{"guid": "83506563-7c1d-4f92-910a-378c67fd8593:4d2b8293-07a5-4297-ba38-e47dcb740cab", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3", "spisova_znacka": "6To/58/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/58/2025 z 9. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 9. septembra 2025, sp. zn. 6To/58/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3", "identifikacne_cislo": "2322011202", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Batisová", "sudca_id": 231, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-batisova-231", "datum_vydania": "2025-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d2b8293-07a5-4297-ba38-e47dcb740cab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6To/58/2025\n2322011202\n09. 09. 2025\nJUDr. Katarína Batisová\nECLI:SK:KSTT:2025:2322011202.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.\nPavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C.\nB. D., trvale bytom X. XXXX XX/XX, C. E., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348\nods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta zo dňa 04.12.2024, č. k. 5T/74/2022-186, na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 09.09.2025 v Trnave takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa\n20.02.2022 v čase o 13.10 h vo C. E. B. F. G. ako vodič viedol vozidlo Škoda Fabia s eč. H. XXX H. čiernej\nfarby, s ktorým smeroval na mesto Sládkovičovo, kedy si všimol hliadku polície pri výjazde na mesto\nSládkovičovo na Leninovej ulici a z toho dôvodu náhle zmenil smer jazdy takým spôsobom, že vozidlo\nstrhol šmykom bez znamenia o zmene smeru jazdy a odbočil na ulicu Sládkovičovu, pričom sa následne\nhliadka Obvodného oddelenia PZ Jelka vydala za uvedeným vozidlom, kde na výzvu výstražným a\nsvetelným znamením s nápisom STOP vodič vozidla Škoda Fabia nereagoval a unikal na ulicu Štefana\nMajora v smere na obec Jánovce, kde odbočil doľava na ulicu označenú ako slepá ulica, ďalej pokračoval\npo poľnej ceste, tam nechal vozidlo odstavené, uzamknuté a z miesta ušiel. Odtiaľ pešo prešiel medzi\ndvoma rodinnými domami, kde bol otvor v plote a na výzvy polície, aby stál, nereagoval a ďalej utekal\nz miesta preč, pričom sa hliadke polície stratil na ulici G. medzi rodinnými domami, pričom vozidlo\nviedol napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Galante sp. zn. ORPZ-GAODI2/001914 zo dňa 04.03.2021, právoplatný dňa 31.03.2021 má uložený zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá na dobu 12 mesiacov, ktoré rozhodnutie osobne prevzal dňa 16.03.2021.\nOkresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.\nl), § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2\nmesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu\nodňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.\n1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel\nv cestnej premávke v trvaní 1 rok.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie a to do výroku o treste v neprospech\nobžalovaného. Argumentoval nasledovne:\n„S rozsudkom Okresného súdu Galanta a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch uloženia trestu sa\nnestotožňujem a rozsudok vo výroku o treste považujem, vzhľadom na výsledky dokazovania na\nhlavnom pojednávaní za neadekvátne mierny, (v rozpore s ustanovením § 34 odsek 4, § 38 odsek\n\n4 Trestného zákona) trestu. Z vyššie uvedených skutočností nevyplýva spoľahlivý záver o zákonnosti\nuloženého trestu.\nPodľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu. aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nV predmetnom ustanovení je upravená primárna zásada, podľa ktorej je účelom trestu ochrana\nspoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie. Okrem spomínanej odplaty\nodsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu a o prevenciu vo forme individuálnej\na generálnej prevencie.\nPodľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nPri ukladaní trestu je namieste hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a to\nnajmi preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný odrážal v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska\njeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho vývoj\nz hradiska páchania trestnej činnosti.\nSom toho názoru, že súd sa pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil tými ustanoveniami Trestného\nzákona, ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý. Súd sa\ntotiž pri určovaní výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech\nobžalovaného, opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hradiska určenia\nvýmery trestu relevantné.\nSúd neukladal prokuratúrou navrhovaný vyšší nepodmienečný trest argumentujúc, že u obžalovaného\nide o prvý trest odňatia slobody, a teda u obžalovaného aj kratší trest odňatia slobody bude pôsobiť\nvýchovne.\nV kontexte vyššie uvedeného mám za to, že súd dostatočným spôsobom neprihliadol na to, že\nobžalovaný má už 2 záznamy v registri trestov, a teda ide o osobu s trestnou minulosťou, navyše\nobžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom\nOkresného súdu Galanta sp. zn. 9T/51/2021 zo dňa 28.05.2021, právoplatným dňa 19.06.2021. V tejto\nsúvislosti poukazujem aj na charakter spáchaného trestného činu zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek\n1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, kedy uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky\nso skúšobnou dobou v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, ako aj obmedzenie: zákaz požívania\nakýchkoľvek návykových látok okrem alkoholu a prepadnutie veci, nebolo samozrejmosťou, pričom\nobžalovaný ani napriek poskytnutej príležitosti zo strany súdu vo forme uloženia podmienečného trestu\ns probačným dohľadom nepreukázal snahu o vedenie riadneho života a v priebehu skúšobnej doby sa\ndopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.\nNavyše, z evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 6 záznamov v uvedenej\nevidencii, ktorá okolnosť nasvedčuje tomu, že obžalovaný sa správa nedisciplinovane, v rozpore so\nzákonom s tým, že nie v jednom prípade sa dopustil priestupkov na úseku cestnej premávky.\nOkrem týchto skutočností, súd nezohľadnil ani okolnosť vyplývajúcu z aktualizovanej lustrácie v\nSociálnej poisťovni, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný nie je riadne zamestnaný.\nZ uvedeného je preto nepochybné, že u obvineného kratší trest odňatia slobody nebude pôsobiť\nvýchovne, bez predpokladu nápravy obžalovaného, teda splnenia podmienok generálnej a individuálnej\nprevencie. S uloženým trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní\n1 rok sa stotožňujem.\nZ uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na\nust. § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta\nsp. zn. 5T/74/2022 zo dňa 04.12.2024 vo výroku o treste vo vzťahu k obž. A. B. zrušil a aby v súlade s\nustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému\nuloží primeraný a zákonný trest, vo výmere min. 8 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon\ntrestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, aby odvolací súd\ntak navrhovaným postupom zabránil porušovaniu ústavného práva obžalovaného na skončenie veci v\nprimeranej lehote a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“\n\nOdvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor a obhajca\nobžalovaného. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorému bolo\nupovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania\nverejného zasadnutia bez jeho prítomnosti (§ 293 ods. 5 Trestného poriadku). Prokurátor krajskej\nprokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca\nobžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.\nPodľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,\nosobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,\nktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie\nje prípustné.\nPodľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého\nstupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKrajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a\nto proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone\na dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.\nPokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a\nvýmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených\nv ust. § 33a, § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred\npáchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu\nk tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň\nvyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nTrest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému\nčinu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a\nmožnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe\nhodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný\nzločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť\nvždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu\na členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných\nčlenov spoločnosti.\nTrest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia\nv tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa\na ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný\nzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými\nčinmi a pred ich páchateľmi.\nIndividuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol\nriadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov\n\nod páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov\nspoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,\nza ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a\nposilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a\ngenerálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi\njednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na\npáchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,\nnegatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.\nV rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v\nkaždom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\nNeprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i\nspoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v\nspravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne\ntresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.\nPáchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a\npreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým\npredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy\npáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom\nv prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže\ndôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia\ntrestu do pôsobenia výchovného.\nPo preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom\npojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného\na ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.\nOdvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine, keď súd\nnemusel vykonávať dokazovanie pokiaľ ide o výrok o vine. Správne postupoval keď u obžalovaného\nvzhliadol jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.\nSprávne okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia\nslobody a to vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného (2 záznamy v odpise registra trestov) a správne\ntiež uviedol, že u obžalovaného ide o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody a preto aj trest\nkratšieho trvania (2 mesiace) bude pôsobiť výchovne na obžalovaného. Keďže obžalovaný nebol v\nposledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, okresný\nsúd správne obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. A napokon správne\npostupoval, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej\npremávke v trvaní 1 rok, voči ktorému prokurátor ani nebrojil.\nProkurátor zastával názor, že kratší trest odňatia slobody nebude pôsobiť na obžalovaného výchovne\na nápravu obžalovaného nie je možné predpokladať, s ktorým konštatovaním sa krajský súd\nnestotožňuje. V tomto smere však neuniklo pozornosti krajského súdu, že alternatívny trest – trest\npovinnej práce v trvaní 150 hodín považoval prokurátor (!) v konaní na Okresnom súde Galanta, sp. zn.\n17T/7/2025 za zákonný a spravodlivý, keď voči trestnému rozkazu odpor nepodal a trestného činu sa\nobžalovaný dopustil 04.05.2024 (viď tretí záznam v odpise registra trestov).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného\nporiadku zamietol ako nedôvodné.\nToto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/74/2022", "guid": "67b734ea-fe08-47f0-bdec-7e2351c5d82e:46d19604-c302-4e18-95ea-59c686948e45", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}