{"guid": "f9095ec8-f0ba-4d86-a884-20fd5aeba947:edb7692e-4ea7-4de9-9415-3c900f2dc638", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1", "spisova_znacka": "21CoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoPr/4/2025 z 29. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2025, sp. zn. 21CoPr/4/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1", "identifikacne_cislo": "2124200567", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-283", "datum_vydania": "2025-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-192", "nazov": "§ 192 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-192", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edb7692e-4ea7-4de9-9415-3c900f2dc638", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21CoPr/4/2025\n2124200567\n29. 09. 2025\nJUDr. Zlatica Javorová\nECLI:SK:KSTT:2025:2124200567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu\nJUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,\ntrvalo bytom C. XXX/X, D. E., proti žalovanému: Jober, s.r.o., Jilemnického 264/18, 929 01 Dunajská\nStreda, IČO: 50111272, zastúpenému advokátom: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, Veľkoblahovská\n6750/9E, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 51005182, o zaplatenie 4.500 eur, o odvolaniach žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2024 č. k. 106Cpr/1/2024–95, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolanie žalobcu podané na poštovú prepravu dňa 17.3.2025, doručené súdu prvej\ninštancie dňa 18.3.2025 o d m i e t a.\nII. Odvolací súd nepripúšťa zmenu žaloby.\nIII. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nIV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. priznal žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 19 ods.\n1 a ods. 3 druhá veta, § 58 ods. 1 a 5, § 58a ods. 1 a 3, § 72 ods. 1 a 2, § 77 vety prvej, § 142 zákona č.\n311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“); § 11, § 13 ods. 1 až 3, §\n100, § 101, § 106 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „O.z.“); § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so\nšírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, v znení účinnom od 19.1.2021.\nVecne dôvodil, že žalobou zo dňa 1.12.2023, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.1.2024,\nupresnenou podaním zo dňa 11.3.2024, doručeným súdu dňa 13.3.2024, sa domáhal žalobca od\nžalovaného náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 4.500 eur, ktorú ujmu mal utrpieť v\npríčinnej súvislosti so skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného zamestnávateľa v skúšobnej\ndobe, ktoré považuje žalobca za neplatné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobný\nnárok odvodzoval žalobca od existencie pracovnoprávneho vzťahu strán sporu v období od 1.10.2020\n(poznámka odvolacieho súdu – správne od 1.12.2020) do 25.1.2021, založeného pracovnou zmluvou\nz 30.11.2020, na základe ktorej pracoval žalobca u žalovaného na pracovnej pozícii manipulant s\ntým, že miesto výkonu práce malo byť na adrese: Múzejná 5101/14a, Dunajská Streda, od dohody\no dočasnom pridelení, a od skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa čl. II., bodu\n3 pracovnej zmluvy vykonáva zamestnávateľ aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania, čím\nsa žalobca so zamestnancom/žalobcom dohodol, že ho môže dočasne prideliť na výkon práce\n\nk užívateľskému zamestnávateľovi s tým, že podľa bodu 4., ak bude zamestnanec pridelený k\nužívateľskému zamestnávateľovi, neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy je aj dohoda o dočasnom\npridelení. Žalobca sa domnieval, že iba po troch mesiacoch bude pridelený tak, ako to vyplýva z §\n58a ods. 1 druhá veta ZP, a preto konal v omyle, keď podpísal zmluvu. Na druhý deň, t. j. 1.12.2020\nposkytol žalovaný žalobcovi dohodu o dočasnom pridelení (dodatok zmluvy), a tak po nástupe do\npráce podpísal žalobca dohodu v tiesni. Zamestnávateľ súčasne s uzavretím pracovnej zmluvy pridelil\nzamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, hoci na to právo nemal, v čom spočíva\nporušenie právnych povinností zamestnávateľom. V dodatku je síce uvedený dátum 30.11.2020, avšak\nmiestom dočasného výkonu práce bola adresa: Jána Jonáša 1, Devínska Nová Ves (článok II.). Dočasné\npridelenie na výkon práce k dočasnému zamestnávateľovi vzniká dňom 1.12.2020, a uzatvára sa na\ndobu do 31.3.2021 (článok III.) V čl. I. dodatku je uvedené, že zamestnanec bude dočasne pridelený k\nDHL Excel Slovakia, s.r.o., Diaľničná 2/4149, Senec, kde bude vykonávať prácu manipulanta. V článku\nVIII. dodatku je uvedené, že zamestnávateľ sa zaväzuje nahradiť zamestnancovi prípadnú škodu, ktorá\nmu vznikne pri výkone práce alebo v priamej súvislosti a s ním pri tomto dočasnom pridelení. Žalobca\nzaslal žalovanému výzvu s návrhom na uzatvorenie dohody o odškodnení, avšak bezvýsledne. Pred\nuzatvorením pracovnej zmluvy bol žalobca zdravý, na chrbticu si nesťažoval, nemal žiadne bolesti, čo\npotvrdzuje aj lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti vystavený všeobecnou lekárkou E. F. G. zo\nSokoloviec zo dňa 27.11.2020 o tom, že je spôsobilý na výkon posudzovacej práce ako manipulačný\npracovník, čo sa týka faktorov práce a pracovného prostredia, aj fyzická záťaž označená ako 2. kategória\npráce. Od 12.1.2021 do 24.1.2021 bol žalobca práceneschopný s diagnózou 54.6. chrbtica tak, ako\nto vyplýva z potvrdenia o pracovnej neschopnosti, vystaveného praktickou lekárkou pre dospelých E.\nH. I.. Žalobca predložil žalovanému aj žiadanku od praktickej lekárky, vystavenú E. I. dňa 21.1.2021\npo vyšetrení s obsahom: „Prosím podľa Vašich možností o preradenie zamestnanca na menej fyzicky\nnáročnú prácu pre chronické bolesti chrbtice. Vhodný ako vodič VZV. Potvrdenie vydané na žiadosť\nzamestnanca.“ Na druhý deň, 25.1.2021, kedy skončila dočasná pracovná neschopnosť žalobcu,\nžalovaný osobne doručil žalobcovi oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa\n§ 72 ZP. Žalobca uviedol, že táto choroba mu vznikla pri práci, keď dvíhal bremená, čím si spôsobil\npravdepodobne nadmernú fyzickú záťaž napriek tomu, že žalobca dodržiaval BOZP, ale že žalovaný\nporušil svoje právne povinnosti, a preto mohlo dôjsť k poškodeniu jeho zdravia. Žalovaný nedodržiaval\nani niektoré pracovnoprávne predpisy voči žalobcovi, čím konal v rozpore so zákonom, a preto vzniklo\nžalovanému poškodenie zdravia pri práci (§ 192 ZP). Žalovaný nerešpektoval zásadu zmluvnej voľnosti\npodľa článku 2, § 58a, § 146, § 177 ods. 1, prvá veta, § 133 ods. 1 druhá veta ZP. Ďalej boli porušené\nust. § 30 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako len „zákona\nč. 124/2006 Z. z.“) nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných\npožiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami. Žalobca ďalej citoval z judikátu R 12/1972\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 20. augusta 1971 sp. zn. 3Cz 22/71), podľa ktorého, „ak sa\npracovník domáha voči organizácii náhrady škody na zdraví vzniknutej tým, že organizácia porušovala\npredpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom nejde ani o pracovný úraz, ani o\nchorobu z povolania, treba taký nárok posúdiť podľa § 187 až 189 ZP). V takom prípade treba preukázať\nporušenie právnych povinností organizácie, ktoré malo za následok vznik škody žalobcu.“ Žalobca ďalej\nuviedol, že žalovaný ako agentúra dočasného zamestnávateľa neposkytla žalobcovi ako dočasnému\nagentúrnemu zamestnancovi ochranu podľa § 30 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s\npracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania, týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci. V dodatku k pracovnej zmluve, ktorým bola dohoda o dočasnom pridelení, uviedol žalovaný v\nčlánku IV., že „po dobu dočasného pridelenia užívateľský zamestnávateľ bude zamestnancovi vytvárať\npriaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aj príslušné školenia\nspojené s ním.“ Užívateľský zamestnávateľ neposudzoval individuálne fyzické schopnosti zamestnanca\npri ručnej manipulácii s bremenami, hoci bol na to povinný podľa § 6 ods. 1 písm. p/ č. 124/2006\nZ. z. o BOZP. Aj žalovaný ako agentúra dočasného zamestnávania, aj užívateľský zamestnávateľ\nzanedbávali svoje povinnosti tým, že nebol zabezpečený zácvik zamestnancov o správnej manipulácii\ns bremenom a o rizikách poškodenia zdravia podľa § 6 písm. b/ nariadenia vlády č. 281/2006\nZ. z., pri ktorom nerešpektoval smerné hodnoty pre zamestnancov rôznych vekových kategórií s\nmaximálnou celozmenovou hmotnosťou za zmenu rukami zdvíhaných bremien podľa prílohy č. 2\npísm. a/ nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z., pretože bolo vnútené tempo práce pri pracovnom procese.\nFyzická námaha bola nadmerná, lebo prenášanie bremien bolo dosahované iba otáčavým pohybom\ntrupu. Užívateľský zamestnávateľ uplatnil normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k\nohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnanca podľa (§ 133 ods. 4 ZP), pri ktorom pri určovaní\n\npožadovaného množstva práce a pracovného tempa nevzal do úvahy fyziologické a neuropsychické\nmožnosti zamestnancov podľa (§ 133 ods. 1 ZP, druhá veta), ktoré faktory viedli k riziku poškodenia\nzdravia žalobcu, najmä chrbtice. V ďalšom zamestnaní sa obnovila žalobcovi choroba chrbtice do\ntroch mesiacov, keď vykonával prácu vo svojom povolaní ako elektrotechnik - opravár výrobných\nzariadení. Žalobca zo zdravotných dôvodov stratil prácu opakovane v rokoch 2021 a 2022. Žalovaný\nneoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu objektívne ohrozoval žalobcu v\njeho postavení a uplatnení v spoločnosti, a tento neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať žalobcovi\nnemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení. Žalobca považuje túto ujmu za tak značnú a závažnú, ktorú\nprežíva ako fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, intenzitu zásahu, trvanie alebo dopad a dôsledky, a\npreto žiada peňažné zadosťučinenie na vyváženie a zmiernenie jeho nemajetkovej ujmy vzniknutej na\nosobnosti žalobcu. Právnu ochranu osobnosti podľa všeobecnej úpravy O. z. a podľa osobitnej úpravy\nZP možno uplatňovať nezávisle od seba. Ust. § 11 a nasl. O. z. umožňujú poskytnúť občianskoprávnu\nochranu aj proti ohrozovaniu zdravia, a ohrozená alebo poškodená fyzická osoba môže uplatňovať\nnároky podľa § 13 O. z.\nŽalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žaloba obsahuje veľa nepravdivých\ntvrdení, nepresných informácií skrz nedostatok skúseností žalobcu. Žalovaná spoločnosť podniká v\nrôznych oblastiach, pričom jej hlavným predmetom činnosti je výkon činnosti agentúry dočasného\nzamestnávania, ktorú vykonáva žalovaný od roku 2016, a predmetná žaloba je prvou žalobou vôbec\npodanou proti žalovanému. Nepravdivým je tvrdenie žalobcu, že dohoda o dočasnom pridelení\nzamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi mala byť žalobcovi predložená až\ndňa 1.12.2020, nepravdivosť ktorých tvrdení žalobcu vyplýva aj zo samotného dátumu uvedeného\nv dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,\nktorý listinný dôkaz predložil súdu samotný žalobca. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu o\ntom, že mal konať v omyle alebo dokonca v tiesni, nakoľko to priamo vyplýva z článku XI. bodu 4\npracovnej zmluvy, ako aj zo skutočného priebehu udalosti. Žalobca sa uchádzal o pracovnú pozíciu\nmanipulanta, pričom každej fyzickej osobe, s ktorou má žalovaný uzatvorenú pracovnú zmluvu a\ndohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,\nje jasné, že podstatná časť podnikateľskej činnosti žalovanej spoločnosti spočíva práve v činnosti\nagentúry dočasného zamestnávania. Žalobcovi bolo pri pohovore jasne vysvetlené, o akú pracovnú\npozíciu sa uchádza, čo bude jeho náplňou práce, a že sa jedná o pracovnú pozíciu u užívateľského\nzamestnávateľa, kde bude jeho miesto dočasného výkonu jeho práce, pričom v danom prípad bol\nužívateľským zamestnávateľom DHL Excel Slovakia, s.r.o., s miestom dočasného výkonu práce: Jána\nJonáša 1, Devínska Nová Ves, t. j. fabrika Volkswagen v Bratislave. V daný deň bolo na pohovore\ndo zamestnania prítomných niekoľko potencionálnych uchádzačov o zamestnanie, z ktorých všetci\nvedeli, o akú pracovnú pozíciu ide. Žalobca sa zúčastnil školenia o BOZP, čo je zrejmé aj zo zoznamu\nzamestnancov, ktorí absolvovali školenie BOZP dňa 1.12.2020 v miestnosti: „Training Room VW RB2\n2p“ 1.12.2020, vrátane žalobcu. Skutočnosť, že toto školenie žalobca absolvoval, vyplýva aj z jeho\npodpisu na pokynoch BOZP, PO, CO a ochrany životného prostredia, nakoľko bez takéhoto školenia\nby nemohol žalobca nastúpiť na výkon práce. Úspešné absolvovanie školenia BOZP potvrdzuje aj\nzoznam zamestnancov s dátumom nástupu na halu kvôli ošateniu a osobnému číslu, pričom aj v tomto\nzozname je uvedený žalobca, a teda vedel, kde bude miesto výkonu jeho práce. Z uvedených dôvodov\nnemožno hovoriť o žiadnom omyle žalobcu pre podpisovanie pracovnej zmluvy. Rovnako je vylúčené,\nže by konal v tiesni, keď podpisoval dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k\nužívateľskému zamestnávateľovi. V sídle žalovaného, ktoré je uvedené v pracovnej zmluve aj ako miesto\nvýkonu práce zamestnanca, nie je totiž žiadna potreba na výkon pracovnej pozície manipulanta, keďže v\nsídle spoločnosti sa nachádzajú iba kancelárske priestory so zamestnancami žalovaného, ktorí majú na\nstarosť zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie, komunikáciu s obchodnými partnermi, ako aj prvotný\nkontakt s uchádzačmi o zamestnanie, a vykonávali sa tam aj niektoré prijímacie pohovory s uchádzačmi\no zamestnanie. V žiadnom prípade tak nemohol u žalobcu vzniknúť dojem, že by v týchto kancelárskych\npriestoroch mal vykonávať prácu manipulanta. Pokiaľ aj by konal žalobca v omyle pri podpisovaní\npracovnej zmluvy (čo sa nestalo), mal žalobca možnosť kedykoľvek ukončiť pracovný pomer v skúšobnej\ndobe, čo však neurobil, absolvoval školenie BOZP, prevzal ošatenie, bolo mu pridelené osobné číslo, a\ntaktiež nastúpil na výkon práce, ktorú vykonával do 12.1.2021, a preto tvrdenia žalobcu o akomkoľvek\nomyle alebo nátlaku sú absolútne vylúčené. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k výzve žalobcu\nna odškodnenie, ktorá mala byť žalovanému doručená dňa 30.12.2022, keďže žiadnu výzvu žalobca\nk žalobe nepripojil. Na fotokópii doručenky je rukou dopísaný text: „návrh na uzatvorenie dohody o\nvyrovnaní,“ avšak z tohto listinného dôkazu nie je možné žiadnym spôsobom určiť obsah zásielky, ani\nvôľu žalobcu, ktorú chcel prejaviť. K zdravotnému stavu žalobcu uviedol žalovaný, že mu neprináleží\n\nhodnotiť, ani spochybňovať lekársky posudok, ktorý vychádza zo subjektívnych údajov poskytnutých\nžalobcom posudkovému lekárovi, pretože ak žalobca lekárovi uviedol, že sa cíti byť zdravý a spôsobilý,\nnemá posudkový lekár dôvod skúmať ďalšie okolnosti. Keďže žalobcom udávané bolesti chrbtice sa\nprejavili až po vianočnej a novoročnej odstávke závodu, a dovtedy odpracoval takmer jeden celý mesiac\nbez akýchkoľvek ťažkostí, mal žalovaný dôvodné pochybnosti o reálnej existencii týchto žalobcom\nuvádzaný zdravotných ťažkostí, ako aj o príčinnej v súvislosti s vykonávanou prácou. Bolesti chrbtice\nsa nedajú objektívne diagnostikovať a lekár vystavujúci potvrdenie o dočasnej pracovnej schopnosti\nje v jeho súvislosti odkázaný na subjektívne informácie od „pacienta,“ ktoré sú rovnako subjektívne,\nktoré poskytol žalobca posudkovému lekárovi. Pochybnosti o reálnej existencii žalobcom udávaných\nzdravotných ťažkostí sú umocnené žiadankou, ktorú vystavila dňa 21.1.2021 lekárka pre dospelých E.\nH. I. na vlastnú žiadosť žalobcu, v ktorej žiadanke je doslova uvedené, že žalobca žiada o preradenie\nna menej náročnú fyzickú prácu pre chronické bolesti chrbtice, napríklad ako vodič vysokozdvižného\nvozíka, z ktorého textu preukázateľne vyplýva špekulatívny charakter žiadosti a informácií o údajných\nťažkostiach žalobcu. Kým u posudkového lekára žalobca nič o údajných bolestiach chrbtice neuvádzal,\nv žiadanke už spomína žalobca chronické bolesti chrbtice, a žiada byť preradený na prácu ako vodič\nvysokozdvižného vozíka. Chronické bolesti chrbtice (pokiaľ sú pravdivé tvrdia žalobcu) sa neprejavujú\nzo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. Preto sú v lekárskej terminológii rozlíšené bolesti akútne a\nbolesti chronické. Akútna bolesť býva spôsobená preťažením svalov, blokádou kĺbov alebo postihnutím\nmedzistavcových platničiek. Väčšinou je sústredená do jedného miesta, obvykle do 6 týždňov zmizne. O\nchronickej bolesti hovoríme, ak pretrváva viac ako 3 mesiace. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že žalobca\nvedome uviedol do omylu buď posudkového lekára, ktorému tvrdil, že je spôsobilý na prácu, a nepociťuje\nžiadne bolesti, alebo žalobca vedome uviedol do omylu všeobecného lekára pre dospelých, keď tvrdil,\nže má chronické bolesti chrbtice. Vodič vysokozdvižného vozíka je fyzicky oveľa náročnejšia práca, a\npredstavuje oveľa väčšiu záťaž na chrbticu, keďže je spojená s dlhodobým sedením v jednej polohe\nsedadla vodiča vysokozdvižného vozíka, pričom ide o absolútne nevhodnú prácu a sedavú polohu,\nktorá vôbec nevyhovuje osobám s chronickými bolesťami chrbtice. Žalovaný ďalej písomne uviedol, že\nžalobca sa odvoláva na nesprávne ustanovenie § 58a ZP, z ktorého následne vyvodzuje práva, ktoré mu\nneprináležia. Ust. § 58a ZP sa nazýva v právnej terminológii aj ako „pravé požičiavanie zamestnancov,“\nkedy ide o dočasné pridelenie zamestnanca, ktorý má so zamestnávateľom plnohodnotný pracovný\npomer, na základe ktorého u neho vykonáva zamestnanec závislú prácu, pričom po skončení dočasného\npridelenia sa zamestnanec vracia k zamestnávateľovi, a pokračuje vo výkone práce dohodnutej v\npracovnej zmluve. Od dočasného pridelenia vo forme pravého požičiavania zamestnancov (§ 58a\nZP) treba odlišovať dočasné pridelenie vo forme agentúrneho zamestnávania (§ 58 ZP), o ktorú\nišlo v danom prípade. Dočasným pridelením (§ 58 ZP) sa realizuje tzv. agentúrne zamestnávanie,\nktoré je vyhradené výlučne poskytovateľom takejto služby zamestnanosti, a to agentúre dočasného\nzamestnávania, ktorá musí mať na výkon tejto činnosti povolenie. V prípade agentúrneho zamestnávania\n(§ 58 ZP) dochádza k zamestnávaniu uchádzača priamo agentúrou dočasného zamestnania s cieľom\nprideliť ho následne k tretiemu subjektu, t. j. k užívateľskému zamestnávateľovi. V danom prípade\nnemožno prihliadať na žalobcom vytýkané údajné porušenie ust. § 58a ZP, ktoré sa nevzťahuje na\ndanú situáciu. Žalovaný dodržiava všetky pracovnoprávne predpisy, koná v súlade so zákonom a dbá\no zachovanie dobrej povesti ako poskytovateľa kvalitných služieb. Obvinenia žalobcu nemajú žiadnu\nreálnu oporu ani v predložených dôkazoch ani skutočných udalostiach. Žalovaný poprel aj tvrdenia\nžalobcu, že by aj užívateľský zamestnávateľ porušil akékoľvek právne predpisy, a že by ním vytvorené\npracovné podmienky mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť život, zdravie alebo majetok žalobcu. Aj\nužívateľský zamestnávateľ disponuje všetkými povoleniami, a miesto výkonu práce podlieha neustálej\nkontrole príslušných štátnych orgánov, ktoré zabezpečujú vhodnosť pracovných podmienok, bezpečnosť\na ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnancov, čomu nasvedčuje\naj žalobcom absolvované školenie o BOZP skutočnosť, a že bol žalobca pridelená na pracovisko\nkategórie 2, ktoré predstavuje iba miernu záťaž. Žalovaný vylúčil akúkoľvek zodpovednosť podľa § 192\na nasl. ZP, pretože nešlo o protiprávne konanie, ani o žiadne konanie proti dobrým mravom, ktorého sa\ndopustil jedine žalobca, keďže špekulatívnou žalobou žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.500\neur, avšak žiadnym objektívnym a overiteľným spôsobom nepreukázal poškodenie zdravia, a už vôbec\nnie príčinnú súvislosť medzi vznikom údajného poškodenia zdravia, ani spôsob výpočtu a určenia výšky\nním požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Keďže dočasná pracovná neschopnosť vznikla žalobcovi\nuž dňa 13.1.2021, skončila 25.1.2021, a žaloba bola doručená súdu až dňa 23.1.2024, vzniesol žalovaný\nz opatrnosti námietku premlčania s odkazom na § 106 ods. 1 O.z.\nŽalobca sa ďalej písomne vyjadril, že podľa § 55 ods. 3 ZP zamestnanec má právo požiadať\nzamestnávateľa o preradenie na inú prácu alebo navrhovať dohodu, a preto žiadanka lekárky o\n\npreradenie žalobcu na inú, menej fyzicky náročnú prácu, nemá špekulatívny charakter, pričom žalobca\npoprel tvrdenia žalovaného, že by mal žalobca uviesť posudkového lekára alebo všeobecného lekára\ndo omylu, keď sa sťažoval na bolesti chrbtice. Podľa § 58 ods. 8 a 9 ZP neboli pracovné podmienky\nžalobcu ako dočasne prideleného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi rovnako priaznivé\nako u ostatných zamestnancov. Opätovne poukazoval na ustanovenia § 58a ods. 1 druhá veta ZP,\npodľa ktorého môže zamestnávateľ uskutočniť dočasné pridelenie najskôr po uplynutí 3 mesiacov\nod vzniku pracovného pomeru, ktoré ustanovenie zabraňuje uzatvoriť takúto dohodu pod sankciou\nneplatnosti v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice EP a číslo 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej\npráce. Dohoda o dočasnom pridelení bola preto neplatná, keďže bola v rozpore so zákonom a\nobchádzaním zákona, pričom podľa § 17 ods. 1 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť na ujmu\nzamestnancovi, ak si ju nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho\núkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Ako ďalší neoprávnený zásah do svojej osobnosti\nuviedol žalobca skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa 25.1.2021, t. j. hneď\nv prvý deň po skončení jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, skončením v skúšobnej dobe. Dá\nsa predpokladať, že týmto spôsobom rozviazal žalovaný so žalobcom pracovný pomer iba preto, že\nobchádzal zákon a ustanovenia § 142 ods. 3 ZP, podľa ktorého by mal poskytnúť náhradu mzdy\nv sume priemerného zárobku z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, čo pociťoval žalobca\nako neoprávnený postih do pracovnoprávneho vzťahu v súvislosti s antidiskriminačným zákonom.\nZamestnávateľ týmto právnym úkonom neoprávnene zasiahol do osobnosti žalobcu ako fyzickej osoby,\nkeď jednostranne a svojvoľne rozviazal pracovný pomer a neumožnil žalobcovi ako zamestnancovi sa\nbrániť proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania a pred nezamestnanosťou tým, že zamestnávateľ\nnerešpektoval ustanovenie § 72 ods. 2 ZP v oznámení, kde je uvedené, že písomné oznámenie o\nskončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň 3 dni pred dňom,\nkeď sa mal pracovný pomer skončiť. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy spočíva v tom, že\nžalobca sa následne dostal do takej životnej situácie, ktorá trvala približne pol roka. Žalobca sa\ndomnieva, že bol dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch nedodržaním zásady\nrovnakého zaobchádzania podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z.z. p rovnakom zaobchádzaní\nv niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(antidiskriminačný zákon), v znení neskorších prepisov (ďalej aj ako len „zákon č. 365/2004 Z.z.“ alebo\n„antidiskriminačný zákon“), a uplatňuje si ich v spojení s právami osôb v oblasti podmienok výkonu\npráce v zamestnaní, vrátane prepúšťania podľa § 6 ods. 2 písm. b/ antidiskriminačného zákona. V čase\nskončenia pracovného pomeru bola vyhlásená krízová situácia, pričom uviedol číslo zákona 9/2021\nZ.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia\nCOVID-19. Následne bol žalobca nezamestnaný ako uchádzač o zamestnanie a po 6 mesiacov do\nkonca augusta bol v hmotnej núdzi. Zásahom do práva na ochranu osobnosti je nezabezpečenie práce\nv zamestnaní, napriek tomu, že povinný subjekt sa k tomu svojím zabezpečením zaviazal. Žalobca je\nslobodný podľa § 40 ZP v pracovnoprávnom vzťahu považovaný za osamelého zamestnanca z iných\nvážnych dôvodov, nemá živiteľa, a je ohrozené jeho živobytie, ak stratí zamestnanie. Citoval z ust.\n§ 40 ods. 9 ZP o tom, kto je na účely ZP považovaný za porovnateľného zamestnanca. Dodal, že\nosamelí zamestnanci majú vo viacerých právnych nárokoch vyššiu mieru právnej ochrany podľa ZP.\nZamestnanec má právo na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou\nrovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ako aj na spravodlivé a\nuspokojivé pracovné podmienky. Žalobca ďalej citoval ust. § 11 a § 13 O.z. o ochrane osobnosti, citoval\nčasti komentára k tomuto inštitútu. Uviedol, že právna úprava neupravuje rozsah (výšku) peňažného\nzadosťučinenia, preto nemajetková ujma je peňažne nevyčísliteľná. Uviedol, že v tomto spore nie je\nuplatnený nárok na náhradu škody na zdraví, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\npodľa § 13 v spojení s § 11 OZ titulom zásahu do osobnosti žalobcu (č. l. 62 spisu). K vznesenej námietke\npremlčania žalovaným uviedol žalobca, že táto je nedôvodná, pretože v danom čase neplynuli lehoty\nustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na\nsúde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva, že neplynuli v čase odo dňa účinnosti\ntohto zákona do 28.2.2021 tak, ako to vyplýva z § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020. Životnú úroveň žalobcu\nnegatívne ovplyvnili nevhodné pracovné podmienky, nepriaznivý zdravotný stav, následne nedostatočné\nsociálne zabezpečenie. V tomto súdnom spore ide o nárok na náhradu ujmy pri zásahu do práva\nna ochranu osobnosti. Žalobca je dlhodobejšie obmedzený v pracovnej oblasti, požadovanú náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch považuje za primeranú, nakoľko morálne zadosťučinenie by sa nezdalo\nbyť postačujúce.\nPo všetkých písomných vyjadreniach žalobcu v tomto spore zotrval žalovaný na presvedčení, že žaloba\nje nedôvodná, a preto nevidel žiadny rozumný dôvod na uzatváranie zmieru so žalobcom ohľadom\n\nuplatňovaného nároku v tomto spore, ktorý nárok žalovaný neuznáva. Žalobca v priebehu sporu\npreukazoval obdobie trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti počas trvania pracovného pomeru u\nžalovaného, pričom aj z dokladov, ktoré predložil, vyplýva, že žalovaný vyplácal žalobcovi náhradu príjmu\npočas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z čoho možno vyvodiť pravdivosť tvrdení žalovaného,\nže dodržiava všetky príslušné zákony a predpisy. Žalovaný nerozumel zmyslu žaloby a naďalej ju\npovažoval za neprípustnú, špekulatívnu a zištne motivovanú, pretože zamestnanec nemôže tvrdiť u\nposudkového lekára, že sa cíti byť zdravý a nič mu nie je, a o mesiac na to sa sťažovať na chronické\nbolesti chrbtice, žiadať o preradenie na prácu ako vodič vysokozdvižného vozíka, ktorá práca je oveľa\nzaťažujúcejšia pre chrbticu. Opätovne poprel účelové a ničím nepodložené skutkové tvrdenia žalobcu,\npodľa ktorých by pracovné podmienky nemali byť rovnako priaznivé pre porovnateľného zamestnanca\nužívateľského zamestnávateľa, pričom v tomto smere ide o hrubé osočovanie zo strany žalobcu.\nTvrdenia žalobcu boli vyvrátené vyjadreniami žalovaného, a sú vyvracané aj pretrvávajúcim fungovaním\nužívateľského zamestnávateľa, u ktorého sa konajú pravidelné kontroly štátnych inštitúcií zamerané\npráve na kontrolu pracovných podmienok. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa opakovane odvoláva na\nnesúvisiace ust. § 58a ZP, ktoré nemožno aplikovať na daný prípad, od čoho odvíja žalobca vadnú\nargumentáciu o neplatnosti právneho úkonu a o obchádzaní zákona, ktoré tvrdenia žalovaný poprel.\nPracovný pomer bol podľa článku III. bod 3. pracovnej zmluvy bol dohodnutý so skúšobnou dobou v\ntrvaní 3 mesiacov, počas ktorej mohli obe zmluvné strany skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe\npodľa § 72 ZP, a žalovaný využil tento zákonný spôsob skončenia pracovného pomeru. Žalovaný\nzamestnávateľ nemal navyše ani zákonnú povinnosť uvádzať akýkoľvek dôvod skončenia pracovného\npomeru v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S dodržiavaním alebo s\nnedodržiavaním lehoty spravidla troch dní pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe\nnespája zákon sankciu neplatnosti, hoci to tvrdí žalobca. Skončením pracovného pomeru v skúšobnej\ndobe zo strany zamestnávateľa v danom prípade nedošlo k žiadnemu zásahu do osobnostných práv\nžalobcu, ani k žiadnemu porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ako to účelovo tvrdí žalobca.\nĎalej žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mu nemalo byť umožnené brániť sa proti\núdajnému svojvoľnému prepusteniu zo zamestnanca, následkom čoho sa mal dostať do ťažkej životnej\nsituácie, ktorá mala trvať približne pol roka. Rovnako žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, podľa\nktorého by mal byť úrad práce nedostupný pre uchádzačov z dôvodu krízovej situácie. Žalovaný poprel aj\nakékoľvek zavinenie následnej práceneschopnosti žalobcu. Všetky úrady fungovali, hoci v obmedzenom\nrežime, teda cestou elektronickej komunikácie (emaily, telefóny) alebo listov, ale fungovali. Nejde o\nžiadny zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ako sa snaží navodiť tento dojem, a rovnako\nnesúvisiace sú aj jeho tvrdenia o akejkoľvek diskriminácii, pričom v tejto súvislosti tvrdenia žalobcu\nhraničia s absurditami. Nedošlo, a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu zo žalobcom opísaných konaní. V\nžiadnom prípade nedošlo k akémukoľvek porušeniu alebo čo i len ohrozeniu jeho práva na ochranu\nosobnosti, nedošlo ani k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, a to žiadnym konaním,\nani opomenutím konania zo strany žalovaného, a preto nie sú splnené podmienky na uplatnenie nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako to robí žalobca. Žalobca nepreukázal žiadne negatívne\novplyvnenie údajne nevhodnými pracovnými podmienkami, údajne nepriaznivým zdravotným stavom, a\nnásledne údajne nedostatočným sociálnym zabezpečením. Žalobca v priebehu konania neprezentoval\ntaké skutočnosti ani nepredložil také dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zakladali jeho nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Žalobca si neuplatnil včas nárok\nna určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP, a preto, po márnom uplynutí\nzákonnej lehoty na podanie takejto žaloby, podal túto neopodstatnenú žalobu na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch.\nVykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný je\nobchodnou spoločnosťou ktorá vznikla 11.3.2016 ktorá má veľký okruh predmetov podnikania, vrátane\nagentúry dočasného zamestnávania. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili\ndňa 30.11.2020 pracovnú zmluvu, s dohodnutým dňom nástupu do práce: 1.12.2020, na pracovnú\npozíciu manipulant. Pracovnú zmluvu uzatvorili na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace.\nPodľa článku II. zmluvy, miestom výkonu práce je Múzejná 5101/14a, Dunajská Streda (ods. 1 článku\nII.), zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovné cesty na\nnevyhnutne potrebné obdobie, podľa svojich potrieb, k čomu udeľuje zamestnanec svoj súhlas (ods. 3\nčlánku II.), ak zamestnanec bude pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi, neoddeliteľnou súčasťou\npracovnej zmluvy je dohoda o dočasnom pridelení (ods. 4 článku II.). V článku IV. Zmluvy sa dohodli\nstrany na mesačnej mzde žalovaného vo výške 848 eur. V čl. XI., bode 4 pracovnej zmluvy, uviedli\nzmluvné strany, že si zmluvu prečítali, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcich porozumeli, pričom\nsvoju vôľu uzavrieť túto zmluvu prejavili slobodne a vážne, vyhlasujú, že táto zmluva nebola uzatvorená\n\nv tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, a na znak bezvýhradného súhlasu ju vlastnoručne\npodpisujú. Strany sporu uzatvorili dňa 30.11.2020 (nebolo preukázané podpísanie žalobcom dňa\n1.12.2020) dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi podľa § 58\nods. 5 ZP, podľa ktorej žalobca ako zamestnanec bude dočasne pridelený k DHL Excel Slovakia, s.r.o.,\nDiaľničná 2/4149, Senec, kde bude vykonávať prácu manipulanta (čl. I. dohody). Miesto dočasného\nvýkonu práce bolo na adrese: Jána Jonáša 1, Devínska Nová Ves (článok II. dohody). Dočasné\npridelenie na výkon práce k dočasnému zamestnávateľovi vzniká dňom 1.12.2020, a uzatvára sa na\ndobu do 31.3.2021 (článok III.). Podľa článku IV. dohody, po dobu dočasného pridelenia užívateľský\nzamestnávateľ bude zamestnancovi ukladať pracovné úlohy; organizovať riadiť a kontrolovať jeho\nprácu; dávať mu za tým účelom záväzné pokyny; vytvárať priaznivé pracovné podmienky; zaisťovať\nbezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aj príslušné školenia spojené s ním, a určovať nástup na\ndovolenku. V článku VIII. dohody sa zaviazal zamestnávateľ nahradiť zamestnancovi prípadnú škodu,\nktorá mu vznikne pri výkone práce alebo v priamej súvislosti a s ním pri tomto dočasnom pridelení.\nPodmienkou vzniku pracovného pomeru bola zdravotná spôsobilosť žalobcu na výkon tejto práce, z\nktorého dôvodu uzatvoreniu pracovnej zmluvy predchádzal lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti\nna prácu, ktorý vystavila všeobecná lekárka E. F. G. dňa 27.11.2020, ktorým posudzovala zdravotnú\nspôsobilosť žalobcu pre žalovaného zamestnávateľa na účely pracovného zaradenia: vodič VZV,\nmanipulačný pracovník. Podľa tohto lekárskeho posudku bol žalobca spôsobilý na výkon posudzovanej\npráce. Ešte v deň uzatvorenia pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon\npráce k užívateľskému zamestnávateľovi, t. j. dňa 30.11.2020 odoslal HR koordinátor spoločnosti DHL\nExel (Slovakia) s.r.o., J. E., niektorým zamestnancom spoločnosti žiadosť o zabezpečenie zaradenia\nzamestnancov na školenie o BOZP podľa zoznamu, v ktorom je uvedený žalobca s tým, že tento sa mal\nzúčastniť školenia dňa 1.12.2020 (v deň nástupu do zamestnania, t. j. prvý deň pracovného pomeru)\nv čase od 7.00 hod. do 12.00 hod. s predmetom školenia. BOZP, OPP, CO, kvalita. O skutočnosti, že\nžalobca sa tohto školenia zúčastnil, svedčí aj jeho podpis na listine označenej ako: Príloha č. 10 - Pokyny\nBOZP, požiarnej, civilnej ochrany a ochrany životného prostredia vo VW SK. Ten istý HR koordinátor\nspoločnosti Exel (Slovakia) s.r.o. dňa 1.12.2020 odoslal príslušným zamestnancom spoločnosti zoznam\nDHL zamestnancov s dátumom nástupu na halu za účelom ošatenia s osobnými číslami, v ktorom bol\nuvedený aj žalobca. Lekárka E. H. I. dňa 12.1.2021 odporučila žalobcovi kľudový režim. Dňa 21.1.2021\nvystavila na tlačive výmenného listu - poukazu na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie text\n\"Prosím dľa Vašich možností o preradenie zamestnanca na menej fyzicky náročnú prácu pre chronické\nbolesti chrbtice. Vhodný ako vodič VZV, potvrdenie vydané na žiadosť zamestnanca. Dg. 54.6. bolesť v\noblasti hrudníkovej chrbtice.“ Dňa 21.5.2021 (poznámka odvolacieho súdu – správne 25.1.2021) osobne\ndoručil žalovaný žalobcovi oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP,\nvyhotovené dňa 25.1.2021, ktorým oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,\nktorý bol uzatvorený (pracovná zmluva bola uzatvorená - pozn. súdu) dňa 30.11.2020, a to z dôvodu,\nktorý spočíva v osobe zamestnávateľa s tým, že pracovný pomer končí dňom 25.1.2021. Pracovný\npomer žalobcu u žalovaného na základe predmetnej pracovnej zmluvy trval od 1.12.2020 do 25.1.2021,\nz ktorého obdobia bol žalobca dočasne pracovne neschopný spolu 13 kalendárnych dní, konkrétne\nod 12.1.2021 do 24.1.2021, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia o zamestnaní, vystaveného\nžalovaným dňa 25.1.2021, ďalej z dohodnutého dátumu nástupu do práce v pracovnej zmluve a z dátumu\nukončenia pracovného pomeru, uvedeného žalovaným v skončení pracovného pomeru v skúšobnej\ndobe, ďalej z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 13.1.2021 praktickou\nlekárkou E. H. I.. Žalobca v žalobe tvrdil, že zaslal žalovanému výzvu s návrhom na uzatvorenie dohody o\nodškodnení, avšak výzvu súdu nepredložil, predložil iba doručenku preukazujúcu doručenie písomností\nkonateľovi žalovaného dňa 30.12.2022. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nod 26.1.2021 tak ako to vyplýva z oznámenia UPSVaR Dunajská Streda z 2.2.2021. ÚPSVaR Dunajská\nStreda, odbor sociálnych vecí, rozhodol dňa 22.9.2021 o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 67,80 eur\nmesačne žalobcovi od 1.9.2021 a z dôvodu, že dňa 18.9.2020 (poznámka odvolacieho súdu . správne\nod 18.9.2021) nastúpil do zamestnania.\nNa pojednávaní dňa 10.12.2024 predniesol žalobca konajúcemu súdu, že žalovaný zasiahol do jeho\nosobnostných práv, pretože žalobca ako zamestnanec je slabšou zmluvnou stranou, a vykonával pre\nžalovaného ako zamestnávateľa závislú prácu. Za mesiac 12/2020 žalobca odpracoval 16 dní, avšak\nžalovaný mu zaplatil za 21 dní. V súvislosti s krízovou situáciou vznikol na strane zamestnávateľa\nprestoj, a bol povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy, avšak namiesto toho skončil s ním pracovný\npomer v skúšobnej dobe, čím obišiel zákon a svoje zákonné povinnosti. Žalovaný porušil ust. § 142\nZP, ktoré upravuje prekážky na strane zamestnávateľa. Žalobca sa dostal do nepriaznivej životnej\nsituácie, v danom čase bolo zložité vôbec sa zamestnať, a aj doposiaľ má problém nájsť prácu.\n\nŽalobu v tomto spore podal predovšetkým z dôvodu, že s ním rozviazal žalovaný pracovný pomer,\npretože nebol schopný zabezpečiť mu prácu, čo možno vyvodiť aj z dôvodu uvedeného v oznámení o\nskončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako dôvodu, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa.\nDodal, že žalovaný nemôže za to, za akých podmienok pracoval u užívateľského zamestnávateľa,\nktorý mal povinnosť zabezpečiť žalobcovi rovnaké podmienky, u ktorého pri výkone práce pri prenášaní\nbremien neboli dodržané príslušné normy práce, pretože žalobca mal 38 rokov, a teda mohol v priebehu\ndňa prenášať max. 7500 kg, na rozdiel od mladších kolegov, ktorí mali 28-29 rokov. Žalobca zistil,\nže po prestávke sa vynulovalo počítadlo, na čo si dával žalobca pozor, aby neprekročil príslušné\nnormy. Iná spoločnosť vo Veľkom Mederi nezamestnala žalobcu na pracovnú pozíciu v jeho odbore,\nkeďže je elektrotechnik. Žalobcom požadovaná suma náhrady nemajetkovej ujmy 4.500 eur zodpovedá\npolročnému zárobku žalobcu podľa pracovnej zmluvy.\nNa pojednávaní dňa 10.12.2024 predniesol právny zástupca žalovaného konajúcemu súdu, že\nzaplatenie mzdy žalobcovi za prácu za 21 dní namiesto 16 dní za mesiac 12/2020 bolo prejavom\nveľkorysosti žalovaného zamestnávateľa. V danom čase prišlo o prácu veľa ľudí, a teda žalobca\nnie je sám. Žalovaný využil právo skončiť pracovný pomer zákonným spôsobom, v danom prípade\nskončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobca mohol podať žalobu o neplatnosť skončenia\npracovného pomeru v lehote 2 mesiacov, a nie takmer po 3 rokoch. Ustanovenie § 142 ZP, na\nktoré sa odvoláva žalobca, sa nevzťahuje na danú situáciu, keďže žalobcovi nebol priznaný invalidný\ndôchodok, ani sa nepovažuje za osobu ťažko zdravotne postihnutú, a preto žalovaná strana nemôže byť\nobjektívne vzatá na zodpovednosť za nemožnosť žalobcu zamestnať sa. Žalovaný nemá nič spoločné\nso skutočnosťou, že žalobcovi sa nepodarilo zamestnať v inej spoločnosti vo Veľkom Mederi. Keďže\nžalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení, obrana žalovaného dostatočným\nspôsobom spochybnila tvrdenia žalobcu. Žalobu považuje žalovaný za nedôvodnú, preto ju navrhol\nzamietnuť, a priznať mu nárok na náhradu trov konania.\nSúd prvej inštancie predmetnú vec posúdil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, dôvodil, že\nnámietku premlčania vznesenú žalovaným, na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy, odvíjajúcej sa\nod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, bola nedôvodná, pretože, vychádzajúc z ust. § 8\nzákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 19.1.2021, v rozhodnom čase neplynuli premlčacie lehoty,\nkonkrétne od 19.1.2021 do 28.2.2021 (spolu 41 dní). Žalobca sa stal práceneschopným dňa 12.1.2021,\na všeobecná 3-ročná premlčania doba od vzniku ochorenia by mu uplynula až po troch rokoch a 41\ndňoch, a keďže žaloba bola doručená súdu dňa 23.1.2024, bola doručená v rámci všeobecnej 3-ročnej\npremlčacej doby. Z neskorších vyjadrení žalobcu v priebehu sporu však vyplýva, že tento sa domáha\nnáhrady nemajetkovej ujmy spojenej s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe,\na nie v priamej príčinnej súvislosti s poškodením chrbtice, a v takom prípade začala premlčacia doba\nplynúť až odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť t. j. od 26.1.2021, avšak ani v takom prípade nebola\nžaloba podaná po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko žalobca v neskoršom vyjadrení výslovne uviedol,\nže predmetom konania nie je náhrada škody na zdraví, premlčanie podľa § 106 O.z. sa na predmet\nsporu nevzťahuje.\nUst. § 58 ZP upravuje tzv. agentúrne zamestnávanie, t. j. dočasné pridelenie na základe písomnej\ndohody medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom v\npracovnom pomere, čo bol aj daný prípad. Toto ustanovenie neobsahuje žiadny zákaz uzatvoriť\nzmluvu o dočasnom pridelení už v deň uzatvorenia pracovnej zmluvy, čo bol daný prípad. Pri\nagentúrnom zamestnávaní (§ 58 ZP) dochádza k zamestnávaniu uchádzača priamo agentúrou\ndočasného zamestnania s cieľom prideliť ho následne k tretiemu subjektu, t. j. k užívateľskému\nzamestnávateľovi. V danom prípade nemožno prihliadať na žalobcom vytýkané údajné porušenie ust.\n§ 58a ZP, ktoré sa nevzťahuje na danú situáciu.\nUst. § 58a ZP upravuje dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, ktorú uzatvára zamestnávateľ\nalebo agentúra dočasného zamestnávania s užívateľským zamestnávateľom. Účastníkom tejto dohody\nnie je zamestnanec. Predmetné ustanovenie upravuje „pravé požičiavanie zamestnancov,“ kedy ide\no dočasné pridelenie zamestnanca, ktorý má so zamestnávateľom plnohodnotný pracovný pomer, na\nzáklade ktorého u neho vykonáva zamestnanec závislú prácu, pričom po skončení dočasného pridelenia\nsa zamestnanec vracia k zamestnávateľovi, a pokračuje vo výkone práce dohodnutej v pracovnej\nzmluve. Ust. § 58a ZP, na porušenie ktorého sa opakovane odvolával žalobca, je neaplikovateľné na\ndaný prípad.\nPokiaľ bol žalobca presvedčený, že ho uviedol žalovaný do omylu pri uzatváraní pracovnej zmluvy, mal\nprávo od nej odstúpiť podľa § 19 ZP alebo skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, čo však nevyužil.\nZákonník práce umožňuje skončenie pracovného pomeru viacerými spôsobmi (§ 59 ZP), vrátane\nskončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP písomným oznámením doručeným\n\ndruhej strane. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebolo potrebné vôbec odôvodňovať.\nSkončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je právo zamestnávateľa aj zamestnanca, a využitie\ntohto práva nemôže byť považované ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ani za diskriminačné,\na nemožno ho považovať za svojvoľné prepustenie. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o neplatnom\nskončení pracovného pomeru, navyše, v tomto smere súd už nie je oprávnený skúmať platnosť\nskončenia pracovného pomeru, nakoľko žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru\nmohol podať žalobca v zákonnej lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§\n77 ZP), avšak v danom prípade podal žalobu skoro po 3 rokoch, pričom ide o prekluzívnu lehotu, na\nmárne uplynutie ktorej prihliada súd z úradnej povinnosti, a preto je neprípustné, aby sa súd v tomto\nspore zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou skončenia pracovného pomeru.\nNáhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 O.z. môže súd priznať iba v prípade preukázania, že žalovaný bol\npôvodcom neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti žalobcu, a v priamej príčinnej súvislosti s týmto\nzásahom vznikla žalobcovi ujma na jeho osobnostných právach, aj to v prípade, že primerané morálne\nzadosťučinenie by sa nezdalo postačujúce. V tomto spore nepreukázal žalobca žiadnym spôsobom,\nže by sa žalovaný dopustil akéhokoľvek neoprávneného zásahu od jeho osobnostných práv. Týmto\nneoprávneným zásahom nemohlo byť skončenie pracovného pomeru, pretože jeho neplatnosti sa\nnedomáhal žalobca v zákonnej prekluzívnej lehote. Nedodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty nemožno\núspešne obísť inou žalobou na náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v priamej príčinnej\nsúvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, neplatnosti ktorej sa nedovolal žalobca včas\npodanou žalobou.\nVykonaným dokazovaním listinami, a to výpisom z obchodného registra ohľadom žalovaného,\npracovnou zmluvou z 30.11.2020, potvrdením o zamestnaní, dohodou z 30.11.2020 o dočasnom\npridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, emailovou komunikáciou\nohľadom školenia o BOZP, pokynmi BOZP, PO, CO a ochrany životného prostredia, zoznamom,\nzoznamom DHL zamestnancov s dátumom nástupu do haly, oznámením o skončení pracovného pomeru\nv skúšobnej dobe v zmysle § 72 ZP, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu v období od\n12.1.2021 do 25.1.2021, výmennými listami od lekára zo dňa 12.1.2021 a zo dňa 21.1.2021, oznámenie\no zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím ÚPSVaR Dunajská Streda\no odňatí pomoci v hmotnej núdzi, ako aj vyjadreniami strán sporu a ďalším obsahom spisového\nmateriálu, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 1.12.2020 pracovný pomer\nna dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej\ndňa 30.11.2020, na základe ktorej mal žalobca nastúpiť do zamestnania u žalovaného na pracovnú\npozíciu manipulant. Súčasťou pracovnej zmluvy je aj ustanovenie o tom, že zamestnávateľ vykonáva\nčinnosť agentúry dočasného zamestnávania, že sa dohodol so zamestnancom, že ho môže dočasne\nprideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. V deň uzatvorenia pracovnej zmluvy (a nie\naž deň nástupu do práce) uzatvorili strany sporu aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon\npráce k užívateľskému zamestnávateľovi s odkazom na § 58 ods. 5 ZP, v ktorej dohode sa dohodli,\nže žalobca ako zamestnanec bude dočasne pridelený k DHL Excel Slovakia, s.r.o., Diaľničná 2/4149,\nSenec, kde bude vykonávať prácu manipulanta od 1.12.2020 do 31.3.2021 s tým, že miesto dočasného\nvýkonu práce bolo na adrese: Jána Jonáša 1, Devínska Nová Ves, a medzi stranami bolo nesporné, že\nide o priestory závodu Volkswagen Bratislava. Uzatvoreniu pracovnej zmluvy predchádzalo vystavenie\nlekárskeho posudku dňa 27.11.2020 o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon práce manipulanta s\nvysokozdvižným vozíkom, podľa ktorého posudku bol žalobca zdravotne spôsobilý na výkon tejto práce.\nTvrdenie žalobcu, že mu zamestnávateľ predložil na podpis dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca\nna výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi až v deň nástupu do práce t. j. dňa 1.12.2020, nebolo\npreukázané. Naopak, bolo preukázané, že žalobca hneď v prvý deň nástupu do zamestnanca, t. j.\n1.12.2020, sa zúčastnil školenia o BOZP, požiarnej, civilnej ochrane a ochrane životného prostredia\nv priestoroch závodu Volkswagen Slovakia pre zamestnancov partnerských firiem, ktorá skutočnosť\nje nepochybná zo zoznamu zamestnancov, ktorí sa mali zúčastniť predmetného školenia ako aj z\npodpisu žalobcu na Pokynoch BOZP, požiarnej, civilnej ochrany a ochrany životného prostredia vo\nVW SK, čím bola vyvrátená pravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že mu nebolo poskytnuté školenie zo\nstrany zamestnávateľa. Na uzatvorenie dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k\nužívateľskému zamestnávateľovi bol žalovaný zamestnávateľ oprávnený z dôvodu, že mal v danom\nčase, a stále aj má, oprávnenie na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Žalobca bol\ndočasne pracovne neschopný od 12.1.2021 do 24.1.2021 pre ochorenie chrbtice, počas ktorej dočasnej\npracovnej neschopnosti vystavila jeho ošetrujúca lekárka zároveň žiadanku o preradenie zamestnanca\nna menej fyzicky náročnú prácu pre chronické bolesti chrbtice v hrudnej oblasti s tým, že je vhodný\nako vodič VZV. V prvý deň po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu t. j. 25.1.2021\n\ndoručil žalovaný zamestnávateľ zamestnancovi oznámenie z 25.1.2021 o skončení pracovného pomeru\nv skúšobnej dobe s tým, že pracovný pomer končí 25.1.2021. Ako dôvod skončenia pracovného\npomeru uviedol zamestnávateľ dôvod, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa. Medzi stranami bolo\nnesporné, a súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca nepodal proti žalovanému v zákonnej\n2-mesačnej lehote podľa § 77 ZP žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Predmetnou\nžalobou sa domáhal žalobca náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú odvodzoval od ním tvrdenej neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru, keďže odvtedy má problém riadne sa zamestnať, čo tiež patrí do\nsféry osobnostných práv fyzickej osoby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani jedno zo svojich\ntvrdení, že by sa dopustil žalovaný zamestnávateľ akéhokoľvek neoprávneného konania vo vzťahu\nk žalobcovi ako svojmu zamestnancovi, ktoré konanie by bolo možné považovať za neoprávnený\nzásah do osobnostných práv žalobcu. Keďže nepreukázal žiadny neoprávnený zásah zo strany\nzamestnávateľa do jeho osobnostných práv, nemohol preukázať ani vznik nemajetkovej ujmy v priamej\npríčinnej súvislosti s takýmto nepreukázaným neoprávneným zásahom. Ani od skutočnosti, že v čase\nskončenia pracovného pomeru bola na území Slovenskej republiky krízová situácia v súvislosti s\nprotipandemickými opatreniami na zabránenie šírenia nebezpečného respiračného ochorenia vírusom\nCovid 19, nemožno odvodzovať obchádzanie zákona zamestnávateľom, ktorý iba využil zákonnú\nmožnosť skončenia pracovného pomeru jeho skončením v skúšobnej dobe. K tvrdeniu žalobcu, že konal\nv omyle, keď podpísal pracovnú zmluvu mysliac si, že žalobca ho môže dočasne prideliť na výkon\npráce k užívateľskému zamestnávateľovi až po troch mesiacoch, súd prvej inštancie zdôraznil, že bolo\npreukázané, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca\nna výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v ten istý deň, a je vylúčené, že by sa dostal žalovaný\nv tomto smere do omylu o to viac, že v sídle žalovaného sú iba kancelárske priestory, v ktorých\nnepotrebuje žalovaný zamestnanca na pozícii manipulanta s vysokozdvižným vozíkom. Pokiaľ sa aj\ndostal žalobca do omylu (čo je viac než nepravdepodobné), privodil si ho sám, neznalosťou zákona,\nnakoľko tento nesprávny predpoklad odvodzoval žalobca od nesprávneho zákonného ustanovenia, k\nčomu súd zdôrazňuje, že aj na zamestnancov v pracovnom pomere sa vzťahuje všeobecná zásada,\npodľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. K tvrdeniu žalobcu, že uzatvoril dohodu o dočasnom\npridelení v tiesni, pretože mal za to, že ho môže zamestnávateľ prideliť na výkon práce k užívateľskému\nzamestnávateľovi až po troch mesiacoch, avšak zamestnávateľ mu už v prvý deň nástupu do práce\npredložil na podpis dohodu o dočasnom pridelení, z čoho žalobca vyvodil, že dohodu uzatvoril v tiesni,\nkonajúci súd poznamenáva, že podpísanie dohody o dočasnom pridelení v prvý deň nástupu do práce\nnemožno považovať za uzatvorenie dohody v tiesni iba preto, že zamestnávateľ predložil zamestnancovi\ndohodu na podpis hneď prvý deň nástupu do práce, napriek tomu že to zamestnanec nepredpokladal.\nSúd poznamenáva, že aj na zamestnancov sa vzťahuje všeobecná zásada, podľa ktorej neznalosť\nzákona neospravedlňuje, pričom v danom prípade založil žalobca svoj predpoklad o nemožnosti\nzamestnávateľa prideliť ho na výkon práce užívateľskému zamestnávateľovi hneď prvý deň nástupu do\npráce, sa zakladala navyše na nesprávnom právnom názore. Zamestnávatelia bežne predkladajú svojim\nzamestnancom na podpis rôzne dokumenty, pričom zamestnancom nič nebráni dokumenty si prečítať\na premyslieť, a až potom ich podpísať. Pokiaľ žalobca bol nespokojný s pridelením k užívateľskému\nzamestnávateľovi do Devínskej Novej Vsi mal možnosť dohodu o dočasnom pridelení nepodpísať\nalebo skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, čo však nevyužil. K tvrdeniu žalobcu, že až počas\nvýkonu práce začal mať vážnejšie problémy s chrbticou, že dovtedy nemal vážne problémy s chrbticou,\nz ktorého dôvodu mu aj vystavila všeobecná lekárka lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na\nvýkon posudzovanej práce ako manipulačný pracovník, súd poznamenal, že ochorenia chrbtice patria\nmedzi bežné civilizačné ochorenia, pričom k poškodeniam chrbtice dochádza už aj len samotným\nvekom u každého človeka. Žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením chrbtice\na výkonom zamestnania, že si toto poškodenie neprivodil sám nesprávnymi manipulačnými technikmi,\nku ktorému poškodeniu mohlo dôjsť aj mimo zamestnania, pričom poškodenie chrbtice sa výraznejšie\nprejavuje u ľudí s nezdravým životným štýlom. Iba zo skutočnosti, že žalobca začal mať zdravotné\nvážnejšie zdravotné problémy pre ochorenie chrbtice v období, kedy bol zamestnaný u žalovaného,\nnemožno vyvodiť priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením chrbtice a výkonom zamestnania, keďže\nnetvrdil, že by došlo k pracovnému úrazu na pracovisku. Poškodenie chrbtice si mohol privodiť aj mimo\npracovného času, mimo pracoviska, t. j. v súkromí. Na vyhovenie žalobe nepostačuje tvrdenie žalobcu\nže dodržiaval predpisy o BOZP, že si poškodil chrbticu pri dvíhaní bremien. V neprospech žalobcu svedčí\naj tá skutočnosť, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a nebol mu ani priznaný invalidný\ndôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok, a teda jeho poškodenie chrbtice nie je zrejme do tej miery\nvážne, aby mu bránilo zamestnať sa u iného zamestnávateľa. Samotný žalobca pritom sám uviedol, že\nmohlo dôjsť (a nie, že došlo) k poškodeniu jeho zdravia pri výkone jeho zamestnania pri dodržiavaní\n\nBOZP z jeho strany a v priamej príčinnej súvislosti porušovaním predpisov o BOZP zamestnávateľom.\nĎalej súd uviedol, že nie každé porušenie akejkoľvek právnej povinnosti zamestnávateľom ma za\nnásledok vznik nároku na náhradu škody zamestnancovi, ak neexistuje priama príčinná súvislosť\nmedzi porušením konkrétnej právnej povinnosti a konkrétnym poškodením zamestnanca. Žalobcova\nargumentácia o neplatnosti uzatvorenia dohody podľa § 58a a 58b ZP v danom prípade neobstojí,\npretože žalobca nebol pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi podľa týchto zákonných ustanovení,\nale podľa § 58 ZP, ktoré neobsahujú žiadne časové obmedzenia pre zamestnávateľa, kedy najskôr môže\nbyť jeho zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci v čl. 6 ods. 2 upravuje\nsankciu neplatnosti doložiek, ktoré zakazujú uzavretie pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu\nmedzi užívateľským podnikom a dočasným agentúrnym pracovníkom po jeho pridelení alebo ich\nuzavretiu zabraňujú, s tým, že členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili\nneplatnosť týchto doložiek alebo možnosť vyhlásiť ich za neplatné od začiatku. Neobsahuje teda\nsankciu neplatnosti dočasného pridelenia zamestnanca v lehote kratšej než 3 mesiace od vzniku\npracovného pomeru, ako to nesprávne prezentuje žalobca odkazom na tento článok smernice. Súd\nzdôrazňuje, že smernice EP a Rady EÚ (ES/ EHS) nie sú súčasťou právneho poriadku jednotlivých\nčlenských štátov EÚ, pričom smernica zaväzuje jednotlivé členské štáty, aby transformovali do svojich\nvnútroštátnych poriadkov právnu úpravu súlade s obsahom jednotlivých smerníc. Citovaná smernica\nuž bola transformovaná do Zákonníka práce, čo je nepochybné aj z prílohy Zákonníka práce, a preto\nodvolávanie sa na smernicu bolo v danom prípade zbytočné, a v časti čl. 6 ods. 2 aj neúčelné. Žalobca\nsa v žalobe, v jej doplnení, ako je vo všetkých svojich ďalších písomných vyjadreniach obmedzil na\nvšeobecné tvrdenia, ktoré nekonkretizoval, nešpecifikoval, a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie\nvlastných tvrdení. Súd prvej inštancie uviedol, že citovaním rôznych ustanovení Zákonníka práce,\nkomentárov k jednotlivým zákonným ustanoveniam, ako aj ďalších zákonných a podzákonných právnych\npredpisov, judikátov, odkazmi na smernice Európskej únie nemožno nahradiť vlastné skutkové tvrdenia.\nVychádzajúc zo zásady iura novit curia (súd pozná právo), citácie zákonov a iných právnych predpisov,\nkomentárov k zákonom a judikátov samy osebe nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v spore,\npokiaľ žalobca neuvedie konkrétne, podrobné vlastné skutkové tvrdenia, s popisom skutkových udalostí,\nrelevantnosť a pravdivosť ktorých by bola potom predmetom dokazovania. K tvrdeniam žalobcu o\nneplatnom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe súd uviedol, že žalobu podal žalobca skoro\npo 3 rokoch od skončenia pracovného pomeru, teda po uplynutí zákonnej 2-mesačnej prekluzívnej\nlehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Keďže túto lehotu žalobca\nzmeškal, žaloba je v tomto smere neprípustná, a po márnom uplynutí tejto lehoty je neprípustné aj\nvyvodzovanie akýchkoľvek právnych nárokov od neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o ktorej\nneplatnosti nerozhodol súd. Iba pre úplnosť súd poznamenal, že zákon nezakazuje zamestnávateľovi\nskončiť pracovný pomer so zamestnancom v prvý deň návratu zamestnanca do práce po ukončení\ndočasnej pracovnej neschopnosti, pričom neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemožno odvíjať\nod dôvodu uvedeného v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, keďže týmto\nspôsobom možno skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu. Skončenie pracovného pomeru v\nskúšobnej dobe je jedným zo zákonných spôsobov skončenia pracovného pomeru, a vždy ide o\njednostranný právny úkon. Zákon nezakazuje zamestnávateľom skončiť pracovný pomer v skúšobnej\ndobe s osamelými zamestnancami. Rovnako nemožno odvíjať neplatnosť skončenia pracovného\npomeru v skúšobnej dobe iba z dôvodu, že uviedol zamestnávateľ v oznámení o skončení pracovného\npomeru v skúšobnej dobe deň totožný s dňom doručenia oznámenia zamestnancovi, nakoľko zákon\nuvádza, že takéto oznámenie sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom,\nkeď sa má pracovný pomer skončiť. Gramatickým výkladom slova „spravidla“ možno vyvodiť, že nie\nje vylúčené, ani zákonom zakázané doručenie takéhoto oznámenia aj v deň skončenia pracovného\npomeru v skúšobnej dobe. Nemožno každé jednostranné skončenie pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa považovať za svojvoľné prepustenie iba preto, že tak urobil zamestnávateľ bez súhlasu\nzamestnanca, inak by zákon takéto formy skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa\nvôbec neupravoval, pokiaľ by každé jednostranné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom\nbez súhlasu zamestnanca malo byť iba preto považované za svojvoľné prepustenie. Z vyjadrení\nžalobcu vyplýva, že tento sa cítil byť diskriminovaný z dôvodu, že v postavení zamestnanca mal slabšie\npostavenie než zamestnávateľ, a že zamestnávateľ s ním jednostranne skončil pracovný pomer bez\nmožnosti vyjadriť sa. Súd zdôraznil, že vo všetkých pracovnoprávnych vzťahoch má zamestnanec\nslabšie postavenie než zamestnávateľ, od čoho však nemožno odvodzovať neplatnosť všetkých\njednostranných právnych úkonov urobených zamestnávateľom vo vzťahu k zamestnancovi, ktoré sú\nv neprospech zamestnanca, pretože takýmto výkladom by nebolo potrebné preukazovať na súdoch\n\nneplatnosť výpovede zo strany zamestnávateľa, neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\nzo strany zamestnávateľa, ani neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v skúšobnej\ndobe zo strany zamestnávateľa, ak by mali byť neplatné iba preto, že si zamestnávateľ dovodil využiť\nzákonnú možnosť skončiť pracovný pomer niektorým zo zákonom dovolených spôsobov. Súd zdôraznil,\nže nie všetky zásahy do práv zamestnanca sú zásahmi do jeho osobnostných práv, pričom v tomto\nspore neboli preukázané žiadne neoprávnené zásahy žalovaného zamestnávateľa ani užívateľského\nzamestnávateľa do práv žalobcu ako zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností a\ncitovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol, nakoľko ju\nodvodzoval žalobca od zákonom neprípustnej možnosti dovolávať sa neplatnosti skončenia pracovného\npomeru po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby\no určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 77 ZP), keďže žalobu podal žalobca skoro 3 roky\npo skončení pracovného pomeru. V tomto spore sa totiž domáhal žalobca náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, ktorá mu mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s neplatným skončením pracovného\npomeru zamestnávateľom v skúšobnej dobe, čím sa mal žalovaný zamestnávateľ dopustiť svojvoľného\nprepustenia zamestnanca bez možnosti zamestnanca vyjadriť sa k tomuto skončeniu pracovného\npomeru, od ktorej doby má žalobca problém zamestnať sa, pretože problémy s chrbticou sa mu vrátili,\nz ktorých dôvodov mu skončili aj neskoršie pracovné pomery. Ako nemajetkovú ujmu teda považoval\nžalobca nemožnosť riadne sa zamestnať vo svojom odbore. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal\nvlastné skutkové tvrdenia o akomkoľvek neoprávnenom zásahu žalovaného do osobnosti žalobcu. V\npriebehu sporu sa žalobca výslovne vyjadril, že v tomto spore sa nedomáha náhrady škody na zdraví,\nteda ani náhrady za poškodenie chrbtice. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval pre rozhodnutie\nvo veci samej za nerozhodné. Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie\nveci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou, ako napríklad, že žalovaný zaplatil žalobcovi mzdu za viac dní, než ktoré reálne\nodrobil v mesiaci 12/2020, že v čase skončenia pracovného pomeru bola na území Slovenskej republiky\nvyhlásená krízová situácia v súvislosti s protipandemickými opatreniami proti šíreniu nebezpečného\nrespiračného vírusu Covid 19.\nV časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2\nCSP, vecne plným úspechom žalovaného v spore a nezistením žiadneho dôvodu osobitného zreteľa pre\nvýnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Žalobcom tvrdenú nepriaznivú finančnú\nsituáciu nevyhodnotil súd v tomto spore ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné priznanie\nnáhrady trov konania úspešnému žalovanému, čo by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi,\na predstavovalo by pre plne úspešného žalovaného výrazne nespravodlivé súdne rozhodnutie o to viac,\nže bol to práve žalobca, ktorý podal proti žalovanému žalobu skoro 3 roky od márneho uplynutia 2mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,\nktorou žalobou sa domáhal žalobca majetkového plnenia od žalovaného zo žalobcom tvrdeného\nneplatného skončenia pracovného pomeru. Predmetná žaloba vykazuje prvky špekulatívnosti o to viac,\nže je založená na všeobecných formuláciách, všeobecných tvrdeniach, bez riadneho popisu skutkových\nudalostí, nepodložených relevantnými dôkazmi.\n2. Proti tomuto rozsudku podal včas (dokonca pred doručením mu písomného vyhotovenia rozsudku)\nodvolanie žalobca, s návrhom na jeho zrušenie. Odôvodnil ho tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 CSP), nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, dokazovanie nevykonal pri všetkých sporných tvrdeniach strán (§ 191 CSP). Žalobca sa\nnevzdal svojho nároku, napriek tomu súd zamietol žalobu na návrh žalovaného (§ 286 CSP). Rozsudok\nbol vyhlásený hneď po skončení pojednávania, súd ho nedoručoval do vlastných rúk žalobcu od\njeho vyhlásenia na pojednávaní. Na požiadanie súd doručil žalobcovi do vlastných rúk po skončení\npojednávania o 9.43 hod. dňa 10.12.2024 zápisnicu z pojednávania, adresát potvrdil prijatie písomnosti\nna potvrdení o doručení písomnosti. Zápisnica nie je podpísaná.\nŽalobca ako uvádza v žalobe čl. II, pred uzavretím pracovnej zmluvy žalobca bol zdravý, na chrbticu si\nnesťažoval, nemal žiadne bolesti. Potvrdzuje to aj lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu\nE. F. G., všeobecnej lekárky v Sokolovciach zo dňa 27.11.2020, že je spôsobilý na výkon posudzovanej\npráce, ako manipulačný pracovník, čo sa týka faktory práce a pracovného prostredia je fyzická záťaž\noznačená ako 2. kategória práce. Odo dňa 12.1.2021 do 24.1.2021 žalobca bol práceneschopný,\ndiagnóza 54.6 chrbtica, potvrdenie o práceneschopnosti vystavila E. H. I. praktická lekárka pre\ndospelých. Táto choroba žalobcu vznikla pri práci, keď si vykonal svoju robotu zdvíhanie bremien,\npravdepodobne ju spôsobila nadmerná fyzická záťaž. Žalobca dodržiaval BOZP. Podstatná vec žaloby,\nčo je uvedené aj v žalobe v článku II. a v článku IIa., s ktorou sa súd nezaoberal dostatočne, a nevzal\n\ndo úvahy nasledujúce dôkazy, ktoré boli skoršie prednesené, ku ktorým bolo aj vyjadrené stanovisko\nžalobcu na pojednávaní. Dôkazy: Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu 27.11.2020,\nPotvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z 13.1.2021 číslo dokumentu U205044 diel I. A)\nLegitimácia poistenca, diel IV. hlásenie o práceschopnosti od 25.01.2021. Žalobca ako uvádza podrobne\nv žalobe čl. IIa. - žalovaný neposkytol dostatočnú ochranu v súvislosti pracovnými podmienkami, nedával\npozor na to, aby boli vytvorené priaznivé pracovné podmienky, najmä ochrana zdravia pri práci. Nebol\nzabezpečený dostatočný zácvik zamestnanca o správnej manipulácii s bremenom a žalovaný nechal\naby fyzická námaha bola nadmerná, vnútené tempo pri práci, ktoré zamestnanec nemôže meniť. Zo\nstrany žalovaného nebol dodržiavaný voči žalobcovi Zákon o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť\na ochranu zdravia zamestnancov pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej je riziko poškodenia\nzdravia, najmä chrbtice zamestnancov, a na predchádzanie tomuto riziku (č. 281/2006 Z.z.). Keby bol\ndodržiavaný tento zákon, tak by k ujme na zdraví ani nedošlo.\nŽalovaný so svojím opomenutím, protiprávnym konaním konal aj v rozpore dobrými mravmi, preto je\nzodpovedný za vzniknutú ujmu žalobcu. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nijakým spôsobom nevyvrátil\núčinne ani nepreukázal opak.\nDomnienka §192 CSP túto skutočnosť ako dôkaz má súd za preukázanú, lebo v konaní nevyšiel\nnajavo opak. Podľa názoru žalobcu je preukázané, že žalovaný bol pôvodcom neoprávneného zásahu\ndo ochrany osobnosti žalobcu, dôkazom na to je Pracovná zmluva. Je preukázané, že protiprávne\nkonanie žalovaného ako neoprávnený postih do základných ľudských práv žalobcu je v priamej príčinnej\nsúvislosti s týmto zásahom, s ktorým vznikla žalobcovi ujma na jeho osobnostných právach. Dôkazom\nje potvrdenie od lekára, že zamestnanec ochorel na chrbticu v práci. Keby bol dodržaný zákon zo strany\nžalovaného, ktorý chráni zdravie zamestnanca, najmä chrbticu, tak k poruche zdravia ani nedošlo. Škoda\nrespektíve ujma je spôsobená právnickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na\ntúto činnosť použili. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, respektíve za ujmu, ktorú\nmu spôsobili porušením právnych povinnosti v rámci plnenia úloh zamestnávateľa konajúci v jeho mene.\nŽalovaný bol pôvodcom neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti žalobcu, a priamej súvislosti s\ntýmto zásahom vznikla žalobcovi ujma na jeho osobnostných právach. Preto žalobca považuje túto\nujmu, ktorú prežíval ako fyzická osoba vzhľadom na okolnosti za ujmu značnú. Preto sa žiada peňažné\nzadosťučinenie na vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnosti žalobcu.\nSkončenie sporu zmierom nie je možné preto, lebo žalovaný vo svojom vyjadrení (z 10.6.2024) uviedol\nže: Nie je predsa logické uzatvoriť zmier ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku, pokiaľ tento nárok\nneuznávam (§ 148 CSP). A nie z toho dôvodu dosiahnuť zmier je nemožné, lebo nevzal späť žalobu\nna výzvu právnu zástupcu žalovaného na pojednávaní. Konajúci súd nevyzval žalobcu na späťvzatie\nžaloby, že žaloba je zjavne nedôvodná podľa § 138 CSP. Súd na pojednávaní oznámil stranám, že žaloba\nsa javí byť nedôvodná. Súd sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom podľa §179 CSP s prihliadnutím na\npovahu konania. Podľa názoru žalobcu okolnosti, za ktorých sa došlo k porušeniu práva odôvodňujú\nžalobu. Dôvodom prečo nebolo postačujúce morálne zadosťučinenie je to, že žalobca by nepracoval u\nžalovaného, aj keby ho prijímal späť do práce, lebo má obavy, že tam by bola naďalej ohrozená jeho\nfyzická telesná integrita a ochrana osobnosti pri práci.\nŽalobca nie je schopný uhradiť trovy konania, lebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými\nsú slabé sociálne pomery žalobcu, je dlhodobo nezamestnaný a nemá žiadny príjem až jedného roka.\nŽalobca preukázal súdu, že od 13.12.2023 je nezamestnaný do dnešného dňa, celý rok iba tri dni bol\nzamestnaný. Nie zo svojej viny je tak dlhodobo nezamestnaný. Preto nemá prostriedky z čoho uhradiť\ntrovy konania. Nepriznanie náhrady trov konania odôvodňujú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva\nna súde a postoj žalovaného v priebehu konania. Žalobca navrhuje aby súd nepriznal žalovanému\nvoči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% podľa § 257 CSP. Prílohy: Potvrdenie o evidencii\nuchádzača z úradu práce z 20.9.2024.\n3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nz dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, považuje ho v plnej miere za spravodlivý, jeho závery za\nlogické, a jeho odôvodnenie za výstižné a vyčerpávajúce, v plnej miere sa s ním stotožňuje a nevzhliada\nv ňom žiadne také vady, na ktoré žalobca poukazuje vo svojom odvolaní. Popiera skutkové tvrdenia\nuvádzané žalobcom, podľa ktorých súd nedoručil rozsudok hneď po jeho vyhlásení žalobcovi do\nvlastných rúk. Súd rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 10.12.2024 za prítomnosti strán sporu, a\nnásledne ho riadne odôvodnil, pričom na vypracovanie má súd zákonnú lehotu 30 dní, ktorú aj dodržal.\nRovnako sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že mal dostať nepodpísanú zápisnicu o pojednávaní.\nZápisnicu o pojednávaní podpisuje predsedajúci (v tomto prípade sudkyňa) a zapisovateľ, a založí sa\ndo spisu. Stranám sporu sa vydáva na požiadanie kópia, pričom táto nemusí byť podpísaná, nakoľko\n\noriginál sa zakladá do súdneho spisu. Žalobca vo svojom odvolaní v ďalšom iba opakuje rovnaké\nskutkové tvrdenia, ktoré uvádzal aj v pôvodnej žalobe ohľadom svojej zdravotnej spôsobilosti, a ku ktorej\nsa už žalovaný podrobne vyjadril vo svojich vyjadreniach, a na ktoré v plnej miere odkazuje. Nepovažuje\nza hospodárne sa na tomto mieste opäť zaoberať týmito skutkovými tvrdeniami žalobcu, keďže ani na\npojednávaní nepreukázal žiadnu skutkovú súvislosť medzi žalovaným nárokom a jeho tvrdeniami, a\nnavyše boli jeho tvrdenia zo strany žalovaného účinne popreté a vyvrátené. Popiera skutkové tvrdenia\nžalobcu, podľa ktorých mala žalobcovi vzniknúť akákoľvek choroba pri vykonávaní práce. Taktiež je\ntoto tvrdenie žalobcu vnútorne rozporuplné, keďže hneď na to sám uvádza, že dodržiaval predpisy\nBOZP. Žalobcom uvádzané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej\nsúvislosti, a aj v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalovaného a ním predloženými dôkazmi. Na\nzáklade tohto hodnotenia dôkazov následne dospel k záverom, ktoré nepotvrdzujú žalobcom tvrdené\nskutkové okolnosti. To však neznamená, že tieto závery súdu nie sú správne. Ostatné žalobcom tvrdené\nskutkové okolnosti sú iba v rovine hypotetických úvah a nie sú podložené žiadnymi relevantnými\ndôkazmi. Na základe toho ich súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nespôsobilé na privodenie\niného rozhodnutia, s čím sa v plnej miere stotožňuje. Opakovane popiera skutkové tvrdenia uvádzané\nžalobcom, podľa ktorých mal žalovaný akýmkoľvek spôsobom konať protiprávne alebo v rozpore\ns dobrými mravmi. Žalobca uvedené skutkové tvrdenia uvádza bez akýchkoľvek dôkazov, pričom\nzákonne uzatvorená pracovná zmluva nemôže slúžiť ako dôkaz. Uzatvorenie pracovnej zmluvy je\ndvojstranný právny úkon, pričom žalovaný s týmto právnym úkonom súhlasil bez akéhokoľvek nátlaku,\na bez akýchkoľvek výhrad. Žalobca nesúvisle a nezrozumiteľne uvádza rôzne skutkové tvrdenia bez\nakéhokoľvek vzťahu k sebe, a odvodzuje od nich údajné porušenie jeho základných ľudských práv.\nŽalovaný opakovane popiera dôkazmi nepodložené skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, že mal\nakýmkoľvek spôsobom neoprávnene zasiahnuť do ochrany jeho osobnosti, že by táto údajná ujma mala\nbyť závažná, a že by za ňu malo žalobcovi prislúchať akékoľvek finančné zadosťučinenie. Skutkové\ntvrdenia uvádzané žalobcom, že by ho súd nebol vyzval na späťvzatie žaloby, sú nelogické, pretože\nspäťvzatie žaloby je dispozičný právny úkon prislúchajúci rozhodnutiu žalobcu. K tomuto rozhodnutiu\nvšak musí dospieť samostatne a z vlastného presvedčenia. Na pojednávaní dňa 10.12.2024 pri vyslovení\npredbežného právneho názoru súd podrobne vysvetlil žalobcovi, prečo sa javí, že jeho žaloba je\nnedôvodná, a prečo sú ním uvádzané skutkové tvrdenia a dôkazy nespôsobilé privodiť pre neho\npriaznivé rozhodnutie. Súd však nemôže nahradiť vôľu ktorejkoľvek strany sporu, môže iba vysloviť\npredbežný právny názor (čo aj urobil), a potom je na rozhodnutí tej ktorej strany sporu, či ako žalobca\nzotrvá na žalobe, resp. ako žalovaný zotrvá na svojej obrane. Žalobca počas pojednávania uviedol,\nže sa do dnešného dňa má problém zamestnať, pričom okrem iného vinu za tento stav pripisoval\nžalovanému. Teraz v odvolaní zase uvádza, že pre neho nepostačuje morálne zadosťučinenie, pretože\nby u žalovaného nepracoval, ani keby mu opäť ponúkol prácu, nakoľko sa obáva o svoju telesnú integritu\na ochranu osobnosti pri práci. Žalovaný popiera, že by za ktorúkoľvek žalobcom subjektívne pociťovanú\nujmu niesol akúkoľvek zodpovednosť, a tobôž nie za to, že sa žalobcovi do dnešného dňa nepodarilo\nzamestnať sa u iného zamestnávateľa. Žalobca nepreukázal žiadne negatívne ovplyvnenie údajne\nnevhodnými pracovnými podmienkami, údajne nepriaznivým zdravotným stavom, a následne údajne\nnedostatočným sociálnym zabezpečením. Žalobca ani vo svojej žalobe, a ani počas pojednávania\nneprezentoval také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zakladali\nním žalovaný nárok. Skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho odvolaní voči rozsudku súdu prvej\ninštancie sú taktiež iba hypotetické, a bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobca v\nodvolacom konaní predložil dôkaz vo forme potvrdenia o evidencii uchádzačov o zamestnanie z Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, pričom od neho odvodzuje žiadosť, aby žalovanému\nnebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že žalobca mal\nneustále obdobia, kedy bol nezamestnaný, ale mal aj obdobia, kedy bol zamestnaný. Je teda evidentné,\nže žalobca má problém udržať si stabilné zamestnanie, čo však pri absencii kvalitnej pracovnej\nsily v juhozápadnom regióne Slovenska naznačuje skôr pochybenie na strane žalobcu, než u jeho\nzamestnávateľov. Žalovaný sa preto domnieva, že žalobca podal uvedenú žalobu zo zištného motívu,\naby si ňou vylepšil svoju finančnú situáciu, a nie preto, že by v minulosti došlo zo strany žalovaného\nk akémukoľvek zásahu do osobnosti žalobcu, nebodaj až porušeniu predpisov BOZP. Zištný motív\nžalobcu vylučuje uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä s ohľadom na skutočnosť, že\nbez adekvátneho finančného postihu vo forme náhrady trov konania žalovanému ako úspešnej strane,\nby to mohlo motivovať žalobcu do budúcnosti podávať opakované žaloby na súd voči akémukoľvek\nzamestnávateľovi, ktorý si ním ukončí pracovný pomer zo zákonných dôvodov.\n\n4. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 12.3.2025 so sprievodným listom súdu prvej\ninštancie (z 28.2.2025), v ktorom bolo uvedené, že sa môže k nemu písomne vyjadriť do 10 dní. Dňa\n18.3.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu z 25.1.2025 označené ako „Odvolanie §\n355 CSP“ (podané na poštovú prepravu 17.3.2025), v ktorom čiastočne zopakoval obsah už podaného\nodvolania a uviedol, že mu bol dňa 20.1.2025 doručený písomne vyhotovený rozsudok a po oboznámení\nsa s obsahom rozhodnutia rozširuje a dopĺňa odvolanie z 25.1.2025. Dôvody odvolania: Súd nebral\ndo úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní (§ 191 CSP). Rozhodnutie súdu v\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\nŽalobca nemohol bez svojej viny označiť všetky dôkazy, lebo nemal dostatok podkladov potrebných\nna ich označenie. Žalobca nesúhlasí väčším obsahom právneho posúdenia v rozsudku, lebo konajúci\nsúd nezistil príčinnú súvislosť medzi vzniknutou ujmou a zásahom žalovaného, preto navrhuje jeho\nzrušenie, v prípade doplniť dokazovanie ak je to účelné. V tomto upresnenom odvolaní žalobca popisuje\nskutkové udalosti, poukazuje na relevantné dôkazy a uvádza ďalšie argumenty, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia a ktoré sú rozhodné\npre rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie podrobnejšie odôvodňuje, konkrétne opisuje rozhodujúce\nskutočnosti a poukazuje na okolnosti, ktoré sú pracovné podmienky a zmluvné podmienky, označí ďalšie\ndôkazy, špecifikuje na základe čoho žiada náhradu ujmy. Žalobca označuje dôkazy, skutky ktoré vyšli\nnajavo počas konania a ešte neboli vykonané na pojednávaní, a poukazuje na to, že ktoré skutky sú\nvzájomnej súvislosti. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v\nsúvislosti ujmou na zdraví ako satisfakčný žalobný návrh. Žalovaný nerešpektoval ústavné právo žalobcu\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na ochranu zdravia pri práci.\nOkolnosť Skutkový stav: Žalobca poukazuje na rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas\nkonania a ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci a sú dôležité pre rozhodnutie. Nasledujúce\nskutočnosti ako vyjadrenie žalovaného a jeho právneho zástupcu môžu slúžiť ako dôkazy, ktoré vyšli\nnajavo počas konania s poukazom na to, že ako sú vo vzájomnej súvislosti č. 1a, č. 1b, č. 9 - č. 3a,č.\n6c,č. 8. Dôkaz: č. 3a: Dňa 25.1.2021 v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe v\nzmysle § 72 ZP je uvedené odôvodnenie: „z dôvodu, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa“. Uvedené\naj v rozsudku 47. veta posledná: Ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol zamestnávateľ\ndôvod, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa. V tomto žalovaný vyjadril, že dôvod rozviazania\npracovnoprávneho vzťahu je na strane zamestnávateľa, s čím priznal, že na jeho strane existuje nijaká\nprekážka ďalej zamestnať žalobcu. Dôkaz č. 8 Skutkový stav: V rozsudku bode 23 veta 5. je uvedené:\nNa pojednávaní dňa 10.12.2024 predniesol právny zástupca žalovaného, že ustanovenie §142 ZP, na\nktoré sa odvoláva žalobca, sa nevzťahuje na danú situáciu, keďže žalobcovi nebol priznaný invalidný\ndôchodok, ani sa nepovažuje za osobu ťažko zdravotne postihnutú, a preto žalovaná strana nemôže byť\nobjektívne vzatá na zodpovednosť za nemožnosť žalobcu zamestnať sa. S tým žalovaný priznal, že bolo\nohrozené zdravie žalobcu v práci, keď so svojím vyjadrením smeroval k danej situácii, v ktorej nemožno\nvylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené. Z toho možno vyvodiť, že priznal ohrozenie žalobcu\ns chorobou z povolania. Z toho vyplýva, že skutočným dôvodom rozviazania pracovného pomeru zo\nstrany zamestnávateľa bolo to, aby nebolo ohrozené zdravie žalobcu, a nebol naďalej vystavený k\nrizikovému faktoru, a prepúšťal ho tým účelom, aby predchádzal zhoršeniu zdravotného stavu. Takže\nžalovaný riskoval zdravie svojho zamestnanca, pri čom existovala pravdepodobnosť vzniku poškodenia\nzdravia žalobcu pri práci a stupeň možných následkov na zdraví, lebo nerobil všetko za to, aby bolo\nvylúčené riziko podmieňujúcich vznik poškodení zdravia z práce. Došlo k zmene zdravotného stavu\nžalobcu, ktorá vznikla pri výkone práce za nepriaznivých podmienok, v ktorých vznikajú choroby z\npovolania, ale poškodenie zdravia žalobcu ešte nedosiahlo taký stupeň, aby sa dalo hodnotiť ako\no chorobe z povolania. Účel skončenia pracovného pomeru smeroval k tomu, aby žalobca nebol\nvystavený nebezpečenstvu v práci, lebo ak by naďalej vykonával túto prácu v rovnakých nepriaznivých\nzdraviu škodlivých podmienkach, choroba z povolania by následne vznikla. Dôkaz č. 6c Duplika: Vo\nvyjadrení 10.6.2024 čl. I.ods.2 žalovaný uvádza, že: „Žalobca potvrdzuje, že som mu počas trvania\njeho práceneschopnosti vyplácal náhradu príjmu.\" Uvedené je aj v rozsudku bode 10 druhá veta, že\nžalobca v priebehu sporu preukazoval obdobie trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti počas\ntrvania pracovného pomeru u žalovaného, pričom aj z dokladov, ktoré predložil, vyplýva, že žalovaný\nvyplácal žalobcovi náhradu príjmu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. S tým žalovaný\nuznal, že choroba chrbtici žalobcu vznikla v práci pri plnení pracovných úloh a priamej v súvislosti s ním.\nŽalobca s tým preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením chrbtice a výkonom zamestnania.\nPreto považuje za nesprávne právne posúdenie uvedené v rozsudku bode 51. Pracovné podmienky:\nOkolnosť ako postupne nastupujúcich príčin a následkov. Žalobca vykonával prácu ručná manipulácia\ns bremenami, a nie s vysokozdvižným vozíkom, ani nepoužíval nízkozdvižný vozík pri práci. Krabice\n\nobsahovali šróby a rôzne súčiastky (15 kilogramové a viac), ktoré žalobca ručne prekladal, ukladal\nz paliet na pás. Počas zmeny bola raz 30 minútová prestávka. Užívateľský zamestnávateľ nemal v\nzáujme aby riadne zacvičil žalobcu, preto žiadali hneď, aby splnil požadovanú normu neprihliadnutím\nna jeho vek, ani na to že nemá prax v tom (38 ročný môže vykonávať menej ako 29 r.) a ako\nto už povedal žalobca na pojednávaní, očakávali od neho vykonávať toľko množstvo - vyjadrené\nv kilogramoch - v porovnaní koľko splnia (vekom oveľa mladší 28 r.) ostatní spoluzamestnanci počas\nzmeny, teda na 7,5 hodín. Na tejto linke pracovali iba muži, približne desať. Žalovaný sa nestaral o to,\naby bolo zachované zdravie zamestnanca, nedával pozor na to, že aký je stav pracovných podmienok\nu užívateľského zamestnávateľa, či sú utvárané vhodné pracovné podmienky na riadny výkon práce v\nzáujme predchádzania chorôb. Tento stav bol nebezpečný pre zdravie žalobcu. Vedúci zamestnanec\nžalovaného bol K. F. z Veľkého Medera, on by mal zabezpečiť starostlivosť o ochranu zdravia žalobcu\nako priamy nadriadený, ale túto povinnosť zanedbával a konal v mene zamestnávateľa tak znáša\nzodpovednosť za to žalovaný. Žalobca nikdy netvrdil, že sa nezúčastnil na BOZP školení, a že mu\nnebolo poskytnuté školenie v súvislosti s prácou, ako je uvedené v rozsudku v bode 45 (predposledná\nveta). Žalobca bol zaškolený, zúčastnil sa na BOZP prednáške, preto riadne dodržiaval všetky normy pri\npráci, lenže riadne zacvičený nebol na danú pracovnú pozíciu ako ručná manipulácia s bremenami, a\nneboli vytvorené priaznivé vhodné pracovné podmienky, lebo žalovaný nezohľadňoval na individuálnych\nrizikových faktorov pri pracovných postupov, aby bolo vylúčené, zmiernené účinky škodlivých faktorov.\nPre žalobcu nebol zabezpečený dostatočný zácvik na danú pracovnú pozíciu, aby táto fyzická práca bola\ns čo najmenším rizikom poškodenia zdravia, takže povinnosť prevencie, predchádzanie ujmu nebolo\ndodržané. Mohol predvídať riziko, lebo vedel, že nie je zabezpečený primeraný zácvik zamestnanca\nna tú určitú prácu a pri výkon práce pri prenášaní bremien veľkou pravdepodobnosťou mohlo dôjsť\npoškodenia zdravia. Žalovaný týmto neprípustným úkonom oslabil právnu ochranu na zdravie žalobcu pri\npráci vyplývajúcu z ustanovenia prevencii. Preto bolo ohrozené zdravia žalobcu v práci. Keby žalovaný\nzabezpečoval pre žalobcu primeraný zácvik v súvislosti s danou pracovnou pozíciou, a vypožičiaval ho\naž po troch mesiacov, tak by nebolo bývalo ohrozené jeho zdravie a následne by neochorel. Žalovaný\nporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, lebo opomenutím zasahoval do práva na ochranu zdravia.\nOchorenie žalobcu objavilo pri plnení pracovných úloh a v priamej súvislosti s ním, preto žalovaný\nzodpovedá za vzniknutú ujmu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z predpisov.\nZmluvné podmienky - Okolnosť, Relatívna neplatnosť ako pôvodná skutočnosť: Žalobca poukazuje\nna prvotnú príčinu vzniku ujmy, ktoré sú významné v ponímaní práva. Z odporúčania o pracovnom\npomere jasne vyplýva, že pôvodne žalovaný ako zamestnávateľ prijímal žalobcu do pracovného pomeru\na miestom výkonu práce bude v jeho sídle, preto žalobca nebol zamestnancom agentúry dočasného\nzamestnávania, lebo žalovaný neprijímal ho za tým účelom, aby ho dočasne pridelil k užívateľskému\nzamestnávateľovi. Žalobca bol pridelený ako zamestnanec žalovaného, a užívateľský zamestnávateľ\nkonal v mene žalovaného zamestnávateľa, preto je zodpovedný žalovaný za vzniknutú ujmu na zdraví\nžalobcu podľa ust. § 192 ods.2 ZP. Pracovnoprávne podmienky určuje zamestnávateľ, preto bol žalovaný\nnavrhovateľom tohto právneho úkonu, s čím zmenil svoju voľu, zvlášť dohodou podľa § 58 ods.5 veta\nprvá ZP, lebo mal v úmysle preradiť svojho zamestnanca na iné miesto u iného zamestnávateľa na výkon\npráce, a to tak aj stalo, a z okolnosti je zrejmé, že to vyjadruje vôľu žalovaného, lenže došlo k skomolenie\nobsahu prejavu vôle počas prepravy pracovnej zmluvy. Týmto zákonom nedovoleným úkonom žalovaný\noslabil právnu ochranu žalobcu vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahov. Žalovaný túto podmienku\n(conditio) používal ako vedľajšou zložkou pracovnej zmluvy obmedzením vôle konajúcemu subjektu\nzmeneným následkom práva a povinnosti, ktorý je závislý od skutočnosti či nastane, teda vytváral stav\nneistoty a preto žalobca nevedel či sa ozaj splní. V tomto prípade odkladacia podmienka nemohol\npoužívať, lebo to je mimo dosahu vôle zamestnanca, a keď bol doteraz neúčinný, nenadobudne účinnosť\nani v budúcnosti (Dôkaz: č.1a). Tu ide o odkladaciu nemožnú podmienku, pričom neplatnosť sa týka iba\njeho podmienenej časti. Dôvod neplatnosti tejto dohody vzťahuje len na časť právneho úkonu, teda nie\nna celej zmluvy, lebo z povahy, a z okolností za ktorých k nemu došlo, vyplýva, že túto časť možno oddeliť\nod obsahu pracovnej zmluvy, preto je čiastočná táto neplatnosť. Dôkaz: č. 1a V pracovnej zmluve čl. II.\nbode 4 je uvedené: Ak zamestnanec bude pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi, neoddeliteľnou\nsúčasťou pracovnej zmluvy je dohoda o dočasnom pridelení. Dôraz je na pojem „Ak\", ktorý vyjadruje\npodmienku, pokyn (modus). Prejav vôle žalovaného došlo k zmene vplyvom prostriedkov (dohoda), ktoré\npoužil a za okolnosti ktoré nastali počas prepravy zmluvy, preto žalobca konal v omyle vychádzajúcom\nzo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca keď podpísal pracovnú zmluvu (§ 49a\nO.z.),a tento omyl vyvolal žalovaný. Z toho dôvodu na splnenie tejto podmienky sa neprehliada, lebo\njej splnenie spôsobil zámerne žalovaný, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na\nprospech (§ 36 ods. 4 O.z.). Z toho dôvodu táto dohoda o dočasnom pridelení žalobcu na výkon práce\n\nk užívateľskému zamestnávateľovi bola neplatná. Lesť spočíva v tom, že žalovaný ako zamestnávateľ\nžalobcu mohol by prideliť svojho zamestnanca najskôr po uplynutí troch mesiacoch odo dňa vzniku\npracovného pomeru, lenže žalovaný ako zamestnávateľ svojho zamestnanca žalobcu pridelil skôr ako\ntroch mesiacov na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, ako to aj chcel, preto predstieral,\nako keby bol žalobca agentúrny zamestnanec, keby ho pridelil ako agentúra a nie zamestnávateľ\n(Dôkaz č. lb). Predstieraný (simulovaný) alebo disimulovaný právny úkon je neplatný za nedovolenosť\na obchádzanie zákona. Dôkaz: č. lb: V pracovnej zmluve čl. II. bode 3 je uvedené: Zamestnávateľ\nvykonáva aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania, a týmto sa so zamestnancom dohodol, že\nho môže dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Táto skutočnosť, že\nžalovaný so svojím úkonom obchádzal zákon a jeho vôľa smeroval k dôsledkom neprípustnosti je\nmožné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Účelom jednotlivých ustanovení § 58 ZP je zakotviť\nvšeobecný princíp nediskriminácie dočasne pridelených zamestnancov v oblasti základných pracovných\npodmienok. Ochranného účelu právnej normy § 58 ZP v prípade, že svojho zamestnanca zapožičiava\njeho zamestnávateľ, musí so zamestnancom urobiť písomnú dohodu o jeho dočasnom pridelení. Okrem\ntejto podmienky zamestnávateľ musí uzavrieť s užívateľským zamestnávateľom písomnú dohodu so\nvšetkými potrebnými náležitosťami upravenými v § 58a ZP. Okrem objektívneho prevádzkového dôvodu\nsa pre takéto pridelenie stanovuje, že sa môže uskutočniť najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa\nvzniku pracovného pomeru. Na rozdiel od dočasného pridelenia agentúrou dočasného zamestnávania,\nkde ide o zamestnávanie na účel dočasného pridelenia zamestnanca, v tomto prípade zamestnanec\nuzaviera pracovnú zmluvu na druh práce a miesto výkonu práce, ktorú má vykonávať u zamestnávateľa,\nteda do pracovného pomeru nevstupuje s cieľom jeho dočasného pridelenia, ale priameho výkonu práce\npre zamestnávateľa. Z toho dôvodu žalobca nesúhlasí s právnym názorom uvedenom v rozsudku bode\n52 prvej vete, podľa čoho -v danom prípade neobstojí táto argumentácia-, pretože v tomto ustanovení\n§58a ZP (pokiaľ vôbec existoval písomná dohoda) rozhodovali o osude zamestnanca, takže s tým\núkonom má niečo spoločné aj žalobca, prináleží mu a preto možno považovať túto argumentáciu o\nneplatnosti uzatvorenia dohody za správnu. Na túto relatívnu neplatnosť dovolá žalobca (§40a OZ),\nlebo dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi je\nneplatná pre omyl. Žalobca neprivodil si do omylu sám a preto nesúhlasí s výrokom v rozsudku bode\n49 poslednou vetou. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno vo všeobecnej 3ročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.), preto môže s tým súd zaoberať, lebo aj to nebolo premlčané.\nNárok na náhradu ujmy smeruje voči žalovaného, lebo on zavinil relatívne neplatný právny úkon (culpa\nin contrahendo), preto je povinný ju nahradiť § 17 ods. 3 ZP. Neplatnosť právneho úkonu okrem\nzmarenia právnych účinkov, bol spôsobilý vyvolať aj ďalšie nepriaznivé následky a to je choroba chrbtice\nžalobcu. Záujem: V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné\npodmienky zamestnanca iba výhodnejšie (§ 1 ods. 6 ZP). V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie\npodmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody (§ 43 ZP), ale táto dohoda\nnebola výhodná pre žalobcu od začiatku. O okamžitom pridelení mali záujem iba žalovaný a užívateľský\nzamestnávateľ. Žalovaný nekonal v súlade s kogentnými normami pri úprave zmluvy, požiadavka\nnebola primeraná s odporúčaním, a takým spôsobom znevýhodnil žalobcu v pracovnoprávnom vzťahu.\nPokiaľ by rovnako zaobchádzali so žalobcom ako inými zamestnancami v porovnateľnej situácii, tak k\nujme na zdraví ani nedôjde. So žalobcom bolo zaobchádzané rozdielne, menej priaznivo v porovnaní\nspoluzamestnancami, preto bol diskriminovaný v pracovnoprávnom vzťahu. Použitia taká odlišná právna\núprava zákonom povolená nebola, dojednanie takým spôsobom bol nedovolené, preto bol protiprávne.\nTakže žalovaný vytvoril také podmienky, pri ktorom bol ohrozené zdravie svojho zamestnanca, preto\nmožno považovať tento úkon ako nepoctivé konanie zo strany žalovaného. To je príčinná súvislosť\nmedzi ujmou a realizovaným rizikom. Ak by nebolo bývalo došlo k tejto skutočnosti, nebolo by bývalo\ndošlo ani vzniku ujmy. Aj tá okolnosť viedol k zmene zdravie žalobcu, lebo zákonom nedovoleným\núkonom žalovaný oslabil právnu ochranu žalobcu vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahov. Realizácia\nzákonom predvídaného rizika pri objektívnej zodpovednosti ujmu skutočne spôsobila, preto možno\npričítať zodpovednosť za ujmu žalovanému. Niektoré dôkazy už boli vykonané na pojednávaní a\nsúčasťou súdneho spisu, označené sú aj ktoré vyšli najavo počas konania č. la, č. lb, č. 9 -č. 3a, č. 6c,\nč. 8. Dôkazy: Tieto dôkazy už súčasťou súdneho spisu č.1-9, č. 1 Pracovná zmluva z 30.11.2020, č. la\nV pracovnej zmluve čl. II. bod 4 (modus), č. lb V pracovnej zmluve čl. II. bod 3 (agentúrna činnosť), č.\n2 Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca § 58 ods.5 ZP 30.11.2020, č. 3 Oznámenie o skončení\npracovného pomeru § 72 ZP 25.1.2021, č. 3a Dôvod skončenia, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa,\nč. 3b Potvrdenie o zamestnaní zo dňa 25.1.2021, č. 4 Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti\nna prácu 27.11.2020, č. 5 Potvrdenie o vyšetrení zo dňa 12.1.2021 posudkový lekár, č. 6 Potvrdenie\nU205044 0 dočasnej pracovnej neschopnosti diel I. Legitimácia poistenca 13.1.2021, č. 6a diel II. žiadosť\n\no nemocenské 13.1.2021, č. 6b diel IIa. žiadosť o náhradu príjmu pri PN, doruč., č. 6c Vyjadrenie\nL. zo dňa 10.6.2024 čl. I.ods.2, č. 6d diel IV. hlásenie o práceschopnosti od 25.1.2021 doruč., č. 6e\nLekársky poukaz potvrdenie o diagnózy žiadanka na preradenie 21.1.2021, č. 7 Oznámenie o zaradení\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie 26.1.2021 č. 7a Rozhodnutie o hmotnej núdzi 1.9.2021, č.\n7b Potvrdenie o evidencii uchádzača z úrad práce 20.9.2024, č. 7c Potvrdenie o nezamestnanosti\n18.2.2025, č. 7d Doklad o daňovom priznaní rok 2024, potvrdenie o príjmoch 3ks z roku 2023 a z roku\n2024, č. 8 Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní v bode 23 tretia veta (skutkový\nstav), č. 9 Neplatnosť právneho úkonu o pridelení. Hmotnoprávna námietka: Žalobca žiada súdu, aby pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadňoval špecifické potreby žalobcu vyplývajúceho\nz jeho sociálneho postavenia s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.\nŽalobca je dlhodobo nezamestnaný odo dňa 13.12.2023 do dnešného dňa, má to aj preukázanú súdu,\n(č.7b Potvrdenie o ev. uchádzača 20.09.2024-súčasťou súdneho spisu, priloží č.7c Potv. o nezamest.\n18.2.2025), celý rok iba tri dni bol zamestnaný. Nie zo svojej viny je tak dlhodobo nezamestnaný. Preto\nnemá prostriedky z čoho uhradiť trovy konania protistrane. Celový príjem žalobcu bol 295 eur v roku\n2024 daňový preplatok a jeho plat. Okrem toho nemal žiadny príjem dlhodobo, slabé sociálne pomery\npreukazuje súdu priložením č. 7d dokladmi z daňového priznania a potvrdením o príjmoch z roku 2023\na 2024.\nŽalobca nie je schopný uhradiť trovy konania protistrane, lebo existujú dôvody hodné z osobitného\nzreteľa to jeho sociálne pomery, a z toho dôvodu žiada žalobca aby súd nepriznal protistrane náhradu\ntrov konania. Žalobca je fyzická osoba, a žalovaný je právnická osoba prihliadnutím na moderačné právo.\nOdkaz (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 5/2006). Žalobca je ochotný uzavrieť zmier so\nžalovaným, ak ponúkne prijateľnú dohodu. Závažnosť: Z obsahu žaloby a zo všetkých úkonov žalobcu\nvyplýva, že na základe zásahu do jeho zdravia uplatňuje nárok na náhradu ujmy, to aj preto, lebo právo\nna ochranu zdravia najvýznamnejšia stránka a zložka ochrany osobnosti. Pre žalobcu je svoje zdravie\nje najdôležitejšia, pretože má bezprostredný dopad na kvalitu jej života. Žalobca má právo na ochranu\nzdravia. Táto choroba vznikla v práci, ktorá sa týka dôležitého orgánu, chrbticu, to dokazujú lekárske\nnálezy č.6. Táto ochorenie v súčasnosti úplne vyliečiteľné nie je, liečba sa zameriava na zmiernenie\nbolesti a na pôsobenie proti zápalovému procesu. Vzniknutú ujmu v osobnostnej sfére žalobca vzhľadom\nna povahu pôsobenia nepriaznivého stavu pociťuje a prežíva ako závažnú, lebo obnovenie pôvodného\nstavu zdravie úplne nie je možné. Žalovaný zasahoval do práva na ochranu zdravia žalobcu a tento\nzásah bol spôsobilý vyvolať nepriaznivých následkov a túto nemajetkovú ujmu. Ochorenie žalobcu\nobjavilo pri plnení pracovných úloh a v priamej súvislosti s ním, preto žalovaný zodpovedný za vzniknutú\nujmu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z predpisov. Žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy\nv priamej súvislosti s poškodením chrbtice. Ospravedlnenie ako morálne zadosťučinenie v tomto\nprípade by nebolo postačujúce, lebo ujma na zdraví je nenapraviteľná, poškodené zdravie nie je možné\nuviesť do predošlého stavu. Žalobca preto žiada peňažné zadosťučinenie na vyváženie a zmiernenie\nnemajetkovej ujmy vzniknutej na jeho zdravie, a z toho dôvodu odhaduje výšku peňažnú náhradu\nv takom miere, lebo táto choroba ovplyvňuje kvalitu jeho života dlhodobo. Peňažná náhrada slúžilo by\nna kompenzáciu prežívaného utrpenia a obmedzenie v živote v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu.\nUrčenie právnej skutočnosti: V tomto konkrétnom prípade viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku\nujmy, ale pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku.\nExistuje príčinná súvislosť medzi tými, lebo postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu\nk vzniku ujmy natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť\nso vznikom škodlivému následku (dôkaz č.2). Z toho dôvodu je potrebné určiť, že dočasné pridelenie\nzamestnanca bol neplatným právnym I úkonom a bol neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu\nosobnosti žalobcu -odkaz(R. ÚS sp.zn.547/2013).Preto je iniciovaný návrh, aby sa rozhodlo o určení\nprávnej skutočnosti, lebo určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného\npredpisu ZP, O.z.. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu a neoprávnené\nzasiahnutie do ochrany zdravia spočíva v tom, že žalovaný popiera existenciu práva žalobcu na plnenie a\ntento nárok neuznáva, uzavrieť zmier nechce, teda je tu stav, že právny vzťah medzi účastníkmi konania\nje sporný. (Ro NS ČR z 18.6.2007 sp. zn. 1 Cdo 91/2006) Súvislosť medzi tými dôkazmi, ktoré vyšli\nnajavo počas konania, a ktoré už boli vykonané na pojednávaní významným spôsobom prispievajú k\ntomu aby bolo vyhovené v tomto spore žalobcovi. Žalobca navrhuje, aby súd nepriznal žalovanému voči\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% podľa § 257 CSP. Ďalej navrhuje určenie neplatnosti\ndohodu o dočasnom pridelení zo dňa 30.11.2020 a vyslovenie neplatnosti právneho úkonu o pridelení\nžalobcu na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 1.12.2020. Žiada, aby súd určil,\nže žalovaný takým určitým spôsobom neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcu chránenej\nustanovením § 11 O.z. Na základe týchto skutočnosti a predložených dôkazov ktoré zakladajú nárok na\n\nnáhrady nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhuje, aby súd vyhovel tejto\nžalobe. Žiada, aby súd priznal rozhodnutím spravodlivé zadosťučinenie za utrpenú ujmu z toho vážneho\ndôvodu a súčasne určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej ujmy a na okolnosti pri čom vznikla. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch primerané\nzadosťučinenie sumu 4.500 eur do 3 dní a nahradiť všetky trovy konania a náklady vzniknuté v súvislosti\ns týmto súdnym konaním v rovnakej lehote.\nK vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca nevyjadril.\n5. Žalovaný k podaniu žalobcu z 25.1.2025 (doručenému súdu prvej inštancie dňa 18.3.2025) uviedol,\nže žalobca vo svojej odvolacej replike nad rámec doposiaľ uvádzaných skutkových tvrdení a odvolacích\ndôvodov tieto rozširuje o ďalšie ustanovenia, ktoré podľa svojho názoru považuje sa relevantné a na\ndaný prípad aplikovateľné. S týmito jeho tvrdeniami sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko boli ním jednak\núčinne popreté a vyvrátené relevantnými dôkazmi, žalobca ich prezentuje oneskorene, a taktiež preto,\nlebo ním vyvodzované skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Neakceptovanie\nním správnych záverov súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsudku nerobí tento rozsudok\nnespravodlivým alebo vadným. Rovnako ani uvádzanie rozsiahlych tvrdení bez relevantných dôkazov\na bez akejkoľvek vzájomnej súvislosti nerobí subjektívny názor žalobcu správnym. Citoval § 365 odsek\n3 CSP s tým, že žalobcom uvádzané dôvody a dôkazy v jeho odvolacej replike boli jednoznačne\nprednesené po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a navyše sú aj bez akejkoľvek relevancie pre\nprejednávaný prípad, žalovaný ich považuje za neprípustné, a navrhuje, aby im odvolací súd neprikladal\nžiadnu váhu. Z hľadiska právnej istoty sa k nim však v krátkosti vyjadrí, pričom svoje vyjadrenie bude\nskutočne limitovať iba na najpodstatnejšie argumenty.\nPopiera skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaný údajne nerešpektoval ústavné právo\nžalobcu na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci. Žalobca v\ncelom konaní neprezentoval jeden jediný relevantný dôkaz na preukázanie týchto jeho závažných\ntvrdení, pričom žalovaným predložené dôkazy a skutkové tvrdenia tieto jeho argumenty jednoznačne\nvyvrátili. Popiera dezinterpretáciu žalobcu ohľadom skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.\nSkončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe je právo tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, pričom\nuvedenie akéhokoľvek dôvodu je prenechané ich dobrovoľnej vôli. Uvedenie, resp. neuvedenie dôvodu\nnepredstavuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Popiera prekrúcanie jeho\nskutkových tvrdení počas pojednávania, ako ich uvádza žalobca. Žiadnym spôsobom žalovaný nepriznal\nakékoľvek ohrozenie žalobcu alebo jeho zdravia, a taktiež nepriznal žiadne vystavenie rizikovému\nfaktoru, ako si to domýšľa žalobca. Tieto žalobcom uvádzané vymyslené skutkové tvrdenia hraničia až s\nabsurditami. Žalovaným predloženými dôkazmi žalovaný jednoznačne preukázal, že došlo k dodržaniu\nvšetkých bezpečnostných predpisov a ustanovení, ako aj to, že žalobca sa zúčastnil školenia o BOZP a\nbol riadne poučený. Rovnako popiera žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia, že by vyplácaním náhrady\npríjmu uznal príčinnú súvislosť medzi údajným poškodením jeho chrbtice (ktoré tvrdenie žalobcu do\ndnešného dňa spochybňuje, nakoľko pri údajnej bolesti chrbtice nebude nikto žiadať o preradenie na\nprácu ako vodič vysokozdvižného vozíka, ktorá práca je sedavá, a oveľa náročnejšia na chrbticu)\na plnením jeho pracovných úloh. Žalovaný sa nazdáva, že sa tu jedná o nepochopenie zákonných\npovinností žalovaného zo strany žalobcu, ktorý do nich následne interpretuje také skutočnosti, ktoré\njeho subjektívnemu zmýšľaniu vyhovujú. Sám tým však pritom dokazuje, že žalovaný dodržal všetky\npríslušné zákonné ustanovenia. Podľa § 7 odsek 1 a 2 zákona 462/2003 Z.z. náhradu príjmu poskytuje\nzamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej\nneschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej\npracovnej neschopnosti. Popiera skutkové tvrdenia žalobcu, že by na ním uvádzanom pracovisku neboli\ndodržiavané ustanovenia BOZP, alebo že by tam vôbec dochádzalo k ohrozeniu zdravia zamestnancov.\nJedná sa opäť o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu\npoškodenia dobrého mena a ohovárania. Vyzýva ho preto opäť a naposledy, aby od takéhoto konania\nupustil. Žalobca si aj naďalej mýli ustanovenia § 58 a § 58a ZP, hoci mu bol rozdiel medzi nimi opakovane\nvysvetlený nielen žalovaným, ale aj súdom. Vnútorný rozpor v tvrdeniach žalobcu je evidentný aj zo\nskutočnosti, keď na jednej strane tvrdí, že sa riadne zúčastnil školenia, na druhej strane však tvrdí, že\nnebol riadne zaškolený. Žalobca si upravuje realitu podľa vlastných subjektívnych predstáv, a následne\nsi z takto pokrivenej reality odvodzuje pre neho vyhovujúce závery. Žalovaný zdôraznil, že neporušil\nžiadnu zásadu rovnakého zaobchádzania, a rovnako neopomenul žiadne povinnosti vo vzťahu k\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Nezodpovedá preto za subjektívny pocit ujmy, ako to prezentuje\nžalobca bez jediného rukolapného dôkazu. Žalovaný má odôvodnené pochybnosti, či žalobca rozumie\n\nsvojej argumentácii uvedenej v článku IV. svojej odvolacej repliky. Je evidentné, že hoci bol žalobcovi\nopakovane vysvetlený rozdiel medzi ustanovením § 58a ZP, ktorú právna teória nazýva aj „pravé\npožičiavanie zamestnancov“ a ust. § 58 ZP, ktorú právna teória nazýva aj „agentúrne zamestnávanie“, tak\nsi toto vysvetlenie nevzal k srdcu, a naďalej si ich mýli. Žalovaný popiera preto ako celok argumentáciu\nžalobcu uvádzanú v článku IV. jeho odvolacej repliky, rovnako ako popiera ním uvádzané skutkové\ntvrdenia, že mal použiť lesť alebo úskok za účelom jeho zamestnania. Žalovaný dodržal všetky zákonné\nustanovenia, a dodržiava ich aj naďalej, pretože aj toho času pôsobí jeho spoločnosť okrem iného ako\nagentúra dočasného zamestnávania. Konanie žalovaného je transparentné, zákonné, dodržiava všetky\npredpisy, a rovnako je presvedčený, že všetky predpisy dodržiavajú aj užívateľskí zamestnávatelia, s\nktorými spolupracuje. Argumentáciu súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutom rozsudku považuje za\nsprávnu, logickú, založenú na relevantných zákonných ustanoveniach, ktoré súd prvej inštancie navyše\nveľmi zrozumiteľne dopĺňa vlastným myšlienkovým pochodom a vysvetleniami. Uvádzanie pokrivených\núčelových tvrdení zo strany žalobcu nie je spôsobilé vyvrátiť argumentáciu súdu prvej inštancie, a to\nani vtedy, ak je o správnosti týchto subjektívnych pokrivených tvrdení žalobca presvedčený. Popiera\nskutkové tvrdenia uvádzané žalovaným v článku V. jeho odvolania, nakoľko tieto nemajú oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Dodržal všetky zákonné predpisy ohľadom uzatvorenia pracovnej zmluvy, a\nnemôže zodpovedať za žalobcove subjektívne (a nesprávne) dojmy, ktoré v tejto súvislosti uvádza.\nNedošlo k žiadnej diskriminácii žalobcu, takisto nebolo ohrozené zdravie žalobcu, a rovnako neexistuje\nžiadna údajná príčinná súvislosť medzi nejakou ujmou a realizovaným rizikom, ako sa to snaží navodiť\nžalobca.\nNamieta žalobcovu žiadosť, aby vo veci konajúci súd pri nároku o náhradu trov konania zohľadňoval jeho\nsociálne postavenie. Ako to žalovaný uviedol už vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu, je presvedčený,\nže sa jedná o účelovú žalobu podanú zo zištného motívu, aby si ňou vylepšil svoju finančnú situáciu, a nie\npreto, že by v minulosti došlo zo strany žalovaného k akémukoľvek zásahu do jeho osobnosti, nebodaj\naž porušeniu predpisov BOZP. Zištný motív žalobcu vylučuje uplatnenie dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, rovnako ako neschopnosť žalobcu nájsť si stabilné zamestnanie v regióne s nedostatkom\npracovnej sily. Žalobcom uvádzané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednak jednotlivo, ako aj vo\nvzájomnej súvislosti, a aj v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalovaného a ním predloženými dôkazmi.\nNa základe tohto hodnotenia dôkazov následne dospel súd prvej inštancie k záverom, ktoré nepotvrdzujú\nžalobcom tvrdené skutkové okolnosti. To však neznamená, že tieto závery súdu nie sú správne. Ostatné\nžalobcom tvrdené skutkové okolnosti sú iba v rovine hypotetických úvah a nie sú podložené žiadnymi\nrelevantnými dôkazmi. Na základe toho ich súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nespôsobilé na\nprivodenie iného rozhodnutia, s čím sa žalovaný v plnej miere stotožňuje. Navrhol napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdiť. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n6. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený na pojednávaní dňa 10.12.2024, žalobca\nnevyčkal na doručenie písomného vyhotovenia uvedeného rozsudku (ktoré mu bolo doručené\n20.1.2025) a podal už dňa 18.12.2024 odvolanie voči uvedenému rozsudku (viď 2. bod tohto rozsudku\nodvolacieho súdu). Potom čo bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu (viď 3.\nbod tohto rozsudku odvolacieho súdu) dňa 12.3.2025 so sprievodným listom súdu prvej inštancie (z\n28.2.2025), v ktorom bolo uvedené, že sa môže k nemu písomne vyjadriť do 10 dní, podal žalobca\ndňa 17.3.2025 na pošte podanie zo dňa 25.1.2025 zn. „Odvolanie § 355 CSP“, adresované súdu prvej\ninštancie, ktorému bolo podanie doručené dňa 18.3.2025, v ktorom žalobca čiastočne zopakoval obsah\nuž podaného odvolania a uviedol, že mu bol dňa 20.1.2025 doručený písomne vyhotovený rozsudok\na po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia rozširuje a dopĺňa odvolanie z 25.1.2025. (viď 4. bod tohto\nrozsudku odvolacieho súdu).\nPodľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané\nneoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)\nnemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\nOdvolací súd je názoru, že podanie žalobcu zo dňa 25.1.2025 zn. „Odvolanie § 355 CSP“, podané dňa\n17.3.2025 žalobcom na pošte, adresované súdu prvej inštancie (ktorému bolo podanie doručené dňa\n18.3.2025), je podľa názvu i obsahu (druhým) odvolaním žalobcu a keďže bolo podané po uplynutí\nodvolacej lehoty (ktorá plynula od 21.1.2025 do 4.2.2025), odvolací súd uvedené druhé odvolanie podľa\n§ 386 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané. (I. výrok tohto rozsudku odvolacieho súdu)\n7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že /prvé/ odvolanie žalobcu\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\n\nCSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),\npo skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ\npoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s\nprihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc\npritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred\njeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je\nvecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.\n8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume\n4.500 eur, ktorú ujmu mal žalobca utrpieť v príčinnej súvislosti so skončením pracovného pomeru zo\nstrany žalovaného ako zamestnávateľa v skúšobnej dobe, ktoré považuje žalobca za neplatné.\nSúd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu bola správnosť postupu súdu prvej inštancie a napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu.\n9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd konštatuje, že rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle §\n220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,\nvýsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a\nz ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie\nvo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade\ns ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových\nstrán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia.\nOdvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou\nsúdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej\nargumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej\ninštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich\nsprávnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej\nveci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§\n387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej\ninštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:\n10. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať návrhom žalobcu na pripustenie zmeny žaloby jej\nrozšírením (pôvodne žalobca požadoval iba náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 4.500\neur, v odvolaní podanom na poštovú prepravu dňa 17.3.2025, doručenom súdu prvej inštancie dňa\n18.3.2025, však žiadal určiť aj neplatnosť dohody o dočasnom pridelení zo dňa 30.11.2020, vysloviť\nneplatnosť právneho úkonu o pridelení žalobcu na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo\ndňa 1.12.2020, a určiť, že žalovaný takým určitým spôsobom neoprávnene zasiahol do osobnostnej\nsféry žalobcu chránenej ustanovením § 11 O.z.), ktorý návrh žalobca podal až v odvolacom konaní.\nPodľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.\nPodľa § 140 ods. 1 až 3 CSP: (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa\nuplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností\ntvrdených v žalobe. (3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok,\nak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 143 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania\nnemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak\nby na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. (3) Ak súd nepripustí\nzmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.\nPodľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.\nZmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná\nzmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu\nzmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom\n\na úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda\no preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok\nzrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup\nby odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej\na spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán\nsporu za výsledok konania. Zmenou žaloby teda nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových\ntvrdení; právne posúdenie je vecou súdu.\nOdvolací súd nepripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby jej rozšírením z dôvodu uvedeného v §\n371 CSP t. j., že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. (II. výrok rozsudku odvolacieho súdu)\n11. Odvolateľ namietal, že rozsudok bol vyhlásený hneď po skončení pojednávania, súd ho nedoručoval\ndo vlastných rúk žalobcu od jeho vyhlásenia na pojednávaní. Na požiadanie súd doručil žalobcovi do\nvlastných rúk po skončení pojednávania o 9.43 hod. dňa 10.12.2024 zápisnicu z pojednávania, adresát\npotvrdil prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti, zápisnica nie je podpísaná.\nPodľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré\nvyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie\nna 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol\nrozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení\npojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.\nPodľa § 223 ods. 3 CSP rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda\nsúdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.\nV predmetnej veci bol rozsudok vyhlásený hneď po skončení pojednávania dňa 10.12.2024, ktoré jeho\nvyhláseniu predchádzalo. Nešlo teda o prípad odročeného pojednávania iba za účelom vyhlásenia\nrozsudku, v ktorom prípade sa doručuje rozsudok stranám prítomným na pojednávaní, na ktorom\nbol rozsudok vyhlásený. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyhlásený rozsudok v jeho\npísomnom vyhotovení doručiť do vlastných rúk žalobcu hneď po skončení daného pojednávania, ale\nsúd prvej inštancie bol povinný ho v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotoviť a odoslať do 30 dní odo dňa\njeho vyhlásenia, keďže predseda súdu nerozhodol inak, preto bola nedôvodnou námietka odvolateľa,\nže mu súd rozsudok nedoručil do vlastných rúk po jeho vyhlásenia na danom pojednávaní.\nPodľa § 99 ods. 2 CSP ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti\nustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.\nPodľa § 55 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku\npre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v znení neskorších\npredpisov: (1) Ak bola zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovená a účastník konania alebo strana v\nkonaní požiada o jej kópiu, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami\nbezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Ustanovenie § 195 ods. 7 sa použije\nprimerane. (2) Vydávanie odpisov zápisnice je spoplatnené podľa osobitného predpisu.\nAk bola zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovená a účastník konania alebo strana v konaní požiada\no jej kópiu, súd mu/jej ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne.\nČiže nárok na bezplatnú kópiu zápisnice vzniká po pojednávaní alebo po inom úkone súdu, pri ktorom\nsa zápisnica spisuje, a ak je potrebné ju prepísať, tak v prípade, ak o ňu strana požiadala pred alebo v\npriebehu úkonu, tak ihneď po jej prepísaní, a to bez ohľadu na formu jej doručenia žiadateľovi.\nPokiaľ ide o námietku, že žalobcovi bola po pojednávaní odovzdaná nepodpísaná zápisnica, táto\nnámietka je taktiež nedôvodnou, nakoľko odvolateľovi bola po pojednávaní na základe jeho žiadosti na\ntzv. domácu doručenku doručená bezodplatne kópia zápisnice o pojednávaní vyhotovená technickými\nprostriedkami, pričom originál Zápisnice o pojednávaní dňa 10.12.2024 sa nachádza v spise na č. l.\n89-93, je riadne podpísaný sudkyňou i asistentkou.\n12. Odvolateľ tiež v odvolaní namietal, že ho súd nevyzval na späťvzatie žaloby z dôvodu, že žaloba\nje zjavne nedôvodná podľa § 138 CSP, súd na pojednávaní oznámil stranám, že žaloba sa javí byť\nnedôvodná, súd sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom podľa §179 CSP s prihliadnutím na povahu\nkonania. Podľa názoru žalobcu okolnosti, za ktorých sa došlo k porušeniu práva odôvodňujú žalobu.\nTáto námietka odvolateľa je podľa názoru odvolacieho súdu zmätočnou, nakoľko na jednej strane\nodvolateľ vyčíta súdu, že ho nevyzval na späťvzatie žaloby, na druhej strane odvolateľ/žalobca doposiaľ\nnepristúpil k späťvzatiu žaloby napriek tomu, že mu súd na pojednávaní dňa 10.12.2024 uviedol, že\npo predbežnom právnom posúdení sa žaloba javí byť nedôvodnou a tiež odvolateľ doposiaľ zotrváva\nna stanovisku, že žaloba je dôvodná, zjavne z ktorého dôvodu podal aj odvolanie proti rozsudku\n\no zamietnutí žaloby. Odhliadnuc od uvedeného neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci\n(pred pojednávaním) nemožno považovať za procesný postup, ktorým by sa strane znemožňovalo\nuskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nTúto odvolaciu námietku tak nebolo možné považovať za dôvodnú.\n13. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 CSP), nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,\ndokazovanie nevykonal pri všetkých sporných tvrdeniach strán (§ 191 CSP). Žalobca sa nevzdal\nsvojho nároku, napriek tomu súd zamietol žalobu na návrh žalovaného (§ 286 CSP). Žalobca ako\nuvádza v žalobe čl. II, pred uzavretím pracovnej zmluvy žalobca bol zdravý, na chrbticu si nesťažoval,\nnemal žiadne bolesti. Potvrdzuje to aj lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu E. F. G.,\nvšeobecnej lekárky v Sokolovciach zo dňa 27.11.2020, že je spôsobilý na výkon posudzovanej práce,\nako manipulačný pracovník, čo sa týka faktory práce a pracovného prostredia je fyzická záťaž označená\nako 2. kategória práce. Odo dňa 12.1.2021 do 24.1.2021 žalobca bol práceneschopný, diagnóza\n54.6 chrbtica, potvrdenie o práceneschopnosti vystavila E. H. I. praktická lekárka pre dospelých. Táto\nchoroba žalobcu vznikla pri práci, keď si vykonal svoju robotu zdvíhanie bremien, pravdepodobne ju\nspôsobila nadmerná fyzická záťaž. Žalobca dodržiaval BOZP. Podstatná vec žaloby, čo je uvedené\naj v žalobe v článku II. a v článku IIa., s ktorou sa súd nezaoberal dostatočne, a nevzal do úvahy\nnasledujúce dôkazy, ktoré boli skoršie prednesené, ku ktorým bolo aj vyjadrené stanovisko žalobcu\nna pojednávaní. Dôkazy: Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu 27.11.2020, Potvrdenie\no dočasnej pracovnej neschopnosti z 13.1.2021 číslo dokumentu U205044 diel I. A) Legitimácia\npoistenca, diel IV. hlásenie o práceschopnosti od 25.01.2021. Žalobca ako uvádza podrobne v žalobe\nčl. IIa. - žalovaný neposkytol dostatočnú ochranu v súvislosti pracovnými podmienkami, nedával pozor\nna to, aby boli vytvorené priaznivé pracovné podmienky, najmä ochrana zdravia pri práci. Nebol\nzabezpečený dostatočný zácvik zamestnanca o správnej manipulácii s bremenom a žalovaný nechal\naby fyzická námaha bola nadmerná, vnútené tempo pri práci, ktoré zamestnanec nemôže meniť. Zo\nstrany žalovaného nebol dodržiavaný voči žalobcovi Zákon o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť\na ochranu zdravia zamestnancov pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej je riziko poškodenia\nzdravia, najmä chrbtice zamestnancov, a na predchádzanie tomuto riziku (č. 281/2006 Z.z.). Keby\nbol dodržiavaný tento zákon, tak by k ujme na zdraví ani nedošlo. Žalovaný so svojím opomenutím,\nprotiprávnym konaním konal aj v rozpore dobrými mravmi, preto je zodpovedný za vzniknutú ujmu\nžalobcu. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nijakým spôsobom nevyvrátil účinne ani nepreukázal opak.\nDomnienka § 192 CSP túto skutočnosť ako dôkaz má súd za preukázanú, lebo v konaní nevyšiel\nnajavo opak. Podľa názoru žalobcu je preukázané, že žalovaný bol pôvodcom neoprávneného zásahu\ndo ochrany osobnosti žalobcu, dôkazom na to je Pracovná zmluva. Je preukázané, že protiprávne\nkonanie žalovaného ako neoprávnený postih do základných ľudských práv žalobcu je v priamej príčinnej\nsúvislosti s týmto zásahom, s ktorým vznikla žalobcovi ujma na jeho osobnostných právach. Dôkazom\nje potvrdenie od lekára, že zamestnanec ochorel na chrbticu v práci. Keby bol dodržaný zákon zo\nstrany žalovaného, ktorý chráni zdravie zamestnanca, najmä chrbticu, tak k poruche zdravia ani nedošlo.\nŠkoda respektíve ujma je spôsobená právnickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými,\nktorých na túto činnosť použili. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, respektíve za\nujmu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinnosti v rámci plnenia úloh zamestnávateľa konajúci\nv jeho mene. Žalovaný bol pôvodcom neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti žalobcu, a priamej\nsúvislosti s týmto zásahom vznikla žalobcovi ujma na jeho osobnostných právach. Preto žalobca túto\nujmu, ktorú prežíval ako fyzická osoba vzhľadom na okolnosti považuje za ujmu značnú. Preto sa\nžiada peňažné zadosťučinenie na vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnosti\nžalobcu. Dôvodom prečo nebolo postačujúce morálne zadosťučinenie je to, že žalobca by nepracoval\nu žalovaného, aj keby ho prijímal späť do práce, lebo má obavy, že tam by bola naďalej ohrozená jeho\nfyzická telesná integrita a ochrana osobnosti pri práci.\nOdvolací súd k uvedeným námietkam uvádza, že v prevažnej miere žalobca opakuje svoje tvrdenia\nzo žaloby, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku, odvolateľ nereaguje\nv odvolaní na argumentáciu súdu, opakuje v odvolaní v čom podľa neho žalovaný konal protiprávne,\nčo považuje za rozporné s dobrými mravmi a vyvodzuje z toho zodpovednosť žalovaného za\nžalobcom tvrdenú ujmu, za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti žalobcu, považuje za preukázané\npotvrdením od lekára, že ochorel na chrbticu v práci. Odvolací súd považuje jeho námietky za\nnedôvodné, stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom,\nže by sa žalovaný dopustil akéhokoľvek neoprávneného zásahu od jeho osobnostných práv, ktorým\nneoprávneným zásahom nemohlo byť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože jeho\n\nneplatnosti sa nedomáhal žalobca v zákonnej prekluzívnej lehote, nedodržanie ktorej nemožno úspešne\nobísť inou žalobou na náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti\ns neplatným skončením pracovného pomeru, neplatnosti ktorej sa nedovolal žalobca včas podanou\nžalobou. Rovnako ako súd prvej inštancie považoval aj odvolací súd vykonaným dokazovaním za\npreukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 1.12.2020 pracovný pomer na dobu neurčitú so\nskúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.11.2020, na\nzáklade ktorej mal žalobca nastúpiť do zamestnania u žalovaného na pracovnú pozíciu manipulant.\nSúčasťou pracovnej zmluvy je aj ustanovenie o tom, že zamestnávateľ vykonáva činnosť agentúry\ndočasného zamestnávania, že sa dohodol so zamestnancom, že ho môže dočasne prideliť na\nvýkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. V deň uzatvorenia pracovnej zmluvy (a nie až v\ndeň nástupu do práce) uzatvorili strany sporu aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na\nvýkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s odkazom na § 58 ods. 5 ZP, v ktorej dohode sa\ndohodli, že žalobca ako zamestnanec bude dočasne pridelený k DHL Excel Slovakia, s.r.o., Diaľničná\n2/4149, Senec, kde bude vykonávať prácu manipulanta od 1.12.2020 do 31.3.2021 s tým, že miesto\ndočasného výkonu práce bolo na adrese: Jána Jonáša 1, Devínska Nová Ves, a medzi stranami\nbolo nesporné, že ide o priestory závodu Volkswagen Bratislava. Uzatvoreniu pracovnej zmluvy\npredchádzalo vystavenie lekárskeho posudku dňa 27.11.2020 o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na\nvýkon práce manipulanta s vysokozdvižným vozíkom, podľa ktorého posudku bol žalobca zdravotne\nspôsobilý na výkon tejto práce. Nedôvodnou tak bola odvolacia námietka, že súd prvej inštancie\nnevzal do úvahy Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu z 27.11.2020 (viď 15. a 44.\nbod odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie). Aj odvolací súd je názoru, že bolo\nvykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca sa hneď v prvý deň nástupu do zamestnania, t. j.\n1.12.2020, zúčastnil školenia o BOZP, požiarnej, civilnej ochrane a ochrane životného prostredia v\npriestoroch závodu Volkswagen Slovakia pre zamestnancov partnerských firiem, ktorá skutočnosť je\nnepochybne preukázaná zo zoznamu zamestnancov, ktorí sa mali zúčastniť predmetného školenia\nako aj z podpisu žalobcu na Pokynoch BOZP, požiarnej, civilnej ochrany a ochrany životného\nprostredia vo VW SK (č. l. 42-50), čím bola vyvrátená pravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že mu\nnebolo poskytnuté školenie zo strany zamestnávateľa. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca\nbol dočasne pracovne neschopný od 12.1.2021 do 24.1.2021 pre ochorenie chrbtice, počas ktorej\ndočasnej pracovnej neschopnosti vystavila jeho ošetrujúca lekárka zároveň žiadanku o preradenie\nzamestnanca na menej fyzicky náročnú prácu pre chronické bolesti chrbtice v hrudnej oblasti s tým,\nže je vhodný ako vodič VZV (č. l. 46). Nedôvodnou tak bola odvolateľova námietka, že súd prvej\ninštancie nevzal do úvahy dôkaz Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z 13.1.2021 číslo\ndokumentu U205044 diel I. A) Legitimácia poistenca, diel IV. hlásenie o práceschopnosti od 25.1.2021.\nV prvý deň po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, t. j. 25.1.2021 doručil žalovaný\nzamestnávateľ zamestnancovi/žalobcovi oznámenie z 25.1.2021 o skončení pracovného pomeru v\nskúšobnej dobe s tým, že pracovný pomer končí 25.1.2021. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru\nuviedol zamestnávateľ dôvod, ktorý spočíva v osobe zamestnávateľa. Medzi stranami bolo nesporné,\na súdu prvej inštancie z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca nepodal proti žalovanému v zákonnej\n2-mesačnej lehote podľa § 77 ZP žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Predmetnou\nžalobou sa domáhal žalobca náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú odvodzoval od ním tvrdenej neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru, keďže odvtedy má problém riadne sa zamestnať, čo tiež patrí do\nsféry osobnostných práv fyzickej osoby. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že\nžalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani jedno zo svojich tvrdení, že by sa dopustil žalovaný\nzamestnávateľ akéhokoľvek neoprávneného konania vo vzťahu k žalobcovi ako svojmu zamestnancovi,\nktoré konanie by bolo možné považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu.\nKeďže nepreukázal žiadny neoprávnený zásah zo strany zamestnávateľa do jeho osobnostných práv,\nnemohol preukázať ani vznik nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s takýmto nepreukázaným\nneoprávneným zásahom. Ani od skutočnosti, že v čase skončenia pracovného pomeru bola na území\nSlovenskej republiky krízová situácia v súvislosti s protipandemickými opatreniami na zabránenie šírenia\nnebezpečného respiračného ochorenia vírusom Covid 19, nemožno odvodzovať obchádzanie zákona\nzamestnávateľom, ktorý iba využil zákonnú možnosť skončenia pracovného pomeru jeho skončením\nv skúšobnej dobe. K tvrdeniu žalobcu, že konal v omyle, keď podpísal pracovnú zmluvu mysliac\nsi, že žalobca ho môže dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi až po\ntroch mesiacoch, súd prvej inštancie správne zdôraznil, že bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili\npracovnú zmluvu aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému\nzamestnávateľovi v ten istý deň, a je vylúčené, že by sa dostal žalovaný v tomto smere do omylu o to\nviac, že v sídle žalovaného sú iba kancelárske priestory, v ktorých nepotrebuje žalovaný zamestnanca\n\nna pozícii manipulanta s vysokozdvižným vozíkom. K tvrdeniu žalobcu, že až počas výkonu práce začal\nmať vážnejšie problémy s chrbticou, že dovtedy nemal vážne problémy s chrbticou, z ktorého dôvodu\nmu aj vystavila všeobecná lekárka lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon posudzovanej\npráce ako manipulačný pracovník, súd prvej inštancie uviedol, že ochorenia chrbtice patria medzi\nbežné civilizačné ochorenia, pričom k poškodeniam chrbtice dochádza už aj len samotným vekom u\nkaždého človeka, žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením chrbtice a výkonom\nzamestnania, že si toto poškodenie neprivodil sám nesprávnymi manipulačnými technikmi, ku ktorému\npoškodeniu mohlo dôjsť aj mimo zamestnania, pričom poškodenie chrbtice sa výraznejšie prejavuje\nu ľudí s nezdravým životným štýlom, iba zo skutočnosti, že žalobca začal mať zdravotné vážnejšie\nzdravotné problémy pre ochorenie chrbtice v období, kedy bol zamestnaný u žalovaného, nemožno\nvyvodiť priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením chrbtice a výkonom zamestnania, keďže netvrdil,\nže by došlo k pracovnému úrazu na pracovisku. Poškodenie chrbtice si mohol privodiť aj mimo\npracovného času, mimo pracoviska, t. j. v súkromí. Na vyhovenie žalobe nepostačuje tvrdenie žalobcu\nže dodržiaval predpisy o BOZP, že si poškodil chrbticu pri dvíhaní bremien. V neprospech žalobcu\nsvedčí aj tá skutočnosť, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a nebol mu ani priznaný\ninvalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok, a teda jeho poškodenie chrbtice nie je zrejme\ndo tej miery vážne, aby mu bránilo zamestnať sa u iného zamestnávateľa. Samotný žalobca pritom\nsám uviedol, že mohlo dôjsť (a nie, že došlo) k poškodeniu jeho zdravia pri výkone jeho zamestnania\npri dodržiavaní BOZP z jeho strany a v priamej príčinnej súvislosti porušovaním predpisov o BOZP\nzamestnávateľom. Nedôvodnou tak bola námietka odvolateľa, že neoprávnený zásah do ochrany\nosobnosti žalobcu (že ochorel na chrbticu v práci) bol preukázaný potvrdením od lekára. Ďalej súd\nprvej inštancie uviedol, že nie každé porušenie akejkoľvek právnej povinnosti zamestnávateľom ma\nza následok vznik nároku na náhradu škody zamestnancovi, ak neexistuje priama príčinná súvislosť\nmedzi porušením konkrétnej právnej povinnosti a konkrétnym poškodením zamestnanca. Žalobcova\nargumentácia o neplatnosti uzatvorenia dohody podľa § 58a a 58b ZP v danom prípade neobstojí,\npretože žalobca nebol pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi podľa týchto zákonných ustanovení,\nale podľa § 58 ZP, ktoré neobsahujú žiadne časové obmedzenia pre zamestnávateľa, kedy najskôr\nmôže byť jeho zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.\nSmernica (Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci) už\nbola transformovaná do ZP, čo je nepochybné aj z prílohy ZP, a preto odvolávanie sa na smernicu\nbolo v danom prípade zbytočné, a v časti čl. 6 ods. 2 aj neúčelné. Odvolací súd sa s uvedenými\nzávermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Taktiež sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,\nže žalobca sa v žalobe, jej doplnení, ako aj vo všetkých svojich ďalších písomných vyjadreniach\nobmedzil na všeobecné tvrdenia, ktoré nekonkretizoval, nešpecifikoval, a neoznačil žiadne dôkazy\nna preukázanie vlastných tvrdení, keď citovaním rôznych ustanovení ZP, komentárov k jednotlivým\nzákonným ustanoveniam, ako aj ďalších zákonných a podzákonných právnych predpisov, judikátov,\nodkazmi na smernice Európskej únie nemožno nahradiť vlastné skutkové tvrdenia. Citácie zákonov a\niných právnych predpisov, komentárov k zákonom a judikátov samy osebe nie sú spôsobilé privodiť\nžalobcovi úspech v spore, pokiaľ žalobca neuvedie konkrétne, podrobné vlastné skutkové tvrdenia, s\npopisom skutkových udalostí, relevantnosť a pravdivosť ktorých by bola potom predmetom dokazovania.\nK tvrdeniam žalobcu o neplatnom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe súd prvej inštancie\nuviedol, že žalobu podal žalobca skoro po 3 rokoch od skončenia pracovného pomeru, teda po\nuplynutí zákonnej 2-mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného\npomeru. Keďže túto lehotu žalobca zmeškal, žaloba je v tomto smere neprípustná, a po márnom uplynutí\ntejto lehoty je neprípustné aj vyvodzovanie akýchkoľvek právnych nárokov od neplatnosti skončenia\npracovného pomeru, o ktorej neplatnosti nerozhodol súd. Zákon nezakazuje zamestnávateľovi skončiť\npracovný pomer so zamestnancom v prvý deň návratu zamestnanca do práce po ukončení dočasnej\npracovnej neschopnosti, pričom neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemožno odvíjať od dôvodu\nuvedeného v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, keďže týmto spôsobom\nmožno skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe\nje jedným zo zákonných spôsobov skončenia pracovného pomeru, a vždy ide o jednostranný právny\núkon. Zákon nezakazuje zamestnávateľom skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s osamelými\nzamestnancami. Rovnako nemožno odvíjať neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej\ndobe iba z dôvodu, že uviedol zamestnávateľ v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej\ndobe deň totožný s dňom doručenia oznámenia zamestnancovi, nakoľko zákon uvádza, že takéto\noznámenie sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný\npomer skončiť. Gramatickým výkladom slova „spravidla“ možno vyvodiť, že nie je vylúčené, ani\nzákonom zakázané doručenie takéhoto oznámenia aj v deň skončenia pracovného pomeru v skúšobnej\n\ndobe. Odvolací súd dopĺňa, že nedodržanie poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení\npracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Porušenie\ntrojdňovej lehoty zákon nespája s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru v skúšobnej dobe (por.\nrozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Copr/2/2013). Ďalej súd prvej inštancie správne dôvodil, že nemožno\nkaždé jednostranné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa považovať za svojvoľné\nprepustenie iba preto, že tak urobil zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca, inak by zákon takéto\nformy skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vôbec neupravoval, pokiaľ by každé\njednostranné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bez súhlasu zamestnanca malo byť\niba preto považované za svojvoľné prepustenie. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že tento sa cítil byť\ndiskriminovaný z dôvodu, že v postavení zamestnanca mal slabšie postavenie než zamestnávateľ, a\nže zamestnávateľ s ním si jednostranne skončil pracovný pomer bez možnosti vyjadriť sa. Súd prvej\ninštancie zdôraznil, že vo všetkých pracovnoprávnych vzťahoch má zamestnanec slabšie postavenie\nnež zamestnávateľ, od čoho však nemožno odvodzovať neplatnosť všetkých jednostranných právnych\núkonov urobených zamestnávateľom vo vzťahu k zamestnancovi, ktoré sú v neprospech zamestnanca,\npretože takýmto výkladom by nebolo potrebné preukazovať na súdoch neplatnosť výpovede zo strany\nzamestnávateľa, neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ani\nneplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, ak\nby mali byť neplatné iba preto, že si zamestnávateľ dovolil využiť zákonnú možnosť skončiť pracovný\npomer niektorým zo zákonom dovolených spôsobov. Tiež zdôraznil, že nie všetky zásahy do práv\nzamestnanca sú zásahmi do jeho osobnostných práv, pričom v tomto spore neboli preukázané žiadne\nneoprávnené zásahy žalovaného zamestnávateľa ani užívateľského zamestnávateľa do práv žalobcu\nako zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd\nprvej inštancie správne žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol, nakoľko ju odvodzoval\nžalobca od zákonom neprípustnej možnosti dovolávať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru po\nmárnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 77 ZP), keďže žalobu podal žalobca skoro 3 roky po\nskončení pracovného pomeru. V tomto spore sa totiž domáhal žalobca náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, ktorá mu mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s neplatným skončením pracovného\npomeru zamestnávateľom v skúšobnej dobe, čím sa mal žalovaný zamestnávateľ dopustiť svojvoľného\nprepustenia zamestnanca bez možnosti zamestnanca vyjadriť sa k tomuto skončeniu pracovného\npomeru, od ktorej doby má žalobca problém zamestnať sa, pretože problémy s chrbticou sa mu vrátili,\nz ktorých dôvodov mu skončili aj neskoršie pracovné pomery. Ako nemajetkovú ujmu teda považoval\nžalobca nemožnosť riadne sa zamestnať vo svojom odbore. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal\nvlastné skutkové tvrdenia o akomkoľvek neoprávnenom zásahu žalovaného do osobnosti žalobcu. V\npriebehu sporu sa žalobca výslovne vyjadril, že v tomto spore sa nedomáha náhrady škody na zdraví,\nteda ani náhrady za poškodenie chrbtice. Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so\nzávermi súdu prvej inštancie.\n14. Žalobca v odvolaní argumentoval, že nie je schopný uhradiť trovy konania, lebo existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, ktorými sú slabé sociálne pomery žalobcu, je dlhodobo nezamestnaný a\nnemá žiadny príjem až jedného roka, preukázal súdu, že od 13.12.2023 je nezamestnaný do dnešného\ndňa, celý rok iba tri dni bol zamestnaný, nie zo svojej viny je tak dlhodobo nezamestnaný, preto nemá\nprostriedky z čoho uhradiť trovy konania. Nepriznanie náhrady trov konania odôvodňujú podľa neho\naj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj žalovaného v priebehu konania. Navrhol,\naby súd nepriznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% podľa § 257 CSP.\nPredložil Potvrdenie o evidencii uchádzača z úradu práce z 20.9.2024.\nSúd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil konštatovaním\no plnom úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 CSP), zaoberal sa tiež otázkou či sú v predmetnej\nveci dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie procesne plne úspešnému žalovanému náhrady\ntrov konania (§ 257 CSP), so záverom, že nezistil žiadny dôvod osobitného zreteľa pre výnimočné\nnepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Žalobcom tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu\nnevyhodnotil súd v tomto spore ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady\ntrov konania úspešnému žalovanému, čo by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a\npredstavovalo by pre plne úspešného žalovaného výrazne nespravodlivé súdne rozhodnutie, o to viac,\nže bol to práve žalobca, ktorý podal proti žalovanému žalobu skoro 3 roky od márneho uplynutia 2mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,\nktorou žalobou sa domáhal žalobca majetkového plnenia od žalovaného zo žalobcom tvrdeného\nneplatného skončenia pracovného pomeru. Predmetná žaloba vykazuje prvky špekulatívnosti o to viac,\n\nže je založená na všeobecných formuláciách, všeobecných tvrdeniach, bez riadneho popisu skutkových\nudalostí, nepodložených relevantnými dôkazmi.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu\nk okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Odvolací súd v predmetnej veci, rovnako\nako súd prvej inštancie, nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie\nnáhrady trov konania žalovanému ani celkom ani sčasti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom\nspore neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP, lebo výnimočnosť prípadu tu nie\nje ani v okolnostiach veci ani na strane žalobcu a žalovaného. Slabé sociálne pomery, dlhodobú\nnezamestnanosť a absenciu príjmu bez ďalšieho rozhodne nemožno považovať za dôvod hodný\nosobitného zreteľa, majúci za následok aplikáciu ust. § 257 CSP v predmetnom spore. Predmetné\nustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho\nkonania, ako aj jeho výsledok, k čomu platí už uvedené súdom prvej inštancie. Postoju žalovaného\nv priebehu konania nemožno nič vytknúť. Preto ani túto odvolaciu námietku nemožno považovať za\ndôvodnú.\n15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom\npre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z\nvykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v\ntomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd\nnezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením\ndôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia\nsprávne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého\nrozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.\nPodľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces. V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie\nnemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede\nna právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nAk sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,\nurobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za\nrozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\nSkutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti\npotvrdil.\n16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n\nPodľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\nPodľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nO nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá\nmala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti\nstrane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď ani v odvolacom konaní nevidel dôvod pre aplikáciu\nust. § 257 CSP (podrobnosti viď v 14. bode tohto rozsudku odvolacieho súdu).\n17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§\n426 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1\nCSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods.2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nSúd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n(§ 160 ods. 2 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods.2 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.(§ 430 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "106Cpr/1/2024", "guid": "d44d22d6-b20d-41a9-964c-130823079428:c47bc20a-701b-4f50-8979-d80fd01d83cf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}