{"guid": "f93f4175-66c5-40fc-8e32-deb95c722cd2:4c13c0e0-46fe-466f-9310-8383f2ad5ce9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3", "spisova_znacka": "5To/130/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/130/2024 z 25. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2025, sp. zn. 5To/130/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3", "identifikacne_cislo": "2322010290", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Kristína Ferencziová", "sudca_id": 514, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kristina-ferencziova-514", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c13c0e0-46fe-466f-9310-8383f2ad5ce9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n5To/130/2024\n2322010290\n25. 09. 2025\nMgr. Kristína Ferencziová\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010290.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov\nJUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre prečin\nvýtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. a poškodenej A. B. proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta sp.zn. 11T/6/2022 zo dňa 28.06.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa\n25.9.2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX a poškodenej A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 28.06.2024 bol A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt C. – D. E., F. XXXX/XXX uznaný vinným zo spáchania\númyselného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\ns úmyselným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Za čo bol obžalovaný\nodsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods.\n1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j) a na § 37 písm. h) Trestného zákona, na úhrnný\ntrest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon\nuloženého trestu podmienečne súd odložil a určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1\n(jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 TP súd odkázal poškodenú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F.\nXXXX/XX G., C. - D. E., s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do všetkých výrokov. V odôvodnení uviedol,\nže (citácia):\n„Odvolanie podané po vynesení rozsudku zo dňa 28.06.2024 odôvodňujeme nasledovne: V prvom rade\npoukazujeme na jednu zo zásad trestného konania – in dubio pro reo. Máme za to, že v danom prípade\nexistujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak ako je prezentovaný napadnutým rozsudok\na či zistená skutková situácia bola konajúcim súdom správne vyhodnotená. V prvom rade je podľa\nnášho názoru nutné brať na zreteľ dôveryhodnosť svedeckých výpovedí poškodenej, jej matky a jej\notca nakoľko preukázateľne nehovorili pravdu o viacerých skutočnostiach súvisiacich s prejedávaným\nskutkom. Ide najmä o nasledovné skutočnosti.\nOtec poškodenej (H. I.) nehovoril pravdu keď sa nepriznal k tomu, že sa práve v predmetný deň snažil\nnásilným vniknúť do automobilu obžalovaného. Bez toho aby na to mal dôvod sa snažil vniknúť násilne\ndo automobilu žalovaného, pričom z tejto skutočnosti ho usvedčuje krátky video záznam, ktorý natočila\nna mobilný telefón manželka obžalovaného. Keď bol na to dotazovaný obhajcom, tak takéto počínanie\npoprel. Tak či onak tvrdí, že priamo incident, keď malo dôjsť k úrazu poškodenej, nevidel. Takáto\nsvedecká výpoveď je podľa nášho názoru v danom trestnom konaní nepoužiteľná.\nČo sa týka postoju poškodenej a jej výpovedí v danom trestnom konaní máme za to, že súd mal\nprihliadnuť na skutočnosť, že napriek skutočnosti, že adekvátna doba liečenia bola 21 dní, tak poškodená\nostala na PN 3 mesiace. Napriek zisteniu tejto, podľa nášho názoru závažnej skutočnosti, súd ju\n\nnebral do úvahy ani adekvátne nevyhodnotil. Kladieme si preto otázku, čo bolo dôvodom prečo ostala\npoškodená o 9 týždňov dlhšie PN ako si vyžadovalo jej zranenie?\nMohol byť hnacou silou pokus o inkriminovanie obžalovaného? Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že\npoškodená uviedla vo svojej výpovedi viackrát nepravdu a to o nasledovných skutočnostiach: jednak\ntvrdila, že sa nikto nesnažil vniknúť do automobilu obžalovaného, z pozemku B. nikdy nič neodcudzila.\nTieto skutočnosti sú vyvrátené priamo dôkazmi založenými priamo v spise. Taktiež súd nebral na zreteľ,\nže samotný dôvod prečo pristúpila poškodená so svojou matkou k automobilu poškodeného bolo údajne,\nže sa snažili manželke poškodeného brániť v natáčaní ich domu. Takáto argumentácia je absurdná, lebo\nmanželka obžalovaného jednak nenatáčala dom otca poškodenej ( zo záberov je zrejmé, že manželka\nobžalovaného natáčal len priebeh odovzdávania maloletej, vidieť maximálne plot z ulice) a napokon na\nsamotnom video zázname poškodená viackrát teatrálne vyhlásila, že si uvedenú situáciu obžalovaný\nmôže natáčať. V skutočnosti ako prvý pristúpil k automobilu obžalovaného otec poškodenej a to v bojovej\nnálade.\nČo sa týka počínania a výpovede matky poškodenej poukazujeme na skutočnosť, že najprv bola z jej\nstrany snaha o inkriminovanie manželky obžalovaného, nakoľko jej ona mala spôsobiť zranenie, avšak\nnapokon (v priestupkovej veci) vysvitlo, že v pri danom skutku nešlo o protiprávne počínanie (manželka\npoškodeného sa len bránila). Taktiež sa nám javí dôležitosť skutočnosť, že vyšetrenie MRI (ako jediný\ndôkaz ktorý svedčí o zranení ramena poškodenej) vybavoval matka poškodenej „po známosti“. Kladieme\nsi otázku, akú váhu môže mať takto získaný dôkaz v trestnom konaní?\nTaktiež poukazujeme na skutočnosť, že z prvých lekárskych správ vôbec nevyplýva, že by malo dôjsť\nk úrazu ramena poškodenej (v lekárskej správe zo 07.12.2019 sa píše, že ľavá horná končatina bez\nedému a bez hematómu a v lekárskej správe všeobecnej lekárky z 09.12.2019 sa píše o pomliaždení\npredlaktia a lakťa). O jej bolestiach v ramene bolo referované až následne, pričom nemožno vylúčiť ani\nvariantu, že k jej úrazu mohlo prísť až následne, nakoľko magnetická rezonancia preukázala poškodenie\nramena až po takmer mesiaci od incidentu, avšak nemožno vylúčiť ani chronické poškodenie ramena\npoškodenej, ku ktorému mohlo dôjsť aj pri jej práci (chyžná v Rakúsku a potom skladníčka pre DHL\n– doručovateľa, tzn. pracovala manuálne a zdvíhala aj ťažšie predmety) pred incidentom. Uvedené\npotvrdzuje aj lekársky nález MR, ktorý naznačuje chronické poškodenie ramena – burzitída, ktorá môže\nbyť zapríčinená preťažovaním príslušnej oblasti opakovanými pohybmi1. Okrem iného chronickému\npoškodeniu ramena u poškodenej nasvedčuje aj nález pri MRI vyšetrení kde o.i. je spomínaná aj artróza,\npričom artróza ramenného kĺbu je chronické ochorenie, ktoré je založené na poškodení chrupavkového\ntkaniva, po ktorom nasleduje výskyt kostných výrastkov a obmedzená pohyblivosť. Najčastejšie ňou\ntrpia starší ľudia, ale môže byť aj dôsledkom ťažkej fyzickej práce a taktiež zápalové procesy prispievajú\nk skorému rozvoju patológie2.\nSme názoru, že obžaloba aj odsúdenie klienta je založené v podstate len na výpovediach poškodenej\na jej rodinných príslušníkov. Čo sa týka Odborného vyjadrenia, číslo 15/2020, znalca MUDr. Ervina\nChomču, to bolo vyhotovené vo veci objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa\n§ 49 ods. písm d) Zákona č. 372/1990/.b. ČVS: ORPZ - GA - OPP5 - 2020/000123 ešte dňa 17.04.2020,\nteda 5 mesiacov pred vznesením obvinenia voči mandantovi, ktoré bolo vydané OČTK dňa 30.09.2020.\npod ČVS ORP-311/SL-GA-2020. Z hľadiska kontradiktórnosti trestného konania ako oponovania, resp.\nprotirečenia strán, sa súdna prax vo vzťahu k prípravnému konaniu vyprofilovala tým spôsobom, že v\nkonaní pred súdom sa v zásade môže vykonať dôkaz z prípravného konania len vtedy, ak tento dôkaz\nbol vykonaný už v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom. To znamená, že tieto dôkazy boli\nvykonané keď buď obvinený alebo jeho obhajca boli prítomní pri týchto procesných úkonoch alebo mohli\nbyt' prítomní.\nTaktiež poukazujeme na zmarenú časť prípravného konania, keď OČTK nezabezpečil účasť tretej osoby,\nčím sa stali výsluchy svedkov nepoužiteľné.\nTaktiež konajúci súd nebral na zreteľ, že políciu po incidente volal obžalovaný s ohľadom obavy o\nzdravotný stav svojej manželky J. B., je preto otázne, či by tak spravil aj v prípade, ak by použil násilie\nvoči poškodenej.\nTaktiež poukazujeme na skutočnosť, že svedkovia podľa ich vlastných výpovedí mali vopred k dispozícii\nsvedecké výpovede z trestného spisu, čo sami potvrdili na hlavnom pojednávaní – je preto otázne, či si\nsvoje svedecké výpovede vopred neodkonzultovali a nezladili.\n1B.\n2B.\nNapokon poukazujeme na skutočnosť, že prvostupňový súd mohol brať na zreteľ, že v danom prípade\nmohlo ísť zo strany obžalovaného o nutnú obranu, nakoľko je zrejmé, že prvotný útok prebehol zo\nstrany poškodenej a jej matky a obžalovaný len bránil svoju manželku a jej majetok (mobil) pričom\n\nargumentácia, že poškodená a matka poškodenej jej chceli brániť v natáčaní, tým že jej clonili je\nabsurdná.\nVzhľadom na uvedené navrhujeme napadnutý Rozsudok Okresného sudu Galanta, č.k. 11T/ 6/2022 zo\ndňa 06.08.2024 zrušiť obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.“\n3. Poškodená podala odvolanie voči výroku o náhrade škody, ktoré odôvodnila písomne prostredníctvom\nsplnomocnenca nasledovne:\n„V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že poškodenou uplatnený nárok\nna bolestné a stratu na zárobku nekorešponduje so znením skutkovej vety, pričom za účelom\nkomplexnejšieho posúdenia nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,\nktoré však presahuje potreby trestného konania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa odkázal\npoškodenú na civilný proces, v rámci ktorého sa civilný súd môže plne venovať nároku na náhradu\nškody, neviazaný účelom trestného konania.\nV rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa napr. konštatoval, že bolestné zahŕňa\naj zranenia nezistené, resp. nekonštatované v odbornom vyjadrení a obžalobou nežalované, napr.\npomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia. Strata na zárobku vyčíslená poškodenou zase zahŕňa\naj mesiace, počas ktorých podľa odborného vyjadrenia nebola potrebná dočasná PN.\nPoškodená si podaním zo dňa 16.02.2022 uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody v celkovej\nvýške 4.148,83,-EUR, pričom nárok pozostával z bolestného vo výške 1.823,40,-EUR a zo straty na\nzárobku spolu vo výške 2.325,43,-EUR za mesiace 12/2019 až 03/2020.\nPoškodená je toho názoru, že o nároku poškodenej bolo možné, vzhľadom na skutkovú vetu, rozhodnúť\naspoň sčasti a so zvyškom nároku odkázať poškodenú na civilný proces. Povedané inak, poškodená\nnapáda postup súdu prvého stupňa, ktorý odkázal poškodenú na civilný proces s celým uplatneným\nnárokom, hoci je poškodená toho názoru, že bolo možné v napadnutom rozsudku rozhodnúť aspoň o\nčasti uplatneného nároku. Nárok uplatnený poškodenou bol počas prípravného konania ako aj následne\nv konaní prd súdom riadne zdokumentovaný, škoda bola riadne vyčíslená a táto vychádzala z dôkazov\noboznámených počas hlavného pojednávania.\nPoškodená si v podaní zo dňa 16.02.2022 uplatnila bolestné v celkovej výške 1.823,40,-EUR, pričom k\ntejto sume dospela tak, že 90 bodov v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského\nuplatnenia vynásobila sumou 20,26, EUR, ktorá suma predstavovala 2% z priemernej mesačnej mzdy\nza rok 2018.\nV lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia lekár sčítal body za 4\ndiagnózy, konkrétne pomliaždenie ramena, pomliaždenie predlaktia, natrhnutie nadhrebeňového svalu a\nnatrhnutie iného svalu hornej končatiny, čo predstavuje spolu 90 bodov. Súd prvého stupňa však sporuje\nzistené zranenia zahrnuté do hodnotenia, konkrétne pomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia,\nnakoľko tieto podľa jeho názoru nevyplývajú zo skutkovej vety obžaloby.\nPoškodená je toho názoru, že ak mal súd prvej inštancie za preukázané na základe odborného\nvyjadrenia č. 15/2020 diagnózy – natrhnutie nadhrebeňového svalu a natrhnutie iného svalu hornej\nkončatiny, spolu ohodnotené na 60 bodov (v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení\nspoločenského uplatnenia), nič nebránilo tomu, aby súd prvého stupňa priznal bolestné za tieto dve\ndiagnózy a vynásobil 60 bodov so sumou 20,26,-EUR, ktorá predstavuje 2% z priemernej mesačnej\nmzdy za rok 2018. Napadnutým rozsudkom tak mohol byť poškodenej priznaný nárok na bolestné vo\nvýške 1.215,60,-EUR, tj. aspoň čiastočne uplatnený nárok.\nVo vzťahu k diagnózam – pomliaždenie ramena a pomliaždenie predlaktia, tieto diagnózy vychádzajú\nz prvotných lekárskych správ, konkrétne zo dňa 07.12.2019, tj. bezprostredne po útoku obžalovaného,\nnásledne z lekárskych správ zo dňa 09.12.2019, ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborného\nvyjadrenia č. 15/2020. V rámci odborného vyjadrenia ani jedenkrát znalec MUDr. Ervin CHOMČA\nnesporoval zranenia uvádzané v lekárskych správach, ktoré mal k dispozícii a ktoré tvorili podklad pre\nvypracovanie odborného vyjadrenia.\nV rámci skutkovej vety obžaloby a následne skutkovej vety napadnutého rozsudku sú výlučne zranenia\nuvedené dňa 02.01.2020 v závere z magnetickej rezonancie. Diagnóza pomliaždenie ramena je však\nnásledne uvedená aj v správe zo dňa 14.01.2020 vypracovanej rehabilitačným lekárom ako aj v správe\nzo dňa 03.02.2020.\nV neposlednom rade, v konečnej správe zo dňa 26.02.2020 je výslovne uvedená diagnóza pomliaždenie\npredlaktia.\nVo viacerých lekárskych správach, ktoré tvorili podklad odborného vyjadrenia č. 15/2020 je výslovne\nstanovená diagnóza – pomliaždenie ramena a predlaktia, pričom ako už bolo uvedené, znalec MUDr.\nCHOMČA či už v odbornom vyjadrení alebo aj priamo na hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2023\n\nnesporoval zistené diagnózy poškodenej, z týchto diagnóz pri vypracovávaní odborného vyjadrenia\nvychádzal pri zodpovedaní otázok položených zadávateľom.\nUplatnený nárok na bolestné tak mohol byť priznaný v plnej výške, keďže z lekárskych správ\npredložených zo strany poškodenej v rámci prípravného konania ako aj z vypracovaného odborného\nvyjadrenia č. 15/2020 bolo preukázané a nebolo nikdy sporované, že by poškodená neutrpela zranenia,\nresp. diagnózy uvádzané v lekárskych správach. Pri pochybnostiach však mal súd prvého stupňa\nrozhodnúť aspoň o časti nároku na bolestné, a to s prihliadnutím na diagnózy uvedené v skutkovej\nvete obžaloby / napadnutého rozsudku – natrhnutie nadhrebeňového svalu a natrhnutie iného svalu\nhornej končatiny, spolu ohodnotené na 60 bodov. Tieto diagnózy, ako uvádza v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, mal súd prvého stupňa za preukázané a nesporné, sporné boli výlučne diagnózy pomliaždenie\nramena a predlaktia.\nZa ustálenia nesporných diagnóz je potom neefektívne, aby o už raz riadne uplatnenom a\nzdokumentovanom nároku rozhodoval civilný súd, pokiaľ o nároku môže rozhodnúť trestný súd v\nodsudzujúcom rozsudku. Uvedeným postupom sa len zbytočne zaťažujú civilné súdy a poškodenej,\nresp. aj obžalovanému / odsúdenému zbytočne vznikajú trovy konania spojené s uplatnením nároku\npoškodenej pred civilným súdom.\nPokiaľ sa týka straty na zárobku, opätovne, tak ako pri nároku na bolestnom je nutné napadnúť, že ak\nmal súd prvého stupňa pochybnosti o dĺžke trvania dočasnej PN poškodenej, mohol rozhodnúť o časti\nuplatneného nároku, konkrétne o strate na zárobku za mesiac december 2019 v zmysle skutkovej vety\nnapadnutého rozsudku. Z podania splnomocnenca poškodeného zo dňa 16.02.2022 bolo preukázané,\nže za mesiac 12/2019 mala poškodená stratu na zárobku 643,-EUR. Vzhľadom na dobu trvania dočasnej\nPN 21 dní v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku nebol daný dôvod pre nepriznanie aspoň časti\nuplatnené nároku straty na zárobku vo výške 643,-EUR.\nZ vyššie uvádzaných dôvodov preto poškodená navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods.\n1 písm. f); 321 ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr.por.\nzaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške uplatneného nároku, eventuálne vo výške\nuplatneného bolestného (vo výške 1.823,40,-EUR alebo aspoň vo výške 1.215,60,-EUR v zmysle textu\nodvolania) a straty na zárobku za mesiac 12/2019 vo výške 643,-EUR.“\n4. V trestnej veci obžalovaného A. B. bolo už raz rozhodnuté okresným súdom a to uznesením zo\ndňa 12.07.2023, kedy okresný súd postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil vec na\nprejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Galanta, odboru všeobecnej vnútornej správy. Výsledky\ndokazovania podľa názoru okresného súdu preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý\nby mohol byť priestupkom (poškodenú súd odkázal s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu\nškody na civilný proces). Na základe sťažnosti prokurátorky voči predmetnému meritórnemu uzneseniu\nokresného súdu Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný svojím uznesením zo dňa 19.12.2023 sp. zn.\n6To/135/2023 - 317 predmetné meritórne uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby o nej\nznovu konal a rozhodol. V uznesení sťažnostný súd uviedol, že\n- súdu prvého stupňa treba jednoznačne vytknúť skutočnosť, že pri posudzovaní zavinenia vychádzal\nlen z motívu konania prezentovaného obžalovaným, teda pohnútky, ktorá ho viedla k spáchaniu skutku,\navšak zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu\nchránenému Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Ide o vnútorný\npsychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Zavinenie je teda vnútorný\npsychický vzťah človeka jednak v vlastnému konaniu, jednak k výsledku protiprávneho konania, ktoré\nmá za následok trestnú zodpovednosť. Zavinenie páchateľa k zamýšľanému následku sa nedokazuje\nlen podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a vyvodzovať ho zo\nvšetkých okolností konkrétneho prípadu. V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel, je nutné otázku\njeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností za\nktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a ako bol útok zrealizovaný a podobne.\n- v tejto trestnej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že obžalovaný po predchádzajúcom slovnom\nhandrkovaní chytil poškodenú za ľavú ruku a vykrútil jej ju, pričom sila obžalovaného bola taká, že\npoškodenú odhodilo dozadu a musela sa zohnúť do predklonu, pričom miesto úchytu mala červené\na mala natiahnutý ľavý ramenný zhyb, vnútro šľachovú trhlinu šľachy nadhrebeňového svalu v úrovni\núponu šľachy a vnútro šľachovú trhlinu podhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy. Súd prvého\nstupňa mal vyhodnotiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného zo všetkých okolností\nprípadu a nie len z vyjadrenia obžalovaného, že poškodenej nechcel ublížiť, len bránil svoju manželku.\nSúd prvého stupňa mal za preukázané, že obžalovaný chytil poškodenú za ruku a túto jej vykrútil tak,\nže sa poškodená musela zohnúť do predklonu a ruku mala v mieste úchytu červenú, čo svedčí o\nsilnejšom uchopení a vykrútení ruky poškodenej, keďže ju malo odhodiť dozadu a musela sa zohnúť do\n\npredklonu. Obžalovaný tak nepoužil voči poškodenej, ktorú chcel vzdialiť od svojej manželky miernejší\npostup, kedy by ju len dlaňou odtlačil, ale mal ju pevnejšie chytiť za ruku a túto jej vykrútiť. Z takto\npreukázaného konania obžalovaného a všetkých ostatných okolností prípadu bude potrebné vyhodnotiť,\nči obžalovaný buď chcel svojím konaním napadnúť poškodenú a ublížiť jej na zdraví, alebo vedel, že\ntakýmto napadnutím poškodenej jej môže ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým\nuzrozumený, vzhľadom na všetky okolnosti skutku. Samotnú pohnútku obžalovaného, prečo sa takéhoto\nkonania dopustil, súd môže zohľadniť pri ukladaní trestu a poukazom na ustanovenie § 34 odsek 4\nTrestného zákona.\n- sa nestotožnil s posúdením súdu prvého stupňa, že neúmyselné zavinenie obžalovaného bolo\nmožné ustáliť len z jeho pohnútky, ktorá ho viedla ku konaniu vo vzťahu k poškodenej. Súd prvého\nstupňa nevyhodnotil zavinenie obžalovaného s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu objektívnej\npovahy, konkrétne s ohľadom na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a ako\nbol útok zrealizovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy podľa názoru krajského súdu v prípade,\nže obžalovaný popiera úmysel, je nutné vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia vyvodiť nepriamo z\nokolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku\npredchádzalo a ako bol útok zrealizovaný a podobne. Zavinenie obžalovaného k zamýšľanému následku\nsa nedokazuje len podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a\nvyvodzovať ho zo všetkých okolností konkrétneho prípadu.\n- úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci zo sťažnostného konania tak je podľa pokynu sťažnostného\nsúdu vyvodiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného nie len z jeho vyjadrenia, že nechcel\npoškodenej ublížiť, lebo bránil svoju manželku, ale nepriamo z okolností skutku objektívnej povahy.\nAž po zohľadnení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť záver o priamom či nepriamom úmysle\nobžalovaného, resp. o vedomej, či nevedomej nedbanlivosti. Následne súd prvého stupňa vo veci znovu\nmeritórne rozhodne v súlade so zákonom riadiac sa dôsledne zásadou požiadavky náležitého zistenia\nskutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.\nNemenej dôležitou povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť\ntak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy súdu prvého stupňa boli zrozumiteľné pre\nstrany trestného konania a preskúmateľné v rámci prípadného opravného konania.\n5. Tak ako uvádza okresný súd aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na uznesenie\nkrajského súdu, okresný súd po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie, „vec opätovne\nprejednal a aj o nej rozhodol na termíne hlavného pojednávania dňa 28.06.2024, kedy doplnil\ndokazovanie o aktuálne lustrácie osoby obžalovaného, pričom ďalšie návrhy dôkazov už neboli“.\nOkresný súd deklaroval, že „pri kreovaní výrokovej časti tohto rozsudku súd vychádzal (aj) z právneho\nnázoru uvedeného v uznesení krajského súdu (§ 327 ods. 1 Trestného poriadku)“. Okresný súd teda\nnásledne rozhodol rozsudkom, voči ktorému podali odvolanie obžalovaný a poškodená.\n6. Na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a\npoškodenej, uviedol obhajca obžalovaného, že sa pridržiava písomného odvolania, poukázal na to, že\nvec sa prejednáva už 6 rokov, je absurdné, aby bol jeho klient odsúdený, ide o dlhotrvajúci konflikt\njeho klienta a poškodenej, ktorý sa ona rozhodla riešiť takto, že jeho klient skončil teraz na krajskom\nsúde, išlo o konflikty v súvislosti s maloletým dieťaťom, ku ktorému má zamedzený prístup. Je tiež\nparadoxné, že vo vzťahu k prejednávanému konfliktu volal políciu a sanitku práve obžalovaný. Žiada\nnapadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v ich odvolaní. Chce len poukázať na to, že\nmedzi obžalovaným a poškodenou sa vedú rôzne spory a to už dlhé roky. Toto považuje za podstatné\nobjasniť nad rámec toho, čo je uvedené v odvolaní, v jeho odôvodnení. Zotrváva na skutočnostiach tam\nuvedených a má za to, že ak aj má byť ukladaný trest obžalovanému, je absurdné, aby to bol trest odňatia\nslobody, hoci aj ho uložil okresný súd s podmienečným odkladom. Podstatným podľa nich je to, že\nneprišlo k takému konaniu obžalovaného, ako je mu kladené za vinu, poškodenú neťahal za ruku a potom\nuž ani nemá význam zaoberať sa zavinením vo vzťahu, či ide alebo nejde o trestný čin. Obžalovaný\nsa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca. Poškodená sa odvolala na vyjadrenie jej splnomocneného\nzástupcu a teda na odvolanie a jeho odôvodnenie zaslané súdu v písomnej podobe. Prokurátor navrhol\nodvolanie obžalovaného aj poškodenej ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.\nPodľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:\n1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,\nktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým\nvýslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.\n\n3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno\nnové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne\nzistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže\nodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané\nv neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania\npoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\n7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal\nnapadnutý\nrozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle\n§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného\nporiadku. Odvolanie podali obžalovaný a poškodená ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti\nvýroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania nie sú dôvodné.\n8. Krajský súd, ako už bolo uvedené, sa zaoberal rozhodnutím súdu o podanej obžalobe už\nv predchádzajúcom konaní a to na podklade podanej sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu okresného\nsúdu o postúpení veci na prejednanie priestupku. Vyslovil vtedy právny názor – stotožnil sa so závermi\nokresného súdu v tom, že bolo preukázané že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný, že teda bolo\npreukázané, že obžalovaný po predchádzajúcom slovnom handrkovaní chytili poškodenú za ľavú ruku,\nvykrútil jej ju, pričom sila obžalovaného bola taká, že poškodenú odhodilo dozadu a musela sa zohnúť\ndo predklonu. Obžalovaný tak podľa krajského súdu nepoužil voči poškodenej, ktorú chcel vzdialiť\nod svojej manželky miernejší postup, kedy by ju len dlaňou odtlačil, ale mal ju pevnejšie chytiť za\nruku a túto jej vykrútiť. Stotožnil sa so záverom okresného súdu vo vzťahu k naplneniu skutkových\npodstát oboch trestných činov, teda že obžalovaný naplnil znaky skutkových podstát, až na zavinenie.\nVytkol okresnému súdu nesprávny postup pri posudzovaní zavinenia. Uložil mu vyvodiť vedomostnú\na vôľovú zložku zavinenia obžalovaného nielen z jeho vyjadrenia, že nechcel poškodenej ublížiť,\nlebo bránil svoju manželku, ale nepriamo z okolností skutku objektívnej povahy. Záver o vedomej či\nnevedomej nedbanlivosti, alebo o priamom či nepriamom úmysle možno vyvodiť až po zohľadnení\nvšetkých okolností prípadu.\n9. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, jeho odôvodnením a podanými odvolaniami\nkonštatuje, že okresný súd ako prvostupňový súd po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie\nskúmal, či boli naplnené všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov, vrátane zavinenia.\nPodľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru, že obžalovaný vedel, že svojim konaním\nmôže učiniť (aj svojimi dôsledkami) z pohľadu trestného práva relevantné fyzické napadnutie a ublíženie\npoškodenej na zdraví, a pre prípad, že dané spôsobí, bol s tým uzrozumený. Okresný súd dospel\nk záveru, že napriek tomu, že obe strany sporu medzi rodičmi pri odovzdávke spoločného dieťaťa prispeli\nk vzájomnému fyzickému kontaktu, tak práve obžalovaný zaťažil už dovtedy negatívne eskalovanú\n\nsituáciu medzi zúčastnenými pomerne intenzívnym a náhlym priamym fyzickým násilím, ktoré viedlo\nk poškodeniu zdravia poškodenej. Ako prvý zvolil intenzívnejšie fyzické násilie, bez ohľadu na to, aké\nciele takým správaním sledoval. Okresný súd v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu\nkonštatoval, že obžalovaný nepoužil voči poškodenej (aj keď s úmyslom, že ju chcel vzdialiť od svojej\naktuálnej manželky) miernejší postup, že by ju len odtlačil dlaňou či telom. Z tohto konania, zo všetkých\nzistených ostatných okolností prípadu, vrátane použitého násilia vyššej intenzity, uzavrel, že obžalovaný\nvedel, že takýmto napadnutím poškodenej jej môže ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane,\nbol s tým uzrozumený. Síce primárne nechcel spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou\nžalovaných trestných činov, keďže išiel pomôcť svojej aktuálnej manželke, ale vzhľadom na ním použité\nneadekvátne riešenie danej situácie, resp. ním zvolené nástroje, bol s ním uzrozumený. Okresný súd\ntak správne konštatoval prítomnosť nepriameho úmyslu vo vzťahu k obom žalovaným trestným činom.\n10. Krajský súd preto považuje odvolacie námietky obžalovaného voči výroku o jeho vine, za nedôvodné.\nObžalovaný v prvom rade nesúhlasí so záverom, že sa skutok stal, ako je prezentovaný napadnutým\nrozsudkom a so zistenou skutkovou situáciou, ako ju vyhodnotil okresný súd. Namieta dôveryhodnosť\nsvedeckých výpovedí poškodenej, jej matky a jej otca. Krajský súd však už vyššie upozornil, že\nso záverom okresného súdu o spáchaní skutku obžalovaným sa vysporiadal už v predchádzajúcom\nrozhodnutí, pričom tiež konštatoval, že svoj záver okresný súd aj náležite a detailným spôsobom logicky\nzhodnotil. Odvolacie námietky obžaloby sú totožné s obranou obžalovaného, s ktorou sa vyrovnal\nuž okresný súd pri prvom rozhodnutí o podanej obžalobe (kedy napriek rozhodnutiu o postúpení\nveci na prejednanie priestupku uzavrel, že žalovaný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný).\nVychádzajúc z toho, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania\nz hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok, krajský súd nepovažuje za potrebné opakovať tú časť\nargumentácie okresného súdu, ktorá je obsahovo správna a preto na ňu na tomto mieste iba odkazuje.\nOkresný súd správnym spôsobom reagoval na námietky obhajoby k „zmarenej časti prípravného\nkonania“ v súvislosti s neúčasťou tretej osoby pri výsluchu svedkov, ako napríklad na strane 7\nnapadnutého rozsudku, keď objasnil, z akého dôvodu nečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedka.\nRovnako sa vysporiadal aj s tým, že autora odborného vyjadrenia vypočul ako svedka, čo odôvodnil na\nstrane 8 napadnutého rozsudku. Krajský súd dopĺňa, že dôkaz vo forme odborného vyjadrenia, resp.\nvýsluchu jeho autora je použiteľný v trestnom konaní aj v prípade, že je zabezpečený pred vznesením\nobvinenia, pričom bol tento dôkaz kontradiktórnym spôsobom vykonaný v konaní pred súdom. Rovnako\nsa okresný súd vo svojom rozhodnutí dôsledne a podrobne vysporiadal s motiváciou, pohnútkou konania\nnielen obžalovaného, ale všetkých osôb zúčastnených na incidente, zohľadnil aj zistené skutočnosti\nz prehratých zvukových záznamov a obrazovo zvukových záznamov, a vo vzájomných súvislostiach\nvyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede. Okresný súd objasnil, prečo má zato, že zranenie ramena\nu poškodenej vzniklo práve v dôsledku žalovaného skutku, ako sa vysporiadal s tým, že strany sporu\nvypovedali „selektívne“ o udalosti, s akcentom len na skutočnosti v prospech len obžalovaného alebo\nlen poškodenej, v závislosti od toho, v akom vzťahu navzájom sú. Na strane 15 napadnutého rozsudku\npodrobne objasňuje, prečo sa nestotožnil s obhajobou, že v prípade konania obžalovaného by malo ísť\nlen o nutnú obranu. S uvedenými závermi, ako už viackrát bolo uvedené, sa krajský súd stotožňuje, bez\npotreby ich opakovania. Námietky obžalovaného voči záveru súdu, že sa skutok stal a že ho spáchal\nobžalovaný, sú preto nedôvodné.\n11. Čo sa týka vysporiadania sa okresného súdu s otázkou subjektívnej stránky trestného činu, teda\nprítomnosti tohto znaku trestného činu, v odôvodnení odvolania nevytýka obhajoba okresnému súdu\nokrem vyššie špecifikovaných námietok iné pochybenie. V bode 9 tohto odôvodnenia už krajský súd\nkonštatoval, že so záverom okresného súdu, aj s postupom a logickými úvahami, ako k nemu dospel,\nsa stotožňuje.\n12. Čo sa týka výroku o treste, krajský súd sa stotožňuje s úvahami okresného súdu. Okresný súd\nuložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej\nsadzby, t. j. v trvaní 6 mesiacov (pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach\nbola sadzba v tomto prípade 6 mesiacov až 3 roky). Súd neukladal v tomto prípade alternatívny\ntrest (peňažný trest či trest povinnej práce, prípadne domáce väzenie), vzhľadom na mnohosť trestnej\nčinnosti. Účel trestu tak podľa názoru súdu bude najskôr dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody (na\nsamotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby), avšak s odložením jeho výkonu na\nskúšobnú dobu v trvaní 1 roka (opätovne na samotnej spodnej hranici do úvahy pripadajúceho rozpätia\nskúšobnej doby od 1 roka do 5 rokov), nakoľko osoba obžalovaného je dosiaľ súdne netrestaná. Podľa\nokresného súdu práve skúšobná doba a hrozba „premeny“ uloženého trestu odňatia slobody podporí\nobžalovaného, aby sa vyvaroval takéhoto konania v budúcnosti, aj s ohľadom na to, že úzko súvisí práve\n\ns úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom, kde je predpoklad opakovaných konfliktov vzhľadom na\nprezentovanú a zistenú kvalitu vzťahov medzi rodičmi. Obžalovaný ani v odôvodnení svojho odvolania\nnepredložil súdu žiadne argumenty, pre ktoré by mal prehodnotiť záver o neukladaní alternatívneho\ntrestu.\n13. Čo sa týka odvolania poškodenej, tá sa domáha zrušenia napadnutého výroku o náhrade škody\na zaviazania obžalovaného k náhrade škody vo výške uplatneného nároku, prípadne vo výške\nuplatneného bolestného a straty na zárobku. V danom prípade sa ale krajský súd plne stotožňuje so\nzáverom okresného súdu o tom, že dokazovanie potrebné k zákonnému rozhodnutiu o uplatnenom\nnároku by presiahlo potreby trestného konania. A to s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedol na strane\n17 napadnutého rozsudku, keďže bolestné zahŕňa aj zranenia nekonštatované odborným vyjadrením\na nešpecifikované následne v skutkovej vete a strata na zárobku zahŕňa aj obdobie práceneschopnosti\na liečenia, ktoré podľa odborného vyjadrenia nebolo s ohľadom na zranenia, špecifikované v skutkovej\nvete napadnutého rozsudku.\n14. Z uvedených dôvodov krajský súd ako odvolací súd zamietol odvolania obžalovaného a poškodenej\nako nedôvodné.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11T/6/2022", "guid": "9f9412c3-106a-407f-9dc7-197fbbd26259:6e1e0a18-b48e-4376-93b5-abcd788813cf", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}