nformálne prispôsobiť režimu a príkazom ZVJS. Takéto správanie nespĺňa požiadavky polepšenia sa vo\nvýkone trestu, preto nie je možné pripisovať relevantnosť jeho slovám, že povedie na slobode riadny\n\nživot. Krajský súd na jednej strane oceňuje snahu odsúdeného, ktorý si vytvoril priestor na získanie\ndisciplinárnych odmien, pracovne sa zaradil, berie za spáchanú trestnú činnosť zodpovednosť, avšak\nsúčasne pripomína, že práve účelom samotného výkon trestu odňatia slobody je náprava odsúdeného,\naby sa polepšil a v budúcnosti sa nedopúšťal protiprávneho konania, pričom závisí v prvom rade\nod samotného odsúdeného, či sa chce polepšiť a viesť riadny život, aby sa už nedostal do rozporu\nso zákonom alebo nie. Dôvera spoločnosti mu bola opakovane poskytnutá pri jeho predchádzajúcich\nodsúdeniach, kedy bol zdvihnutý varovný prst, aby ďalej nepáchal trestnú činnosť, avšak tieto šance\nnevyužil a nakoniec dopustil sa totožnej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva uložený\nnepodmienečný trest.\n35. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam,\nktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode\nriadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Ani vykonaním trestu odňatia\nslobody samozrejme automaticky nepominie obava, že sa dopustí ďalšej trestnej činnosti, avšak účel\ntrestu v podobe ochrany spoločnosti bude lepšie zabezpečený, pokiaľ si odsúdený vykoná trest, nakoľko\nexistuje predpoklad, že vykonaním celého trestu bude ponaučenie pre odsúdeného a jeho rešpektovanie\nprávnych predpisov lepšie zabezpečené, a tým aj účel trestu bude v čo najväčšej miere naplnený.\n36. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako súd okresný a síce, že náprava a\ncelkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je aktuálne možné len počas jeho pobytu vo výkone\ntrestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody\nby v tomto štádiu nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti\npred páchateľmi trestných činov. Tento záver pritom konajúce súdy vyslovili po komplexnom posúdení\nvšetkých relevantných faktorov, teda jednak s poukazom na správanie sa odsúdeného počas pobytu\nvo väzení, jeho postoj k trestnej činnosti, tiež s poukazom na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, kriminálnu\nminulosť odsúdeného a závažnosť spáchanej trestnej činnosti.\n37. Pretože senát krajského súdu nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp.\nzmenu napadnutého uznesenia, tak sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.\npor. ako nedôvodnú jednohlasne zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2PP/11/2024", "guid": "d83f415e-cfbe-409f-b84c-c6376cb051a2:a3636716-55d3-4290-bed9-4cb0bf8e9aa7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "1ebcfe49-3736-4b44-bd83-9880d08e299a:49d2b226-20fb-40c1-acbe-e308b7076064", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7124010851.1", "spisova_znacka": "2PP/11/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 2PP/11/2024 z 17. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7124010851.1"}], "citovane_v": [{"guid": "88e237e3-1132-42a4-b245-06e3eaccfba5:38dbedfa-aba5-4e22-9b14-e483674518b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125012986.1", "spisova_znacka": "7Tos/41/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 7Tos/41/2026 z 7. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125012986.1"}, {"guid": "6c0ce79f-cbfc-4388-85f6-2f8d0babcfed:96026cf3-5245-40f7-bd17-97c31f634163", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126011476.1", "spisova_znacka": "108PP/32/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 108PP/32/2026 z 23. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126011476.1"}, {"guid": "e91fc4da-3894-4429-90db-e640e2f8379c:084793e2-84de-4cac-99a8-deb8bbf2f0e3", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2125013223.2", "spisova_znacka": "108PP/72/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 108PP/72/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2125013223.2"}, {"guid": "8f62e3c0-78d5-4b2f-a0ab-214c3d8ea4cc:8a790aa1-6423-4199-93d8-5ae0e14c1aba", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2125012986.4", "spisova_znacka": "108PP/67/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 108PP/67/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2125012986.4"}, {"guid": "6f72cbef-7458-436f-a17c-fa8f275919fd:2b72a59f-acc3-4390-a197-f56026d735d2", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2125012952.2", "spisova_znacka": "108PP/66/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 108PP/66/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2125012952.2"}]}