{"guid": "59505bfe-d603-49e4-a028-b03f6480d31e:69b1a4c5-13c1-4e44-870c-22418d39447f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1", "spisova_znacka": "26Co/42/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/42/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. januára 2025, sp. zn. 26Co/42/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1", "identifikacne_cislo": "2223201406", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Matúš Staríček", "sudca_id": 1271, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-matus-staricek-1271", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "nazov": "§ 359d ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359e.odsek-2", "nazov": "§ 359e ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359e.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359d", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359e", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69b1a4c5-13c1-4e44-870c-22418d39447f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26Co/42/2024\n2223201406\n29. 01. 2025\nMgr. Matúš Staríček\nECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.\nĽuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX a 2.\nA. B., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom C. D. XXX/XX, C. E., obe zastúpené: HÁJOS & Partners, s.r.o.,\nIČO: 36 268 771, so sídlom Hlavná 5599/3a, Dunajská Streda, za účasti: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale\nbytom C. E. XXX, 2. H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 3. J. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom\nC. E. XXX, 4. K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 5. L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. F.\nXXX/XX, L., 6. M. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. O. XXX, C., 7. P. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom\nE. Q. XX, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská\nStreda č. k. 8Vyd/1/2023-49 zo dňa 31.1.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á\n\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateliek na\nzačatie konania o potvrdení vydržania a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 359c ods. 2, §\n359 ods. 1 a 2, § 359e ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej\nlen „CMP“) a § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Vecne svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.5.2023, v znení jeho\ndoplnenia zo dňa 23.10.2023 (doručeného súdu dňa 16.11.2023) sa navrhovateľky domáhali vydania\nrozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území I.\nE., obec C. E., evidovanému na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX,\na to k pozemku parcela reg. „C“, parc. č. 80/2 - záhrada o výmere 480 m2 v prospech navrhovateliek,\nkaždej v podiele 1 k celku. Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť ako\ndobromyseľný vlastník užíval ešte právny predchodca navrhovateliek Q. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.\nX.XX.XXXX, ktorý uvedený pozemok pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcela č.\n80 a 81 vo výmere 1015 m2, odkúpil od H. I., nar. XX.XX.XXXX a manž. F. I., M. P., nar. X.X.XXXX,\na to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1982 do svojho výlučného vlastníctva, v pôvodnej výmere\n540 m2. V zmysle kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy,\nktorú predávajúci riadne obdržali. Uvedený pozemok bol odovzdaný kupujúcemu do užívania, pozemok\nsa po kúpe oplotil a spojil s jeho vlastníctvom, zapísaným na LV č. XXX a tieto nehnuteľnosti dodnes\ntvoria jeden oplotený areál. Kupujúci, neb. Q. B. tento pozemok v dobrej viere, že tento tvorí jeho výlučné\nvlastníctvo, oprávnene, nerušene a nepretržite užíval a mal vo svojej držbe až do svojej smrti, nakladal\ns ňou ako s vlastnou, bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Od jeho smrti tento pozemok\noprávnene, nerušene a nepretržite užívajú a majú vo svojej oprávnenej držbe a v dobrej viere jeho\ndedičia - navrhovateľky. Oprávnená a dobromyseľná držba navrhovateliek trvá viac ako 40 rokov, počas\ntohto obdobia rodina B. za vydržaný pozemok riadne a nepretržite platila aj daň z nehnuteľnosti od roku\n\n1983. Predávajúci H. I. a manž. F. I. vlastníctvo ani držbu Q. B. po uzatvorení kúpnej zmluvy nikdy\nnespochybnili, jeho vlastníctvo a oprávnenú držbu akceptovali, do jeho držby nezasahovali a nerušili v\nužívaní nehnuteľnosti.\n2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá\nfáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci\nprvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho\nuznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pri tom z\nopísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených a predložených dôkazov. Tiež\nmôže konať aj potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo vyzvať navrhovateľa,\naby označil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie po preskúmaní\nnávrhu na začatie konania a predložených dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľky neosvedčili\nskutočnosti potrebné na vydržanie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď absentuje\npreukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právnym predchodcom\nnavrhovateliek i u nich samotných k celej nehnuteľnosti. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako\npresvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Dobromyseľnosť sa\nhodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na\nokolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo\nnemal, príp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Súd prvej inštancie o. i. poukázal na to,\nže držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verených kníh a\npre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená (rozsudok Najvyššieho súdu ČR\nzo dňa 29.5.2012 sp. zn. 22Cdo/4173/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp.\nzn. 4Cod/283/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R\n73/2015).\n3. Z predloženej Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom\nnadobudnutia vlastníckeho práva, vyplýva, že bola uzavretá medzi H. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho\nmanželkou F., M. P., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi a R. O. M., nar. X.XX.XXXX a jeho manželkou\nR., M. G., nar. XXXX ako aj Q. B., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcimi za podmienok: 1/ parcela č. 80,\nevidovaná Pozemkovým úradom v Dunajskej Strede na liste vlastníctva č. XX a vedená ako záhrada vo\nvýmere 1015 m2 v katastri I. E., je vo výlučnom vlastníctve predávajúcich, pričom táto nehnuteľnosť je\nvedená Pozemkovým úradom v Dunajskej Strede vo vložke č. XX, na parcelách č. 80 a 81 s totožným\nvlastníckym právom a výmerou; 2/ vyššie menovaní predávajúci predajú uvedenú nehnuteľnosť do\nvlastníctva vyššie uvedených kupujúcich, ktorí nehnuteľnosť kúpia v nasledovných výmerách: inžinier\nO. M. a jeho manželka vo výmere 477 m2 a Q. B. vo výmere 540 m2. V bode 5. zmluvy je uvedené,\nže predávajúci týmto dávajú súhlas k tomu, aby kupujúci prevzali nehnuteľnosť do užívania a do svojho\nvlastníctva. Od tohto času kupujúci znášajú verejné ťarchy nehnuteľnosti /daní, poplatkov, atď/. V\nzávere zmluvy je uvedené, že „Táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do konečného vybavenia\nvlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor.“. Z uvedeného vyplýva, že\nkupujúci nemohli byť v čase podpisu zmluvy dobromyseľní, že im dané nehnuteľnosti patria, pokiaľ\nnebude vybavené konečné vlastnícke, resp. užívacie právo cez Miestny národný výbor. Išlo o zmluvu\npredbežnú, ktorá bola viazaná na ďalšiu podmienku. Nakoľko navrhovateľky nepredložili dôkaz o\nvybavení konečného vlastníckeho, resp. užívacieho práva cez Miestny národný výbor, nie je možné\nuznať splnenie podmienky dobromyseľnosti, že im vlastnícke právo k uvedenému pozemku patrí titulom\nvydržania.\n4. Súd prvej inštancie mal za preukázané z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX pre katastrálne územie\nI. E., obec C. E., že dňa 2.8.1982 došlo vo vložke k zmene vlastníctva pod číslom Nšn 206/82 vyznačenej\nŠtátnym notárstvom v Dunajskej Strede. Súd prvej inštancie si vyžiadal originál spisu Nšn 206/82 z\narchívu súdu a zistil, že tento zápis bol urobený na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.6.1982\nmedzi Československým štátom zastúpeným Miestnym národným výborom v C. E. ako kupujúcim a H.\nI., nar. XX.XX.XXXX a manželkou F., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi, ktorí odpredali nehnuteľnosť\nparc. č. 80 vo výmere 43 m2 a parc. č. 81 vo výmere 9 m2 v kat. území I. E.. Uvedená parcela v\npozemkovej knihe zodpovedá parc. č. 80, 81 vedenej vo vl. XX. Uvedená kúpna zmluva bola schválená\n27.5.1982, kúpna cena poukázaná plat. poukazom č. 27/82 zo dňa 27.5.1982. Uzavretie tejto zmluvy\nvšak nesvedčí tomu, že došlo ku konečnému vybaveniu vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez\nMiestny národný výbor, čo bolo podmienkou Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1982.\n\n5. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že navrhovateľky od 16.3.2017 (deň právoplatnosti\nrozhodnutia o dedičstve) nemohli byť dobromyseľnými užívateľmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže\nuž v čase vedenia dedičského konania sp. zn. 12D/138/2016 po Q. B., zomr. X.XX.XXXX, vedeli,\nže nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. I. E. nebola predmetom dedenia. Samotné\ndlhodobé užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani jej nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačujú.\nVychádzajúc zo zistených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľky na základe\npredložených listinných dôkazov nepreukázali, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti vydržaním, keďže nepreukázali, že ich právny predchodca a následne ony\npredmetné nehnuteľnosti užívali v celosti dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázali\ndobromyseľnosť nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto návrh navrhovateliek\nzamietol.\n6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nUznesenie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolanie odôvodnili vecne\nskutočnosťami uvádzanými v návrhu na začatie konania, od ktorých odvodzovali opodstatnenosť nimi\npodaného návrhu. Navrhovateľky uviedli, že vydržaný pozemok ako dobromyseľný vlastník užíval ešte\nprávny predchodca navrhovateliek Q. B., ktorý vydržaný pozemok odkúpil od H. I. a manž. F. I. M. P., a\nto na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1982 do svojho výlučného vlastníctva v pôvodnej výmere 540\nm2, pričom v bode 2. kúpnej zmluvy bolo ustanovené, že predávajúci predávajú pozemok kupujúcim\nneodvolateľne a navždy (v úradnom preklade chýba preklad slova „orokre“ - „navždy“). V zmysle\npredmetnej kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy,\nktorú predávajúci riadne obdržali. Vydržaný pozemok bol odovzdaný kupujúcemu do užívania, pozemok\nsa po kúpe oplotil a spojil s jeho vlastníctvom, zapísanom na LV č. XXX a tieto nehnuteľnosti dodnes\ntvoria jeden oplotený areál. Navrhovateľky svoje užívacie právo v dobrej viere a teda ich oprávnenú\ndobromyseľnú držbu ako aj ich právneho predchodcu odvodzovali od tejto kúpnej zmluvy a prevzatia\npozemku do užívania na jej základe. Oprávnenosť držby navrhovateliek a ich právneho predchodcu\npotvrdzuje aj nekonanie predávajúcich I., nakoľko podľa ustálenej judikatúry je nečinnosť vlastníka\nopakom ovládania veci držiteľom. Podľa ustálenej judikatúry ďalej vlastnícke právo pôvodného vlastníka\nzaniká, ak sa svojho práva počas doby vydržania nedomáhal. V danom prípade súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy a nepreskúmal náležite, či ide o omyl ospravedlniteľný. Navrhovateľky\nuviedli, vo svojom návrhu, že ešte žijúci účastníci kúpnej zmluvy R. O. M. a jeho manželka R., M. G. môžu\nsvojou svedeckou objasniť okolnosti jej uzavretia, nakoľko jeden z nich zmluvu pripravoval a mal vykonať\núkony smerujúce k jej registrácii. Vychádzajúc zo skutočnosti, že tento účastník zmluvy sa takisto ujal\ndržby kúpeného pozemku, tento oplotil a nerušene užíval, neb. Q. B. sa oprávnene domnieval, že zmluva\nbola platne a účinne uzavretá. Podľa navrhovateliek v danom prípade išlo o omyl ospravedlniteľný.\n8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal predloženú Predbežnú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva\n(právnym titulom nadobudnutia oprávnenej a dobromyseľnej držby navrhovateliek a ich právneho\npredchodcu). V samotnej kúpnej zmluve je zakotvené, že „predávajúci týmto dávajú súhlas k tomu,\naby kupujúci prevzali nehnuteľnosť do užívania a do svojho vlastníctva. Od tohto času kupujúci\nznášajú verejné ťarchy nehnuteľnosti /daní, poplatkov.../“. Z toho vyplýva, že navrhovateľky oprávnene\nodvodzovali svoju oprávnenú držbu v dobrej viere od tohto právneho titulu. Kúpna zmluva síce\nobsahovala doložku, že „Táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do konečného vybavenia\nvlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor“, avšak práve z tejto platnej\nzmluvy možno odvodiť oprávnenú držbu navrhovateliek, nakoľko si v nej strany dohodli, že kupujúci sú\noprávnení podpisom zmluvy prevziať pozemky do užívania, teda oprávnenej držby. Súd prvej inštancie\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, v\nktorom Ústavný súd SR uviedol, že takýto výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý\nvo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny,\nnerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.\n\nPodľa názoru navrhovateliek sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s\ndôkazmi, ktoré jasne preukazujú dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti navrhovateliek aj\nich právneho predchodcu, ktorú nikto nespochybnil, vrátane jej vytýčenia, odčlenenia od pôvodného\npozemnoknižného pozemku, ako aj následného oplotenia nehnuteľnosti. V tejto súvislosti navrhovateľky\npoukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 84/2012, sp. zn. 4Cdo/120/2019, sp. zn.\n5Cdo/210/2019 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 a sp. zn. III. ÚS 468/2022\n9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti odvolacími\ndôvodmi (§ 66 CMP), a to postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), pričom\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).\n10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i\nargumenty navrhovateliek predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne\nzamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, keď dospel k záveru o nesplnení podmienok\nna vydanie vyzývacieho uznesenia pre neosvedčenie oprávnenosti a dobromyseľnosti držby vo vzťahu\nk titulu, na základe ktorého malo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Navrhovateľky nesúhlasili so\nzamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania dôvodiac, že splnili predpoklady pre\nnadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.\n11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného\nsúdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s\nprihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného\nsúdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n12. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie\nvyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch\nfáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho\nuznesenia.\n13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju\nmá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\n14. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej\ndoby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať\nsplnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa\nvydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ\nnehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Ako už uviedol aj súd prvej\ninštancie, súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,\nkeď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí.\nDobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej\nopatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne\npožadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu\ntáto vec patrí, že je jej vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom)\nprávnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl,\nkedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad,\nak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen\nsvojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol,\nno vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom\ndôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne alebo uvedenie\ndo omylu pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl\nprávny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť\nomylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého\nvyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho\n\nduševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa\ns otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu:\n„Neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl\ndržiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka\nplatného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno\nospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010).\n15. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.\n16. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať\nokrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil\npredpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a\noznačenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.\n17. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa\n§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti\nalebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na\noverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na\npreukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.\n18. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,\nak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.\n19. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od\nsporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší\npriestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy\nk zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil CMP práve o ustanovenia\nupravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr\nregistrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva\nplnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá\nvyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania\na dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností,\ndospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu\njavia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku\nnie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to\nani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ\ndomáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie\nprístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami\nv rámci sporového konania (t.j. určovacou žalobou).\n20. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné\nosvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Preto ak súd dospeje k záveru,\nže táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových\nzisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa\nzamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp,\nvzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom\nrade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na\noverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na\npreukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť\nnavrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu,\npričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.\n\n21. Procesnou povinnosťou navrhovateliek bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov\nnadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a povinnosťou súdu prvej\ninštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľky splnili svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti\nosvedčili.\n22. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné a\nhodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré\npodmienky navrhovateľky nepreukázali, keďže z predloženej Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo\ndňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, vyplýva, že išlo o\n„predbežnú“ zmluvu, keď aj v závere zmluvy je uvedené, že táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do\nkonečného vybavenia vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor. Uvedený\nzáver možno vyvodiť aj z Oznámenia o začatí súdneho konania o potvrdení vydržania pozemku\nzo dňa 28.4.2023, ktoré adresoval právny zástupca navrhovateliek P. M. (ako jednému z vlastníkov\nnehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva), kde je uvedené, že predmetná zmluva nenadobudla\nvecnoprávnu účinnosť z dôvodu, že nedošlo k jej preregistrovaniu v katastri nehnuteľnosti. Vo vzťahu\nk námietke odvolateliek, ktoré v odvolaní o. i. namietali nedostatočný preklad Predbežnej kúpnopredajnej zmluvy (v bode 2. zmluvy) z jazyka maďarského do jazyka slovenského, odvolací súd\nuvádza, že relevanciu pre konanie pred súdom má oficiálny úradný preklad predložený samotnými\nnavrhovateľkami, pričom navyše správnosť prekladu časti Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy, o ktorú\noprel svoje závery súd prvej inštancie, spochybnená ani nebola. Správny bol preto záver súdu prvej\ninštancie, že išlo o zmluvu predbežnú, ktorá bola viazaná na ďalšiu podmienku, ktorej splnenie v konaní\nosvedčené nebolo. Taktiež je potrebné prihliadať na skutočnosť, na ktorú poukázal už súd prvej\ninštancie, že navrhovateľky v čase právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve po ich právnom predchodcovi\nvedeli, že daná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do aktív dedičstva, z ktorého dôvodu neosvedčili\npodmienku nepretržitej dobromyseľnosti na ich strane. Navrhovateľky tak už v prvej fáze konania\nneosvedčili splnenie všetkých predpokladov na vydržanie, a preto neboli splnené podmienky pre vydanie\nvyzývacieho uznesenia. Uvedený záver samozrejme nevylučuje možnosť navrhovateliek v prípade,\nak nedôjde k mimosúdnemu vyriešeniu veci, domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi\nprostriedkami v rámci sporového konania.\n23. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie sa v dostatočnej miere vyporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľkami, vo veci tiež\nvykonal šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateliek pripojením si spisu sp. zn. Nšn 206/82\nz archívu súdu (str. 5 a 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia), následne dospel k správnym\nskutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď správne zvoleným procesným postupom\nskúmal osvedčenie nároku navrhovateliek náležitou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľmi nie sú naplnené.\n24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na\nkaždú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu argumentáciu navrhovateliek,\nuž nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd\nnepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP poriadku\ntak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený\nžiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.\n\n28. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Vyd/1/2023", "guid": "2554ac8b-a2f3-4a32-8801-681989ee863f:ab3aa30c-9df8-40e9-a54c-06a7a2a377e2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6784076f-a986-4db7-9cbc-19ff98e6b7d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.468.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.468.2022.2"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "58385324-5ee2-4640-8a8e-b7cd6a2bb963:3a445f03-04e2-484b-96ec-5a47593d3d17", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3823201304.3", "spisova_znacka": "8Vyd/1/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8Vyd/1/2023 z 29. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3823201304.3"}], "citovane_v": []}