{"guid": "1fdb3015-47d1-46c6-bdac-f2e176c54f5e:c732a2b2-3f45-4fbd-add8-85e67778cd97", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1", "spisova_znacka": "6To/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/1/2025 z 8. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 8. júla 2025, sp. zn. 6To/1/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1", "identifikacne_cislo": "2322010943", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Batisová", "sudca_id": 231, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-batisova-231", "datum_vydania": "2025-07-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok", "Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-5", "nazov": "§ 39 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c732a2b2-3f45-4fbd-add8-85e67778cd97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6To/1/2025\n2322010943\n08. 07. 2025\nJUDr. Katarína Batisová\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010943.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov\nJUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX\nv C., trvale bytom D. XXX/XXX, B., t. č. v ÚVTOS Želiezovce, pre prečin neoprávneného používania\ncudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20, § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.10.2024, č.\nk. 14T/26/2022-216, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.07.2025 v Trnave, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania\ncudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od\n06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 20.03.2022 v čase okolo 01:07 hod. v B. E. F. G. H. XXX po predchádzajúcej dohode\ns už právoplatne odsúdenou E. I. nasadli do osobného motorového vozidla zn.: Volkswagen Passat s\nevidenčným číslom C. v hodnote 5.000 eur, ktorého užívateľom bol J. K. a bez jeho súhlasu viedli vozidlo\nv B. cez Košúty do Galanty a späť až do 06:22 hod., kedy ho zaparkovali, pričom obžalovaný A. B. bol\nrozsudkom Okresného súdu Galanta z 24.06.2009, sp. zn. 3T 141/09, právoplatným dňa 24.06.2009\nuznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.\n1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I z 28.05.2014, sp. zn.\n7T 31/2010, právoplatným dňa 08.06.2015 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania\ncudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a vozidlo viedol\nnapriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Galanta z 26.08.2020,\nsp. zn. ORPZ-GA-ODI2-2020/004537, právoplatným dňa 26.08.2020 mu bol uložený zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov o čom mal obžalovaný A. B. vedomosť, nakoľko sa zúčastnil\nústneho pojednávania.\nZa to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm.\nh), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia\nslobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona bolo obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek\ndruhu vo výmere 2 roky.\nProti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste.\nV písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v priebehu\ntrestného stíhania riadne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a so súdom. Pri výsluchu\nako obvineného ako aj pred vznesením obvinenia sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie úprimne\n\noľutoval, keď rovnaký postoj zaujal aj na hlavnom pojednávaní a urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo\nspáchania skutku. Orgánom činným v trestnom konaní opísal rozhodujúce skutočnosti, nič nezamlčoval,\nnerobil žiadne prieťahy a prispel tak k rýchlosti a hospodárnosti konania. Poškodenému nespôsobil\nžiadnu škodu. Okresný súd mu tak mal priznať poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n)\nTrestného zákona, pričom nemusel prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného\nzákona a to vzhľadom na povahu a čas jeho predchádzajúcich odsúdení. A preto uložený trest nie je\nprimeraný, keď tento bude mať negatívny vplyv na jeho rodinu, s E. I. je už 3 roky v pomere druh-družka,\nktorej pomáha pri výchove 3 ročného syna, chce svojej rodine naďalej pomáhať, žiť riadnym životom\na nedopúšťať sa páchania žiadnej trestnej činnosti.\nObžalovaný poukázal na § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona s tým, že okresný súd mu mal uložiť\nprimeraný miernejší trest pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby, čo však neurobil. Zároveň\nuviedol, že v súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest vo výmere 1 rok, ktorý je podľa jeho názoru na\nochranu spoločnosti a jeho nápravu dostatočný. Bol mu aktuálne uložený aj ďalší trest odňatia slobody\nvo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, ktorý je treba rovnako zohľadniť v súvislosti s rozhodovaním\no treste a to najmä v súvislosti s rozhodovaním o prípadnom upustení od uloženia ďalšieho trestu podľa\n§ 44 Trestného zákona.\nObžalovaný tiež namietal, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený v súlade s § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku. Poukázal na fakt, že v tomto konaní bol vydaný trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený\npodmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, proti ktorému nepodal odpor a bol mu\nv konečnom dôsledku uložený prísnejší trest a to po učinenom vyhlásení o vine.\nObžalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),\npísm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku\npo doplnení dokazovania sám vo veci rozhodol tak, že u obžalovaného upustí podľa § 44 Trestného\nzákona od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Galanta zo\ndňa 11.10.2023, sp. zn. 31T/33/2023, príp. obžalovanému uloží primeraný miernejší trest, alternatívne,\naby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol.\nOdvolanie odôvodnil aj obžalovaný svojim vlastnoručným podaním (č. l. 255-257) a v ňom uviedol, že\nuložený trest je neprimeraný. Upozornil na vyhlásenie o vine, keď by súd mohol postupovať podľa § 39\nods. 5 Trestného zákona, priznať mu tiež poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona\na namietal, že okresný súd nezvážil možnosť postupu podľa § 44 Trestného zákona. Argumentoval, že\nposledným odsúdením je rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 31T/33/2023\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2024, sp. zn. 6To/2/2024, kde bol skutok\nspáchaný dňa 03.03.2023 a tak sa trestnej činnosti dopustil jeden rok po spáchaní trestného činu\nuvádzaného v napadnutom rozsudku, kde bolo rozhodnuté skôr ako v prípade, ktorý je predmetom\nodvolania, preto mu mal byť ukladaný súhrnný trest, resp. súd mal upustiť od uloženia súhrnného\na ďalšieho trestu, pričom to ani náznakom nezvážil a tak zaťažil svoje rozhodnutie vo výroku o treste\nchybami v porušení základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12\na ods. 19 Trestného poriadku, § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktorých porušenie odôvodňuje podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Navrhol, aby\nkrajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e)\nTrestného poriadku zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci\nrozhodol tak, že u obžalovaného upustí podľa § 44 Trestného zákona od uloženia súhrnného alebo\nďalšieho trestu, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom považuje za dostatočný.\nOdvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,\nobžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol\nodvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval\nna odvolacích námietkach a žiadal odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu\nobhajcu.\nOdvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie nedopĺňal, keď v tomto smere žiadne návrhy na\ndoplnenie dokazovania neboli.\n\nPodľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,\nosobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,\nktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie\nje prípustné.\nPodľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého\nstupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKrajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok\nv zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.\n1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.\nOdvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je\ntento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.\nKrajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe\njeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.\nPokiaľ ide o výrok o treste, tu okresnému súdu nie je možné vytknúť nič. Všetky úvahy si v tomto smere\nodvolací súd osvojuje a ako na správne na ne poukazuje.\nK samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť\númerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného\nurčujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd\nvytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.\nči ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu\no možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom\nposkytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a\nvýchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.\nTrest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia\nv tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a\nostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.\nTrestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti\npred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok\nna výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen\nodradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu\nprávnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva\nostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,\nvaruje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.\nTrestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,\npričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi\nprevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa\ntrestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne\n\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne\nohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.\nMajúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd\nk záveru, že v predmetnej trestnej veci nie je možné postupovať v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona.\nK vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že nejde o okolnosť, ktorá podmieňuje automaticky\npoužitie naposledy označeného ustanovenia a nejde ani o okolnosť, ktorá by zakladala dôvodnosť\nmimoriadneho zníženia trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd môže\ntakto (§ 39 ods. 5 Trestného zákona) postupovať len v prípade, že by trest uložený pod dolnú hranicu\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby bol trestom zákonným a spravodlivým, čo vzhľadom na osobu\nobžalovaného nie je splnené. Správne okresný súd poukázal, že ani doterajší výkon nepodmienečných\ntrestov odňatia slobody nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci účinok.\nK ďalším odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že okolnosti prípadu alebo pomery\npáchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že\núčel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,\nktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti\nnápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré\nsú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli\nnaplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú\nzhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie\nsú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne\nnevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré\ncharakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych\npáchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí\npodobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery\ntakého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej\nsadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné\na osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa,\njeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky\na pod.). Za pomery páchateľa považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku\npriťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho\nzárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa\no väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zákonné\npodmienky pre takýto postup splnené neboli, pričom sám obžalovaný na žiadne takého mimoriadne\nskutočnosti nepoukázal, poukazoval len, že urobil vyhlásenie o vine.\nRovnako krajský súd nezistil zákonné podmienky na navrhovaný postup podľa § 44 Trestného zákona,\nkeď v osobe obžalovaného ide o recidivistu, ktorý má v odpise registra trestov 10 záznamov, pričom mu\nboli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.\nK možnosti ukladania súhrnného trestu krajský súd uvádza, že tento v prejednávanej trestnej veci\nneprichádzal do úvahy, pretože súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len\nvtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno\nna takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako\nbol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Skorší odsudzujúci\nrozsudok za iný trestný čin páchateľa musí byť právoplatný. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého\nstupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez\nohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa\ntoto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Ak obvinený spáchal ďalší trestný\nčin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, hoci bol tento rozsudok v\nneskoršom konaní zrušený a v rovnakej veci bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému teda spáchanie\nďalšieho trestného činu predchádzalo, nepôjde o súbeh trestných činov, ale o recidívu, a preto uloženie\nsúhrnného trestu je vylúčené. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz. Účinky\nspojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak bol skorší trest\nuložený trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, za podmienok § 42 sa musí uložiť súhrnný\ntrest. Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje obvineného za trestný\nčin, ktorý spáchal skôr, než mu bol trestný rozkaz doručený. Pritom nie je rozhodujúce, kedy bol trestný\nrozkaz vydaný, pretože jeho doručenie má účinky vyhlásenia doručeného rozsudku.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že v predmetnej trestnej veci obžalovaný spáchal skutok dňa\n20.03.2022, trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 25.02.2023 (pričom prokurátor podal proti\n\nnemu odpor a preto okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest prísnejší a tak odvolacie námietky\nobžalovaného v tomto smere sú absolútne irelevantné) a skutok vo veci Okresného súdu Galanta sp.\nzn. 31T/33/2023 bol spáchaný dňa 03.03.2023, z čoho potom je zrejmé, že o súbeh trestných činov\nnejde (medzi ich spáchaním bol obžalovanému doručený trestný rozkaz) a preto upustenie od uloženia\nsúhrnného trestu nie je ani možné.\nPri rozhodovaní o upustení od uloženia ďalšieho trestu treba uplatniť všeobecné zásady pre výmeru\ntrestu a trest uložený skorším rozsudkom musí byť na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za\ndostatočný, čo v prípade obžalovaného ako recidivistu trestnej činnosti, ktorý v prejednávanej trestnej\nveci spáchal dva trestné činy, má prevahu priťažujúcich okolností a tak trest uložený v naposledy\noznačenom konaní vo výmere 1 rok krajský súd nepovažuje za dostatočný.\nPo preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému okresný súd\nsprávne priznal jednu poľahčujúcu okolnosť a to že sa priznal k spáchaniu trestných činov a tieto oľutoval\na dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov, keďže súd ukladal obžalovanému\núhrnný trest odňatia slobody a to, že bol už za trestný čin odsúdený.\nPokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní pri objasňovaní\ntrestnej činnosti príslušným orgánom, tak k tomu treba uviesť, že samotné priznanie k trestnej\nčinnosti neznamená existenciu tejto poľahčujúcej okolnosti. Jej priznanie predpokladá aktívnu účasť\nobžalovaného, ktorá má spočívať v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu,\nv označení prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti bude závisieť\npredovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom\nkonaní na objasnenie trestného činu. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v procesnom\npostavení obvineného len uviedol, že nemá žiadne výhrady k obsahu uznesenia o vznesení obvinenia\na všetko sa stalo tak ako je tam napísané. Z uvedeného potom nemožno dôjsť k záveru o aktívnej\núčasti obžalovaného pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, keď vo veci vypovedal poškodený K. riadnym\nspôsobom a to aj proti nevlastnej dcére – družke obžalovaného a svedok I..\nPokiaľ ide o priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, tak okresný\nsúd správne postupoval, keď túto okolnosť pri ukladaní trestu zohľadnil. Je pravdou, že súd pri\nhodnotení priťažujúcich okolností môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť\nneprihliadať, avšak povahou predchádzajúceho odsúdenia sa tu rozumie nielen charakter a závažnosť\npredchádzajúceho trestného činu a druh a výmera trestu, ktorý bol páchateľovi uložený, ale aj všetky\nďalšie okolnosti spojené s odsúdením (najmä doba, ktorá od odsúdenia uplynula, skutočnosť, či páchateľ\ntrest vykonal, ako sa správal od predchádzajúceho odsúdenia, prípadne po vykonaní trestu, vzťah\npredchádzajúceho a teraz súdeného trestného činu a pod.) Okresný súd správne poukázal na početnosť\nzáznamov v odpise registra trestov obžalovaného a ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.\nObžalovaný v ďalšom poukazoval na skutočnosť, že pri ukladaní trestu by mal súd posúdiť aj dopad na\njeho rodinu, keď chce pomáhať družke. Neuniklo pozornosti krajského súdu, že práve s touto družkou\nsa dňa 20.03.2022 ako i dňa 03.03.2023 dopustil trestnej činnosti spolupáchateľstvom. Je absolútne\nneprípustné, aby obžalovaný na jednej strane poukazoval na jeho rodinné pomery a zároveň s osobou,\nktorej chce pomáhať, páchal trestnú činnosť. Navyše z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že s družkou\nkontakt ani neudržuje.\nNa výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody správne okresný súd obžalovaného\nzaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona.\nPokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tak voči nemu obžalovaný nebrojil a krajský súd pochybenie pri\nukladaní tohto druhu trestu nezistil.\nTrest odňatia slobody v nižšej výmere, ktorého uloženia sa obžalovaný odvolaním domáhal, by podľa\nnázoru krajského súdu bol trestom nezákonným a nezabezpečil by zákonom predpokladaný účel\nvymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť\ngenerálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319\nTrestného poriadku ako nedôvodné zamietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14T/26/2022", "guid": "b1763420-3d1b-4516-b807-200ad468048c:ff598597-fa1c-4053-a35a-c617e7ac56c2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "33628a03-ffbf-49c8-95d2-f08b380a6876:55fba56b-ef7a-4877-a10e-1e15dd564b4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "6To/2/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/2/2024 z 14. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33628a03-ffbf-49c8-95d2-f08b380a6876:55fba56b-ef7a-4877-a10e-1e15dd564b4d"}], "citovane_v": []}