{"guid": "ecf1f057-5681-43be-bbeb-61772ea5db11:dae3b10d-5022-480e-a8b6-b7683b91fdf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1", "spisova_znacka": "6To/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/57/2024 z 11. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. marca 2025, sp. zn. 6To/57/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1", "identifikacne_cislo": "2322010871", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Batisová", "sudca_id": 231, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-batisova-231", "datum_vydania": "2025-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "nazov": "§ 321 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dae3b10d-5022-480e-a8b6-b7683b91fdf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6To/57/2024\n2322010871\n11. 03. 2025\nJUDr. Katarína Batisová\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010871.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.\nPavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Srbská\nrepublika, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči\nrozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.04.2024, č. k. 5T/56/2022-396, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 11.03.2025 v Trnave, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu.\nII. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Srbská republika, trvalé bydlisko D. XXX/X, E.,\nukladá:\npodľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na\n§ 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.\nPodľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému\ntrest odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho\nsprávaním v skúšobnej dobe.\nPodľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.\nPodľa § 51 ods. 4 písm. d), písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosti spočívajúce v\npríkaze nahradiť podľa svojich schopností a možností v skúšobnej dobe škodu spôsobenú poškodenému\nF. D. a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a zamestnať sa v skúšobnej dobe\nalebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 17.04.2024, č. k. 5T/56/2022-396 uznal\nobžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa\n§ 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. e) Trestného zákona a z prečinu\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n\ndňa 01.08.2021 v čase okolo 02:30 hod. v Seredi na ulici Vinárskej na parkovisku za podnikom Biliard,\nkeď poškodený F. D. prišiel so sekerou v ruke, obžalovaný vrazil autom Opel Astra s evidenčným\nčíslom G. do poškodeného F. D., ktorý spadol na zem a potom sa postavil, a následne obžalovaný\nvystúpil z auta a povedal že zabije poškodeného F. D., a potom poškodený F. D. hodil sekeru ale\nnetrafil obžalovaného, a potom obžalovaný jeden krát udrel bejzbalovou pálkou poškodeného F. D.\ndo hlavy, ktorý padol na zem, čím poškodenému E. D. spôsobil akútne epidurálne krvácanie vpravo a\nsubarachnoidálne krvácanie vpravo v čelovej a temennej oblasti, pohmoždenie čelových lalokov mozgu\nobojstranne, zlomeninu lebečnej klenby v čelovej oblasti, pomliaždenie pravého kolena a pomliaždenie\na odierku pravého lakťa, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného s dobou liečenia 64 dní, počas\nktorých bol obmedzený v bežnom spôsobe života, z toho závažným spôsobom života bol obmedzovaný\nv obvyklom spôsobe života kde bol obmedzený v pohyblivosti lebo nemohol vstávať z postele 6 dní,\nmenej závažným spôsobom 64 dní, pričom zranenia na hlave - mozgu priamo ohrozovali poškodeného\nna živote.\nOkresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h),\n§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 287\nods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 3040,50\neur poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO:\n35 937 874 a vo výške 8991 eur poškodenému F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, H., Srbsko,\nprechodne bytom C. XX, F..\nPo vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania voči\nvšetkým výrokom. Obhajca obžalovaného JUDr. Ing. Dušan Jóža (ďalej len obhajca) si ponechal lehotu\nna podanie odvolania. Obžalovanému, ktorý nebol prítomný pri vyhlasovaní rozsudku, bolo jeho písomné\nvyhotovenie riadne doručené.\nV zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie proti všetkým\nvýrokom napadnutého rozsudku, konkrétne osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu\n23.04.2024.\nPodané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním\ndoručeným okresnému súdu 30.04.2024, v ktorom po úvodnom stručnom zhrnutí priebehu konania\nuviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a arbitrárny, pričom postupom okresného súdu\ndošlo k naplneniu ust. § 321 Trestného poriadku.\nNestotožnil sa s názorom okresného súdu, že ho uznal za vinného zo skutku nebezpečného vyhrážania,\nnakoľko zo žiadneho vykonaného dôkazu a ani z úvahy súdu nie je zrejmé čím dospel k záveru, že\nprípadné jeho konanie bolo spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. Popis skutkovej vety v\nrozsudku sa odlišuje od výpovedí svedkov, ako aj samotného poškodeného, keďže len podľa výpovede\npoškodeného (inak nepreukázané), sa mu mal vyhrážať ešte predtým ako si išiel vziať zbraň - sekeru a\nrovnako mali byť podľa poškodeného urážlivé slová až po incidente a nie pred incidentom, tak ako tvrdí\nsúd. K tomu uviedol aj tú skutočnosť, že poškodený nikdy, počas celého konania, neuviedol, že by mal\nstrach z nejakých jeho slov, teda že by u neho vzbudzovali dôvodnú obavu o život, zdravie alebo pod..\nRovnako z výsluchu svedka I., ktorého výpoveď vzal okresný súd za pravdivú vyplýva, že sa poškodený\na obžalovaný vyhrážali navzájom, bolo to v zápale situácie a nie v úmysle vyvolať strach. Taktiež treba\nvziať do úvahy aj jazykové zvyklosti, resp. možnosti jazyka ako aj zvyklostí národností, nakoľko srbské\nslovo „ubicu te“ má viac významov, aj keď doslovný preklad je „zabijem ťa“, používa sa ako miernejšia\nforma vyhrážok pri konfliktoch, bez úmyslu ublížiť fyzicky. Preto sa poškodený nevyjadril, že by sa bál,\nlen povedal, že mu nadával, resp. sa vyhrážal.\nNestotožnil sa ani s vyhodnotením výpovede svedkyne J. B., najmä s ohľadom na to, že svedkyňa bola\npod prísahou a bola na rozdiel od svedka I. oveľa bližšie k miestu konfliktu, nepožívala alkohol, čiže\nzačiatok konfliktu mohla vnímať určite presnejšie.\nČo sa týka vzťahu k jednotlivým účastníkom konfliktu, je potom na mieste brať do úvahy aj vzťah\npoškodeného so svedkyňami K. C. a F. C., nakoľko F. bola priateľkou poškodeného, ako aj veľké\npriateľstvo medzi poškodeným a svedkami L. a I..\nV ďalšom citoval argumentáciu súdu týkajúcu sa incidentu s autom, kedy ním mal vraziť do poškodeného.\nPodľa jeho názoru nie je zrejmé z čoho vychádzal súd pri polohe smetiakov, nakoľko z fotodokumentácie\nje vidno len zvalený jeden smetiak po incidente, ale z ničoho nevyplýva tvrdenie súdu, že smetiaky boli\ntesne pri stene. Fotografie predložené obhajobou nie sú z času skutku, ale len ilustračné, aby súd získal\npredstavu o tom, čo mohol, ktorý svedok vidieť.\n\nRovnako odvolávanie sa na znalecký posudok, resp. vyjadrenie znalca je neakceptovateľné, nakoľko\nznalec v tomto konkrétnom vyjadrení rieši skutkovú otázku, čo je neprípustné. Znalec nie je oprávnený\nriešiť právne otázky a skutkový dej je právnou otázkou. V tejto súvislosti namietal i právny názor\nokresného súdu ohľadom čítania znaleckého posudku, ktorý považoval za výsmech spravodlivosti,\nnakoľko čítaním znaleckého posudku nie je prejavený súhlas, resp. stotožnenie sa so znalcom. Navyše\nznalec sa vyjadroval k skutkovej otázke, teda v tej časti je jeho posudok neprípustný, avšak z taktického\nhľadiska nepovažoval výsluch znalca za potrebný, aby obžaloba nemohla odstrániť uvedené pochybenie\nznalca.\nK neakceptácii záverov ohliadky z dôvodu jej vykonania s časovým odstupom, ako aj tvrdeniu súdu, že v\nčase obhliadky už auto bolo zamknuté, a teda s autom sa medzičasom manipulovalo, je potrebné uviesť,\nže obhliadku vykonal až kriminalistický technik, ktorého privolali na miesto členovia hliadky, ktorí prišli\nna miesto oveľa skôr preveriť, čo sa stalo a ako bude potrebné postupovať. Privolaná hliadka kázala\nuzamknúť automobil a to bez manipulácie s vozidlom, čiže tvrdenie súdu je len jeho domnienka prevzatá\nod zástupcu poškodeného, bez akéhokoľvek preverenia takéhoto tvrdenia. Rovnako vyznieva absurdne\naj ďalšie tvrdenie súdu ohľadom pripojeného náčrtku, nakoľko náčrtok len v hrubých rysoch zachytáva\npolohy jednotlivých objektov a nie presný tvar. Podľa takéhoto argumentu by bolo možné tvrdiť, že aj auto\nnie je nakreslené ako auto, ale ako obdĺžnik, a preto náčrtok je zlý. Okrem toho náčrtok vyhotovovala\nhliadka PZ a nie niektorá zo strán, čiže nevidí dôvod na jeho spochybňovanie zo strany súdu, teda okrem\nsnahy súdu prispôsobiť vyhodnocovanie dôkazov vydanému rozhodnutiu.\nĎalšou nepochopiteľnou argumentáciou súdu je vyhodnotenie vplyvu alkoholu u poškodeného, pretože\nokresný súd si opomenutím zamenil reakčný čas so správaním človeka, nakoľko alkohol môže aj\npodporovať agresivitu, utvrdzovať v správnosti konania a pod., samozrejme na každého človeka vplýva\ninak, teda ak chcel argumentovať takýmto spôsobom, muselo by byť znaleckým skúmaním zisťované,\naký vplyv má alkohol na poškodeného. Podľa\nvýpovedí svedkov bol poškodený pod vplyvom alkoholu agresívny, zapájal sa do potýčiek skoro vždy,\nkeď bol pod vplyvom alkoholu.\nNamietal i právny názor okresného súdu ohľadom sekery v rukách poškodeného, keďže tento\nnekorešponduje s vykonaním dokazovaním, pretože síce obhliadka nebola zameraná na pátranie po\naute svedkyne, avšak ak by bolo auto tak ako uviedla svedkyňa, tak by muselo byť pri obhliadke\nzaznamenané, keďže si poň podľa jej výpovede prišla až nadránom. Rovnako uvedené tvrdenie\nnekorešponduje s výpoveďou svedka L., z ktorej po odstránení rozporov vyplýva, že sa mala svedkyňa\nF. C. k nemu pripojiť až na križovatke a dokonca z výpovede svedka K. C. vyplýva, že F. prišla až na\nubytovňu, teda nemohla byť v žiadnom prípade svedkom skutku, tak ako to tvrdí súd.\nObžalovaný kritizoval i spôsob vyhodnotenia nutnej obrany, nakoľko k zraneniu poškodeného, ktoré je\npredmetom obžaloby nedošlo v súvislosti s autom, ale až následne, kedy poškodený útočil na neho\nsekerou a on sa bránil palicou. Bol to práve poškodený, ktorý išiel 10 minút na ubytovňu po sekeru\na desať minút späť k biliardu na to, aby ho vystrašil, čiže úmysel poškodeného na použitie sekery\nurčite bol a bol aj dostatočne premyslený, čo vyplýva aj z toho, že sekeru aj použil proti nemu a nie na\n„rúbanie vlastného dreva“. Ak by mal vychádzať z takejto logiky, tak aj on bol na verejnom mieste, a\npalicu mal napríklad na baseball a nie ako zbraň. Brojil, že aj ustálená judikatúra je naklonená tomu,\nže obranca môže ba niekedy musí použiť aj intenzívnejšie prostriedky ako útočník a môže mu dokonca\naj spôsobiť zranenia, napriek tomu, že on zranenie neutrpel. (viď napr.: 6Tdo/63/2019, R 26/2006,\nR18/1996, R8/1988, R25/1976). Vyčítal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou,\nktorou bola agresivita poškodeného už počas večera, ako aj tým v akom psychickom rozpoložení mohol\nbyť on, keď uvidel dvojmetrového 130 kilového poškodeného so sekerou v ruke, ktorú mu najskôr zaťal\ndo skla auta a potom sa s ňou postavil proti nemu. Mal za to, že okresný súd má v takto nejasnej situácii\npoužiť zásadu „in dubio pro reo“ a rovnako aj zvážiť, či sa nejedná o tzv. vybočenie z nutnej obrany\n(exces), keďže nie je zvyknutý stáť proti útočníkovi so sekerou každý deň a bol to na neho extrémny\npsychický tlak.\nVo vzťahu k výroku o treste uviedol, že aj pri určovaní trestu okresný súd nepostupoval štandardným\nspôsobom, nakoľko nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, čo považoval za nesprávne. Vezmúc do\núvahy celkovú situáciu a to, že konal v nutnej obrane, ktorú súd neuznal, je na mieste použiť poľahčujúcu\nokolnosť podľa § 36 písm. i) Trestného zákona. Keďže nebol trestaný a len priestupky, ktorých skutkové\nokolnosti súd neskúmal, (nakoľko ide o priestupky v doprave) nemusia byť prekážkou v poľahčujúcej\nokolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, najmä vezmúc pre výklad analogicky priťažujúcu\nokolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že je na úvahe súdu či určitú okolnosť vezme do úvahy,\nnajmä podľa povahy skutku.\n\nV rámci odvolacieho konania navrhol, aby bolo doplnené dokazovanie a vykonaná rekonštrukcia skutku\nna mieste, ktorú okresný súd zamietol, nakoľko tým by sa odstránili rozpory výpovedí svedkov, keďže\nich okresný súd neodstránil, ale len selektívne vzal za svoje, čo mu vyhovovalo. Súd nemôže selektívne\nvyberať zo svedeckých výpovedí čo sa mu hodí, ale musí výpoveď buď prijať ako celok alebo ako celok\nvylúčiť a uviesť dôvody prečo. Taktiež sa\ndozvedel až teraz, že poškodený stretol po ceste do biliardu so sekerou aj ďalšie osoby, ktoré navrhol\nvypočuť. Uvedené osoby boli v zahraničí a tak nemali znalosť o prebiehajúcom konaní\na len náhodne uviedli, čoho boli svedkom (osoba je M. B.).\nZhrnul, že zo strany súdu došlo k porušeniu základných zásad dokazovania svojvoľným\nhodnotením dôkazov vykonaným bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho logického základu.\nZ odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a skutkové zistenia sú v extrémnom\nnesúlade s vykonanými dôkazmi. Bol toho názoru, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané,\nže nekonal v nutnej obrane. Zdôraznil, že nepopiera čo sa stalo, len je presvedčený, že okresný súd\nnedostatočne, bez pochybností, zistil okolnosti, za ktorých sa skutok stal, a preto vyplýva jednoznačný\nzáver, že nemožno bez dôvodných pochybností tvrdiť spáchanie žalovaných trestných činov.\nPripomenul, že podľa základnej zásady trestného konania, prezumpcie neviny, pochybnosti v otázke\nviny obvineného, ktoré nemožno rozptýliť riadne vykonanými dôkazmi, sú v jeho prospech (in dubio pro\nreo), čo platí aj pri posudzovaní podmienok nutnej obrany. V prípade zistenia excesu je možné mu klásť\nza vinu maximálne prečin neúmyselného ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s\npoukazom na § 123 ods. 3 písm. e) Trestného zákona.\nV rámci konečného návrhu žiadal, aby bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) e) Trestného\nporiadku napadnutý rozsudok zrušený a aby vo veci sám rozhodol odvolací súd, ktorý požiadal, aby\npri svojom rozhodovaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky použil zásadu „in dubio pro\nreo“, ktorá je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania. Zároveň požiadal súd,\nak sa nestotožní s jeho argumentáciou, aby pri prípadnom ukladaní trestu zobral do úvahy poľahčujúce\nokolnosti podľa § 36 písm. a), i) a j) Trestného zákona a navrhol, aby odvolací súd použil mimoriadne\nzníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona tak, že mu uloží trest odňatia slobody v\nnajnižšej možnej výške po zohľadnení okolností prípadu, ako aj pomerov páchateľa.\nK odvolaniu obžalovaného sa vyjadril i poškodený F. D. prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr.\nMarcela Ružarovského, a to osobitným písomným podaním zo dňa 22.05.2024, v ktorom uviedol,\nže napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, keďže okresný súd vykonal všetky potrebné\ndôkazy, správne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval relevantné ustanovenia právnych\npredpisov.\nZhrnul, že obžalovaný bol zo skutku jednoznačne usvedčovaný výpoveďami nestranných svedkov,\npredovšetkým N. L., D. I. a F. C.. Svedkovia N. a D. boli jediní očití svedkovia celého incidentu, ktorí\nvideli, ako obžalovaný vozidlom narazil do neho a následne ho udrel bejzbalovou palicou. Títo svedkovia\nnevideli, že by sa mal na obžalovaného oháňať sekerou či dokonca ju po ňom hádzať. Taktiež svedkyňa\nF. C. uviedla, v akom stave bol po útoku a akým spôsobom sa dostal na ubytovňu a následne do\nnemocnice.\nVerziu skutkového deja v podstate potvrdzovala iba manželka obžalovaného, ktorá ale sama incident\nnevidela a svedok O. I., ktorý pri svojej výpovedi zachádzal do takých absurdností, ako je naháňanie\nsa okolo vozidla, mal vidieť obžalovaného vonku spolu s ďalším srbom, ktorý bol dorezaný (zrejme\nmal na mysli D., ktorý mal po bitke v bare poranenú ruku, avšak túto skutočnosť vyvrátili výpovede\nobžalovaného, jeho výpoveď ako aj svedka D. I.), o tom, že vozidlo nebolo vôbec v pohybe (pohyb\nvozidla potvrdil aj sám obžalovaný), že mal vidieť iba vozidlo, „briežok“ a do vzdialenosti 10 metrov a iné.\nVýpoveď svedka I. je teda absolútne nedôveryhodná a je v rozpore prakticky s každou jednou výpoveďou\nosôb, ktoré sa incidentu zúčastnili alebo ho skutočne videli (obžalovaný, on, N. L. a D. I.).\nVýpoveď svedkyne J. B., manželky obžalovaného, je rovnako účelová, ktorá vypovedala v rôznom štádiu\nkonania ako aj v rôznych konaniach vždy odlišne, podľa aktuálnej situácie. Svedkovia L., I. M. I. vylučujú,\nže by mohla incident vidieť, pričom v čase incidentu mala telefonovať na políciu. Uvedená svedkyňa\npritom ostatným svedkom, ktorí vypovedali v neprospech obžalovaného, vytýkala spôsob ich výpovede,\nčím sa ich snažila zmanipulovať, nakoľko sa obávala väzenia pre svojho manžela.\nTieto výpovede správne vyhodnotil aj okresný súd, pričom jednotlivé výpovede podrobne porovnával a\npoukazoval na vzájomné rozpory alebo zhody.\nOkrem toho výpovedi obžalovaného, svedka I. a manželky obžalovaného nemožno uveriť, nakoľko všetci\nzhodne tvrdili, že mal po údere bejzbalovou palicou vstať a utiecť z miesta. Táto verzia priebehu deja\nje vylúčená závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Alana Suchánka č. 26/2021, kde sa konštatuje,\n\nže utrpel pomliaždenie kolena a toto zranenie najpravdepodobnejšie vzniklo nárazom vozidla do neho.\nNapokon aj ostatní svedkovia uviedli, že ho museli pri chôdzi podopierať, nakoľko pre úder do hlavy a\ndo kolena nevedel sám chodiť.\nObžalovaný sa ďalej bránil tým, že konal v nutnej obrane. Na preukázanie toho ale nepredložil žiadne\ndôkazy a nutnú obranu v podstate opieral iba o svoju výpoveď a výpovede svedkov I. a J. B., ku ktorým\nsa už vyjadril.\nZ dôkazov pritom ani jednoznačne nevyplýva, že by mal sekerou útočiť na obžalovaného, resp. že by\nju mal hádzať. Iba z výpovede svedka I. vyplýva, že mal hodiť sekeru, ale nabok. Teda je zrejmé, že\nnemal v úmysle ju použiť proti osobe obžalovaného. Svedkyňa C. F., ktorá bola osobne prítomná na\nmieste krátko po incidente, nevidela žiadnu sekeru (teda ju už nemal pri sebe). Útočenie sekerou z\njeho strany nevidel ani svedok N. L., dokonca sekeru nevidel ani na mieste incidentu. Tieto dôkazy teda\npreukazujú, že na obžalovaného sekerou neútočil vôbec, teda ani v čase, kedy bol obžalovaný vedľa\nvozidla s bejzbalovou palicou a chystal sa udrieť.\nPodstatou inštitútu nutnej obrany je odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom smerujúcim proti\nzáujmu chránenému Trestným zákonom, a to činom, ktorý by inak bol trestným činom, namiereným\nproti útočníkovi. Predpokladá jednak odrazenie útoku priamo hroziaceho alebo trvajúceho na záujem\nchránený Trestným zákonom, a jednak zistenie, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná\nspôsobu a okolnostiam útoku. V situácii, kedy proti sebe útočia dve osoby, je rozhodujúca počiatočná\niniciatíva, teda kto začal (prípadne tiež pohnútka či motív konania každej zo strán, či konanie smerovalo\nku stupňovaniu konfliktu a pod.). Z okolností prípadu musí byť jasné, že útok bezprostredne nasledoval\nza hrozbou, avšak nemusí byť neočakávaný. Hrozba nemusí byť vyslovená, stačí, keď z okolností\nprípadu vyplýva (napr. útočníka siaha po zbrani). Útok nesmie byť ukončený ani prerušený. Ak bol útok\nukončený alebo prerušený a nebezpečenstvo už priamo nehrozí, potom nutná obrana neprichádza do\núvahy. Na strane druhej však nie je potrebné vyčkávať, kým útočník udrie ako prvý. Iniciatíva, vedúca\nk vzájomnému stretnutiu, však musí vychádzať len od útočníka. Táto iniciatíva je tým, čo určuje, kto je\nútočníkom a kto obrancom. Ďalší priebeh stretnutia, pokiaľ\nboli zachované hranice nutnej obrany, na tom nič nemení (Šámal P. a kol: Trestní zákonník I. §1 až §\n139. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 399-404).\nS poukazom na tieto východiská nemožno o nutnej obrane obžalovaného uvažovať, pretože neboli\nsplnené podmienky pre jej aplikáciu. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že útok začal obžalovaný\nuž tým, že narazil do neho s vozidlom (so zbraňou) a poranil ho v oblasti kolena. Táto skutočnosť\nspôsobila, že už nemal dobrú rovnováhu, nemohol sa o svoju nohu „oprieť“ pri prípadnom útoku a\nnásledne sa obžalovaný opäť chopil zbrane – bejzbalovej palice, ktorou ho udrel do hlavy so slovami,\nže ho zabije. V tom čase sekeru nemal, neútočil ani sa slovne nevyhrážal útokom, teda z jeho strany\nneexistovala ani len hrozba útokom. Teda ani iniciatíva útoku nevzišla z jeho strany, nakoľko ten o svojom\nzámere prísť so sekerou nikoho neinformoval, nedal nikomu nič vedieť, pričom uviedol, že sekeru si\nzobral na to, aby obžalovaného postrašil, nie mu ublížil, teda nemal vôbec v pláne sekeru použiť na\nútok. Okrem toho sa javí konanie obžalovaného ako vopred premyslené, pretože ten mal údajne ísť do\nauta po lekárničku, aby ošetril svedka I., k čomu ale nikdy nedošlo, napriek tomu obžalovaný zostal v\naute a nevrátil sa do baru (zjavne teda čakal, či sa vráti).\nZ uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vine správny.\nPovažoval za správny aj výrok o treste, kedy okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo\nvýmere 6 rokov. Obžalovaný spáchal dva trestné činy, z toho jeden zločin. Okresný súd správne zistil\njednu priťažujúcu okolnosť a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Takto uložený trest je primeraný vzhľadom\nna okolnosti skutku (v noci, tme), spôsob spáchania (použitie zbrane, útok smerujúci na hlavu, použitie\nvozidla proti nemu, následkom (priame ohrozenie na živote) a ostatným okolnostiam, na ktoré je\npotrebné pri rozhodovaní o výške trestu prihliadať.\nUložený trest je dostatočný na to, aby ochránil spoločnosť pre pokračovaním v trestnej činnosti zo strany\nobžalovaného a taktiež dostatočnou zárukou v rámci generálnej prevencie. Obžalovaný totiž útočil na\nto najcennejšie, na život inej osoby.\nProkurátor sa k odvolacím námietkam obžalovaného písomne nevyjadril.\nZa účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia\nna 11.03.2025. Verejného zasadnutia sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca\nobžalovaného a splnomocnený zástupca poškodeného. Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti\nobžalovaného, ktorý s takýmto postupom súhlasil. Na verejné zasadnutie sa nedostavili poškodené\nosoby, a to i napriek riadne vykázanému doručeniu upovedomenia o procesnom úkone súdu.\n\nPo otvorení verejného zasadnutia, po podaní správy o stave vec a po oboznámení relevantného\nspisového materiálu, obhajca obžalovaného zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania. Krajský súd\nodmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním rekonštrukcie skutku na mieste\na vypočutím osoby M. B., pretože by sa jednalo o dôkazy nadbytočné vzhľadom na skutočnosť,\nže okolnosti a priebeh žalovaného skutku už boli dostatočným spôsobom preukázané vykonaným\ndokazovaním pred okresným súdom. Navyše menovaný svedok nebol na mieste činu, ale mal stretnúť\npoškodeného po ceste do biliardu.\nV rámci konečných návrhov prokurátor poukázal na to, že v čase vyhlásenia rozsudku bol tento zákonný\na vecne správny. Odvolanie podané obžalovaným považoval za nedôvodné, pretože skutkový stav bol\ndostatočne zistený a správne vyhodnotený, avšak súčasne poukázal na novelu Trestného zákona, ktorá\nzmenila určité ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa i daného rozsudku, preto navrhol, aby bol\nvýrok o treste zrušený a uložený trest v súlade s aktuálnou právnou úpravou. Splnomocnený zástupca\npoškodeného navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného\nzotrval na dôvodnosti odvolania, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci\nsám rozhodol.\nPodľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,\nosobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,\nktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie\nje prípustné.\nPodľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého\nstupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\nPodľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť\nnapadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;\nak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,\nktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno\nnové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne\nzistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže\nodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané\nv neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania\npoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,\nproti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal\npostupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov\n\nrozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je\nčiastočne dôvodné, a to čo do výroku o treste, avšak z iných ako ním uvádzaných dôvodov.\nPokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, odvolateľ mu v odvolaní konkrétne procesné\npochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nPodstata odvolacích námietok obžalovaného tkvie v kritike spôsobu vyhodnotenia vykonaného\ndokazovania. V posudzovanom prípade obžalovaný polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\na presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá je založená na inom hodnotení dôkazov.\nKrajský súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav\nveci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom\nkonaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku\ntreba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní\nvykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým\nzáverom.\nOkresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v\nustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré\ndôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky\ndokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež\nako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.\nAni krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení\nnapadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a\nkeďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.\nV posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím\nnenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.\nObžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov bezpečne usvedčuje výpoveď poškodeného,\nktorého tvrdenia verifikujú výpovede svedkov N. L., D. I. a svedkyne F. C.. V tejto súvislosti je žiadúce\npoukázať i na svedeckú výpoveď M. I. a K. C., ktorí popísali situáciu pred a po stíhanom skutku, keďže\nvideli poškodeného prichádzať na ubytovňu a tiež jeho voľným okom viditeľné zranenia. O zraneniach\npoškodeného svedčia závery znalca MUDr. Alana Sucháneka, ktorý súčasne určil možný mechanizmus\nich vzniku a dobu liečenia, ako i vykonané listinné dôkazy v podobe lekárskych správ či v podobe\nobhliadky miesta činu.\nJe teda nepochybné, že k incidentu dňa 01.08.2021 v čase okolo 02.30 hod. v Seredi na ulici Vinárskej na\nparkovisku za podnikom Biliard medzi obžalovaným a poškodeným došlo, čo nerozporoval ani samotný\nobžalovaný, ktorý vo svojej výpovedi popísal okolnosti, za ktorý malo k žalovaným trestným činom dôjsť,\nkonkrétne, že tomu predchádzal alkohol a potýčka v bare, avšak celú situáciu interpretoval vo svoj\nprospech, teda, že sa jednalo o nutnú obranu. Jeho verziu potvrdila svedkyňa J. B. a svedok O. I..\nSporným z pohľadu obžalovaného zostal spôsob jeho konania, s čím úzko súvisí práve inštitút nutnej\nobrany.\nV tomto načrtnutom kontexte krajský súd uzatvára, že v predmetnej trestnej veci proti sebe stoja dve\nskupiny výpovedí, na jednej strane konkrétne výpoveď poškodeného, svedkov N. L., D. I. a svedkyne\nF. C. a na strane druhej výpoveď obžalovaného, svedkyne J. B. a svedka O. I.. Okresný súd sa\nsprávne priklonil k verzií poškodeného, ktorá bola uveriteľná, ale predovšetkým podložená vykonaným\ndokazovaním. Zároveň okresný súd predostrel i hodnotiace úsudky vo vzťahu k jednotlivým výpovediam\na posudzoval ich pravdivosť a vierohodnosť.\nSamotná skutočnosť, že obhajoba kritizuje spôsob, akým okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy,\npredovšetkým výpovede svedkov K. C., F. C., L. a I., pričom odlišnou optikou mal nazerať na svedkyňu\nJ. B., ešte automaticky neznamená, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nesprávny.\nKu kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo\nvšeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového\nstavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu\nnevyhnutnom pre rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o\nmieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak\npovedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných\nna preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány\nčinné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného\n\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne\nnezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti\ns hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení\ndôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a\ndospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len\npreto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim\nvýsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle\nuvedeného ustanovenia.\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s\npravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť. Pokiaľ\nide o hodnovernosť týchto výpovedí, krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že tieto\nboli ucelené, v prípade vzniknutých rozporov tieto boli riadnym a hodnoverným spôsobom vysvetlené\na odstránené, vzájomne si korelovali a dopĺňali sa a boli podporené i ďalšími vykonanými dôkazmi.\nNa margo obhajobou prízvukovaných diskrepancii ohľadom spôsobu zranenia kolena poškodeného\n(že podľa obžalovaného mali na neho padnúť smetiaky), osôb prítomných pri skutku, krajský súd\nvlastným prieskumom v týchto výpovediach žiadne zásadné diskrepancie týkajúce sa mechanizmu\nvzniku zranenia kolena poškodeného a počtu osôb prítomných pri skutku, nezistil. Z výpovedí svedkov\nsvedčiacich v prospech verzie poškodeného (svedkov L., I. a svedkyne F. C.) totižto zhodne vyplynulo\nvrazenie autom do poškodeného obžalovaným, vyhrážky smrťou a následný úder bejzbalovou pálkou do\nhlavy poškodeného. Kľúčovým zostáva fakt, že tieto osoby vykreslili protiprávne konanie obžalovaného\nako útok s autom a bejzbalovou pálkou, keďže svedok N. L. vypovedal, že obžalovaný išiel do auta,\nnaštartoval auto a udrel autom F.....videl ako A. udrel F. s bejzbalovou palicou...Obžalovaný udrel\npoškodeného len raz a zabránili tým, že sa postavili medzi nich, aby ho nedorazil....Na parkovisku počul,\nže obžalovaný hovoril poškodenému: Ja ťa zabijem. Tieto tvrdenia sú v zhode s výpoveďou svedka\nD. I., ktorý videl ako auto, ktoré šoféroval obžalovaný, narazilo do poškodeného...A. povedal F., že ho\nzabije....A. potom udrel s tou palicou F. cez ruku do hlavy. Svedkyňa F. C. verifikovala, že ako vystúpila\nz auta, tak videla ako B. udrel s palicou F. D.. Obžalovaný udrel poškodeného do hlavy 1-krát. Po údere\npoškodený spadol na zem. B. nadával D., že ho zabije a nadával aj na jeho mamu. Samotný poškodený\nk relevantným okolnostiam stíhaného skutku vypovedal, že to sa tak rýchlo stalo, že obžalovaný autom\nho prednou častou udrel v oblasti kolena a udrel ho stranou spolujazdca... Nebol celkom pri vedomí, A.\nB. vyšiel z auta a dvakrát sa ho pokúsil udrieť s bejzbalovou palicou, čo vykryl a tretíkrát ho udrel a vtedy\nna neho nadával, že ho zabije a nadával na mater... Kamaráti kričali na obžalovaného, aby prestal. Tak\nako si pamätá kamaráti kričali prestaň, zabiješ ho. V tejto spojitosti je potrebné z pohľadu krajského\nsúdu poukázať na to, že práve tieto skutočnosti boli relevantné pre odsúdenie obžalovaného. Podstatné\nv týchto výpovediach totiž bolo to, že popísali útoky a verbálne vyhrážky na osobu poškodeného\nobžalovanými v zhode, a to pokiaľ išlo o kľúčovú dejovú líniu. O pravdivosti a vierohodnosti ich výpovedí\npreto ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti.\nV prejednávanej trestnej veci bolo na podklade svedeckých výpovedí v spojení s objektivizovanými\nzávermi znalca dostatočne preukázané, že obžalovaný najprv vrazil do poškodeného autom a následne\nho udrel bejzbalovou pálkou. Samotný znalec potvrdil, že zranenie hlavy poškodeného zodpovedá\núderu bejzbalovou pálkou a súčasne nevylúčil, že zranenie kolena najpravdepodobnejšie spôsobil náraz\nvozidla.\nZ obhajobného pohľadu mala byť kľúčová práve výpoveď svedkyne J. B.. Tejto svedeckej výpovedi\ni podľa názoru krajského súdu nebolo možné uveriť, a to práve s poukazom na vzťah svedkyne\ns obžalovaným (blízke osoby – manželia) a jej záujem na výsledku trestného stíhania (kedy jej manžel je\nobžalovaný a v prípade uznania viny bude mať odsúdenie dopad na ich rodinu), možné ovplyvňovanie\nsvedka zo strany menovanej (vzhľadom na výpoveď svedka L., pričom sama svedkyňa potvrdila SMS\nkomunikáciu medzi nimi). Vzhľadom na tieto dôvody a rozpory v nej identifikované je možné túto\nvýpoveď označiť za tendenčnú, produkovanú v snahe pomôcť obžalovanému vyviniť sa zo spáchanej\ntrestnej činnosti. Navyše svedkyňa mohla procesne účinne vypovedať len o udalostiach, ktoré vlastným\nzmyslami vnímala, pričom nebola prítomná pri celom slede udalostí a časť vedomostí, ktoré predostrela,\nmala sprostredkovaných. A pokiaľ ide o motiváciu svedkyne vypovedať v prospech obžalovaného\nv tomto kontexte je nevyhnutné poznamenať, že svedkyňa mala s poškodeným a svedkom L. naštrbený\nvzťah v dôsledku predchádzajúcich konfliktov, pričom títo mali zákaz vstupu do ich baru.\nNa margo namietanej motivácie u svedkov L., I. (kamarátsky vzťah k poškodenému) a u svedkyne F.\nC. (v tom čase priateľka poškodeného) krajský sú uvádza, že žiadnu motiváciu škodiť obžalovanému\na naopak polepšiť poškodenému nezistil. Svedok L. uviedol, že vypovedal len to čo videl, jeho nezaujíma\n\nani obžalovaný ani poškodený, svedok I. uviedol, že s obžalovaným i poškodeným bol dobrý kamarát\na svedkyňa F. C. síce bola priateľka poškodeného, avšak jej výpoveď v celku nevyznela tendenčne,\npráve naopak vypovedala k veci bez nejakých emočných prejavov, stručne a vecne, bez rozporov.\nA pokiaľ ide o namietanú prítomnosť svedkyne F. C. pri žalovanom skutku, tak krajský súd túto\nvyhodnotil ako nedôvodnú. O prítomnosti svedkyne F. C. pri časti žalovaného skutku niet pochýb,\nkeďže jej prítomnosť bola potvrdená poškodeným (Vtedy sedel na zemi a krvácal a vtedy prišla jeho\nbývalá priateľka F. C. a jeho kamarát D. I..), svedkom L. (svedkyňu stretol pri križovatke pri parkovisku\nblízko miesta činu) a svedka I. (Potom došla F., ktorá zobrala spolu s N. F. na ubytovňu.), pričom\ntieto skutočnosti boli v zhode s výpoveďou menovanej svedkyne. Preto pokiaľ obžalovaný namietal\njej prítomnosť v spojitosti s náčrtkom z obhliadky miesta činu krajský súd na jednej strane dáva jeho\nargumentácii za pravdu, že jej vozidlo skutočne nie je zaznačené na mieste činu, avšak na druhej\nstrane skutočnosť, kde presne svedkyňa parkovala nie je rozhodujúce pre uznanie viny obžalovaného.\nObžalovaný sa prostredníctvom svojej obrany snaží odviesť pozornosť od kľúčových udalostí, ktorou je\nnepochybne prítomnosť svedkyne pri časti skutku, čo bolo bezpečne v konaní preukázané.\nPreto pokiaľ ide o ustálenie samotného skutkového deja, toto vychádza z výpovede poškodeného,\nktorý racionálne a uveriteľne popísal priebeh skutku, pričom jeho zranenia boli ustálené na podklade\nzáverov znalca MUDr. Alana Sucháneka. Práve opis udalostí poškodeným a svedkov, ako a akým\nspôsobom ho mal obžalovaný napadnúť – vrazenie autom a úder bejzbalovou pálkou, považoval\nmenovaný znalec za jeden z najpravdepodobnejších mechanizmov možného vzniku posudzovaných\nzranení diagnostikovaných u poškodeného. Preto s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného\nohľadom nárazu autom do smetiakov a ich následný pád na poškodeného, treba uviesť, že táto obrana\nobžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, krajský súd ju považoval za účelovú a ničím\nnepodloženú. Ani ilustračná fotodokumentácia bežného rozloženia smetiakov nie je spôsobilá privodiť\niné pre obžalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nPokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal úvahy okresného súdu ohľadom súhlasu so závermi znaleckého\nposudku, tak túto časť argumentácie obžalovaného považoval krajský súd za dôvodnú a zistil\npochybenie v právnych záveroch okresného súdu.\nPodľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú\nustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o\njeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku\npoučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i\nobžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.\nOkresný súd síce postupoval procesne správne, keď na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok\nvypracovaný znalcom MUDr. Alanom Suchánekom č. 26/2021 na č. l. 138-176, keďže prokurátor\na obžalovaný prejavili súhlas s takýmto postupom súdu. Avšak okresný súd nesprávne vztiahol súhlas\nobžalovaného na závery znaleckého posudku. Ustanovenie § 268 ods. 2 veta posledná Trestného\nporiadku upravuje len postup pri znaleckom dokazovaní a určuje podmienky, kedy možno miesto\nvýsluchu znalca prečítať jeho znalecký posudok. Samotný súhlas obžalovaného s čítaním znaleckého\nposudku automaticky neznamená i súhlas so závermi prečítaného znaleckého posudku a takéto úvahy\nje treba považovať za absurdné.\nPreto krajský súd koriguje predostretú argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa námietok\nobžalovaného k znaleckému posudku. Znalec pri znaleckej expertíze a produkovaní znaleckých záverov\nzobral do úvahy skutočnosti plynúce zo zápisnice o výsluchu F. D. zo dňa 08.09.2021 o 16.00 hod., zo\nzápisnice o výsluchu A. B. zo dňa 17.08.2021 o 12.45 hod., prepúšťacej správy Kliniky anestéziológie\na intenzívnej medicíny FNsP Nové Zámky o hospitalizácii od 01.08.2021 do 02.08.2021, prepúšťacej\nsprávy Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, a.s. zo dňa 09.08.2021, lekárskej správy J.\nL. C., primára traumatologického oddelenia, zo dňa 17.08.2021, z trestného oznámenia a zo zdravotnej\ndokumentácie poškodeného – správ J. P. C., traumatológa zo dňa 13.08.2021 a 21.09.2021 z CT\nnálezu J. L. Q. zo dňa 13.09.2021, z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od J. L. C. zo\ndňa 02.08.2021. Je teda zrejmé i vzhľadom na v tom čase počiatočné štádium trestného stíhania,\nže znalec disponoval nevyhnutným spisovým materiálom na to, aby určil druh a rozsah zranení\npoškodeného a možný mechanizmus ich vzniku. Bolo vecou obrany obžalovaného či bude súhlasiť\ns prečítaním znaleckého posudku alebo znalca vyťaží pri výsluchu svojimi otázkami a konfrontuje ho\ns jeho prípadnými námietkami. Keďže ale obžalovaný súhlasil s prečítaním znaleckého posudku, tak\nsám sa obral o možnosť získania odpovede na iný mechanizmus vzniku zranenia kolena poškodeného.\nV súvislosti s námietkou obžalovaného, že znalec riešil právnu otázku – skutkový stav, krajský súd\nuvádza nasledovné. Obžalovaný sa mylne domnieva, že skutkový dej je právnou otázkou, keď už zo\nsamotného znenia tohto slovného spojenia vyplýva, že ide o sled podstatných udalostí ako prejavu\n\nvôle páchateľa (viď napr. aj R 9 1997). Práve skutkový stav sa premietne v popise skutku, ktorý je\nurčený zavinenou účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu a napokon\ni v rozhodnutí súdu, z ktorej vzišiel škodlivý protiprávny následok. Krajský súd dopĺňa, že práve účelom\nznaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v príslušnom\nodbore. Znalca treba odlišovať od svedka, ktorý vypovedá o tom, čo sám pozoroval a vnímal vlastnými\nzmyslami, zatiaľ čo znalec sa oboznamuje so skutkom a dôkazmi až v priebehu trestného konania a robí\nk nim svoj odborný záver. Na podklade zabezpečeného spisového materiálu, ktorý bol znalcovi preložený\nna znaleckú expertízu sa znalec vyjadril ku skutkovým zisteniam, na ktoré mu prináleží odpovedať,\npričom určil zranenia poškodeného a možný mechanizmus ich vzniku, keďže zodpovedanie tejto otázky\nsi vyžaduje odborné vedomosti. Svoj posudok založil len na skutkovom stave, ktorý bol v tom čase\nobjasnený dôkazmi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní. Samotné ustálenie skutkového deja\nzostalo v kompetencií súdu, ktorý následne vychádzal z vykonaného dokazovania.\nPokiaľ ide o obžalovaným namietané vyhodnotenie obhliadky miesta činu, krajský súd pripúšťa, že\nodôvodnenie tejto časti rozsudku je chaotické. Z pohľadu krajského súdu sú bez právnej relevancie\npoznatky okresného súdu, že náčrtok vykazuje nepresnosti v podobe obdĺžnikového pôdorysu podniku,\nkeďže to nie je podstatné pre priebeh žalovaného skutku. Rovnako tak obrana obžalovaného bola\nvyvrátená vykonaným dokazovaním, pričom krajský súd súčasne dodáva, že nie je vylúčené, že v čase\nmedzi dokonaním trestného činu a príchodom policajnej hliadky sa mohlo s autom manipulovať, čo však\nnemení nič na veci, že obžalovaný použil auto voči poškodenému, do ktorého vrazil. Vykonaná obhliadka\nmiesta činu nijakým spôsobom nepreukazuje verziu obžalovaného, že by vrazil do smetiakov, ktoré\nnásledne mali spadnúť na poškodeného. Práve naopak, táto len verifikuje priestorové rozloženie miesta.\nV ďalšom obžalovaný poukázal na argumentáciu súdu, konkrétne na vplyv alkoholu na poškodeného.\nAni z pohľadu krajského súdu nie je logická. Je všeobecne známe, že alkohol má rozmanité účinky\nna človeka, pričom môže podnecovať agresivitu. Preto na argumentáciu obžalovaného, že poškodený\nbol pod vplyvom a nedalo sa predpokladať ako sa bude správať, krajský súd uvádza, že hoci nie je\nvylúčené, že poškodený požil alkohol a obvinený mal predchádzajúce skúsenosti s jeho agresivitou\nv bare, tak protiprávne konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako primeranú reakciu. Niet pochýb,\nže stíhanému skutku krátko predtým predchádzali vzájomné ataky, avšak krajský súd nezistil žiadne\ntaké okolnosti prípadu, ktoré by konanie obžalovaného odôvodňovalo posúdiť ako konanie v nutnej\nobrane, keďže zo strany svedka poškodeného obžalovanému žiaden útok bezprostredne nehrozil (sám\nobžalovaný uviedol, že poškodený síce mal sekeru v ruke, ale nezaháňal sa ňou, čiže prvotne neútočil).\nVychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že nejde o situáciu opisovanú obžalovaným\nv odvolaní, že jeho verzia skutku bola preukázaná vykonaným dokazovaním. Ide len o zjavnú snahu\nobžalovaného, aby boli vykonané dôkazy hodnotené inak.\nPreto v súhrne k odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých okresný súd nesprávne vyhodnotil\ndôkazy, krajský súd vo všeobecnosti uvádza a pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom\nstanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich\nje potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok\nnestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,\nani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné\nv trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne\nnezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPrávo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd\nneporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob\nhodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu\njednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,\nkedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k\nvydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa\nktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení\nobsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah\ndokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány\npostupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na rozhodnutie.\n\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj podľa názoru krajského súdu táto zodpovedá stavu veci\na zákonu, pričom v podrobnostiach krajský súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého\nrozsudku.\nVo vzťahu k žalovanému prečinu nebezpečného vyhrážania obžalovaný namietal, že jeho konanie\nnebolo spôsobilé u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu. Túto námietku vyhodnotil krajský súd ako\nnedôvodnú. Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrážanie“ spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Vo všeobecnosti je potrebné pod pojmom vyhrážanie rozumieť\nverbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodenej osoby, t.\nj. poškodená osoba musí byť objektívne schopná vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne\nmusí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa\nnevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím sa poškodenej osobe vyhráža. Páchateľ musí\nvyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodenej osoby.\nZáver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať\nna základe komplexného posúdenia situácie, čo v prejednávanom prípade bolo preukázané aj tým, že\nobžalovaný vyhrážky smrťou učinil dôraznejšími útokom na poškodeného (obžalovaný do poškodeného\nvrazil autom, následne sa vyhrážal, že ho zabije majúc pritom v ruke bejzbalovú pálku), ako i následným\nnevyspytateľným konaním obžalovaného (kedy nadával a poškodeného „dorazil“ pálkou úderom do\nhlavy). A v neposlednom rade treba poukázať i na to, že slová obžalovaného rozhodne vyzneli ako\nvyhrážanie, ktoré bolo mienené vážne, keďže svedkovia L., I. a svedkyňa C. to verifikovali, pričom\nsvedkovia L. a I. museli zakročiť, aby obžalovaný svoje vyhrážky nenaplnil. Skutočnosť, že si obžalovaný\na poškodený navzájom vymenili vulgarizmy rozhodne obžalovaného nevyviňuje z vyhrážania počas\njeho ataku na poškodeného. Podporne možno poukázať i na vypätú situáciu medzi obžalovaným\na poškodeným v bare, kedy došlo k vzájomnej potýčke (vyhrážky a nadávky zo strany obžalovaného,\nobžalovaný zobral bejzbalovú pálku a chcel udrieť poškodeného), obžalovaný sa správal agresívne, čo\nuž v tom čase vzbudilo u poškodeného zľaknutie, pretože sa mu obžalovaný vyhrážal. Záverom k tejto\nodvolacej argumentácii ohľadom prekladu a použitia srbského slovného spojenia ubicu te, krajský súd\nuvádza, že nie pochýb, že tieto slová obžalovaný myslel v ich doslovne preklade – zabijem ťa, a nie bez\númyslu fyzicky ublížiť poškodenému, keďže súčasne viedol útok proti poškodenému, ktorý smeroval na\nhlavu poškodeného, kde je uložený životne dôležitý orgán, ktorý následne i zasiahol.\nPokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu obžalovaného ohľadom nutnej obrany, táto je len opakovaním\njeho obrany a na ktorú dostal relevantné odpovede od okresného súdu, s ktorými sa krajský súd\nstotožňuje. Krajský súd tieto námietky považoval za nedôvodné. Je síce pravdou, že inkriminovanému\nskutku predchádzala potýčka medzi stranami konania (pozn. medzi obžalovaným a poškodeným), avšak\nnásledné vyvrcholenie tejto potýčky bolo protiprávne a spoločensky neakceptovateľné, keď obžalovaný\nverbálne a fyzicky napadol poškodeného. S prezentovaným vyviňovaním obžalovaného v odvolaní\nsa nemožno stotožniť, pretože sa nejednalo o nutnú obranu. Krajský súd nad rámec argumentácie\nokresného súdu dopĺňa nasledovné. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Tr. zák. upravujúceho inštitút nutnej\nobrany, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený\ntýmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná\nútoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k\nosobe obrancu.\nI z hodnotenia dôkazov krajského súdu možno jednoznačne dospieť k záveru, hlavne zo svedeckých\nvýpovedí, že poškodený žiadnym spôsobom fyzicky na obžalovaného neútočil, práve naopak\nobžalovaný útok začal autom, poškodený sa bránil, a teda možno konštatovať, že obžalovaný nekonal\npočas odvracania priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na záujem chránený týmto zákonom, čím\nnebola splnená elementárna podmienka aplikácie tohto inštitútu. Ide totižto o to, že nikto nie je povinný\nustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom, ale má naopak právo\npoužiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná útoku. Riziko vyvolané\nútokom musí znášať útočník. Útočník nesie za útok zodpovednosť, pretože len on ho prevádza, resp.\nvykonáva. Z tejto zásady sú zrejmé výnimky.\nV konkrétnostiach prejednávaného prípadu nemožno hovoriť o nutnej obrane ani o excese nutnej\nobrany, pretože prvotne poškodený voči obžalovanému žiadnym útokom nehrozil, žiaden útok neviedol,\nno napriek tomu obžalovaný použil voči poškodenému auto, prostredníctvom ktorého doňho vrazil,\npreto je nesporné, že poškodený sa následne voči tomuto útoku bránil ako útočil obžalovaný, po čom\nvyšiel z auta s bejzbalovou pálkou v ruke. Na druhej strane však poškodený počas svojej obrany\nvyužil možnosť použiť sekeru, pričom obžalovaného nezasiahol a aby tak ukončil útoky obžalovaného.\nSamotný obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený sa síce vrátil so sekerou v ruke, ktorú mal\n\nzdvihnutú, ale nezahnal sa s ňou. Rovnako poškodený vypovedal, že na miesto činu išiel so sekerou,\naby obžalovaného vystrašil, nie aby ho udrel. Nezaháňal sa so sekerou, obžalovaného ňou neudrel.\nK obhajobou namietanému použitiu auta a bejzbalovej pálky ako prostriedku obrany, krajský súd uvádza,\nže aktérom útoku bol práve obžalovaný, ktorý napadol poškodeného a útok učinil dôraznejším práve\npoužitím týchto vecí práve v čase, kedy poškodený chcel obžalovaného po predchádzajúcej potýčke\nlen vystrašiť, čo sa zjavne obžalovanému nepáčilo, preto zaútočil. Správne okresný súd poznamenal,\nže obžalovaný jednoznačne potvrdil svoj úmysel útočiť vyslovenými vyhrážkami, pričom sa mu podarilo\npoškodeného zasiahnuť po tom, čo poškodený nebol ozbrojený. Pretože útok viedol obžalovaný a nie\npoškodený, ako prezentuje obhajoba, nebolo v prejednávanom prípade možné aplikovať ani ust. § 25\nods. 3 Tr. zák. a teda je bezpredmetné v ďalšom rozoberať intenzitu útoku.\nPokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby\nnevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1\nTrestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.\nAvšak pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd v tejto súvislosti zistil dôvodnosť odvolania\nobžalovaného.\nKrajský súd ešte predtým ako predostrie závery ohľadom zákonnosti a primeranosti uloženého trestu\npovažuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.\nK samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť\númerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného\nurčujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd\nvytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.\nči ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu\no možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom\nposkytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a\nvýchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.\nTrest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia\nv tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a\nostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.\nTrestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti\npred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok\nna výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen\nodradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu\nprávnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva\nostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,\nvaruje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.\nTrestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,\npričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi\nprevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa\ntrestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne\nohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.\nVychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u\nobžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,\npričom u obžalovaného konštatoval neexistenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného\nzákona, avšak vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal\nviac trestných činov. Iné či už poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti ani krajský súd vlastným\nprieskumom nezistil.\nObžalovaný sa dožadoval priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Trestného zákona,\nže konal v silnom citovom rozrušení, avšak krajský súd nevzhliadol dôvodnosť tejto argumentácie.\nSilné citové rozrušenie je stav, v ktorom je rozumová a vôľová zložka konania páchateľa oslabená v\ndôsledku prežívania intenzívnej emócie. V každom prípade však musí byť rozrušenie ospravedlniteľné,\nto znamená, že príčina, ktorá k vzniku tohto stavu viedla, by rovnakú alebo aspoň podobnú odozvu\nvyvolala u väčšiny ľudí. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu rozhodne konanie obžalovaného,\nktorým spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a nebezpečne sa vyhrážal, nemožno vyhodnotiť ako bežnú reakciu\nu väčšiny ľudí, ktorú by bolo možné spoločensky akceptovať a ospravedlniť.\n\nObžalovaný v rámci odvolania namietal i nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j)\nTrestného zákona, teda že pred spáchaním trestných činov viedol riadny život. Krajský súd v zhode\ns názorom okresného súdu dospel k záveru, že obžalovanému táto poľahčujúca okolnosť nepatrí.\nVedenie riadneho života je potrebné posudzovať nielen s ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného,\nale aj s ohľadom na dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem občianskej\nspoločnosti, pod ktoré je nevyhnuté subsumovať aj správanie spočívajúce v nedopúšťaní sa priestupkov.\nDopustenie sa priestupku je síce menej závažným protiprávnym konaním v porovnaní so spáchaním\ntrestného činu, avšak zo zabezpečeného spisového materiálu rezultovalo, že obžalovaný bol doposiaľ\n5-krát priestupkovo prejednávaný prevažne za priestupky v doprave, a teda početnosť a závažnosť\n(tu s poukazom na priestupok zo dňa 06.11.2018, kedy viedol motorové vozidlo po požití alkoholu,\nza čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti a totožného priestupku sa dopustil\ni dňa 04.11.2024, kedy opätovne viedol motorové vozidlo po požití alkoholu, za čo mu bola uložená\nbloková pokuta vo výške 300 eur) týchto priestupkov indikovali, že doterajšie správanie obžalovaného\nnemožno považovať len za ojedinelé prekročenie zákonných limitov, opakovane sa dopúšťa konania,\nktoré právny poriadok považuje za nedovolené, a ktoré bolo súčasne prejavom jeho záporného postoja\nk rešpektovaniu a k akceptovaniu spoločenských a zákonných noriem, čo nemožno stotožniť s vedením\nriadneho života.\nV ďalšom obžalovaný v rámci odvolacej argumentácie požadoval priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa\n§ 36 písm. i) Trestného zákona, teda že spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo\nalebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu,\nale konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a\npovinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia\núloh agenta. V súvislosti s touto odvolacou námietkou krajský súd uvádza, že zo zákonnej dikcie vyplýva,\nže i na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje, aby obžalovaný pri svojom protiprávnom\nkonaní odvracal útok, pričom by konal bez toho, aby boli celkom splnené podmienky nutnej obrany.\nKeďže v konaní bolo preukázané, že obžalovaný útok viedol, tak potom nie je možné u jeho osoby\nvzhliadnuť túto poľahčujúcu okolnosť.\nV rámci konečného návrhu obžalovaný požadoval aplikáciu mimoriadne zmierňujúce ust. § 39 ods. 1\nTrestného zákona. Krajský súd vlastným prieskumom nezistil žiadne výnimočné okolnosti odôvodňujúce\naplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa odseku 1 § 39 Trestného zákona, keď pod\nexistenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých okolností,\nktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym\ntrestným činom a osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť\npáchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor\nurčitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter.\nMedzi osobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa,\npsychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti, dôveryhodnosti, ovplyvniteľnosti alebo emočnej\nnevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ\ntrestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod. V konečnom dôsledku\nžiadne takéto skutočnosti ani samotný obžalovaný v odvolaní neuvádzal.\nKrajský súd však zohľadnil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene zákona, preto trest\nukladal v zmysle ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (v zmysle ust. § 2 ods.\n1 Trestného zákona), ktorý posúdil ako priaznivejší pre obžalovaného, v čom spočívali i dôvody\nna zrušenie napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkone. Krajský súd preto o treste pre\nobžalovaného rozhodol sám, a to takým spôsobom, že pokiaľ ide o ukladanie úhrnného trestu (§\n41 ods. 1 Trestného zákona), tento ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje\nna trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Tým je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1\nTrestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody vo výmere od 4 rokov do 10 rokov.\nKrajský súd pri ukladaní trestu obligatórne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) preskúmal pomer a mieru\nzávažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti u obžalovaného, pričom nevzhliadol poľahčujúce\nokolnosti podľa § 36 Trestného zákona a súčasne identifikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.\nh) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby, pokiaľ\nide o výmeru úhrnného trestu a spôsob jeho výkonu, krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia\nslobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby 4 rokov, teda trest zmiernil oproti trestu uloženého\nokresným súd. Výkon uloženého trestu krajský súd postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona\nv spojení s § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad správaním\nobžalovaného (i v súlade s jedným zo zámerov novely, ktorý bolo zlepšiť podmienky pre resocializáciu a\nodbremeniť väzenský systém, ale predovšetkým po splnení účelnosti takéhoto spôsobu výkonu trestu).\n\nSúčasne určil skúšobnú dobu na 4 roky. Krajský súd pritom zohľadnil samotnú osobu obžalovaného,\nktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol v celku riadny život až na jeho priestupky v doprave,\npričom táto skutočnosť premietla do nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného\nzákona, bol riadne zamestnaný. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na tú skutočnosť, že od\nprvotného spáchania skutku uplynuli skoro 4 roky, počas ktorého času sa obžalovaný snažil viesť riadny\nživot. Práve skúšobná doba na úrovni 4 rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom\nsvojho života započal nápravu, preukázal polepšenie. Je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný ako\nprvotrestaný si nesprávnosť svojho konania uvedomil a i napriek závažnosti súdenej trestnej činnosti,\npočtu spáchaných trestných činov má reálny potenciál viesť do budúcna normálny život bez páchania\ntrestnej činnosti, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia\nslobody nie je nevyhnutný. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu krajský súd uložil povinnosti\nspočívajúce v príkaze nahradiť podľa svojich schopností v rámci trvania skúšobnej doby spôsobenú\nškodu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Inak\nvyjadrené, keďže spáchanou trestnou činnosťou spôsobil škodu, táto povinnosť sa výrazne dotkne\njeho majetkovej sféry, čím bude lepšie zabezpečený výchovný účel trestu a z neho plynúce poučenie\npre obžalovaného do budúcna, aby konflikty neriešil agresívnymi útokmi. Krajský súd súčasne uložil\ni povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, keďže je obžalovaný\nv súčasnosti podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne nezamestnaný a na to, aby splnil povinnosť\nnahradiť škodu počas plynutia skúšobnej doby, potrebuje príjem.\nNo a pokiaľ ide o adhézne konanie, výroku o náhrade škody obžalovaný žiadne pochybenia v odvolaní\nnevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby výroku, či jemu predchádzajúcemu\nkonaniu, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. K uvedenému\nmožno doplniť, že výrok zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom ho okresný súd aj riadne\na v dostatočnom rozsahu v napadnutom rozsudku zdôvodnil. V prejednávanej veci výška spôsobenej\nškody nebola sporná, poškodené osoby si túto škodu uplatnili riadne a včas už v prípravnom konaní\n(č. l. 62 a 134 – poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a na č. l. 79 – poškodený F. D.).\nNie je sporné ani to, že poškodeným osobám škoda uhradená nebola. Teda povinnosť nahradiť škodu\npoškodeným osobám doposiaľ nikým splnená nebola. Inak vyjadrené, krajský súd tak nezistil žiadnu\nzákonnú prekážku, ktorá by bránila uložiť obžalovanému povinnosť na náhradu škody podľa § 287 ods.\n1 Trestného poriadku, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že škoda vznikla\npoškodeným osobám v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.\nVychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania obžalovaného, ktoré malo svoje\nčiastočné opodstatnenie, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku\nnapadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.\nTento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}