{"guid": "d8bdecd0-d14b-44a8-b346-54493756311c:de1d6708-eb88-42ec-85ca-55eef8506eaa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1", "spisova_znacka": "13CoP/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/48/2025 z 27. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. júna 2025, sp. zn. 13CoP/48/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1", "identifikacne_cislo": "4124202167", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 186, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-186", "datum_vydania": "2025-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de1d6708-eb88-42ec-85ca-55eef8506eaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n13CoP/48/2025\n4124202167\n27. 06. 2025\nJUDr. Daniel Ilavský\nECLI:SK:KSTT:2025:4124202167.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov\nJUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Peter Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nNitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov - matky: C. D. E. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom F. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Svetlana Kšiňanová,\nPhD., so sídlom Štefánikova trieda 4, 949 01 Nitra, IČO: 51 019 922, a otca: C. D. I. B., G., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. XXX, XXX XX J. A., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.\nMuzika, s. r. o., so sídlom Farská 39, 949 01 Nitra, IČO: 50 104 772, o návrhu matky na zvýšenie\nvyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.\n11P/43/2024-229 zo dňa 30.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie zaviazal otca povinnosťou prispievať\nzvýšeným výživným na maloletého A. sumou 500 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024 vždy do 15.\ndňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.). Zročné výživné na maloletého A. za čas od 01.02.2024\ndo 31.10.2024 vo výške 3.105 eur, súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s\nbežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok a exekúcie (výrok II.). Vyslovil, že\ntýmto dochádza ku zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/382/2015-55 zo dňa 17.03.2016\nv časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a v ostatných častiach zostáva uvedený\nrozsudok nezmenený (výrok III.). O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich\nnáhradu (výrok IV.).\n2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok (ďalej len ,,CMP“), § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a 2,\n§ 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).\n3. Zistil, že maloletý pochádza zo vzťahu matky C. D. E. B., G. a otca C. D. I. B., G., s tým, že\nrozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/382/2015-55 zo 17.03.2016 bol maloletý zverený do osobnej\nstarostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 155 eur mesačne. V čase poslednej\núpravy výživného maloletý navštevoval základnú školu, mal 8,5 roka, výdavky matky na maloletého boli\npribližne vo výške 475,10 eur mesačne, momentálne má maloletý 17 rokov, navštevuje strednú školu\na výdavky matky na maloletého sú vo výške 800 eur. Matka v čase poslednej úpravy výživného mala\n\nčistý priemerný príjem vo výške 764,88 eur, aktuálne dosahuje priemerný príjem vo výške 1.585 eur,\npoberá prídavky vo výške 60 eur a výživné vo výške 155 eur, aktuálne výdavky na maloletého má matka\nvo výške 800 eur mesačne. Otec maloletého v čase poslednej úpravy dosahoval čistý mesačný príjem\nvo výške 777,55 eur, aktuálne má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.438,104 eur a výdavky\nvo výške 1.593,40 eur.\n4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových\npomerov rodičov a prihliadal na to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa podieľa na starostlivosti o\nmaloleté dieťa. Uviedol, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, otec maloletého\npravidelne prispieva na maloletého určeným výživným mesačne vo výške 155 eur a taktiež rôznymi\nmenšími sumami, ktoré platí maloletému na účet nepravidelne, podľa potrieb maloletého, priemerne\nvo výške 18,30 eur mesačne. Maloletý je vo veku, kedy sa náklady na jeho výživu a starostlivosť\nbudú priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami a opodstatnenými potrebami zvyšovať. Je\npreto prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali obaja rodičia spoločne, pokiaľ je to v ich\nmožnostiach, a ak sú tieto výdavky primerané, nie nadhodnotené alebo zbytočne neúčelné a je to\nv záujme maloletého. Pri určení výšky výživného teda zohľadnil príjem otca, ktorý je v súčasnosti\nvo výške 2.438,104 eur mesačne, a keďže maloleté dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni\nsvojich rodičov, podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného rodičom k deťom,\nplatnej od roku 2024, by otcovi z uvedeného príjmu pre maloletého vo veku 17 rokov prislúchalo platiť\nvýživné v sume 24 % z dosahovaného príjmu, t. j. v sume 585,144 eur mesačne. Po vyhodnotených\nvýsledkoch dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je\ndôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného prešlo obdobie 8 rokov, počas ktorého viacnásobne\nvzrástli životné náklady maloletého. Sumu výživného vo výške 500 eur s účinnosťou od 01.02.2024\npovažoval v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám maloletého, ako\naj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Keďže zaviazal otca prispievať na výživu\nmaloletého zvýšeným výživným v sume 500 eur mesačne od 01.02.2024, vznikla tak otcovi za čas od\n01.02.2024 do 31.10.2024 povinnosť uhradiť zameškané výživné vo výške 3.105 eur. Túto sumu súd\npovolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur tak, ako bežné výživné, pod\nnásledkom straty výhody splátok. O trovách rozhodol s poukazom na § 52 CMP.\n5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu, pričom ho navrhol zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého\nsumou 250 eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 01.02.2024\ns tým, že zročné výživné povolí súd otcovi splácať. Namietal najmä, že jeho príjem vypočítaný matkou je\nnesprávny, na čo pri pojednávaní poukázal. Súčasťou výplaty boli aj náklady na služobné cesty, ktoré sa\nspätne vrátili do výplaty. Taktiež boli súčasťou výplaty aj odmeny, ktoré sa poukázali iným pracovníkom\nna ich bežný účet ako odmeny. Príjmy otca sa dokladovali platovým výmerom na úrovni 1.950 eur. V\nuvedenej sume je zahrnutých aj 700 eur za dočasnú funkciu prodekana fakulty. Po odpočítaní 500, resp.\n600 eur aj s doplatkom ku dňu podania návrhu sa väčšina sumy z druhej práce poskytne matke a tá\ntýmto získava príjem vo výške 2.000 eur s prídavkami 2.100 eur mesačne a otec s dvomi prácami na\núroveň 1.350 eur. Otec rozumie, že metodika Ministerstva spravodlivosti má zohľadniť právo dieťaťa na\nprimeranú životnú úroveň svojich rodičov, ale v tomto prípade sa otec s hypotékou vo výške 500 eur\na s jeho ďalšími nákladmi dostáva vysoko pod životnú úroveň svojho dieťaťa. V ďalšom namietal, že\nnavrhované výdaje matky na maloletého zahŕňali aj náklady na stravu detí jej partnera, ktoré s nimi žijú\nv jednej domácnosti 3, resp. 4 dni v týždni a jej partner má k týmto deťom aj vyživovaciu povinnosť. Otec\npoukazoval najmä na skutočnosť, že v tomto prípade už nemožno hovoriť len o podieľaní sa na výživnom\nzo strany otca, ale o kompletnom vyživovaní maloletého zo strany otca bez príspevku z matkinej\nstrany. Vzhľadom k aktuálnej finančnej situácii otca, ale aj finančnej situácii, ktoré nastane bez druhého\npríjmu, zohľadňujúc finančné záväzky otca, ako aj vzhľadom k príjmu matky považuje rozhodnutie\nprispievať výživným sumou 500, resp. 600 eur mesačne za neudržateľnú a neprimeranú. Podľa názoru\notca súd nemôže zahrnúť zložku platu, ktorú tvorí platba od zamestnávateľa ako vyrovnanie nákladov\nzamestnanca z predošlého mesiaca. V tomto prípade nemôže vychádzať suma určenia v takej výške\ns akou pracoval súd pri svojom rozhodnutí. Otec nikdy nepoprel potrebu zvýšenia aj za podmienok ich\nfungovania ako doteraz, ale nie v takej výške ako rozhodol súd.\n6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu\nprvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu ako vecne správne.\n\n7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že otec v súčasnej dobe pracuje ako docent\na zároveň vykonáva funkciu prodekana s priemerným čistým mesačným príjmom, ktorý bol za obdobie\n08/2023-08/2024 vo výške 2.438,104 eur, iné príjmy otec neuviedol. Svoje mesačné náklady vyčíslil\nna sumu 1.593,40 eur. Otec žije sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Otec\nokrem rodinného domu vlastní byt po svojej matke, taktiež vlastní dve motorové vozidlá. Otec vo\nsvojom odvolaní uvádzal, že súčasťou jeho výplaty boli aj platby, ktoré sa poukázali iným pracovníkom\nna bežný účet ako ich odmeny. V tejto súvislosti matka poukázala na doklady, ktoré predložil súdu\nprvej inštancie do konania, konkrétne na č. l. 142, je to doklad s názvom odmena V4, ktorým vyplatil\nsumu 150 eur bývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet, pričom na predmetnom\ndoklade je uvedené „časť odmeny za rok 2023 (Consortium Agreement) prevedené na účet bývalej\npracovníčke Univerzity“. Ďalej poukázala na listinu predloženú súdu prvej inštancie na č. l. 145, podľa\nktorej otec vyplatil sumu 200 eur, bývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet a\npri predmetnom doklade je uvedené „časť odmeny za rok 2023 (VEGA) prevedené na účet bývalej\npracovníčke Univerzity“. Poukázala aj na doklad na č. l. 153, podľa ktorého otec vyplatil sumu 305 eur\nbývalej pracovníčke Univerzity K. p. D. C. na jej súkromný účet za kurz syrárstva. Uviedla, že ak by\nsa malo jednať o nejaké odmeny za vykonanú pracovnú činnosť, bolo by to obchádzaním právnych\npredpisov, keďže nie je zrejmý priamy pracovnoprávny vzťah medzi otcom a osobami, ktorým posielal\npeňažné prostriedky. Matka tiež vo veci uvádzala, že od februára 2025 jej prišla mzda o 90 eur nižšia,\nnakoľko poberala daňový bonus na maloletého vo výške 140 eur a ten sa prijatými opatreniami vlády\nznížil na 50 eur. V auguste bude mať maloletý 18 rokov, a teda pôvodná mzda matky uvádzaná v konaní\nsa zníži o 140 eur. Matka poukazovala ďalej na skutočnosť, že otec maloletého počas konania nijako\nnerozporoval výdavky na maloletého predložené matkou, preto mal súd tieto výdavky za preukázané a\npriamo úmerné veku a potrebám maloletého. V čase poslednej úpravy maloletý navštevoval základnú\nškolu, mal 8,5 roka, v súčasnosti má 17 rokov, je študentom strednej školy, náklady na jeho starostlivosť\nsa počas osemročného obdobia viacnásobne zvýšili. Zároveň matka opätovne uvádzala, že s maloletým\nzdieľa spoločnú domácnosť v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve jej priateľa, a na ktorej domácnosti\nsa podieľa polovičnými výdavkami. Matka ani maloletý nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, matka je\nvlastníčkou jedného motorového vozidla. Matkine mesačné náklady na maloletého sú spolu 872,44 eur.\nZáverom dala do pozornosti súdu, že v súčasnosti otec naďalej nerešpektuje vykonateľnosť rozsudku a\nvýživné, ktorým otec prispieva na výchovu a výživu maloletého je vo výške 155 eur, dvakrát uhradil otec\nsumu 155 eur a jedenkrát sumu 250 eur, a teda výživné v celej výške v zmysle prijatého vykonateľného\nrozsudku otec neplatí.\n8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len CSP“), oprávneným\nsubjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že\npodané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné\nodvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie\nbez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania\niba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo\ndoplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a\nna webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že\nodvolanie otca nie je dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP).\n9. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zvýšil\nvyživovaciu povinnosť otca zo sumy 155 eur na sumu 500 eur mesačne a či v súvislosti s týmto zvýšením,\nsprávne určil aj spôsob úhrady zročného výživného.\n10. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie\npri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne\nvysvetlil dôvody, pre ktoré zvýšil výživné na maloletého zo sumy 155 eur na sumu 500 eur mesačne s\núčinnosťou od 01.02.2024. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len\nobmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP).\n\n11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých\norgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať\ndo úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.\n14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú\nzodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o\nrodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok\n3 Dohovoru o právach dieťaťa).\n15. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní\nvo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa\nzohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita\nprostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a\ncitového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným\npostihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa\nzásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky\nna zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné\nvystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových\nväzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov\nna zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.\n16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah\nich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.\n17. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa\nzmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len\nna návrh.\n19. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných\nnákladov.\n20. Otec, ako povinný platiť výživné, v odvolaní namietal súdom prvej inštancie stanovenú výšku\nzvýšeného výživného.\n21. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd prvej inštancie správne zrealizoval porovnanie okolností\ndôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe\nspoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli\nodôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní\ns ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Súd prvej inštancie podrobne skúmal\npomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi\npomermi a dôsledne porovnal zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti\nurčeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa\no seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou\nstarostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami a správne dospel\nk záveru o zmene pomerov - odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa v súvislosti\n\nso zvýšením nákladov na školu, stravovanie, oblečenie ci voľnočasové aktivity a záľuby. Zmena pomerov\nodôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bola napokon v konaní nesporná, keď súhlasil so\nzvýšeným výživného zo sumy 155 eur na sumu 250 eur mesačne.\n22. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení príjmu otca zo zárobkovej činnosti z potvrdenia\nvystaveného zamestnávateľom (č. l. 56 v spise). Takto dokladovaný príjem obsahuje disponibilný\nmesačný príjem otca, vrátane odmien, príplatkov, príp. iných plnení a má tak neporovnateľne\nvýpovednejšiu hodnotu, ako len platový výmer, ktorý navrhoval na vyhodnotenie výšky svojho príjmu\nzohľadniť otec (vo výške 1950 eur), keďže platový výmer len určuje základnú zložku mzdy.\n23. Rovnako v súlade s povinnosťou súdu vychádzať zo skutočného stavu zodpovedajúceho času\nrozhodovania súd prvej inštancie správne zohľadnil celú výšku príjmu, vrátane odmeny súvisiacej\ns výkonom funkcie prodekana na vysokej škole, na ktorej otec pôsobí. To, že táto funkcia môže byť\ndočasná, môže mať v budúcnosti vplyv na opätovné posúdenie pomerov v súvislosti s trvaním, resp.\nvýškou vyživovacej povinnosti, nateraz je však, nakoľko je s ňou spojená odmena vyplácaná otcovi,\nfaktorom, ktorý súd pri rozhodovaní o výške výživného musí zobrať do úvahy.\n24. Rovnako správne boli súdom prvej inštancie zohľadnené aj náhrady vyplácané so služobnými\ncestami otca. Tu možno zároveň uviesť, že tieto náhrady nezvyšujú priemerný príjem otca zásadným\nspôsobom. Už vôbec nemožno súhlasiť s argumentom otca, že súd by mal pri určovaní výživného\nvychádzať z príjmu, ktorý otcovi zostáva po úhrade jeho výdavkov. Takýto prístup by v rozpore\nso zákonom favorizoval výdavky otca pred výdavkami maloletého.\n25. Nemožno sa stotožniť s pohľadom otca na ním tvrdenú disproporciu v príjmoch medzi ním a matkou\nv prípade akceptovania výživného určeného súdom prvej inštancie. Otec ako povinný z vyživovacej\npovinnosti uhrádzaním výživného žiadnym spôsobom nenavyšuje príjem matky. Uhrádzaním výživného\nprispieva na úhradu oprávnených potrieb ich spoločného maloletého dieťaťa.\n26. Navyše, otec znovu nesprávne, odpočítava sumu určeného výživného vo výške 500 eur mesačne\na sumu mesačnej splátky zročného výživného vo výške 100 eur mesačne od svojich platových výmerov,\nsprávne je ale odpočítavať ju od priemernej výšky netto príjmu. Otec má tak po úhrade výživného\na splátky zročného výživného mesačne k dispozícii v priemere sumu minimálne okolo 1.830 eur, nie\nním tvrdených 1.350 eur, čo pri jeho vyčíslených nákladoch 1.593,40 eur mesačne, ktorá už navyše\nzahŕňa sumu 155 eur ako výživné určené pôvodným rozhodnutím súdu, znamená, že aj po zaplatení\nmesačných nákladov, výživného vo výške 500 eur, zročného výživného vo výške 100 eur, otcovi zostane\ntakmer 400 eur. Neobstojí argument otca, že sa po úhrade súdom prvej inštancie stanového výživného\ndostane životnou úrovňou nižšie ako samotný maloletý, a už vôbec nie, že sa ňou dostane pod hranicu\nživotného minima. Tu odvolací súd pripomína otcovi, že v ním vyčíslených jeho mesačných nákladoch\nje už zahrnutá splátka hypotéky vo výške 479 eur mesačne, ktorou si otec spláca vlastnú majetkovú\nhodnotu v podobe nehnuteľnosti – bytu, je tam suma sporenia vo výške 70 eur mesačne, ktoré súd\nprvej inštancie správne vyhodnotil, ako sporenie otca, nie sporenie maloletého, pričom náklady otca na\nbežné potreby mimo nákladov na bývanie predstavujú sumu 666 eur (náklady na dopravu, oblečenie,\nstravu, drogériu, telefón, televíziu a internet, splátok za auto), s nákladmi na bývanie mimo splátok\nhypotéky je to spolu okolo 792 eur. Otec má okrem toho priestor na vytváranie úspor, splácanie hypotéky,\nvrátane mimoriadnych splátok (č. l. 176 v spise – podľa nového splátkového kalendára otec mimo\npravidelných mesačných splátok vo výške 428,76 eur mesačne mal určenú mimoriadnu splátku splatnú\n10.10.2024 vo výške 5000 eur) a zároveň je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, s ktorou navyše nemá\nnáklady, nakoľko tieto sú hradené z jej prenájmu). V takomto prípade ustálenie sumy okolo 800 eur, ako\nsumy potrebnej na pokrytie všetkých oprávnených potrieb maloletého (vrátane nákladov na bývanie)\nzodpovedá aj ustanoveniu § 62 ods. 2 Zákona o rodine a v ňom zakotvenému právu maloletého\npodieľať sa na životnej úrovni rodičov a určenie výživného v sume 500 eur mesačne zohľadňuje jednak\nskutočnosť, že o maloletého sa v prevažnej miere stará matka, do ktorej starostlivosti je zverený, ako aj\nzohľadňuje rozdiel v príjme matky a otca a celkový rozdiel v majetkových pomeroch rodičov maloletého.\nZároveň reflektuje skutočnosť, že príjem oboch rodičov sa od ostatného rozhodnutia súdu zásadne\nzvýšil, v prípade matky zdvojnásobil, v prípade otca dokonca strojnásobil.\n27. Výška zročného výživného v sume 3.105 eur za obdobie od 01.02.2024 do 31.10.2024 tak\nzodpovedá obdobiu, za ktoré bolo toto vypočítané a nebol žiaden dôvod zasahovať do rozvrhu jeho\n\nsplátok. Z odvolania otca navyše vyplýva, že v tomto smere jeho návrh na zmenu súvisí s návrhom na\nzmenu bežného výživného (resp. na jeho určenie v nižšej výške ako ju stanovil súd prvej inštancie).\nNakoľko odvolací súd nevidel dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa\nbežného výživného, nie je dôvod zasahovať ani do výšky splátok, ani do ich časového rozvrhu. Určenie\nsplátok vo výške 100 eur mesačne je kompromisom medzi záujmom maloletého a umožnením otcovi\nako povinnému z vyživovacej povinnosti postupne uhradiť výživné za uplynulé obdobie.\n28. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty\notca neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej\ninštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,\nsú dostatočné a správne, a súd vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok za\npoužitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý\nzávislý výrok o trovách konania.\n29. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP\ntak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu\ntrov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd\nnevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly\nmimosporového konania.\n30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,\nstyk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať\nnávrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/43/2024", "guid": "f75cd762-13e5-414e-9e92-1f2dd1a2ac54:a620e96d-19bc-45ea-b087-3304a8efed71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}